Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

15.10.2019 o 16:07 hod.

RNDr.

Anna Zemanová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie 16.10.2019 12:11 - 12:13 hod.

Cigániková Jana Zobrazit prepis
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 132 hlasovacích lístkov, teda bolo prítomných 132 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 132 odovzdaných hlasovacích lístkov boli 2 neplatné.
Zo 130 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu Martina Klusa za podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky hlasovalo za 93 poslancov, proti 21 poslancov, zdržalo sa 16 poslancov.
Podľa článku 90 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky na zvolenie podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov všetkých poslancov. Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky zvolený Martin Klus.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 16.10.2019 11:49 - 11:49 hod.

Galko Ľubomír
Ďakujem pekne, 12.10 hod. odchádzame spred budovy Národnej rady Slovenskej republiky na výjazdové zasadnutie rokovania výboru, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti NBÚ. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.10.2019 10:02 - 10:13 hod.

Galek Karol Zobrazit prepis
Dobré ráno prajem, ešte stále ráno, myslím, je 10.00 hodín.
V minulom alebo teda v tom prvom čítaní bola moja rozprava viacej taká emotívna. Poukazoval som najmä na to, že svojím spôsobom sa jedná naozaj o takú predvolebnú korupciu, na čom trvám, ale tomuto sa naozaj dnes nebudem venovať. Skôr by som chcel poukázať na tie jednotlivé výhrady, ktoré som predtým mal po tej obsahovej stránke, a možno, že by som chcel aj troška tak nejak otvoriť diskusiu alebo opýtať sa aj priamo pani Bašistovej, či niektoré z tých výhrad boli nejakým spôsobom aj prerokovávané na týchto stretnutiach.
Najprv by som ale začal teda tým, keď pán Baška hovoril, že naozaj tie podmienky, v ktorých baníci pracujú, sú veľmi zlé a náročné. S týmto súhlasím, ja sám som ešte počas vysokej školy fáral do bane, mal som možnosť viackrát sa stretnúť aj so samotnými baníkmi, hovoriť o týchto, o ich pracovných podmienkach. Súhlasím a takisto som vravel s kompenzáciou alebo z príspevkov pre takýchto baníkov, ale samozrejme, vždy som tvrdil, že takáto kompenzácia má byť určená pre tých, ktorí majú problém tú prácu si následne nájsť. Nemá to byť forma akéhosi výsluhového dôchodku, do ktorej to momentálne naozaj spadá, aj keď pani Bašistová hovorila, že sa jedná vlastne o štátnu sociálnu dávku.
Z tohto pohľadu moja prvá otázka, či takáto štátna sociálna dávka je štátnou pomocou a teda, či musí byť notifikovaná zo strany Európskej komisie. (Reakcia navrhovateľa.) Nie, dobre, ďakujem veľmi pekne, ale dobre. Budem veľmi rád, keď aj pán Baška sa k tomu vyjadrí a následne v rámci rozpravy.
Z toho pohľadu, že sa jedná o naozaj náročné alebo kompenzáciu za výkon náročného povolania v zlých podmienkach, treba ale súčasne povedať, že toto povolanie si vybrali sami baníci alebo ľudia, a teda by som možno, že v ďalšom kroku očakával, pokiaľ teda naozaj tá vláda je sociálna, že rovnako odškodnenia za ťažké pracovné podmienky sa následne dostanú, dostane aj oceliarom, drevorubačom, cestárom alebo iným povolaniam, ktoré naozaj na Slovensku sú, v ktorých sa bude v budúcnosti takisto zrejme prepúšťať, ako sme to počuli v prípade oceliarní.
Samozrejme, ten rozdiel v prípade takýchto štandardných povolaní je práve v tom, že k útlmu, že teda na Hornej Nitre dochádza k útlmu baníctva, ktoré bolo dlhodobo štátom dotované, teda nie priamo baníctvo, ale spaľovanie výroby elektriny z domáceho uhlia a práve tie bane mali dodávať alebo teda Slovenské elektrárne mali tú povinnosť povinne odoberať takto vyťažené uhlie. Ale súčasne treba povedať, že teda z tohto pohľadu by som čakal, že oni sami si budú vytvárať na takéto nejaké odškodnenie svojich baníkov potom, ako naozaj jedného dňa dôjde k nejakému ukončeniu takýchto dotácií, že oni sami si budú vytvárať takúto rezervu. Pretože treba povedať, že tých 115 miliónov, ktoré dnes platíme v cenách elektriny práve na to, aby sme tu pálili nejaké nekvalitné uhlie a škodili životnému prostrediu, prenesene následne teda udržiavali aj nejakú zamestnanosť na tej Hornej Nitre, tak treba tam súčasne povedať, že toto nebola jediná dotácia, ktorej sa im počas mnohých rokov dostávalo. Včera sme napríklad riešili úľavu od spotrebnej dani z uhlia, ktorá, kde som dával pozmeňovák, aby táto bola škrtnutá minimálne do toho, minimálne po tom dvadsiatom treťom a do toho dvadsiateho tretieho, aby to bolo platené v jednej desatine z výšky, ktorú majú. Tu sa bavíme asi o 20 miliónoch euro ročne.
Takisto Hornonitrianske bane Prievidza majú úľavu z platenia poplatkov za vydobytý nerast. Toto je takým, takým dočasným ustanovením v nariadení vlády, ktorý už platí 17 rokov a ja mám teda takú průpovídku, že naozaj na Slovensku nič nie je trvalejšie ako dočasné riešenia. A tak isto tam štát, resp. environfond prichádza o nemalé, nemalé peniaze. No a samozrejme, ako som aj včera upozornil, Hornonitrianske bane stále majú aj určité pohľadávky. Čiže oni sami si napriek tomu, že sú takto priamo závislé od nejakých vládnych nariadení a rôznych výnimiek, z týchto peňazí dokážu ešte poskytovať rôzne ďalšie peniaze ďalej. Čiže otázka, že prečo oni sami sa na takýchto kompenzáciách nepodieľajú? To bola taká moja druhá otázka.
Tretia sa týka toho, tá zamestnanosť na tej Hornej Nitre bola dlhodobo udržiavaná. Dovolím si povedať, že umelo, áno, tie stavy boli znižované, tá produkcia ostávala viac-menej na konštantnej úrovni. Ale vieme, že už niekoľko rokov je tam fenomén, kedy sú v Hornonitrianskej baniach zamestnávaní aj cudzí štátni príslušníci, či už sú to Rumuni, Ukrajinci, sú tam nejakí baníci aj z Českej republiky. Čiže moja otázka smeruje, či aj títo budú mať, budú mať nárok. Nie sú to štyria. Viem, že tam bolo nejakých 80, neviem, koľko tých baníkov. Prosím? (Reakcia navrhovateľa.) Päťdesiat, 50, dobre. Samozrejme, je to takisto z pohľadu, z pohľadu toho objemu, ktorý sa dotkne, tento kompenzačný príspevok, významné množstvo, lebo sa berie možno 1 500, 1 200 ľudí, ktorí majú na takýto kompenzačný príspevok nárok, a teda z nich 50 je takisto významné množstvo. Čiže či aj títo budú mať na toto nárok. Z môjho pohľadu asi áno, pretože je to, fungujeme v rámci nejakého priestoru Európskej únie a neviem, či môžme týchto diskriminovať, možnože pán Baška mi k tomuto povie viacej, ako je tam vymyslený tento mechanizmus, pokiaľ teda naozaj títo baníci to dostávať nemôžu.
No a moja, ešte možnože moja posledná alebo dôležitá vec. Vy ste hovorili aj o nových pracovných miestach, ktoré na tejto Hornej Nitre vznikajú. Hovoril som to už aj posledne, do transformácie regiónu Hornej Nitry nám, ideme naliať naozaj veľa miliónov eur. Toto sa bude týkať aj samotného príspevku, ktorý nám príde zo strany Európskej komisie, toto je určené jednak na tú rekvalifikáciu, jednak na tú tvorbu nových pracovných miest, na infraštruktúru. Bude, bude tam naozaj riešené obrovské množstvo aj v rámci akčného plánu rôzneho, obrovské množstvo týchto opatrení a mňa tam zaráža jedna vec a teda pani Bašistová to nespomenula, bola to taká moja hlavná výhrada, že či tento kompenzačný príspevok bude vyplácaný aj tým, ktorí si nájdu iné zamestnanie. To znamená, či to naozaj stále bude mať takúto formu toho výsluhového dôchodku, pretože tá moja obava naozaj smeruje práve do toho, že takýto kompenzačný príspevok bude slúžiť iba na vytváranie lacnej pracovnej sily na Hornej Nitre a je tam odôvodnené podozrenie, že toto bude slúžiť aj práve Hornonitrianskym baniam Prievidza.
Pretože vieme, že v rámci akčného plánu transformácie bolo tam spomínaných viacero referenčných projektov, ktoré si tieto Hornonitrianske bane budú, budú nárokovať alebo budú predkladať, či už sa bavíme o rozširovaní chovu sumčeka afrického, o pestovaní rajčín alebo rekonštrukcii rekreačného zariadenia Púšť. To znamená, je tam dosť vysoká pravdepodobnosť, aj keď sme sa v Bojniciach bavili, samozrejme, toto všetko bude podliehať nejakej súťaži, ale je tam dosť vysoká pravdepodobnosť, že dostanú financie na ďalšie svoje fungovanie. No a následne budú mnohí z tých baníkov v rámci transformácie prepustení, dostanú tento kompenzačný príspevok, na tento budú mať nárok aj ľudia, ktorí tam odpracovali iba dva roky, aj keď iba, samozrejme, v baniach tie dva roky sa môžu zdať niekedy, že to je celá večnosť, aj keď, ako som povedal, tí ľudia tam nerobia za trest, ale dobrovoľne, no a následne ich naspäť zamestnajú Hornonitrianske bane Prievidza cez nejakú dcérsku spoločnosť alebo na výkon nejakého iného povolania za minimálnu mzdu s tým, že veď od štátu sme vám vybavili práve túto kompenzáciu, ktorá vám bude dorovnávať úroveň vášho bývalého platu, alebo dokonca to bude prevyšovať. Lebo pokiaľ viem, niektoré tie kompenzácie sa tam, tam idú až na úroveň 800 euro na dobu ôsmich rokov.
Takže naozaj je tu takáto obava z vytvorenia lacnej pracovnej sily, dehonestácie práve toho baníckeho povolania aj s ohľadom na to, že teraz sa naozaj mnohé tie ostatné povolania budú pýtať, prečo aj my nemáme nárok na takúto, takúto kompenzáciu. Spomenul som oceliarov, drevárov, cestárov, samozrejme, ten výpočet týchto, týchto povolaní môže byť neobmedzený, ale samozrejme, všetci títo budú ukazovať a teda pýtať sa, z akého dôvodu sa dostalo takejto špeciálnej pozornosti práve baníkom.
No a potom, potom otázka, otázka je, samozrejme, na to finančné zabezpečenie a či tam je aj nejaký ten predpoklad, ako sa tieto miesta alebo tieto kompenzácie budú vyplácať, alebo ako ten nárok bude vznikať. Či to bude už od toho budúceho roka, to znamená, alebo koľko ľudí to bude v tom budúcom roku, koľko to bude v tom ďalšom a ako vlastne ten nárok bude stúpať, či sú na to vyčlenené prostriedky v štátnom rozpočte. Predpokladám, že tým, že to bolo prerokované aj s ministerstvom financií aj hospodárstva, áno, či je to v dostatočnej výške, pokiaľ ale dôjde k tomu, pokiaľ ale dôjde k tomu, že to prevýši, kde všade sa budú tieto kompenzácie, alebo kde sa na to budú hľadať tie samotné, samotné prostriedky.
Takže z môjho pohľadu kompenzácie baníkom, tak ako som povedal už aj v minulosti, áno, ale zase nemôžme kvôli tomu naozaj devalvovať a znevažovať to banícke povolanie a práve stavať tých baníkov do pozície, že budú, že budú na nich iní ľudia ukazovať prstom. Tá hlavná moja otázka teda bola hlavne na tú lacnú pracovnú silu, na tých baníkov zo zahraničia, na tú, na to vyplácanie tej kompenzácie, ako to bude prebiehať v čase, ako to bude stúpať, kde, ako je vlastne nastavený, nastavený celý ten harmonogram, na tú štátnu pomoc, ale teda to ste mi už dali pomerne jasnú odpoveď, že nie, a myslím, že bude ešte priestor na ďalšie otázky a diskusiu.
Takže ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.10.2019 9:26 - 9:27 hod.

Sloboda Vladimír Zobrazit prepis
Ďakujem. V podstate v predloženom návrhu zákona je skonštatované, že ideme riešiť komplexnejšie požiadavky na bezpečnosť detských ihrísk. A v tomto prípade predkladateľ zanedbal tú komplexnosť, pretože jednou z požiadaviek je predsa aj to, aby sa mohli hrať na takýchto detských ihriskách úplne všetci. To znamená, že to, že teraz kolegyňa predložila pozmeňujúci návrh, znamená len to, že ste si už na začiatku, keď ste riešili podmienky na tieto, na bezpečnosť detských ihrísk, tak ste si zanedbali svoju úlohu, pretože už na začiatku, keď ste začali riešiť tento návrh svoj, tak už ste do toho mali tieto požiadavky zakomponovať a nemal vám to pripomínať nikto z poslancov. To malo byť samozrejmé.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 15.10.2019 18:13 - 18:19 hod.

Ivan Miroslav Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Keď sme tu mali tento návrh zákona v prvom čítaní, tak som upozorňoval na skutočnosť, že opäť, keď ide o transpozíciu nejakej európskej smernice, chceme byť pápežskejší ako pápež. Európska únia nám dáva smernice, schvaľuje nariadenia. Medzi týmito dvoma vecami je veľký rozdiel, pretože smernica dáva usmernenia, aby sme si pripravili národnú legislatívu. Nariadenie je zákonom. Tu hovorí aj návrh tohto zákona alebo zmeny zákona o tom, že ideme aplikovať európsku smernicu. Ja som sa na tú smernicu pozrel a už, ako hovorím, už v prvom čítaním som povedal, že sme nevyužili všetky možnosti a aj možné výnimky, ktoré nám táto smernica umožňuje.
Nedostal som na to nejakú relevantnú odpoveď, prečo sme to tak urobili, ani počas prvého čítania. Potom v rámci rokovania výboru štátny tajomník ministerstva dopravy povedal, že preto, lebo, a preto to tam nechali bez tej výnimky, o ktorej neskôr budem hovoriť, lebo takto je to v stratégii rozvoja elektromobility Slovenska. Ale opäť nebolo to odôvodnené, že prečo teda to je v tej stratégii. Tak to teda z tej stratégie dajme preč, lebo zase hovoríme o tom, že Európska únia nám niečo predpísala a my to aplikujeme a neumožňujeme to, čo nám aj ako výnimky dovoľuje. A potom aj nakoniec tá verejnosť, samozrejme, je tak naladená. Naladená tak, že Európska únia nám len diktuje a my len počúvame, nerozmýšľame a implementujeme.
V smernici, v európskej smernici sa hovorí konkrétne o tom, čo tu pán minister hovoril, že zákon predpisuje povinnosť pri inštalácii nabíjacej stanice v nebytových objektoch a bytových objektoch. A konkrétne v tomto prípade európska smernica umožňuje udeliť výnimku malým a stredným podnikom, aby takúto povinnosť nemali. Ale nie, my tú výnimku sme nedali, my sme im to jednoducho nakázali v zákone. A tak, keď takýto zákon schválime, sa budú čudovať všetci tí podnikatelia, ktorí vlastnia, či sú to obchodné centrá alebo aj iné, parkovacie domy alebo iné prevádzky, kde je viac ako desať parkovacích miest, pán minister hovoril o dvadsiatich, ale to sa v zákone hovorí až od roku 2024, ale ak je podľa tohto, ak bude viac ako 10 parkovacích miest v nebytovom objekte, tak musí tam byť jedna nabíjacia stanica. Ako vravím, smernica Európskej únie nám hovorí, že štát, jednotlivé členské štáty môžu dať výnimku pre malé a stredné podniky, to znamená podniky, ktoré zamestnávajú menej ako 250 zamestnancov alebo ich obrat nepresahuje 50 mil. eur, a toto do zákona nedáva.
A preto sme sa s kolegami Janou Kiššovou a Radoslavom Pavelkom rozhodli podať pozmeňujúci návrh k tomuto vládnemu návrhu a teda v rámci rozpravy alebo na konci rozpravy si dovolím znenie tohto pozmeňujúceho návrhu prečítať.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Ivana, Jany Kiššovej a Radoslava Pavelku k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1550).
1. V čl. I bod 16 § 8a sa za odsek 4 doplní odsek 5, ktorý znie:
"(5) Požiadavky podľa odsekov 1 a 4 sa nevzťahujú na nebytové budovy, ktoré vlastnia a využívajú podniky, ktoré zamestnávajú menej ako 250 zamestnancov a ktorých ročný obrat nepresahuje 50 mil. eur."
Jednoduchá úprava.
Dávam, mám to dvojmo, nech sa páči, pán spravodajca, aby ste to mali.
V prípade, že bude náš pozmeňujúci návrh schválený, podporíme tento zákon. Ďakujem za slovo.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 15.10.2019 18:05 - 18:09 hod.

Ivan Miroslav Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ja by som sa chcel vyjadriť k tomuto zákonu o vnútrozemskej plavbe v tom zmysle, že pán minister si pamätá, keď predkladal iné, iné novely alebo novely tohto istého zákona, ale týkali sa iných jeho častí, a vtedy som sa pýtal, že prečo už vtedy neuvažuje ministerstvo do zákona teda dať presne, ako chce dotovať takúto dopravu, keď už hovorí o tom, že to bude vo verejnom záujme. A vtedy som aj spomínal, že máme tu zákon o cestnej doprave, kde dotujú verejnú dopravu kraje, máme tu zákon o prevádzke na dráhach, kde zase dotuje túto dopravu štát, samozrejme, s malými výnimkami, ak je to v rámci VÚC, tak môže to robiť aj VÚC. A bol som veľmi zvedavý, s čím príde ministerstvo dopravy v zákone o vnútrozemskej plavbe, pretože mal som výhrady k tomu, že, že štát by mal dotovať lodnú dopravu. A všetci dobre vieme, koľko, aké sú možnosti v rámci celého Slovenska na výkon osobnej lodnej dopravy. Máme tu Dunaj a máme tu v podstate Váh. To sú dve rieky, na ktorých sa môže nejakým spôsobom vo väčšej alebo menšej miere vykonávať osobná vodná doprava. A dnes tu teda máme zákon.
Ešte sa možno vrátim. Ja som práve preto aj o tom hovoril, že ak už to má byť dotované, tak to nechajme na kraje, pretože doprava Šamorín – Bratislava, tak ako sa spomína v tomto návrhu zákona, je pre mňa regionálna doprava a nie doprava v rámci Slovenska, v rámci štátu. Tak ako sa to dá povedať, povedzme, o diaľkovej železničnej doprave. Nakoniec sme sa teda dočkali takejto novely zákona o vnútrozemskej plavbe a, čuduj sa svete, v návrhu zákona je to teraz nasledovne, že ak bude dotácia na vnútrozemskú plavbu sa poskytovať, tak časť tej dotácie vo výške 45 % bude platiť VÚC-ka, tá, cez ktorú prechádza takáto lodná doprava, a druhú časť, 55 % bude platiť štát.
A ja sa teda chcem spýtať, pán minister, akým kľúčom ste na tieto dve čísla prišli? Prečo, prečo štát 55 % a VÚC-ky 45? Prečo to neni, ja neviem, 10 % štát a 90 % VÚC, alebo v úplne nejakom inom pomere? Ja osobne som a bol by som za to, ak, tak potom nech to je tak, ako je to s autobusmi, regionálnymi autobusmi. Ak VÚC-ka chce vykonávať takúto dotovanú dopravu, nech ju teda vykonáva, kľudne, za svoje rozpočtované peniaze, s ktorými disponuje VÚC. Ja viem, vy poviete, však aj to sú štátne peniaze, ale, dobre, tak potom napíšme aj do zákona o cestnej doprave, že sú to vlastne štátne peniaze. Nie. Tam máme napísané, že sú to peniaze, rozpočty krajov. Tak skúste mi, prosím, odpovedať, či to je nejako podložené nejakou expertíznou analýzou alebo nejakou inou výpočtovou metódou, že ste na to prišli, že 55 % z tejto dotácie má kryť štát a 45 kraj, cez ktorý tá vodná doprava bude prechádzať.
Ďakujem pekne za slovo.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 15.10.2019 17:56 - 18:00 hod.

Laurenčík Milan Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podal správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania návrhu na aktualizáciu vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch a vo vojenských štruktúrach NATO a EÚ a vyslania príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do tohto vojenského zastúpenia (tlač 1666). Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu na aktualizáciu vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch a vo vojenských štruktúrach NATO a EÚ a vyslania príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do tohto vojenského zastúpenia podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto správu:
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1773 z 25. septembra 2019 pridelil návrh na aktualizáciu vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch a vo vojenských štruktúrach NATO a EÚ a vyslania príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do tohto vojenského zastúpenia na prerokovanie: Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky o predmetnom návrhu nerokoval, pretože podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nebol uznášaniaschopný. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť prerokoval návrh na aktualizáciu vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch a vo vojenských štruktúrach NATO a EÚ a vyslania príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do tohto vojenského zastúpenia v určenej lehote a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky: A. Zobrať na vedomie návrh na aktualizáciu vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch a vo vojenských štruktúrach NATO a EÚ a vyslania príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do tohto vojenského zastúpenia podľa čl. 86 písm. l) Ústavy Slovenskej republiky. B. Vysloviť súhlas s aktualizáciou vyslania príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch a vo vojenských štruktúrach NATO a EÚ.
Prílohou tejto správy je návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré si dovolím takisto predniesť.
Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na aktualizáciu vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch a vo vojenských štruktúrach NATO a EÚ a vyslania príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do tohto vojenského zastúpenia.
Národná rada Slovenskej republiky: A. Berie na vedomie návrh na aktualizáciu vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch a vo vojenských štruktúrach NATO a EÚ a vyslania príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do tohto vojenského zastúpenia podľa čl. 76 písm. l) Ústavy Slovenskej republiky. B. Vyslovuje súhlas s aktualizáciou vyslania príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch a vo vojenských štruktúrach NATO a EÚ.
Prosím, pán predseda, aby ste otvorili rozpravu k tomuto materiálu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 15.10.2019 16:29 - 16:32 hod.

Dostál Ondrej Zobrazit prepis
Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som veľmi stručne vystúpil aj v druhom čítaní k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky o kontrole v štátnej správe.
Ja som už v prvom čítaní povedal, že vidím v tom návrhu viacero pozitívnych zmien. A niektoré sú drobné vyplývajúce z aplikačnej praxe, niektoré sú také, že môžu pomôcť zlepšiť výkon kontroly v štátnej správe. Upozornil som na jeden moment, ktorý som považoval za problematický alebo, alebo diskutabilný. A síce to, že si Úrad vlády, ako kontrolný orgán, mal získať oprávnenie vyžiadať si od Policajného zboru, orgánov činných v trestnom konaní a súdov informácie z trestného konania a tie použiť na účel zákona. Keďže nežijeme, nežijeme vo vzduchoprázdne, aj v rámci nášho poslaneckého klubu existovala obava, že politicky riadený orgán, ktorým Úrad vlády nepochybne je, by sa dostával k informáciám z trestného konania, ktoré inak nie sú prístupné iným ako dotknutým subjektom, a že by to bolo potenciálne zneužiteľné, za normálnych podmienok určite nie, lebo, lebo je, teda bude dobré, ak aj úrad, ktorý má dohliadať na kontrolu, tak bude mať viacej informácií, ale aj vo svetle toho, čo sa teraz deje a čo sa teraz všetko prevalilo, taká obava v našom klube bola a zdržali sme sa.
Som rád, že teda pani ministerka mi vtedy odpovedala, že to bola požiadavka OLAF-u. Ja som sa ešte stretol aj so zástupcami Úradu vlády, ktorí pripravovali ten návrh zákona, rokovali sme o tom. Oni to potvrdili s tým, že vlastne v každej krajine má OLAF nejaké špecifické postavenie, cez ktoré sa k tým informáciám dostáva, a u nás je navrhnuté toto riešenie. Na základe aj našej diskusie potom cez výbory prišiel vlastné jediný pozmeňovák, ktorý tie pochybnosti, povedal by som, zaháňa. Pretože v tom pôvodnom návrhu bolo, že na účely zákona podľa ods. 6, teda poškodzovanie finančných záujmov Európskej únie. Navrhovaná formulácia hovorí, že pri spolupráci s Európskym úradom pre boj proti podvodom podľa ods. 4 je Úrad vlády oprávnený vyžiadať si od Policajného zboru, orgánov činných v trestnom konaní a súdov informácie z trestného konania a tie použiť na tento účel. Čiže bude zjavné, že nie na akýkoľvek účel, nie na akékoľvek informácie, ale striktne na účely spolupráce s OLAF-om. Čiže chcem aj za náš zmenšený poslanecký klub povedať, že vítame túto zmenu a budeme hlasovať za tú zmenu aj za celý návrh zákona.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.10.2019 16:07 - 16:07 hod.

Zemanová Anna Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja, áno, len ešte doplním, že aj v doložke vplyvov sa uvádza, že vlastne nie je ani známe, o aké počty sa jedná, že vlastne nie sú vyčíslené vlastne ani tie dopady, že, že koľko takýchto, takýchto pozemkov alebo koľkých osôb sa to týka. Čiže vlastne nie je to taká, taký, taká bianko zmenka do budúcnosti, no tak urobme zákon, ale aké dopady to bude mať na rozpočet obcí a miest, aký to bude mať dopad i na rozpočet samosprávnych krajov a v konečnom dôsledku aj aké, aké dopady to naďalej, táto situácia bude mať na spoločnosť, nie sú vyčíslené.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 15.10.2019 15:59 - 16:04 hod.

Zemanová Anna Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani ministerka, pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, ja len v krátkosti sa chcem vyjadriť k dvom úpravám, ktoré prináša táto vládna novela zákona. A síce k tomu, že naozaj sú námietky zo strany verejnosti, najmä mladých farmárov, ktorí sa ťažko dostávajú k pôde. A presne o tom, čo hovoril aj môj predrečník, pán kolega Martin Fecko, že vlastne nájomné zmluvy k pôde majú sa ukončiť ku dňu ukončenia pozemkových úprav. Si myslím, že naozaj to môže byť problém a malo by dôjsť k nejakému ustanoveniu, ktoré teda bude chrániť samozrejme v prvom rade aj vlastnícke práva, ale aj práva toho nájomcu, ktorý tam minimálne ak hospodári na poľnohospodárskej pôde, môže mať zasiate a hospodársky rok nekončí sa z jedného dňa na druhý rok, na druhý.
Ale chcela by som sa vyjadriť ešte k jednej, jednej veci. A to vlastne k tomu usporiadavaniu, respektíve k tým jednoduchým pozemkovým úpravám, ktoré teda môžu robiť, sa vykonávať aj na podnet obce a mesta. Takto poviem. Ak by to bolo toto ustanovenie zákona pred dvadsiatimi piatimi rokmi, budem tlieskať. Ak by bolo ešte možno aj v roku 2001, keď vznikli samosprávne kraje, ešte stále by to bolo akceptovateľné. Ale dnes, kedy štát rozhajdákal pôdu, ktorá, bolo možné využiť na usporiadanie vlastníctva pozemkov ľudí, ktoré boli nezákonným, respektíve boli krivdou z minulosti a rôzne cesty alebo iné stavby boli postavené na súkromných pozemkoch a do dnešného dňa táto nespravodlivosť, táto krivda pretrváva. A dnes sa tváriť, po tridsiatich rokoch, že prinášame prelomovú novelu zákona, ktorá umožní obciam a mestám zo svojich pozemkov usporiadať tieto, tieto, tento zúfalý stav, tak je už dnes neskoro. Pretože mnohé obce a mestá v súlade so zákonom o správe majetku sa iste, väčšina, predpokladám a verím, že väčšina obcí sa dobre starala o svoj majetok, ktorý má, a buď ho zveľaďovala na nejaké funkcie, ktoré má plniť, má za úlohu spravovať obec a mesto, možno pozemky predala na to, aby mohla opraviť školu, postaviť škôlku alebo novú cestu, dnes povedať obciam a mestám zo svojho majetku pozamieňajte pozemky, usporadujte, tak je to, je to nesprávny, nesprávny postup.
Cesty alebo výstavba za socializmu vznikli nie na základe nejakého samosprávneho konania obcí, všetko to boli, štát, to boli okresné národné výbory, miestne národné výbory. To bolo vlastne na základe zákona, ktorý nerešpektoval súkromné vlastníctvo. Dnes máme napríklad len v Bratislave vyčíslené, že by bolo potrebné 300 miliónov eur na to, aby sa usporiadalo vlastníctvo pod komunikáciami. Dnes komunikácie len v hlavnom meste stoja na súkromných pozemkoch. Na pozemkoch, ktoré mohli byť usporiadané zámenou za štátny majetok. Lenže štátny majetok dnes už nie je, pretože bol rozhajdákaný, bol rozpredaný aj za čias fungovania v Slovenskom pozemkovom fonde pani ministerky rôznym SMER-u blízkym developerom, ktorí momentálne majú, vlastnia pôdu, ktorá mohla slúžiť práve na takéto usporiadanie pozemkov. A nejde len o extravilán, ale ide aj o intravilán, kde sa nemôžu nariaďovať pozemkové úpravy.
Ale toto, to ustanovenie je, prišlo už, už neskoro. A dnes sa tváriť, že je to záchranou usporiadania vlastníctva pozemkov na území obcí a miest a prenechávať, dávať to teraz na ich zodpovednosť, je nesprávne. Možno to vyrieši na niektorých individuálnych prípadoch, ale naozaj paušálne teraz povedať, obce, mestá, už to riešte, už to je mimo štát, tak je to nesprávne a mám s tým problém. Nesúhlasím s tým. Nesúhlasím s tým. Ja si myslím, že je to zodpovednosť štátu. Štát spôsobil to, že vlastne za socializmu sa takýmto spôsobom fungovalo, a štát spôsobil to, že 30 rokov sa táto situácia nevyriešila. A mal by aj štát zobrať zodpovednosť za to, že sa buď nájdu finančné prostriedky, alebo pozemky, aby sa tieto krivdy napravili či v rámci pozemkových úprav alebo úhradou, finančnou, finančnou úhradou.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis