Videokanál klubu

Ďakujem za slovo. Rasťo, dobre si hovoril o tom núdzovom stave a ja by som podotkol, táto vláda využíva núdzový stav ako ochranu svojej moci. Už som to viackrát povedal.
Nič iné už ani totižto nemá. Nemá žiadne klady, ktoré by ju normálnou cestou, to je podporou voličov udržali pri moci. Koniec koncov priznal to aj bývalý babrák na poste ministra pán Krajčí, keď sa vyjadril, že núdzový stav je preto, lebo vláda sa bojí vzbúr. Toľko zmätkov, čo Matovičova vláda narobila, tu nikdy nebolo. Toľko šikany tu nikdy nebolo. Toľko neliečenia v zdravotníckych zariadeniach tu tiež nikdy nebolo. Toľko mŕtvych vďaka neschopnosti a babráckosti tu tiež nebolo. A toľko zahraničných medzinárodných škandálov, čo vytvoril pán premiér, tu tiež nikdy nebolo. Jednoducho celá táto vláda je škandál a núdzový stav slúži len na jej ochranu.
Ďakujem.

Kolegyne, kolegovia, keď sa pozrieme na súčasnú právnu úpravu núdzového stavu, najmä po tej poslednej novelizácii, ústavný zákon č. 414/2020 Z. z., ktorá prebehla, alebo teda bola schválená tu v parlamente 28. decembra 2020, tak zistíme, že táto úprava umožňuje naozaj hrubé zneužívanie tohto inštitútu vládou, a dnes sa to aj naozaj realizuje, a to práve pod zámienkou boja s tzv. pandémiou ochorenia COVID-19.
Hoci pri núdzovom stave neplatí celý rad základných práv a slobôd občanov Slovenskej republiky, ktoré garantuje Ústava Slovenskej republiky, ako napríklad nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, nedotknuteľnosť obydlia, sloboda pohybu, sloboda pobytu či právo na zhromažďovanie, tak tento stav, ktorý sa fakticky rovná totalitnému systému vládnutia alebo diktatúre, možno opakovane predlžovať prakticky donekonečna. V praxi preto môže aj vzhľadom na vágnosť toho pojmu pandémia nastať situácia, že vláda bude v núdzovom stave vládnuť dokonca celé štvorročné volebné obdobie a núdzový stav bude využívať ako nástroj na presadenie svojho politického programu a na udržanie sa pri moci.
Klasickým príkladom môže byť práve to, že počas núdzového stavu je možné zrušiť právo na zhromažďovanie, čím vlastne vláda môže zabrániť tomu, aby nespokojní občania, ktorí nesúhlasia s jej politikou alebo s tými opatreniami, ktoré robí, aby protestovali v uliciach slovenských miest. Na tejto skutočnosti nemení nič ani ten fakt, že v súčasnosti sa vyžaduje na predĺženie núdzového stavu súhlas Národnej rady. Tento súhlas sa totiž nedáva vopred, ako by to bolo logické, ale až v lehote do 20 dní od predĺženia núdzového stavu, čo znamená, že ak vláda bude opakovane predlžovať núdzový stav vždy na 19 dní, a Národná rada sa zvolá vždy až posledný deň tejto lehoty, tak núdzový stav bude fakticky platiť celých 19 dní bez toho, aby s tým musela vysloviť súhlas Národná rada, a to aj opakovane. Navyše súhlas Národnej rady nemusí byť vyjadrený ústavnou väčšinou, ale len jednoduchou väčšinou, ktorú má v Národnej rade, teda tu v parlamente prakticky každá jedna vláda.
Z tohto dôvodu navrhujeme, aby bolo na vyhlásenie núdzového stavu potrebný súhlas ústavnej, teda trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov, a v prípade, ak má byť opätovne vyhlásený z toho istého dôvodu a na tom istom území, tak aby bol na to potrebný súhlas až štvorpätinovej väčšiny všetkých poslancov. A tento súhlas by bol dávaný, samozrejme, vopred, nie dodatočne, ako je tomu teraz. Núdzový stav tak bude musieť byť výsledkom konsenzu naprieč celým politickým spektrom, čiže konsenzu medzi koalíciou aj opozíciou. Nebude teda možné, aby nastávali také situácie, že núdzový stav tu presadzuje prakticky len vláda, že, naopak, opozícia je jednotne proti nemu.
Podobne ani možnosť Ústavného súdu posúdiť súlad vyhlásenia alebo predĺženia núdzového stavu s ústavou, ten tiež nie je dostatočnou zárukou, že núdzový stav nebude zneužívaný. Súčasná právna úprava totiž umožňuje nielen vyhlasovanie či predlžovanie núdzového stavu z dôvodu akéhokoľvek ohrozenia života a zdravia osôb, ale dokonca v prípade pandémie tento pojem ani nijako v zákone nedefinuje. To v zásade umožňuje vláde obhájiť núdzový stav pred Ústavným súdom aj v prípade, ak na území Slovenskej republiky nie je z medicínskeho hľadiska ani len epidémia určitej nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby. Stačí, ak sa odvolá vláda na to, že Svetová zdravotnícka organizácia vyhlásila celosvetovú pandémiu tejto choroby, bez toho, aby musela dokazovať, či už tu v parlamente, alebo kdekoľvek inde, že táto choroba je rozšírená aj na našom území v takom rozsahu, ktorý zodpovedá bežnej definícii, medicínskej definícii epidémie.
Preto práve z dôvodu právnej istoty navrhujeme, aby do ústavného zákona o bezpečnosti štátu bola zavedená jasná definícia epidémie, ktorá obsahovo zodpovedá medicínskej definícii epidémie, ktorá sa u nás bežne používa pri iných nákazlivých ľudských chorobách, napr. pri chrípke. Pojem pandémia teda navrhujeme nahradiť pojmom epidémia, ktorý nie je závislý od celosvetovej epidemiologickej situácie ani od rozhodnutia rôznych medzinárodných organizácií, ako je napríklad Svetová zdravotnícka organizácia, a teda lepšie zodpovedá aktuálnej epidemiologickej situácii u nás, na území Slovenskej republiky. Súčasne navrhujeme, aby bolo možné vyhlasovať núdzový stav len na postihnutom území, t. j. na území jednej alebo viacerých obcí, okresov alebo krajov, tak aby nedochádzalo k zbytočnému vyhlasovaniu núdzového stavu, a teda k obmedzovaniu základných práv a slobôd aj na takom území, ktoré z epidemiologického hľadiska nie sú natoľko postihnuté. Zabráni sa tak zneužívaniu prepuknutia epidémie na určitom presne vymedzenom území na to, aby núdzový stav platil pre celé územie Slovenskej republiky.
A na záver je tu ešte jedna vec, ktorú meníme, resp. vraciame do pôvodného stavu, a síce navrhujeme opätovne zaviesť presnú špecifikáciu, akým spôsobom môže byť počas núdzového stavu obmedzená sloboda pohybu a pobytu, tak aby sa predišlo zneužívaniu tohto inštitútu na obmedzovanie slobody pohybu a pobytu prakticky akýmkoľvek spôsobom, tak ako to umožňuje súčasný zákon.
A súčasne vypúšťame zo zákona o bezpečnosti štátu formuláciu, ktorá v súčasnosti počas núdzového stavu umožňuje občanom Slovenskej republiky, aby boli zatváraní fakticky do domáceho väzenia. Uvedenou zmenou, touto zmenou ústavného zákona o bezpečnosti štátu ukončíme hrubé zneužívanie vládnej moci a núdzového stavu na potláčanie základných práv a slobôd občanov, ktoré, povedzme si to otvorene, do dnešného dňa spôsobujú naozaj obrovské utrpenie aj škody státisícom občanov Slovenskej republiky.
Ďakujem.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán predsedajúci, poslanci za Ľudovú stranu Naše Slovensko Marian Kotleba, ja, Martin Beluský a Stanislav Mizík a ešte Peter Krupa predkladáme do Národnej rady slovenskej republiky návrh ústavného zákona, ktorým sa mení ústavný zákon o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu, tzv. zákon o bezpečnosti štátu.
Cieľom nášho legislatívneho návrhu je upraviť núdzový stav tak, aby ho nebolo možné ďalej zneužívať ako nástroj na potláčanie základných práv a slobôd občanov Slovenskej republiky a na zneužívanie vládnej moci práve dnes pod zámienkou pandémie ochorenia COVID-19, prípadne ale iných ochorení a mimoriadnych situácií v budúcnosti.
Viac už poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim týmto ako prvý.

Ďakujem za slo... ďakujem za slovo aj za reakcie. Áno, treba ešte raz zdôrazniť to, že Slovensko ako krajina, ktorá má obrovský poľnohospodársky potenciál, každý rok zvyšuje ten dovoz naozaj základných potravín viacej a viacej, už sme prekročili pred niekoľkými rokmi tú hranicu 1 mld. eur ročne, potraviny, ktoré naozaj sme voľakedy dokázali vyrábať na Slovensku, živočíšneho pôvodu, vajíčka, mliečne výrobky a podobne. Naozaj výrobky, ktoré nie sú nejaké exotické, ktoré kvôli nejakým podmienkam nevieme na Slovensku vypestovať. Tento trend je treba čím skôr začať otáčať. Ja netvrdím, že náš návrh zákona je týmto liekom, ktorý ten trend zvráti naspäť, ale je to určite jedným krokom, akým môžeme tú spotrebu slovenských výrobkov na Slovensku zlepšiť, a tým pádom môžeme pomôcť aj tým poľnohospodárom a potravinárom. A potom môžeme postupne pokračovať ďalšími návrhmi, aby sme ten trend, ktorý my tu všetci v parlamente považujeme za veľmi zlý, a všetci, si myslím, že máme za cieľ to zlepšiť, aby sme to naozaj aj začali konečne robiť.
Ďakujem pekne za podporu.

Ďakujem za slovo. Mňa len mrzí naozaj, že aký je ten stav v skutočnosti, pretože slovenský podnikateľ alebo nejaký lokálny výrobca, napr. mliečnych produktov, čiže to mlieko, syry alebo jogurty a vedľa je nejaká škola, ktorá by mohla odoberať od tohto dodávateľa, pretože tie výrobky sú kvalitné, a dala by si takúto požiadavku na úrad, že chce obstarať nejaký lokálny produkt slovenský, tak jednoducho odpoveď by prišla z toho úradu, že ak takto spraví, môže dostať pokutu.
A mne to príde nezmyselné, že slovenský malý podnikateľ, ktorý vyrobí kvalitný produkt, nemôže dodať, alebo teda môže, ale nemôže konkurovať cenou tomu, tomu produktu, ktorý je zo Západu a mnohokrát je plný chémie a cestuje sem niekoľko týždňov, a akonáhle by takýto produkt obstaral a takto by to urobil, tak príde mu, zriaďovateľovi príde upozornenie, že môže dostať pokutu až do 200-tisíc eur. A podľa mňa takto, takto to ďalej nejde. A my musíme naozaj podporiť, podporiť našich domácich a lokálnych podnikateľov, aby nám dodávali naozaj kvalitné produkty bez nejakej chémie a rôznych konzervantov.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som k tomu všetkému, čo bolo povedané, nechcem sa opakovať, ale chcela by som ešte podotknúť, že dôvodom na prijatie takéhoto zákona je nielen, sú nielen ekonomické dôvody, ale aj zdravotné dôvody, pretože vieme veľmi dobre, že domáce potraviny sú oveľa zdravšie ako tie, čo idú tri mesiace nejakou loďou a zbierajú sa nezrelé a tak ďalej.
Ale chcela by som podtrhnúť práve aktuálne so situáciou pandémie, alebo teda lockdownu, ktorý tu teraz je, že môže v budúcnosti dôjsť až k takému uzavretiu štátnych hraníc, že nakoniec budeme odkázaní len sami na seba, preto by sme sa mali na to pripraviť a podporiť takýto návrh a konať v tomto zmysle, pretože skutočne budeme potom odkázaní na vlastné zdroje, a dovoz a vývoz, v podstate môže sa stať, že nebudú fungovať. Takže podľa mňa je to ešte tretí - existenčný dôvod.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja musím naozaj potvrdiť všetko, čo tu bolo povedané. Slovensko má naozaj ideálne podmienky na to, aby sme tu mali naozaj rozvinuté poľnohospodárstvo a potravinárstvo. Máme tu čistú vodu, ktorú nám môžu závidieť na celom svete. Máme tu veľmi kvalitnú pôdu, máme obrovské skúsenosti s potravinárstvom a poľnohospodárstvom a vieme, že aj v minulosti sme ako štát dokázali byť naozaj sebestační v tých základných potravinách a dokázali sme ich vo veľkom vyvážať do zahraničia - a dneska je to naopak. Bolo tu povedané, za aké obrovské peniaze dovážame každý rok potraviny. A tá sebestačnosť dnes je menej ako 40 %, čo je absolútne alarmujúce, pretože naozaj našich obyvateľov, našich občanov neuživia nejaké automobilky, ktorými sa hrdí táto vláda alebo aj tie predchádzajúce vlády, koľko sme (ruch v sále a zaznievanie gongu), koľko tu investorov dotiahli a tak ďalej, pretože namiesto toho, aby vláda tie zahraničné stimuly, tie peniaze investovala do podpory našich domácich poľnohospodárov a potravinárov, tých, ktorí nás naozaj živia, tak namiesto toho dávala peniaze radšej zahraničným nadnárodným koncernom.
A ja si myslím, že toto musí naozaj skončiť a musíme sa vrátiť k tomu, čo sme tu mali vo veľkom vybudované a čo fungovalo.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi pokračovať vo vysvetlení alebo odôvodnení nášho návrhu zákona, ktorým cieľom je podpora výroby a spotreby domácich produktov na Slovensku verejnými obstarávateľmi.
Slovensko zaznamenáva dlhodobo veľmi negatívne trendy najmä v oblasti výroby potravinárskych a poľnohospodárskych produktov. Najvýraznejšie poklesy boli zaznamenané v počte hospodárskych zvierat. Za posledných 40 rokov klesol celkový počet hovädzieho dobytku o viac ako 70 % a celkový počet ošípaných o viac ako 80 %. Negatívne trendy sú aj vo, vo vývoji celkového počtu oviec, moriek, kačíc, husí a ďalších zvierat. Tento negatívny vývoj je spôsobený najmä zvýšením dovozu výrobkov z týchto zvierat, ako aj nekontrolovaným globálnym prostredím, ktoré ničí našich domácich producentov.
Na Slovensku taktiež dlhodobo zaznamenávame pokles salda, to znamená rozdielu medzi vývozom a dovozom základných potravín a tovarov. Od vstupu do Európskej únie v roku 2004 rastie dovoz oveľa výraznejším tempom, ako tomu bolo pred vstupom do Európskej únie. Tento trend je v dôvodovej správe demonštrovaný grafom, ktorý, bohužiaľ, kvôli rokovaciemu poriadku vám nemôžem ukázať, ale verím, že to tiež do budúcnosti zmeníme.
Slovenské potraviny sa strácajú v záplave zahraničnej konkurencie. Potvrdzuje to pasívne saldo, ktoré sa prepadá čoraz viac do mínusu. Ročne teda dovezieme oveľa viac potravín, ako ich dokážeme vyviezť. Základné potraviny a výrobky, ktoré sme v minulosti viac vyvážali, ako dovážali, napríklad živé zvieratá, mlieko, vajcia, med, jedlé výrobky živočíšneho pôvodu, zelenina, semená, plody, slama, dnes dovážame v neporovnateľne väčších objemoch. Občania Slovenskej republiky jedia často ovocie a zeleninu, ktoré sú dovážané z tisíc kilometrov vzdialených lokalít, namiesto toho, aby jedli produkty, ktoré sme mohli vypestovať na Slovensku. Zahraničné mäso a výrobky živočíšneho pôvodu majú zase často pochybný pôvod a kvalitu. Tento negatívny vývoj je výsledkom systematickej ignorácie domácich výrobcov a producentov, ktorým sa zo strany štátu nedostáva ani zďaleka takej podpory, akej sa dostáva zahraničným investorom a firmám.
Práve v tomto období, kedy vývoz do zahraničia výrazne klesá a kedy vláda Igora Matoviča zavádza opatrenia, ktorými buď obmedzuje, alebo úplne zakazuje obchodovanie a podnikanie, by mal štát hľadať možnosti, ako podporiť domácich výrobcov aspoň na lokálnom trhu. Slovenská republika má plné právo a zároveň povinnosť podporovať prioritne domácich producentov, nie vychádzať, často úplne nekriticky, v ústrety zahraničným výrobcom alebo dovozcom. Slovenské vlády by sa nemali pýšiť tým, koľkých zahraničných investorov na Slovensko dotiahli, mali by sa pýšiť v prvom rade tým, že vytvorili priaznivé ekonomické prostredie pre rast a následnú medzinárodnú expanziu slovenských firiem. A práve to si kladie za cieľ aj táto novela zákona.
V nami navrhovanej novele zákona aplikácie, aplikácia podmienky slovenského pôvodu nie je povinná. To znamená, že každý verejný obstarávateľ má v prípade potreby možnosť túto podmienku neuplatniť, a umožniť tak účasť aj zahraničným spoločnostiam, najmä ak nejde o bežne dostupné tovary a služby alebo ak by uplatnenie podmienky slovenského pôvodu viedlo k markantnému obmedzeniu konkurenčného prostredia a malo výrazne negatívny vplyv na rast predpokladanej hodnoty zákazky. V prípade, ak nebude dopredu jasný dopad aplikácie podmienky slovenského pôvodu na výslednú cenu zákazky, tak verejný obstarávateľ má vždy možnosť urobiť najskôr predbežný prieskum trhu medzi domácimi a zahraničnými výrobcami.
Pozitívny dopad uplatnenia podmienky slovenského pôvodu očakávame najmä pri dodávke potravín a potravinárskych výrobkov. Ak tieto súťaže budú vyhrávať prioritne domáce, regionálne firmy, povedie to aspoň čiastočne k postupnému obnoveniu potravinovej a poľnohospodárskej výroby na Slovensku.
Ďalšou možnosťou pre aplikáciu tejto podmienky je oblasť stavebných prác, pretože existuje veľké množstvo zákaziek, napríklad výstavba verejnoprospešných diel, ktoré by mohli realizovať domáci a regionálni remeselníci a malovýrobcovia, ale kvôli silnému medzinárodnému konkurenčnému prostrediu sa často do takýchto súťaží ani neprihlásia a nakoniec sa z nich často stanú len subkontraktori pre nadnárodné spoločnosti.
Povolenie podmienky a požiadavky na slovenský pôvod pri vybraných výrobkoch a službách bude mať pozitívny vplyv na zamestnanosť a hospodársky rast slovenského hospodárstva. Spustí sa tým multiplikačný efekt, ktorý umožní slovenským firmám expandovať, zvyšovať tržby, ale aj mzdy pre svojich zamestnancov. Návrh zákona bude mať tiež pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy a podnikateľské prostredie na Slovensku. Rovnako bude mať pozitívne sociálne vplyvy, vplyvy na hospodárenie obyvateľstva a zamestnanosť.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu nášho návrhu zákona, aby sme ho mohli prerokovať aj v druhom čítaní a na základe vašich pripomienok a návrhoch ho prípadne ešte vylepšili.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma ručil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Kotlebu, Martina Beluského, Jozefa Šimka a Andreja Medveckého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel a tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje (ruch v sále a zaznievanie gongu) v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory, a síce Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30. apríla 2021 a v gestorskom výbore do 3. mája 2021.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, predstavujem vám návrh zákona poslancov za stranu Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko Mariana Kotlebu, Martina Beluského, Jozefa Šimka a Andreja Medveckého, ktorým predkladáme do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Cieľom novely tohto zákona je podporiť výrobu a spotrebu domácich produktov. V súčasnosti sa zákon o verejnom obstarávaní drží striktne podmienky nediskriminácie na základe oblasti alebo miesta pôvodu, alebo výroby produktu. Túto podmienku však považujeme za kontraproduktívnu a považujeme za legitímne, aby mali verejní obstarávatelia možnosť žiadať v súťaži dodanie výrobkov slovenského alebo regionálneho pôvodu. Umožnenie aplikácie takejto podmienky vo verejných obstarávaniach bude mať za následok zvýšenie spotreby, a tým aj výroby slovenských výrobkov, čo sa v konečnom dôsledku prejaví pozitívne aj na zamestnanosti a celkovom výkone ekonomiky.
Viacej uvediem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.