Videokanál klubu

Ďakujem pekne.
Nevyhnutnosť prijať takýto legislatívny návrh potvrdil v stredu vykonaný akt vlastizrady zo strany koaličných poslancov, česť výnimkám, ktorých charakterný postoj hodný poslanca Národnej rady je potrebné vyzdvihnúť. Týmto aktom bolo ratifikovanie okupačnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a USA. Je neprijateľné, aby hŕstka poslancov, v našom prípade 79 poslancov zo 150, rozhodovala za päť a pol milióna obyvateľov nášho štátu v takej závažnej veci, ako je dobrovoľné odovzdanie časti územia a celého vzdušného priestoru Slovenskej republiky za absolútne ponižujúcich podmienok cudziemu, svetový mier ohrozujúcemu štátu. Pritom je dlhodobo všeobecne známa skutočnosť, potvrdená aj prieskumami realizovanými Globsecom, že takmer dve tretiny občanov Slovenskej republiky, čo sa týka otázky byť súčasťou Západu alebo Východu, je geopoliticky neutrálna.
Občania chcú mať suverénny a zvrchovaný štát. A ďalej 64 % opýtaných je proti prítomnosti akýchkoľvek cudzích vojsk na území Slovenskej republiky, aj českých, jak, nie jak to navrhuje KDH, a 54 % je proti uzavretiu predmetnej zmluvy medzi Slovenskom a USA. Vôľa občanov a verejná mienka však nebola rešpektovaná. Tento štát predsa nie je súkromným vlastníctvom 79 poslancov Národnej rady. Slovensko patrí všetkým občanom Slovenska, preto o tom, či bude využívať a devastovať slovenské územie americká armáda a ešte k tomu na prípravu vojny, môžu rozhodnúť len občania Slovenskej republiky v referende.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, hlas ľudu, hlas Boží. To sa zvykne hovoriť a snažíme sa tým povedať, že politici by mali rešpektovať vôľu občanov, ich názory a postoje, ktoré sú vyjadrené mnohokrát aj prostredníctvom prieskumov verejnej mienky. A, bohužiaľ, skúsenosti spred pár dní, kedy sa hlasovalo o obrannej dohode medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojených štátov amerických, sa ukázalo, že táto vôľa nebola rešpektovaná a napriek tomu, že všetci politici aj poslanci Národnej rady vedeli o tom, že väčšina obyvateľov Slovenskej republiky je proti prijatiu tejto obrannej dohody.
Takisto bol veľmi výrazným spôsobom skrátený proces komunikácie a rozpravy o tomto bode. Nemyslím teraz len v parlamente, ale vôbec od začiatku až do konca rokovania o tejto zmluve ako takej. Tak je tu vidieť, že bude musieť naozaj nastať nejaká zmena aj v Ústave Slovenskej republiky a možno aj v iných predpisoch, aby sme takýmto situáciám v budúcnosti predišli.
Samozrejme, poslanci opozície a takisto aj naša strana, Ľudová strana Naše Slovensko, my urobíme všetko pre to, aby sme zastavili prijatie tejto súčasnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými, a pravdepodobne tu dôjde k zbieraniu podpisov pod referendum. A verím tomu, že nádej zomiera posledná a podarí sa nám túto zmluvu zastaviť. Ale zároveň prichádzame s touto legislatívnou iniciatívou, pretože sme presvedčení, že my musíme aj do budúcnosti urobiť všetko pre to, aby sme podobným veciam zabránili, resp. aby, ak bude podobná iniciatíva v budúcnosti zo strany ďalšej vlády, aby neboli obídení občania Slovenskej republiky, aby sa mali právo k takémuto závažnému kroku, závažnej zmluve, aby sa mohli vyjadriť.
My teda navrhujeme novelu ústavy, pretože len Ústava Slovenskej republiky vo svojich jednotlivých článkoch dáva vláde Slovenskej republiky a Národnej rade Slovenskej republiky kompetencie, ktoré sa týkajú ozbrojených síl. Jedna kompetencia sa týka vysielania našich ozbrojených síl, teda Ozbrojených síl Slovenskej republiky, kde vláda má kompetenciu takéto vyslanie schváliť, ak ide o nejakú humanitárnu pomoc alebo ak ide o nejaké mierové cvičenie, alebo ak ide o plnenie záväzkov napríklad zo zmluvy s NATO, ale však na maximálne 60 dní, tak v takom prípade to schvaľuje vláda Slovenskej republiky, v iných prípadoch vysielanie našich ozbrojených síl do zahraničia musí schváliť Národná rada Slovenskej republiky.
Túto kompetenciu, vysielanie našich ozbrojených síl, v tejto novele ústavy, tak ako to my navrhujeme, nerobíme žiadne zmeny, teda nenavrhujeme nejaké prerozdelenie kompetencií. Zatiaľ tento súčasný stav považujeme za dostačujúci.
Potom sú tu ďalšie dve kompetencie, jedna sa týka prechodu cudzích vojsk cez územie Slovenskej republiky. Táto kompetencia je v súčasnosti daná len vláde Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky o takomto prechode cudzích vojsk cez naše územie nerozhoduje. A my v našej novele navrhujeme, aby táto kompetencia prešla od vlády do Národnej rady Slovenskej republiky, pretože myslíme si, že sa jedná o závažné veci, ktoré by mali byť na pôde zákonodarného zboru nahlas povedané, vyargumentované, aby tu padli aj názory zo strany opozície.
No a posledná, tá najzávažnejšia kompetencia sa týka prítomnosti zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky, kde v súčasnosti majú kompetenciu prerozdelené aj vláda Slovenskej republiky, aj Národná rada. Vláda podľa súčasného znenia a ak ide o humanitárnu pomoc, vojenské cvičenie alebo o nejaké mierové pozorovacie misie na našom území, v takom prípade to schvaľuje vláda. V ostatných prípadoch to schvaľuje Národná rada Slovenskej republiky.
My navrhujeme zmenu tejto kompetencie, úplne to odoberáme z rúk vlády Slovenskej republiky. Navrhujeme, ak sa jedná o prítomnosť zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky, tak o tom bude môcť rozhodovať Národná rada Slovenskej republiky, ak to má byť len do 90 dní. A musí to byť spravené ústavnou väčšinou. V ostatných prípadoch, teda ak prítomnosť zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky má byť viacej ako 90 dní, v takom prípade o tom musí rozhodnúť referendum, teda občania v referende, ktoré sa bude konať následne.
Takisto je to vlastne úplne v súlade aj s vyjadreniami viacerých súčasných koaličných predstaviteľov. Pripomeniem napríklad vyjadrenie Igora Matoviča ešte teda z minulého volebného obdobia, kedy jasne povedal, že ak bude hnutie OĽANO vo vláde, tak akúkoľvek prítomnosť ozbrojených síl na území Slovenskej republiky dajú do referenda, aby sa ľudia k tomu vyjadrili. Bohužiaľ, ako sa hovorí, mali by sme politikov hodnotiť podľa toho, čo robia, nie podľa toho, čo rozprávajú, tak aj v tomto prípade boli občania oklamaní. Ale verím, že poslanci OĽANO si vstúpia do svedomia a náš apolitický návrh zákona, ktorý sa týka hlavne budúcnosti, o budúcom rozhodovaní, podporia do druhého čítania, kde sa budeme môcť baviť o tom, či tie dané kompetencie sa neprerozdelia iným spôsobom alebo sa niečo nenechá zachované. A my sme, samozrejme, týmto názorom otvorení.
Ďakujem pekne za rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní k uvedenému návrhu ústavného zákona.
Návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh ústavného zákona do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu, do ktorej sa potom hlásim hneď po navrhovateľovi.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, na úvod zatiaľ len krátko.
Poslanci za našu politickú stranu Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 140/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
A cieľom tohto legislatívneho návrhu je ochrániť suverenitu, mier a bezpečnosť Slovenskej republiky a jej občanov pred zahraničnými ozbrojenými silami. A viac uvediem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Ďakujem za slovo, pán predseda, predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán navrhovateľ, ja by som sa chcel tiež k tomuto návrhu vyjadriť, pretože už tu padlo niekoľko názorov k tomuto návrhu zákona. A ja budem možno trošku mať iný k tomu prístup alebo postoj ako moji opoziční kolegovia a rád by som ten postoj aj vysvetlil.
Keď Ústavný súd rozhodol o tom, že vlastne nemôže byť referendum o skrátení volebného obdobia, musím povedať, že som bol nemilo prekvapený, pretože som bol presvedčený – ale bol to môj názor laika, ja nie som právnik –, že to určite bude možné, pretože mám jednak z minulosti už skúsenosti, však volebné obdobie bolo niekoľkokrát ústavným zákonom skrátené, naposledy v roku 2011 a potom boli voľby v roku 2012, a takisto referendum na úrovni komunálu je takisto bežné, odvolávajú sa starostovia, je ten inštitút v zákone, nebolo to nikdy napadnuté ani nebolo to Ústavným súdom označené ako protiústavné. Ale v poriadku, Ústavný súd povedal, môže to byť, ale musí to byť v ústave napísané, a našou úlohou ako zákonodarcov je teraz pristúpiť k legislatívnym zmenám, ktoré budú viesť k takémuto návrhu.
Už sme tu nejakú iniciatívu zo strany opozície mali, tá nebola zatiaľ úspešná, teraz s tým prichádza koaličný poslanec, pán poslanec Svrček za hnutie SME RODINA. Ja musím povedať, že ja to oceňujem. Samozrejmé, že ten návrh nie je dokonalý, ale aspoň to, že sa tu o tom bavíme ako o koaličnom návrhu, je podľa mňa určitý pokrok.
Zavádza sa tu teda inštitút, že bude možné skrátiť prebiehajúce volebné obdobie ústavným zákonom alebo referendom, teda tak, ako to žiada Ústavný súd. A okrem toho je tu navyše aj ďalšia zmena, v čl. 98 sa mení formulácia ods. 2, podľa ktorej návrhy prijaté v referende vyhlási predseda Národnej rady Slovenskej republiky rovnako ako zákon. To tu už aj spomínal pán poslanec Susko. V súčasnosti je tá kompetencia daná celej Národnej rade a naozaj je, to bola taká veľmi zvláštna kompetencia. Pretože jednak sa vyjadria ľudia v samotnom referende, prejavia svoju vôľu, referendum môže byť kľudne úspešné, ale potom ešte je tu stále Národná rada, ktorá by mala vyhlásiť tieto výsledky a je tu stále tá možnosť, že sa budú niektorí poslanci odvolávať na to, že nie sú viazaní žiadnymi príkazmi a jednoducho nepodporia to vyhlásenie, ale určite je to podľa mňa posun dopredu a treba aj to oceniť, že to ide teda nad rámec toho, čo rozhodol Ústavný súd vo svojom výroku.
Ja by som sa chcel pána predkladateľa spýtať aj ďalšiu vec, pretože v minulom volebnom období hnutie SME RODINA dvakrát prišlo s novelou ústavy týkajúcou sa referenda. V obidvoch, obidvakrát navrhovali, aby sa výsledky referenda, aby výsledky referenda boli platné, ak sa na ňom zúčastnilo aspoň 30 % oprávnených voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda. To tam teraz nie je dané, ale chcel by som počuť od navrhovateľa, či je otvorený alebo či je hnutie SME RODINA otvorené aj tomu, aby sme sa v druhom čítaní bavili aj o vykonateľnosti samotného referenda. Pretože keď tam dáme len tú kompetenciu skrátiť volebné obdobie, ale nebudeme zlepšovať vykonateľnosť, tak podľa mňa tá snaha môže byť jednoducho zmarená.
My sme navrhovali aj v minulom volebnom období, aj v tomto volebnom období aj úpravu tých 350-tisíc podpisov. Tiež sme navrhovali zníženie tých 50 % a ak tento návrh zákona prejde do druhého čítania, tak určite tieto naše návrhy dáme formou pozmeňujúceho návrhu, pretože pri každej možnej debate, pri ktorej sa bavíme o vykonateľnosti referenda, je podľa mňa potrebné, aby sme tieto návrhy predkladali.
Áno, je pravda, že tá účinnosť je navrhnutá až od roku 2024, teda podľa súčasného návrhu by, ak by to bolo prijaté tak, ako je to navrhnuté, tak by sa to referendum nemohlo konať v tomto volebnom období. Ale stále je to podľa mňa zlepšenie existujúceho stavu, aj keď v budúcnosti, ale predsa len tí občania by mali mať to právo odvolať aj vládu po roku 2024 v ďalších, nasledujúcich volebných obdobiach. Čiže podľa mňa, ja nevidím dôvod nezahlasovať za tento návrh zákona iba kvôli tomu, že tam je tá účinnosť nastavená nie tak, ako by sme si predstavovali, a takisto si myslím, že v druhom čítaní môžeme predsa predložiť návrh, aby sa to zmenilo. Rokovať budeme mať ešte mesiac čas, takže nevidím dôvod na to, aby sme to nepodporili.
Takisto čo treba oceniť a nikto to tu z opozície nepovedal, že hnutie SME RODINA tento návrh predložili, predložili v rozpore s koaličnou zmluvou, pretože nebola na tom dohoda v koalícii. Aj to ja si teda vážim, že tu máme koaličný návrh napriek tomu, že s tým celá koalícia nesúhlasila, a stále je tu nádej, že by to mohlo prejsť. Možno by niekto mohol povedať, že to teraz bude na šesť mesiacov zablokované, pretože to neprejde, pretože v koalícii nie je podpora, ale máme tu takisto opozičný návrh, ktorý tiež pravdepodobne neprejde a treba ten návrh opakovane dávať, až kým nebude úspešný, či to bude zo strany koalície alebo zo strany opozície.
Chcem povedať členom opozičných politických strán, už za stranu HLAS tu bolo povedané, že ten návrh podporia, ja takisto budem na našom klube navrhovať, aby sme tento návrh podporili. A chcem tak vyzvať aj ostatných kolegov, aby hlasovali za, pretože bola by podľa mňa obrovská chyba, keby sme nevyužili túto príležitosť a nedali možnosť prerokovať tento návrh zákona v druhom čítaní.
Ešte by som chcel reagovať na to, čo tu povedal pán poslanec Kazda vo svojej faktickej poznámke, kde povedal, že on teda nechce podporiť tento návrh, lebo podľa neho ak by bolo možnosť referendom skrátiť volebné obdobie, tak sa vláda alebo vlády by sa báli robiť akékoľvek reformy, čo je podľa mňa absolútny nezmysel sa tu oháňať nejakými argumentáciami, a pritom máme predsa možnosť vidieť z minulosti, že vlády prijímali v minulosti referendá, teda pardon, reformy a potom ich ľudia zvolili znovu v ďalších voľbách do parlamentu. A ak by tento argument platil, tak by ju predsa nerobila žiadna vláda ani počas štvorročného obdobia, pretože by sa báli, že by v ďalších voľbách nedostali podporu. Čiže takýto argument je absolútne nezmyselný a radšej ak nejakí koaliční poslanci chcú vystúpiť s dôvodmi, prečo nechcú podporiť tento návrh zákona, tak ich k tomu vyzývam, ale aby tie argumenty boli naozaj racionálne.
Ďakujem veľmi pekne predkladateľovi a určite budem hlasovať za.

Ďakujem za slovo.
Kollár, Matovič, Sulík sa toho natárali. Naozaj pošliapali všetky svoje sľuby, predvolebné sľuby. Sľubovali hory-doly, vykrádali politickú agendu zo špájz iných strán. Je správne pripomínať občanom s krátkou pamäťou falošné sľuby týchto hochštaplerov. To jest sľuby o referende, napríklad o výstavbe nájomných bytov a ďalších a ďalších sľubov. Títo hochštapleri sa vždy spoliehajú, že každé h... len tri dni smrdí. A keď sa tak zamyslím nad minulosťou, ešte dávno, keď napríklad Boris Kollár išiel do politiky, jeho agenda bola, nebudú žiadni migranti, bilbordy si veľmi dobre pamätám, nepustíme sem nikoho. A čo sa teraz deje? Na koniec schôdze je pripravený návrh, ako sa krásne budeme starať o azylantov, aké poradenstvá a čo všetko pre nich sa bude robiť. A samozrejme, že to nebudú azylanti zo Srbska alebo z Ukrajiny. To je pripravené pre našich potmavších bratov z moslimských krajín. Takže aj v tomto je ďalší, ďalší podraz.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem za slovo.
Tak, pán Stančík, zdá sa mi, že ste uletel. No naozaj, prepáčte mi, vy ste naozaj uletel ako raketa SpaceX. Váš prejav je typický produkt časti mládeže, časti mládeže tejto doby. S takto vypätými rukami ste povedal, že tento parlament je konzervatívny. No nie je konzervatívny, je liberálny! Spomenuli ste taký, povedali ste taký výraz "pár nešťastníkov".
No, pán Stančík, ako rozlíšite bežného užívateľa od dílera s jednou, dvomi dávkami? Však sa predsa nedá dolapiť, ako ten Džunko. A vie si aj dohodnúť čas, miesto, kde, kedy od neho budú preberať tovar. Čo žijete v nejakej inej galaxii? Chceli ste vecnosť, tak vám vecne radím. Skamaráťte sa s taxikármi, biletármi, barmanmi tu v Bratislave. Povedia vám presne, ako to chodí, ale musíte byť ich kamarát, dobrý známy, hej? Tak to tak, tak to platí.
A ešte jedna vec. Mám mnohých známych aj rodinu v Nemecku a známe je tam o amerických vojakoch, že majú neuveriteľný chtíč ku marihuane. Tak pozor na tých vašich, ktorých ste si tu zavolali!
Ďakujem.

Pán Čekovský, ja neviem, či vy ste sa počúvali alebo kto vám písal ten príspevok do rozpravy, ale keby som to mal zhodnotiť dvoma slovami, tak vy ste vystúpili ako diablov advokát. Vy ste v podstate hľadali argumenty, prečo, prečo sa má upúšťať a zjemňovať trestný postih ľudí, ktorí sú, ako ste aj sami povedali v rozprave, na hrane, na hrane medzi užívateľmi a dílermi. Na hrane! To znamená, keď ten človek bude po vašom návrhu vidieť, že tie tresty išli tak výrazne dole, že v podstate keby niečo, tak to z dílera zahrá na užívateľa a je z toho v podstate vonku, tak mi nepovedzte, že to nepovedie k masívnemu nárastu pouličnej, na začiatok ľahkej, drogovej kriminality a s tým spojenými negatívami. Že ulice sa začnú znova plniť dílermi, začínajúcimi dílermi a tak ďalej a tak ďalej, ktorí si budú myslieť, úplne im stačí, pán Čekovský, že oni si budú myslieť, že na základe tej vašej novely, keď pôjde do tuhého, tak to zahrajú na užívateľa, ktorý má pre seba len trošku viac dávok. Či ste nad tým nerozmýšľali?
A párkrát ste spomenuli vo svojom vystúpení, že pre deti, že aby deti si nepokazili život, školu a tak ďalej, ale v tom vašom návrhu nie je absolútne žiadne obmedzenie z pohľadu veku, že by to bola nejaká nerozvážnosť mladého človeka. Vy tieto výhody dávate pre skúsených, otrlých, ostrieľaných 30-, 40-ročných dílerov.

Ďakujem za slovo.
Pán Čekovský, tá vaša tráva, ten kúsok trávy je medzistupeň ku tvrdým drogám. Viete, pán Čekovský, ja si myslím, že ten pán Džunko bol, žiaľ, asi hlúpy alebo drzý, keď sa dal dvakrát chytiť. A neudali ho náhod... neudal ho náhodou nejaký udavač či nejaká žalobaba ako vy? Nuž, aj tu v sále dávate neprimeraný trest - vykázanie zo sály na druhé upozornenie. Človek potom nemôže diskusi... hovoriť v diskusiách.
Ale tak vám poviem, osobne si myslím, že na obalamutenie hlavy pána Džunka máme svetlé pivo, tmavé pivo, polotmavé pivo, celý sortiment bielych alkoholických nápojov, farebných páleniek, vína biele a červené od výmyslu sveta, vermuty, koňaky, cinzána a čo ja viem ešte čo. To podobným Džunkom nestačí? A povedali ste kúsok trávy. Toto ma najviac rozčúlilo z vašej reči. Kúsok trávy. Potom ešte väčší kúsok trávy. Potom chudobnejší pervitín, bohatší kokaín. A nakoniec krokodíl z Medellínu z Kolumbie.
Ďakujem za slovo. (Reakcie z pléna.)

Pán poslanec spomenul konkrétny prípad pána Džunka, ale povedzme si aj to, že tento pán vlastne bol už podmienečne odsúdený v roku 2017 za podobný trestný čin a nakoniec, keď opätovane spáchal takýto trestný čin, že držal tú marihuanu pri sebe, tak mu bol vymeraný 12,5-ročný trest. Čo, samozrejme, je strašné číslo a následne mu bol ten trest znížený najprv na 10 rokov a potom mu ho znížili na 5 rokov, čiže podľa mňa ten trest má teraz v súčasnosti adekvátny, keďže už sa dopustil takéhoto deliktu, za ktorý bol podmienečne prepustený.
A ak ide o to držanie marihuany, hlavne u tých mladých ľudí je to problém, pretože takto aspoň mali obavu z toho sa takýmto veciam vyhýbať. A čím ďalej im to uľahčíme a budú môcť držať takúto drogu pri sebe, tak si treba povedať to, že koľko ľudí z marihuany prešlo na tvrdšie drogy. Ale veľa ľuďom marihuana zničila život a keď prešli na tvrdšie drogy, tak veľakrát sa z toho už nedo... ani nedostali a ani im nepomohlo už liečenie alebo nejaká náprava, pretože jedno liečenie nejakého narkomana nikdy nezachránilo a tie liečenia boli opätovné, opätovné, opätovné. A niektorí ľudia, ktorí sa z tých liečení vrátili, mali veľké následky a museli opätovne navštevovať psychiatriu a nevedeli sa z toho aj dostať. Čiže ja takýto zákon nemôžem podporiť.