Videokanál klubu

Ďakujem, Andrej, za tvoju rozpravu. Triedenie odpadu je nevyhnutnou podmienkou tohoto storočia. Je nevyhnutnou podmienkou, jednou z mnohých nevyhnutných podmienok udržania normálneho životného prostredia. Ďakujem za tento návrh zákona.

Ďakujem pekne.
Ja si myslím, že efektívnosť tohoto zákona je nesporná. Myslím, že nikto nemôže ho spochybniť. V súčasnej dobe, keď sa diskutuje o odpadoch, máme už aj nové zákony a hlavne v súvislosti hromadenia a úplne zahltenia zemegule práve plastovým odpadom, tento zákon považujem za mimoriadne dôležitý. Mali by sme každý začať od seba. Nielen v domácnostiach separovať, ale aj tie cintoríny. Skutočne vidíme to všetci, chodíme na cintoríny. Sú tam veľkokapacitné obrovské kontajnery, kde sa hádže všetko. A je to presne tak, ako to povedal náš kolega. Samozrejme, keby sa to, minimálne keby sa len plasty oddeľovali, keby dali cintoríny, správa cintorínov dala k dispozícii aspoň dva kontajnery vedľa seba, tak určite spočiatku menej a postupne, jak si ľudia zvyknú, bolo by to veľmi užitočné pre naše životné prostredie. Preto si myslím a prosím o podporu tohoto zákona.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Cieľom uvedenej novely zákona je zefektívniť triedenie odpadov na cintorínoch, na ktorých sa vyprodukuje veľká časť odpadov. Len v hlavnom meste cintoríny vyprodukujú tisíc ton odpadu ročne. Aj v malých cintorínoch na obciach sa priemerne ročne vyprodukuje okolo 6 ton odpadu. Ide pritom o odpad, ktorý sa dá vytriediť a nemusí tak skončiť v skládke.
Spoločnosť JRK v októbri 2021 vypracovala analýzu odpadu na cintoríne Vrakuňa v Bratislave, pričom zistila, že až 86 % odpadu sa dal vytriediť a až 57 % tvoril zelený kompostovateľný odpad. Keďže nemôžem používať žiadne tabuľky, prečítam vám tú analýzu: 0,5 % tvoril elektroodpad, 0,5 % tvorili kovy, 1 % tvoril papier, 2,3 % tvoril textil, 11,6 % tvorilo sklo, 13,7 % tvorili plasty a až 57,3 % tvoril biologicky rozložiteľný kompostovateľný komunálny odpad. Toto bola, bolo 86,8 % odpadu, ktorý sa dal vytriediť. Len 13,2 % z tohto množstva bol zvyškový odpad.
Zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch už ukladá samosprávam povinnosť triediť na cintorínoch kompostovateľný odpad. V praxi sa však zvykne vyskytnúť problém, kedy veľkokapacitné kontajnery na kompostovateľný odpad ľudia naplnia aj odpadom iným, čím namiesto triedeného odpadu vznikne odpad zmesový. Samosprávy potom musia vynaložiť ďalšie prostriedky na vytriedenie odpadu alebo často odpad skončí v zmesových skládkach. Tento problém by mohlo vyriešiť umiestnenie kontajnerov na separovanie odpadu na cintorínoch. Aby však ľudia triedili odpad správne, súčasťou návrhu zákona je aj umiestnenie usmernenia zloženia jednotlivých častí odpadu na daných kontajneroch.
Návrh zákona má okrem zefektívnenia separovania odpadu na cintorínoch taktiež výchovnú úlohu. Triedenie odpadov na cintorínoch môže ešte viac motivovať ľudí odpady triediť a ísť príkladom mladej generácii, ktorá triedenie odpadov začne chápať ako samozrejmosť v každom aspekte života. Je na vás, ako budete hlasovať, ale životné prostredie by nemalo byť nejakou roztržkou nejakých politických názorov a politických tričiek. Životné prostredie, pani poslankyňa a páni poslanci, máme len jedno, a preto by sme, preto by sme ho mali chrániť všetci.
Preto žiadam o podporu zákona všetkých poslancov, ktorým fakt záleží na životnom prostredí.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, poslanci za stranu Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko Marian Kotleba, Andrej Medvecký, Rastislav Schlosár a Magdaléna Sulanová predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch.
Návrh zákona má pozitívny vplyv na životné prostredie, je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami.
Viac poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Ďakujem za slovo. Ďakujem poslancovi Tarabovi.
Otvoril si tému, ktorá tu bude asi dosť diskutovaná v utorok, kedy sa odhlasuje skrátené konanie a potom pristúpime k prvému čítaniu. Ja tiež k tomu budem vystupovať, pretože tiež mám k tomu pripomienky. A tiež si mi zobral moju myšlienku, že ak chceme niekoho zdaniť, tak v prvom rade banky, pretože tieto majú stomiliónové zisky. A hlavne banky si teraz budú rozpúšťať opravné položky, ktoré si vytvorili kvôli tomu, že hrozilo alebo bolo riziko toho, že by ľudia mohli nesplácať hypotéky kvôli tomu, že boli odložené tie splátky. To sa vôbec nestalo.
Čiže teraz tie opravné položky tie banky budú rozpúšťať, to znamená, že ten zisk narastie ešte, ešte výraznejšie, ako to bolo doteraz, ale o tom sa viacej budeme potom rozprávať v utorok.
Čo sa týka tohto návrhu zákona, tak treba ešte raz zdôrazniť a povedať, že tento decembrový efekt, to nie je len niečo, čo vidíme za tejto súčasnej vlády, ale v podstate hocikde do minulosti sa pozrieme, tak tento decembrový efekt sa vždy ukázal. Ale funguje to aj na komunálnej úrovni alebo na úrovni vyšších územných celkov alebo hocijaký iný úrad. Kto má skúsenosti, kto pracoval na ministerstve alebo na úrade, nejakom úrade, tak vie, ako to proste chodí. Ale tento návrh zákona má tomu pomôcť a verím, že sa budeme môcť o tom rozprávať potom aj v ďalšom čítaní.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení kolegovia, tento predložený návrh zákona, ako to uviedol predkladateľ, má veľmi ambiciózny cieľ, aj keď, samozrejme, my nemáme nejaké vzdušné zámky. On teoreticky by mohol ušetriť naozaj aj dve až tri miliardy eur ročne v štátnom rozpočte, reálne možnože tie čísla by boli menšie, ale každopádne to, čo vieme potvrdiť, a to, čo si chceme vysvetliť pánom poslancom a paniam poslankyniam, je, že tento návrh zákona výrazným spôsobom pomôže ušetriť výdavky v štátnom rozpočte. A tým môže to pomôcť buď k tomu, že sa tie prostriedky potom môžu ušetriť napríklad formou zníženia daní alebo sa tie prostriedky investujú alebo minú niekde inde.
Slovenská republika od svojho vzniku hospodárila iba so schodkovým rozpočtom, prebytkový, respektíve aspoň vyrovnaný rozpočet sa stáva čím ďalej, tým viac nerealizovateľným plánom. Hospodárenie všetkých vlád vrátane tejto súčasnej bolo nezodpovedné a bez ohľadu na ďalšie generácie, ktoré obrovský nahromadený dlh – dnes na úrovni 60 miliárd eur – budú musieť splácať. Každé euro z verejných zdrojov by sa malo vynaložiť hospodárne, efektívne, účinne a účelne. Preto cieľom vlády, ako aj ostatných a najmä kontrolných orgánov je zabezpečiť a vymáhať, aby sa verejné prostriedky vynakladali iba na také výdavky, ktoré sú nevyhnutne potrebné pre fungovanie a dosahovanie stanovených cieľov, a zároveň, aby zákazky neboli predražené.
Plytvanie s verejnými prostriedkami má mnoho rôznych príčin. Tento návrh zákona sa zameriava na plytvanie, ktoré sa pravidelne opakuje v posledný mesiac každého kalendárneho roka, preto sa nazýva tzv. decembrový efekt.
Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy možno verejné prostriedky rozpočtované na príslušný rozpočtový rok použiť do konca rozpočtového roka. Toto pravidlo každoročne spôsobuje, že jednotlivé kapitoly štátneho rozpočtu sa snažia nevyčerpané prostriedky na poslednú chvíľu minúť, aby neprepadli. Navrhovatelia tohto zákona si dovoľujú tvrdiť, že vo väčšine prípadov sa jedná o zbytočné a často aj predražené nákupy.
A dovolím si doplniť ešte jeden dôvod, ktorý sme do dôvodovej správy nespomenuli, a to je ten, že ak by niektoré kapitoly tie finančné prostriedky nevyužili v daný rozpočtový rok, teda by ich neminuli do konca roka, tak by im pravdepodobne ministerstvo financií tie prostriedky na ďalší rok znížilo. To znamená, že aj to je dôvodom, prečo sa snažia tie financie pridelené na daný rok do konca roka aj minúť.
Pre presnejšiu ilustráciu uvádzame čísla z minulého roka: v júli 2021 boli celkové výdavky štátneho rozpočtu na úrovni 12,7 mld. eur, čo predstavujú priemernú, pardon... (rečník odišiel od rečníckeho pultu k miestu spravodajcu) ospravedlňujem sa, nevypol som si zvonenie. Teda v júli boli výdavky na úrovni 12 mld. eur, čo predstavuje priemernú sumu výdavkov na úrovni 1,8 mld. eur mesačne, čiže za priemerne každý mesiac sa minulo zhruba 1,8 mld. eur. V novembri boli celkové výdavky na úrovni už 19 mld. eur, teda kumulované od novembra, od januára do novembra, a teda priemerne boli na úrovni 1,7, osem, teda zhruba na úrovni 1,8 mld. eur mesačne. Teda môžeme povedať, že za minulý rok sa od januára do novembra priemerne každý mesiac minulo 1,8 mld. eur.
Analyticky by teda výdavky k decembru 2021 mali predstavovať sumu zhruba 21,5 mld. eur, pretože 19,7 k novembru plus 1,8 priemerné výdavky, avšak skutočné výdavky boli vo výške 24,2 mld. eur, čo predstavuje navýšenie až o 2,7 mld. eur oproti predchádzajúcej spotrebe alebo oproti predchádzajúcim výdavkom. Navrhovatelia zákona preto predkladajú jednoduchý, ale účinný nástroj, ktorý takémuto nehospodárnemu plytvaniu zabráni. Skutočné výdavky štátneho rozpočtu podľa navrhovateľov v poslednom kalendárnom mesiaci nebudú môcť prekročiť jednu desatinu celkových skutočných výdavkov štátneho rozpočtu za prvých desať kalendárnych mesiacov v aktuálnom rozpočtovom roku. Ministerstvo financií upraví záväzné ukazovatele schválené zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok všetkým správcom kapitol tak, aby sa v decembri nemohlo minúť nadbytočne viac.
Tento návrh zákona bude mať teda výrazne pozitívny vplyv na znižovanie deficitu, dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Ušetrené prostriedky sa budú môcť použiť na znižovanie napríklad dlhu alebo zvyšovanie dôchodkov, prípadne sa môžu investovať do zdravotníctva alebo sa môžu výrazným spôsobom znížiť dane.
Pre ilustráciu, o aké veľké finančné prostriedky sa jedná, ak by bol tento návrh zákona schválený, mohla by sa sadzba DPH znížiť až na 12 % a štátny rozpočet by neprišiel o žiadne ďalšie príjmy. Občanom Slovenska, ako aj podnikateľom a ekonomike by to však výrazne pomohlo.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, inými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Prijatie návrhu zákona bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy vo výške okolo 2,7 mld. eur, žiadny vplyv na podnikateľské prostredie, na informatizáciu spoločnosti, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, na služby verejnej správy pre občana a na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Účinnosť návrhu zákona sa so zohľadnením dostatočnej legisvakančnej lehoty navrhuje od 1. júla 2022.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem, pán podpredseda. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu k uvedenému návrhu zákona, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladáme tu dnes návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Tento predložený návrh zákona má za cieľ výrazne obmedziť plytvanie verejnými zdrojmi a ušetriť prostriedky vo výške okolo dvoch až troch miliárd eur ročne v štátnom rozpočte.
Viac povedia moji kolegovia v rozprave.

Ďakujem kolegom za faktické reakcie a tiež za vyjadrenie podpory. A som rád, že pán poslanec Taraba spomenul práve tú marihuanu, lebo my sme tu už rokovali aj o dekriminalizácii alebo o znížení trestov. O tom sa vlastne bude hlasovať aj najbližšie v utorok. A cukor sa dá tiež považovať alebo je považovaný niektorými ľuďmi za drogu. Je to tiež návykové, proste človek, keď dlhšie nemá cukor, tak cíti proste potrebu si ten cukor dať. Mnohé štáty na to reagovali rôznym spôsobom. Mnohé štáty, napríklad Poľsko to bolo, myslím, nedávno, pred rokom, tiež zaviedli daň z cukru, aby proste ľudí, keď už sa nestarajú o svoje zdravie, zdravý životný štýl, aby proste aspoň platili nejaké peniaze do štátu a ten štát potom tie peniaze z tej dane potom dáva naspäť do zdravotníckeho systému. Lebo mal by dávať naspäť do zdravotníckeho systému, pretože tá konzumácia spôsobuje rôzne ochorenia a problémy, ktoré zaťažujú ten zdravotnícky systém a existuje na to naozaj veľa štúdií, ktoré hovoria o tom, ako by sme pomohli zdravotníckemu systému, keby tá spotreba cukru alebo aj iných nezdravých potravín výrazne klesla.
A myslím si, že je legitímne túto tému otvárať na pôde parlamentu, a verím, že vládni poslanci aj opoziční poslanci budú chcieť v tejto téme pokračovať v druhom čítaní a že nás podporia.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo.
Ja v mojej škole som bufet nemal, ale na ilustráciu poukážem na stravovacie návyky tam, kde som učil vyše 20 rokov. Dobre si to zhodnotil, kolega, ja by som to len rozšíril, že príčina je tiež v štýle života propagovanom v médiách. Z pedagogickej praxe poznám rannú prax mnohých detí, keď nie drvivej väčšiny detí, cestou do školy zastávka v obchode. A nákup? Dvojlitrová kola, dva balíky čipsov, päť až desať horaliek. Keď dieťa nestihne obchod, častokrát príde starostlivá mamička cez prestávku, malú alebo veľkú, a pre tri deti donesie tri dvojlitrové koly alebo tie žlté chémie, čo sa predávajú, jednu tašku rožkov, plnú tašku rožkov a zo 20 sladkých keksov.
Ďakujem za slovo.