Videokanál klubu

Ďakujem za slovo.
Ako povedal pán poslanec Beluský, ide o tzv. nezdravé suroviny, pretože aj v dnešnej dobe tí rodičia, ktorí dávajú napríklad deťom na desiatu zdravé potraviny, teda o ktorých si myslia, že sú zdravé, tak veľakrát okolo zdravých potravín ani nešli, pretože rôzne výrobky, jogurty nejaké odtučnené a s minimálnym percentom tuku majú mnohokrát mnoho gramov pridaného cukru alebo sladidiel a o tomto sa nedá hovoriť, že sú to nejaké zdravé potraviny. A rodičia veľmi mylne potom takéto potraviny dávajú deťom a prípadne, ak ich nedajú a takéto potraviny s pridaným cukrom a s rôznymi, s rôznymi éčkami a chémiou sa nachádzajú v bufetoch, tak tieto deti v tých školách si to môžu nakúpiť a naozaj im to neprospieva, pretože aj v školských jedálňach by jedálny lístok mal byť tvorený štátnymi normami, ktoré dbajú na presnú, na presné zloženie tých potravín, aby mali, mali by mať teda kvalitnú stravu, ale tým, že tie deti si nakupujú tieto nezdravé potraviny, či už je to s kofeínom, chinínom alebo s pridanými cukrami v školských bufetoch, tak im to naozaj na zdravie nepridáva.
Ďakujem.

Ešte raz ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, tento návrh zákona opätovne predkladáme na rokovanie Národnej rady. Prvýkrát to bolo minulý rok. Vtedy si tento návrh zákona nenašiel podporu v pléne, ale veríme, že poslanci prehodnotia svoje rozhodnutie práve preto, že počas posledných dvoch rokov, počas tejto pandémie ochorenia COVID-19 sa veľmi aj v odborných kruhoch, ale aj v politických kruhoch, aj vôbec v spoločnosti rozprávalo o tom, ako veľmi dôležité je mať kvalitnú životosprávu a posilňovať si svoju imunitu práve kvôli tomu, aby sme predchádzali rôznym ochoreniam. A medzi to budovanie imunity patrí nielen teda nejaký aktívny život, teda čo najviac sa hýbať alebo športovať, ale, samozrejme, najväčším prispievateľom k našej imunite je práve naša strava.
Stravovanie, bohužiaľ, za posledné desaťročia sa veľmi zmenilo. Spotreba napríklad cukru na jedného obyvateľa za rok narástla enormne za posledných napríklad sto rokov, keď máme možnosť porovnávať štatistiky. Práve v minulom storočí došlo k takej veci, že rôzne ochorenia, na ktoré zomierali ľudia, či už to boli rôzne infarkty, cukrovky a podobne alebo civilizačné ochorenia, tak hľadal sa proste nejaký vinník, ktorý je spôsobilý alebo ktorý má, ktorý je vlastne dôvodom toho, prečo je nárast ľudí s týmito ochoreniami, a v rámci nejakej lobby alebo nejakých štúdií sa proste našiel, našiel sa tuk, ktorý bol z tohto obvinený, ale už dnes vieme a je to aj dokázané, že tie spoločnosti, ktoré vyrábajú cukry alebo sladké výrobky, podplatili tie štúdie a neprávom bol označený tuk. Dneska máme výrobky odtučnené, polotučné, úplne nezmyselne.
A máme obrovskú, obrovskú spotrebu cukru, ktorá je práve dôvodom všetkých týchto chorôb a problémov. A my teda prichádzame s návrhom zákona, ktorý by mal pomôcť riešiť túto problematiku. A začíname teda od škôl, pretože vzdelávanie alebo výchovno-vzdelávací proces zatiaľ nie dostatočným spôsobom učí a vzdeláva deti v tom, ako sa správne stravovať, bohužiaľ, aj preto, že aj mnohí dospelí – možno aj nie z vlastnej viny – sa stravujú nesprávne. A je to aj kvôli tomu, že tie možnosti, ktoré dnes v obchodoch máme, sú veľmi nekvalitné. A chceme proste tie deti naučiť, že treba sa správne rozhodovať a pri kúpe niektorých potravín na školách aby jednoducho nemali možnosť si vyberať tie nezdravé potraviny, aby tam mali možnosť len tie potraviny, ktoré sú všeobecne a odborne považované za zdravé, a tým ich naučili určitému návyku.
Stravovanie viacerých skupín nášho obyvateľstva a osobitne školopovinných detí je energeticky veľmi vysoké, s vysokou spotrebou živočíšnych tukov, cukrov, bielkovín, čo má priamy dopad na zvýšenie telesnej hmotnosti a obezity. A práve 26. novembra 2020 bol vládnou koalíciou výrazným spôsobom zúžený počet detí, ktoré majú nárok na dotáciu na podporu výchovy k stravovacím návykom, a tento, táto dotácia je známa tiež pod názvom obedy zadarmo. Táto zásadná zmena bola navyše urobená bez celospoločenskej diskusie prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu na výbore k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, to bola tlač 274, čím sa úplne obišiel štandardný legislatívny proces.
No a prečo to spomínam? No práve preto, že aj zrušením týchto dotácií sa opätovne znížil počet detí, ktoré sa pravidelne stravujú v školských jedálňach, a zvýšil sa počet detí, ktoré sú odkázané iba na ambulantné stravovanie v školách a školských zariadeniach, ktoré však pomerne často nie je v súlade s vedeckými poznatkami. Ide najmä o úpravu predaja jedál doplnkového charakteru a potravinárskeho sortimentu tak, aby konzumáciou takýchto jedál bol zabezpečený znížený energetický príjem najmä z nasýtených mastných kyselín a voľných cukrov.
Vzhľadom na nedostatočnú výchovu a vzdelávanie v oblasti zdravého životného štýlu mnohé deti siahajú po nezdravých a najmä sladkých potravinách. Návyky, ktoré si deti vybudujú počas mladosti, sa negatívne odrazia na ich stravovacom, zdravotnom stave v budúcnosti, čo spôsobí aj zvýšené náklady štátu na zdravotnú starostlivosť. A práve preto musí štát aktívnym spôsobom zasahovať do toho, akým spôsobom sa naše deti stravujú.
Preto prichádzame s návrhom zákona, ktorým sa v školách a školských zariadeniach v rámci ambulantného predaja zakazuje predaj zmrzliny, nanukov a mrazených ovocných drení, nápojov s obsahom alkoholu, kofeínu, chinínu a dekofeínových nápojov, energetických nápojov, potravín s obsahom cukru nad sto gramov, nad 10 g na 100 g hmotnosti, nápoje s obsahom cukru nad 5 g na 100 ml objemu a potravín a nápojov s pridaním umelých sladidiel, teda sú to naozaj vybrané potraviny, tak, aby bežné potraviny, ktoré sú považované za zdravé, ako je mlieko alebo ovocie, aby do týchto kategórií nespadali, ale už potraviny alebo tie sladené nápoje a podobne aby už do týchto kategórií spadali.
Podobný návrh zákona bol prerokovaný, a dokonca bol aj schválený v VI. volebnom období. Bolo to vtedy číslo parlamentnej tlače 1140, avšak po pripomienkach vtedajšieho prezidenta Gašparoviča neboli ustanovenia o zakázaní predaja nezdravých potravín nakoniec schválené.
Návrh zákona, ktorý predkladáme na prerokovanie, odráža a zapracováva pripomienky vtedajšieho prezidenta a odbornej verejnosti, čím sa stáva podľa nás široko politicky akceptovateľný.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s platnými medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky. Som pripravený odpovedať na vaše otázky.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 245/2008 o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky poslanci za politickú stranu Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko Marian Kotleba, Martin Beluský, Marek Kotleba a Stanislav Mizík.
Cieľom tohto predloženého návrhu zákona je zvrátiť trend obezity u detí a mládeže a dosiahnuť zníženie existujúceho deficitu v príjme pozitívnych nutrientov vo výžive a súčasne dosiahnuť zníženie rizikových faktorov výživy tým, že sa zakáže predaj nezdravých potravín a nápojov v školách a školských zariadeniach.
Viacej uvediem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Ďakujem za slovo.
Marek trošku ťa opravím, ja som neučil jeho deti, s jeho synom som učil, jeho syn učil náboženstvo na tej škole, takže tak, aby som to dal na pravú mieru.
A chcem povedať, že napríklad teraz je tomu štyri dni, keď ma zasypali, zbombardovali mi dom telefonátmi, občania z geta, ktorí žijú pri revúckom gete, nemajú pokoja, nemajú života tam. Jednoducho naposledy im pokradli drevo, lebo v tých činžiakoch sa kúri s drevom. Pokradli im drevo. Samozrejme, rodičia posielali tie deti kradnúť. Čiže aj keby policajti ich priamo dolapili s tými polenami, nič by sa nestalo, pretože dieťa malo jedenásť, dvanásť, trinásť rokov. Vždy si to vedia vyrátať tak, aby dieťa nebolo trestne stíhateľné a aby ani rodičia neboli postihnutí. On sa bude brániť: Ja som nič ne... Ja som ho posielal kradnúť? Čiže takýto je systém. Je to ťažko dokázateľné. Preto dvanásť rokov. Sto percent dvanásť rokov.
Ďakujem.

Pán poslanec Stanislav Mizík, ako povedal, zo svojej dlhoročnej pedagogickej praxe a hlavne zo svojho pôvodu, z akej je obce, mal takýchto prípadov viacero a ja si myslím, že aj ľudia, ktorí žijú s takouto menšinou vo svojich obciach, tak by o tom mohli dlho rozprávať. A tí ľudia, ktorí to nezažili, tak len veľmi ťažko si to vedia predstaviť, pretože ak je niekto možno z Bratislavy alebo z nejakého mesta, kde nemajú takéto problémy, alebo teda z obce a v živote sa s takýmto niečím nestretne, tak veľmi ťažko si to vie predstaviť, čo tí ľudia zažívajú, pretože ja sám som riešil niekoľko takýchto prípadov z východného Slovenska, z obcí, v ktorých majú takúto menšinu. A veľakrát tí ľudia boli úplne bezradní, pretože ten páchateľ, ktorý im to spôsobil, škodu či už na zdraví, alebo na majetku, nebol trestne zodpovedný a mohli sa sťažovať jedine tak na lampárni.
A mňa mrzí, že pán poslanec, ktorého si učil deti, Kerekréti sa mohol k tomu vyjadriť, ale, bohužiaľ, zaspal, takže sa nám asi nevyjadrí k tomu, ako to zažívali aj tie jeho deti v tej tvojej obci, v ktorej si učil. Ale naozaj ľudia, kým neprídu do kontaktu s takýmito trestnými činmi, tak si to asi neuvedomia. Preto ak majú možnosť sa s nejakou takouto obeťou porozprávať takéhoto trestného činu, tak nech si to utriedia.
Ďakujem.

Vážené kolegyne a kolegovia poslanci, kto iný by o takomto zákone mal hovoriť ako ja? Vyše 20 rokov učím v takej oblasti, ktorej sa to priamo dotýka. Vidím, že je tu aj pán Kerekréti, s jeho synom som učil na tej istej škole.
Tento návrh zákona reaguje na živú realitu, s ktorou má každý občan Slovenskej republiky žijúci v oblastiach, kde sa neprávo stáva právom a právo sa stáva neprávom, svoje naozaj živé skúsenosti. Cieľom legislatívneho návrhu je zabezpečiť ochranu občanov Slovenskej republiky pred trestnou činnosťou páchanou maloletými osobami. Je naozaj nutné, aby tento návrh zákona sa prijal a aplikoval v praxi presne tak, ako to navrhujú poslanci za politickú stranu Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko Marian Kotleba, Rastislav Schlosár, Marek Kotleba, Stanislav Mizík a Peter Krupa.
Štatistiky ministerstva vnútra upozorňujú na nebezpečný a vysoký počet trestných činov páchaných maloletými osobami. Súvisle s tým dochádza aj k čoraz významnejšiemu zníženiu veku páchateľov trestnej činnosti, čím sa dostávame k osobám, ktoré sú dnes podľa platnej legislatívy vyňaté z trestnej a priestupkovej zodpovednosti. Je naozaj jasné, že takýto typ kriminality v oblastiach s vysokým zastúpením asociálov je bežná skutočnosť. Kto si zatvára oči pred touto skutočnosťou, pred realitou, ktorú zažívajú občania v daných oblastiach, je buď ignorant, alebo zaplatený kuvik či troll, ktorý urobí z bielej gule čierny hranol či nebodaj z obyčajnej tehly, pálenej červenej tehly urobí váľok z hliny a slamy.
Tento typ kriminality je výrazným faktorom, ktorý určuje život a správanie v osadách, kde neprispôsobiví asociáli bezbreho zneužívajú svoje neplnoleté deti na páchanie trestnej činnosti. Dokonca ich navádzajú. Z nedávnej minulosti si pamätám prípady maloletých osôb chorých na syfilis. Kto ich posielal na zárobky na stanicu v Sečovciach alebo v Trebišove? No kto? Rodičia. Je to však ťažko dokázateľné.
Čo je však najtragickejšie, že títo asociálni rodičia navádzajú svoje potomstvo priamo alebo nepriamo na lúpeže, ktoré sa častokrát končia tragicky. No ako tragicky? Ja vám to poviem. Je to ťažké ublíženie na zdraví, častokrát depresie danej osoby do konca života a, žiaľ, častokrát aj smrť. Je reálny fakt, je to naozaj tak, viem to z vlastnej pedagogickej praxe, že fyzická vyspelosť mnohých detí – či dievčat, či chlapcov – je v inkriminovaných sociálnych skupinách taká, že dokážu reálne zneužívať či užívať svoje fyzické prednosti či predpoklady na šikanu, na útoky na tých, ktorí majú ten hendikep, v úvodzovkách hendikep, že vďaka svojej výchove, sociálnemu prostrediu neboli prispôsobení na život v takomto chorom systéme. Vedel by som vám rozprávať aj tri dni príbehy z mojej pedagogickej praxe a z môjho regiónu priamo o takýchto prípadoch. Stačilo, keď to kolega Schlosár pripomenul, aspoň niektoré príklady. Jednoducho toto treba zastaviť.
Prečo 12 rokov? Lebo aj inde majú 12 rokov povedzme. Vtedy sú už deti, mnohé deti vyspelé. A o tomto je tento návrh. Kto má oči vidí, kto má uši, počúva.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem kolegom za faktické poznámky.
Pán poslanec Taraba, ja súhlasím s tým, že rodičia sú vždy zodpovední za výchovu svojich detí bez ohľadu na to, či sú tie deti najmenšie, alebo sú už dospelé. Na druhej strane tu sa rozprávame o trestnoprávnej zodpovednosti, kde rodičia môžu byť zodpovední za trestné činy svojich detí len vtedy, pokiaľ tie deti samotné nie sú dostatočne mentálne zrelé a vyspelé na to, aby posúdili, čoho sa dopustili. Ja som presvedčený, a nie je to len nejaký môj výmysel, už sme tam citovali aj teda, alebo poukazovali na iné štáty, ktoré tiež rovnako ako my vychádzame, vychádzajú z istých, dá sa povedať, názorov odborníkov, ktorí tvrdia jednoducho, že osoby, ktoré sú už vo veku 12 rokov, sú dostatočne vyspelé na to, aby posúdili následky svojho protiprávneho konania.
Možno by som mohol položiť takú inú otázku, že keď si hovoril, že 12 rokov, prečo nie 12 rokov jeden mesiac, tak rovnako by sme potom mohli položiť otázku, prečo nie, ja neviem, 14 rokov a jeden mesiac, lebo aj dnes je tá hranica stanovená na 14 rokov bez toho, aby niekto si to nejakým spôsobom vedel hlavne zdôvodniť, že prečo práve 14 rokov, lebo naozaj ľudia asi nedospievajú v 14 rokoch, vieme, že to býva omnoho skôr, pokiaľ ide hlavne o takéto veci. Takže to k tej hranici 12 rokov.
Len ja som tomu teraz nepochopil, že či chceš nejakým spôsobom hľadať cesty, ako trestať rodičov v tomto prípade, či máme teda posielať, ak sa nejaký 13-ročný dopustí trestného činu, tých rodičov do väzenia, alebo teda si myslíš, že ten 13-ročný chlapec alebo dievča, ktoré naozaj urobí niečo zlé, urobí nejaký brutálny zločin, či by podľa teba postačovalo, keby išiel iba do nejakého nápravného zariadenia, do nejakého detského domova alebo takého nejakého zariadenia a či si myslíš teda, že by mal byť, že by nemal byť potrestaný tým, že pôjde priamo do väzenia za takéto zločiny.

Ďakujem pekne za slovo.
Ja musím konštatovať, že trestná činnosť maloletých je v súčasnosti už veľmi závažným problémom spoločenským a je to veľmi nepríjemná realita. Boli tu menované prípady, ja len spomeniem ten nešťastný, to nešťastné Malinovo, čo teraz bolo, a dokonca som v správach počula, že presne to isté sa udialo aj v Žiari nad Hronom.
Ja by som ale chcela poukázať na to, že táto trestná činnosť alebo táto agresivita týchto maloletých už prešla aj do školských lavíc. Vyskytuje sa aj v škole a sú ohrozované ostatné deti. Samozrejme, že si myslím, že má na tom podiel viny aj štát, pretože nič s tým nerobil. Narastá to, narastá a nič sa s tým nerobilo. Takže preto si myslím, že treba. Tieto deti si dovoľujú, a dokonca sú niektoré aj navádzané rodičmi. Ako odstrašujúci prípad, čo sa týka tej situácie v školách, uvádzam, prípad jednej učiteľky, ktorá musela ísť do predčasného dôchodku, pretože mala v jednej triede drzé, arogantné deti, ktoré ju šikanovali. Keď povedala: "vypni si mobil, vyrušuješ!" povedal: "ty si vypni, ty choď do p..." a podobne, takže v takýchto, v takomto prípade ona bola zúfala, dostali napomienku, neviem, poznámku alebo neviem, či navrhla aj nejakú zhoršenú známku, proste musela ísť na koberec k riaditeľovi, ktorý povedal, že sa má ísť ospravedlniť. Boli sa sťažovať rodičia, miesto toho, aby ich pokarhali, napomenuli, tak sa boli sťažovať na učiteľku, učiteľka bola na koberci a nakoniec povedala, že to nemá zapotreby, má len jedno zdravie, a odišla do predčasného dôchodku. V tejto mizérii, keď máme nedostatok učiteľov a hlavne mladých a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Rasťo, dobre, že si uviedol aj konkrétne prípady. A drvivá väčšina tých trestných činov bola spáchaná taktiež na maloletých alebo na tých starších, ktorí sa reálne nevedeli brániť, tie trestné činy tých maloletých neboli spáchané na ľuďoch, ktorí sa vedia brániť, pretože tých mladých by veľmi rýchlo vyriešili. A koho vlastne chceme chrániť, keď nie tých, ktorí sa sami nevedia brániť? A pevne verím, že sa nájde vôľa aj v koalícii, ktorá bude chrániť nielen tých najmladších, ale aj tých, ktorí sa hlavne nevedia brániť.

Ďakujem za slovo.
Tak ako povedal pán poslanec Rastislav Schlosár, tých trestných činov je čím ďalej, tým viac. A tie informácie, ktoré povedal o týchto trestných činoch, to nie sú nejaké, nejaké vymyslené alebo nejaké trestné činy niekde len napísané, to sú trestné činy, ktoré boli uverejnené alebo o ktorých sa teda písalo v normálne dostupných médiách.
A ak ide aj o ten vek, tak z tej Európskej únie si aj naša vláda bere len niektoré tie veci, ktoré jej vyhovujú, ale ako som povedal aj ja, ako povedal aj pán poslanec Schlosár, tak za takéto trestné činy je znížená tá veková hranica vo Francúzsku a v Poľsku na 13 rokov, v Holandsku, v Portugalsku na 12 rokov a v Anglicku a Walese dokonca na 10 rokov. Čiže ak si pozrieme aj štatistiky ministerstva vnútra týkajúce sa takýchto trestných stíhaní maloletých osôb za rôzne formy kriminality, tak aj samotné ministerstvo upozorňuje na to, že je nebezpečný nárast takýchto trestných činov, pretože fyzická vyspelosť mnohých detí už vo veku 12 rokov im častokrát poskytuje potenciál spôsobiť aj ťažké ublíženie na zdraví, dokonca najhoršie na tom je, že takíto mladiství spôsobujú takéto trestné činy na chránených osobách alebo na dôchodcoch, prípadne iných postihnutých, pretože majú v tom zjavne výhodu a pri útokoch organizovaných skupín takýchto mladistvých to môže viesť naozaj k závažným trestným činom až ku smrti, čiže pri týchto, pri týchto trestných činoch veľakrát organizujú ich spoločne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)