Videokanál klubu

Vďaka. Tak ako som povedal v úvodnom slove, ten faktor je tam taký, že naozaj v dnešnej dobe, ak je tá dvadsať jednotka, tak po strednej škole, jak skončia tí chlapci alebo aj dievčatá, tak, a chcú byť aj policajti alebo aj bachári, tak musia čakať pár rokov. No medzitým, keď sa zamestnajú, tak už sa k tomuto povolaniu nevrátia, aj keď by boli hocijak zapálení. Alebo máloktorý z nich, pokiaľ si nájde nejaké relevantné miesto. Takže toto je jeden ten faktor. Znižujeme to. Áno, za našich čias pomaly každý absolvoval základnú vojenskú službu, tam sa človek zocelil. No ale jednoducho sú tie podstavy a je to takáto požiadavka všetkých rezortov. To je jedna vec.
A čo sa týka pozmeňujúceho návrhu, tak vypúšťame ešte jeden odsek, to je taká, viac-menej taká legislatívno-technická poznámka ohľadom zníženia toho funkčného platu o 20 %. Tak tam musíme vypustiť v § 104 aj ods. 6. A čo sa týka zvýšenia maximálnej výšky rizikového príplatku a príplatku za bývanie, tak hovorím, hlavne je to požiadavka od ZVJS. V rámci ministerstva vnútra sa tieto príplatky, ako sa hovorí, prideľujú v rámci systemizácie. Myslím si, že to tiež nie je dokonale spravené, aby napríklad príplatok za bývanie mal v Bratislave príslušník obvodného oddelenia taký, príslušník, ja neviem, kriminálnej polície na okrese inaký a, ja neviem, príslušník na krajskom riaditeľstve zas iný, alebo na Nake zas iný, keď to je v rámci Bratislavy a týka sa to príplatku za bývanie. U ZVJS je to inak a hlavne od nich ide požiadavka, lebo sú naozaj niektoré väznice, kde majú obrovské podstavy a zákon jednoducho nepustí, ako by vedeli tých ľudí namotivovať, tak z toho dôvodu zdvíhame hornú hranicu týchto príplatkov s tým, že to je len fakultatívna možnosť. Ministerstvo vnútra momentálne nemá žiadne peniaze, že by nejakým spôsobom menilo tieto príplatky. Pokiaľ si ZVJS nájde v rozpočte pod ministerstvom spravodlivosti, tak, tak tam môžu tie príplatky pozdvíhať.
Takže prednesiem vám. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov predkladáme nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Lukáša Kyselicu, Jany Majorovej Garstkovej a Jozefa Hlinku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, tlač 1512. K návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny a doplnenia:
1. V čl. I sa za bod 14 vkladá nový bod 15, ktorý znie:
"15. V § 88a sa suma "232,50 eura" nahrádza sumou "500 eur".
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I bod 16 znie:
"16. V § 104 sa vypúšťajú ods. 4 a 6. Doterajší odsek 5 sa označuje ako odsek 4.".
3. V čl. I sa za bod 18 vkladá nový bod 19, ktorý znie:
"19. V § 141a ods. 1 sa suma 232,36 eura nahrádza sumou 500 eur."
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Skončil som. Vďaka.

Pán predsedajúci, dovoľte, aby som ako určený spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Lukáša Kyselicu, Jany Majorovej Garstkovej a Jozefa Hlinku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, tlač 1512. Výbor pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor podáva Národnej rade spoločnú správu výborov.
Národná rada uznesením č. 2093 z 21. marca 2023 pridelila návrh poslancov, tlač 1512, na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali nasledovné stanoviská:
Ústavný výbor neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Výbor pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 242 z 25. apríla 2023 odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Z uznesenia výboru vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v III. časti spoločnej správy.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 a 2 spoločnej správy spoločne a tieto schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III. tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.
Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Igora Husa vystúpiť na schôdzi Národnej rady k uvedenému návrhu zákona v druhom a v treťom čítaní, predniesť spoločnú správu výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením výboru pre obranu a bezpečnosť č. 246 na svojej 106. schôdzi.
Ďakujem, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Vďaka. V krátkosti. Účelom návrhu zákona je znížiť vek nástupu do bezpečnostných zborov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície z 21 na 18, tak ako to bolo kedysi. De facto osemnástka je taká osemnástka, že momentálne, ak niekto študuje deväťročku, plus má štyri roky strednú, tak de facto hneď pomaly 90 % alebo 80 % ľudí má hneď po absolvovaní strednej školy už skoro devätnásť, takže. Ale nájdu sa aj také ročníky, ktoré ešte nemusia mať devätnásť, takže kvôli tomu tam dávame tú osemnástku. A v prípade ak absolvuje denné štúdium na policajnej škole, tak aby nebol krátený príjem o 20 %. Toto si ministerstvo vnútra v rámci rezortu ministerstva vnútra kryje z vlastných zdrojov cez 610-ku, cez 620-ku.
A potom sa prihlásim do rozpravy ako prvý a uvediem ešte jeden pozmeňujúci návrh, ktorý, ktorého hlavným realizátorom je kolega Svrček. Oslovili ho príslušníci ZVJS, že majú problémy obsadiť tabuľkové miesta, tak nás žiadali o to, aby sme zvýšili niektoré príplatky, ktoré sú fakultatívnej povahy, ale pokiaľ si to ZVJS bude vedieť hradiť z rozpočtu ministerstva spravodlivosti alebo na to určené peniaze nájde, tak táto fakultatívna možnosť tam bude a budú ich mať.

Ďakujem pekne. Ste pozorný, pán predsedajúci, vážim si to. Tak ja som si prečítal... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský Peter, podpredseda NR SR
Ja nie, ale tam kolega pod balkónom.

Vetrák, Milan, poslanec NR SR
Áno, tak to už je spolupráca vzájomná (povedané so smiechom). Však v poriadku. Ja teraz, jednak som si prečítal tie dve pripomienky, som si to ofotil, mi pán poslanec Taraba to poskytol. Prvá sa týkala tej výhrady ohľadne NKÚ, tak tá už je tým pádom naozaj že vyriešená, lebo je to v tom pozmeňovacom návrhu. Ale to možnože pán poslanec Taraba nevedel. A tá druhá, tá sa týka verejného obstarávania, teda toho, čo ja som tu nechcel rozprávať tak dlho, keďže už sa všetci nejakým spôsobom snažíme tie zákony čo najrýchlejšie prerokovať. Ale ten otáznik tu bude stále, pretože to si myslí napríklad aj ministerstvo kultúry.
Len nie je pre mňa celkom NKÚ relevantné z hľadiska jeho stanoviska pre verejné obstarávanie. Tam by som čakal naozaj, že Úrad pre verejné obstarávanie dá stanovisko, aby sme sa z toho vedeli vymotať. Také stanovisko som nevidel. Ten otáznik tu teda bude jednoducho aj naďalej, pretože sú na to rôzne názory. Niekto si myslí, že to je v rozpore, niekto si myslí, že to nie je. Jedna inštitúcia si myslí, že áno, druhá nie.
Aj ten alternatívny model, ktorý by spočíval v tom, že ministerstvo kultúry dá dotáciu, tak to tiež je podľa môjho názoru svojím spôsobom obchádzanie verejného obstarávania, lebo vy tú dotáciu aj tak dávate niekomu, proste akože dovolíte sa prihlásiť všetkým o tú dotáciu a nakoniec ju dáte aj tomu, komu chcete, hej? Čiže aj to je svojím spôsobom obchádzanie. Čiže aj jeden, aj druhý model je nedokonalý a ja si myslím, že mal by do toho vniesť svetlo hlavne Úrad pre verejné obstarávanie a nie NKÚ.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pani poslankyňa Šofranko, potvrdzujem vaše slová. Tento celý projekt, ktorý sa koná raz za trinásť rokov, a tým, že bude do neho investovaných približne sedemdesiat miliónov eur, bude pod hĺbkovou kontrolou viacerých inštitúcií. Bude tam mať kontrolu Úrad vládneho auditu, ktorý bude môcť nielen kontrolovať, ale aj udeľovať sankcie, ak sa, ak dôjde k nejakému porušeniu.
A za ďalšie, v Kreatívnom inštitúte Trenčín, neziskovej organizácie, bude mať svoje zastúpenie aj štát cez ministerstvo kultúry. Tým, že sú tam aj ďalšie samosprávy, ako je mesto Trenčín, ako je Trenčiansky samosprávny kraj, budú taktiež dohliadať na čerpanie týchto finančných prostriedkov a financovanie zastupiteľstva, či už mestské, alebo krajské, aj hlavní kontrolóri. Takže nie je to pravda, že vlastne sa tu chystá nejaký tunel. Bude to pod drobnohľadom. Podstatná vec čo je, nebude to vo forme dotácie, ale vo forme príspevku, ktorý bude dvojkrokovo prerozdelený. To znamená, že dostane príspevok od štátu vykonávateľ a ten môže v druhom kroku prideliť tento príspevok priamemu realizátorovi. Ale všetci, aj vykonávateľ, aj priami realizátori budú musieť postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní. V tom je ten rozdiel.

Vážený pán Taraba, najskôr... Môžem, pán Taraba? Chcela by som vám, chcela by som zareagovať na vás. Najskôr si vyprosím, že si tu niekto niečo medzi sebou rozdelil, pán Taraba, a potom budem pokračovať. Takže pripomienky a vravíte, že malo ministerstvo financií, GP aj NKÚ. Áno, tieto pripomienky prišli k pôvodnému návrhu zákona, ku ktorému medzičasom bol schválený na kultúrnom výbore pozmeňujúci návrh. V pozmeňujúcom návrhu bola pôsobnosť NKÚ explicitne doplnená a rovnako bolo výslovne doplnené, že kontrolu môžu vykonávať všetky príslušné orgány podľa osobitných predpisov. Tieto osobitné predpisy sú v návrhu zákona uvedené len príkladmo práve preto, aby bolo zrejmé, že nevylučuje nijaký predpis a nijaká kontrolná právomoc žiadneho orgánu. (Hlasy v sále.) Tak zbytočne to budem čítať... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Prepáčte, ale on nie je povinný počúvať. Keď bude chcieť reagovať, zareaguje. Čiže to, že nepočúva, to, viete, častokrát tu nepočúvame aj vaše vystúpenia. Môžte pokračovať ďalej.

Šofranko, Mária, poslankyňa NR SR
Podľa § 5 ods. 5 sa príspevok považuje za vyčerpaný výlučne na účely podľa osobitného predpisu, § 19 zákona o rozpočtových pravidlách. Táto formulácia bola zvolená v súlade s inými zákonmi v rezorte ministerstva kultúry len preto, aby nebolo potrebné verejné finančné prostriedky zúčtovať formálne vždy ku 31. decembru, keďže už teraz vieme, že väčšina aktivít projektu EHMK je naplánovaná na obdobie dlhšie ako kalendárny rok. Ďalej ste spomínali § 7 ods. 3, je uvedené, že, v tomto paragrafe je uvedené, že kontrolu vykonávajú všetky na to príslušné orgány podľa osobitných predpisov. Nijaký kontrolný orgán ani použitie nejakého predpisu upravujúceho výkon kontroly a dohľadu sa týmto zákonom nevylučuje. Na tomto nie je nijaký záujem.
Vravíte, že zákon je v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní. Zákon o verejnom obstarávaní upravuje postupy zadávania zákaziek, čiže postupy obstarávania tovarov, služieb a stavebných prác. Smernica EÚ č. 2014 EÚ o verejnom obstarávaní, ktorá bola transponovaná do nášho zákona, priamo ustanovuje, že nie je jej cieľom to, aby sa pravidlá verejného obstarávania týkali akéhokoľvek čerpania verejných prostriedkov a netýka sa prípadov, kedy sa činnosti financujú nie formou verejných zákazok, ale grantov. Zákon o EHMK teda upravuje inštitút príspevku, ktorý sa poskytuje ako finančná podpora projektom EHMK, nie ako zákazka. Aj keby nedošlo k prijatiu zákona, tieto projekty by sa financovali ako dotácia, nie ako zákazka, neobstarávali by sa. Jediná zmena je teda v tom, že sprostredkovateľom tohto príspevku, konečným realizátorom bude vykonávateľ, teda subjekt založený mestom a Trenčianskym samosprávnym krajom, a to z dôvodu, aby bol v priamom zmluvnom vzťahu s realizátormi a mohol projekt koordinovať a dohliadať naň. Ide výlučne o technické riešenie toho, aby finančné prostriedky z ministerstva kultúry, kraja a mesta, ktoré by inak boli poskytnuté tiež ako dotácia, nie ako zákazka, mohli byť poskytnuté cez vykonávateľa. Ak by tomu tak nebolo, vykonávateľ, ktorý je voči Európskej komisii zodpovedný za včasnú implementáciu projektu, za plnenie všetkých míľnikov a parametrov projektu, by sa ocitol mimo hry a nevedel by na priebeh realizácie nijako dohliadať, pretože by nemal s realizátormi aktivít žiaden zmluvný vzťah. Realizácia projektu by bola ohrozená. Samozrejme v prípadoch, kedy vykonávateľ bude niektoré konkrétne aktivity projektu sám realizovať, bude všetky potrebné tovary a služby obstarávať podľa zákona o verejnom obstarávaní. Rovnako podľa § 5 ods. 6 návrhu zákona priami realizátori pri používaní príspevku sú povinní postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní.
A ešte raz vás prosím, pán Taraba, nikto si tu nič nerozdelil.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Tomáš Taraba, no škoda, že si nevystúpil teda v hlavnej rozprave. Mohli sme to podrobnejšie rozdiskutovať. Ja sa priznám, ja som nevidel to stanovisko NKÚ. Veď nemusíš mi ho ukazovať, verím, že nejaké existuje. Len to NKÚ teda namieta verejné obstarávanie, ale my nemáme k dispozícii stanovisko Úradu pre verejné obstarávanie, no. Čiže to by asi bolo treba mať v prvom rade.
A druhá vec je, že no iste, vyzerá to aj z môjho pohľadu ako spôsob, ktorým, ktorým jednoducho nehovorím, že je to v rozpore so zákonom, ale je to istý spôsob obídenia toho zákona o verejnom obstarávaní, to iste. Veď ja si myslím, to aj samotní predkladatelia pripúšťajú a, ale teda nie som si úplne istý, že či to je aj v rozpore, lebo potom by sme mali problém asi aj s inými zákonmi, keďže tuná je to nastavené cez príspevok. No a máme aj viaceré iné zákony, kde dáme príspevok. Však ja si pamätám len v tomto volebnom období, že príspevok na, tuším, na Csemadok sme schvaľovali zákonom a príspevok neviem či na Maticu slovenskú nie a podobne, že museli sme sa potom, ja viem, že to, neni to úplne rovnaká situácia, ale to je niečo, čo som ja osobne čakal, že sa s tým vysporiada hlavne Úrad pre verejné obstarávanie. A ja som sa doteraz nedostal k nejakému takému stanovisku, ktoré by túto vec vykryštalizovalo. A tá diskusia je relevantná. Len škoda, že si sa neprihlásil do hlavnej diskusie, mohli sme o tom debatovať viac.

Vážený pán predsedajúci, no ja rozumiem, že teraz sa naháňame, lebo tu dve hodiny diskutoval niekto o športe a o tretej hodine telesnej, ak to je dôležité, ale myslím si, že rovnako dôležité je, áno, rovnako dôležité je, aby sme zvládli raz za 13 rokov v tomto štáte rolu Európskeho hlavného mesta kultúry. A ja teda nebudem mať nejaký rozsiahly pozmeňujúci návrh, skôr taký naozaj veľmi stručný, len chcem vysvetliť prečo. Lebo ja rozumiem, že je to taký citlivý zákon, do ktorého by sme, ktorý by sme nejako mali spoločne schváliť po nejakej zhode a čokoľvek, čo sa tam ide upravovať, tak jednoducho nie je jednoduché robiť takúto úpravu, pretože sa musí nájsť takisto spoločná zhoda. Verím, že to malé vylepšenie, ktoré prečítam, ktoré, samozrejme, avizujem dopredu, že je aj po dohode s pánom primátorom Trenčína, inak by som to ani nepredkladal, tak teda budeme o tom ešte diskutovať, aby sme si vysvetlili, o čo ide, ale stručne teda poviem aj tuná v rozprave.
Tá samotná organizácia Európskeho hlavného mesta kultúry a ten môj, môj nejaký vklad alebo účasť na tomto celom nie je len v tom, že som tu teraz v rozprave a že a že prečítam ten pozmeňujúci návrh, ale je naozaj, teda bola, už istú dobu prebieha, ja som bol aj na stretnutí u pána premiéra s pánom primátorom, s pani ministerkou kultúry, kde sme sa snažili nejakým spôsobom zladiť na niektoré veci rozdielne názory, ktoré sú. Takisto sme sa tomu podrobne venovali na ústavnoprávnom výbore, pretože boli určité námietky aj zo strany, alebo teda boli určité námietky aj zo strany ministerstva kultúry, že by povedzme ten zákon, ako je navrhnutý, nemusel byť úplne v súlade s pravidlami verejného obstarávania.
Čiže sú tu isté otvorené otázky, ktoré, o ktorých by sme mohli diskutovať aj dlho, ja nechcem, len poviem k tomu, že ani na ústavnoprávnom výbore sme nemali stanovisko úradu pre verejné obstarávanie a je to predsa len taký najväčší garant toho, že ako by sme to z toho pohľadu verejného obstarávania mali vnímať, a preto ja sa teraz nejdem púšťať do nejakých výkladov, len treba mať na vedomí, že je to nejaká nová cesta, ktorou sa púšťame.
My, keď boli naposledy Košice tým Európskym hlavným mestom kultúry, tak sa išlo troška iným spôsobom, myslím, že to bola forma dotácie zo strany ministerstva kultúry. Teraz je to taký iný špecifický spôsob, ktorý, samozrejme, tomu Trenčínu viac pomôže. Viac to zodpovedá tomu, ako nastavili celý proces tej súťaže, keď súťažili o to hlavné mesto kultúry, Európske hlavné mesto kultúry. Ja rozumiem, že ten, ten proces je veľmi komplexný a on zahŕňa aj určitých partnerov, ktorí boli pri tom procese na začiatku a tých by to mesto tam chcelo mať aj pri realizácii toho samotného projektu.
Takže do tohto nepôjdem podrobne, hoci o tomto by sme mohli naozaj že hodiny rozprávať a mohli by sme sa teraz doťahovať, či je to v súlade, nie je to v súlade. A ja som ani do toho hlavného zákona nezasahoval a ani nezasiahnem týmto pozmeňujúcim návrhom. Ja len využívam možnosť, že je otvorený aj zákon o dotáciách a využívam to preto, že si myslím, že súčasťou toho celého procesu organizácie Európskeho hlavného mesta kultúry sú aj lokálne a regionálne médiá. Aj tie budú musieť vstúpiť do toho procesu, budú zaznamenávať jednotlivé podujatia, ktoré súvisia s Európskym hlavným mestom kultúry. Budú informovať tých obyvateľov, budú ich informovať určite podrobnejšie, pretože sú to lokálne médiá, regionálne, ktoré sú bližšie k tomu obyvateľstvu, ktoré jednoducho budú venovať tomu väčší priestor, a neni, samozrejme, ten môj pozmeňujúci návrh šitý len na jednu konkrétnu udalosť Európskeho hlavného mesta kultúry, ale myslím si, že podpora lokálnych a regionálnych médií je niečo, čo, čo už tu malo byť dlhšie a malo byť aj zo strany štátu. Čiže zároveň to bude plniť aj funkciu podpory pri iných príležitostiach.
A o tom celý ten môj pozmeňujúci návrh je. Aby sa jednoducho v gescii ministerstva kultúry vytvoril aj nový titul, ktorým by bola podpora lokálneho vysielania. Samozrejme, bude závisieť potom vždy od konkrétneho ministra kultúry, či aj vypíše danú výzvu, či si to, či si tie peniažky usporiada v rámci existujúcich peňazí pre dotačný systém, ale či teda vyjedná s ministerstvom financií nejaké dodatočné peniaze a nemusí ich byť ani až tak veľa, aspoň spočiatku. A po tom, po tej prvej výzve, keď sa uskutoční, sa ten, ten systém môže ešte prispôsobiť tomu záujmu, ktorý podľa môjho názoru bude.
No a teda pomôžeme tým nielen samotnému Trenčínu, ale tým, že je to nastavené všeobecne, tak aj, tak aj celkovej podpore lokálnych vysielateľov, lokálnych regionálnych médií. No a teda naozaj, ako som povedal, bude závisieť od toho konkrétneho ministra, či vypíše výzvu, koľko peniažkov do toho sa dá a, samozrejme, to bude vždy, každý rok to môže byť inak. Takže toľko, toľko okolo, na vysvetlenie ohľadne môjho pozmeňujúceho návrhu, ktorý už teraz na záver mojej rozpravy prečítam s tým, že, samozrejme, držím palce mestu Trenčín, predpokladám, že sme tu asi všetci takto nastavení, aby, je to po trinástich rokoch, aby rolu Európskeho hlavného mesta kultúry zvládlo, samozrejme, ešte máme chvíľu čas, ale treba začať už tento rok. Myslím si, že v nejakej výške okolo 800-tisíc eur bude treba už tento rok vložiť do prípravy organizácie celého podujatia, potom sa to bude navyšovať. A toto je jedna z vecí, ktorá by podľa mňa mohla pomôcť a mohla pomôcť potom hlavne aj v tej sam... počas tej samotnej realizácie, keď už budú prebiehať tie, tie hlavné podujatia.
Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka a Márie Šofranko k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Márie Šofranko, Milana Potockého a Moniky Kozelovej na vydanie zákona o Európskom hlavnom meste kultúry a o zmene zákona č. 299/2020 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Je to tlač 1550. Uvedený návrh zákona sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. II bode 1 sa slová „sa vypúšťa písm. g)" nahrádzajú slovami „písm. g) znie: „g) podpora lokálneho vysielania^2a)"."
A potom príslušná poznámka pod čiarou k odkazu 2a znie:
„^2a) § 19 ods. 5 zákona č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, skrátene zákon o mediálnych službách."
Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2023, čo sa premietne aj do ustanovenia o nadobudnutí účinnosti zákona.
A druhý bod.
V čl. II sa za bod 1 vkladá bod 2, ktorý znie:
„2. § 3 sa dopĺňa odsekom 8, ktorý znie:
„(8) Žiadateľom podľa § 2 ods. 1 písm. g) môže byť vysielateľ^12a), ktorý vysiela výlučne lokálne vysielanie programovej služby aspoň päť rokov."
Poznámka pod čiarou k odkazu 12a znie:
„^12a) § 19 zákona o mediálnych službách."."
Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2023, čo sa premietne aj do ustanovenia o nadobudnutí účinnosti zákona.
Ďakujem pekne za pozornosť a dovoľujem si požiadať všetkých takto na záver ešte o podporu aj tohto pozmeňujúceho návrhu a nakoniec aj celého zákona.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia. Pán predsedajúci, budem stručný, aby som to urýchlil.
Ako spolupredkladateľ tohto návrhu zákona chcem vás požiadať o jeho podporu. Európske hlavné mesto kultúry Trenčín 2026 je veľmi významná nielen kultúrno-spoločenská a investičná aktivita nielen v rámci mesta Trenčín a Trenčianskeho samosprávneho kraja, ale je to významná aktivita aj pre celé Slovensko.
Táto legislatí... tento legislatívny návrh, s ktorým prichádzame, je veľmi dôležitý, pretože predtým sme to konzultovali aj so samotným primátorom, aj so zástupcami Kreatívneho inštitútu Trenčín, neziskovej organizácie. Aby tento veľký, rozsiahly projekt sa vôbec realizoval, je potrebné prijať túto legislatívnu zmenu. Len pre informáciu, v rámci tohto projektu sa preinvestuje približne viac ako 70 miliónov eur. Veľmi významnými investičnými investormi je mesto Trenčín, ktoré preinvestuje približne 5,4 milióna eur, potom je to Trenčiansky samosprávny kraj, ktorý tiež investuje vyše 5 miliónov eur, potom je tam 15 miliónov eur z rozpočtu, štátneho, a vyše 40 miliónov eur je z európskych peňazí. Dôjde k významnej revitalizácii a rekonštrukcii verejných priestranstiev, kultúrnych budov, inštitúcií, takže to bude mať veľmi pozitívny prínos nielen pre samotné mesto Trenčín, ale pre celý Trenčiansky samosprávny kraj.
Ďalej, čo je pozitívne, nie je to len infraštruktúra, ale vlastne podarí sa naštartovať mnohé festivaly, koncerty, diskusie a podujatia, ktoré budú mať dlhodobý charakter nielen v tomto roku, ale aj do ďalších rokov sa prenesú, čo je dôležité.
A ďalšia vec je, týmto projektom podporíme aj mladých kreatívnych ľudí, ktorí nám odchádzajú zo Slovenska, a vytvoríme im priestor sa realizovať tu doma.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne.
Vážený pán podpredseda, milé kolegyne, kolegovia, predpokladaný návrh zákona upravuje niektoré vzťahy súvisiace s implementáciou projektov Európske hlavné mesto kultúry Trenčín 2026. Medzi iným upravuje aj financovanie tohto projektu zo štátneho rozpočtu a rozpočtu samosprávou, a to formou príspevku, ktorý prostredníctvom vykonávateľa môže byť poskytnutý jednotlivým organizáciám, ktoré budú realizovať aktivity v rámci projektu.
Návrh zákona prešiel výborom pre financie a rozpočet, ústavnoprávnym výborom a výborom pre kultúru a médiá. Na základe pripomienok bol návrh zákona pozmeňujúcim návrhom upravený tak, že bolo explicitne doplnené ustanovenie o tom, že kontrolu hospodárenia s príspevkom vykonávajú všetky na to príslušné orgány podľa osobitných predpisov, napríklad Najvyšší kontrolný úrad a orgány podľa zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a vládnom audite v platnom znení. Ďalej bolo upresnené, že priami realizátori aktivít budú pri používaní príspevku postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní. Dochádza k vypusteniu prechodného ustanovenia, nakoľko k dnešnému dňu neboli z Ministerstva kultúry Slovenskej republiky poskytnuté žiadne finančné prostriedky. Okrem toho boli vykonané niektoré legislatívno-technické úpravy.
Ďakujem.