V rámci rozpravy, lebo padli tu aj niektoré otázky a ak ich nezodpoviem a možno sa ešte niekto bude chcieť spýtať, tak zodpoviem potom už v rámci záverečného slova.
Ja som naozaj zámerne sa chcel venovať len odbornej stránke veci, lebo ak sa pustíme do uvádzania rôznych príkladov, kto, kde, kedy, ako, tak sa tá debata úplne že odkloní od, od podstaty veci a vlastne sa nedozvieme ani odpovede na tie otázky.
Takže začnem tuná pánom Filipom Kuffom. Filip, prosím vás, takto, že § 2 písm. c): verejným činiteľom je fyzická osoba, to sú tie pojmy, kde sú definované podľa osobitného predpisu, odkaz, poznámka pod čiarou 2, čl. II ods. 1 ústavného zákona. Čiže keď pôjdete do ústavného zákona, tam je ten dlhý zoznam, to keby sme si tu čítali, zabijeme (reakcia z pléna), áno, áno. Čiže máme to tam takto podchytené, ale vždy je to na diskusiu. Keď si povieme, že no títo, už tam nejaký šéf nejakého zdravotného strediska v Hornej Dolnej, ten by tam nemal byť, tak dá sa to zužovať. Môžme napísať čl. II ods. 1, to sa dá upravovať, hej. Že toto neni ako teraz alfa omega toho návrhu, ale my sme si, my sme nastavili na začiatku že celý ten zoznam. Ale môže byť aj menší.
No teraz teda k tomu, čo sa vlastne pani poslankyňa pýtala, Vorobelová, ale aj Marián Viskupič hovoril, že nech to tak poviem polopatisticky. Tak teraz naozaj že nevyberám to zámerne, ale už keď tu Igor Matovič spomenul ten prípad toho Dubaja, Expo Dubaj a teda pána Sulíka, tak môžme si to na pánovi Sulíkovi rozobrať polopatisticky, že ako to, ako by to fungovalo podľa tohto zákona. Ale to je naozaj len zhoda okolností, lebo je to čerstvá vec. Čiže aj s tým, ako to je tu zadefinované.
Tak niekto musel vymýšľať tú cestu do Dubaja, hej, že niekto musel chystať odborné podklady o tom, že kto tam má ísť, kto má byť súčasť delegácie, koľko sa má minúť na stravu, jednoducho ako majú byť drahé letenky, niekto to musel dávať dokopy, to bol nejaký odborný zamestnanec, a možno to nebol iba ten vedúci oddelenia, možno to bol aj riaditeľ odboru nad ním, ktorý to ešte parafoval, možno tam niečo spripomienkoval, potom generálny riaditeľ sekcie, potom možno štátny tajomník bol do toho zapojený a nakoniec to bol pán Sulík, ktorý to musel akceptovať, aby tam odleteli a celé to zorganizovali. No tak teraz by sme sa museli pozrieť najprv na tie odborné podklady, či napríklad ten zamestnanec ministerstva odporúčal, aby tam išla jeho dcéra. Ja neviem. Ak to odporúčal ten zamestnanec a pán Sulík sa toho držal, tak by bol zodpovedný ten zamestnanec, lebo tak asi by to bolo vyhodnotené ako hrubá nedbanlivosť. Lebo možno že tá jeho dcéra je taká špičková expertka, že tam musela ísť. Viete, to niekto musí posudzovať, čiže ja by som sa nebránil tomu, aby aj ten odborný zamestnanec bol zodpovedný za takúto vec, ale pokiaľ to bolo tak, že odborný zamestnanec povedal, že pôjdete tam traja a nebudete tam mať žiadne recepcie a zrazu pán Sulík sa rozhodol, že bude tam recepcia za státisíce a pôjde tam aj moja dcéra, no tak podľa tohto zákona by on zodpovedal v plnej miere za tú škodu, ktorá bola spôsobená, a takto by sme si mohli rozoberať aj iných funkcionárov.
Ja som to naozaj zobral iba ako čerstvú vec, že nerobím to zámerne, ale keď pán Viskupič chcel vedieť, že ako by to fungovalo na pánovi Sulíkovi, tak takto by to fungovalo na pánovi Sulíkovi, keby ten zákon platil, ale keďže ten zákon bude platiť dopredu, tak sa nebude vzťahovať na nikoho dozadu, čiže ani na pána Sulíka, keďže to už sa stalo v minulosti, lebo retroaktívna zodpovednosť, či už je to administratívne trestanie alebo trestná zodpovednosť, to by bolo protiústavné. A takto by sme mohli rozoberať aj iných, ale aby sme pochopili, že ako by to fungovalo na Expo v Dubaji.
No a dneska, ako to bude fungovať bez hmotnej zodpovednosti, bude, že sa to bude riešiť ako trestný čin a pokiaľ sa nepreukáže úmysel a bude to, niekde to bude padať niekde dole, dole, dole, tak sa to rozplynie a nič z toho nebude. A keď to nebodaj takto napísal ten zamestnanec z toho ministerstva, no tak dostane ten regres v podobe niekoľkomesačného platu, ale aj tam by ste museli dokázať úmysel, čo mu asi nedokážete, takže z toho nakoniec možno nič nebude. Ale uvidíme, musíme sa nechať prekvapiť, lebo orgány činné v trestnom konaní majú už rozviazané ruky a budú to šetriť. Ja si myslím, že to, čo bolo publikované, že na prvý pohľad sa nezdá, že by to mohol nejaký odborný zamestnanec poradiť, čiže to pravdepodobne boli asi nejaké rozhodnutia, ktoré vychádzali z vyššej úrovne, ale nechcem prejudikovať.
No a takto by sme, samozrejme, mohli rozoberať aj ďalšie prípady a boli tu už spomenuté, no nechcem byť osobný, však už viacerí to hovorili aj o pánovi poslancovi Sujovi, a ten prípad úplne podrobne nepoznám, takže nechcem to rozoberať do detailov, ale ak bude niekto reagovať fakticky a pozná ten prípad konkrétnejšie, tak, samozrejme, dá sa to v duchu toho zákona vyložiť, ale nechcem byť osobný, lebo chcem, aby sme sa o tom bavili odborne.
Ja na čo chcem ešte poukázať, že nás naozaj pani bývalá ministerka Kolíková dva roky držala v šachu s tým, že ona nesúhlasí, aby bola forma hmotnej zodpovednosti zavedená spôsobom, akým to naposledy navrhoval pán poslanec Pročko. To znamená tá veľmi zjednodušená hmotná zodpovednosť výlučne na verejných funkcionárov. To bolo len na verejných funkcionárov bez tých úradníkov. A keď som sa jej pýtal, že ako by to mohlo byť spravené, tak ma odkázala na tento zákon, len staršiu tlač tohto zákona, teda nielen hmotnú zodpovednosť, ale aj tú antikorupčnú žalobu, lebo tu sú dve témy v jednom návrhu. Aj hmotná zodpovednosť, aj antikorupčná žaloba. No a ja som vlastne spravil to, že som zobral tú tlač, chcel som jej vyjsť v ústrety, lebo aj týmto spôsobom sa to dá riešiť, zobral som tú tlač, doplnil som ešte výhrady, ktoré k tomu som počul od pána poslanca Dostála, ktorý dotazoval pána poslanca Baránika, zapracoval som to v maximálnej možnej miere, a ja nebudem nadávať teraz kolegom, ani to nerobím, ja na nich len apelujem a v dobrom to myslím, že ja už som viac spraviť nevedel, aby som im vyšiel v ústrety. Už musia teraz oni takou troškou v druhom čítaní prispieť, aby sme to doladili do tej stopercentnej formy.
A zase ja poviem, a nebudem menovať, ja viem, že aj medzi nimi sú ľudia, ktorí by nemali problém s tou hmotnou zodpovednosťou, ale poznáte to, že máte aj hlasovania na klube, väčšina toho klubu sa rozhodne inak, sú tam individuálni aj jednotlivci aj v SaS-ke, ktorí by to podporili a možno to podporia, keď sa spoľahnú na svoje vedomie a svedomie a budú hlasovať inak, ako im povie klub. A ja nebudem hovoriť mená, lebo by to bolo nefér. Sú tam aj takí, o ktorých viem, že by to podporili. No ale viete, no oni sa budú musieť rozhodnúť a ja nich môžem len apelovať, že už to, čo by tu bolo treba doladiť, tak to je naozaj niečo, čo sa bežne robí v druhom čítaní a, Alino, ty sám dobre vieš, že sú aj návrhy, ktoré dolaďujeme v druhom čítaní proste, že a sú s oveľa väčšími, by som povedal, otáznikmi, keď to takto diplomaticky poviem, ako je tento návrh. Tento návrh už je skutočne až na pár detailov aj vykonateľný, lebo pani poslankyni na tom hlavne záležalo.
No a keď sa pani poslankyňa pýtala, že ako by to fungovalo, no tak ja neviem, či to stačilo na tom príklade pána Sulíka. No tak pozrite sa ten ods. 1, ods. 4 v § 3. Pýtali ste sa na odbornú starostlivosť. Odborná starostlivosť je niečo, čo je definované v Obchodnom zákonníku, je to pojem, ktorý sa používa pri manažéroch, a väčšinou minister, starosta, primátor je svojím spôsobom aj manažér a mal by pristupovať k veciam s odbornou starostlivosťou. Ten pojem je definovaný v Obchodnom zákonníku. Čo to znamená? Čiže on je definovaný v právnom poriadku, netreba ho definovať znova tu. No a bude to jednoducho tak, ako som vysvetľoval aj na tom príklade pána Sulíka, že budete mať nejaké odborné podklady. Tak pokiaľ sa bude ten funkcionár držať tých odborných podkladov, no tak nebude hmotne zodpovedný. Pokiaľ mu niekto napíše tri alternatívy, on sa bude držať troch alternatív a tých odborných podkladov, tak nebude podľa tohto zákona hmotne zodpovedný, bude zodpovedný niekto z tých, ktorí mu pripravovali odborné podklady. Pokiaľ sa ale odchýli od tých podkladov, pôjde si vlastnou cestou, lebo musíme si aj povedať, že čo vlastne chceme a čo očakávame od hmotnej zodpovednosti, lebo áno, môžme to celé hodiť na toho verejného funkcionára. Už sme to tu skúšali. Boli výhrady, že nie, to nikto nebude chcieť ísť do funkcie. To nie je dobré riešenie. Už sme to tu skúšali. Väčšina ľudí to tu nechce v tomto parlamente, že iba hodiť na verejných funkcionárov.
Hovorili, že no ale mali by byť zodpovední aj tí, ktorí chystajú tie podklady, lebo ako môže verejný funkcionár si čítať tisíce podpisov a tisíce podkladov denne, alebo desiatky, stovky. Čiže ak sa neodchýli od tých podkladov, tak nebude zodpovedný, lebo ja si myslím, že ani by nemal byť zodpovedný, lebo objektívne to nevie verejný funkcionár objektívne spraviť. A pokiaľ my hovoríme o takých prípadoch, že sa bude dohadovať s nejakým zamestnancom a bude mu to hádzať na krk, tak ja sa pýtam, že a dneska to nie je možné? Veď aj dneska je to možné. Že to nebude ten problém tohto zákona. A dneska keď chce byť niekto nečestný a nepoctivý, tak aby sa vyhol na vyššej úrovni trestnému oznámeniu, tak to hodí na krk tomu zamestnancovi aj dnes a ten, lebo vie, že ten zamestnanec má len ten regres povedzme troch platov. No tak áno, toto nevyrieši tento zákon, lebo to jednoducho ani je cieľom tohto zákona. Cieľom tohto zákona je len rozlíšiť, že každý v tom procese musí mať nejakú zodpovednosť. A myslím si, že aj ten úradník musí vedieť, že nebude tam vymýšľať si niečo v odborných podkladoch, keď sú to navyše odborné podklady, a že bude dávať tomu verejnému funkcionárovi, ktorý je vo funkcii, že ho nebude zavádzať, že ho nebude klamať, že bude pre neho robiť férové podklady a bude mu odporúčať z hľadiska svojej odbornosti, ktorú má, to najlepšie. A keď ten verejný funkcionár si potom povie, že aha, že máme ísť do Dubaja, majú ísť do Dubaja len traja, máme tam ísť na dva dni a vrátiť sa naspäť vyrokovať a on si povie, že no to nie, my tam pôjdeme na päť dní, budeme tam mať recepcie, zoberieme tam ešte ďalších desiatich ľudí, tak potom nech nesie tú zodpovednosť. To je jeho rozhodnutie, odchýlka od tých odborných podkladov.
Veď to chceme snáď, však kde sa najviac, kde sa najviac vlastne robia tieto, tie podvody a to nabaľovanie sa, tá vata a podobne, však môžte sa spýtať Igora Matoviča, keď bol ministrom financií, za dva roky na tom ministerstve len na tom, že sa nedávala na finančnej správe a iných podriadených organizáciách tá tzv. vata k tým rôznym tendrom, zákazkám na informačné systémy, sa ušetrila miliarda eur. Miliarda eur sa ušetrila, keď to robili poctivo, tak áno, dá sa to robiť aj bez zákona poctivo, len vidíme, že na Slovensku to moc za posledných 30 rokov takto nefungovalo. A ak to, ak máme pomôcť tomu, že sa nebude robiť tá vata, nebude sa tam rozkrádať, nebudú sa nabaľovať, lebo inak bude hroziť niekomu hmotná zodpovednosť, tak to skúsme.
Ale nehádžme všetko na krk toho verejného funkcionára, dajme aj v tej rade pod tým nejakú zodpovednosť tým úradníkom a, samozrejme, tým úradníkom dajme možnosť sa aj poistiť, pretože predsa len ak ste robili úradníkov, ja som to robil 13 rokov, tak tiež je to fuška, tiež máte toho veľa, tiež niekedy nemáte čas, tiež sa môžte pomýliť. Len ak sa pomýlite až hrubou nedbanlivosťou, tak nech sa poistí ten zamestnanec. Inak to dneska nie je žiadna novinka, keď robíte, ak ste boli niekedy členmi dozornej rady v nejakom podniku, či už na komunálnej úrovni alebo v štátnom podniku, tak dneska sa viete poistiť za zodpovednosť, ktorú spôsobíte pri výkone funkcie. Taký poistný produkt dnes funguje a nemusíte mať na to ani zákon. Takže aj to funguje.
No a potom posedná vec, myslím, že Alino Baránik to spomínal, že sa ti nepáči, že sa ti nepáčia dve veci. Prvá vec je tá, že môže verejný funkcionár akože úplne ujsť z tohto systému hmotnej zodpovednosti, keď prepíše majetok na niekoho iného, máš pravdu a mám pocit, že sme sa o tom aj spolu rozprávali a môžme sa o tom, samozrejme, rozprávať aj takto verejne. Áno, súhlasím, že treba potom vymyslieť nejaký spôsob, a niektoré štáty to poznajú, že zakážu výkon verejnej funkcie funkcionárom, ktorí sa dopustia niečoho, čo by bolo potrestané cez zákon o hmotnej zodpovednosti. Že nemôžete ich, áno, tak môžme si to teraz na Igorovi vysvetliť, že Igor prepíše majetok na manželku a teraz si všetci už myslia, že bude všetko akože si môcť dovoliť, čo chce, lebo naňho nikto nemá, no tak dajme do zákona, že taký funkcionár, ak nebude postihnuteľný cez hmotnú zodpovednosť, tak bude mať zákaz výkonu verejnej funkcie na 4 alebo 8 rokov, veď to štáty iné poznajú, aj v západnej Európe to tak majú niektoré štáty. Urobme to tak. Tak to vieme postihnúť. To neni neriešiteľná vec, že, a nepoukazujme na to, že to je nejaký problém. To nie je problém. Dajme zákaz verejnej funkcie, ak nie je postihnuteľný verejný funkcionár cez hmotnú zodpovednosť.
A pokiaľ ide o generálneho prokurátora. My tu práve že až tak neposilňujeme, pán poslanec, toho generálneho prokurátora, lebo pretože my práveže pri tej antikorupčnej žalobe, lebo tam sa vyskytuje ten generálny prokurátor, my práveže hovoríme, že keď Generálna prokuratúra chce zametať kauzy pod koberec, tak môže prísť bežný človek s tými dôkazmi a dať antikorupčnú žalobu namiesto tej Generálnej prokuratúry. Čiže my ho neposilňujeme, ale pýtam, že kto primárne má ochraňovať zákonnosť v tomto štáte? Veď máme zákon o prokuratúre, ktorý hovorí, že prokuratúra je dokonca v ústave, že to je ten orgán, ktorý chráni zákonnosť v štáte. Čiže ja primárne musím predpokladať o prokuratúre, že je to orgán, ktorý bude chrániť zákonnosť. A keď oni, keď je jasné, že ho nechráni, že sa vyhovárajú, že zametajú kauzy pod koberec, no tak potom dáme možnosť tomu občanovi, aby tie isté dôkazy, ktoré by mal generálny prokurátor na súde preukázať, aby vymáhal majetok, tak dáme do rúk občanovi, presne tak to robia v Spojených štátoch amerických a funguje to tam, dáme do rúk tento nástroj cez civilné konanie občanovi a ten občan podá žalobu a keď bude, na svoje náklady to bude robiť, a keď bude úspešný, tak hovoríme, že mu dáme nejaké percento ako podiel z toho majetku, ktorý sa navráti štátu, ktorý zachráni štátu. Podľa mňa to je fér. A to, že to bude 10 percent, 20, 30 alebo, myslím, že tuná je 30, ale kľudne môže byť aj menej, je to fér, lebo mal nejaké náklady s tým konaním, mal odvahu, išiel do toho, tak zachránil štátu 100 miliónov, tak dajme mu nejaké percento a nemusia to byť milióny. To je tuná nejaký nástrel, to je vždy predmetom dohody.
Čiže všetky tie veci, o ktorých hovoríme, sú riešiteľné a keď sa chceme k tomu postaviť rovno, priamo, čelom, ako sa hovorí, sme v prvom čítaní. Hovoríme o zámere a pritom už rozoberáme naozaj veľké detaily. Ak súhlasíte so zámerom, aby také niečo na Slovensku fungovalo, tak jednoducho nemáte prečo to nepustiť do druhého čítania. A druhom čítaní keď tam budete vidieť stále nejaké nedostatky a nebudeme sa vám venovať, nebudeme s vami rozprávať, tak potom pochopím, že to nepodporíte. Ale pustite to do druhého čítania. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
