Ďakujem veľmi pekne. No tak symbolicky mám hovoriť o zákone, ktorý uvádzam, ale ono v podstate veľmi súvisí aj s tým predošlým zákonom, lebo keď si pozreme na tých 30 rokov existencie samostatnej Slovenskej republiky alebo existencie, alebo 33 rokov po revolúcii z novembra ´89, tak veľmi zjednodušene by sme mohli to tak hodnotiť, že bolo to obdobie, kedy do politiky kandidovali ľudia, ktorí s cieľom, aby keď sa do nej dostanú, aby okrádali...
Ďakujem veľmi pekne. No tak symbolicky mám hovoriť o zákone, ktorý uvádzam, ale ono v podstate veľmi súvisí aj s tým predošlým zákonom, lebo keď si pozreme na tých 30 rokov existencie samostatnej Slovenskej republiky alebo existencie, alebo 33 rokov po revolúcii z novembra ´89, tak veľmi zjednodušene by sme mohli to tak hodnotiť, že bolo to obdobie, kedy do politiky kandidovali ľudia, ktorí s cieľom, aby keď sa do nej dostanú, aby okrádali svojich vlastných voličov a kvôli tomu nakoniec tí vlastní voliči trpeli. A, bohužiaľ, musím konštatovať, keď sa pozerám priebežne na prieskumy preferencií, že akoby tým voličom niektorých politických strán to robilo v podstate dobre, že oni oceňujú to, že ich politici okrádajú a tým pádom vzhľadom na to, že sú zrejme s tým spokojní, mne to trošku pripadá jako ten známy štokholmský syndróm, tak potom, kedy tyran, týraný má rád svojho trýzniteľa, tak potom následne týchto ľudí volia. A teraz vieme, že mafiánske strany, ktoré vo veľkom Slovensko rozkrádali ako SMER a HLAS, ktoré rozkradli 30 mld. eur za 12 rokov, čo na Slovensku bačovali, tak teraz zrazu majú dokopy pomaly 35 % preferencií.
No a teda ako to súvisí? Súvisí to s tým, že tí, ktorí trpeli tie posledné roky alebo desiatky rokov kvôli tomu, že politici kradli, sú práve ten alebo ten pospolitý ľud a v tomto prípade v tomto návrhu zákona budeme hovoriť, budeme rozprávať, ale budem hovoriť o mamách alebo ženách, ktoré sa rozhodli byť matkami, a takisto potom o mladých ľuďoch, ale teda pôjdem tak dopostupna.
Návrh zákona, ktorý predkladám, rieši tri otázky. Prvá otázka je, že dlhé roky, dlhé roky tu politici, desiatky rokov, v Deň matiek hovoria, ako veľmi im na nich záleží a Deň matiek máme zhodou okolností teraz v nedeľu. Aj by som tak povedal, že pánbožko má rád tie, tie matky, lebo takto krásne naprogramovať tento návrh zákona, že dnes sa o ňom bude hovoriť, v nedeľu bude Deň matiek a v utorok sa o návrhu, o ktorom dnes budeme hovoriť, bude hlasovať, tak to je úplne ideálna, ideálne nadstavený, nechcem povedať, marketing, ale súhra náhod alebo teda vyššia vôľa.
Takže o čo ide v návrhu, ktorý predkladáme, pôjdem teda do radu. Vieme, že každá spoločnosť bez žien, ktoré sa rozhodnú byť matkami, je odsúdená na zánik. Je to možno otázka pár desiatok rokov a je koniec. Možno poznáte taký experiment, volá sa to myší raj, ak nepoznáte, odporúčam dať si to do gúglu, je to krásny experiment o tom, kedy v tisíc deväťsto, myslím, štyridsiatom siedmom roku istý vedec vytvoril ideálne prostredie pre spoločnosť, kde, pre spoločnosť myší, kde mali dostatok priestoru, kde mali dostatok jedla, kde mohli rozvíjať tú svoju spoločnosť a naozaj pre tie myši to bol raj. A keď sa tam tie myši teda pár hodín na začiatku dostali, tak veľmi sa im tam páčilo. Snažili sa, mali sa radi, množili sa, papkali a postupne tá spoločnosť exponenciálnym rastom alebo rýchlosťou rástla a ten priestor bol k dispozícii približne pre päťtisíc myší. Len potom postupne začal ten vedec pozorovať veľmi zvláštne správanie sa toho spoločenstva, ktoré tam postupne vznikalo, a zrazu už chlapi prestávali mať záujem o ženy, omnoho väčší záujem mali o svoje kožúšky alebo o iných chlapov a postupne tá spoločnosť vlastne dosiahla maximálny počet asi tritisíc myší a následne, keď teda chlapi nemali záujem o ženy, ženy nemali záujem o chlapov a tie teda ženy, v tomto prípade myši, sa rozhodli nebyť matkami, tak nakoniec to bola otázka, myslím, jeden a pol roka, celá tá spoločnosť vyhynula. My, našťastie, nie sme myši, hoci niekedy mám pocit, že takisto z roztopaše rôzni chlapi sa viacej starajú o svoj kožúšok a inklinujú k rôznym iným objektom ako, ako k ženám. A ma to mrzí, lebo myslím si, že mali by sme podporovať zdravý rozvoj našej spoločnosti.
No ale aby som išiel k veci, tento návrh zákona rieši dlhoročnú krivdu, ktorú politici v Deň matiek veľmi často a s obľubou spomínajú, ale čuduj sa svete, nikto neprichádza alebo neprišiel dodnes s riešením, ako krivdu, že ženy matky zarábajú približne o 20 % menej ako ich rovesníci chlapi, ako túto krivdu odstrániť. My sme ako hnutie si povedali, že takým základným naším cieľom v politike je klepnúť, veľmi zjednodušene, klepnúť zlodejom po prstoch a ušetrené prostriedky investovať do rozvoja prorodinného štátu. Preto jeden z prvých návrhov, ktorý, ktorý sme v koalícii aj riešili, bolo odstránenie krivdy voči matkám, ktoré sa narodili v ročníkoch ´57 – ´63, bola to vtedy aj taká najmä iniciatíva hnutia SME RODINA, aby som bol spravodlivý, ktorú sme veľmi radi podporili. Stálo to dokopy 450 mil. eur. Bola to krivda, ktorú spáchal Pellegrini s Ficom voči teda týmto matkám v ročníkoch 1957, ´8, ´9, ´60, ´61, ´62, ´63, to bolo približne 500-tisíc matiek, ktoré zrazu nemali byť zvýhodnené za to, že mali deti, nemali mať možnosť odísť do skoršieho dôchodku. My sme napriek tomu, že sme tu mali ťažkú krízu covidu, túto krivdu riešili, vyriešili a tieto matky sme dostali na roveň tých ostatných, ktoré to zvýhodnenie majú.
Potom sme prišli, alebo schválili sme riešenie, ktoré odpúšťa doplatky pri deťoch do šesť rokov, doplatky za lieky. Takisto to neurobili tí sociálni demokrati, či už z HLAS-u alebo SMER-u, alebo HLASOSMER-u, alebo ako im hovoríte, ale urobili sme to my, naša vláda, a myslím si, že môžeme byť na to hrdí.
Ďalší návrh, ktorý my sme mali aj v našom Rozhodni to! alebo ankete, ktorú sme robili pred voľbami, bol návrh o tom, že zavedieme od štvrtého mesiaca tehotenstva tzv. tehotenský príspevok. Sľubovali sme 200 eur, na konci sme urobili také riešenie, ktoré je dnes vo výške 240 – 370 eur mesačne, a tým pádom výrazne viac ako sme aj pred voľbami sľúbili, čo je trošku unikátne, lebo zvyčajne politici neplnia to, čo pred voľbami sľúbia a nie že plnia ešte viac jako, jako sľúbia. A tým pádom dnes každá tehotná mamička od štvrtého mesiaca až do dňa pôrodu, čiže zvyčajne šesť mesiacov, môže čerpať tehotenský príspevok v priemernej výške viac ako 300 eur, čiže šesť krát viac ako 300 eur je približne 2 000 eur. Áno, každá, ale pardon, každá, ktorá predtým spĺňa podmienky na materskú, to znamená, že predtým bola zamestnaná, myslím, že počas dvoch rokov aspoň 270 dní. Čiže opäť ústretová ruka voči matkám, voči, alebo tá ďalšia prorodinná politika, ktorú sme schválili a kde sme unikátni a ja som hrdý na túto Matovičovu atómovku, keď ju tak teda aj niekto nazýva, lebo keď touto Matovičovou atómovkou sme sa stali unikátni v celej Európe, že žiadna iná krajina nepodporuje tehotné matky po finančnej stránke v Európe len Slovensko, tak si myslím, že môžme byť právom na čo hrdí.
Takisto z iniciatívy, myslím, že nášho poslanca Milana Kuriaka? Je tu vedľa mňa, tak mi to potvrdí, už si to presne nepamätám, sme presadili to, že aj príspevok pri narodení dieťaťa bude nielen do troch detí, ale aj na štvrté dieťa. (Reakcia spravodajcu.) Neviem, neviem, neviem, čia presne iniciatíva to ľudí z nášho klubu bola, Anka? Anka Záborská? Takže Anky Záborskej, tak Milan tam asi teda iba hlasne to pripomínal, takže možno som si ho viacej s tým identifikoval, každopádne zase poslanec nášho poslaneckého klubu, alebo v tomto prípade poslankyňa. Takže zase môžme byť právom na to hrdí, a keď v máji sme teda chodili aj po debatách po Orave a pri tých, na tie debaty, a myslím si, že to je taký aj trošku magnet na matky také mnohodetné, lebo asi aj zrejme najviac pocítili podporu cez 200 eur na dieťa, tak teda najmä ale na tej Orave tých matiek, ktoré majú štyri a viac detí a poctivo ich vychovávajú a tie deti chodia do školy, chodia do práce, tak veľmi veľa tých matiek to určite ocenilo alebo ocení aj do budúcna, túto politiku. Čiže to bolo ďalšie prorodinné opatrenie.
No a úplne prelomové prorodinné opatrenia, a teda to zase môžem potvrdiť, že chodíme po Slovensku, za päť týždňov sme mali 31 diskusií v okresných mestách, tak to je téma číslo jedna. Keď nikto pred rokom alebo dvomi rokmi, keď som to ako minister, čerstvý minister financií predstavil, tak nie že nikto, ale veľmi málo ľudí mi verilo, že to dokážeme spraviť. Že dokážeme presadiť opatrenie, kedy zvýšime podporu na dieťa o viac, alebo teda o 320 %. Podotýkam 320 %. Viac jak na štvornásobok toho, čo podporoval, podporovali deti Fico s Pellegrinim, tak na začiatku veľmi málo ľudí tomu verilo, potom to mnohí zosmiešňovali, proti tomu potom nakoniec bojovali, to vieme, to si tu pamätáme tie, naozaj to boli doslova zápasy v júni minulého roku, kde tu SaS poslanci išli normálne tak bezcitne vykrvácať v boji proti podpore 200 eur na rodiny.
Na konci ma mrzí, že teda aj pani prezidentka, keď už aj parlamentom ten návrh prešiel, tak pani prezidentka ten návrh dala na Ústavný súd, čo som dodnes nepochopil. Lebo keď rok predtým s dôvodom to dala, lebo teda že sme to dali v skrátenom legislatívnom konaní a že tým sme porušili legislatívne pravidlá, a keď som videl, že rok predtým, keď SaS dala návrh cez skrátené legislatívne konanie, že aby pes mohol chodiť do reštaurácie, tak som naozaj dodnes nepochopil konanie pani prezidentky, kde veľmi zjednodušene a populisticky, by sa dalo povedať, že pes v reštaurácii jej bol viacej cenný ako, ako podpora dieťaťa v rodine, čo ma teda veľmi mrzí. Ale nakoniec v podstate nedokázala ani ona zahatať spustenie unikátneho projektu opäť v Európe, kde dnes Slovensko je krajina, ktorá najviac podporuje dieťa v rodine po finančnej stránke, keďže teda v pomere k priemernej mzde. Áno, sú krajiny, pár teda krajín, ktoré majú extrémne vyššie priemerné mzdy na Slovensku a ktoré dávajú aj jemne viac na dieťa, ale v tej krajine to je pár drobných. U nás 200 eur v porovnaní s priemernou mzdou alebo priemernou čistou mzdou je naozaj veľmi citlivá, alebo teda citeľná podpora, ktorú rodina zásadným spôsobom cíti. Čiže ďalšie prorodinné opatrenie z našej alebo počas našej vlády.
A keď si teda porovnáme, že koľko by museli sa dožiť deti za Fica, Pellegriniho tým „tempom", ako im oni zvyšovali pomoc na dieťa, kde to bolo naozaj že, tuším, rodinný prídavok o dvadsať centov v priemere ročne, daňový bonus o dvadsaťjedna centov v priemere ročne alebo dvadsaťtri centov, tak tie deti by sa museli dožiť 380 rokov, aby sa dožili pri tom „budovaní" Ficoveho a Pellegriniho sociálneho štátu podpory 200 eur na dieťa. Takže máme byť naozaj na čo hrdí, že sme ten boj či so saskármi, ktorí v podstate kvôli tomu povalili vládu a v podstate dnešným dňom ten ich zásadný boj je dokonaný, takže sme vyhrali tento boj aj voči antisociálnym saskárom, ktorí sa nehanbia mať v názve solidarita, ale aj voči tým, ktorí sa tu dlhé roky hrdia a skrývajú za názov sociálna demokracia, či už teda od Fica alebo od Pellegriniho, ktorí všetci alebo nikto z nich tento návrh nepodporil. Takisto sme porazili alebo vyhrali boj tuto s tými, čo si hovoria že REPUBLIKA, ako im na nej záleží, ako rodina je základná bunka našej republiky, ale keď mali podporiť tie základné bunky našej republiky, tak hlasovali proti, lebo im to sponzori od Fica prikázali a bez hanby hlasovali proti rodinám. Takže nebojme sa nazývať ľudí, ktorí sú antisociálni, protirodinní, že sú antisociálni, protirodinní a takisto sme ale teda porazili na konci aj pani prezidentku, ktorá táto, túto pomoc napadla na Ústavnom súde.
Takže vymenoval som viacero prorodinných opatrení, ktoré sme od volieb spoločne presadili, hovorím, že aj napriek rôznym polenám a áno, aj za cenu, že kvôli tomu padla vláda alebo ja som skončil byť minister financií. Sme na konci, si môžme povedať, že nikdy v histórii Slovenskej republiky nebola vláda, ktorá by presadila také množstvo prorodinných opatrení a ktorá by tým pádom zadosťučinili svojim slovám, alebo zadosťučinila svojim slovám, že jej na rodinách s deťmi záleží. My sme to naozaj do bodky splnili, a podotýkam, čerešničku na torte, že síce krivdu odstrániť, krivku voči matkám ročníky ´57 – ´63, áno, sľuboval Boris pred voľbami. Lieky pre deti, áno, sľubovali takisto. To sú sľuby spred volieb. Tehotenský sme sľúbili my, splnili sme ho ešte vo väčšej miere a v priemere až o 60 % sa dnes vypláca vo vyššej výške, ako sme ho sľúbili pred voľbami v našom Rozhodni to! Príspevok na ďalšie dieťa, myslím, že sme ho nemali ani v programe, že takisto to bol bod, ktorý sme sa rozhodli, teda príspevok pri narodení, urobiť až dodatočne. Čiže ani to nebolo splnenie predvolebného sľubu, čo sa cení. A tá najväčšia bomba alebo atómovka 200 eur na dieťa, nenájdete ju v našom programe, nenájdete ju v našom Rozhodni to!, nenájdete nikoho, kto z nášho hnutia také niečo pred voľbami sľuboval, ale keď sme zistili v polovičke nášho vládnutia, keď som dostal ja ako minister financií na stôl štatistiku z európskeho štatistického úradu z Eurostatu, že ako teda tu dobačoval Fico, Pellegrini slovenské rodiny s deťmi a z tej štatistiky vyšlo, že sú najviac, že ich urobili títo dvaja páni Fico s Pellegrinim, že ich urobili najviac ohrozené chudobou, tak som si povedal, že tento problém budeme riešiť. Sľúbili sme niečo, ako som povedal predtým, tak možno gándhíovsky, že najprv, teda sľúbili sme to a najprv síce si z nás robili srandu, neverili nám, potom proti nám bojovali, ale na konci sme ten boj vyhrali. Takže myslím, že to je na tom veľmi cenné, že sme nesnažili sa len presadiť to, čo sme sľúbili v prorodinnej politike, ale na konci sme presadili aj teda to, čo sme pred voľbami nesľubovali.
A presne rovnakého rangu je aj idea, ktorú vám dnes tu oficiálne predstavujem, a to je idea alebo návrh zákona, kde, čiže rovnakého rangu, to znamená, že vôbec sme to nesľubovali pre voľbami, ale keďže vidíme, že ten problém tu je a treba ho riešiť, tak prichádzame s riešením, aby sme vyrovnali de facto platy mužov a žien. Alebo ešte inak, aby sme vyrovnali platy matiek a ľudí, ktorí nerodili, či teda možno žien, ktoré nie sú matkami, a mužov, ktorí teda, našťastie, matkami nemôžu byť. Dúfajme, že to tak dlho vydrží.
Takže je tu veľká krivda. Zoberme si dvoch spolužiakov, chlapec a dievča. Študujú rovnakú školu, možno sú, boli spolužiaci na základnej škole, možno na strednej, možno potom na vysokej alebo bez vysokej, to je jedno. Rovnako začínajú pracovať v rovnakom zamestnaní. Chlapec si buduje svoju kariéru konzistentne, lebo keď sa mu aj náhodou narodí dieťa, tak on kvôli tomu na tú materskú zvyčajne nejde. Jednoducho naďalej, keď na začiatku možno začínal ako robotník, po pár rokoch je možno z neho majster, na konci vedúci zmeny, možno na konci aj vedúci prevádzky. Ale jeho spolužiačka z tej istej školy na začiatku príde ako robotníčka. Možno po pár rokoch ide na materskú, možno nasleduje druhá, možno aj tretia, ale zrazu tým pádom jej z kariérneho rastu vypadáva iks rokov, tri, štyri, päť, desať, možno niekedy aj dvanásť. Ja som bol hrdý, že som zamestnával v svojej firme ženy, ktoré prišli, že mali päť, šesť detí, po pätnástich, osemnástich rokoch na materskej, a doslova mi to dobre robilo, že takéto ženy sme ťahali dovnútra. A jednu si dodnes pamätám, robila nám obchodníčku v Žiline, a ona mi na tom pohovore hovorí, že ale viete, ja mám takú obmedzenú trošku slovnú zásobu, lebo ja osemnásť rokov iba plienočky a kašička a pusinka a riťka a podobne. A tým pádom ale na konci mala taký verklík, že v priebehu možno mesiaca v práci rozprávala najrýchlejšie z celej roboty a pozdravujem teda Evu aj z tohto miesta, ak by náhodou sa k tomu videu dostala.
Čiže ženy, ktoré sa rozhodnú byť matkami, zrazu nebudujú svoju kariéru v čase, keď sú doma s deťmi, a tým pádom voči svojim spolužiakom rovnako starým sa dostávajú do nevýhody alebo jednoducho majú hendikep. A keď aj potom do tej práce prídu, tak už možno ten ich spolužiak je medzičasom vedúci zmeny, možno majster, ale tá matka po materskej prichádza, alebo po rodičovskom, prichádza možno v tej istej pozícii, v akej začínala, prichádza na pozíciu možno robotníčky. A vieme, že, bohužiaľ, veľa zamestnávateľov trošku potom aj následne pozerá cez prsty na tieto matky, kde vedia, že teda dobre, a možno čím viacej tých detí doma, možno tým viacej starostí, tým viacej očeeriek a chorôb a tá matka im z toho pracovného procesu vypadáva a ten kariérny rast pri týchto ženách, ktoré sa rozhodli byť matkami, je teda tým pádom výrazne zabrzdený.
A čo to znamená? Keď jednoducho niekto je obyčajná robotníčka, niekto je už vedúci, vedúci zmeny, tak aj výrazný rozdiel v platoch. O tomto všetci vieme. Tento rozdiel si veľmi dobre uvedomujú aj naši slovenskí muži. Veľmi dobre si ho uvedomujú 30 rokov, 33 rokov od revolúcie aj naši slovenskí politici. Spomenú si na ženy, matky v Deň matiek, napíšu krásne statusy, možno si spravia sladké tlačovky, možno na tých MDŽ to, čo si Fico robí, porozdávajú karafiáty, povedia, ako im veľmi na nich záleží. Veľmi dobre vedia, aký tu je problém, dlhodobý, systematický, že ženy matky zarábajú menej len a len preto, lebo sa rozhodli byť matkami, ale nikto z nich ten problém doteraz neriešil a ani nechce riešiť. Nikto z nich nebol schopný ani prísť s riešením, ako ten problém vyriešiť. A preto predkladám návrh zákona, ktorý je veľmi elegantným riešením, ako zrovnoprávniť platy žien, ktoré sa rozhodli byť matkami, so všetkými ostatnými svojimi rovesníkmi, ktorí teda prirodzene matkami nie sú alebo, lebo sú to chlapi, alebo teda ženami, ktoré sa rozhodli alebo im to nevyšlo byť bez detí.
Takže ten návrh spočíva vo veľmi jednoduchom opatrení, a to takom, že z prvých približne 2 000 eur, je to niečo vyše 2 000 eur momentálne, ale je to vlastne 16-násobok priemernej mzdy a taký prepočet, ale vychádza to niečo vyše 2 000 eur, z prvých 2 000 eur by zo svojho príjmu ženy matky neplatili absolútne žiadnu daň. Alebo ešte inak povedané, z prvých 2 000 eur by platili daň nula percent. Z ostatného príjmu by platili daň tak ako všetci ostatní, ale práve takéto ženy matky bez ohľadu na to, aký počet detí majú, s jediným kritériom, keď jednoducho ešte majú doma dieťa do 15 rokov, majú doma je dôležitá poznámka, ku ktorej sa potom vrátim, keďže teda ešte majú alebo porodili dieťa, ktoré ešte nemá 15 rokov a sa starajú o neho, tak by toto daňové zvýhodnenie mali. Čo to znamená? Že čistý plat by sa v priemere týchto žien alebo matiek s deťmi do 15 rokov vyrovnal platom mužov, čistý plat. Áno, hrubý plat by zostal naďalej rozdielny, lebo sú tam rozdielne pracovné zaradenia vzhľadom na to, že ženy nemohli ten kariérny rast postúpiť, ale čistý plat by vlastne tým, že by na ňom nebolo zdanenie, čisté platy mužov a žien alebo teda matiek a mužov alebo žien, ktoré nie sú matkami, tie platy by sa vyrovnali. Je to veľmi elegantné, jednoduché riešenie, ktoré sme dávno mali prijať. A čudujem sa všetkým politikom, ktorí doteraz tú moc mali, ktorí doteraz sa tu strašne tvárili, ako im na matkách záleží, že zostali len pri tých úbohých slovách, ako im teda záleží, ale ani raz nepristúpili ku skutkom. Koľko by to stálo, alebo teda dobre.
Poviem ešte druhú časť, o čo vlastne, čo navrhujeme v ďalšej časti. Tak v ďalšej časti je to veľmi podobné opatrenie, ale teda z iných dôvodov, a to je opatrenie, aby rovnaký princíp sa uplatnil aj pri mladých ľuďoch do dovŕšenia 25 rokov. Čiže kým má niekto 24 rokov a 364 dní, kým nedosiahne vek 25 rokov, aby takisto nemusel platiť dane z prvých 2 000 eur svojho príjmu. Ešte raz, z prvých 2 000 eur. Prečo to hovorím a tak zdôrazňujem, lebo v médiách sa objavilo, že OĽANO alebo Matovič navrhuje, aby tí, ktorí zarábajú menej ako 2 000, nemuseli platiť dane a tí, čo zarábajú viac, aby dane už platili z celého príjmu. Samozrejme, že to by nebolo fér, takže je to robené v tom duchu, že z prvých 2 000, to, čo zarábajú navyše, nech sa páči, ak takí sú, nech si to riadne zdania. Počet matiek, ktoré zarábajú viac ako 2 000 eur, je naozaj zanedbateľné jednotky percent. Počet mladých ľudí, ktorí zarábajú viac ako 2 000 eur, je veľmi podobné zanedbateľné jednotky pár percent. Takže viac ako 90 % matiek, viac ako 95 by to malo byť, 95 % matiek s deťmi do 15 rokov by z prvých 2 000, alebo teda vlastne by celý svoj plat mali bez akýchkoľvek daní a len 5 % matiek s deťmi do 15 rokov by z časti, ktorá je nad 2 000 eur, dane platili. Približne niečo podobné platí aj pri mladých ľuďoch bez daní.
Dôvody, prečo pri mladých ľuďoch takéto opatrenie navrhujeme, je preto, lebo Slovensko bez toho, aby mladí ľudia na Slovensku chceli zostať po škole aj pracovať a žiť, nemá šancu prežiť. Slovensko, keď ďalej pôjde týmto tempom de facto vyľudňovania, že mladé talenty nám odchádzajú do zahraničia, a kde si pozrete niektoré fakulty v Českej republike, že je tam viac slovenských študentov ako českých, ak pôjdeme ďalej touto cestou, kedy tí študenti potom aj, bohužiaľ, zapúšťajú korene v tých iných krajinách a nevytvoríme im dostatočne motivujúce prostredie na Slovensku, tak na konci zo Slovenska v horizonte pár desiatok rokov bude len taký možno skanzen. Teraz akurát vidím hore, tuším, myslím, že sú to aj študenti, tak práve tento návrh je mierený na nich. Oni dnes študujú, ale keď tú školu skončia, bolo by dobre, aby sme im (reakcia z balkóna), super, ďakujem pekne (povedané so smiechom). Dole asi nemôžu ísť, ale tak potom, potom sa odfotíme teda, dobre, díky moc. Ale ja tu ešte chvíľku asi budem. Viete, no. A vy tu asi neviem, či tak dlho budete. Ináč, to je perfektné, že mohli byť sme dať aj hore mikrofón a potom by sme vlastne takto interaktívne komunikovali. Čo poviete?
Takže tento návrh hovorí presne o tom, že keď títo mladí ľudia, odhadujem z diaľky, že to budú tak šestnásť, sedemnásť možno roční chalani, možno aj dievčatá, keď na konci, či už skončia strednú školu a pôjdu, rozhodnú sa ísť pracovať alebo aj ukončia vysokú školu, alebo aj počas školy pôjdu niekam pracovať, tak do 25 rokov, kým nedosiahnu vek 25 rokov, zo svojej mzdy nebudú musieť platiť dane. Čiže inak povedané, keďže vieme, že dnes už môžu mladí ľudia oficiálne brigádovať od 15 rokov, tak môžu 15-roční, 16-, 17-, 18-, 19-, 20-, 21-, 22-, 23-, 24-roční až do, teda kým dosiahnu vek 25 rokov, čiže prvých desať rokov by sme mladým ľuďom umožnili, aby mohli pracovať bez daní. Keď si niekto povie, že on nebude chodiť brigádovať, on najprv vyštuduje vysokú školu a potom možno ešte aj druhú a až potom pôjde do práce, no, bohužiaľ, na neho to nevyjde, lebo už bude mať chlapec 28 rokov, alebo dievča, plus-mínus, možno 29, tak už mu to obdobie uplynulo a už to zvýhodnenie na neho nebude viazané. Ale keď niekto, a zase podotýkam, najmä to možno budú tie rodiny, ktoré obracajú každé to euro trikrát, keď si ten mladý človek 15-ročný, 16-, 17-ročný povie, že chce svojim rodičom, rodičom pomáhať, aby nebolo to finančné bremeno vedenia domácnosti len na samotných rodičoch, tak ten mladý človek od 15 rokov v podstate 10 rokov môže využiť obdobie, ak sa teda náš, náš návrh prijme, ak za neho zahlasujete, bude môcť využiť obdobie, kedy bude môcť pracovať bez platenia akýchkoľvek daní. Čo si myslím, že je teda je veľmi lákavá ponuka a zároveň, ešte raz hovorím, čím je viac rodina v núdzi, tým je väčší tlak na deti, aby čím skôr išli brigádovať po dosiahnutí tých 15 rokov, aby čím skôr išli pomáhať svojim rodičom. To znamená, že je to práve cielená adresná pomoc tým mladým ľuďom a tým rodinám, ktoré potrebujú si privyrobiť niečo aj prostredníctvom týchto mladých ľudí, a tým pádom je to naozaj veľmi adresná pomoc voči tým ľuďom, ktorí pomáhajú.
Čiže jedna vec je motivovať mladých ľudí, aby tu zostali. Druhá vec je, motivovať, aby pomáhali svojim rodičom, lebo priznajme si, za tú istú prácu mladý človek do 25 rokov a jeho rodič nad 25 rokov budú mať trošku rozličnú mzdu. Čiže je to atraktívnejšie pre toho mladého človeka, aby tú prácu robil. A taká, také nepriame, nepriamy efekt, side effect, jak sa to povie, bočný efekt tohto návrhu je, že vlastne pomôže nám skvalitniť aj vysoké školstvo a možno pomôže nám dostať viacej mladých ľudí na odborné stredné školy. Lebo keď zavedieme takéto opatrenia, mladí ľudia budú vedieť, že v podstate mám to zvýhodnenie do 25 rokov, keď pôjdem pracovať, tak ak to je človek, ktorý rozmýšľa, že idem sa možno schovať na 2-3 roky niekam na vysokú školu, ale vlastne vôbec ho to tam neláka, len možno niekto ho do toho tlačí alebo možno rodičia chcú, aby mal silou mocou titul, ale on vie, že jednoducho to nie je jeho svet, tak aj zo strany tých rodičov možno je ten tlak na zbytočné štúdium na vysokej škole, kde potom nám to znižuje kvalitu vysokých škôl a zároveň pomknutie, aby možno išiel do nejakú, na nejakú strednú odbornú školu, kde vyjde v rukách s nejakým konkrétnym remeslom, tak bude, bude lepší, lebo jednoducho ten mladý človek bude vedieť, že to zvýhodnenie je obmedzené časovo len do dovŕšenia 25 rokov. A keď ho bude chcieť využiť, tak načo bude chodiť na nejakú vysokú školu, ktorá ho aj vlastne vôbec nebude ani baviť.
Takže jeden návrh, prvý, prvá časť návrhu matky alebo mamy bez daní. Kdežto sami, keď sme teraz robili bilbordy po Slovensku, tak sme mali takú veľmi zaujímavú debatu u nás vo vnútri, že či je lepšie na ten bilbord napísať matky, mamy, niektorí potom dávali návrhy, že matere a rôzne iné. Na východe, že sa hovorí mame mamka ako úplne zvyčajné a je to najkrajšie oslovenie, takže sme rozmýšľali rôznym spôsobom a na konci sme sa rozhodli, že ten návrh napíšeme „OĽANO za mamy bez daní" a myslím si, že je to také veľmi pekné vyjadrenie toho, čo vlastne týmto teda návrhom chceme dosiahnuť.
Čiže v prvej časti tohto návrhu zákona navrhujeme, aby mamy dane neplatili, ak majú deti do 15 rokov, v druhej časti navrhujeme, aby dane neplatili mladí ľudia, ktorí sú do 25 rokov, a v tretej časti navrhujeme, aby zvýhodnenie 200 eur na dieťa alebo teda ten, tá časť daňového bonusu 140 eur trvala aj potom od januára 2025, keďže dnes sa v zákone nachádza len do konca budúceho roku, len do decembra, 31. decembra 2024.
Takže tento návrh sa skladá z troch rozličných častí, ktoré som si vám dovolil takýmto spôsobom predložiť. Budem veľmi rád, ak návrh predložíte (podporíte, pozn. red.) a hlavne by som bol veľmi rád, aby sa chlapi v utorok zachovali akí, ak..., pardon, by som bol veľmi rád, aby sa chlapi v utorok zachovali naozaj ako skutoční chlapi. Aby to neboli len akože chlapi, ktorým akože v nedeľu bude záležať na ženách matkách, keďže bude Deň matiek, ale v utorok, keď budú mať urobiť to správne rozhodnutie v prospech tých istých matiek, za ktoré sa budú v nedeľu skrývať, už zrazu budú hlasovať politicky podľa toho, ako im predsedovia politických strán povedia.
Takže po 33 troch rokoch od revolúcie máme v utorok konečne šancu hlasovať za návrh, ktorý zrovnoprávni platy matiek a mužov alebo teda žien, ktoré sa rozhodli byť matkami, s mužmi a tými ostatnými, ktoré sa touto cestou nerozhodli ísť. Tie ženy si to zaslúžia a keď sa opýtate, prečo by ste tento návrh mali podporiť, no práve preto, čo som povedal pred chvíľkou, lebo tie mamy si tento návrh zaslúžia, mamy si zaslúžia, aby mali rovnaké platy, aby neboli diskriminované alebo trestané za to, len preto, že sa rozhodli byť mamami.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
