Videokanál klubu

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem pekne za vystúpenie, pán predseda výboru. Áno, práve keď sme pripravovali tento návrh aj s pánom poslancom Gogom, tak sme videli to veľké riziko pre drobných odberateľov v tej účinnej a prijatej novele zákona o energetike z júna, práve z tohto dôvodu sme s tým prišli a ma aj trošku potešilo, že som videl potom v programe a v zozname tých legislatívnych návrhov na septembrovú schôdzu aj váš návrh. Potešila ma aj teraz informácia, čo ste spomínal, že pán minister hospodárstva Hirman je naklonený tejto úprave. Vidíme, že aká je teraz momentálne situácia na trhu, vidíme, čo hrozí občanom aj drobným podnikateľom, takže po schválení aj nášho návrhu, aj vášho návrhu spoločne, myslím si, že pán kolega poslanec Goga nebude namietať, si môžeme dať spoločné pracovné rokovanie, kde by sme aj s vami a s pánom ministrom pripravili taký komplexný legislatívny návrh, ktorým by sme vrátili túto úpravu naspäť do pôvodného stavu, tak, aby tie účty drobných podnikateľov a domácností boli čo najmenej zaťažené.
Takže ja si myslím, že som otvorený spolupráci a môžeme sa potom o tom pobaviť aj osobne.
Ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. V krátkosti.
Cieľom tohto návrhu zákona je návrat k právnej úprave pripojenia odberového plynového zariadenia, plynárenského zariadenia, priameho plynovodu, zariadenia na skvapalňovanie zemského plynu alebo distribučnej siete prevádzkovateľa distribučnej siete do prepravnej siete pred novelizáciou zákonom č. 256/2022, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike, a dôvodom týchto navrhovaných zmien je skutočnosť, že predmetná zmena vykonaná zákonom na júnovej schôdzi, ktoré som teraz citoval, dvestopäťdesiat šestka z tohto roku, môže podľa nášho názoru ako navrhovateľov spôsobiť navýšenie poplatkov za distribúciu plynu pre domácnosti a iné firmy, ak sa niektoré podniky, veľkí odberatelia plynu priamo napoja do prepravnej siete a nebudú tak cez poplatky znášať náklady týkajúce sa distribučnej siete.
Návrh zákona je v súlade s príslušnými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, nemá vplyv na podnikateľské prostredie, na životné prostredie atď. s tým, že účinnosť tohto návrhu zákona sa vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu navrhuje na 15. novembra 2022.
Záverom v rámci úvodného slova by som chcel povedať, že iste si pamätáte, že sme tu mali novelizáciu zo strany ministerstva hospodárstva v rámci zákona o energetike a mali sme tu aj na stole pozmeňujúci návrh od kolegu pána Kazdu, ktorým sa menil zákon o energetike, a práve týmto návrhom, s ktorým prichádzame, chceme vrátiť túto právnu úpravu pred účinnosť toho zákona z júna 2022, aby sme zamedzili tým rizikám, ktoré som tu spomínal. Takže v rámci úvodného slova zatiaľ všetko a poprosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem aj obom kolegom za podporu.
Pán poslanec Goga, súhlasím s tebou. Ja som bol tiež prekvapený, že takáto právna úprava nie je a Slovenská správa ciest je posledným správcom, ktorý nemá takúto zákonnú možnosť. Takže práve z toho dôvodu som sa toho chytil a nebolo to ľahké, pretože keď si niekto predstavuje, že to je niečo len tak napísať na papier a prísť s tým, tak nie je to pravda. Predchádzali tomu dlhé mesiace rokovaní a zisťovaní skutočného stavu z aplikačnej praxe. Takže ja som rád, že to vôbec je tuto na stole, že s tým prichádzame a preto aj objektívne musím povedať, že ak hocikto z vás ako z kolegov poslancov má nejaký návrh ešte na doplnenie a zlepšenie tejto legislatívy, tak sem s nim. Sem s touto legislatívou, lebo výrazným spôsobom, míľovými krokmi sa posunieme dopredu. Samozrejme, musím povedať aj tú druhú stránku mince, je to aj o tých financiách, čiže je to o zhodnotení tých najakútnejších problémov, tých najkritickejších úsekov, ktoré je potrebné riešiť a pripraviť sa aj na prípravu nejakého rozpočtu alebo badžetu na opravu týchto ciest, pretože ministerstvo dopravy potom bude po účinnosti tohto zákona čakať ďalší krok, a to je príprava rozpočtu s ministerstvom financií, aby sa vedeli pripraviť financie na aplikáciu tohto zákona.
Takže ešte raz ďakujem pekne, kolegovia, a verím, že to prejde do druhého čítania.

Ďakujem pekne za slovo. Tak isto, Miloš, som veľmi rád, že sa venuješ tejto problematike, lebo pokiaľ mi je známe, tak vieme ten katastrofálny stav hlavne mostov, samozrejme, aj ciest I. triedy a som len veľmi prekvapený, že tento návrh zákona sa predkladá až teraz, takto neskoro, že predchádzajúce vlády alebo garnitúry sa tomu nevenovali a samozrejmé, že tento návrh zákona podporím.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Cieľom tohto predloženého legislatívneho návrhu je, ako som spomínal v úvodnom slove, zrovnoprávnenie Slovenskej správy ciest ako správcu ciest I. triedy s ostatnými správcami ciest. Slovenská správa ciest je jediným správcom, jedinou organizáciou v rámci rezortu dopravy, čo sa týka ciest, bez zákonného vecného bremena, čo spôsobuje narastajúce komplikácie pri správe ciest I. triedy.
Návrh na doplnenie zákona vychádza z obdobnej úpravy zákonného vecného bremena ako v zákone č. 513/2009, ktorým je zákon o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Má teda oporu v súvisiacej legislatívnej úprave a jeho opodstatnenosť a využitie je potvrdené aj aplikačnou praxou. Čiže nejde o nejaký návrh, ktorý sme si vycucali z prsta. Ide o návrh, ktorý vzišiel z odbornej vecnej diskusie jednak s ľuďmi, ktorí pracujú na ministerstve dopravy, a jednak je to aj pripravené po komparácii s legislatívnou úpravou v iných zákonoch, ktoré sa týkajú iných druhov dopravy.
Majetkovo-právne vysporiadanie pozemkov pod cestami I. triedy je dlhoročným problémom, s ktorým Slovenská správa ciest v zastúpení bojuje bez, alebo s ktorými Slovenská republika v zastúpení Slovenskou správou ciest bojuje bez akejkoľvek zákonnej opory. Slovenská správa ciest ako správca ciest I. triedy bola doposiaľ jediným vlastníkom a správcom pozemných komunikácií a jedinou organizáciou v rámci rezortu dopravy a výstavby bez zákonného vecného bremena a následkom toho čelí mnohým súdnym sporom o vydanie bezdôvodného obohatenia, resp. náhrady za užívanie za pozemky pod cestami I. triedy, ktoré sú majetkovoprávne nevysporiadané v dôsledku zmeny právnych úprav v časoch výstavby cesty až po dnešnú právnu úpravu a legislatívu, ktorú máme určenú do dnešného dňa.
Textácia návrhu zákona vychádza z právnej úpravy zákonného vecného bremena. Napríklad tak ako som spomínal pre železnice, ktoré sú uvedené v zákone o dráhach, pričom účelom zákona je napraviť neúnosný a diskriminačný stav právnej úpravy nahrávajúci špekulantom s pozemkami, ktorí od pôvodných vlastníkov účelovo skupujú pozemky pod cestami I. triedy a následne žiadajú potom o vydanie bezdôvodného obohatenia a výkup pozemku od Slovenskej republiky, ktorá je v týchto prípadoch zastúpená Slovenskou správou ciest, za niekoľkonásobne vyššiu cenu. Tieto nároky vlastníkov pozemkov pod cestami I. triedy znamenajú značnú a nepredvídanú záťaž, samozrejme, pre rozpočet verejnej správy, pre verejné financie, vo forme povinností plniť do troch dní od vydania právoplatných súdnych rozhodnutí, resp. exekučných výziev.
Požiadavka na legislatívnu úpravu zákonného vecného bremena bola na súdnych pojednávaniach formulovaná zo strany sudcov dokonca, reprezentujúcich výkon súdnej moci v štáte s odkazom na nedostatočnú legislatívnu úpravu v danej veci.
Návrh zákona bude mať určite pozitívny vplyv na verejné financie v zmysle zamedzenia nárazových neplánovaných povinností k úhrade neprimeraných plnení vyplývajúcich zo súdnych rozhodnutí a exekučných výziev na účet špekulantov s pozemkami a plánovania verejných financií na postupné vysporiadanie pozemkov pod stavbami postupným zápisom zákonného vecného bremena do katastra nehnuteľností podľa dopredu pridelených finančných prostriedkov. Návrh zákona, samozrejme, bude mať aj negatívny vplyv na verejné financie z dôvodu potreby čerpania finančných prostriedkov na úhradu primeraných náhrad, avšak potreba čerpania finančných prostriedkov na majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov už dlhodobo existuje a pretrváva bez ohľadu na navrhovaný zákon. Návrh zákona bude mať aj pozitívny vplyv na služby verejnej správy pre občana. Nebude mať vplyv a dopad na sociálne vplyvy ani na podnikateľské prostredie.
Uzákonenie predkupného práva vlastníka a správcu cesty je právny mechanizmus, ktorý sťaží špekulantom s pozemkami skupovať veľké výmery pozemkov bez toho, aby ich najprv ponúkli vlastníkovi cesty na nich umiestnené.
Čiže, kolegyne, kolegovia, toto je právna úprava, ktorá výrazným spôsobom pomôže Slovenskej správe ciest a de facto Slovenskej republike, ministerstvu dopravy a výstavby pri riešení majetkovoprávneho vysporiadania pozemkov pod cestami. Mnohí pochádzate z mnohých regiónov od východu po západ Slovenska, od severu po juh. Viete, aké sú problémy napríklad s opravou mostov v súčasnosti, ako nám padajú mosty a aký problém pri majetkovoprávnom vysporiadaní pozemkov pod týmito mostami. A týmto, touto zákonnou úpravou, s ktorou my teraz prichádzame aj s pánom kolegom Kašperom, chceme výrazným spôsobom zrýchliť tú možnosť opráv týchto ciest a majetkovoprávneho vysporiadania pod týmito stavbami.
Takže ja si myslím, že toto je právna úprava, ktorá výrazným spôsobom pomôže jednak aj úradníkom na jednotlivých relevantných orgánoch verejnej moci, ale, a verejnej správy, ale, samozrejme, aj nám vodičom, motoristom, ktorí určite budú očakávať pozitívny prínos opravených ciest a mostov a týmto návrhom zákona tomu výrazne pomôžeme. Takže ja by som vás chcel potom poprosiť aj o podporu pri tomto návrhu, aby sme to posunuli do druhého čítania a, samozrejme, ak máte aj nejaké návrhy na zlepšenie tejto úpravy, sem s nimi. Som otvorený týmto návrhom a poďme o tom diskutovať, aby sme pomohli jednak štátu a jednak občanom, aby mohli chodiť po lepšej a kvalitnejšej infraštruktúre, ako máme v súčasnosti.
Zároveň by som chcel aj poďakovať zamestnancom ministerstva dopravy a výstavby, sekcii cestnej dopravy, že nám pomohli ako spolunavrhovateľom, mne aj pánovi poslancovi Kašperovi, s prípravou tejto legislatívy a s ozrejmením informácií z aplikačnej praxe, kde sme zhodnotili, že tento návrh zákona je mimoriadne prospešný.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Predkladám spoločne s kolegom Igorom Kašperom návrh na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon o pozemných komunikáciách, tzv. cestný zákon. V krátkosti v rámci úvodného slova by som chcel priblížiť, čo bolo predmetom alebo zámerom našej legislatívnej iniciatívy v tejto oblasti.
Totižto postavenie Slovenskej správy ciest by mohlo byť zrovnoprávnené s ostatnými správcami ciest. Je totiž jediným správcom ciest a jedinou organizáciou v rámci rezortu dopravy a výstavby bez zákonného vecného bremena, čo spôsobuje dosť značné a narastajúce komplikácie pri správe ciest I. triedy. Ako predkladatelia chceme poukázať predovšetkým na to, že majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov pod cestami I. triedy je dlhoročným problémom, s ktorým Slovenská republika v zastúpení Slovenskej správy ciest bojuje bez akejkoľvek zákonnej opory, respektíve takej legislatívnej barličky. Chcem len dodať, že Slovenská správa ciest ako správca ciest I. triedy bola doposiaľ jediným vlastníkom a správcom pozemných komunikácií a jedinou organizáciou v rámci rezortu dopravy bez tohto, bez tejto možnosti využitia zákonného vecného bremena. Následkom je nasledujúca skutočnosť. SSC čelí mnohým súdnym sporom o vydanie bezdôvodného obohatenia, resp. náhrady za užívanie za pozemkami, za pozemky pod cestami I. triedy, ktoré sú majetkovoprávne nevysporiadané v dôsledku zmeny právnych úprav v čase od výstavby cesty až po súčasnú právnu úpravu.
Vlastník pozemku pod cestou I. triedy má mať podľa tohto návrhu na zriadenie vecného bremena za obmedzenie vlastníckeho práva, samozrejme, nárok na primeranú náhradu, ktorá sa poskytne jednorazovo a bude stanovená, samozrejme, znaleckým posudkom podľa príslušných právnych noriem. Náhradu by mal uhradiť vlastníkovi pozemku vlastník cesty I. triedy. Tiež sa má zabezpečiť predkupné právo všetkým vlastníkom a správcom ciest, teda aj pre diaľnice, cesty I. triedy, II., III. triedy a miestne komunikácie.
Účinnosť tohto zákona navrhujeme od 1. januára 2023. Ten zámer a účel detailnejšie by som vysvetlil potom ako navrhovateľ v rámci rozpravy. Takže sa hlásim aj do rozpravy, pán predsedajúci.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Cieľom predloženého návrhu zákona o cestnej premávke, osmička z 2009, sú nasledovné zmeny o cestnej premávke. Cestná premávka, jej pravidlá a povinnosti účastníkov cestnej premávky a oprávnenia orgánov vykonávajúcich svoju pôsobnosť na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sú oblasťami, ktoré výrazným spôsobom zasahujú do života nás všetkých motoristov.
V súčasnej dobe túto oblasť upravuje zákon 8/2009 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o premávke“) a problematika dopravných nehôd je upravená v § 64 až § 68 citovaného zákona. V zmysle § 64 ods. 2 písm. b) zákona o premávke je dopravná nehoda udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie.
Táto právna úprava deleguje orgán policajného zboru, ktorý je oprávnený objasňovať priestupky proti bezpečnosti a plynulosti v cestnej premávke predmetné priestupky, pri ktorých sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie, kvalifikovať ako dopravnú nehodu. V praxi to znamená, hlavne ide o stav, že napriek nízkej spoločenskej nebezpečnosti sa poškodí napríklad zvodidlo, ktoré sú podľa § 1 ods. 4 zákona o pozemných komunikáciách, tzv. cestného zákona, súčasťou cesty v súvislosti s premávkou vozidla, tieto aj napriek poškodeniu stále môžu plniť svoju funkciu a naďalej zabezpečujú ochranu diaľnic, ciest, miestnych komunikácií a zaisťujú bezpečnú, rýchlu, plynulú a hospodárnu premávku na týchto cestách a je zákonom stanovená povinnosť uvedený priestupok kvalifikovať ako dopravnú nehodu a nie ako škodovú udalosť.
Ľudia z praxe majú za to, že pri situáciách, kedy je poškodená cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie v súvislosti s premávkou vozidla v takej miere alebo rozsahu, že napriek tomu poškodeniu, čo som spomínal, cesta alebo toto zariadenie naďalej plní svoju funkciu, či už z hľadiska úplnosti, alebo bezpečnosti (rečník si odkašľal), pardon, nie je potreba takýto priestupok kvalifikovať ako dopravnú nehodu, ale ako škodovú udalosť. Preto sa aj navrhuje to znenie, ktoré som v úvodnom slove prečítal, aby bolo znenie ustanovenia § 64 ods. 1 písm. b) zákona o premávke nasledovné, citujem: „... sa znefunkční cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie, prípadne sa zníži funkčnosť cesty alebo všeobecne prospešného zariadenia...“.
Tou druhou oblasťou, ktorej sme sa venovali ako navrhovatelia v tomto návrhu zákona, sú štatistické ukazovatele nehodovosti a tá metodika riešenia štatistík v rámci nehodovosti. Štatistické údaje o dopravných nehodách a ich následkoch hodnotia štáty autonómne, neexistujú, neexistuje medzinárodný právny predpis ani právny predpis Európskej únie, ktorý by definoval údaje v rámci jednotlivých štatistických ukazovateľov alebo údajov. Jednotlivé štáty, ako aj medzinárodné spoločenstvá, napríklad Organizácia spojených národov alebo OECD, vychádzajú pri definícii osoby usmrtenej pri dopravnej nehode zo správy z Pracovnej skupiny Európskej hospodárskej komisie OSN pre prevenciu dopravných nehôd ešte z roku 1952, na ktorom sa jednak Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Holandsko, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, Švajčiarsko, Švédsko, Taliansko zhodli na tom, že pre účel medzinárodného štatistického porovnávania sa za osobu usmrtenú pri dopravnej nehode bude považovať osoba, ktorá zomrela na následky dopravnej nehody do 30 dní od vzniku tejto dopravnej nehody. Túto definíciu postupne prebrali jednotlivé štáty a využívajú ju pre štatistické údaje a účely aj OECD a Európska únia. Definícia v zmysle štatistického prehľadu Hospodárskej komisie OSN a o dopravných nehodách v Európe a v Severnej Amerike z 2011 hovorí o usmrtenej osobe ako o osobe, ktorá zomrela pri dopravnej nehode okamžite alebo do 30 dní od dopravenej nehody s následkom na zdraví pri tejto dopravnej nehode.
Aj jednotlivé štáty, napríklad Česká republika a Poľsko, Rakúsko, Nemecko, majú svoju právnu úpravu, ktorá sa približuje skôr k tým 30 dňom, ktoré som spomínal, a práve v dôsledku aj uvedených skutočností je podľa môjho názoru aj spolupredkladateľov nevyhnutné prijať takú zákonnú úpravu, ktorá bude vo svojom obsahu jasne definovať oblasť jej úpravy tak, aby zodpovedala súčasným požiadavkám Európskej únie, príslušných komisií, legislatívy, ktorá sa odvíja od činnosti medzinárodných organizácií, ktoré sa venujú cestnej doprave a ktoré uvedené ukazovatele sledujú a porovnávajú a touto úpravou podľa môjho názoru by mala byť zabezpečená korektnosť údajov vo vzťahu k porovnávaným ukazovateľom jednotlivých krajín.
Práve z toho dôvodu predkladáme túto úpravu. Myslím si, že sa výrazným spôsobom priblížime k tým svetovým štandardom, minimálne európskym štandardom v tejto oblasti. A z uvedeného dôvodu by sme vás chceli poprosiť o podporu pri tomto návrhu zákona.
Ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Poškodenie cesty pri premávke by sa viac nemuselo kvalifikovať ako dopravná nehoda, ale ako škodová udalosť, ak sa pri dopravných situáciách poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie v súvislosti s premávkou v takej miere, že budú môcť ďalej plniť svoju funkciu. Nemuselo by sa to viac kvalifikovať ako dopravná nehoda, ale len ako škodová udalosť.
Doterajšie znenie zákona hovorí, že dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie. Slovo ´poškodí´ by sa mohlo v tomto ustanovení v prípade schválenia novely nahradiť slovom ´znefunkční´.
Zároveň touto legislatívnou úpravou chceme aj zmeniť lehotu po dopravnej nehode, počas ktorej sa na účely vedenia záznamov v evidencii dopravných nehôd považuje zosnulá osoba za usmrtenú. Táto lehota by sa mohla predĺžiť z 24 hodín na 30 dní po nehode.
Navrhujeme teda, aby bolo znenie ustanovenia § 64 ods. 1 písm. b) zákona o premávke nasledovné, citujem: "sa znefunkční cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie", prípadne, citujem: "sa zníži funkčnosť cesty alebo všeobecne prospešného zariadenia". Dôvodom je predovšetkým skutočnosť, že pri situáciách, kedy je poškodená cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie v súvislosti s premávkou vozidla v takej miere alebo rozsahu, že napriek poškodeniu cesta alebo toto zariadenie naďalej plní svoju funkciu, či už z hľadiska funkčnosti alebo bezpečnosti, nie je potreba takýto priestupok kvalifikovať ako dopravnú nehodu, ale ako škodovú udalosť.
Navrhujeme prijať aj takú zákonnú úpravu, ktorá bude vo svojom obsahu jasne definovať oblasti úpravy tak, aby zodpovedala aj súčasným podmienkam legislatívy Európskej únie a príslušných komisií, ktoré uvedené ukazovatele sledujú a porovnávajú a touto úpravou bude zabezpečená korektnosť údajov vo vzťahu k porovnávaným ukazovateľom jednotlivých krajín. To znamená, aby bolo znenie ustanovenia § 67 ods. 2 písm. a) zákona o premávke nasledovné, citujem: „... usmrtenú osobu osoba, ktorá zomrela pri dopravnej nehode alebo na jej následky najneskôr do 30 dní po dopravnej nehode...“.
Pán predsedajúci, ja by som potom chcel vystúpiť aj v rámci rozpravy ako navrhovateľ, kde by som chcel podrobnejšie vysvetliť, čo bolo zámerom tejto úpravy.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Cieľom predkladaného návrhu zákona je zabezpečiť rešpektovanie práv a slobôd odsúdených a obvinených osôb umiestnených vo väzbe v oblasti práva na ochranu listového tajomstva, tajomstva dopravovaných správ a iných písomností.
Podľa ustanovenia čl. 22 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nikto nesmie porušiť listové tajomstvo ani tajomstvo iných písomností a záznamov, či už uchovávaných v súkromní, alebo zasielaných poštou, alebo iným spôsobom. Výnimkou sú prípady, ktoré ustanoví zákon. Rovnako sa zaručuje tajomstvo správ podávaných telefónom, telegrafom alebo iným podobným zariadením. Z uvedeného ustanovenia následne vychádzajú príslušné ustanovenia zákonnej úpravy výkonu trestu odňatia slobody a zákonnej úpravy výkonu väzby upravujúcej korešpondenciu odsúdených, resp. obvinených, ktorej zákaz na nahliadnutie zo strany ZVJS sa okrem iného obmedzuje len na korešpondenciu medzi odsúdeným, resp. obvineným a jeho obhajcom.
Okrem Ústavou Slovenskej republiky zaručených základných ľudských práv a slobôd podľa ustanovenia čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným spôsobom a postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Odsúdení, resp. obvinení sú v mnohých prípadoch účastníkmi civilných konaní alebo správnych konaní, ktoré nemajú žiadnu súvislosť s výkonom trestu odňatia slobody alebo s väzobným stíhaním.
V uvedených konaniach sú spravidla zastúpení právnym zástupcom, ktorý poskytujúc právne služby je povinný komunikovať so zastúpeným osobitne a osobne, ako aj v písomnej forme, a v tejto súvislosti je nežiaduca kontrola korešpondencie zo strany príslušníkov ZVJS alebo ich prítomnosť pri telefonickom alebo osobnom styku odsúdeného, resp. obvineného a jeho právneho zástupcu.
K nežiaducim situáciám dochádza predovšetkým pri žalobách vo veci ochrany osobností smerujúcich napríklad proti výkonu, proti ústavom na výkon trestu odňatia slobody alebo proti ústavom na výkon väzby, prípadne proti Slovenskej republike v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré sa vyskytujú nie v malej miere. V prípade uvedených žalôb kontrolou korešpondencie alebo prítomnosťou príslušníka ZVJS pri osobnom alebo telefonickom kontakte odsúdeného, resp. obvineného s jeho právnym zástupcom dochádza k porušovaniu základnej zásady civilného súdneho konania rovnosti sporových strán zakotvenej v čl. 6 civilného sporového konania.
Z uvedeného dôvodu preto účelom predmetnej legislatívnej úpravy je rozšíriť okruh subjektov o právneho zástupcu tak, aby v prípade poskytovania právnych služieb odsúdenému advokátom nielen v postavení obhajcu, ale aj v postavení právneho zástupcu nedochádzalo k nežiaducej kontrole korešpondencie, týkajúcej sa predmetu, v ktorom je odsúdený zastúpený, či už v civilnom konaní, alebo v správnom konaní, ktoré nemajú žiadnu súvislosť ani vplyv na výkon trestu odňatia slobody. Súčasne sa z vyššie uvedeného dôvodu upravuje aj právo odsúdeného na telefonický kontakt s právnym zástupcom obdobne, ako toto právo má aj v prípade obhajcu.
Táto legislatívna úprava, som vysvetlil, že čo je jej účelom a účinnosť tejto úpravy tohto predkladaného zákona aj so zohľadnením legisvakačnej lehoty sa navrhuje od 1. januára 2023.
Ďakujem pekne.