Videokanál klubu

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, predkladám v druhom čítaní novelu zákona 543/2002 o ochrane prírody a krajiny. Na úvod, na úvod to základné, čo chcem povedať, odcitovať čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, odsek 1, kde: „Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu." V zmysle čl. 20 ods. 4 ústavy: „Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu."
Toto vlastne bol ten motív celého zákona a chcem povedať, že tento zákon obsahuje niekoľko bodov a to najpodstatnejšie sa týka: zrušenie zákazu pohybovanie sa mimo vyznačených turistických trás, oznámenie zámeru vyhlásiť chránené územie známemu vlastníkovi pozemku poštou a neznámemu vlastníkovi prostredníctvom verejnej vyhlášky, potom je tu možnosť vyžiadať si od vlastníka písomný súhlas so zámerom vyhlásiť, zrušiť alebo zmeniť chránené územie. Potom je tu umožnenie prevodu pozemkov, ktoré svojim umiestnením a využitím tvoria neoddeliteľný celok so stavbou vlastníka v zastavanom území obce, a nakoniec je to predkupné právo štátu na pozemky v chránenom území, kde sa neuplatňovalo v prípade predaja osoby blízkej.
Uvedený návrh vzbudil pomerne veľký ohlas, jednak v oblasti ochranárskej alebo ochranárskej obci, údajne sa tým môže zablokovať zonácia národných parkov, ale, samozrejme, aj veľkú nádej vo vidieckej krajine, hlavne u poľnohospodárov. Po prvom čítaní prebehli, alebo ešte pred prvým čítaním a následne po prvom čítaní prebehla séria rokovaní s ministerstvom životného prostredia alebo aj so zástupcami ochranárov, a tí vo výsledku uznali, že uvedené body, ktoré sú predmetom tohto návrhu zákona, si zaslúžia úpravu tak, aby sa rešpektovalo vlastnícke právo. Následne prebehli rokovania či už s pánom ministrom Budajom, s pracovníkmi životného prostredia, ale aj s niektorými kolegami poslancami z Národnej rady Slovenskej republiky, na základe týchto rokovaní vznikol pozmeňujúci návrh poslanca Šíbla a poslanca Karahutu, ktorý bol predložený na Výbore Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredia a ktoré je súčasťou spoločnej správy a ktorým sa upravuje táto novela zákona 543/2002.
Ďakujem veľmi pekne, skončil som.

Áno, ďakujem za slovo.
Ja kvitujem a chcem poďakovať navrhovateľom, že predložili takýto návrh zákona, lebo, presne ako aj spomenul pán poslanec Kyselica, dosť často sa stáva pri jednotlivých administratívnych úkonoch dosť komplikovaných vecí, takže som rád, že takýmto návrhom zákona sa upresňuje postup pri jednotlivých, pri jednotlivých úkonoch.
A som aj rád, že, alebo kvitujem aj to, že cieľom tohto predloženého návrhu zákona nie sú nejaké radikálne zmeny v tomto zákone, ale predovšetkým ide o doplnenie a precizovanie konkrétnych ustanovení zákona.
Veľmi som rád, že dochádza aj v rámci zmeny zákona o rodine k zjednoteniu postupu pri cirkevných aj civilných sobášoch, čo sa týka miestnej príslušnosti, lebo dosť to pomôže v rámci týchto, v rámci tejto oblasti.
Takže myslím si, že určite tento návrh zákona by malo podporiť celé plénum, lebo je to veľmi efektívne, čo sa týka vykonávania sobášov.
Takže ďakujem ešte raz pekne za predloženie tohto návrhu zákona.

Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, kolegyňa, kolegovia, áno, máme na stole vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s rozvojom automatizovaných vozidiel. Ako aj pán minister spomenul, predmetom tohto návrhu zákona je v krátkosti zavedenie podmienok skúšobnej prevádzky automatizovaných vozidiel a plne automatizovaných vozidiel, ako aj úprava ďalších aspektov súvisiacich so zavedením takýchto vozidiel do skúšobnej prevádzky na pozemných komunikáciách. Týmto návrhom zákona sa taktiež zavádza úprava kompetencií národného koordinátora inteligentnej mobility a rozšírenie kompetencie orgánu typového schvaľovania v oblasti vydávania povolenia na skúšobnú prevádzku.
My keď sme mali aj v rámci rokovania ústavnoprávneho výboru na stole tento návrh zákona, tak sme aj ako jednotliví členovia výboru kvitovali, že v rámci prípravy tohto návrhu zákona došlo aj ku komparácii s jednotlivými právnymi úpravami z iných krajín Európskej únie. Pri, som veľmi rád, že pri koncipovaní tohto návrhu zákona ministerstvo dopravy a výstavby aj prihliadalo na skúsenosti z iných krajín Európskej únie, ktoré už oblasť inteligentnej mobility zadefinovali vo svojich právnych úpravách a poriadkoch. No a tieto skúsenosti z iných krajín Európskej únie boli v návrhu tohto, návrhu zákona rešpektované a modifikované vo vzťahu k špecifikám právneho poriadku Slovenskej republiky.
Dochádza k zmenám viacerých návrhov zákona, či už zákona o organizácii činnosti vlády, o organizácii ústrednej štátnej správy, aby v rámci predchádzania možných kompetenčných sporov sa vymedzila pôsobnosť Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky predovšetkým pre tvorbu a uskutočňovanie politiky inteligentnej mobility, ako aj jeho vymedzenie za národného koordinátora pre inteligentnú mobilitu. Dochádza tam aj k zmenám ďalších zákonov, ako správny poplatok poplatkoch v cestnej premávke a tak ďalej a tak ďalej, a to už bolo predmetom prvého čítania, takže nebudem sa k tomu vracať. Ale vystala požiadavka na predloženie do pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ktorý sme riešili aj na rokovaní ústavnoprávneho výboru.
Takže ja si teraz dovolím prečítať tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý rieši vypus, vypustenie možnosti udelenia výnimky z pravidiel cestnej premávky, keďže ide o spochybniteľnú fakultatívnosť konaniu štátneho orgánu. A taktiež týmto pozmeňovákom sa upravuje znenie definície automatizovaného vozidla a plne automatizovaného vozidla vzhľadom na to, že definície týchto druhov vozidiel pre kategórie vozidiel M, N a O sú upravené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady z 2019 pod číslom 2144.
Takže poprosím zastaviť časomieru, idem prečítať pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka, Ľuboša Krajčíra a Milana Vetráka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s rozvojom automatizovaných vozidiel, pod tlačou 1106.
Vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s rozvojom automatizovaných vozidiel sa mení a dopĺňa takto:
1. V Čl. III bode 8 § 55b ods. 3 sa slovo „aj" nahrádza slovom „rovnako".
2. V Čl. III sa vypúšťa deviaty bod.
3. V Čl. IV bode 2 § 2 ods. 2 písmeno ac) a ad) znejú:
„ac) automatizovaným vozidlom automatizované vozidlo podľa osobitného predpisu^6a) alebo iné motorové vozidlo navrhnuté a skonštruované tak, aby sa dokázalo určitý čas samostatne pohybovať bez nepretržitého dohľadu vodiča, pri ktorom sa ale zásah vodiča predpokladá alebo vyžaduje,
ad) plne automatizovaným vozidlom plne automatizované vozidlo podľa osobitného predpisu^6b) alebo iné motorové vozidlo navrhnuté a skonštruované tak, aby sa dokázalo pohybovať samostatne,".
4. V Čl. IV bode 2 sa na konci dopĺňa tento text:
„Poznámky pod čiarou k odkazom 6a a 6b znejú:
„^6a) Čl. 3 ods. 21 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie 2019/2144 z 27. novembra 2019 o požiadavkách na typové schvaľovanie motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel a systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá, pokiaľ ide o ich všeobecnú bezpečnosť a ochranu cestujúcich vo vozidle a zraniteľných účastníkov cestnej premávky, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie 2018/858 a ktorým sa zrušujú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady Európskeho spoločenstva č. 78/2009, Európske spoločenstvo č. 79/2009 a Európskeho spoločenstva č. 661/2009 a nariadenia Komisie Európskeho spoločenstva č. 631/2009, Európskej únie č. 406/2010, Európskej únie č. 672/2010, Európskej únie č. 1003/2010, Európskej únie č. 1005/2010, Európskej únie č. 1008/2010, Európskej únie č. 1009/2010, Európskej únie č. 19/2011, Európskej únie č. 109/2011, Európskej únie č. 458/2011, Európskej únie č. 65/2012, Európskej únie č. 130/2012, Európskej únie č. 347/2012, Európskej únie č. 351/2012, Európskej únie č. 1230/2012 a Európskej únie 2015/166 (z Úradného vestníka Európskej únie L 325 zo 16.12. 2019) v platnom znení.
^6b) Čl. 3 ods. 22 nariadenia Európskej únie 2019/2144 v platnom znení."."
To je celé znenie tohto zákona alebo pozmeňujúceho návrhu.
Takže ja som rád, že cieľom tohto návrhu zákona je pripravenie tej zákonnej úpravy na neustále napredujúci technický a technologický pokrok v oblasti mobility využívacej automatizované systémy a inteligentné systémy, a konkrétne sa tu aj zavádzajú podmienky skúšobnej prevádzky automatizovaných vozidiel a plne automatizovaných vozidiel, ako aj úprava ďalších aspektov súvisiacich so zavedením takýchto vozidiel do skúšobnej prevádzky na pozemných komunikáciách.
Takže, kolegovia, ja môžem len kvitovať, že sa predložil zo strany rezortu dopravy takýto návrh a tiež by som chcel poprosiť o podporu tomuto návrhu. Ďakujem pekne, za mňa všetko.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, dáma, dámy, vážení páni, k prerokovanému návrhu zákona som si pripravil pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý pozostáva z dvoch článkov.
V I čl. navrhujeme uviesť úplné znenie, čím sa opravia, úplné znenie zákona, čím sa opravia chyby v uvádzanej vete zákona, v úvodnej vete zákona a zároveň sa do nej doplnia všetky novely zákona o sociálnom poistení.
Čl. I predloženého návrhu, predloženého návrhu má dva body. Nový novelizačný bod 1 sa navrhuje v záujme zvýšenia podpory ovdovených poistencov, nakoľko preberanie vdovského a respektíve vdoveckého dôchodku v dĺžke trvania iba jedného roka v prípade poistencov, ktorým po jednom roku skončí nárok na výplatu vdovského, respektíve vdoveckého dôchodku, napríklad bezdetná vdova, ktorá ešte nedovŕšila dôchodkový vek, nepredstavuje v tejto osobne ako aj ekonomicky náročnej situácii dostatočne dlhé obdobie na prispôsobenie sa novým okolnostiam.
Na základe navrhovanej zmeny sa vdove, ktorej skončil nárok na výplatu vdovského dôchodku v trvaní jedného roka od smrti manžela a ku dňu účinnosti navrhovanej právnej úpravy neprešli dva roky od smrti manžela. Od 1. januára 2023 sa obnoví nárok na výplatu vdovského dôchodku za zostávajúce obdobie, to jest, vdovský dôchodok sa jej bude vyplácať za obdobie od 1. januára 2023 až, až do uplynutia dvoch rokov od smrti manžela.
Napríklad, ak poistenkyňa ovdovela 1. februára 2021 a nárok na výplatu jej trval do 31. januára 2022, nárok na výplatu by sa jej za predpokladu splnenia ostatných podmienok v zmysle návrhu obnovil 1. januára 2023 a trval do 31. januára 2023. To jest, vdovský dôchodok by sa jej vyplatil za jeden mesiac. Nárok na výplatu vdovského dôchodku by následne zanikol a obnovil by sa až po splnení zákonom definovaných podmienok, napríklad do dovŕšenia dôchodkového veku.
Tento pozmeňujúci návrh má aj druhý bod, ktorým sa upravuje pôvodný návrh poslanca Národnej rady pána Čepčeka s oprávnenou, s opravenou uvádzacou vetou novelizačného bodu.
V čl. II predloženého návrhu je potrebné s ohľadom na potrebu zabezpečenia dostatočne dlhej legisvakačnej doby za účelom riadnej vykonateľnosti právnej úpravy.
Teraz by som prešiel k čítaniu pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ktorý má, v úvodnej vete musím prečítať všetky novely zákona, ktorý sa týka zákona o sociálnom poistení. Preto poprosím o trošku strpenia.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Hlinku k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Čepčeka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 1042.
1. Čl. I znie:
„Čl. I
Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 551/2003 Z. z., zákona č. 600/2003 Z. z., zákona č. 5/2004 Z. z., zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 186/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 391/2004 Z. z., zákona č. 439/2004 Z. z., zákona č. 523/2004 Z. z., zákona č. 721/2004 Z. z., zákona č. 82/2005 Z. z., zákona č. 244/2005 Z. z., zákona č. 351/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 584/2005 Z. z., zákona č. 310/2006 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 460/2006 Z. z., zákona č. 529/2006 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 566/2006 Z. z., zákona č. 592/2006 Z. z., zákona č. 677/2006 Z. z., zákona č. 274/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 555/2007 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 204/2008 Z. z., zákona č. 434/2008 Z. z., zákona č. 449/2008 Z. z., zákona č. 599/2008 Z. z., zákona č. 108/2009 Z. z., zákona č. 192/2009 Z. z., zákona č. 200/2009 Z. z., zákona č. 285/2009 Z. z., zákona č. 571/2009 Z. z., zákona č. 572/2009 Z. z., zákona č. 52/2010 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 403/2010 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 125/2011 Z. z., zákona č. 223/2011 Z. z., zákona č. 250/2011 Z. z., zákona č. 334/2011 Z. z., zákona č. 348/2011 Z. z., zákona č. 521/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 252/2012 Z. z., zákona č. 413/2012 Z. z., zákona č. 96/2013 Z. z., zákona č. 338/2018, pardon, roku 2013 Z. z., zákona č. 352/2013 Z. z., zákona č. 183/2014 Z. z., zákona č. 195/2014 Z. z., zákona č. 204/2014 Z. z., zákona č. 240/2014 Z. z., zákona č. 298/2014 Z. z., zákona č. 25/2015 Z. z., zákona č. 32/2015 Z. z., zákona č. 61/2015 Z. z., zákona č. 77/2015 Z. z., zákona č. 87/2015 Z. z., zákona č. 112/2015 Z. z., zákona č. 140/2015 Z. z., zákona č. 176/2015 Z. z., zákona č. 336/2015 Z. z., zákona č. 378/2015 Z. z., zákona č. 407/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 285/2016 Z. z., zákona č. 310/2016 Z. z., zákona č. 355/2016 Z. z., zákona č. 2/2017 Z. z., zákona č. 85/2017 Z. z., zákona č. 184/2017 Z. z., zákona č. 264/2017 Z. z., zákona č. 266/2017 Z. z., zákona č. 279/2017 Z. z., zákona č. 63/2018 Z. z., zákona č. 87/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 191/2018 Z. z., zákona č. 282/2018 Z. z., zákona č. 314/2018 Z. z., zákona č. 317/2018 Z. z., zákona č. 366/2018 Z. z., zákona č. 368/2018 Z. z., zákona č. 35/2019 Z. z., zákona č. 83/2019 Z. z., zákona 105/2019 Z. z., zákona č. 22, pardon, 221/2019 Z. z., zákona č. 225/2019 Z. z., zákona č. 231/2019 Z. z., zákona č. 320/2019 Z. z. (321/2019 Z. z., pozn. red.), zákona č. 381/2019 Z. z., zákona č. 382/2019 Z. z., zákona č. 385/2019 Z. z., zákona č. 390/2019 Z. z., zákona č. 393/2019 Z. z., zákona č. 466/2019 Z. z., zákona č. 467/2019 Z. z., zákona č. 46/2020 Z. z., zákona č. 63/2020 Z. z., zákona č. 66/2020 Z. z., zákona č. 68/2020 Z. z., zákona č. 95/2020 Z. z., zákona č. 125/2020 Z. z., zákona č. 127/2020 Z. z., zákona č. 157/2020 Z. z., zákona č. 198/2020 Z. z., zákona č. 258/2020 Z. z., zákona č. 275/2020 Z. z., zákona č. 296/2020 Z. z., zákona č. 330/2020 Z. z., zákona č. 365/2020 Z. z., zákona č. 372/2020 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 600, pardon, 388/2020 Z. z., zákona č. 426/2020 Z. z., zákona č. 126/2021 Z. z., zákona č. 130/2021 Z. z., zákona č. 215/2021 Z. z., zákona č. 265/2021 Z. z., zákona č. 283/2021 Z. z., zákona č. 355/2021 Z. z., zákona č. 397/2021 Z. z., zákona č. 412/2021 Z. z., zákona č. 431/2021 Z. z., zákona č. 454/2021 Z. z., zákona č. 92/2022 Z. z., zákona č. 125/2022 Z. z., zákona č. 248/2022 Z. z. a zákona č. 249/2022 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 74 ods. 2 sa slová „jedného roka" nahrádzajú slovami „dvoch rokov".
2. V § 74 ods. 3 sa za písmeno d) vkladá nové písmeno e), ktoré znie:
„e) dovŕšila vek 57 rokov a vychovala jedno dieťa,".
Doterajšie písmeno e) sa označuje ako písmeno f).
2. V Čl. II sa slová „dňom vyhlásenia" nahrádzajú slovami „1. januára 2023".
Ďakujem za pozornosť a verím, že podporíte tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Ďakujem.

Ja iba chcem oznámiť, že hlasovanie bude vo štvrtok o jedenástej hodine.

Ja ďakujem veľmi, ďakujem veľmi pekne za faktické poznámky a smutne musím oznámiť, že s tým, čo bolo povedané, súhlasím. S tým súhlasím.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda. Ja by som v krátkosti chcel reagovať na to, čo bolo povedané.
Keď sme sa na výbore rozprávali o tom, o tomto zákone, ešte nebol na svete, bola len myšlienka, ja som na výbore povedal ako predseda výboru, že tento návrh podporím. A podporím ho, pretože my ho potrebujeme.
Treba si uvedomiť jednu vec, kolegovia. Urobiť pozemkové úpravy cestou komasácií – robíme pre developerov. Robiť pozemkové úpravy s komplexnými úpravami a spoločnými zariadeniami – robíme to pre spoločnosť. Tak si musíme teraz dať na misku váh, ideme robiť pre developerov, alebo ideme robiť pre spoločnosť? Ak chceme mať Slovensko s tou krajinotvornou štruktúrou, ktorú chceme mať, ktorú sme si vysnívali alebo snívame o nej, a súčasne chceme, aby Slovensko bolo aj potravinovo sebestačný štát, tak si musíme uvedomiť jednu skutočnosť, pravdivosť, o ktorú sa budem škriepiť a biť, že vidiecka krajina stojí ako stolička na štyroch nohách. Akonáhle jednu nohu zo stoličky odrežete, zo stoličky spadnete.
Musíme mať stratégiu. Veď nejaké stratégie boli. Musíme mať peniaze. Sú peniaze? Nie sú peniaze? Musíme mať právnu istotu ľudí, ktorí pôsobia, pracujú a slúžia všetkým nám pri výrobe potravín. Na Slovensku tú ľudia, bohužiaľ, až takú nemajú. A musíme mať vzdelaných ľudí a schopných ľudí, ktorí by nám vedeli tú krajinu spravovať a vedeli by pre nás vytvoriť dostatok poľnohospodárskych a potravinárskych produktov. A jedna z dôležitých vecí je práve, sú tie pozemkové úpravy.
Ja som celý život strávil v zahraničí. Ja som nikdy viac ako pár týždňov alebo pár mesiacov nebol doma za posledných možno 20 rokov a videl som, videl som dediny, obce v Českej republike, kde takéto komplexné pozemkové úpravy boli robené, chalani, dievčatá, dámy, páni, nádhera! To je, skutočne je to nádhera. A to, že tam sú cesty, pán poslanec Fecko, tie cesty tam musia byť, to nieže my ich chceme, ony tam musia byť. A viete, ako robili cesty, kde som bol pozrieť v Českej republike? Zobrali si sto-dvesto rokov staré mapy, našli si tie pôvodné cesty a prišli na to, že cesta má svoju pamäť. Tá historická cesta, ktorá tam bola stovky, možno tisíce rokov, má svoju pamäť. A takisto boli snahy aj v Českej republike, pošleme tam veľké firmy s veľkými strojmi, zarobíme peniaze. Ale rozumný starosta obce povedal, že nie, my máme kameňolom, máme traktory, máme vlečky, buldozéry, nakladače, urobili si to sami jednoduchým systémom od veľkého kameňa až po malý. Dnes je tá krajina nádherná, po tých cestách chodia kočíky, matky s kočíkmi, s deťmi, chodia tam cyklisti. Okolo týchto ciest urobili, urobili pekné aleje stromov, kde ľudia radi si odtrhnú to ovocie, chodia na prechádzky. Ale viete, čo je dôležité? Ten kopec, ktorý ešte pred tým, než tie pozemkové úpravy boli urobené, mal každoročný problém, že zmylo všetko tú ornicu dole až na spodok kopca, dnes ten kopec nevie, čo to je poškodenie krajiny vodnými zrážkami. Jednoduchá, jednoduchá cesta.
Takže tie cesty tam musia byť, pán poslanec Fecko. To bez toho to nejde. Ale nie betónové, nie asfaltové, žiadne obrubníky, ale normálne prírodné cesty, tak ako má byť. Ak si toto neuvedomujeme, že to potrebujeme, tak sa potom nečudujme, že mladí ľudia nemajú záujem o rozvoj vidieka, že mladí ľudia nám odchádzajú, pretože nemajú byť na čo pyšní, nemá sa čím pochváliť, či už doma, alebo v zahraničí, ako to Slovensko je nádherné.
Z druhej strany, to potravinárstvo a poľnohospodárstvo aj vďaka tým, že nemáme tu právnu istotu pre nástupníkov, lebo nie sú pozemkové úpravy, vyzerá asi takto. Poviem vám posledné čísla, čo sa týka bravčového mäsa, tradičnej slovenskej potraviny. Kvalifikovaný odhad, myslím, že veľmi zodpovedne urobený. Podiel bravčového mäsa na slovenskom trhu – 10 % slovenského bravčového mäsa, realita dnešných dní. Podiel mäsových výrobkov vyrobených zo slovenského mäsa, vyrobených, slovenských výrobkov vyrobených z mäsa bez ohľadu na pôvod je 70 %. A viete, koľko mäsových výrobkov je zo slovenského mäsa? 5 %. Päť percent. My to ženieme tú krajinu úplne do šialenstva.
Čiže postavme na nohy, tú stoličku na tie štyri nohy, dajme tomu stratégiu, dajme peniaze, dajme tú právnu istotu cez tie pozemkové úpravy. Prijmime kľudne zákon, že na jednotkách až päťkách sa nebudú robiť žiadne výstavby, kľudne, my sme to mali v programe a my to radi podporíme, necháme to na tie horšie kvality pôd, a postavme krajinu tak, aby bola nielen pekná, ale bola produkčná, užitočná, ale hlavne aby nám naše deti z krajiny neodchádzali, aby chceli ostať doma bývať.
A čo sa týka na záver k tej ekológii, ekologickej a environmentálnej a klimatickej stabilite. Najlepším opatrením pre ekologickú a environmentálnu a klimatickú a sociálnu stabilitu vidieka je lokálna produkcia, a to sú rodinné podniky, to je to, čo sme včera schvaľovali v prvom čítaní. Toto je základ budúcnosti slovenského vidieka. Pokiaľ to zhodíme zo stola, neočakávajme to, že naše deti tu ostanú. Ony sa nechcú hanbiť, ony radšej pôjdu do Londýna, kde je síce zlé počasie, ale zarobia si aspoň veľa peňazí. Vytvorme podmienky na to, aby tie deti, aby tie naše deti ostali tu a aby boli hrdí na to, že čo sme pre nich urobili.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 1254). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona, ktorý spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že poslanecký návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Áno, ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Dôvodom na spracovanie tohto legislatívneho návrhu a predloženie je naliehavá požiadavka na skrátenie doby prípravy stavieb, najmä doby administratívneho posudzovania vo fáze povoľovania stavieb. Problematiku riešia schválené nové zákony Národnej rady 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní a zákonom č. 201/2022 Z. z. o výstavbe, ale ich účinnosť je posunutá až na apríl 2024, čo z hľadiska potreby najmä plnenia úloh plánu obnovy je nedostatočný termín. Vzhľadom na dočasnosť a naliehavosť navrhovanej úpravy nemá návrh ambíciu riešiť rozsiahlu novelu platného stavebného zákona, ani upravovať väzby na súvisiace predpisy. Cieľom je urýchlene vykonať legislatívne úpravy existujúcej právnej normy tak, aby sa v čo najväčšej miere využili existujúce inštitúty, nenarušil sa priebeh konaní na stavebných úradoch a zároveň aby sa nezaviedla úprava, ktorá by bola v rozpore s už schválenými predpismi účinnými od 1. 4. 2024, prípadne aby sa využili úpravy v nich prijaté, ak je to možné.
Najefektívnejším riešením pre naplnenie účelu legislatívnej úpravy nie je len čiastková úprava procesov alebo lehôt jednotlivých druhov správnych konaní, ale ich integrácia do jedného bez toho, aby sa zasiahlo do pôsobností stavebných úradov a orgánov štátnej správy chrániacich verejné záujmy podľa osobitných predpisov alebo do práv a oprávnených záujmov účastníkov konania. Doterajšia úprava umožňuje spojiť územné a stavebné konanie iba pre jednoduché stavby, ak sú jednoznačné podmienky ich umiestnenia. Pri ostatných stavbách tak stavebný úrad urobí za predpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny. Návrh rozširuje rozsah možností pre spojenie územného konania o umiestnení stavby a stavebného konania pre ostatné stavby na podklade územného stanoviska príslušného orgánu územného plánovania. Týmto krokom sa síce zavádza nový inštitút, ten je ale v súlade s úpravou prijatou v zákone, ktorú som spomínal, 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní pod pojmom citujem: „záväzné stanovisko“, a jeho zavedením už v tomto návrhu sa môžu orgány územného plánovania pripraviť na jeho budúcu aplikáciu.
Teda týmto návrhom, ktorý predkladám s pánom Lukáčom aj s pani Hajšelovou, upravujeme zjednodušený rozsah dokumentácie stavby pre podanie žiadosti orgánu územného plánovania o to ´územné stanovisko´, ktoré som spomínal, ako aj o rozsah, ktorý je obmedzený iba na vyhodnotenie súladu stavby so zámermi územného plánovania a vyhodnotenie posúdenia, či stavba nie je v rozpore s ostatnými podkladmi na posúdenie v prípade absencie územnoplánovacej dokumentácie. Zároveň sa tým obmedzuje rozsah záväzného stanoviska obce, ktoré už nebude obsahovať posúdenie súladu s územnoplánovacou dokumentáciou. Návrh zákona umožňuje vykonať prerokovanie stavby stavieb všeobecných a špeciálnych v spoločnom správnom konaní. Navrhovaná úprava do účinnosti uvedených predpisov znižuje aj regulačné zaťaženie a umožní výrazne skrátiť lehoty povoľovacích procesov pri zachovaní požiadaviek na kvalitu stavieb a ich vplyvov na okolie. Nie je riešením iba pre vymedzený okruh stavieb, ale je univerzálnym riešením pre všetky stavby.
Myslím si, že ide o veľmi účelný, účelový a efektívny návrh zákona, takže ja by som chcel poprosiť aj o podporu tohto zákona. Za mňa všetko v úvodnom slove.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. V krátkosti. Cieľom návrhu zákona je úprava a harmonizácia legislatívnych rámcov s aktuálnymi potrebami sektoru cestovného ruchu na Slovensku. Pri príspevku na odstránenie negatívnych následkov pandémie COVID-19 sa vypúšťa dátum 31. decembra 2022, aby naďalej zostala možnosť poskytovať tento príspevok na podporu cestovného ruchu v súvislosti so zmiernením negatívnych následkov pandémie a nebola viazaná na konkrétny termín.
Dopĺňa sa príspevok na pomoc podnikom v súvislosti so zmiernením negatívnych ekonomických následkov v sektore cestovného ruchu, keďže podniky zasiahla aj ekonomická kríza. Taktiež sa upravuje prechodné ustanovenie, pri ktorom je snaha zabrániť zániku oblastných organizácií cestovného ruchu, ktoré aj bez nesplnenia povinnosti podľa § 14 čelia nepriaznivým dôsledkom mimoriadnej situácie spojenej s pandémiou COVID-19 a z tohto dôvodu sa vypúšťa povinnosť preukazovať splnenie podmienok podľa § 14 ods. 1 k 31. decembru 2022.
Takže v krátkosti, čisto legislatívno-technicky, by som povedal, že ide o návrh zákona, ktorým chceme pomôcť jednotlivým podnikom a sektoru cestovného ruchu.
Ďakujem pekne, v úvodnom slove za mňa všetko.