Videokanál klubu

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, často tu rozprávam o slobodnejšej ekonomike, o potrebe rušenia regulácií v ekonomike a o tom, že trhové sily väčšinou vyriešia problémy lepšie ako regulácie. Regulácií má byť čo najmenej a skutočne len takých, ktoré sú nevyhnutne potrebné. Často spomínam štíhly, efektívnejšie fungujúci štát a slobodnejších občanov. Sloboda občana popri kope iných vecí znamená aj možnosť urobiť hlúpe rozhodnutie. Sloboda je aj možnosť prečítať si hlúpe alebo rovno zavádzajúce správy. A úlohou štátu totiž nie je kontrolovať, čo si človek môže prečítať alebo, alebo vypočuť. Úlohou štátu, a už to tu bolo spomínané, je poskytnúť občanom možnosť kvalitného vzdelania, dať ľuďom možnosť naučiť sa vnímať hodnoty, naučiť sa rozlišovať pravdu a fakty od balastu a dezinformácií.
Štát však nemôže robiť za človeka rozhodnutia. Štát nemôže určovať, čo je pravda. A história nás učí, že to vždy viedlo k problémom. Práve slobodné spoločnosti sa vždy rozvíjajú lepšie a sú úspešnejšie a som presvedčený, že toto platí nielen pre ekonomiku, ale platí to všeobecne. Prosím, buďme veľmi, veľmi opatrní pri obmedzovaní slobody slova. Ja si myslím, že odstrašujúcim príkladom nám môže byť práve Ruská federácia. Rusom sa roky servírujú len tie "správne" oficiálne informácie. A myslím si, že všetci a naprosto jasne vidíme, kam to viedlo. A nakoniec sa podľa všetkého stal obeťou selekcií informácií aj sám prezident Putin. Ani jemu neboli dávané všetky informácie, aby sa vedel správne rozhodovať. A podľa mňa toto je úplné, úplné memento.
Totižto aj tie najhlúpejšie a najzavadzajúcejšie informácie majú svoj význam, pretože v ľuďoch udržujú schopnosť rozmýšľať, posudzovať, porovnávať, kriticky hodnotiť a hľadať si ďalšie zdroje, aby teda všetky tieto procesy mohli, mohli urobiť.
Ja si myslím, že neexistuje dobrý autokrat. Ak sa akýkoľvek politik dokáže zbaviť opozície, skôr či neskôr sa mu stane to, čo každému autokratovi, stratí súdnosť a vo finále spôsobí utrpenie vlastného národa. A ak takýto autokrat šéfuje dostatočne veľkej krajine, tak spôsobí aj utrpenie iných, iných ľudí v iných krajinách. Plus ďalší faktor, prosím, nezabúdajme na to, že pri zákonoch obmedzujúcich slobodu slova by sa mohol stať premiérom napríklad aj nejaký existujúci alebo nejaký nový pán Fico a aby sme sa potom nečudovali. Myslím si, že pre podnecovanie násilia, hanobenie rasy alebo podpora autoritárskych režimov máme platné paragrafy a treba ich len využívať. Vidíme, že napríklad Mariana Kotlebu dostihla spravodlivosť. Takisto aj teraz aktuálne pán Blaha prišiel o svoj facebookový účet. Aj tieto prípady ukazujú, že existuje dostatok funkčných a platných mechanizmov na riešenie škodlivých prejavov a nie je potrebné pridávať ďalšie.
Za seba hovorím, že predložený návrh zákona nepodporím. Som presvedčený, že obmedzenie slobody prejavu a šírenia informácií, ktoré nám prinesie tento zákon, spôsobí viac škôd, ako je schopný priniesť akýkoľvek dezinformačný web.
Na záver už len jedna veta. Som presvedčený, že šíreniu informácií sa aj tak nedá zabrániť a v podstate ani nemá význam sa o to pokúšať. Vzdelávanie a vzdelanie, to je cesta. Tam musíme menovať našu energiu a teda nielen energiu, ale aj peniaze, aby sme sa postupom času stali stále odolnejším voči akýmkoľvek dezinformáciám a takýmto rôznym prejavom.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. A je to v poriadku, ja by som chcel zareagovať na to, čo povedal poslanec Krúpa, ale nie v tejto rozprave, ale predtým. Chcem sa vyhnúť tomu, aby som sa musel prihlásiť do rozpravy.
Juraj, veľmi ma zaujalo to, čo si povedal na úvod, keď si teda predstavoval ten zákon o tej efektivite, o tom teda, že to vypnutie tých štyroch hlavných webov malo nejaký zásadný vplyv. Ak máš nejaké bližšie informácie ohľadne tohto, tak ťa poprosím, aby, aby si ich povedal teraz alebo môžme si to vysvetliť aj potom. Zaujíma ma, lebo naozaj jeden z tých argumentov je často ten, že vypnete niečo, ale presťahujú sa niekde inde alebo teda, že oveľa dôležitejšie sú sociálne siete a tak ďalej, tak ak máš nejaké hlbšie informácie o tomto, tak budem vďačný. Ďakujem.

Ďakujem. Pán poslanec, v zásade nemám čo oponovať, lebo v podstate sa zhodujeme na tom. Ja absolútne nespochybňujem to, aj že to je, že to je, že aj Európska komisia vlastne dospela k tomu, že nejakým spôsobom zablokovala, respektíve vyradila toto vysielanie, ani to, že to máme v ústave, ale je to skôr ten pohľad, ja som chcel poukázať na ten pohľad, ktorý teraz tak nazvem, že, že európsky pohľad na slobodu slova a verzus americký pohľad na slobodu slova. Áno, ten americký je absolútna ochrana slobody slova, tam nie je vôbec žiadny problém. Tam vo vysielaní nedávno bol jeden škandál, že tam boli vo vysielaní, myslím, že vo Fox News v nejakej tallkshow tam vystúpil nejaký, nejaký americký dôstojník, ktorý tam začal hádzať tie proputinovské nezmysly s absolútnou, s absolútnou kadenciou, ale jednoducho to je Amerika, oni majú iný, iný prístup k slobode, k slobode slova a majú aj iné skúsenosti. Európa, Európa čelila nacizmu oveľa tvrdšie, oveľa tvrdšie ako Amerika a Európa má skúsenosti práve s tým, čo dokáže, čo dokážu obrovské dezinformačné kampane nielen v tejto modernej ére digitálnej, ale čo dokážu dezinformačné kampane v médiách absolútne.
Ja som chcel len poukázať na to, že tí ľudia, ktorí obhajujú a zastávajú si tento americký prístup k, takzvaný americký prístup, by nemali byť nejakým spôsobom popoťahovaní alebo ostrakizovaní alebo považovaní za niekoho, kto je, kto je nezodpovedný. A toto sa mi zdá, že v tomto tábore zaznieva, v tých táboroch nepriateľských, že v slušnom tábore, v tých oponentských táboroch, že jedni tých druhých nazývajú, že vy ste nezodpovední, vy ste tí, ktorí presadzujú, presadzujú zákaz slobody slova alebo niečo také.
Takže ten problém treba vnímať oveľa, oveľa citlivejšie.

(8.)
... snažil zistiť, zistiť na webe, že ktoré krajiny naozaj k tomu pristupujú. Čiže v tomto smere by som sa zase prikláňal k tomu, aby sme, aby sme nešli hneď, nešli hneď veľmi, veľmi veľkým príkladom, veľmi, veľmi byť v tomto, v tomto až takí akční a takíto aktívni, ale skôr si počkali na vyhodnotenie možno skúseností iných krajín, pretože naozaj to vyznieva, vyznieva to dosť zle.
Takže niektoré rozhodovania, žiaľ, sú také, že sú možno 51 % argumentov za, 49 % argumentov proti, tomuto naši šíritelia dezinformácií nerozumejú, tí vyťahujú vlajku, s ktorou, ktorou, vlajku, falošnú vlajku slobody a, a oplieskavajú ju o hlavu všetkým slušným ľuďom, že oni sú tí fašisti, ktorí chcú blokovať weby. Je to lož, vidíme to na základe aj týchto dvoch. Snažil som sa to ukázať aj na základe týchto dvoch koncepčných materiálov, respektíve deklarácií, že pripúšťa sa, pripúšťa sa blokovanie webov v extrémnych krajných prípadoch, v extrémnych situáciách. Toto extrémna situácia je. Na druhej strane, je, sú vyjadrenia jednoznačné expertov, ktorí sa venujú fake news, ktorí sa venujú dezinformáciám, a tí odporúčajú práve naopak skôr tie weby neblokovať, ale robiť tú koncepčnú prácu desiatky a desiatky rokov, ako pestovať tú spoločnosť, ako, ako treba zalievať, podobne tak, ako treba zalievať anglický trávnik, ten než vyrastie, je to celkom jednoduché, treba vysadiť trávnik a potom ho každý deň zalievať približne sto rokov a potom vznikne ten správny anglický trávnik.
A takto je to aj s demokraciou. My sme premeškali tú príležitosť prebudovať kompletne školstvo, posilniť ho finančne a premeškali sme príležitosť naozaj investovať do takýchto programov na vzdelávanie obyvateľstva, aby sme ich naučili kriticky myslieť. Za tých tridsať rokov sa to, žiaľ, nestalo, sa to, žiaľ, nepodarilo a tie výsledky tu vidíme. Vlastne za tridsať rokov sa spoločnosť nijakým zásadným spôsobom preferenčne neposunula k tomu, aby tu stále vládli slušné demokratické strany či už z ľavice alebo z pravice. Toto je oveľa väčší problém, preto chcem ešte raz zdôrazniť, toto hlasovanie nepovažujeme za niečo, že to je fašizmus, nepovažujeme ho za niečo, čo zásadným spôsobom obmedzuje, vnímajme ho za, za hlasovane, kde naozaj je veľmi veľa argumentov pre a veľmi veľa argumentov proti. Ja sa práve týmto budem riadiť pri mojom finálnom hlasovaní o predĺžení toho termínu, vlastne účinnosti, účinnosti tohto, tohto opatrenia, s ktorým som, s ktorým som súhlasil v tom prvom návrhu.
Ďakujem.

Ďakujem.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcel by som uviesť niekoľko, niekoľko argumentov k tejto téme, ktorá, a to je teda taká, prvý bod môjho vystúpenia, ktorá podľa mňa úplne zbytočne stavia na barikády dve strany a až tak veľmi, až bojovo stavia na barikády dve strany, hoci tomu teda účasť, v súčasnosti účasť poslancov v parlamente nesvedčí, ale v tom prvom čítaní to tak, to tak bolo. Pretože nejdeme tu, nejdeme v prípade tohto návrhu ten návrh neblokuje, nesmeruje k tomu, aby boli blokované weby, ktoré, ktoré majú nejaký iný politický názor alebo majú nejaké náboženské presvedčenie. O to tu vôbec nejde, tu ide o informačnú vojnu a o blokovanie webov v situácii, kedy naozaj čelíme obrovskej informačnej vojne.
Takže pre mňa je dosť veľkým prekvapením, že to naozaj rozdeľuje tábor, hovorím o tábore slušných ľudí o demokratoch, nie o tábore fašistov a komunistov, ktorých, žiaľ, v parlamente máme tiež, aleže práve v tomto tábore demokratov to tak veľmi významne rozdeľuje ľudí na dva tábory, pretože v tomto prípade ide naozaj len o posun účinnosti o tri mesiace. No napriek tomu, napriek tomu postaviť sa k tejto téme neni celkom jednoduché, pretože naozaj tam existuje veľmi veľa argumentov za blokovanie webov, ale veľmi veľa je argumentov aj proti blokovaniu takýchto šíriteľov dezinformácií, veľmi silných, brutálnych, odporných dezinformácií, ktoré mätú veľmi veľkú časť verejnosti.
Ja vždy keď sa rozhodujem o takýchto otázkach, tak sa snažím zisťovať, aká je pozícia sveta, inštitúcií vo svete k takejto téme a tak isto, že či už niektoré krajiny už dospeli k takémuto rozhodnutiu a akým spôsobom sa to zaviedlo u nich a akým spôsobom to funguje a či to neprináša nejaké ohrozenie demokracie. Teraz poviem niekoľko argumentov za, za blokovanie webov.
V marci 2017 vydala Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe OBSE také spoločné vyhlásenie o slobode prejavu a tzv. fake news, čiže falošných správach dezinformáciách a propagande. Túto deklaráciu podpísalo, podpísal osobitný spravodajca OSN pre slobodu názoru a prejavu, predstaviteľ OBSE pre slobodu médií, osobitný spravodajca organizácie amerických štátov pre tú istú vec a tak isto aj reprezentant africkej komisie pre ľudské práva.
A čo hovorí táto deklarácia? Tá deklarácia hovorí, hneď bode 1 vo všeobecných princípoch hovorí, že štáty môžu obmedziť právo na slobodu prejavu len v súlade s testom takéhoto obmedzenia podľa medzinárodného práva, a to s tým, že sú ustanovené zákonom, slúžia jednému z legitímnych záujmov uznaných medzinárodným právom a sú nevyhnutné a primerané, v záujme teda, teda chrániť tento záujem. Ďalej tam uvádza táto deklarácia: "obmedzenie slobody prejavu môže byť tiež uložené, pokiaľ je v súlade s požiadavkami uvedenými v odseku 1 medzinárodného paktu o občianskych a politických právach". Tento odsek v písmene 2, na ktorý odkazujú, hovorí o tom, že akékoľvek obhajovanie národnej, rasovej alebo náboženskej nenávisti, ktoré podnecuje k diskriminácii, nepriateľstvu alebo násiliu, je zákonom zakázané.
V prípade tohto návrhu na predĺženie tohto blokovania webov naozaj nejde o návrh, ktorý by mal blokovať weby, ktoré obhajujú, ktoré sa venujú nejakým, nejakým náboženským otázkam, ale práve o tie weby, ktoré sú uvedené, ktoré sú uvedené, že vyvolávajú nenávisť. Nenávisť, podnecujú k nepriateľstvu, k diskriminácii, dokonca aj k násiliu. Takže podľa tejto deklarácie, a je tam teda ešte jeden veľmi zaujímavý bod a ten je v bode F, a ten sa venuje priamo blokovaniu celých webových stránok. A v tejto deklarácii sa uvádza: "Štátom nariadené blokovanie celých webových stránok IP adries, portov alebo sieťových protokolov je krajným opatrením," upozorňujem, je krajným opatrením, "ktoré možno odôvodniť len tam, kde to ustanovuje zákon a je nevyhnutné na ochranu ľudského práva alebo iného oprávneného verejného záujmu, a to aj v tom zmysle, že je primeraná, neexistujú menej rušivé alternatívne opatrenia, ktoré by chránili záujmy, a rešpektuje minimálne záruky riadneho procesu." Takže čo tým chcem povedať? Každý, kto tu tvrdí, každý z oponentov, niektorých klamlivých oponentov, ktorí tu tvrdia, že tí, ktorí, ktorí presadzujú v čase informačnej vojny blokovanie webov, že sú nejakí fašisti a nazývajú nepretržite fašistami, tak títo ľudia sú klamári. Žiaľ, sú to nielen klamári, ale sú to predovšetkým veľmi, veľmi hlúpi ľudia.
Ale hovoril som o tom, že okrem argumentov za sú aj argumenty proti, a ja ich teda pár poviem a budem odkazovať opäť na jednu, jeden dokument. V roku 2018 Európska komisia vymenovala 39 odborníkov do novej takej špecializovanej skupiny na vysokej úrovni pre, a tá skupina sa mala venovať práve falošným správam a online dezinformáciám. No a títo 39 experti, mali tam zastúpenie aj zo Slovenska dokonca, jedného špecialistu, a títo experti pripravili súhrnnú správu v roku 2018, ktorá sa mala, ktorá sa venuje téme, akým spôsobom majú vlády pristupovať k dezinformáciám. A je to pomerne rozsiahla, myslím, že okolo 20 strán taká správa, má to tam aj ´executive summary´ pre, pre teda pre výkonné zložky a čo tam píšu?
Píšu tam, že osvedčené postupy na boj proti dezinformáciám sú také, ktoré sa vyhýbajú ochromujúcim účinkom na slobodu prejavu. Zlé postupy v riešení problematiky predstavujú riziká pre slobodu prejavu a iné základné práva. Zahŕňajú cenzúru a online dohľad a iné zavádzajúce reakcie, ktoré sa môžu podstatne vypomstiť, a na toto upozorňujem, a ktoré môžu šíritelia dezinformácií použiť v naratíve my verzus oni, ktorý môže delegitimizovať reakcie proti dezinformáciám a byť kontraproduktívny v kratšom a dlhšom čase. Na toto upozorňujem špeciálne, pretože práve o tom, toto, tohto sme svedkami v prípade, v prípade tejto normy, máme tu fašistov, máme tu komunistov, teda práve tých, ktorí by okamžite šírili dezinformácie a ktorí ich neustále a nepretržite šíria a oni to stavajú do toho naratívu, že pozor, vy ste tí fašisti, vy ste tí nepriatelia slobody, a otáčajú tu rozpravu úplne iným smerom a úplne opačne. Čiže my, ktorí sa snažíme obhájiť slobodu, tak my sme nazývaní tými, ktorí by, ktorých primárnym záujmom je, je obmedzovať slobodu a zakázať slobodu, tak my sme potom nimi v tomto naratíve označovaní za nepriateľov slobody alebo za fašistov.
A na toto práve upozorňuje táto expertná komisia, ktorou, ktorá pracuje, teda vypracovala tento dokument pre Európsku komisiu. Je to veľmi taký rozsiahly dokument, hovoril som, že asi 20 strán, a oni tam popisujú niektoré nástroje, akým by sa, akým by sa, akým by mali vlády pristupovať k tomu, že keď čelia, keď krajiny čelia obrovskej vlne dezinformácií a samozrejme spomínajú tam tie klasické nástroje, ktoré by sa mali predovšetkým uplatňovať, mali by sa uplatňovať, malo by sa uplatňovať vzdelávanie či už v školách, vzdelávanie novinárov, vytvárať nejaké, nejaké programy na to, aby sa šírili, aby sa šírili, šírili rôzne, rôzne relácie, ktoré by upozorňovali ľudí na dezinformácie, pomáhali im rozvíjať kritické myslenie, pomáhali im identifikovať, že čo je dezinformácia a čo je, čo je pravda. Preto tento dokument je veľmi skeptický voči tomu, aby, aby krajiny pristupovali k blokovaniu webov. Samozrejme, že môže zaznieť informácia, môže zaznieť od oponentov výhrada, že tieto dokumenty boli spracované v roku 2017, 2018, že sme tu nemali ešte vlnu, obrovskú vlnu dezinformácií s covidom a následne obrovskú vlnu dezinformácií s agresiou Putina na Ukrajine. Napriek tomu ja si nemyslím, že tento dokument bol pripravovaný neuvažujúc o extrémnych situáciách, ktoré nastanú. To si nemyslím, že bol takto pripravovaný, ale, samozrejme, že, že autori týchto, týchto dokumentov asi nemali predstavu o tom, že môže nastať obrovský, obrovská dezinformačná vlna s covidom a následne, následne s tou agresiou.
Takže ten zákaz, zákaz, teda resp. to blokovanie webov, ja sa prikláňam k tomu európskemu dokumentu pripravenému pre Európsku komisiu, že ono je to v podstate také hasenie, hasenie problémov v poslednom momente, v poslednom momente, kedy sme zlyhali ako vlády, ako štáty sme zlyhali, sme premeškali príležitosť tridsať rokov slobody využiť na to, aby sme učili ľudí kriticky myslieť, aby sme vybudovali silné školstvo s vysokými platmi učiteľov, aby učitelia boli výberovým konaním vyberaní, aby títo učitelia sa mohli venovať svojim študentom, aby to boli aj mladí ľudia, ktorí, ktorí sa budú plnohodnotne venovať svojej práci, čo teraz, žiaľ, nie je možné, ako som aj teraz čítal, počúval v jednom podcaste, tak vlastne tá, ten začiatočný plat učiteľa je, myslím, že nejakých 600, 650 možno eur v čistom, za čo sa naozaj nedá obstarať ani prenájom bytu a základné, základné živobytie, pokiaľ ten učiteľ chce, chce fungovať.
No. Takéto rozhodovania, ako som uviedol, si myslím, že by nemali byť rozhodovaniami, kde sa budeme stavať na barikády, pretože naozaj tu nejde o nejaké zásadné obmedzenie ničoho, žiadnej slobody slova. Je to motivované snahou, snahou bojovať proti naozaj brutálnym, odporným dezinformáciám, ktorú mätú verejnosť, a Slovensko, špeciálne Slovensko s tým má obrovské, obrovský problém, že tomuto čelí.
No na druhej strane je fakt, a to treba povedať, že podľa mojich informácií zatiaľ k takémuto kroku pristúpilo len Slovensko a Česko a nepristúpili k nemu dokonca ani pobaltské krajiny, ktoré sú veľmi atakované práve týmito, týmito návalmi, vojenskými informačnými návalmi dezinformácií zo strany Ruska. Nepristúpili k tomu ani, ani krajiny vyspelé západné, ale možno ma pán, možno ma pán navrhovateľ opraví, ja som vychádzal iba z toho, čo som sa snažil zistiť, zistiť na webe, že ktoré krajiny naozaj k tomu pristupujú. Čiže v tomto smere by som sa zase prikláňal k tomu, aby sme, aby sme nešli hneď, nešli hneď veľmi, veľmi veľkým príkladom veľmi, veľmi byť v tomto, v tomto až takí akční a takíto aktívni, ale skôr si počkali na vyhodnotenie možno skúseností iných krajín, pretože naozaj to vyznieva, vyznieva to dosť zle.
Takže niektoré rozhodovania, žiaľ, sú také, že sú možno 51 % argumentov za, 49 % argumentov proti, tomuto naši šíritelia dezinformácií nerozumejú, tí vyťahujú vlajku, s ktorou, ktorou, vlajku, falošnú vlajku slobody a, a oplieskavajú ju o hlavu všetkým slušným ľuďom, že oni sú tí fašisti, ktorí chcú blokovať weby. Je to lož, vidíme to na základe aj týchto dvoch. Snažil som sa to ukázať aj na základe týchto dvoch koncepčných materiálov, respektíve deklarácií, že pripúšťa sa, pripúšťa sa blokovanie webov v extrémnych krajných prípadoch, v extrémnych situáciách. Toto extrémna situácia je. Na druhej strane je, sú vyjadrenia jednoznačné expertov, ktorí sa venujú fake news, ktorí sa venujú dezinformáciám, a tí odporúčajú práve naopak skôr tie weby neblokovať, ale robiť tú koncepčnú prácu desiatky a desiatky rokov, ako pestovať tú spoločnosť, ako, ako treba zalievať, podobne tak, ako treba zalievať anglický trávnik, ten než vyrastie, je to celkom jednoduché, treba vysadiť trávnik a potom ho každý deň zalievať približne sto rokov a potom vznikne ten správny anglický trávnik.
A takto je to aj s demokraciou. My sme premeškali tú príležitosť prebudovať kompletne školstvo, posilniť ho finančne a premeškali sme príležitosť naozaj investovať do takýchto programov na vzdelávanie obyvateľstva, aby sme ich naučili kriticky myslieť. Za tých tridsať rokov sa to, žiaľ, nestalo, sa to, žiaľ, nepodarilo a tie výsledky tu vidíme. Vlastne za tridsať rokov sa spoločnosť nijakým zásadným spôsobom preferenčne neposunula k tomu, aby tu stále vládli slušné demokratické strany či už z ľavice alebo z pravice. Toto je oveľa väčší problém. Preto chcem ešte raz zdôrazniť, toto hlasovanie nepovažujeme za niečo, že to je fašizmus, nepovažujeme ho za niečo, čo zásadným spôsobom obmedzuje, vnímajme ho za, za hlasovane, kde naozaj je veľmi veľa argumentov pre a veľmi veľa argumentov proti. Ja sa práve týmto budem riadiť pri mojom finálnom hlasovaní o predĺžení toho termínu, vlastne účinnosti, účinnosti tohto, tohto opatrenia, s ktorým som, s ktorým som súhlasil v tom prvom návrhu.
Ďakujem.

Ďakujem.
Pani Vaľová, keďže tuná dosť spochybňovali člena komisie pána Fejéra a aj ďalších ľudí, ktorí museli odísť počas vlády súčasného riaditeľa RTVS pána Rezníka, prečítam krátke svedectvo pani Soni Gyarfášovej, ktorá sa tohoto trochu týka.
"Päť rokov stratených príležitostí alebo príbeh o pravde Jaroslavovi Rezníkovi a pamätníkoch 20. storočia. Včera ma viacerí moji priatelia upozornili, že Jaroslav Rezník na verejnom vypočutí spomínal moje meno. Dosť ma to pobúrilo, takže by som sa k tomu rada vyjadrila. Prečo sa v RTVS zastavilo systematické audiovizuálne mapovanie pamätníkov 20. storočia v čase, keď títo ľudia dožívajú a máme poslednú možnosť ich zaznamenať, opýtal sa na vypočutí môj bývalý kolega Paľo Fejér. Spolupracovali sme kedysi v Reportéroch RTVS, teraz som bola, teraz bol v hodnotiacej komisii za novinársku obec a veľa si pamätá. Jaroslav Rezník mu odpovedal, že o zastavení takéhoto archívu nevie, že budujeme archív cez ÚPN a Soňa Gyarfášová sa pripravuje na televízne projekty. Nie je to pravda."
Ja iba dodám, keďže to nie je pravda, je to lož.

Ďakujem.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysokoúčinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1033.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 9. septembra 2022 a v gestorskom výbore do 12. septembra 2022.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 144/2013 Z. z. o obchodovaní s určenými výrobkami, ktorých držba sa obmedzuje z bezpečnostných dôvodov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1020. V súlade s § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny, výbor pre hospodárske záležitosti a výbor pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 9. septembra 2022 a v gestorskom do 12. septembra 2022.
Pán predseda, otvorte, prosím, všeobecnú, podpredseda, predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Hlasovať budeme dnes o 17.00 h. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Tak ešte raz.
Vážený pán minister, vážený pán predseda NKÚ, kolegynky, kolegovia, dovoľte mi pár slovami okomentovať teda záverečný účet Slovenskej republiky.
Možno si už nepamätáme, ale niečo vyše pred rokom, takto v roku 2021 v máji sme tu mali súboj s pánom ministrom financií pri úprave vlaňajšieho štátneho rozpočtu, resp. rozpočtu verejnej správy, ktorý teraz vlastne hodnotíme, a myslím si, že práve tento záverečný účet a priamo úvodné slovo pána ministra, ktorý spomenul teda všetky tie základné parametre, prinieslo také to rozsúdenie toho, toho vtedajšieho súboja. S radosťou konštatujem, že sa moje vtedajšie slová potvrdili a vtedajšie stanoviská ministerstva financií a teda pána ministra sa nepotvrdili. Poviem našťastie, pretože by to znamenalo, že ten vývoj, finančný, by bol horší.
A už som to dnes spomínal, zmena rozpočtu bola vtedy robená na základe prognóz, či už daňovej alebo ďalších prognóz, z marca 2021, čo takisto už vlastne v tej dobe po, po necelých dvoch mesiacoch bola vlastne prognóza, ktorá už bola absolútne zastaralá, ktorá veľmi reflektovala vplyv koronakrízových lockdownov, ale, samozrejme, to už bolo za nami a ten vývoj ekonomiky bol úplne iný a už bolo teda vidno aj na daňových príjmoch, že sa výrazne zvyšovali. Napriek tomu vlastne sme tu, tu v máji prijali zmenu rozpočtu, ja poviem len pár čísiel. Ten pôvodný rozpočet mal deficit verejnej správy na úrovni 7,44 % hrubého domáceho produktu a teda na základe tej reality, ako sa ukazovala v marci, a čo sme tu, teda čo som tu aj ja osobne, aj moji kolegovia z SaS, sme hovorili, že ten vývoj je už iný, že to pôjde inak, tak sa teda napriek tomu a teda bez hlasov SaS prijala novela rozpočtu, ktorá vlastne urobila ten deficit až 10,2 %. Čiže sa to vlastne o vyše, vyše 3 % HDP zvyšovalo, pričom my sme už vtedy hovorili, že áno, treba urobiť novelu rozpočtu, bolo treba, pretože ten, ten vývoj bol dynamický a bolo treba akoby upratať, ale bolo treba reflektovať tú situáciu, to znamená zapojiť tie príjmy, ktoré sa ukazovali. A ja už teraz poviem, pán minister to hovoril, tie príjmy skutočne boli o 1,7 miliardy vyššie, ako boli rozpočtované, čo je teda vtedy akoby chyba, ale teda, samozrejme, veľká pochvala, že to tak bolo, hlavne teda ekonomike a daňovým poplatníkom, ktorí to platili. A tiež som vtedy hovoril, že treba to takto upratať, ale nezvyšujme deficit, nezvyšujme schodok, pretože ten schodok sa ukazoval, že ani nebude ani taký, ako bol, ako bol teda v základnej verzii rozpočtu, to znamená tých 7,44, a zasa použijem slová pána ministra financií, ktorý teda potvrdil, realita vlaňajšia je 6,2 % hrubého domáceho produktu ako deficit verejnej správy za rok 2021.
Takže a teda ďalšia vec bolo, že takisto sme hovorili, že nepridávajme tam tie ďalšie výdavky, nebude ich treba, nebudú v takom rozsahu, ten vývoj či už covidu alebo aj ďalších je ďaleko lepší, takže tak isto bolo potvrdené, výdavky boli o 3,3 miliardy menej ako teda v tom zmenenom rozpočte. Takže aj preto som tu vlastne pri programe stability hovoril, že pozerajme na aktuálne dáta a pozerajme na vývoj, kam smerujeme. To sú dve kľúčové veci, minulosť, nič nie je staršie ako minulosť, špeciálne v dnešnej inflačnej dobe, alebo aj teda s ďalšími problémami, či už ako je vojna alebo, alebo ešte, ešte aj teda dozvuky covidu.
Čiže máme za sebou rok ´21, ja si myslím, že niečo sme sa naučili, našťastie, ešte raz to poviem, výsledný deficit, výsledné hospodárenie Slovenskej republiky bolo teda vo finále ešte lepšie, ako bolo, ako bolo rozpočtované, pričom, samozrejme, treba mať ale na pamäti, že hovoríme o tom, že dobre-lepšie. Stále sme v stave, kedy našej krajine chýbalo vlani 6 miliárd eur. Minuli sme približne o 6 miliárd eur viac, ako sme dokázali vybrať na daniach, resp. na iných príjmoch. Takže toto, prosím, majme na pamäti a aj pre toto a aj pre tento rok máme deficit plánovaný na úrovni takmer 5 %, bude nám chýbať ďalších asi 5 miliárd, preto, prosím, buďme veľmi zodpovední pri prijímaní ďalších výdavkov, ešte špeciálne pri prijímaní štrukturálnych výdavkov.
A už to len dokončím, že áno, potrebujeme pomôcť našim obyvateľom, čo sa týka inflačnej doby, inflačnej krízy, ale potrebujeme pomôcť adresne a zmysluplne a presne tým, ktorí to potrebujú, pretože verejných financií je konečné množstvo a preto toto konečné množstvo musíme rozdeliť presne tam, kde to, kde to najviac pomôže.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Takisto vás ešte, pardon, kolegynky, kolegovia, poprosím, o podporu štátneho záverečného účtu za minulý rok.
Ďakujem pekne.