Videokanál klubu

Ďakujem pekne, pán predseda.
Uvádzam zákon, ktorý má za tému niečo, čo bolo už v minulosti veľmi široko debatované. Predpokladám, že takmer sa nenájde nikto v tejto budove, kto by nevedel, že o čo tu ide. Ide tu o to, aby sa zúžila právomoc generálneho prokurátora tak, aby nemohol robiť tie rozhodnutia, ktoré v každej civilizovanej krajine robí súd.
Ide o to, aby sa nám nestávalo to, že napríklad poškodení sú ukrátení o to, aby súd mohol rozhodnúť aj o ich oprávnení na odškodné v tzv. adhéznom konaní. A tiež o to, aby existovala nejaká prirodzená spravodlivosť v tom, čo si väčšina bežných ľudí myslí, že by malo platiť. Že ak existuje vážne podozrenie o tom, že došlo k spáchaniu trestného činu a prokurátor si myslí, že tá vec by mala byť predložená súdu, tak potom o tom, že také podozrenia sú oprávnené alebo nie, by mal rozhodovať nie generálny prokurátor, ale súd, pretože len súd v zmysle našej ústavy a je to všeobecné pravidlo každej civilizovanej krajine, len súd rozhoduje o vine a treste. Pretože ono, samozrejme, nejaká sofistikovaná oponentúra v tomto zmysle existuje v tom zmysle, že len súd rozhoduje o vine, ale prokurátor môže rozhodovať, generálny prokurátor môže rozhodovať o nevine. Ale keď sa na to pozrieme logicky, tak je to vlastne to isté. Ale každopádne o tom viacej poviem v samotnej rozprave a rád zodpoviem všetky otázky tých, ktorí prípadne nejaké budú mať, čo viac-menej nepochybujem o tom, ale si myslím, že je správne, aby sa to povedalo.
Ešte, a tým končím moje úvodné slovo, chcem zdôrazniť, že úprava toho § Trestného poriadku, ktorý sa týmto zaoberá, je ako jediný paragraf v celom programovom vyhlásení vlády uvedený výslovne v programovom vyhlásení vlády ako taký, ktorý sa vláda zaväzuje upraviť v tom zmysle, aby sa jeho prostredníctvom nediala tá vec, ktorá je zakázaná, a to je dávanie negatívnych pokynov.
Ďakujem.