Videokanál klubu

Ďakujem kolegom za reakcie.
Pán poslanec Kotleba, spomenuli ste, že ústavnoprávny výbor. No, na ústavnoprávnom výbore sme rokovali pomerne obsiahlo o tomto bode aj sme hovorili o možných alternatívach, ako upraviť to per rollam, aby tam neboli práve tie problémy, ktoré, o ktorých, o ktorých som hovoril. Ale teda tým, že bol schválený pozmeňujúci návrh, ktorý hovorí o vypustení per rollam, tak sme už o nich ďalej nehlasovali, lebo navzájom sa to vylučuje, čo teda tiež je pekná ilustrácia jednak toho, že, že pri hlasovaní per rollam na diaľku je problém, ak sa to nedeje v aktuálnom čase, ale postupne.
A druhý, druhý problém je aj to, že tá rozprava je dôležitá, dôležité je, aby sme si vedeli, vedeli povedať, a teda samozrejme, že sú situácie, keď, keď sa hlasuje iba tak, akože niekto nám povedal, tak hlasuje, ale sú veci, o ktorých sa diskutuje a na základe tej diskusie aj poslanci môžu zmeniť, zmeniť názor.
Pýtali ste sa, že či budem hlasovať napriek tomu, že, že ten, ak to tam ostane, no tak ja pevne budem optimista, a teda keď, keď vy so mnou súhlasíte, tak dúfam, že som presvedčil dostatok koaličných poslancov, aby to tam neostalo.
Pán poslanec Petrák, to nie je žiadna opozícia vnútri vládnej koalície, my si vecne hovoríme, my sa netvárime, že máme na všetko, na všetko rovnaké názory a máme, máme právo diskutovať medzi sebou, na to je tu nakoniec parlament. To, čo ste sa pýtali, je zrejme chyba vo vyhotovení písomného, á, spoločnej správy, že nesprávne je tam označené, že body 2 a 3 odporúča schváliť, na konci je napísané, že, že neschváliť.
A, pani poslankyňa Vaľová, no, súhlasím, netreba to nechávať, že budeme buď to riešiť cez prokurátorov, či to bol... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predseda. Žijeme v krajine zastupiteľskej demokracie, ktorá takto funguje od tej najmenšej obce až po túto sálu s parlamentom Slovenskej republiky. Domnievam sa teda, že keď sa vrátime k tomu, od čoho sa tieto sporné body odvíjajú, dostávame sa, presne vzaté, na medicínsku pôdu. To znamená k otázkam epidemiologickým.
A ja sa znova a znova, tentoraz naposledy, pýtam, ak je toto 150-členné zhromaždenie zástupcov ľudu pravdepodobne nezriedka 20-násobkom počtu obecného zastupiteľstva, minimálne 3-násobkom počtu vyšších štruktúr a sedíme tu a budeme sem chodiť, lebo sme na seba vzali túto povinnosť, byť tu aj v čase epidémie, tak sa znova pýtam, v čom je rozdiel medzi mojou imunitou a imunitou miestneho prísažného v Hornej Dolnej? Prečo ja, a necítim sa vôbec ako hrdina, som tu jednoducho preto, lebo som túto povinnosť na seba vzal a budem sem chodiť, kým budem chodiť a dýchať.
To znamená, pýtam sa, prečo vlastne toto robíme pre menej početné štruktúry, z epidemiologického hľadiska tým pádom logicky menej ohrozené, ako je Bratislava, kde je aj tak výskyt toho možno oveľa väčší ako v Hornej Dolnej, tých rizikových bodov na tej mape. To znamená, pýtam sa znova, prečo sme vykročili touto cestou kvôli epidemiologicky menej ohrozeným štruktúram zastupiteľskej demokracie, ako je tento parlament? Sú to ľudia slabší, chabejší, akýmsi spôsobom imunitne dramaticky ohrozenejší ako my?
Napadlo niekoho z nás rozpustiť sa a hlasovať tu per rollam, aby sme nevedeli, kto ako hlasoval? Pýtam sa túto východiskovú otázku.

Vážený pán minister, vážený pán predseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vyjadril isté počudovanie. Keď táto vládna koalícia vznikala, tak jednou z prvých vecí, o ktorých hovoril predseda víťaznej strany alebo hnutia a súčasný premiér Igor Matovič, bolo, že nás spája to, že chceme presadzovať princípy otvoreného vládnutia. Je to vec, ktorá by mohla byť samozrejmá, v slovenských pomeroch nie je úplne samozrejmá, ale považoval za dôležité hovoriť práve o otvorenom vládnutí.
My tu dnes rokujeme o návrhu zákona, ktorý v istej časti v čl. I v ustanoveniach odsekov 3 a 4 ide presne opačným smerom. Netýka sa to síce celoštátnej úrovne, týka sa to lokálnej samosprávy, ale je to návrh zákona, ktorý robí vládnutie na miestnej úrovni menej otvoreným. A je samozrejmé, že sme v mimoriadnej situácii, prijímajú sa mimoriadne, mimoriadne opatrenia a dôsledkom tých mimoriadnych opatrení môže byť aj to, že sa niektoré veci robia nie štandardnou formou a že vládnutie je menej otvorené. V tomto prípade však vládnutie, ak schválime ten návrh tak, ako je predložený a ako nám teraz odporúča gestorský výbor, spravíme vládnutie menej otvoreným, než je nevyhnutné.
Hovorím, samozrejme, o hlasovaní formou per rollam, ktoré sa má umožniť obecným zastupiteľstvám, že budú schvaľovať zastupiteľstvá uznesenia aj bez toho, aby ich riadne prerokovali, aj bez toho, aby, aby ich prerokovali aspoň tou formou videokonferencií, ktorá sa zavádza pre župné zastupiteľstvá aj pre obecné zastupiteľstvá, bez akéhokoľvek prerokovania bude možné schvaľovať uznesenia per rollam.
Ale najprv, kým sa teda dostanem k obsahu, by som sa chcel spýtať, že teda, že ktorá časť spoločnej správy platí. Lebo v spoločnej správe v časti III sú uvedené pozmeňujúce návrhy, pozmeňujúci návrh 1 gestorský výbor odporúča schváliť, pozmeňujúci návrh č. 2 gestorský výbor odporúča schváliť, pozmeňujúci návrh č. 3 gestorský výbor odporúča schváliť a tak ďalej a tak ďalej. Všetko odporúča schváliť, a v závere je napísané, že hlasovať spoločne o bodoch 1, 4, 5, 6, 7, 8 až 15 s odporúčaním gestorského výboru schváliť. A po b) hlasovať spoločne o bodoch 2 a 3 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť. Takže ktorá časť spoločnej správy platí? Lebo teda nie je mi celkom jasné, že či tá, ktorá je pri tom bode, alebo, alebo to záverečné, záverečné odporúčanie.
Body 2 a 3, ktoré predpokladám, že platí tá druhá časť, nie tá prvá, že tam je to iba chyba a že gestorský výbor odporúča neschváliť body 2 a 3.
Ten bod 3 je návrh vypustiť ustanovenia, ktoré umožňujú hlasovanie per rollam. Rešpektujem, že na túto vec zrejme máme aj v rámci vládnej koalície, aj v rámci opozície sú na to, sú na to rôzne názory.
Ale to, čomu nerozumiem, je, prečo sa, prečo sa gestorský výbor rozhodol pribaliť k odmietnutiu hlasovania per rollam aj ten bod 2, ktorý sa týka rokovania zastupiteľstiev prostredníctvom videokonferencií. A v porovnaní s návrhom, ktorý predložila vláda, sa líši, líši v tom, že neumožňuje rokovania bez účasti, teda tie videokonferencie bez účasti verejnosti. Čiže predpokladá, že, že mala by tam byť zabezpečená nejaká forma verejného sprístupňovania, aj keď sa rokuje formou videokonferencie. A potom predpokladá, že z rokovania zastupiteľstva, z rokovania zastupiteľstva formou videokonferencie sa vyhotoví obrazovo-zvukový záznam alebo zvukový záznam, ktorý do 48 hodín po ukončení rokovania, rokovania zverejní na webovom sídle obce a do piatich dní po ukončení rokovania v podobe zápisnice aj na úradnej tabule (tabuli, pozn. red.) obce. Ten vládny návrh hovorí, že "z rokovania obecného zastupiteľstva podľa prvej a druhej vety obec vyhotoví záznam", nie je upresnené aký, "ktorý zverejní na úradnej tabuli obce a na webovom sídle obce". Čiže ten záznam, keď má zverejnený na úradnej tabuli, predpokladám, že na úradnej tabuli sa nezverejňuje ani videozáznam, ani zvukový záznam, tak pôjde iba asi o nejaký zápis, že uznesenie bolo, bolo schválené. Vôbec to nemá, nemá žiadne náležitosti a uznávam, že je nejaký dôvod, aby boli videokonferencie, keď je problém stretnúť sa, stretnúť sa fyzicky.
Ale v tomto prípade nerozumiem tomu, že v čom je problém. Chápem, v čom je problém per rollam, tam máme odlišné názory. K tomu sa ešte dostanem. Ale toto je vyložene technická vec, ktorá hovorí o tom, že keď sa rokuje formou videokonferencií, tak to má byť nejako sprístupnené verejnosti. Ja predpokladám, že videokonferencie budú cez internet a existujú nástroje, aby to bolo viditeľné aj v tom čase, keď sa to deje, verejnosti. A rovnako nie je problém vyhotoviť z toho obrazovo-zvukový záznam a ten zverejniť na webe.
V čom je problém? Nerozumiem. Prečo, prečo má byť zverejnený iba nejaký bližšie nedefinovaný záznam, ktorý môže mať charakter, že tieto uznesenia boli schválené. A bude to svojím spôsobom záznam z celej, z celej videokonferencie.
Čiže, áno, je toto situácia, keď, keď možno treba obmedziť to otvorené vládnutie, ale to, čo sa, to, čo, sa ide urobiť, je viac obmedzujúce, ako je nevyhnutné.
A mali sme tu možnosť, máme tu pozmeňujúci návrh, ktorý som predložil na ústavnoprávnom výbore. Ústavnoprávny výbor sa s tým návrhom stotožnil, nemal s ním žiadny problém ani pán štátny tajomník ministerstva vnútra Kyselica, ktorý tam bol prítomný. Nemala, nemala s ním problém ani zamestnankyňa ministerstva vnútra, ktorá tam bola z oddelenia územnej samosprávy alebo samosprávy. No ale gestorský výbor mal problém. A teda dúfam, že teda na to dostanem nejakú odpoveď, lebo, lebo tejto veci naozaj nerozumiem.
A zároveň by som teda chcel navrhnúť, aby sa o bodoch 2 a 3 hlasovalo osobitne, aby, aby povedzme aj členovia výboru pre verejnú správu dostali príležitosť prehodnotiť svoje rozhodnutie v tomto bode, ktorý nevidím, že prečo by mal byť sporný. Ak to teda nie je úmysel, aby to rokovanie bolo menej otvorené a menej pod kontrolou verejnosti, ako môže byť.
Hlavný problém, samozrejme, že je, že je hlasovanie formou per rollam, ktoré návrh zákona definuje takýmto spôsobom: "Obecné zastupiteľstvo môže počas krízovej situácie prijať uznesenie korešpondenčným hlasovaním v listinnej podobe alebo prostredníctvom elektronických prostriedkov bez rokovania podľa odseku 2 alebo podľa § 12."
No, čo je to, čo je to hlasovanie korešpondenčným spôsobom v listinnej, listinnej podobe? Lebo pýtal som sa, ale nedostal som celkom na to, na to odpoveď. Ste tu poslanci všetci, tak viete, akým spôsobom sa hlasuje, a viete, že keď sa hlasuje napríklad o návrhoch zákonov, tak najprv sa hlasuje o pozmeňujúcich návrhoch a niektoré sú schválené, iné sú neschválené. Keď niektorý pozmeňujúci návrh je schválený, tak potom už nemožno hlasovať o tom ďalšom, lebo, lebo sa to navzájom vylučuje.
A názor na to, že aký máme postoj k zákonu ako celku, si vytvárame aj na základe toho, ktoré pozmeňujúce návrhy sú schválené alebo nie sú schválené. Čo ide vcelku dobre urobiť v situácii, keď sa dvíhajú ruky a sedíme v jednej miestnosti, čo ide bez väčších problémov urobiť, keď sa bude rokovať prostredníctvom videokonferencie a dohodne sa nejaký spôsob hlasovania. Dokonca to ide robiť aj tými, tými e-mailami, to je tá elektronická forma zrejme, keď sa vo veľmi krátkom čase zistí, že či bol schválený ten pozmeňujúci návrh, alebo nebol schválený iný pozmeňujúci návrh. Ako bude prebiehať korešpondenčné hlasovanie v listinnej podobe? Lebo to je na diaľku. Ja som už o tom hovoril. Čiže budeme to posielať poštou? Budeme to nosiť do podateľne? Veď ja neviem povedať, či hlasujem za návrh uznesenia ako celku, keď sú tam tri pozmeňujúce návrhy, v situácii, keď neviem, ako to dopadne? Alebo bude starosta obchádzať poslancov po jednom? Nesplní to už ten účel, že sa zabráni fyzickému kontaktu, a teraz s každým bude vypĺňať, tu hlasuješ tak za, tu hlasujem tak za. Ale zasa je tam problém, že akým spôsobom sa oni budú vedieť vyjadriť k tomu návrhu ako celku, keď nevedia, ako hlasovali ostatní. Jedine, že to bude vopred všetko dohodnuté.
Návrh uznesenia sa má zverejniť najmenej tri dni pred uskutočnením na úradnej tabuli a webovom sídle obce. Hovorí sa o návrhu uznesenia, čiže ani tam nemusia byť zverejnené všetky materiály, o ktorých sa hlasuje. Z návrhu uznesenia sa to často ani nedozviete.
"Spolu s návrhom uznesenia obec informuje poslancov o spôsobe hlasovania, o spôsobe podávania pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov." Ale verejnosť sa nedozvie o tých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, lebo obec nemá povinnosť zverejniť vopred tie pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Čiže, áno, tri dni pred zastupiteľstvom sa zverejní, že ideme hlasovať o nejakom uznesení, a o tri dni sa verejnosť dozvie, že bolo schválené uznesenie, ale bolo úplne iné, lebo bolo zmenené tými pozmeňujúcimi návrhmi.
"Na prijatie uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov, na prijatie nariadenia je potrebný súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov." Máme, máme niektoré hlasovania, kde to kvórum je vyššie ako nadpolovičná väčšina, napríklad predaj alebo prenájom majetku formou osobitného zreteľa. Na to je potrebná trojpätinová väčšina všetkých poslancov. Keď to schválime takto, ako je to teraz napísané, tak to znamená, že korešpondenčným hlasovaním, čiže s menšou kontrolou verejnosti, budú môcť byť aj osobitné zretele schvaľované nie trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov, lebo toto je špeciálne ustanovenie, ktoré hovorí, že na prijatie uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov, keďže nejde o nariadenie, nie je tam žiadny problém.
A samozrejme, že toto je vec, ktorá by sa dala upraviť úplne drobnou zmenou, ktorá, ktorá by hovorila, že ak zákon stanovuje nejaké, nejakú vyššiu väčšinu potrebnú na schválenie, tak, tak platí tá vyššia väčšina. Nuž ale teda zákon sa pripravoval v chvate, dostali okrem ZMOS-u možnosť vyjadriť sa aj Únia miest, SK 8, ale toto bola agenda ZMOS-u, dostal, dostal možnosť vyjadriť sa aj Združenie občanov miest a obcí Slovenska (ZOMOS), ale tie pripomienky ZOMOS-u, ktoré napríklad toto riešili, boli ignorované.
Keby sme trošku, trošku pomalšie rokovali, tak možno sme sa mohli dohodnúť na nejakej úprave. Takto v podstate, ak to schválime tak, ak nevypustíme hlasovanie per rollam, tak to znamená, že aj osobitné zretele podľa tohto ustanovenia, alebo to prinajmenšom bude sporné, bude možné schvaľovať nie trojpätinovou väčšinou, ale nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov. To teda sa mi nezdá celkom ako v súlade s princípmi otvoreného vládnutia.
A, samozrejme, dalo by sa, dalo by sa ešte pomerne dlho hovoriť, že akým spôsobom, keď už máme ísť smerom k hlasovaniu per rollam, tak akým spôsobom to aspoň zabezpečiť nejakými prísnejšími pravidlami. Lebo ideme, ideme byť menej otvorení v porovnaní s normálnym rokovaním zastupiteľstva. A keď väčšina je presvedčená, že máme ísť tým smerom, tak sa potom aspoň bavme o tom, ako viac to vyvážiť tými inými opatreniami, že keď sa pred normálnym zastupiteľstvom, na ktoré môže prísť každý, lebo zastupiteľstvá sú verejné, zverejňujú návrhy uznesení, doručujú materiály alebo návrhy poslancom tri dni pred rokovaním, tak tu sme mohli dať väčší priestor, dlhší čas, keď to bude zverejnené. Mohli sme dať povinnosť zverejňovať aj pozmeňujúce návrhy, aby dopredu bolo známe, o čom sa, o čom sa hovorí.
Mohli sme tu dať možnosť pripomienkovať tie materiály verejnosti, čo existuje vo vzťahu k návrhu rozpočtu alebo k návrhu všeobecne záväzných nariadení, nie k návrhu každého uznesenia. Ale tu sme v situácii, tu sme v situácii, že budú rokovať poslanci e-mailami alebo dokonca že ich pán starosta bude obchádzať, tak, tak aspoň ten proces pred urobme, urobme transparentnejším.
A čo bude výstup z toho? Čo, čo hovorí návrh zákona, že sa zverejní ako výsledok? "Prijaté uznesenie obec zverejní na úradnej tabuli obce a na webovom sídle obce." Čiže iba uznesenie, nie hlasovanie, nie počty hlasov, nie mená poslancov, ktorí hlasovali, iba uznesenie. Čiže nebudeme vedieť, kto ako hlasoval, nebudeme vedieť ani počty, budeme vedieť iba uznesenie. Ani takúto povinnosť obciam v tomto režime nedávame.
Dnes je situácia taká, že samozrejme, že sú samosprávy, kde sa hlasuje prostredníctvom zariadení elektronických, zaznamenáva sa to a sú prístupné informácie aj o tom, kto ako hlasoval, nielen koľko hlasov bolo alebo že len niečo bolo schválené. Sú samosprávy, kde sa hlasuje zdvihnutím rúk. Niekde sa to zapisuje, či, či, že kto ako hlasoval, aj sa to zverejňuje. Niekde sa to nezapisuje, iba sa zverejňujú počty alebo sa nezverejňujú ani počty. Ale je jasné, že keď sa dvíhajú ruky, no tak, tak keď to niekto špeciálne nezapisuje, tak, tak sa to neocitne niekde vonku. Ale tam môžu byť prítomní ľudia, tam môže byť prítomná verejnosť, môžu tam byť prítomní občania, môžu si to natáčať, môžu si zapisovať, že Jano hlasoval tak, Jožo hlasoval tak.
Tuto nič. A pritom, keďže je to listinné alebo elektronické, tak existuje záznam o tom, kto ako hlasoval, a teda keď už to nerobíme bežne, lebo iba spočítame, koľko rúk je za a koľko rúk je proti a koľko sa zdržalo, tak to by nebol najmenší problém zverejňovať okrem uznesenia aj výsledky hlasovania vrátane menovitého hlasovania poslancov.
Podľa mňa ten návrh, tak ako je pripravený, nie je dobre pripravený v tomto jednom článku a povedzme, že v týchto dvoch odsekoch, a teda ak chceme s tým niečo robiť, tam by sme sa mali zastaviť, mali by sme teraz schváliť ten bod 3 obsiahnutý v spoločnej správe, vypustiť to, sadnúť si a povedať, že akým spôsobom to urobiť tak, aby tie pochybnosti, ktoré teraz existujú a o ktorých som hovoril, boli ak nie vylúčené, tak aspoň zmiernené. Lebo vylúčiť ich asi nemožno, ale možno ich zmierniť. Možno urobiť opatrenia, aby to vládnutie na samosprávnej úrovni aj v časoch krízy bolo aspoň ako-tak otvorené, aby aspoň tak bolo prístupné kontrole verejnosti.
Čiže prihováram sa za to, aby sme aj tie dva body, ktoré gestorský výbor odporúča neschváliť, teda bod 3 a 4, o ktorých som navrhol alebo požiadal, aby sa hlasovalo samostatne, schválili ten bod či, pardon, bod 2, ktorý je vyložene technický, a teda nerozumiem, ale tak snáď mi pani spravodajkyňa alebo niekto vysvetlí, že v čom je problém, a bod 3, ktorý rieši per rollam.
Ak chcete zaviesť per rollam, tak to spravme tak, aby to bolo čo najmenej zatvorené a aby sme naplnili to, že nám ide o otvorené vládnutie.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, navrhujem, aby Národná rada prijala uznesením záväzok poslancov, že v tejto mimoriadnej situácii súvisiacej s pandémiou sa zdržia na svojich sociálnych sieťach zdieľania hoaxov až konšpirácií, konšpiračných teórií, ktoré vyvolávajú v ľuďoch neistotu a paniku.
A nejaké také malé odôvodnenie. Takým mojím životným krédom je, že kvapka v mori nehĺbi svoju dieru, alebo teda tú dieru takou svojou silou, ale vytrvalosťou a v podstate takúto istú vytrvalosť potrebujeme aj my v tejto súčasnej situácii. Ale potrebujeme aj niečo iné. Momentálne sme na tom ako krajina v porovnaní s inými krajinami celkom dobre. Je to aj v súvislosti s opatreniami, ktoré robil Ďuro Droba na Bratislavskom samosprávnom kraji, ale hlavne výsledok zodpovednosti a súdržnosti ľudí na Slovensku. Situácia je síce vážna, no nie však kritická.
Preto by som chcel apelovať na nás všetkých... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Prosím, informujem kolegov z finančného výboru, že máme zajtra rokovanie 9.30 hod. Ďakujem pekne.

Ďakujem kolegom za reakcie. Pán poslanec Šimko, naozaj ak ste sa chceli niečo spýtať pána ministra, tak ste sa mali prihlásiť do rozpravy, lebo faktická poznámka sa má používať na reakciu na vystúpenie rečníka v rozprave.
Takže okrem iných predpokladám, že mi onedlho začnete vytýkať a vyčítať, že sa oháňam rokovacím poriadkom. Už som to tu zažil, takže ani vaša reakcia ma nejako neprekvapuje, ale, ale teda postupovali ste v rozpore s rokovacím poriadkom.
Pán poslanec Kočiš, ono to nie je tak, že by sa tie prostriedky z asignácie mali využiť štátom miesto toho, že by ich použili mimovládne organizácie, ale to, čo ministerstvo financií navrhlo a teraz s čím prichádza, prichádza navrhovateľ, s čím prichádza vláda, je, že tie mimovládne organizácie, ktoré majú prostriedky z 2 %, ich môžu dobrovoľne použiť na zmiernenie negatívnych následkov pandémie. Čiže nikto ich k tomu nebude nútiť, kto chce robiť kultúrne akcie, bude naďalej robiť kultúrne akcie, ale pokiaľ nejaká organizácia má nejaké, je schopná realizovať nejaké konkrétne, konkrétne projekty na zmiernenie negatívnych následkov pandémie, tak, tak to môže urobiť, iba tá možnosť sa otvára návrhom ministerstva. Ja som to chcel ešte trochu rozšíriť, ale už aj v tom návrhu, ako to je predložené, je to, myslím, hodné podpory a nie je to nejaké branie peňazí mimovládnym organizáciám.
No a, pán poslanec Petrák, no zaráža ma tento prístup k mimovládnym organizáciám, pretože oni plnia veľmi dôležitú úlohu spoločnosti a 2 % asignácia je veľmi dôležitý zdroj financovania týchto organizácií a sa používa na všeobecne prospešné účely vrátane sociálnych, vzdelávacích, kultúrnych a je to obsahom toho návrhu, o ktorom teraz rokujeme.

Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, k predchádzajúcemu návrhu zákona som povedal teda vyjadrenie k trom veciam. Jedno som kritizoval, dve som pochválil a dal do pozornosti možno vylepšenia. V tomto prípade sa chcem vyjadriť iba k jednej veci, ktorá je obsiahnutá v návrhu zákona a chcem ju v zásade pochváliť. Ide o asignáciu 2 %, ktorá je riešená zároveň s odkladom podania daňových priznaní a platenia (zaznievanie gongu), platenia dane, ktoré s tým súvisí. Je to vyriešené tak, že bude aj v takomto termíne možné podávať, teda poukazovať prostriedky 2 %, resp. 3 % zo zaplatenej dane, dane z príjmov. Je tam samostatne riešené vyhlásenia alebo sú tam samostatne riešené vyhlásenia... (Zaznievanie gongu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Prepáčte, pán poslanec, páni poslanci, trošku kľudnejšie.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
... s ktorými, s ktorými teda, ktoré dávajú ľudia, ktorí sú zamestnanci, a nedávajú si samostatne daňové priznanie, ale teda poukazujú 2 % alebo 3 % prostredníctvom samostatných vyhlásení, ktoré v štandardnej forme dávajú do tridsiateho, 30. apríla, aj to je tam ošetrené a ešte, ešte ako plus je tam daná možnosť, že prostriedky získané z asignácie z roku 2018 je možné použiť na zmiernenie negatívnych následkov pandémie počas obdobia pandémie, čo tiež hodnotím pozitívne a ako užitočnú vec.
Tie veci, ktoré by sa podľa môjho názoru na tom, na tej úprave dali vylepšiť, sa týkajú jednak, jednak už teraz spomínaného poukazovania alebo teda využitia prostriedkov z asignácie 2 % na riešenie negatívnych následkov pandémie. V návrhu zákona je to obmedzené iba na obdobie pandémie, pričom tie negatívne následky pandémie budú pretrvávať určite ešte niekoľko mesiacov ďalej. Takže si myslím, že ak štát prostredníctvom zákona uzná, že prostriedky z 2 % je možné použiť na zmierňovanie negatívnych následkov pandémie, tak by sme to nemali obmedzovať iba na obdobie pandémie, ale umožniť použiť ich aj v dlhšom období, povedzme počas celého roka 2020.
Ďalšia vec, ktorá by sa podľa mňa v súvislosti s asignáciou mohla riešiť a mala vyriešiť, je skutočnosť, že prijímatelia 2 % sú povinní použiť tieto prostriedky do konca nasledujúceho kalendárneho roka. Čiže z daní, ktoré sa týkali roka 2018 a ktoré boli zaplatené v roku 2019, resp. poukázané prijímateľom a príslušným mimovládnym organizáciám v roku 2019, tak tie sú povinné mimovládne organizácie minúť do konca roka 2020. Za štandardných pomerov je to úplne v poriadku, ale teraz nie sme v štandardných pomeroch. Teraz v stave zmrazenia sú nielen obchody, ale aj organizácie a ich aktivity, čiže je možné, že veľkú časť roka 2020 nebudú môcť organizácie, ktoré sú financované aj cez asignáciu 2 %, realizovať svoje aktivity a tým pádom možno niektoré z nich nedokážu minúť tie prostriedky, ktoré mali poukázané z 2 %. V takomto prípade to nebude z ich vlastnej viny, že by niečo zmeškali, ale jednoducho, keď veľkú časť roka niekoľko mesiacov, možno väčšinu roka nebudú môcť realizovať aktivity, ktoré sú financovateľné z 2 %, tak to bude zapríčinené tou situáciou, nie ich vlastnou vinou. Čiže myslím, že by sme mali uvažovať o predĺžení tej lehoty, keď môžu organizácie a prijímatelia 2 % podielu zo zaplatenej dane použiť, použiť tieto prostriedky a predĺžiť to, aby to nekončilo koncom tohto kalendárneho roka. Mohli by sme uvažovať povedzme o tom, že by bolo ich možné použiť aj v nasledujúcom kalendárnom roku.
A posledná vec, ktorá sa týka asignácie, je viacmenej technická, ale ide o lehotu na zverejňovanie špecifikácie použitia prijatého podielu zaplatenej dane v Obchodnom vestníku, ktorá uplynie koncom, koncom mája a aj keď sa teda podáva do vestníka elektronicky a ide teda tam o vykázanie, vykázanie minutia prostriedkov v predchádzajúcom, v predchádzajúcom kalendárnom roku, takže niektoré organizácie to nepochybne dokážu urobiť aj úplne, úplne na diaľku. Ale teda je predpoklad, že sú s tým späté nejaké administratívne úkony, ktoré môžu pre organizácie, ktoré majú túto povinnosť, predstavovať, predstavovať technický problém a v súvislosti s tým, že v množstve iných zákonov, ktoré schvaľujeme, ktoré sme už schválili a ktoré budeme schvaľovať, sa rôznorodé lehoty pre splnenie rôznorodých povinností či už fyzických osôb alebo právnických osôb posúvajú až na čas po skončení krízovej situácie. Tak si myslím, že sa treba zamyslieť aj nad tým, či aj splnenie tejto povinnosti by sa lehota nemala, nemala posunúť až na čas po skončení toho krízového obdobia.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, pán minister, kolegovia, kolegyne, budem veľmi krátka. V podstate chcem len informovať, že do výborov bude predložený pozmeňovací a doplňujúci návrh, ktorý bol vypracovaný z rezortu ministerstva zahraničných vecí. Myslím, že, pán minister, vy už máte avízo o tomto pozmeňovacom návrhu. Len som chcela teda informovať o tom aj plénum. Ide o doplnenie v čl. 9, 13 a 14, a ide ohľadom žiadosti o vydanie zbrojného sprievodného pasu, ako aj občianskeho preukazu a cestovného pasu, kde momentálne návrh zákona hovorí len o tuzemských úradoch, to znamená prostredníctvom ministerstva vnútra, ale tieto doklady vydávajú aj zastupiteľské úrady Slovenskej republiky v zahraničí, takže aby sme na to nezabudli. V tomto duchu bude predložený pozmeňujúci a doplňujúci návrh vo výboroch. A budem rada, keď teda cez výbory prejde, aby sme tuná už nemuseli tú administratívu absolvovať. Ďakujem pekne.

Ďakujem všetkým kolegom za reakcie. No nemám veľmi ani na čo reagovať, keďže v zásade sme v zhode. Nikto nespochybňuje, že treba reagovať na krízu okolo, okolo pandémie. Reaguje ten návrh zákona podľa môjho názoru dostatočne tým, že prerušuje plynutie lehôt, reaguje dostatočne tým, že zavádza možnosť videokonferencií, ktoré si tie samosprávy, ktoré si to sú schopné zorganizovať, vedia zorganizovať. To hlasovanie korešpondenčné per rollam je naozaj problematické. Problematické aj z hľadiska povedzme schvaľovania pozmeňujúcich návrhov, ako tu napríklad upozornil aj pán poslanec Ferenčák. V tom návrhu je, že jedna z tých foriem korešpondenčného hlasovania je listinné, čiže neviem, či sa to má zasielať poštou alebo nosiť na úrad. Ale keď máte k nejakému uzneseniu päť pozmeňujúcich návrhov, ktoré sa navzájom vylučujú, tak najprv sa bude hlasovať o jednom, potom si pošleme poštu, že či sme to schválili alebo neschválili, potom sa bude hlasovať o druhom, potom pošleme poštou, že o treťom, o štvrtom, o piatom, a až potom môžme hlasovať o návrhu uznesenia ako celku. No tak za nejakých päť, šesť týždňov snáď aj sa dopracujeme k schváleniu uznesenia. Tak buď je to naozaj také naliehavé, a v tom prípade buď sa poslanci zídu fyzicky a budú teda riskovať, že potenciálne sa nakazia, nechcem to bagatelizovať, ale keď treba, tak treba. Keď je to nevyhnutné, tak to treba spraviť, alebo, alebo si obec vytvorí možnosť rokovania prostredníctvom videokonferencií, ktorá bude verejne dostupná a bude kontrolovateľná. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. No ja som mala väčšiu obavu, keď sa predkladal tento návrh zákona, pretože diskusie boli rôzne a obavy zo zneužitia, že v čase tejto krízy pandemickej, že môže dôjsť k zneužitiu nejakého hlasovania v rámci rokovaní samosprávy. Som rada, že teda je to tuná upravené, že naozaj sa to týka len na dobu počas krízovej situácie.
Ja si myslím, že to je ozaj krajné riešenie a mnohé obce majú možnosti zasadať v kultúrnom dome napríklad pri dodržiavaní hygienických odstupov dva metre a podobne, a že toto je naozaj len tá nejaká špičková situácia, ktorá môže nastať, keď štát vyhlási napríklad mimoriadnu situáciu alebo hospodársku mobilizáciu, alebo niečo, čo obce sú subjektmi tejto, tejto situácie, teda tejto hospodárskej mobilizácie a možno budú musieť o niečom hlasovať. Čiže podľa mňa je správne, keď to máme upravené. Práve naopak, mali by sme sa taktiež zapodievať, že čo sa stane, ak takáto situácia nastane v tomto 150-člennom zbore a možno by sme mali byť pripravení rokovať z našich kancelárií, kde by sme mohli mať pripravené hlasovacie zariadenie, napojenie na Intranet a odtiaľ aj cez tieto tabule, ktoré tu obrazovky máme, možno vstupovať do diskusie a rozpravy a mať tento katastrofický scenár pripravený.
Takže ja nemám problém v tejto podobe za tento návrh zahlasovať. Čiže ďakujem pekne.