Videokanál klubu

Vážení kolegovia, pán predsedajúci, pani ministerka, dovoľte mi v súlade s ustanovením zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predložiť nasledujúci pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 336/2015 Z. z. o podpore najmenej rozvinutých okresov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 559).
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh zákona zohľadňuje najmä pripomienky legislatívy Národnej rady, pričom zapracovaním týchto zmien dôjde k precizovaniu textu návrhu zákona, zároveň vzájomné zabezpečenie a právne istoty prijímateľov, ako aj jednotné aplikácie navrhovaných ustanovení zákona v praxi, bolo nevyhnutné do zákona doplniť napríklad podstatné náležitosti zmluvy o poskytnutí regionálneho príspevku. Dovoľte mi teraz ho prečítať, je to trochu dlhšie.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny a doplnenia:
1. V čl. I, v 4. bode § 3 ods. 3 písm. b) v prvom bode sa slová „miera evidovanej nezamestnanosti vypočítaná“ nahrádzajú slovami „priemerná miera evidovanej nezamestnanosti za kalendárny štvrťrok vypočítaná z miery evidovanej nezamestnanosti v Slovenskej republike vypočítanej“.
2. V čl. I, v 4. bode § 3 ods. 3 písm. b) v prvom bode sa vypúšťajú slová „ako aj ten okres, ktorého hranice obklopujú najmenej rozvinuté okresy alebo štátna hranica Slovenskej republiky“.
3. Päť, čl. 5... čl. I., 4. bod, § 3 ods. 3 písm. b) v druhom bode sa slová...
3. Päť... čl. 5... čl. I, 4. bod, § 3 ods. 3 písm. b) v druhom „ktorého hranice obklopujú najmenej rozvinuté okresy spĺňajúce podmienku podľa prvého bodu alebo štátna hranica Slovenskej republiky“ nahrádzajú slovami „ohraničený okresmi podľa prvého bodu alebo ohraničený okresmi podľa prvého bodu a štátnou hranicou“.
4. V čl. I v 5. bode, § 3 ods. 4 písm. b) sa za slová „predkladá ho“ vkladajú slová „po prerokovaní riadiacim výborom“.
5. V čl. I sa za 8. bod vkladá nový 9. bod, ktorý znie:
„9. V § 3 sa odsek 4 dopĺňa písmenami f) a g), ktoré znejú:
f) vyhlasuje výzvu na podanie žiadosti o poskytnutie regionálneho príspevku,
g) prijíma žiadosti o poskytnutie regionálneho príspevku.“
Doterajšie body 9 až 15 sa primerane prečíslujú.
6. V čl. I v 9. bode § 4 ods. 2 sa slová „súbor aktivít“ nahrádzajú slovami „zoznam aktivít“.
7. V čl. I v 9. bode § 4 ods. 4 sa slová „okruh aktivít" nahrádzajú slovami „zoznam aktivít“.
8. V čl. I v 11. bode § 5 ods. 4 sa na konci pripájajú tieto slová: „v nadväznosti na schválený plán rozvoja. Riadiaci výbor prerokúva návrh plánu rozvoja a prijíma k nemu stanoviská“.
9. V čl. I v 14. bode § 8 ods. 2 úvodnej vete sa za slová „písomnej žiadosti“ vkladajú slová
„zverejnenej na webovom sídle ministerstva investícií“.
10. V čl. I v 14. bode § 8 ods. 2 písm. a) sa slová „údaje o žiadateľovi“ nahrádzajú slovami „identifikačné údaje žiadateľa“.
11. V čl. I v 14. bode § 8 ods. 3 v prvej vete sa na začiatku vkladá slovo „Podrobnosti“, slovo
„Poskytovanie“ sa nahrádza slovom „poskytovania“ a za slová „ministerstvom investícií“ sa vkladá čiarka a pripájajú sa tieto slová: „ktorú zverejňuje ministerstvo investícií na svojom webovom sídle“.
12. V čl. I v 14. bode § 8 ods. 9 sa na konci pripája táto veta: „Vzor zmluvy o poskytnutí regionálneho príspevku zverejňuje ministerstvo investícií na svojom webovom sídle.“
13. V čl. I v 14. bode § 8 sa za odsek 9 vkladá nový odsek 10, ktorý znie:
„(10) Zmluva o poskytnutí regionálneho príspevku obsahuje najmä
a) identifikačné údaje zmluvných strán,
b) predmet a účel zmluvy,
c) podmienky poskytnutia a použitia regionálneho príspevku,
d) podmienky vyúčtovania regionálneho príspevku,
e) merateľné ukazovatele,
f) rozpočet projektu,
g) práva a povinnosti zmluvných strán.“
Doterajšie odseky 10 a 11 sa označujú ako odseky 11 a 12.
14. V čl. I v 15. bode § 12 odsek 2 znie:
„(2) O návrhu ročných priorít na nasledujúci kalendárny rok, ktorý predloží okresný úrad ministerstvu investícií do 31. októbra 2021, rozhodne minister investícií.“
A to je všetko.
Ďakujem za pozornosť.

VYMAZAŤ RÁMČEK!!!

Vážený pán predsedajúci, pani ministerka, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 336/2015 Z. z. o podpore najmenej rozvinutých okresov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov (tlač 559), v druhom čítaní. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 803 zo 17. júna 2021 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre hospodárske záležitosti. Určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.
Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 324 z 9. septembra 2021, výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 218 zo 14. septembra 2021 a výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 203 zo 14. septembra 2021. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplýva 6 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti č. 213 zo 16. septembra 2021. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu a zároveň sa hneď hlásim ako spravodajca do tejto rozpravy.

Ďakujem veľmi pekne. To je to, o čom som hovorila, že do druhého čítania chceme ešte naďalej diskutovať o tom, akým spôsobom vytvoriť tie podmienky tak, aby naozaj čo najviac odborníkov mohlo poskytovať túto starostlivosť o deti. Môžme sa baviť aj o tom, čo navrhujete vy a ďalej je dôležité mať na pamäti, že aj ten riaditeľ, aj vôbec tá škola musí si byť vedomá, že vlastne aké kompetencie má dotyčný, aby sa nestalo, že proste zamestná, vymyslím si len nejakého opatrovateľa alebo niekoho, a bude od neho žiadať úkony, ktoré nebude môcť on robiť. Čiže preto ja chcem, aby to bolo naozaj všetko jasne zadefinované, aby sme neuviedli niekoho do omylu, aby v konečnom dôsledku to potom nepoškodilo, či už tomu dieťaťu, alebo jemu samotnému, alebo tej škole.
Čiže áno, do druhého čítania sa budeme rozprávať aj s kolegami z OĽANO, ktorí tiež, pani poslankyňa Horváthová už o tom hovorila, že chcú rozšíriť ten počet alebo tie, počet, áno, profesií, ktoré by mohli vykonávať túto starostlivosť na pôde školy. Čiže ja si viem predstaviť aj to, čo vy spomínate, hoci priznám sa, že z toho, ako poznám školy a to prostredie, že neviem, aká bude odozva zo strany pedagógov na to, že by si mali robiť opatrovateľský kurz, pretože naozaj je to ako keby, však na jednej strane teda poskytujú vzdelávanie, potom by sa mali starať. Ale, hovorím, je to hodné debaty, takže ďakujem pekne aj za váš, vašu pripomienku.

Ja vystúpim v rozprave, ak by náhodou ešte niekto chcel reagovať, aby mal tú možnosť. Ja by som zopakovala to, čo povedala teraz pani Horváthová. Ja som to už hovorila aj v úvodnej reči, aj potom som sa snažila to artikulovať. To, čo predkladáme dnes, alebo tá novela je najmä o tom, aby to bolo zákonné, aby bolo zákonné poskytnúť zdravotnú starostlivosť na pôde školy, školského zariadenia. Pretože doteraz, žiaľ, sa to robilo všelijako, ale chceme proste, aby to bolo v súlade so zákonom, aby sme nevystavovali učiteľov alebo ďalších ľudí zo škôl nejakým situáciám, kde by v snahe pomôcť dieťaťu porušili zákon. Čiže to je gro tohto zákona, vytvoriť právny rámec a uzákoniť možnosť poskytovať túto starostlivosť.
Ja s vami úplne súhlasím, že teda ja už som to aj povedala vo faktickej poznámke, že nám chýbajú aj sestry, aj zdravotnícky personál, aj lekári, aj zubári. Proste situácia je naozaj veľmi zlá, ale opakujem, nemyslím si, že týmto návrhom by sa nejako radikálne zhoršila tá situácia. Už dnes sestry, lekári, ktorí nie sú spokojní, idú do zahraničia. Čiže ten odliv týchto kompetentných ľudí, žiaľ, tu už k nemu dochádza. Mali by sme sa zamyslieť a áno, je to aj úloha a teda jedna z dôležitých úloh pre túto vládnu koalíciu, ako čeliť tomuto problému, ja si to uvedomujem a je mi možno aj trošku ľúto, že niektoré opatrenia, ktoré boli avizované na začiatku volebného obdobia, sú také pomalšie, aj keď teda je to spôsobené najmä COVID-om, ale či už je to ohodnotenie sestier alebo ďalšie opatrenia, ktoré by udržali týchto odborníkov v našich nemocniciach, ambulanciách, je proste potrebné čím skôr prijať.
Zároveň ja si myslím a možno, možno sa nad tým pousmejete, ale prítomnosť takýchto zdravotníkov na pôde škôl môže v konečnom dôsledku aj odľahčiť tie ambulancie a nemocnice, pretože keď bude pravidelná nejaká prevencia, keď tomu dieťatku sa bude niekto venovať aj na pôde školy, kde trávi väčšinu svojho dňa počas školského roku. Naozaj naše deti sú v školách od rána pomaly do večera, keď ešte majú aj mimoškolské aktivity, čiže je dobré, keď je niekto naporúdzi, kto im vie pomôcť a nemusia to byť rodičia, ktorí musia dať výpoveď v práci napríklad alebo teda odbiehajú od práce, aby poskytovali túto starostlivosť. Čiže myslím si, že aj tá prevencia, či už v podobe nejakého vzdelávania, ale tak isto aj toho, že podajú včas ten liek tomu dieťaťu, môže pomôcť zlepšiť ich zdravotný stav, resp. odbremeniť potom tie nejaké následky.
Pokiaľ ide o finančné prostriedky, áno, stále proste sa boríme s tým a zápasíme, že však nie je dostatok financií ani na tých psychológov, ktorí by mali byť na tých školách, ani na tých asistentov učiteľa. Ja dúfam, že aj z plánu obnovy, z týchto peňazí pôjde značná časť na inkluzívne tímy, ako aj pani poslankyňa Šofranko to už hovorila. Ten pilotný projekt vlastne pokiaľ ide o tieto, tento zdravotnícky personál, ono je to tam nazvané ako školské sestry, ale ako sme hovorili, túto prácu budú môcť vykonávať aj iné profesie ako sestry, aj lekári, záchranári, tak pokiaľ si dobre pamätám, tak je, sú finančné prostriedky na 50 takýchto pozícií v tom pilote a ja pevne verím, že časom, aj či už zriaďovatelia, ale teda najmä ministerstvo školstva pristúpi k systému, k systémovému kroku, aby tieto inkluzívne tímy, ktoré budú obsahovať aj zdravotnícky personál, fungovali podľa možnosti na každej škole. Ale opäť je to, je to celé o tom, že chceme vytvoriť podmienky a budeme sa snažiť o to aj, aby boli finančné prostriedky na ich naplnenie.
Neviem ešte, či boli, boli nejaké ďalšie pripomienky, na ktoré by som mala reagovať. Ak áno, kľudne vo faktickej ešte sa ma spýtajte. Ja by som chcela možno len na záver povedať, že áno, v ideálnom svete by všetko už dávno fungovalo, len teda tento svet nie je úplne ideálny a snažíme sa ale aspoň ho trošku zlepšiť. A ja teda budem naozaj vďačná za vašu podporu a samozrejme v prípade, že budú ešte nejaké ďalšie návrhy do druhého čítania, ktoré pôjdu v tejto línii, aby sa deťom dostala kvalitná starostlivosť, tak samozrejme, že ako predkladateľky budeme s tým súhlasiť.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ja sa budem snažiť rýchlo zareagovať a keď nestihnem, tak potom ešte vystúpim v rozprave. Samozrejme, že si uvedomujeme, aká je situácia v našich nemocniciach, že nám chýba odborný personál, zdravotnícky personál, lekári a tak ďalej. Nemyslím si, že vytvorenie možnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť na pôde školy, školských zariadení nám nejako húfne týchto ľudí odoberie z nemocníc, ambulancií a pôjdu do tejto sféry. To, čo ste hovorili a teda ja tak budem aj proti možno v rozpore s rokovacím poriadkom reagovať aj na pána poslanca Kočiša, že či zase vôbec niekoho nájdeme. Už sa ľudia hlásia, pretože my sme to, túto tému prediskutovali ešte v roku 2015 aj s komorou sestier. Čiže sú ľudia, napríklad sestry, ktoré sú po materskej, majú ešte malé deti a rady by robili v prostredí, ktoré im umožní skĺbiť lepšie ten rodinný a pracovný život. To znamená, že majú aj prázdniny a tak ďalej. Čiže pre nejakú kategóriu zdravotných sestier, alebo teda sestier a možno aj lekárov práve takáto pozícia môže byť tá, kde budú mať menší stres.
A teraz keď ste, pán poslanec, pán doktor, hovorili o tom, že čo vlastne budú robiť celý deň, ráno pichnú inzulín a potom už vlastne nič. Ja som to aj spomínala vo svojej úvodnej reči, že vlastne okrem poskytovania takejto starostlivosti, podávania inzulínu, liekov a zasahovania, ja neviem, v prípade epileptického záchvatu, tak budú sa podieľať aj na výchove a vzdelávaní. To znamená, že budú spolupracovať aj s pedagógmi. My potrebujeme, aby naše deti boli lepšie vzdelávané v zdravom životnom štýle, aby tam bol niekto, kto možno bude viacej dbať aj na to, že možno zachytí, že sa tam deje nejaké sebapoškodzovanie, že tam tie deti prichádzajú do kontaktu s omamnými a psychotropnými látkami. Čiže naozaj to nie je len vec nejakého zdravotníckeho úkonu, ale chceme, aby aj títo ľudia participovali na vzdelávaní našich žiakov.
Ale ak bude treba, samozrejme, to bližšie vysvetlím aj neskôr.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Ctené kolegyne, kolegovia, prichádzame k vám s návrhom, ktorý nie je nový ani pre tento parlament, ani teda nie je to téma, ktorá by bola nejaká nová, čo sa týka iných krajín. Iste ste aj vy zaznamenali vo svojom okolí, alebo možno aj z vlastnej skúsenosti viete, že z roka na rok nám pribúdajú deti s rôznym zdravotným postihnutím alebo s chronickým ochorením. Aj tieto deti majú právo a povinnosť sa vzdelávať, o tom niet pochýb. Žiaľ, naše školy nie sú schopné im pomôcť, či už materiálno-technicky, teda nie všetky školy, aby som nepaušalizovala, a takisto nie sú schopné veľakrát im pomôcť, pokiaľ ide o prístup a podporu ďalších odborníkov tých nepedagogických. Už je pomaly notoricky známe, že počet asistentov učiteľa nepokrýva ani polovicu potrieb.
Okrem pomoci pri učení však tieto deti, o ktorých hovorím, častokrát potrebujú inú odbornú pomoc, a to zdravotnú. Podať lieky, pichnúť Inzulín, ošetriť poranenie, poskytnúť nejaké ošetrenie pri náhlom zhoršení zdravotného stavu, toto všetko môžu byť a sú situácie, s ktorými sa učitelia stretávajú na školách. No, žiaľ, nemajú potrebné kompetencie a neumožňuje im ani zákon čokoľvek s týmto robiť.
Rodičom týchto detí je častokrát odporúčané, aby sa deti vzdelávali doma, alebo aby išli do špeciálnych škôl a uznáte, že dieťa, ktoré má napríklad cukrovku, je absurdné, aby začalo navštevovať špeciálnu školu len preto, že má toto chronické ochorenie.
Teda ako to vyzerá v praxi dnes? Spomínané úkony na školách robia väčšinou rodičia. Dajú v práci výpoveď a buď dochádzajú do školy v nejakých intervaloch, napríklad týmto spomínaným deťom s cukrovkou merať hladinu cukru, alebo sedia na chodbe a sú k dispozícii, ak by došlo k náhlemu zhoršeniu zdravotného stavu dieťatka. Ale zhodneme sa, že toto nie je riešenie. Možno iba vám poviem niekoľko údajov o deťoch, ktoré trpia ochorením Diabetes. V roku 2018 bolo liečených 27 108, z toho 1 369 detí do štrnásť rokov. Za rok 2019 ich už v takomto veku evidujeme 1 400, čo znamená, že približne každý tretí deň pribúda jeden diagnostikovaný detský diabetik. Tieto deti si musia pravidelne kontrolovať hladinu cukru v krvi, dodržiavať stravovanie a nie každé, najmä v tom útlom veku, je toho schopné. Aj napriek náročnosti celého tohto procesu v žiadnom prípade nejde o ochorenie, ktoré by malo dieťa vylúčiť z kolektívu. To znamená, že by malo chodiť do bežnej školy, malo by sa môcť zúčastniť aj na výletoch alebo iných mimoškolských aktivitách.
No a teraz, čo s tým? Práve vytvorenie pozície, alebo teda zabezpečenie poskytovania zdravotnej starostlivosti na školách by mohlo túto situáciu riešiť, pomôcť deťom, pomôcť rodičom, pomôcť učiteľom.
Pôvodne sme uvažovali o vytvorení novej pozície, ale tá novela, ktorá je tu predložená, vlastne len umožní zákonom poskytnúť zdravotnú starostlivosť zdravotnej sestre, alebo teda sestre, lekárovi, záchranárovi na pôde školy.
Okrem toho, čo už som spomínala, okrem tých úkonov, a to je napríklad pichať inzulín, podávať lieky, vymeniť kanylu, by títo, nazvime ľudovo školskí zdravotníci, alebo tí zdravotníci, ktorí boli na školách, mali aj ďalšiu pracovnú náplň. Mohli by kontrolovať hygienu detí a žiakov, robiť opatrenia na prevenciu užívania omamných a psychotropných látok, sledovať a hodnotiť dodržiavanie režimových opatrení, napríklad stravovanie u detí a žiakov so zdravotným postihnutím. Vzdelávať deti a žiakov o zdravom životnom štýle, zachytiť sebapoškodzovanie a tak ďalej.
Keďže som už zachytila rôzne pochybnosti, že čo všetko sa začne odohrávať na našich školách po zavedení takejto možnosti, chcem zdôrazniť, zdôrazniť, že k tomuto všetkému bude potrebný informovaný súhlas zo strany rodiča, žiaka alebo zariadenia, čiže nič sa nebude môcť konať bez vedomia zodpovedných ľudí. A keď hovorím zariadení, tak prosím, pozrite si dôvodovú správu, pretože už som dostala otázky, že či to zariadenie znamená školské zariadenie, že vlastne ten učiteľ podpíše informovaný súhlas namiesto rodiča. Nie, nie je to pravda. To zariadenie, ide o zástupcu zariadenia, v ktorom sa vykonáva ústavná starostlivosť, výchovné opatrenie, neodkladné opatrenie alebo ochranná výchova, výkon väzby alebo výkon trestu odňatia slobody. Čiže nič sa neudeje bez súhlasu, informovaného súhlasu tých, ktorí sú zodpovední za dieťa. Tak isto bude potrebné viesť dokumentáciu, čiže nič nebude môcť byť urobené len tak poza bučky.
Tak ako som (zaznievanie gongu) začala, chcem aj skončiť. Nejde o nič nové, nevymysleli sme teplú vodu. Tento systém u nás fungoval aj do roku 1989 ako systém školskej zdravotnej služby. Myslím si, že tí, ktorí si to ešte pamätajú, tak vedia, ako to fungovalo. Nechceme nikoho vystavovať nejakým nepremysleným zdravotníckym úkonom alebo nejakému nátlaku, ako už je tu častokrát podsúvané. Chceme len pomôcť deťom, rodičom, učiteľom, aby naozaj tie deti mali možnosť sa vzdelávať ako ich zdraví rovesníci a aby bolo chránené ich zdravie aj na pôde školy.
A v mene všetkých týchto vás chcem poprosiť o podporu tejto novely.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Je to napísané v programe. Jasné, že keď sa prerokujú a budú schválené, tak sa má rokovať ďalej. Je to tam tým menším napísané, pán poslanec Beluský.

Pán Kotleba, v rámci rozpravy a nespočetných faktických poznámok ste tu povedali také množstvo hlúpostí a nezmyslov, ale aj nebezpečných klamstiev, že na to aj sa, nedá ani reagovať. Ale konečne toto isté robíte počas trvania, celého trvania pandémie, že ľudí nabádate, aby ignorovali, porušovali a neplnili všetky opatrenia, ktoré majú chrániť ich zdravie. Vy ste ich hecovali k tomu, aby nenosili rúška, aby nenosili respirátory, aby nedodržiavali zákaz zhromažďovania, dokonca ste ich zvážali na nepovolené protesty.
A teraz ich nabádate, aby odmietali očkovanie. Myslím, že ste to boli práve vy, kto včera hovoril, spomínal nejaké paragrafy, ktoré by mali trestať týchto, ktorí sa vraj dopúšťajú apartheidu a potláčajú ľudské práva.
Nuž tak ja si dovolím vám, vám povedať to, že náš Trestný zákon tiež pamätá na veci súvisiace so šírením nákazlivých chorôb, napr. v § 163:
„Kto úmyselne spôsobí alebo zvýši nebezpečenstvo zavlečenia alebo rozšírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby, potrestá sa odňatím slobody na 1 až 5 rokov. Odňatím slobody na 3 roky až 8 rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania. Odňatím slobody na 4 roky až 10 rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, alebo to urobí za krízovej situácie.“
Vy už niečo na rováši máte, čo vám súd spočítal. Všetci všetci veríme, že Najvyšší súd čo nevidieť zasadne a uvedie ten rozsudok do praxe.
A pamätajte na to, že by nemusel byť konečný.

Opakovane sa tu prezentuje tvrdenie, že vláda či politici vytvárajú nejaké dve kategórie občanov. Nič nemôže byť vzdialenejšie pravde ako toto hlúpe a nezmyselné tvrdenie.
Keďže očkovanie je nepovinné, tak sa tu celkom prirodzene na základe slobodného rozhodnutia občanov vytvárajú nie že dve, ale viacero skupín či kategórií občanov. Jednak sú to tí, ktorí neveria na hlúposti a hoaxy ani nedajú na reči politikov, ktorí vo svojej bezohľadnosti sú schopní tvrdiť čokoľvek, len aby získali ich priazeň. Títo ľudia sa dali zaočkovať preto, medzi ktorých patrím, samozrejme, aj ja, pretože si vážia svoje zdravie, vážia si zdravie svojich najbližších a takisto aj vážia si zdravie ostatných ľudí, s ktorými prídu do styku.
Potom sú tu ľudia, ktorí ešte nie sú zaočkovaní, ale chcú sa dať zaočkovať, len sa ešte nestihli alebo sú v čakárni.
Ďalšia kategória sú ľudia, ktorí to zvažujú a sú naklonení skôr na to, že sa zaočkovať dajú, a ďalší možno uvažujú, že sa skôr nedajú.
Až tá posledná kategória je aj tých, ktorí si, sa zaočkovať nedajú za žiadnu cenu. Opakovane tu tiež spomínate ako predo mnou pán bez rúška, čo sa tu opäť zase pre mňa nepochopiteľne toleruje, spomína občanov, ktorí sa tu vraj spontánne zhromaždili. Ale už akosi nespomenie, že samotní členovia jeho strany sa po sociálnej sieti chvália tým, že bezplatne pôjde autobus z Michaloviec pre členov Kotlebovej strany, ďalší pôjde z Považskej Bystrice a podobne. To o akej spontánnosti a akej tých občanov, ktorí tu prišli z vlastnej vôle hovoríte, keď vy ho sami organizujete.
A ešte jedna vec. Nie je vám ľúto, že vy vlastne týmto svojim nezmyselným bojom proti všetkým protipandemickým opatreniam ohrozujete hlavne vašich voličov? Neuvedomujete, že táto vlna môže zasiahnuť práve ich a zredukovať ich počet?