Videokanál klubu

Ďakujem pekne, pán podpredseda, za slovo.
Pán poslanec, vo veľa veciach, ktoré ste dnes povedali, musím súhlasiť. To, čo sa naozaj dnes deje, že sa tu budeme za názor odvolávať, tak to naozaj nebude mať že žiadny koniec, lebo si tu budeme robiť naprieky, vy nás, my vás. Jednoducho tieto posty patria opozícii a majú byť v opozícii, aj včerajšieho odvolávanie pani predsedníčky SIS, aj takisto teraz vás, pána predsedu Šipoša, výboru, nemá žiadne normálne že legálne opodstatnenie. Je to jednoducho čistá politic... politické odvolanie, my sme sa rozhodli, my to spravíme. Ja musím za zdravotnícky výbor povedať, že si vážim, že sa u nás ani raz nestalo na zdravotníckom výbore, že sme si robili naprieky a že sme si neotvorili výbor alebo sme ho blokovali, lebo myslím si, že tu sme prišli všetci pracovať a nie si robiť naprieky, že my vám zablokujeme a neotvoríme a som prekvapený, ako niektoré výbory fungujú, že ak sa koalícia rozhodne ho neotvoriť, tak ho neotvorí. Tak hádam sme tu prišli pracovať a robiť tu a nieže si robiť naprieky.
Čiže u nás na zdravotníckom výbore to, chvalabohu, takto nefunguje a ja som sklamaný z tohto tuná, že si tu len zase vraciame staré krivdy, staré rany a nič tu nikam nevyrieši. Čiže nesúhlasím s tým, aby boli naši títo predsedovia odvolaní opoziční, lebo jednoducho tieto nominácie patria opozícii a majú tu ostať. Čiže poprosím aj koaličných poslancov, aby tie argumenty, ktoré hovoria, sú absolútne že mimo, lebo tieto fakty, ktoré hovoríte, jednoducho to by sa mohli používať na každú jednu vec aj v koalícii a nerobíme to a neodvolávame.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Viacerými rečníkmi dnes bol spomínaný ZMOS, Združenie miest a obcí Slovenska, a to, ako sa postavili k tomuto zákonu. Združenie miest a obcí Slovenska nám poslalo list datovaný 17. júna, ktorý sme dostali zo sekretariátu výboru včera. Ja myslím si, že bude korektné, aby poslanci v pléne sa oboznámili s jeho znením, takže ja by som si dovolil prečítať tento list:
Vážená pani poslankyňa, vážený pán poslanec, týmto listom si dovoľujem obrátiť sa na vás ako poslancov Národnej rady Slovenskej republiky so žiadosťou o prerokovanie vetovaného vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody v zmysle oprávnených požiadaviek a záujmov členských miest a obcí Združenia miest a obcí Slovenska, ktoré združuje 95 % miestnych územných samospráv naprieč Slovenskom.
ZMOS nesúhlasí s poslaneckým návrhom na uvoľnenie regulácie výrubu stromov v zastavanom území obce do vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543 o ochrane prírody, ktorý bol dodatočne predložený do predmetnej novely zákona, ktorej primárnym zámerom predloženia v skrátenom legislatívnom konaní je riešenie ochrany ľudí pred stretom s medveďom. Nevyžadovanie súhlasu na výrub stromov s obvodom kmeňa do 60 cm, návrh v prvom čítaní Národnej rady bol 80 cm a súvislé krovy, t. j. porasty s výmerou do 100 m štvorcových v zastavanom území obcí, bude mať dlhodobé negatívne dopady na životné prostredie a kvalitu života v mestách a obciach. Novela predmetného zákona prinesie nárast výrubových aktivít bez kontroly. Zvýšenie hranice obvodu stromov, ktoré môžu byť vyrúbané bez povolenia, spôsobí nárast výrubov stromov v mestách a obciach bez adekvátnej kontroly. Výruby stromov s obvodom 40 až 80 cm tvoria približne 70 % všetkých výrubových konaní v samospráve, čo znamená, že väčšina výrubov bude prebiehať bez dohľadu ochranu, bez dohľady orgánu ochrany prírody. Množstvo stromov s obvodom 40 až 80 cm v mestách a obciach je výrazne vyššie, než tých s obvodom nad 80 cm. Umožnenie ich výrubu bez súhlasu bude viesť k značnému úbytku mestskej a obecnej zelene, čo bude mať negatívny dopad na kvalitu života obyvateľov aj ekologickú stabilitu mestských a vidieckych oblastí. Novela prinesie nedostatok odbornej kontroly a posúdenia. Orgány ochrany prírody a krajiny doteraz zabezpečovali odborné posúdenie nevyhnutnosti a vhodnosti výrubu stromov. Zrušenie tejto povinnosti pre stromy s obvodom do 80 cm môže viesť k neodborným a často neopodstatneným výrubom.
Ďalšími negatívnymi dopadmi bude aj ohrozenie biodiverzity, strata ekosystémových služieb, ako aj obmedzené služby verejného záujmu na miestnej úrovni. Stromy v mestách a obciach plnia mnoho dôležitých funkcií vrátane poskytovania tieňa, znižovania teploty, zlepšovania kvality ovzdušia a vytvárania estetického a rekreačného prostredia. Nekontrolovaný výrub môže viesť k strate týchto výhod pre verejnosť a v neposlednom rade novela zákona bude mať citeľný zásah do rozpočtu samospráv pri dnešnej finančnej poddimenzovanosti miest a obcí. Finančná náhrada za výrub stromov sa v samosprávach využíva na novú výstavbu, výsadbu, pardon, starostlivosť o dreviny, ako aj spracovanie dokumentov starostlivosti o životné prostredie v území obcí.
Vážená pani poslankyňa, vážený pán poslanec, v súvislosti s vyššie uvedenými skutočnosťami si vás dovoľujem požiadať, aby ste využili svoju kompetenciu poslankyne, poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a prijali také rozhodnutie, ktoré nebude mať negatívny kompetenčný i finančný dopad na mestské, najmä na mestské samosprávy. ZMOS vás týmto žiada, aby ste predmetný návrh zákona v tomto znení nepodporili a aby ste oprávnené požiadavky členských miest a obcí ZMOS zohľadnili tak, aby sa súhlas na výrub drevín vyžadoval v zastavanom území obce na stromy s obvodom kmeňa do 40 cm meraných vo výške 130 cm nad zemou a súvislé krovité porasty s výmerou do 10 m štvorcových. A súhlas na výrub drevín s obvodom kmeňa do 60 cm meraných vo výške 130 cm nad zemou a súvislé krovité porasty s výmerou do 100 m štvorcových sa aplikoval iba za hranicami zastavaného územia obce. Pevne verím, že nájdeme podporu vo vašom rozhodnutí a v prípade doplňujúcich informácií vám ostávam k dispozícii.
S úctou, Jozef Božik, predseda ZMOS.
Myslím, že bolo dobré, aby tu tento list odznel, aby sa s ním oboznámili nielen členovia pôdohospodárskeho výboru a výboru pre životné prostredie, ale všetci poslanci.
Na záver poviem, neprezentujeme tento problém ako najväčší problém Slovenska, ale je tu šanca urobiť dobrý zákon. Je tu šanca urobiť lepší zákon, v neposlednom rade je tu šanca získať preň konsenzus naprieč politickým spektrom v čase hlbokej polarizácie. Zvážte.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Nadviažem na, na predkladateľa. A som rád, že tu sedí povedzme pán Richter, a poprosím, aby zvážil tento návrh aj aby sa tým zaoberala aj koalícia, a poviem vám jeden širší dopad.
Keď školy naše zažili vážne bezpečnostné hrozby počas školského roka, tak na našom školskom výbore bola pani štátna tajomníčka Kurilovská a pýtali sme sa jej, že akým spôsobom chce zvýšiť bezpečnosť na školách, tak povedala, že každej škole pridelila policajta. Lenže my nemáme toľko ani policajtov, koľko je škôl pomaly, čiže vlastne na jedného, na jednu školu, teda na jedného policajta vychádza niekoľko škôl, tak sa snažíme nájsť nejaké zdroje, že ako by sme tým školám mohli pomôcť. Máme veľa výsluhových dôchodcov, vojakov, policajtov alebo hasičov, ktorí po krátkom kurze by sa mohli zapojiť práve takýmto spôsobom, do aktívnej ochrany škôl, ako, ako brigádnici na dohodu. Toto opatrenie dohodárov zatraktívni a mohli by sme mohli by sme takýmto spôsobom dostať do škôl pomerne kvalifikovaných a šikovných ľudí, ktorí s bezpečnosťou pracujú a môžu sa podieľať na aktívnej bezpečnosti škôl. Zamestnávatelia, predovšetkým školy nemajú na to zdroje. A toto opatrenie vychádza v ústrety nielen dôchodcom a študentom, ale aj zamestnávateľom, lebo ich náklady prakticky nezvýši a môže dostať do škôl kvalifikovanejšiu pracovnú silu, ktorá sa môže aktívne podieľať na bezpečnosti, preto sa pripájam ku kolegovi Hajkovi a apelujem na aj na koaličných poslancov, aby zvážili toto opatrenie, aby, aby vyhodnotili jeho účelnosť a aby ho podporili.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, ďakujem, pán kolega Jozef Hajko, za kvalitný, konštruktívny návrh, ktorým v podstate my máme príležitosť napraviť možno opomenutie, možno z nedostatku času sa k tomu ešte vládna koalícia nepostavila.
Ty si spomínal, že od roku 2015 narástla, narástli nominálne mzdy v priemere o 70 % a minimálna mzda o 100 %. Nami navrhované navýšenie odpočítateľnej položky je o 75 %, to znamená, ide o naozaj úpravu, dobehnutie stavu, v ktorom sme boli v roku 2015, teda o niečo, čo ak neurobíme, tak de facto v reálnych číslach študentom tá odpočítateľná položka klesla oproti predchádzajúcim obdobiam.
Považujem tento návrh za veľmi dôležitý, aj z toho pohľadu, že slovenská ekonomika potrebuje naštartovať, že študenti nebudú robiť len kvalifikované práce, lebo dnes sme tu v pléne prerokovali aj návrh zákona o stáži, ale budú naďalej aj pracovať ako brigádnici, je oveľa lepšie, keď pracujú tu na Slovensku, kde nám často chýba nižšie kvalifikovaná pracovná sila, čo ochromuje potom podnikateľský sektor a služby, ako by museli chodiť na brigády za hranice.
Čiže dorovnávame stav, ktorý proporcionálne upraviť treba tak či tak, zároveň podporujeme podnikateľské prostredie a súhlasím s tebou, že v konečnom dôsledku môže toto opatrenie priniesť Sociálnej poisťovni, naopak, zisk, a nie stratu.
Ďakujem

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ako som už povedal v úvode, predkladáme do legislatívneho procesu návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon o sociálnom poistení. Súčasná právna úprava stanovuje výšku odpočítateľnej položky pre študentov a dôchodcov vo výške 200 eur mesačne. To znamená, ak si študent alebo dôchodca na dohodu zarobí 200 eur za mesiac, neplatí z tejto čiastky žiadne odvody. Ak, ak je ten, ak je tá odmena vyššia, tak platí odvody v určitom pomere, ktoré budem o chvíľku citovať. V prípade študenta, pri odpočítateľnej položke odvádza zamestnávateľ sociálne odvody vo výške 1,05 % z vymeriavacieho základu z odmeny za prácu študent neodvádza odvody. To v prípade, ak si študent uplatní odvodovú odpočítateľnú položku.
Za príjem nad odpočítateľnú položku odvádza zamestnávateľ sociálne odvody vo výške 22,8 % a študent 7 % z vymeriavacieho základu.
V prípade, ak si študent neuplatnil odvodovú odpočítateľnú položku alebo si ju uplatnil, ale jeho príjem prevýši sumu 200 eur mesačne; v prípade neuplatnenia odvodovej odpočítateľnej položky sa uvedené sadzby odvodov platia z plnej výšky odmeny dohodára; ak sa uplatňuje odvodová odpočítateľná položka a odmena presiahne v danom mesiaci sumu 200 eur, odvádza študent a jeho zamestnávateľ odvody z rozdielu, ktorý prevyšuje hranicu 200 eur.
Takže môžeme povedať zhruba toľko, že koľko si zarobí ten študent alebo dôchodca, tak do toho, hranica 200 eur mesačne, neplatí z toho žiadne odvody, zvyšok platí tie sadzby, ako som povedal, aj teda ten študent, alebo dôchodca a zároveň aj zamestnávateľ.
V prípade dôchodcu pri odpočítateľnej položke, tam je trošku iné predsa, v prípade dôchodcu pri odpočítateľnej položke odvádza zamestnávateľ sociálne odvody vo výške 1,05 % z vymeriavacieho základu, teda z odmeny za prácu, dôchodca neodvádza odvody, čo platí v prípade, ak si dôchodca uplatní odpočítateľnú položku. A rozdiel medzi tým študentom a dôchodcom, je že ten dôchodca platí teda nad to, čo je nad 200 eur, tak platí platí zamestnávateľ odvody o niečo nižšie. Za príjem nad odpočítateľnú položku odvádza zamestnávateľ sociálne odvody vo výške 19,8 % a dôchodca 4 % z vymeriavacieho základu, to platí u dôchodcu, ktorý si neuplatní odvodovo odpočítateľnú položku, alebo si ju uplatní, ale jeho príjem prevýši sumu 200 eur mesačne. Taký je súčasný stav.
A náš návrh spočíva v tom, aby sa táto odvodová odpočítateľná položka zvýšila, a to zo sumy 200 eur na sumu 350 eur, teda vyššia, vyššia by bola o 75 %, oproti súčasnému stavu. Takéto zvýšenie považujeme za nevyhnutné, lebo priemerné mzdy od roku 2015, odkedy platí tých 200 eur, priemerné mzdy od roku 2015 stúpli o vyše 70 %, minimálna mzda dokonca o 100 %. Starobné dôchodky sa v tomto roku zvýšia oproti roku 2015 o niečo viac ako polovicu. Ohľad je potrebné brať hlavne na študentov, pretože sú to ľudia väčšinou bez iného príjmu, preto je potrebné zvýšiť odpočítateľnú položku, odpočítateľnú odvodovú položku na základe rastu minimálnej mzdy, to znamená, že by mala ísť zhruba na dvojnásobok.
Na druhej strane, starobné dôchodky síce nestúpajú tempom ako priemerné mzdy, ale dôchodok je pevná sociálna dávka a istý príjem pre dôchodcu, preto sa ako priemer pre obe skupiny – dôchodcov, študentov – s prihliadnutím na vývoj priemernej mzdy, minimálnej mzdy a rastu starobných dôchodkov navrhuje odvodová odpočítateľná položka vo výške 350 eur, takže je to niekde medzi, medzi tým dôchodcom a študentom. Takže toto je výhoda pre toho dôchodcu a pre študenta, ale potrebné, potrebné je uviesť aj to, že zvýšenie odvodovej odpočítateľnej položky je atraktívne aj pre zamestnávateľov. Nie je totiž zanedbateľné, či pracovníkovi popri odmene sociálne odvody uhrádza buď 1,5 %, alebo 22,8 %, to je u študentov, alebo 1,5 %, alebo 19,8 % u dôchodcov. To znamená, ak to posunieme na tých 350, tak v podstate tí zamestnávatelia budú tiež oslobodení od veľkej časti odvodov, ktorú platia, nad sumu 200 eur dnes. Vyžiadali sme si aj údaje zo Sociálnej poisťovne a podľa týchto podkladov, si uplatnilo v roku 2023 odvodovú úľavu do 200 eur mesačne 172 701 osôb, z toho 114 635 študentov a 58 066 dôchodcov. Ak by bolo možné uplatniť si úľavu aj nad nad 200 eur mesačne, teda ten minulý rok, až do výšky 350, keby to teda platilo vlani, mohlo by to tak urobiť 48 201 osôb. Z toho 39 044 študentov a 9 157 dôchodcov. Sociálna poisťovňa, by tak prišla na odvodoch o 2 308 673 eur. To by bola vlastne strata pre Sociálnu poisťovňu. Ale. Predkladaný návrh zákona bude mať v prípade statického zachovania objemu dohôd o brigádnickej práce študentov a dohôd o vykonaní práce alebo dohôd o pracovnej činnosti dôchodcov negatívny dosah na verejné financie, pretože sa zníži výber odvodov. To je, tak by to vlastne jako vyzeralo na, na prvý pohľad.
Na druhej strane, však možno predpokladať, že záujem zamestnávateľov a rovnako študentov a dôchodcov o uzatváranie takýchto zmlúv stúpne, pretože dohody s upravenou odpočítateľnou položkou budú atraktívnejšie. Jednoducho, budú sa platiť menšie odvody.
Čo to, čo môže znamenať? Čo to môže znamenať? Možno očakávať, že vzrastie počet dohôd a zároveň výška dohodnutých odmien. Výsledkom bude eliminovanie negatívneho dosahu zvýšenia odpočítateľnej položky na Sociálnu poisťovňu a vyšší kumulatívny dodatočný výber odvodov v prospech Sociálnej poisťovne z vyšších odmien a väčšieho počtu zmlúv, takže predpokladaný návrh zákona, môže mať, môže vynulovať tú stratu, o ktorej som hovoril, alebo dokonca môže spôsobiť to, mnohí si to pamätáte z roku 2004, keď, keď prišla na Slovensko rovná daň, tak vtedy išli daňové sadzby dole a výber, výber dane z príjmov nasledujúci rok bol oveľa vyšší. To znamená, že nastal úplný opak. Predpokladáme, že ak by sme takto vyšli v ústrety študentom a dôchodcom, aj teda zamestnávateľom, tak bude to znamenať že môžu vzrásť príjmy Sociálnej poisťovne. A apelujeme na to, aby, aby sa táto suma upravila, pretože sa v podstate nevalorizovala od roku 2015, to znamená deväť rokov. A za ten čas, ako som spomenul, strmým tempom stúpli mzdy aj dôchodky.
Predkladaný návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a zamestnanosť. Záujem angažovať študentov a dôchodcov na dohody stúpne, pretože zamestnávateľom klesne odvodové zaťaženie a dohodárom vzrastie čistý príjem z vykonanej práce. Zmena zákona pomôže riešiť problémy zamestnávateľom, ktorí zápasia s nedostatkom pracovníkov. A môžeme očakávať že pracovný trh sa vzpružní.
Na základe toho, čo som tu prečítal, žiadam v mene svojom aj v mene kolegu Františka Majerského a takisto v mene celého klubu KDH, páni poslanci, aby ste tento návrh zákona podporili.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 322.
Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu, je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady číslo 316 z 27. mája 2024 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 6. septembra 2024 a v gestorskom výbore do 9. septembra 2024.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

No, už som si myslel, že to dnes nebude zaujímavé, tuná v parlamente sedieť, ale potešili ste ma, že chceme diskutovať. Asi všetkých kolegov by sme tu unudili k smrti, keby sme začali tu polemizovať o tom, že čo je etatizmus v zdravotníctve a ako to, ako to kto myslí. Myslím, že to si môžme asi potom my traja nejako vydiskutovať, lebo pre ctené plénum, pri všetkej úcte, asi by to nebola celkom plodná debata.
Každopádne ja musím povedať len aspoň jednu takú poznámku, že ja si teda nemyslím, že všetko vyrieši trh, aj keď by sme mali tie pozitíva z trhu si zobrať ako príklad, a ja to stále budem opakovať naozaj niektoré veci. Spomeniem jednu vec, napríklad to centrálne riadenie, to, že už naše súkromné spoločnosti, či Penta, či Agel, pochopili, že musia byť centrálne riadené, že majú nejaké klastre, že majú nejaké indikátory. Toto je základ. Toto si musíme zobrať ako príklad. Ale ja si nemyslím, že všetky nemocnice musia byť súkromné, naozaj si to nemyslím a minimálne tie univerzitné nemocnice, našli by ste strašne málo príkladov vo svete, kde univerzitné, koncové, špičkové vzdelávacie inštitúcie sú v rukách súkromného investora, maximálne je to cez nejaký PPP projekt, ale nie sú bez kontroly nejakého regulátora. No, ale tu už zase by som sa teraz rozbehol a neskončil, takže tu to utnem.
A myslím si, že áno, je to určitá regulácia. Súhlasím s Oskarom, že je to regulácia na základe konkrétnych dát. Myslím si, to, čo si aj pomenoval, že je veľa možno aj dôležitejších vecí, ktoré by sme mali riešiť, a možno by ten systém to zlepšilo, ale sú to na, to sú na dlhú dobu, to proste sa nedá urobiť hneď. Toto je rýchlejšie riešenie, ktoré sa dá, samozrejme, určitým spôsobom zmeniť. Mňa neteší vôbec, že takéto veci vôbec dávame, dávame do zákonov, lebo to by sa dalo možno riešiť iným spôsobom, a potom pružnejšie reagovať na to, či to prináša osoh, alebo nie. Ale to už tu teraz nevyriešime. Ja si myslím, že je tu aj priestor, ak by to prešlo do druhého čítania, ešte nejako zmodifikovať, zoptimalizovať a vyskúšať v praxi. To, čo zatiaľ sme my navnímali či už zo sektora, alebo od absolventov, alebo teda študentov, nám potvrdzuje to, že asi nie sme celkom mimo, takže tak.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Budem reagovať na kolegyňu Škopovú Anežku.
Som veľmi vďačný, že sa venuješ tejto téme. Určite je dôležitá. Šikana na školách je vážny problém. A čo je ešte alarmujúce, že nám narastá. Ja z dlhoročnej praxe vám poviem, že nástroje, ktoré máme na odhaľovanie a spravodlivé vyriešenie takého problému, kde sa vyskytla šikana, sú na Slovensku veľmi neúčinné a chaotické. Sú nedostatočné. Učitelia, riaditelia často nevedia, čo majú robiť, a veľmi nelichotivý a neférový stav je veľmi často taký, že šikaner alebo agresor ostáva na škole a zo školy utekajú obete, lebo sa tá šikana nerieši dostatočne rýchlo a adresne.
Otázkou je, že či práve školský ombudsman je ten nástroj, ktorý toto má vyriešiť, pretože problémom Slovenska je, že máme príliš veľa úradníkov na počet obyvateľov, sme krajina, ktorá je, ktorá má státisíce úradníkov, a ako si už spomínala, je tu verejný ochranca práv a je tu komisár pre deti, a či len zavedenie ďalšieho úradu aj z nejakými drobnými kompetenciami, že či toto pomôže. Z môjho pohľadu ma veľmi mizivé a neúčinné právomoci povedzme riaditeľ školy a, a takisto tie pravidlá, ako sa rieši šikana a čo to vlastne šikana je, nemáme presne zodpovedané. Učitelia, riaditelia by privítali taký jednoduchý a jasný vecný manuál, čo sa robí v takom, v takom v takom prípade, ako keby sme nevedeli, ako keby sme tápali, a ten problém riešili, len tak nejako pocitovo alebo na základe nejakých skúseností. Nie je to dostatočné.
Som rád, že sa tomu venuješ. Aj, keď otázka zavedenia, len ďalšieho úradu a bez systémového riešenia mne to príde zatiaľ nedostatočné, ale veľmi pekne ďakujem za snahu.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
A, pani kolegyňa, ďakujem za vystúpenie i návrh zákona. Ako poslanec, ktorému 32 rokov kariéry záleží na vzdelávaní a školstve, mal som príležitosť pôsobiť na viacerých pozíciách v školstve, mne veľmi záleží na tom, aby naša vzdelávacia sústava reflektovala podmienky 21. storočia. V tom zmysle mi je prakticky jedno, s kým na tom KDH spolupracuje, tak ako sme nechali pánu ministrovi Tomášovi Druckerovi odporúčania, ako postupovať v tomto zmysle, tak vám som vďačný za tento návrh zákona a dúfam, úprimne som zvedavý, ako sa k nemu postaví koalícia, pretože tento zákon posilňuje možnosť, aby naši študenti, osobitne tí, ktorých si aj samotné organizácie poskytujúce stáže vyberú a majú o nich záujem, môžu zostať na Slovensku a nemusia ísť do zahraničia.
Druhý aspekt je ten, že jedna z tých koncepčných vecí, ktorú odporúčame aj súčasnému ministerstvu školstva, je modulárnosť vzdelávacích programov, aby nemuseli študenti absolvovať buď celé päťročné magisterské, alebo inžinierske či trojročné bakalárske štúdiá, ale dopĺňať si vzdelávanie v rámci zákona o celoživotnom vzdelávaní i vysokoškolského zákona aj parciálne a k tomu takéto stáže by tiež mohli prispieť.
Čiže nie je to len stáť na svojich nohách, postarať sa, ostať na Slovensku, je to aj o tom, ďalej sa vzdelávať a pripravovať sa na kvalitný výkon povolania, ktorý potrebujeme na Slovensku mať, preto klub KDH váš návrh zákona podporí a vyzývam tiež kolegov z koalície, aby urobili taktiež.
Vďaka.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, milí kolegovia, a máme tu ďalší zákon, ktorý je predložený v skrátenom legislatívnom konaní. Podobne ako predrečníci sa vyjadrovali k vlastne použitiu tohto inštitútu skráteného konania kriticky, tak vyjadrujem sa aj ja k tomu kriticky. Nebudem opakovať dôvody, ktoré hovorili kolegovia, v tom sa v podstate zhodneme.
Ja pridám, ja pridám jeden, jeden ďalší dôvod, keď sa pozriete do doložky vplyvov, tak tam vlastne máte vyčíslené, vyčíslené všade, že žiadne vplyvy na, na rozpočet, na, na verejné subjekty, akurát pri vplyve na rozpočet, štátny rozpočet, tam je negatívny vplyv. A pri vplyve na regióny, na samosprávy, je pozitívny vplyv. Takže na jednej strane ja pridám ten, teda pridám sa, pridám sa k tomu argumentovaniu týmto novým prvkom.
Na jednej strane hovoríme o tom, že ideme, ideme sanovať nejaké škody štátu, ktoré by mohli vzniknúť, je to ozaj diskutabilné, že či v tomto prípade vznikajú štátu nejak, nejakému, ne... teda nejaké škody štátu, na druhej strane priamo v doložke hovoríme, že to bude mať negatívny vplyv na, na hospodárenie štátu, takže to by som si nechal od pána ministra rád vysvetliť.
Tiež sa prikláňam k tomu, že sa vyslovene nadužíva tento inštitút skráteného legislatívneho konania. Navyše vláda prichádza s... prichá... prišla s týmto, s týmto návrhom v regióne v Rimavskej Sobote, to znamená, že ideme do regiónu, hovoríme o pomoci okresu okresu Rimavská Sobota, Poltár, hovoríme o prečerpávacej elektrárni a tak ďalej, a zároveň pri, vychádzame v ústrety samosprávam a musíme to oznámiť v regióne. Takže vidím, vidím tam dosť veľa, veľa ako aj iných, iných motívov ako vyslovene, vyslovene pomôcť. Vidím tam dosť veľa ako marketingu.
Ale aby som bol konkrétny, my, čo sa týka tohto návrhu, samozrejme, že ho vítame, lebo sa to roky neriešilo, a, a rád by som položil pánovi ministrovi, využijem jeho príležitosť aj v tomto prípade, otázku. Vieme, ako vznikal Slovenský pozemkový fond. Vieme, čo, aký, aký majetok spravuje Slovenský pozemkový fond. Máme v tomto zákone aj nejakým spôsobom ošetrené alebo ste uvažovali nad tým, pán minister, uvažovala nad tým vláda, že či nejakým spôsobom nebudú zasiahnuté reštitučné nároky niektorých, niektorých ľudí, pretože vieme, že z tohto, z tohto fondu sa uspokojujú reštitučné nároky. A keďže pôjde o, predpokladám, dosť rozsiahly objem, ktorý tu nemáme vyčíslený, ale asi rozsiahly, rozsiahly objem pozemkov, ktoré pôjdu, ktoré, ktoré prevedie Pozemkový fond na, na samosprávy, takže či tam hrozí nejaké riziko alebo či vôbec vláda o tom uvažovala, či takéto riziko môže vzniknúť, že sa prevedú pozemky, na ktoré možno budú reštitučné nároky ešte v budúcnosti. Túto otázku kladiem aj preto, lebo vidíme, že ak by to pripomienkové konanie, teda keby ten zákon sa nepredkladal v skrátenom legislatívnom konaní, tak by bol priestor na to, aby sme sa týmito vecami zaoberali, ale možno sa tým vláda zaoberala, neviem. Rád si to nechám vysvetliť.
Ďakujem za pozornosť.