Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, budem na začiatok, na začiatok ozaj otvorený a osobný.
Keď sme si rozdeľovali posty vo výboroch pred... tesne po parlamentných voľbách, kto z poslancov KDH bude kde sedieť, tak, pochopiteľne, že mne pripadla rola vo hospodárskom výbore alebo finančnom. Som v hospodárskom výbore podpredsedom. A potom druhý výbor, na požiadavku niektorých mojich kolegov, aby sme obsadili post aj vo výbore pre...
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, budem na začiatok, na začiatok ozaj otvorený a osobný.
Keď sme si rozdeľovali posty vo výboroch pred... tesne po parlamentných voľbách, kto z poslancov KDH bude kde sedieť, tak, pochopiteľne, že mne pripadla rola vo hospodárskom výbore alebo finančnom. Som v hospodárskom výbore podpredsedom. A potom druhý výbor, na požiadavku niektorých mojich kolegov, aby sme obsadili post aj vo výbore pre kultúru a médiá, tak tá požiadavka prišla ku mne a ja som ju zobral, pretože pri kultúre som bol, v médiách som pracoval, ako viete, a takisto aktívne pôsobím aj ako, ako publicista, vydal som niekoľko kníh, ktoré sa venujú najmä v histórii Slovenska, kde som sa, pochopiteľne, veľakrát obtrel aj o kultúru. Žiaľ, za toho pol roka vôbec som nečakal, čo ma... vôbec som nevedel, čo ma očakáva, ale hneď ako sme prišli na prvé zasadnutie výboru, tak sa začali riešiť problémy, problémy, nafúknuté problémy okolo RTVS. Viete všetci dobre, kde sa to skončilo. Potom prišiel Fond na podporu umenia, zákon o múzeách a galériách, a teraz tu máme Audiovizuálny fond, a ten legislatívny proces, tiež som nečakal, že môže byť z mesiaca na mesiac stále horší a horší a, žiaľ, je to tak.
Len prednedávnom sme boli svedkami zoštátnenia Fondu na podporu umenia, ktorého znenie si vládni poslanci schválili prelomením veta prezidentky. Likvidácia Rozhlasu a televízie Slovenska je ďalším tragickým zásahom vládneho valca do oblasti kultúry a umenia na Slovensku. Ďalšou obeťou má byť teda Audiovizuálny fond, o ktorom dnes rokujeme. Stalo sa už vizitkou arogancie i neschopnosti vládnej koalície, že sa v takýchto závažných témach obchádza legislatívny proces, odborná diskusia, medzirezortné pripomienkové konania a zákony, ktoré by mala predkladať vláda, účelovo predkladá skupina poslancov. Nikto nechce nikomu upierať poslaneckú zákonodarnú iniciatívu, no to, čoho sme boli svedkami už niekoľkokrát, ťažko nazvať štandardným legislatívnym procesom, pretože ako pri Fonde na podporu umenia, tak pri zákone o Audiovizuálnom fonde sme jednoducho svedkami veľkého podvodu a klamstva. Podvodu na všetkých tých, ktorí tvoria podhubie filmového priemyslu na Slovensku a z ktorých úspechov sa radujeme, keď z filmového sveta prichádzajú správy o bodovaní ich diel na prestížnych festivaloch a prehliadkach.
Klamstvá na nás poslancov, ktorí, poslancov, ktorí v prvom čítaní dostanú do pléna kozmetickú úpravu zákona, ktorá má len meniť pomery v dozornej rade. No v druhom čítaní bez akejkoľvek diskusie ani na výbore pre kultúru a médiá, sa v pléne prednesie pozmeňovací návrh, ktorý radikálne mení princípy fungovania Audiovizuálneho fondu a zmenami v počte z deviatich na trinástich, pričom, teda v rade zmena je z deviatich na trinástich navrhovaná, pričom päť z nich bude menovať priamo ministerstvo kultúry. Teda sme svedkami zoštátnenia, poviem, zopakujem, zoštátnenia ďalšieho umeleckého fondu a podriadenia jeho fungovania direktívam vládnej moci. Politizovanie umenia je vždy príznakom totalitného myslenia predstaviteľov vládnej moci, odkiaľ je len krok k autokratickému ovládaniu štruktúr štátu, a preto treba byť veľmi pozorný, ak sa niečo takéto deje. Poslanci Slovenskej národnej strany, ktorí v tejto línii konajú, sa s úsmevom na tvári alibisticky tvária, že všetko je v poriadku, a vôbec si neuvedomujú, že legislatívne prostredie deformujú a svojimi zákonmi vytvárajú pristávaciu dráhu pre etablovanie sa čohokoľvek a kohokoľvek do štruktúr štátu, pretože takéto jednofarebné zákony v prípade úspechu aj extrémistických ľavicových či pravicových politických síl vo voľbách im umožnia ideologicky ovládnuť mocenské štruktúry štátu.
Práve preto KDH volá po odbornej diskusii, ktorá by mala predchádzať všetkým zásadným legislatívnym zmenám, ktoré budú mať dosah na fungovanie celého sektora, ktorého sa týkajú. Aj v prípade Audiovizuálneho fondu obišli celý filmový a televízny sektor a jeho predstaviteľov, obišli. Preto sa rozhodol, že v mojej, preto som sa rozhodol, že v mojej rozprave dám priestor jeho hlasu a dovolím si prečítať otvorený list, ktorý zástupcovia jeho stavovských organizácií adresovali nám poslancom ako reakciu na škandalózne predložený pozmeňovací návrh a jeho znenie. Tento list sa tu už čítal včera, zaregistroval som to, myslím si, že stojí za to, aby sme si ho aj dnes ešte raz pripomenuli.
Prečítam z neho, koľko mi vyjde čas:
„Vážené poslankyne, vážení poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, Národná rada Slovenskej republiky sa na aktuálnej schôdzi zaoberá novelou zákona o Audiovizuálnom fonde. Krátko pred začiatkom rozpravy k návrhu v druhom čítaní, zverejnil predkladateľ pozmeňovací návrh, ktorý na rozdiel od znenia návrhu v prvom čítaní výrazným spôsobom zasahuje do fungovania fondu. Široká filmová obec reprezentovaná profesijnými a záujmovými združeniami podpísanými pod týmto listom, má zásadné výhrady voči navrhovaným zmenám zákona o Audiovizuálnom fonde, pretože podkopávajú princípy odborného a nezávislého rozhodovania o finančnej podpore slovenskej audiovízie.
Audiovizuálna tvorba na Slovensku prešla za posledných ostatných pätnásť rokov veľkým vývojom. Po období stagnácie je vo výbornej kondícii, slovenské filmy vidia v kinách každý rok státisíce divákov a diváčok, ďalšie milióny na televíznych obrazovkách a zároveň sú oceňované aj v zahraničí. Po celom Slovensku fungujú desiatky filmových klubov a vďaka ústretovým podmienkam a vysoko profesionálnemu prostrediu sem čoraz častejšie prichádzajú nakrúcať medzinárodné produkcie.
Najväčšiu zásluhu na tomto vývoji má Audiovizuálny fond, ktorý filmovému prostrediu poskytol systematickú finančnú podporu založenú na princípoch odbornosti a nezávislosti od politických reprezentácií. Navrhovaná novela zákona toto všetko ohrozuje. Zásadné zmeny sa týkajú Rady AVF. Počet jej členov a členiek sa má zmeniť z pôvodných deväť na trinásť, pričom päť členov alebo členiek rady bude menovať ministerka kultúry bez návrhov z profesionálneho prostredia. Ministerka kultúry môže svojich zástupcov a zástupkyne v rade kedykoľvek odvolať bez udania dôvodu, čo môže vážne ovplyvniť nezávislosť ich rozhodovania.
Rada má podľa predloženého pozmeňovacieho návrhu získať kompetencie schvaľovať podporu projektom, ktoré odporučia odborné komisie. Na schválenie podpory bude potrebných deväť hlasov, čo znamená, že bez súhlasu ministerstvom volených zástupcov a zástupkýň schválenie podpory nebude možné. Kompetencia schvaľovať podporu projektom dosiaľ patrila riaditeľovi fondu, prenos kompetencie na radu nabúra princíp vyváženej deľby moci, na ktorom bol Audiovizuálny fond vybudovaný, pretože zúži moc do rúk jedného orgánu fondu na úkor ostatných.
Ministerstvo kultúry sa podobne ako pri zákonoch o STVR či FPÚ snaží získať kontrolu nad žiadateľmi a žiadateľkami aj nad obsahom diel podporovaných z verejných zdrojov. V prípade, že konkrétny projekt alebo konkrétny žiadateľ, či žiadateľka nebudú ideologicky, politicky, či z iných dôvodov vyhovovať záujmom ministerstva kultúry, ministerstvo bude môcť ich podporu blokovať. Priamy politický vplyv sa už nebude týkať iba nakrúcania filmov, ale aj distribúcie, filmových festivalov, výskumných projektov alebo modernizácie kín.
Nutnosť rozhodnúť o podpore projektov a voľbe, či odvolaní riaditeľa deviatimi hlasmi z trinástich namiesto obyčajnej väčšiny môže značne obmedziť fungovanie fondu, najmä v prípade, ak zloženie rady bude nekompletné, ako je to aj v súčasnosti, keď pre nečinnosť ministerstva kultúry ostáva od januára tohto roku jedno miesto v rade neobsadené.
Rada AVF má zároveň získať možnosť rokovať neverejne, čím by odborná verejnosť prišla nielen o možnosť kontroly, ale zároveň by sa sťažilo zapájanie profesionálneho prostredia do fungovania fondu. V súčasnosti je každé rokovanie rady s výnimkou dvoch konkrétnych prípadov špecificky v zákone verejné. Podľa navrhovanej novely by rada získala možnosť sama rozhodnúť o tom, že bude rokovať s vylúčením verejnosti, pričom tak môže urobiť bez udania dôvodu, hocikedy a kedy bude chcieť, vždy. Avizované zmeny ohrozujú životaschopnosť celého slovenského filmového priemyslu, doba výroby jedného audiovizuálneho diela štandardne prekračuje rámec jedného volebného obdobia, politicky motivované rozhodnutia ministerských nominantov a nominantiek môžu ohroziť vznik diel, ktorých výroba sa už začala, a uhrnúc do špirály neistoty novopodporené projekty, ktoré môžu prísť o podporu budúcich v produkčných fázach, keď dôjde k zmenám vo vláde po parlamentných voľbách.
Pre ďalší rast slovenskej audiovízie je kľúčová stabilita výrobného a dodatočného prostredia a tá sa vylučuje z možnosťou, že o podpore projektov môže rozhodnúť politicky nominovaná časť rady fondu.“ A tak ďalej, mohol by som čítať ďalej. A na záver tieto inštitúcie, ktoré sú podpísané pod listom, hovoria o tom, že predložený pozmeňovací návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o Audiovizuálnom fonde, ohrozí odborné a nezávislé rozhodovacie procesy v AVF a tým negatívne ovplyvní celé slovenské audiovizuálne prostredie, preto vyzývame vás, aby ste predmetný pozmeňovací návrh neprijali.
KDH odmieta takéto znásilňovanie kultúry, preto som to aj prečítal, pretože stojíme za týmito ľuďmi, ktorí to napísali, a prajeme si, aby sa rokovanie o tomto zákone skončilo, aby sme ho ne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
