Vážený pán predsedajúci, vážený pán generálny riaditeľ, kolegyne, kolegovia, máme pred sebou rozpočet Sociálnej poisťovne na budúci rok a teda možno asi aj výhľady na ďalšie roky. Ja len zopakujem to, čo sme počuli pred chvíľou, tie finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, v podstate keby sme brali Sociálnu poisťovňu ako inštitúciu, ktorá by mala mať, ktorá by teda mala riadne hospodáriť, tak tento rok by sme jej museli doplatiť 2,72 mld. eur, aby hospodárila s vyrovnaným rozpočtom. Nejdem teraz rozoberať tie dlhodobejšie príčiny, ktoré tu boli. Ja som to hovoril v mojom príspevku k návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok. Samozrejme, sú tam historické veci, mohli by sme hovoriť o II. pilieri, mohli by sme hovoriť o demografii, mohli by sme hovoriť o podmienkach dôchodkového veku, predčasných dôchodkoch a tak ďalej. Ale ja sa budem venovať hlavne tým veciam z posledného roka a, myslím, roka 12 mesiacov dozadu, to znamená, ako sme tu aj sedeli pred rokom, na konci roka 2023.
Takže v prvom rade, ako to vlastne vyzerá so Sociálnou poisťovňou, keď si to zoberieme z hľadiska toho, ako mala hospodáriť, ako sa to počítalo, alebo ako s tým počítal štátny rozpočet. V skutočnosti štátny rozpočet minulý rok počítal s dotáciou pre Sociálnu poisťovni, poisťovne, do Sociálnej poisťovne s 1,6 mld. eur a skutočnosť je taká, ako som povedal, o viac ako 1 mld. eur viac. A ja sa pri tom pozastavím, pretože keď sme vlani hovorili aj s ministrom práce a hovorili sme o tom, že akým spôsobom chce vykryť tie 13. dôchodky, veľkorysé 13. dôchodky, tak sme boli ubezpečení, že nejakým spôsobom sa nebude siahať na nejaké ďalšie príjmy a nebude to súvisieť nejakým spôsobom so zvyšovaním deficitu, plánovaného deficitu štátneho rozpočtu. Je tam rozdiel 1 mld. eur, to znamená, s veľkým znepokojením sa pozerám aj na to, že ako bude Sociálna poisťovňa hospodáriť v budúcom roku. Ťažko to pričítať tu generálnemu riaditeľovi, pretože ten vychádza z nejakých skutočností, ktoré sú tu, a vychádza vlastne z politických rozhodnutí a 13. dôchodok v takej výške, ako je dnes schválený, tak je výsostne politické rozhodnutie. Ale predsa len musíme o tom hovoriť.
Ak môžeme hovoriť o tom, čo možno adresovať tu najvyššiemu predstaviteľovi Sociálnej poisťovni, tak to je výber poistného. Minulý rok, keď sme, keď sme tu hovorili o rozpočte, tak sa rátalo s nejakým objemom výberu poistného a vidíme podľa tých čísel, že to je o 246 mil. eur, taká je očakávaná skutočnosť tento rok. To znamená, výber poistného od ekonomicky aktívneho obyvateľstva by mal byť o takmer 250 mil. eur nižší, nižší, ako sme predpokladali. Asi tam tiež rád si vypočujem odpoveď. Možno tam budú tie predčasné dôchodky, ale o tých sme už dosť veľa vedeli a navyše, čo sa týka predčasných dôchodkov, tam sa dosť sprísnili podmienky v priebehu kalendárneho roka a rozpočtového roka. Takže tam sa niektoré veci upravili. Ale ako vidíme, tak tie predčasné dôchodky sú atraktívne aj dnes a sú atraktívne dokonca tak, že kto nastúpi na predčasný dôchodok tohto roku, tak je to preňho výhodnejšie, ako keby nastupoval na predčasný dôchodok po 1. januári budúceho roka.
Len sa zase prizastavím pri tých číslach, že vlastne o akých sumách to hovoríme, že v akom stave je vlastne Sociálna poisťovňa, ako je politicky nastavená. Politický systém, ktorý, alebo politické rozhodnutia, ktoré tu máme, že do akej miery je únosné, aby sme politicky takto rozhodovali o výdavkoch Sociálnej poisťovni. Ja väčšinou hovorím, samozrejme, že tam nie sú len starobné dôchodky, sú tam všetky ďalšie dôchodky. Nepôjdem ani do fondov, do vnútra a tak ďalej, len poviem tie sumárne čísla.
Zdroje Sociálnej poisťovne na rok 2025 budú niečo cez 16 mld. eur. Je tam aj prevod z minulých rokov, takže vypovedateľnejší údaj sú príjmy v bežnom roku. Tie budú niečo vyše 15 mld. eur, pritom ten transfer zo štátneho rozpočtu sa ráta na výške 2,75 mld. eur, 18 %. Dámy a páni, 18 %. Osemnásť percent bude Sociálna poisťovňa potrebovať transfer zo štátneho. Je to také slovo cudzie, ktoré možno je nepredstaviteľné, ale keď poviem len toľko, že na tieto peniaze si štát bude musieť požičať, požičať na trhoch, a jednoducho aby zadotoval tú Sociálnu poisťovňu. To znamená 18 % zo všetkých tých výdavkov Sociálnej poisťovne, ktoré tu budeme mať, tak budeme kryť na dlh. A to nie je, to je len budúci rok. V tých ďalších rokoch by sa malo pokračovať približne podobným tempom. Inak povedané, každé piate, takmer každé piate euro, ktoré Sociálna poisťovňa vydá na vyplácanie dôchodkov, tak bude kryté na dlh. To znamená, keby sme boli dôslední a zobereme si 12 kalendárnych mesiacov, tak 20 %, to znamená v podstate štyri mesiace teda, ak dobre počítam, 20 %, 10 %, 2,5 mesiaca. Dva a pol mesiaca musí, Sociálna poisťovňa v podstate žije len na tom, čo si požičiame, nie na výbere od ekonomicky aktívnych obyvateľov.
Medzi politické rozhodnutia tohto roka patrilo aj zrušenie rodičovského dôchodku. Môžeme si povedať, že, alebo oponenti povedia, my sme ho nezrušili, však v ústave je jasne povedané, že ten rodičovský dôchodok môže byť aj vo forme daňovej, alebo daňovej úľavy. V tomto prípade tento rodičovský dôchodok môže byť, môže byť alternatíva k tomu systém, čo platí doteraz. To znamená, že z odvodov sa platí, platia deti vlastným rodičom a tak sa to môže platiť z tej asignácie 2 % dane. Pochopiteľne, že nikdy aj keby sa tá daň asignovala len na dôchodky, ktoré majú ekonomicky aktívni obyvatelia, tak nikdy to nepokryje ten rodičovský dôchodok, čo máme dnes, a napokon to priznáva aj vláda, ktorá hovorí o tom, že týmto spôsobom by sa ušetrilo budúci rok 287 mil. eur, takmer 300 mil. eur. To znamená, že ráta sa s tým, že jednoducho ten rodičovský dôchodok, hoci je garantovaný v ústave, hoci je, tak bude v podstate zachovaný takým spôsobom, že bude totálne zredukovaný, ak vôbec nejaké tie dôchodky rodičovské budú, pretože na rozdiel od súčasnosti, keď tie odvody idú automaticky pre tých rodičov, tak v budúcnosti to bude na dobrovoľnom rozhodnutí toho dieťaťa, či prispeje, prispeje svojmu rodičovi a často bude pred dilemou, ak aj chce tie percentá dane poukázať, či to dám svojmu rodičovi, alebo to dám nejakej mimovládnej inštitúcii, ktoré pochopiteľne týmto spôsobom, ak by sa masovo, masovo táto daň uplatňovala ako rodičovský dôchodok, tak prídu o vážne, vážne zdroje.
Chcem pri tom povedať, že, pri tomto rodičovskom dôchodku, že samozrejme, že je dôležité, že v čase, keď budú mať hlbšie do peňaženiek všetci, aj dôchodcovia budúci rok, tak jednoducho prídu o časť, časť svojho príjmu, ktorý poznali tento rok, ale čo je dôležitejšie, tak prestáva nám fungovať, alebo ak vôbec máme systém medzigeneračnej spravodlivosti. Hej? To je taký pekný výraz – medzigeneračnej spravodlivosti. A ja to poviem ešte tak tvrdšie, medzigeneračnej solidarity. Je to veľmi jednoduché. Celá tá filozofia, celá tá filozofia je v tom, toho rodičovského dôchodku, že ak rodič vychová dieťa, umožní mu vzdelať sa a umožní mu, aby mal dobré zamestnanie s dobrým príjmom, tak odmenou pre toho rodiča je to, že mu môže zo svojej odvodovej povinnosti určitú časť tomu rodičovi posúvať každý mesiac alebo každý polrok, alebo ako to nastaví systém. Takže toto vlastne padá tá medzigeneračná solidarita a ja poukazujem na to, že to je mimoriadne dôležité. Ja to ukážem na jednom príklade, lebo ten budúci rok bude ozaj špecifický. Bude špecifický nielen preto, že skutočne tá záťaž na obyvateľov bude veľmi veľká cez zvýšené dane a poplatky, ale aj cez jednu ďalšiu vec, na ktorú nikto neupozorňuje, a to, že napr. dôchodcovia budúci rok budú mať valorizované dôchodky podľa dôchodcovskej inflácie. To znamená, ak tie ceny nám tu budú výrazne rásť, tak tí dôchodcovia budú zachránení. Pretože do tej dôchodcovskej inflácie sa počítajú, idú tam hlavne ceny potravín, ako viete, tretinu, štvrtinu až tretinu dôchodkov vynakladajú dôchodcovia na potraviny.
Takže dôchodcovia budú ošetrení valorizáciou, ktorá je v zákone nastavená, ale rodiny s deťmi nebudú ošetrené. Jednoducho ak tie rodiny s deťmi budú menej zarábať, tak nebudú mať kompenzovanú tú stratu takýmto spôsobom. A navyše, ideme im zobrať veľkorysý daňový bonus, uznávam, že je veľkorysý, ale práve v tých podmienkach budúceho roka by ten daňový bonus bol namieste, aby ostal zachovaný, pretože my ideme ubrať rodinám z toho čistého príjmu a keď sa pozrieme na analýzy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, tak vidíme, že tí, ktorí najviac doplatia budúci rok na konsolidáciu, sú rodiny s deťmi. Skutočne. A osamelí rodičia. To znamená, že oni budú niesť tú ťarchu a potom sa mi zdá až nemorálne, napr. ako aj dnes sme vyzvali, aby predložila vláda, stále voláme po tom, akým spôsobom chce dotovať ceny energií. Ak pristúpime alebo zotrváme na plošnom dotovaní cien energií, tak v podstate rozhádžeme peniaze a tým pádom na tie dotácie plošné sa pozbierajú všetci a najmä tie rodiny s deťmi, o ktorých som hovoril. Je to morálne, aby sme rozdávali plošne dotácie aj tým, ktorí ich nepotrebujú, a aby sa v ťažkom roku, budúcom, na to zbierali práve tí ľudia, ktorí budú mať najhlbšie do vrecka? No ja si myslím, že nie.
Ak môžem niečo vyčítať tvorcom rozpočtu Sociálnej poisťovne, tak chýbajú mi analýzy. Poviem príklad. Budúci rok sa zvýšia stropy na odvody sociálneho poistenia zo 7-násobku na 11-násobok priemernej mzdy. Ono sa to zdá, ako sme počuli, ako počúvame tú rétoriku, bohatým sa uberie a tí chudobnejší budú trpieť menej. Tí, čo viacej zarábajú, tak budú platiť aj vyššie odvody, keď to teda vyjadríme jedným číslom, pretože majú vyšší príjem, no tak budú platiť vyššie odvody a zastropujeme im to niekde až na 11-násobku priemernej mzdy. No fajn, keď sa tak rozhodli vo vládnej koalícii, ale ja tu nemám v tom rozpočte Sociálnej poisťovne žiadnu analýzu, že koľko, ako to ten štát chce vybrať. Ja, my máme jediné číslo, ktoré predstavil minister financií pri zverejnení konsolidačného balíka, a to je 92 mil. eur. O toľko by sa malo vybrať na sociálnych odvodov viac, pretože sa len zdvihnú stropy. No lebo keby sme spravili analýzu, mám podozrenie, že to je statická analýza. To znamená, že sme si zobrali, koľko máme takých ľudí, však Sociálna poisťovňa má svoje databázy, ktorí zarábajú také veľké peniaze, že budú musieť platiť vyššie odvody. Spočítali sme to a vyšlo nám 92 mil. eur. Prosím vás pekne, kto sú tí ľudia, ktorí platia takéto vysoké odvody? To sú často manažéri, ľudia na rozhodovacích funkciách. Tí, ktorí napr. rozhodujú na Slovensku o investíciách. To sú ľudia, samozrejme, veľmi dobre platení, stále nie tak, ako v zahraničí, ale veľmi dobre platení a sú veľmi dobre platení aj preto, aby prijímali správne rozhodnutia. My sme investične totálne poddimenzovaní. Sme takí poddimenzovaní, že chodíme s prosbami do Číny a ťaháme si sem tie investície, aj keď vyhovujú oveľa viac tým, čo ich donášajú, ako tým, čo ich prijímajú. A my v tomto čase ideme zaťažovať ľudí, ktorí sú na týchto pozíciách, oveľa vyššími sociálnymi odvodmi.
Však si to len predstavte. On má na stole papier, ako sa rozhodne, ako jeho firma bude investovať a povie si, no ale tak toto mi robia, vidím tu ešte, že tu je nejaká nezmyselná transakčná daň, vidím, že mi dvíhajú dane z príjmu ráznym spôsobom. Vidia, že štát si napriek tomu necháva pokladničku vo Všeobecnej pokladničnej správe, že má svoju pokladničku, z ktorej si bude môcť míňať peniaze, ako uzná za vhodné. A ja mám, ja mám na základe tohto sa rozhodnúť, že budem na Slovensku investovať? No veľmi dobre si to spočítam, či to spravím.
Ďalšia vec, hovoríme o tom, že nám utekajú ľudia, schopní ľudia. Prosím vás pekne, ako chcete motivovať ľudí, ktorí pochopiteľne musia mať túžbu zarábať dobré peniaze. Keď im poviete, no tak keď ich budete zarábať, tak vám ich zodvodníme alebo zdaníme týmto spôsobom. Vyháňame ľudí a vyháňame opäť tých ľudí, ktorí majú možnosť si zarobiť veľké peniaze v zahraničí. A tretia vec, vôbec nepriťahujeme naspäť ľudí, ktorí v tom zahraničí už sú, vyše 100-tisíc ľudí. Za posledných päť rokov Poľsko má štatistiky, že viac priťahuje ľudí z vonka, ktorí odišli, ako odchádza von. Posledný prieskum, čo som videl, tak takmer polovica mladých ľudí chce z tohto štátu odísť. To sú šialené čísla. To znamená, my by sme mali veľmi dobre hľadieť na to, že ako formujeme to prostredie a jeden z tých prvkov toho prostredia aj sú stropy na sociálne odvody. Ale dá sa o tom uvažovať, len opakujem, chýba mi tam analýza. Ja viem, že ťažko sa robí analýza k takýmto veciam, ako hovorím, ale predsa len, dajú sa spraviť prieskumy a tak ďalej. Keď si vie súkromná firma spraviť prieskum, že ako hľadia ľudia na náš domáci pracovný trh, tak prečo by si to nemohol dať spraviť aj štát.
A napokon sa pozastavím pri 13. dôchodku, už som o ňom hovoril. My keď sme pri schvaľovaní 13. rozpočtu hovorili s ministerstvom práce, tak hovoril o tom, že napríklad že ten 13. dôchodok má vykrytý finančne. A teraz vidíme, ja som to čítal úplne na začiatku, že ten deficit, ktorý má Sociálna poisťovňa a ktorý, ktorý chcel štát, štát vykrývať cez štátny rozpočet, tak je oveľa vyšší. Nuž, odkiaľ prichádzajú tie zdroje? Otázka je, keď ideme teraz konsolidovať, a hovoril som tu napríklad o tej, o tej dôchodcovskej valorizácii dôchodkov, ktorá je svojím spôsobom ošetrená, je ozaj namieste, aby sme ostali pri takýchto 13. dôchodkoch, plošných 13. dôchodkoch ? Nepýtalo sa, a to sa týka, možno je to pre pána riaditeľa politické rozhodnutie, ale asi sa on pýtal svojich, svojich šéfov na ministerstve práce a na ministerstve financií, že akým spôsobom chce štát pristúpiť, vláda pristúpiť k 13. dôchodkom budúci rok. Samozrejme, že tie čísla, ktoré tu máme, tak rátajú s takým istým 13. dôchodkom, ako bol dnes. To znamená všetci vo výške toho priemerného. Tak otázka znie, a nejdeme to prehodnotiť? Skutočne na to máme?
To je to isté, čo som hovoril pri tej plošnej energopomoci, stále čakáme, čo s ňou bude. Neprehodnotíme tie 13. dôchodky? Alebo, poviem to takto, neurobíme riadnych 12 dôchodkov, že ten 13. dôchodok vyhodíme úplne? To nie je útok na dôchodcov, to je, to je starosť o verejné financie, pretože tie vysoké 13. dôchodky často dostávajú ľudia, no vysoké, dostávajú priemerné, ale jednoducho ich nepotrebujú tie 13. dôchodky, alebo nepotrebujú ich natoľko ako tí, ktorí majú tie dôchodky ozaj nízke.
Takže to je možno, možno nám povie pán riaditeľ z kuchyne, že či sa uvažovalo o nejakom, nejakej zmene, o nejakých, nejakom inom prepočte 13. dôchodkov, aby to ten štát nepotopilo. Skutočne, takmer 3 mld. eur, uvedomme si, 3 mld. eur, ktoré potrebuje Sociálna poisťovňa na vyskladanie svojich, svojich výdavkov, tak tie 3 mld. eur tvoria polovicu celého schodku štátneho rozpočtu, jednu polovicu. To znamená, keby sa vyšetrilo, keby sa vyriešil problém s tou veľkou sekerou v Sociálnej poisťovni, tak sa veľmi pomôže vôbec celým verejným financiám a schodku tých verejných financií.
Ďalšia vec, a posledná, čo poviem, lebo už mi uteká čas, je, že Sociálna poisťovňa má obrovské pohľadávky. Všetko so všetkým súvisí, spomínal to tu aj pán najstarší poslanec v parlamente, všetko so všetkým súvisí, skutočne súvisí, pretože ak sociálna, ak zdravotná, ak zdravotné zariadenia nedokážu, nieže nedokážu, ony už automaticky neplatia sociálne odvody, automaticky. To znamená, ak nevyriešime problém v zdravotníctve, tak nechávame obrovský problém v Sociálnej poisťovni. Je to, je to obrovský problém a takto by sme mohli ísť ďalej, mohli by sme ísť ďalej aj do iných oblastí, pretože nielen zdravotné zariadenia neplatia sociálne odvody a sú tu ďalšie inštitúcie. S tým súvisí, samozrejme, problém vymáhania pohľadávok a tak ďalej a tak ďalej.
Takže to sú, to sú možno, možno pár otázok, ktoré nám pán generálny riaditeľ dokáže na ne odpovedať, možno na niektoré nie, ale ja si so záujmom, záujmom vypočujem jeho odpovede.
Ďakujem za pozornosť.
