Videokanál klubu

Ďakujem všetkým, ktorí mali faktickú poznámku.
Za 35 rokov vlastne prechádzame stále takýmito zápasmi, že stále tá akoby tendencia nejakého návratu pred ten november ´89. Doteraz sme ich všetky zvládli. Doteraz sme všetky nakoniec, posunuli sme vždy Slovensko ďalej. Ja som presvedčený, že aj tento zápas nejakým spôsobom zvládneme. Dáva mi tomu nejaký taký optimizmus tak naša historická skúsenosť, že v konečnom dôsledku sme to vždycky zvládli. Dúfajme. (Potlesk.)

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, na začiatku môjho vystúpenia chcem zdôrazniť, že budem hovoriť z pozície kresťanského demokrata, ale vystupujem tu len za seba samého.
Rokujeme dnes o novele Ústavy Slovenskej republiky. Rokujeme o nej v kontexte aktuálnej vnútropolitickej situácie na Slovensku i v kontexte zahranično-politickej situácie, ktorá nás počnúc ruskou agresiou na Ukrajine, pokračujúc ďalšími tragickými konfliktmi, nakoniec vidíme teraz medzi Iránom a Izraelom, vo svete stavia do úplne novej situácie, akú sme od konca druhej svetovej vojny nezažili. Pre Slovensko je zatiaľ kľúčový vnútropolitický kontext prijímania tejto novely.
Premiér Robert Fico sa za posledné mesiace svojimi vyjadreniami i konkrétnymi krokmi vôbec netají, že má v úmysle vytrhnúť Slovensko z demokratického sveta krajín Európskej únie tým, že nám predkladá za vzor autoritatívne a totalitné krajiny ako sú Čína, Vietnam a najnovšie aj Uzbekistan. Vyzdvihuje krajiny, kde je pri moci jedna politická strana dôvodiac politickou i ekonomickou stabilitou a prosperitou. Zažili sme to na Slovensku počas štyridsaťročnej komunistickej vlády, zažili sme vtedy tú duchovnú degradáciu občanov tejto krajiny, samozrejme, s výnimkou členov Komunistickej strany, medzi ktorých vtedy aj dnešný premiér s hrdosťou patril.
A v dôsledku takejto politiky treba, samozrejme, podľa premiéra na prvom mieste zrušiť 17. november ako štátny sviatok s pracovným voľnom, aby ľudia v kolobehu práce a povinností postupne zabudli na tento sviatok, keď došlo k doteraz najväčšiemu celospoločenskému zopätiu všetkých Slovákov proti nenávidenej totalite. A naposledy z úst Roberta Fica počujeme, že chce meniť volebný systém, vytvárať bloky a dvihnúť potrebné kvórum tak, že tie menšie strany sa môžu cítiť byť právom ohrozené. V takejto politickej situácii, keď premiér Fico vedie Slovensko k autoritatívnemu vládnutiu našej krajiny, čo je protidemokratické, a teda pre mňa aj protikresťanské, a tu podotýkam, nezabúdajme, že v prvej línii v zápase s totalitným režimom na Slovensku boli práve kresťania, on sa chce postaviť do prvej línie zápasu za kresťanské hodnoty v našej ústave, ale veď to je úplný podvod. Kresťania ho majú v tejto falošnej hre pred Slovenskom legitimizovať? Kresťania v politike majú pred veriacimi na Slovensku takto vyhlasovať, že Robert Fico dnes obraňuje kresťanské Slovensko? Kresťania, ktorí bojovali a prinášali obete v čase totality, ho majú teraz podporovať na ceste pri návrate k takémuto autoritatívnemu spôsobu vládnutia? Ale veď sloboda je najväčší dar boží pre človeka a my máme spolupracovať na ceste pri jej obmedzovaní? My, ktorí veríme v Hospodina? Navyše premiér Fico sa kresťanom v politike nakoniec tak odvďačí, že dvihnutím volebného kvóra sa možno ani do parlamentu nedostanú. Ale láskavým tónom im povie, splnili ste svoju úlohu, môžete odísť.
Pri tomto medzinárodne politickom vývoji, kedy sme na hranici tretej svetovej vojny, takéto vnútropolitické smerovanie Roberta Fica nás môže nakoniec strhnúť rovno do náručia totalitného agresívneho Ruska. A tu už pre nás končia všetky experimenty, s ktorými sa pán premiér dnes zahráva. Samozrejme, na tomto mieste chcem povedať, že ja sám mám vážne výhrady voči mnohým programom dnešnej progresivistickej vlny vo svete aj na Slovensku. Ale tento zápas o hodnoty v tejto krajine si konzervatívci musia vybojovať s progresívcami sami a nie za pomoci ľudí, ktorí nás vedú k autoritárskemu spôsobu vládnutia a navyše im k tomu máme ešte aj vypomáhať. Ale cítim potrebu dodať ešte dve poznámky k novele tejto ústavy.
Po prvé, podľa môjho presvedčenia, a konzultoval som to aj s kompetentnými a veriacimi právnikmi, táto novela môže viesť v budúcnosti aj k takzvanému vykosťovaniu vatikánskych zmlúv, ktorých, mimochodom, architektom bol čestný predseda KDH Anton Neuwirth. Jeho duch sa tu teraz nad nami vznáša. Doteraz sú vatikánske zmluvy chránené čl. 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Tam sa hovorí, že Slovenská republika uznáva a dodržiava medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a tým pádom sú dnes nespochybniteľné. Ak sa ale prijme novela tejto ústavy, tak podľa nej v čl. 7 ods. 6 bude zakotvené, že Slovenská republika si zachováva zvrchovanosť predovšetkým vo veciach národnej identity, kam podľa tohto článku patria aj rozhodovanie o veciach súvisiacich v oblasti zdravotníctva, vedy, výchovy, vzdelávania, osobného stavu a dedenia. A teda ak v budúcnosti niektorá vláda prijme napríklad zákon, že cirkevné školy nebudú financované štátom, tak rozhodnutie, či je to v rozpore s príslušným článkom vatikánskej zmluvy, kde sa takéto financovanie štátom zaručuje, bude na príslušnom ústave Slovenskej republiky, a ten rozhodne, či je takéto znenie neplatné vzhľadom na článok ústavy o dodržiavaní medzinárodných zmlúv, alebo či tento zákon bude mať oporu v článku ústavy o slovenskej zvrchovanosti v týchto otázkach. A navyše o čl. 1 ods. 1 ústavy, že Slovenská republika sa neviaže na žiadne náboženstvo. Hovorím to len preto, aby sa podporovatelia tejto novely či už z radov politikov, alebo cirkevných predstaviteľov, nemohli raz vyhovárať, že takto sme si to pri našej podpore nemysleli. A spomeniem ešte jednu vec k tejto novele, o ktorej som už viackrát hovoril a písal. V pôvodnom návrhu vlády bol návrh nového čl. 52a, ktorý znel, Slovenská republika uznáva len pohlavie muža a ženy. Teraz po dohode s Kresťanskou úniou tam má byť znenie, Slovenská republika uznáva len biologicky určené pohlavie muža a ženy. Obidve tieto znenia sú právne bezvýznamné, ale deklaratórne, sú pre istú časť ľudí ponižujúce, a teda neľudské a pre mňa aj nekresťanské. Nemám k tomu čo viac dodať. (Potlesk.)
Na záver svojho vystúpenia chcem tu ešte jednu vec povedať. Celý život som kresťan, katolík a vyznávam učenie cirkvi, v ktorej som bol pokrstený a vychovaný. Nech to neznie ako chvála, ale keď v roku 1986 Slovenská národná rada išla prijať liberalizáciu interrupčného zákona, na Slovensku vznikla podpisová akcia proti tejto liberalizácii. Podpísalo ju viac ako 6-tisíc občanov a ja som ju v doporučenej zásielke pod svojím menom poslal vtedajšiemu predsedovi Slovenskej národnej rady Viliamovi Šalgovičovi. Keď druhej vláde Mikuláša Dzurindu v roku 2002 až 2006 navrhla strana ANO liberalizáciu potratového zákona, vyhlásili sme, že ak sa táto novela prijme, odídeme z vlády. Keď v roku 2006 predseda vlády Mikuláš Dzurinda nedal vo vláde hlasovať o Vatikánskej zmluve o výhrade vo svedomí, čím táto zmluva neprišla ani na prejednávanie do parlamentu a definitívne padla, odišli sme s KDH z vlády. Toto za 35 rokov od novembra ´89 neurobila pre svoje hodnoty žiadna vládna strana na Slovensku. Napriek tomu v kontexte toho, čo som tu napísal, nebudem sa pri pozmeňujúcich návrhoch tejto ústavy prezentovať a pri záverečnom hlasovaní, keď sa bude schvaľovať novela ako celok, sa zaprezentujem a hlasovať nebudem. Čím chcem povedať, že toto hlasovanie nechávam na aktérov tohto procesu, na ktorom sa nechcem podieľať.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem.
Pani kolegyňa, vy ste sa tu pýtali na surogátne materstvo, tak ste povedali, že kde sa to tu vzalo. Tak už to tu, my sme podávali za klub KDH v našom návrhu, ten bol zamietnutý na, myslím, pred pár dňami a my sme toto oznámili už v júni ´24 ako návrh, ktorý budeme chcieť rozpracovať. Takže to nie je taká úplná novinka, ako keby ste o tom nikdy nepočuli, ale možnože vy nie, to nevadí. Ale neobjavilo sa to len tak.
A načo to vôbec chceme nejako adresovať? No jednoducho preto, že v našej krajine je to neošetrené a prax v iných krajinách ukázala a my sme takí múdri, že sa od nich poučíme, aká je to zlá praktika, aké zlé veci to prináša do života tých vyrobených detí, aké poškodenia to prináša a my sa tomu chceme vyhnúť. A potom ste sa opýtali a povedali ste, že to je riešenie neplodnosti. Tak nie je, doslova sa to stalo obchodom s ľuďmi, tie deti sú predávané na čiernom trhu a dejú sa až šokujúce veci okolo toho, čo nazývame surogátne materstvo, ale je to surový obchod s ľuďmi. A štáty, kde je všeobecný zákaz, takže Bulharsko, Fínsko, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Španielsko, Švédsko, Taliansko a štáty, kde je komerčný zákaz, a teda zákaz konkrétne komerčnej surogácie – Belgicko, Dánsko, Grécko, Holandsko, Lotyšsko, Maďarsko a Veľká Británia. Takže štáty to naozaj ošetrujú, starajú sa o to a tie ďalšie to ešte len čaká. A zvlášť musíme na to dbať a urobiť to preto v našej krajine, lebo nechceme dovoliť, aby sa zlé veci začali diať, lebo sa pozeráme na krajiny, kde to nie je ošetrené žiadnym spôsobom, čiže zákon o tom nehovorí a potom sa dejú ilegálne obcho... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Krátka reakcia. Ďakujem, pán kolega Dostál, za faktickú pripomienku.
To prečítanie pozmeňujúceho návrhu a odôvodnenia som si urobil naopak, ako sa malo, ale pripadalo mi takto logické, tak sme ho mali aj napísaný, tak som ho aj takto prečítal. Ale dobre, ospravedlňujem sa, myslím, že tak či tak to bolo hlboko pod časový limit, aj keď tam bol stopnutý ten čas.
Čo sa týka ochoty prijať tento náš pozmeňujúci návrh, tak uvidíme zajtra pri hlasovaní alebo pri definitívnom hlasovaní, či tento pozmeňovací návrh bude prijatý, alebo nie. Pre nás je to dôležitá téma.
A pri tých ďalších otázkach, či sme zvažovali možnosť, že to niekomu ublíži. Je to síce mimo témy môjho príspevku o ktorom som hovoril, ale myslím si, že väčšina tých návrhov, ktoré tam sú, sú premietnutím súčasného právneho stavu do vyššej, do ústavnej úrovne. A myslím si, že tie veci sa tiež dajú potom ináč riešiť aj po jeho prijatí.
Toľko za mňa, ďakujem pekne.

193-7
Dobre, ďakujem.
Etický kódex, ktorý tvorí prílohu č. 4 k zákonu č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch v znení neskorších predpisov; § 2 zákona č. 569/2005 Z. z. o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov.
Svedomie človeka má psychologickú a morálnu funkciu. Psychologická funkcia spočíva v tom, že svedomie je akt poznania seba a sveta. Morálne svedomie je charakterizované snahou robiť dobre a odmietať zlo. Morálny úsudok definuje kým jednotlivec je, čo zastáva a čo je jeho centrálne morálnym jadrom. Ak osoba nebude konať v súlade so svedomím, tak stratí integritu alebo úplnosť svojej osoby. Retrospektívne, ak osoba konala v rozpore so svedomím, tak má pocit viny alebo ľútosti.
Vo vzťahu k právu či sociálnej realite v spoločnosti to znamená, že prostredníctvom svedomia jednotlivec realizuje kritické uvažovanie o práve či realite, a táto schopnosť je zdrojom tak morálnej slobody jednotlivca, ako aj jeho zodpovednosti. Verejná moc je povinná rešpektovať túto transcendentnosť, ktorá je základom pre spoločnosť, ktorá sa snaží dosahovať a pestovať spravodlivosť. Okrem toho verejná moc si je povinná priznať, že právo nie je stelesnením spravodlivosti. Teda štát, ktorý uznáva slobodu svedomia, vlastne uznáva, že existuje dimenzia človeka, do ktorej nezasahuje, čo zabraňuje vzniku totalitného štátu (diktatúry).
Nakoniec výhrada vo svedomí nie je len časťou slobody svedomia samotného jednotlivca. Je to aj varovanie pre celú spoločnosť. Ak veľa osôb odmietne vykonať určitý akt, verejná moc sa nemá snažiť prinútiť vykonať ho na týchto osobách, ale skôr sa snažiť spochybňovať dôvody pre odmietnutie. Ultimátne nie je to právo, ale vlastné svedomie, ktoré je najvyšším sudcom.
Výhrada vo svedomí je úzko prepojená s morálnou subjektivitou jednotlivcov. Vo svedomí človek rozoznáva, čo je dobré a správne a to odlišuje od zlého a nesprávneho. Platí, že človek postupuje podľa toho, čo považuje za správne a dobré. V tomto smere tak výhrada vo svedomí pôsobí ako obranný mód slobody: prostredníctvom nej jednotlivec bráni svoju slobodu konať v súlade so svojím svedomím a presvedčením, ktoré mu hovorí o rozdiele medzi dobrým a zlým.
Navrhovaná právna úprava garantuje výhradu svedomia bez ohľadu na náboženskú afiliáciu osoby, ktorá si výhradu uplatňuje. Ústavodarca sa rozhodol povýšiť výhradu vo svedomí na ústavnú úroveň, pričom osobitne spomína osoby poskytujúce zdravotnícku starostlivosť a tie, ktoré pracujú v školstve. S dynamickým rozvojom liekov, terapeutických postupov, technológií či umelej inteligencie je potrebné, aby pracovníci v zdravotníctve mali garantovanú možnosť odmietnuť konať v prípade rozporu s ich svedomím. Limitom takéhoto konania je bezprostredné ohrozenie života druhej osoby. Rovnakým spôsobom sa ústavodarca rozhodol garantovať výhradu vo svedomí aj pracovníkom v školstve z dôvodu, že popri rodičoch poskytujú výchovu a vzdelávanie deťom či mladistvým. Decentralizácia škôl, ako aj možnosť diverzifikácie programov vzdelávania zvyšujú riziko, že školské osnovy budú obsahovať morálne problematický obsah, s ktorým učiteľ nebude súhlasiť. Výhrada vo svedomí v školstve sa týka najmä výučby náboženstva, etiky a sexuálnej výchovy.
Toľko k odôvodneniu nášho pozmeňovacieho návrhu, ktorý odznel. KDH a väčšina poslancov v klube bude zvažovať hlasovať za text ústavy, ak budú prijaté naše pozmeňujúce návrhy, čo však neznamená našu spoluprácu so stranami vládnej koalície, to skôr naopak.
Ďakujem za pozornosť.

193-5
Dokončím to. Nebude to aj tak v tom limite. Netreba ísť od začiatku. Dokončím to.

193-3
Ďakujem.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Čaučíka, Milana Majerského, Igora Janckulíka, Jána Horeckého, Andrey Turčanovej, Martina Šmilňáka, Jozefa Hajka, Petra Stachuru, Františka Majerského, Františka Mikloška, Branislava Škripeka, Anny Záborskej, Richarda Vašečku k vládnemu návrhu Ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 733.
Vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 733, sa mení a dopĺňa takto:
V čl. I sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie:
"2. V čl. 24 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto vety:
"Právo na výhradu vo svedomí sa zaručuje. Podrobnosti uplatňovania práva na výhradu vo svedomí môže ustanoviť zákon alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná."."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie:
Novelizácia čl. 24 ods. 1 sa zaoberá zakotvením práva na výhradu vo svedomí do Ústavy SR s cieľom posilniť ochranu slobody jednotlivca konať v súlade so svojím svedomím. Zároveň však ustanovuje limity pre jej uplatnenie v situáciách, kde existuje bezprostredné ohrozenie života, bezpečnosti alebo verejného poriadku. Výhrada vo svedomí je zabezpečená medzi Slovenskou republikou a jednotlivými cirkvami, ktoré v nej pôsobia. Najvýznamnejším dokumentom je Základná zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou, publikovaná v Zbierke zákonov SR pod číslom 326/2001 Z. z. Keďže Apoštolský stolec vystupuje ako osobitný subjekt medzinárodného práva s vlastným ius conventionis, ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má v súlade s čl. 7 ods. 5 Ústavy SR prednosť pred zákonmi.
V čl. 7 Slovenská republika garantuje každému právo na uplatnenie výhrady vo svedomí podľa vieroučných a mravoučných zásad katolíckej cirkvi, pričom podrobnosti mala upraviť osobitná medzinárodná zmluva, ktorá napokon nebola prijatá. To znamená, že hoci čl. 7 Základnej zmluvy priamo zakladá právo fyzických osôb a týka sa ľudských práv, nie je na základe vôle strán samovykonateľný, čo nemožno stotožňovať s ústavnou úpravou "prednosti pred zákonom", ktorá sa týka skôr hierarchie právnych predpisov.
Právna konštrukcia Základnej zmluvy bola prevzatá aj pre ostatné konfesie na základe Zmluvy medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločenstvami, ktorá bola publikovaná pod č. 250/2002 Z. z.. Čl. 7 ods. 1 tejto zmluvy priznáva každému právo na výhradu vo svedomí podľa vieroučných zásad svojej cirkvi, kým čl. 7 ods. 2 odkazuje na osobitné dohody medzi zmluvnými stranami, v ktorých by sa mala zakotviť podrobnejšia úprava. Ani v tomto prípade nedošlo k ich prijatiu.
Ústavná úprava v čl. 24 ods. 1 v spojitosti s odsekom 4 Ústavy SR zastrešuje vo viacerých prijatých zákonných ustanovení napr. § 12 ods. 2 písm. c) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja budem hovoriť o výhrade vo svedomí, pretože budem podávať aj pozmeňovací návrh v tomto duchu k prerokovanej tlači.
Výhrada vo svedomí je právny a morálny pojem, ktorý označuje právo každej fyzickej osoby odmietnuť vykonať určitú činnosť alebo povinnosť uloženú právom, alebo zamestnávateľom z dôvodu rozporu s jej svedomím, morálnymi zásadami alebo náboženským presvedčením. Výhrada vo svedomí vychádza zo slobody svedomia a náboženského vyznania, ktorá je zaručená základnými ľudskými právami, napríklad čl. 24 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 9 Európskeho dohovoru o ľudských právach. Umožňuje každému jednotlivcovi odmietnuť konať niečo, čo by považoval za morálne neprípustné. Môže to byť napríklad výkon vojenskej služby, účasť na potrate, asistenciu pri eutanázii. A táto výhrada vo svedomí je často regulovaná osobitnými zákonmi, napríklad Zákon o zdravotnej starostlivosti alebo Zákon o civilnej službe.
V čl. 24 Ústavy Slovenskej republiky ods. 1 sa píše, sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery sa zaručuje. Toto právo zahŕňa možnosť zmeniť náboženské vyznanie alebo vieru, každý má právo byť bez náboženského vyznania. Čl. 9 Európskeho dohovoru o ľudských právach v ods. 1 hovorí, každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva. Toto právo zahŕňa slobodu zmeniť náboženstvo alebo presvedčenie a slobodu prejavovať svoje náboženstvo alebo presvedčenie samostatne, alebo spoločne s inými, verejne alebo súkromne, bohoslužbou, vyučovaním, zachovávaním náboženských obradov a vykonávaním obradov.
Prečo je výhrada vo svedomí dôležitá pre KDH? KDH od svojho vzniku presadzuje hodnoty, ktoré sú časom overené a vychádzajú z kresťanskej etiky, medzi ktoré patrí ochrana slobody svedomia a náboženského presvedčenia. KDH vníma výhradu vo svedomí ako základné právo občana a ako ochranu, aby nebol nútený konať proti svojmu svedomiu najmä v citlivých etických otázkach, napríklad interrupcie, eutanázia alebo sterilizácia. Hnutie zdôrazňuje, že bez možnosti výhrady vo svedomí by boli ohrozené základné princípy demokratickej a slobodnej spoločnosti. Toľko k našej motivácii prečo podávame pozmeňovací návrh a začnem čítať pozmeňujúci a doplňujúci návrh.