Videokanál klubu

Vážený pán predseda, dámy, páni, kolegyne poslankyne, poslanci, ďakujem za slovo.
Najskôr sa chcem vysporiadať s niektorými otázkami ohľadom novely Ústavy Slovenskej republiky, ktoré tu rezonujú. Potom zdôvodním pozmeňujúci návrh Kresťanskodemokratického hnutia, pozmeňujúce návrhy a na konci svojho príspevku pozmeňujúce návrhy prednesiem.
Prvá otázka. Prečo práve teraz, keď potrebujeme riešiť vzdelávanie, vedu a výskum, zdravotníctvo, generačnú chudobu, MR-ka, SZP, ekonomiku ohrozenú a hospodárstvo, bezpečnostné hrozby, mentálne zdravie detí a mládeže, verejné financie? Toto všetko KDH rieši z pozície konštruktívnej a jednoznačnej opozície, ako sa dnes zvykne vravieť od rána do večera, a to od novely Trestného zákona až po transakčnú daň, od maximálnych prejavov odporu v rámci slušnosti a demokracie až po návrhy vlastných zákonov.
Náš domov, Slovenská republika, spoločný domov pre všetkých, tak ako to tu zaznieva, musí stáť na pevných a zdravých základoch a o ne sa treba starať, a dokonca z času na čas ich aj posilniť ako piliere mosta. Ústava je v tomto zmysle prvým základným zákonom štátu a nie posledným v rade. Ak by sme sa mali zaoberať Ústavou Slovenskej republiky až po tom, čo vyriešime napríklad školstvo a zdravotníctvo, tak ju nebudeme aktualizovať a upevňovať nikdy. Teraz nie je nejaký špeciálny okamžik, KDH neprišlo s nejakým náhlym marketingovým trikom. Rozprávame sa o ústavných princípoch a kultivujeme štátnosť Slovenskej republiky už 35 rokov.
Kresťanskí demokrati, a vy to dobre viete, boli pri porážke totalitného režimu komunistickej strany. KDH bolo pri politickej porážke Vladimíra Mečiara a vyťahovali sme spoločne Slovensko z čiernej jamy Európy. Dobiehali sme svojich susedov. KDH bolo vo vláde pri vstupe Slovenska do Európskej únie a NATO. V tom období sme získali aj miesto nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN. KDH prinieslo v roku 2002 deklaráciu o zvrchovanosti Slovenska v kultúrno-etických témach, ktorá bola prijatá viac než ústavnou väčšinou v Národnej rade. KDH prinieslo v roku 2014 do ústavy ochranu manželstva ako výlučného zväzku muža a žena. Pred takmer rokom sme predstavili ústavné priority KDH reagujúc na vývoj vo svete a v našom okolí.
Cieľom KDH je posilniť princípy právneho štátu a spravodlivosti, neoddeľovať, ale, naopak, spájať, a to je pointa kompetencie a zodpovednosť, a to na všetkých úrovniach od úrovne Európskej únie, štátu, samospráv, všetkých subjektov práva, rodín, rodičov a jednotlivých občanov. Chceme zvyšovať ochranu ľudského života, jeho kvality a dôstojnosti každej jednej ľudskej bytosti, tak ako ste to tu spomínali. V žiadnej oblasti štandard ľudských práv KDH nezmenšuje, práve naopak, vytvárame podmienky na to, aby sme ľudské práva v dosiahnuteľnom rozsahu zväčšovali. Táto agenda je 35 rokov súčasťou programu a identity Kresťanskodemokratického hnutia.
Iná otázka, ktorá tu rezonuje. Prečo s hlasmi poslancov koalície? Mení to pozíciu KDH vo vzťahu k súčasnej vláde? Žiaľ, prevláda táto otázka, s kým meníme ústavu, než kardinálnejšia otázka, čo meníme v ústave, čo chceme meniť a zlepšiť. I tak sa pri tejto otázke pristavím. KDH je dôsledná opozícia, konštruktívna, ale tvrdá, no dôsledná. Pripomeniem vám november-december minulého roku 2024. Vláda Roberta Fica sa vtedy ocitla v reálnej menšine. Nemali 76 poslancov na zvolanie schôdze. Schôdze sa prekladali, nemali sme riadne rokovanie. V tom čase boli predložené zákony o športe a o fonde na podporu športu, veci, ktoré sú programu KDH blízke. Nepodržali sme menšinovú vládu vtedy, keď naozaj išlo o to, či upevníme súčasnú vládnu koalíciu, alebo nie, lebo sme vám to povedali vopred a poctivo sme vašou opozíciou. Nuž, vtedy sme už uvažovali, ba pripravovali sa na predčasné voľby. Nastala rekonštrukcia vlády a koalícia znovu nadobudla väčšinu v parlamente. To sú fakty a skutky svedčiace o tom, kde KDH stojí. Sme alternatívou súčasnej vládnej koalície.
Viete všetci dobre, že KDH predložilo vlastný návrh novely zákona, to je tiež súčasť odpovede na otázku s kým alebo čo. Dôsledne sme v ňom adresovali aj boj s korupciou a organizovaným zločinom, opatrenia proti zneužívaniu skráteného legislatívneho konania a lepšie predpoklady pre ekonomický rozvoj Slovenska a, samozrejme, posilnenie štátnej suverenity, základných práv a slobôd, stability legislatívneho procesu, ochrany rodičovských práv, kultúrno-etických otázok a verejnej morálky. Za tento náš návrh hlasovala iba jedna z opozičných strán, dve ďalšie boli proti a poslanci koalície sa zdržali.
KDH verí a je presvedčené, že pre dobro Slovenska presadzuje aj z opozície maximum zo svojho programu. Rokovali sme s každou stranou a poslaneckým klubom v parlamente. Pri našom pôvodnom návrhu, aj teraz, presadzujeme program KDH, na ktorý sme dostali mandát od voličov a ktorého sme nositeľom vždy v aktualizovanej podobe pre prítomnosť a budúcnosť, lepšiu budúcnosť, už 35 rokov. Je to program kresťanských demokratov, princípov, na ktorých bola založená Európska únia a ktoré potrebujeme obnoviť a posilniť. Rezonuje téma ochrany ústavy.
Viete, že v niektorých krajinách EÚ možno ústavu meniť dvojtretinovou a nie trojpätinovou väčšinou alebo cez dve volebné obdobia, jeden parlament prinesie zmenu a nasledujúci parlament po voľbách ju potvrdí a podobne. To, že rokujeme o ústave naprieč politickým spektrom, že môže byť zmenená hlasmi opozičných aj koaličných poslancov, je silnejším prejavom konsenzu a viacej zodpovedá mimoriadnosti novelizovania ústavy, než keby bola ústava menená iba nejakou budúcou, nebodaj, jednofarebnou koalíciou.
A ešte dovoľte veľmi otvorený dovetok. KDH nevyprace pole a nenechá si odcudziť agendu kresťanskej demokracie, ktorej je systematickým nositeľom a verným ochrancom kultúry života už 35 rokov. Nie je to autentická agenda SMER-u, HLAS-u a už vôbec nie extrémistov mimo parlamentu. Verím, že v záujme všetkých demokraticky zmýšľajúcich ľudí, aby práve KDH bolo hodnoverným, konzistentným a zodpovedným nositeľom kresťanskodemokratických hodnôt a princípov. Preto ďakujeme každému demokraticky zvolenému poslancovi Národnej rady za podporu nášho návrhu.
Ďalšia rezonujúca otázka, či dovolím si skôr povedať hoax, je, národná identita je nejaký zhubný novotvar, nebezpečný a zneužiteľný nástroj na likvidáciu ľudských práv na Slovensku, náš exodus z Európskej únie a podobne. Na toto najskôr dám odpoveď zo základnej zmluvy o Európskej únii. V čl. 4 bod 1 sa píše: "V súlade s čl. 5 právomoci, ktoré na úniu neboli zmluvami prenesené, zostávajú právomocami členských štátov." Bod 2: "Únia rešpektuje rovnosť členských štátov pred zmluvami ako ich národnú identitu obsiahnutú v ich základných politických a ústavných systémoch", dokonca vrátane regionálnych a miestnych samospráv a tak ďalej. Čl. 5 bod 1: "Vymedzenie právomocí únie sa spravuje zásadou prenesenia právomocí. Vykonávanie právomocí únie sa spravuje zásadou subsidiarity a proporcionality." Bod 2: "Podľa zásady prenesenia právomocí únia koná len v medziach právomocí, ktoré na ňu preniesli členské štáty v zmluvách a na dosiahnutie cieľov v nich vymedzených. Právomoci, ktoré na úniu neboli v zmluvách prenesené, zostávajú právomocami členských štátov." Teda v základnej zmluve o Európskej únii je dobre uvedený a ukotvený pojem národnej identity aj princíp subsidiarity, o ktorom hovoríme nielen od roku 2002, keby bola prijatá deklarácia. Identické znenie článku je aj v Lisabonskej zmluve, a to v článkoch 3a, 3b. Nebudem dvakrát čítať ten istý text, hoci možno ani 77-krát by nestačilo.
KDH má úctu k medzinárodnému právu, ústavnému právu a vôbec k princípom subsidiarity právneho štátu a spravodlivosti. K základným prioritám KDH patrí naše ukotvenie v Európskej únii a v Severoatlantickej aliancii NATO. Naším cieľom je obnoviť a posilniť definičné hodnoty EÚ, nerozbíjať ju na kultúrno-etických témach, ktoré nikdy neboli zverené, a ktorých sa pri ideologických excesoch zmocňujú extrémisti. Toto je civilizačné riziko pre celú Európu a svet. Tu chce byť KDH stabilizujúcim prvkom, a tak prispieť k posilneniu Európskej únie a našej pozície v nej.
Veď Súdny dvor Európskej únie v Luxemburgu aj Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu prihliadajú pri svojich uzneseniach na ústavy členských štátov EÚ ako jedného z prameňov európskeho resp. medzinárodného práva. Je faktom, že nech by sme si do ústavy napísalo hocičo, Slovenská republika ani žiaden jednotlivý štát nemá kompetenciu meniť princípy medzinárodného práva, ktoré vždy budú nadradené nad zákony jednotlivých štátov. Akurát, že pri sporných situáciách budú brať medzinárodné tribunály do úvahy aj ústavy nielen konkrétneho štátu, ale dokonca aj okolitých štátov.
Vnímal som aj obavy zo spochybnenia medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky, rôznych medzinárodných zmlúv a dohovorov. Faktom je, že všetky zmluvy a dohovory, ku ktorým Slovenská republika pristúpila rôznym spôsobom, je ich niekoľko, alebo podpisom, ratifikáciou, či pristúpením a pripojením sa, boli takto prijaté a akceptované Slovenskou republikou, čo je absolútny prejav zvrchovanosti a vôle Slovenskej republiky v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodným právom. A teda nemôže byť spochybnená ich platnosť a záväznosť pre Slovenskú republiku.
Avšak KDH nepovažuje Slovenskú republiku ako takú za nesvojprávnu. Nemyslíme si o našich obyvateľoch, a teraz mi prepáčte, použijem možno hyperbolické vyjadrenia, nemyslíme si o našich obyvateľoch, že sú zadubení, zaostalí a že potrebujú pozdvihnúť zvonka, zo zahraničia napríklad súdnym aktivizmom ESĽP, ktorý už preukázateľne rozhodoval v prípadoch iných štátov mimo právneho rámca svojich kompetencií. Vážení, týmto ani v najmenšom nespochybňujem a neznižujem užitočnosť a autoritu Európskeho súdneho dvora pre ľudské práva, ktorý si veľmi vážim. Ale je tiež faktom, že rozhodoval už aj preukázateľne mimo rámca svojich kompetencií.
Nespoliehame sa na to, že nám najcitlivejšie oblasti života, ako je napríklad výchova, rodičovstvo, ochrana života, dôstojnosti každého človeka, kultúry, jazyka, bude upravovať zahraničie, lebo my to nedokážeme urobiť správne. A prepáčte teda ešte raz tú hyperbolu, a že zadubených, tmárskych Slovákov to posunie do žiarivej budúcnosti. Preto chceme podobne ako iné štáty Európskej únie ponechať tieto základné kompetencie v rukách občanov Slovenska. Napokon nikdy neboli odovzdané Európskej únii. KDH má dôveru v občanov Slovenska a naše schopnosti spravovať si svoj štát svojbytne v spoločnom európskom dome. Aj keď uznávam, že niekedy to vyzerá veľmi ťažké a veľmi náročné. Rešpektujúc medzinárodné právo, právomoci Európskej únie na všetkých úrovniach to znamená výlučné právomoci EÚ, ktorých je šesť, spoločné právomoci členskými štátmi a podporné právomoci. O tom je princíp zvrchovanosti a subsidiarity.
Teraz k jednotlivým bodom pozmeňujúcich návrhov KDH. Predstavím a zdôvodním ich.
Prvý bod: Dohoda o porodení dieťaťa pre iného sa zakazuje. Teda zákaz surogátneho materstva. Zakazuje sa uzatváranie dohôd, na základe ktorých sa žena zaväzuje vynosiť a porodiť dieťa s úmyslom, že po pôrode odovzdá dieťa inej osobe alebo osobám a nevstúpi do právneho postavenia rodiča.
Cieľom novelizácie je zabezpečiť ochranu materstva a jasné určenie matky dieťaťa ako ženy, ktorá ho porodila a súčasne explicitne v ústavnoprávnej rovine v nadväznosti na medzinárodné dohovory zakázať surogátne materstvo ako formu komercionalizácie ľudskej reprodukcie, pretože žena nie je tovar. Zabezpečiť ochranu dieťaťa pred komodifikáciou z toho istého dôvodu, dieťa nie je tovar a tak predísť vykorisťovaniu zraniteľných žien. Ustanovenie reflektuje hodnotové a právne princípy, ktoré sú zakotvené v ústave a sú dôsledne chápané aj v judikatúre orgánov na ochranu ľudských práv. Tento jav totiž vyvoláva, myslím surogátne materstvo, mnohé etické a právne otázky, napríklad neistotu vo vzťahu medzi biologickou a právnou matkou, riziko vykorisťovania zraniteľných žien, ktoré sa v dôsledku chudoby rozhodnú podstúpiť tehotenstvo za finančnú odmenu, psychologické a právne problémy dieťaťa, ktoré nemusí poznať svoju biologickú matku. Tento zákaz je v súlade s Dohovorom o právach dieťaťa, ktorý požaduje ochranu dieťaťa pred akoukoľvek formou vykorisťovania a nadväzuje na znenie § 89 Zákona o rodine, podľa ktorého:
1. matkou dieťaťa je žena, ktorá dieťa porodila,
2. dohody a zmluvy, ktoré sú v rozpore s odsekom 1 sú neplatné.
V súčasnom svete zosilňuje nežiadúci jav takzvanej reprodukčnej turistiky. Napríklad v medializovanom prípade Gammy žiadatelia z Austrálie využili služby náhradnej matky 21-ročnej z Thajska, ktorá túto činnosť vykonávala preto, že potrebovala zaplatiť dlhy a zabezpečiť vzdelanie pre svoje dve vlastné deti. Pri náhradnom materstve očakávala dvojčatá, pričom u jedného z nich bol v štvrtom mesiaci tehotenstva diagnostikovaný Downov syndróm. Žiadatelia preto požadovali, aby podstúpila interrupciu, čo z osobných a náboženských dôvodov odmietla a obe deti predčasne porodila. Problém však nastal niekoľko mesiacov po pôrode, keď si žiadatelia vyzdvihli a odviezli so sebou len zdravé dieťa, pričom to druhé ponechali u náhradnej matky.
Typickou ukážkou je aj India, kde bolo v minulosti umožnené komerčné náhradné materstvo, čo bolo hojne využívané zo strany zahraničných klientov. V pozícii náhradných matiek boli často ženy z nízkych sociálnych vrstiev, čo sa odrážalo nielen v odmene za donosenie a pôrod, ale takisto v nedôstojných podmienkach a zaobchádzaní s týmito ženami.
Rovnako tak susedná Česká republika v dôsledku absencie jasnej právnej úpravy zákazu náhradného materstva sa stáva vyhľadávaným miestom zo strany dokonca medzinárodného organizovaného zločinu. Viď. medializovaná operácia, policajná operácia "Španiel".
Náhradné materstvo je okrem Slovenska v súčasnosti zakázané aj v ďalších európskych krajinách, napríklad v Rakúsku, Bulharsku, Dánsku, Fínsku, Francúzsku, Taliansku, Malte, Nemecku, Nórsku, Španielsku a Švédsku. V rámci Rady Európy umožňujú komerčnú formu náhradného materstva len Ukrajina a Gruzínsko napriek rozporu s čl. 21 Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne.
Ďalším bodom nášho pozmeňujúceho návrhu je text: "Rodičmi dieťaťa sú matka a otec. Matkou dieťaťa je žena a otcom dieťaťa je muž." V čl. 41 sa navrhuje doplniť konštatácia, že "otcom dieťaťa je muž a matkou dieťaťa je žena", ktorá vychádza z biologickej reality a právneho poriadku Slovenskej republiky, pričom jeho cieľom je ústavne zakotviť tradičné chápanie rodičovstva a zabezpečiť stabilitu rodinno-právnych vzťahov. Tento návrh reflektuje prirodzený biologický fakt, že biologickými rodičmi dieťaťa sú muž a žena, samozrejme, tým nie je dotknuté náhradné rodičovstvo v zmysle inštitútov rodinného práva. V prípade inštitútu osvojenia (adopcie), podľa ktorého osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Zavedenie tejto definície do ústavy má za cieľ zabrániť možným snahám o redefinovanie pojmu rodičovstva v budúcnosti prostredníctvom bežnej legislatívy alebo judikatúry. Zároveň vychádza zo starej rímskej zásady dodnes platnej v prípade matky, mater semper certa est, čiže matka je vždy istá. Vzhľadom na snahy o náhradné surogátne materstvo, toto je v synergii s predchádzajúcim bodom "Matkou dieťaťa je žena, ktorá dieťa porodila."
Ústavná ochrana poskytuje vyšší stupeň právnej istoty pre občanov aj orgány verejnej moci. Tým nie sú dotknuté aj ďalšie formy náhradnej starostlivosti, aké pozná zákon o rodine, napríklad zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča, čiže takzvaná náhradná osobná starostlivosť, pestúnska starostlivosť a ústavná starostlivosť, ako aj inštitúty poručníctva a opatrovníctva. Navrhované ustanovenie je v súlade s Dohovorom o právach dieťaťa, najmä článkami 7 a 8, ktoré zdôrazňujú právo dieťaťa poznať svojich rodičov a byt' nimi vychovávané. Rovnako navrhovaná úprava rešpektuje Európsky dohovor o ľudských právach, ktorý ponecháva členským štátom priestor na reguláciu rodinno-právnych vzťahov v súlade s ich kultúrnymi a právnymi tradíciami.
No, ďalším novelizovaným bodom je, navrhujeme vypustenie vety: Rodičia majú právo rozhodovať o účasti detí na výchovno-vzdelávacom procese poskytovanom školami a školskými zariadeniami, ak je nad rámec štátneho vzdelávacieho programu. Veľmi pozorne som počúval diskusiu, ktorá tu prebiehala a zdôvodním tento náš pozmeňujúci návrh. Žiadna škola nevzdeláva rýdzo podľa štátneho vzdelávacieho programu, ale podľa školského vzdelávacieho programu, ktorý s ním musí byť v súlade. A teda keby tu bola takáto nadbytočná nesprávna formulácia, naozaj by to znamenalo, že rodičia môžu de facto kontrolovať vzdelávanie svojich detí v každej jednej oblasti, či už by boli napríklad proti tomu, aby sa na telocviku hral frisbee, alebo, ja neviem, drôtikovanie na výtvarnej, alebo nejaká kapitola z fyziky, či matematiky. Takéto niečo, samozrejme, v ústave nemôžeme ponechať. Zároveň tým vyjadrujeme to, čo som už hovoril na začiatku, že pointou nášho prístupu v KDH je kompetencia a zodpovednosť spolu. Sú veci, za ktoré sú zodpovední a kompetentní učitelia, odborníci, odborní zamestnanci, a to je oblasť, ktorá im náleží, ktorá je definovaná štátnym vzdelávacím programom a ktorú si ďalej špecifikujú školským.
Ale sú oblasti, ktoré sú nescudziteľným a prirodzeným právom rodičov a o tom hovorí druhá veta novely ústavy, ktorá znie: "Výchovu a vzdelávanie detí v oblasti formovania intímneho života a sexuálneho správania možno poskytovať len so súhlasom zákonného zástupcu." Nuž, toto je nielen v súlade opäť s normami medzinárodného práva, ako je Všeobecná deklarácia ľudských práv čl. 26 ods. 3, rodičia majú prednostné právo voliť druh výchovy a vzdelania pre svoje deti, Dohovorom o právach dieťaťa OSN, štáty rešpektujú práva a povinnosti rodičov pri usmerňovaní dieťaťa pri výkone jeho práv na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva, ďalej Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Dodatkový protokol č. 1, čl. 2, štát pri výkone svojich funkcií v oblasti vzdelávania a výučby rešpektuje právo rodičov, teraz počúvajte v akom rozsahu, zabezpečiť také vzdelanie a výučbu, ktoré je v súlade s ich vlastným náboženským a filozofickým presvedčením. KDH neupravuje kompetenciu rodičov rozšírenú do maximálneho rozsahu v zmysle uvedených medzinárodných ľudsko-právnych noriem, ale rozhodne chceme rešpektovať a zabezpečiť nescudziteľné, prirodzené právo rodičov zabezpečiť výchovu v tej najcitlivejšej oblasti formovania dieťaťa, jeho intimity a osobnej formácie sexuálneho správania.
Nuž teda reagujeme aj na obavy, rozumieme tým obavám a súhlasíme s tým, že toto ustanovenie sa nesmie zneužiť a dezinterpretovať na to, aby pod pojem formovanie intimity a sexuálneho správania vlastných detí, rodičia mohli mylne, ja neviem, podsunúť aj iné témy, ako sú napríklad témy z oblasti biológie, z oblasti ochrany zdravia, z oblasti ochrany detí pred zneužívaním, pred predátormi, pred patosociologickými javmi, ako je pornografia, ako ste tu už o tom aj hovorili.
Preto prednesieme aj druhý pozmeňujúci návrh, ktorým dopĺňame už citovanú vetu, ďalšou vetou, ktorá znie: "Vzdelávanie zamerané na ochranu zdravia, telesnú integritu a prevenciu zneužívania tvorí súčasť všeobecného vzdelávania detí v podobe primeranej ich veku." Osobne mám za to, že takáto špecifikácia viacej patrí do školského zákona a garantujem vám, že budeme pri tom, aby v školskom zákone boli tieto veci upravené v súlade s ústavou, ak bude táto norma prijatá, a to tak, aby boli jasné rozdelenia kompetencií medzi rodičov a pedagógov.
Ďalším novelizačným bodom je vypustenie z vládneho návrhu bod 6 o súlade štátneho vzdelávacieho programu s ústavou. Tento bod bol nadbytočný, súlad každého právneho predpisu aj podzákonnej normy s ústavou je záväzný. Napokon navrhovaná úprava rodičovských práv zdôvodnená vyššie je dostatočná. Keďže zdôvodňujem pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorého predkladateľom sú aj poslanci za Kresťanskú úniu, tak pre korektnosť uvádzam, že nasledujúci bod pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je ich príspevkom k novele ústavy. Je to veta: "Slovenská republika uznáva len biologicky určené pohlavie muža a ženy." Zdôvodnenie: navrhuje sa ustanoviť (precizovať), že Slovenská republika uznáva len biologicky určené pohlavie muža a ženy, čo zodpovedá biologickému chápaniu pohlavia, ktoré sa premieta v celom právnom poriadku Slovenskej republiky. Uznávanie existencie dvoch pohlaví vyplýva aj zo súčasného textu Ústavy Slovenskej republiky, pokiaľ ide o manželstvo a potrebu chrániť ženy, napríklad podľa čl. 41 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je manželstvo definované ako jedinečný zväzok medzi mužom a ženou. Zároveň ústava v čl. 38 ods. 1 priznáva ženám právo na zvýšenú ochranu zdravia pri práci a osobitné pracovné podmienky a v čl. 41 ods. 2 žene v tehotenstve zaručuje osobitnú starostlivosť, ochranu v pracovných vzťahoch a zodpovedajúce pracovné podmienky. V predstavení a zdôvodnení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov som neuvádzal legislatívno-technické úpravy, ktoré nemajú vecný charakter.
Na záver tiež niečo osobné. Vypočul som si pozorne celú debatu. Debatovali sme o tom aj v prvom čítaní. Veľakrát som si vypočul, ako sú aj mne osobne podsúvané údajné zlé úmysly. Protestujem proti tomu. Viem, s akým úmyslom predkladám to, čo robím a budem. Robím tak 32 rokov, nie neomylne a budem tak robiť aj ďalej. Som súčasťou Kresťanskodemokratického hnutia, pretože pre nás to nie je fráza, že dôstojnosť každého jedného človeka je pre nás rovnocenná, že kvalita ľudského života, nielen jeho ochrana od počatia po prirodzenú smrť, je súčasťou tej starostlivosti a posilňovania kultúry života. Preto aj naďalej budeme túto vec kultivovať, máme v úmysle sa postarať aj v budúcnosti v štandarde ľudsko-právnej agendy o občianske práva všetkých ľudí, ktorí potrebujú riešiť svoje záležitosti. Ale musíme stavať na zdravých základoch, ktoré som prezentoval zo strany Kresťanskodemokratického hnutia v týchto našich pozmeňujúcich návrhoch.
Ďakujem vám za pozornosť a pozývam všetky ctené kolegyne a kolegov k podpore týchto navrhovaných novelizačných bodov Ústavy Slovenskej republiky. A teraz, pán predseda, chcem predniesť dva pozmeňujúce návrhy, preto prosím, aby ste zastavili čas.

Raši, Richard, poslanec NR SR
Prosím zastavte čas, idú pozmeňujúce návrhy. Nech sa páči máte slovo.

Horecký, Ján, poslanec NR SR
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Horeckého, Milana Majerského, Igora Janckulíka, Mariána Čaučíka, Andrey Turčanovej, Martina Šmilňáka, Jozefa Hajka, Petra Stachuru, Františka Majerského, Františka Mikloška, Branislava Škripeka, Anny Záborskej a Richarda Vašečku k vládnemu návrhu Ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 733.
Vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopÍňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 733, sa mení a dopÍňa takto:
1. V čl. I sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie:
"2. Čl. 15 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:
"(5) Dohoda o porodení dieťaťa pre iného sa zakazuje."."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I sa za bod 2 vkladá nový bod 3, ktorý znie:
"3. V čl. 41 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
"(2) Rodičmi dieťaťa sú matka a otec; matkou dieťaťa je žena a otcom dieťaťa je muž."
Doterajšie odseky 2 až 6 sa označujú ako odseky 3 až 7."
Nasledujúce body sa primerane preznačia.
Súčasne sa vykoná súvisiaca legislatívno-technická úprava v čl. I bodoch 3 až 5 - primerane sa preznačia odseky.
Zároveň v čl. I bode 5 sa slová "odsekov 1 až 7" nahrádzajú slovami "odsekov 1 až 8".
3. V čl. I bode 4 (čl. 41 ods. 6) sa vypúšťa prvá veta.
4. V čl. I sa vypúšťa bod 6.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
5. V čl. I bode 7 čl. 52a znie:
"Čl. 52a
Slovenská republika uznáva len biologicky určené pohlavie muža a ženy."
6. Čl. II vládneho návrhu znie:
"Čl. II
Tento ústavný zákon nadobúda účinnosť 1. septembra 2025."
Teraz, pán predseda, prednesiem druhý pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Horeckého k vládnemu návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 733.
Vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 733, sa mení a dopĺňa takto:
V čl. I bode 4 (čl. 41 ods. 6) sa na konci pripája nová veta: "Vzdelávanie zamerané na ochranu zdravia, telesnú integritu a prevenciu zneužívania tvorí súčasť všeobecného vzdelávania detí v podobe primeranej ich veku."
Ďakujem, pán predseda. Ďakujem, dámy a páni, skončil som.

76.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, nebudem dlho hovoriť, poviem len zopár slov k tomu, prečo sme prišli s týmto, s touto iniciatívou, aby sme odmietli iniciatívu, ktorá sa chystá v rámci Európskeho parlamentu alebo bola predložená Európskemu parlamentu.
Myslím si, že opäť aj týmto spôsobom sa tu rozohráva a živí tento ideologický boj pro-choice a pro-life. Prebieha, samozrejme, dlhodobo a si myslím, že je povinnosťou každého konzervatívneho politika, politika, ktorý chráni tie základné hodnoty, ako je život, život od počatia až po prirodzenú smrť, aby sa k takýmto iniciatívam vyjadril a jasne pomenoval svoj postoj a svoje hodnotové ukotvenie. A v tomto kontexte, samozrejme, aj Kresťanskodemokratické hnutie a konzervatívne spektrum našej snemovne, dúfam, vyjadrí jasný postoj, ako vnímame túto iniciatívu.
Z nášho pohľadu je to veľmi zlá a nevhodná iniciatíva financovať európskymi peniazmi, teda aj peniazmi, ktoré prichádzajú zo Slovenska, tzv. potratovú turistiku, resp. umožniť ženám ísť na potrat a zaplatiť si nejaké náklady v rámci prechodu do inej krajiny, ako sme spomínali, ako tu už odznelo. Vnímame to aj ako zasahovanie do suverenity krajiny, do, v tých kultúrno-etických otázkach a rovnako zdravotníctvo je vždy na národnej úrovni. Nie je to úroveň, ktorú sme delegovali do Európy, to znamená, že náš postoj je jednoznačný.
Veľmi ma mrzí, že práve takýmto spôsobom vôbec nad tým uvažujeme aj v kontexte toho, čo tu odznelo dnes doobeda, v kontexte rodinnej politiky, ktorá je rodina, je vo veľkom ohrození v súčasnosti v našej spoločnosti, aj odzneli tu otázky demografie, veľmi nepriaznivého demografického vývoja. A mňa veľmi mrzí, že namiesto toho, aby sme možno, ak už vôbec, hľadali nejaké zdroje z európskych peňazí možno na pomoc ženám, ktoré sú bezradné alebo ktoré z nejakej sociálnej indikácie chcú ísť na potrat, aby sme im pomohli, tak namiesto toho my im chceme dať peniaze na to, aby na ten potrat išli. Je to pre mňa ťažko pochopiteľné. Nezhoduje sa to s mojím hodnotovým svetom, myslím si aj viacerých kolegov v tejto sále. Je to vysoko nevhodné takýmto spôsobom, takýmto spôsobom propagovať alebo posilňovať vlastne tieto možnosti, ako ukončiť život, ktorý sa, ktorý sa vyvíja. Mrzí ma, že vôbec o takýchto veciach Európska únia uvažuje. Aj v tom kontexte celkovo, ako vynakladáme zdroje Európskej únie.
Máme tu teraz kauzu, aj čo sa týka tých, na financovanie kvázi penziónov, ktoré sú možno súkromnými vilami súkromných osôb. Možno o chvíľku budeme tu mať ďalšie kauzy, pretože, žiaľ, tiež zatiaľ len domnienky, indície, ale niektoré zdroje, ktoré sú napríklad, ktorými sa majú financovať zariadenia sociálnych služieb, tie nízkopočetné, aby bolo menej klientov v týchto zariadeniach sociálnych služieb, tak sú tiež také indície, že v tej, v tej výzve bola snaha po piatich rokoch, teda päť rokov musia slúžiť ako zariadenia sociálnych služieb a potom sa uvidí. No obávam sa, že môže to viesť k tomu, že po piatich rokoch z toho budú byty, ktoré sa budú potom veľmi draho predávať. Veľmi citlivý treba byť k týmto peniazom, ktoré prichádzajú z Európskej únie, na čo sú nasmerované, aby to boli dlhodobo udržateľné peniaze pre verejné blaho pre to, aby sme sa tu ako spoločnosť mali lepšie.
Tieto peniaze, ktoré táto iniciatíva požaduje od Európskej únie, nie sú dobre vynaloženými prostriedkami, sú škodlivými, dokonca idú proti akémukoľvek zdravému rozumu z môjho pohľadu, pretože vlastne v tejto ťažkej situácii, v ktorej sa Európa nachádza, že vymierame, starneme, čo má obrovské problémy, čo sa týka zdravotného systému, sociálneho systému, že tá medzigeneračná, medzigeneračná dohoda, ktorú, ktorú sme tu mali, celý náš zdravotný systém, sociálny, visí a závisí na tom, či sa tu budú rodiť deti, či tu bude mať kto pracovať na starnúcu populáciu a všetky iniciatívy, ktoré smerujú ku potencovaniu sebectva, ku potencovaniu toho, že teda ja som dôležitý, moje práva sú dôležité a všetko ostatné ma nezaujíma, sú škodlivé.
Čiže v tomto kontexte my sme pripravili túto, toto uznesenie a dúfam, že kolegovia z opozície, časti opozície aspoň a koalície túto iniciatívu podporia a odmietneme spoločne iniciatívu, ktorá prišla do Bruselu.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, už len kolegovia, kolegyne nám odišli, dovoľte mi, aby som uviedla návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v znení neskorších predpisov.
Môj návrh smeruje k tomu, aby opatrovateľom, ktorí suplujú štát a starajú sa o svojich blízkych často v náročných podmienkach, nebol krátený príspevok na opatrovanie v prípade, ak chcú byť aj inak ekonomicky aktívni. Krátenie príspevku za opatrovanie ich trestá za snahu prežiť, pomôcť a postarať sa. Zaslúžia si našu podporu a nie prekážky.
Prekladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvá.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ja sa vám dnes chcem prihovoriť s veľkým znepokojením, ktoré rezonuje vlastne v celej našej spoločnosti. Ide o bezpečnosť našich detí, pedagógov, zdravotníkov, pracovníkov v sociálnych službách. Ide o ľudí, ktorí sa dennodenne starajú o tých najzraniteľnejších a pritom často sami zostávajú bez ochrany. Len pred pár dňami došlo k šokujúcemu a brutálnemu útoku v materskej škole v Leviciach. Dvaja dospelí muži vtrhli priamo medzi malé deti. Učiteľka ich prichytila pri krádeži, okamžite zavolala políciu. Jej pohotová reakcia však viedla k násiliu. Jeden z mužov ju chytil pod krk, udrel ju do hrude a pri zápase na ňu spadli vchodové dvere. Deti boli vystavené priamemu pohľadu na útok, ktorý sa odohral v ich najbližšom prostredí, v škôlke, kde sa mali cítiť chránené. Učiteľka skončila v pracovnej neschopnosti, no ešte vážnejšie sú psychické následky pre deti. Boli svedkami násilia a útoku. A viete, čo bolo pri vchode do škôlky? Kamera. Záznam z nej máme. Vidíme na ňom, ako útočníci utekajú z miesta činu. To je všetko. Kamera nezasiahla. Kamera neochránila, nedokázala zabrániť tomu, čo sa stalo a presne to je jadro problému. Technológia sama o sebe nás neochráni. Bez človeka, bez prevencie je len svedkom násilia a nie jeho prekážkou.
A takmer súčasne polícia zasahovala na strednej škole v Nitre pre podozrenie na nosenie zbrane. Zbraň sa síce nenašla, ale študent mal pri sebe náboje. Otázka teda nestojí, či sa takéto incidenty dejú, lebo tieto incidenty sa dejú. Otázka znie, čo s tým urobíme?
Minister vnútra predstavil riešenie v hodnote 63 miliónov eur. Kamery riadené umelou inteligenciou. Povedzme si úprimne. Kamery neochránia. Nezakročia a nepostavia sa medzi vystrašené dieťa a útočníka, nezabránia mu vo vstupe, len zaznamenajú, že sa niečo stalo a častokrát už neskoro. Neexistuje jasný plán, ako reagovať pri útoku. Učitelia a zamestnanci v školách, v nemocniciach či domovoch sociálnych služieb častokrát ani netušia, čo majú v krízovej situácii urobiť. Akčný plán, ktorý predstavilo ministerstvo, je nedostatočný a povrchný. Keď ide o ochranu majetku, vytvárame špeciálne ozbrojené zložky, ale keď ide o ochranu detí, tak nám má stačiť technológia. Naozaj chceme rodičom povedať, urobili sme všetko, čo sa dalo a ukázať im kameru?
My v KDH ponúkame konkrétne a realizovateľné riešenie. Zavedenie pozície koordinátori bezpečnosti priamo do prostredia škôl, nemocníc a zariadení sociálnych služieb. Nie SBS-ku pri bráne. Hovoríme o odborne pripravenom profesionálovi, bývalom policajtovi, hasičovi, vojakovi, prípadne záchranárovi. O človeku, ktorý pozná krízové situácie, vie na ne reagovať a vie im predchádzať. Tento koordinátor bude pripravovať a aktualizovať bezpečnostné plány, organizovať nácviky a tréningy, vyhodnocovať rizikové správanie žiakov či pacientov, koordinovať technické opatrenia od uzamykania vstupov po tichý poplach. Spolupracovať s políciou a záchrannými zložkami. Vieme, že to funguje. Už kolega spomínal, že v Chorvátsku prijali podobné opatrenia po tragédii, pri ktorej zahynula žiačka. A výsledok? Školy dnes majú profesionálov, ktorí zabezpečujú prevenciu a rýchlu reakciu.
Náš návrh zákona vytvára rámec, v ktorom môžu tieto bezpečnostné pozície vznikať na dohodu na základe konkrétnych potrieb škôl, nemocníc a zariadení sociálnych služieb. Nie je to drahé riešenie, ale je funkčné. Napríklad v nemocnici na Antolskej nedávno ohrozoval muž so zbraňou, konkrétne s mečom, zdravotníkov. V Žiline len za minulý rok bolo nahlásených 85 incidentov, a to sú len tie, ktoré sa dostali do štatistík. Nie sme pripravení. A keď nie sme pripravení, sme zraniteľní.
Koordinátor bezpečnosti nie je administratívna pozícia, je to aktívna ochrana. Je to rozdiel medzi chaosom a zvládnutou situáciou, medzi záznamom na kamere a živým človekom, ktorý zasiahne. Vyzývame preto vládu a ministra vnútra, aby prestali veriť ilúzii bezpečnosti cez technológie a začali investovať do reálnych riešení. Bezpečnosť má byť prítomná na chodbe, vo vestibule, v triede. Nie na zázname, ale v reálnom čase a v konkrétnych ľuďoch.
Preto vás, kolegovia, prosím o podporu nášho návrhu.
Ďakujem.

!!! Vymazať nadbytočný prázdny rámček !!!

Milý a teda vážený pán predsedajúci, milé kolegyne a kolegovia, keď som naposledy rozprával o tomto zákone, tak sme tu boli asi štyria alebo piati na konci. Dneska je vás tu viacej, aj keď jedna relevantná politická strana Kresťanská únia odchádza akurát. Ale skúsim v krátkosti do tých desiatich minút povedať, že o čo ide a ja si potom ešte ako navrhovateľ zoberiem slovo v ďalšej rozprave, niekedy, o niekoľko mesiacov zrejme.
No, o čo ide? My predkladáme v KDH taký fajný zákon, lebo my samé dobré zákony predkladáme, a ide tam o to, že ideme zmeniť Zákonník práce v nejakom bode, ktorý je veľmi, veľmi ďaleko, 228 a nejaké písmeno to má, a chceme sa venovať teda dohodám o pracovnej činnosti. Dnes je takýto stav. Dnes môžete na dohodu o pracovnej činnosti odpracovať týždenne desať hodín, to môžeme všetci. A študenti majú také privilégium, že majú taký osobitný režim, kde oni si môžu takto privyrobiť 20 hodín týždenne. Rozdiel medzi dohodou a medzi trvalým pracovným pomerom poznajú tí, ktorí zamestnávajú ľudí. Ja ako zamestnávateľ v školstve, ak som niekoho prijal na trvalý pracovný pomer, tak v istej začiatočnej dobe som mohol prerušiť tento právny vzťah, ale po určitej dobe, keď som dal povedzme trvalý pracovný pomer na rok a potom som to obnovil dvakrát, už potom ten človek mal definitívu a bol mojím zamestnancom, dokedy sa mu páčilo. A ja ako riaditeľ som napríklad nemal takmer žiadnu páku sa s takým zamestnancom rozlúčiť, aj keby nepracoval dostatočne dobre. Pretože neboli jasné kritériá dané ani v Zákonníku práce a tak ďalej a v 90 prípadoch, alebo v 90 %, keď došlo k sporu pracovnoprávnemu, tak vyhrávali prepustení učitelia, ktorí potom od škôl vymohli státisíce eur. Čiže trvalý pracovný pomer je komplikácia, práca na dohodu má isté výhody, lebo môžete ju termínovať, môžete ju ukončiť a nemáte ďalšie záväzky.
Prečo chceme 20 hodín a pre koho to hlavne chceme? Dvadsať hodín chceme pre takzvaných koordinátorov bezpečnosti na školách, v nemocniciach a v sociálnych zariadeniach. Tam ich totiž potrebujeme ako soľ. A poviem prečo. Ani veľmi netreba hovoriť, lebo Graz si pamätáte, ešte máte v živej pamäti, ešte ani obete neboli pochované a ešte ani nie je konečný stav počtu obetí. Z toho, čo som poznal včera, bolo 11 mŕtvych a ďalších 27 zranených, z ktorých niektorí ešte bojujú o život. Ide teda predovšetkým o študentov gymnázia a o minimálne jednu dospelú osobu. Viacej som sa nedočítal. Možno že som zle čítal, ale čo si dobre pamätám, je, čo sa stalo vo Vrútkach, kedy nám zomrel zástupca riaditeľa po streľbe bývalým študentom, a čo si ešte horšie pamätáme alebo teda s horším dôsledkom na naše city, na naše mentálne zdravie a zvlášť na mentálne zdravie tých, ktorí boli prítomní, to je Spišská Stará Ves, kde došlo k zabitiu zástupkyne riaditeľa a jednej z najlepších študentiek gymnázia, plus došlo k vážnym zraneniam ďalším. V Leviciach pred pár dňami dvaja dospelí ľudia, ktorí tam nemali čo robiť, vnikli do materskej školy a páchali tam výtržnosti a ublížili pani učiteľke.
Na školách sa nám množia zbrane, takzvané listy smrti, alebo kde si žiaci proste napíšu, kto ich veľmi naštval a tomu buď želajú alebo plánujú ublížiť, a rôzne predmety, ktorými sa dá útočiť, rôzne rezné, sečné zbrane a podobne. A ako sa neskôr dozviete od kolegyne, netýka sa to vôbec iba škôl.
Keď sa takáto vec stala v Chorvátsku, bolo to na Vianoce, 23. decembra 2024, kde spolužiak dopichal spolužiačku s následkom smrti, tak na to reagovala konkrétne chorvátska vláda, zobral si to premiér, lídroval to a aj spolu s ministrami školstva a vnútra za pár dní počas vianočných prázdnin pripravili všetky, teda zoznam opatrení, ktoré každá škola v Chorvátsku musela prijať, od kľúčového režimu cez zabezpečenie dvier, bezpečnostných programov a rôznych ďalších vecí, to bolo, 2. januára to vyšlo, 2. januára. Deväť alebo 10 dní po tom incidente a už v priebehu januára dostali školy pokyn zamestnať ľudí z bezpečnostných alebo silových zložiek do školských tímov tak, aby sa starali, aby sa stali koordinátormi bezpečnosti. To je to čarovné slovíčko, s ktorým ja tu dneska prichádzam. To sa stalo v Chorvátsku. Okrem toho chorvátska vláda vyčlenila spolu aj s nejakými eurofondami alebo s nejakými externými zdrojmi, ale dokopy to je 83 mil. eur na zabezpečenie všetkých škôl v Chorvátsku, technickými prostriedkami bezpečnosti, a na to, aby mohli posilniť školské tímy o človeka, ktorý sa tam o tú bezpečnosť bude aj fyzicky starať. Tak toto sa dialo v Chorvátsku.
Keď sa stal incident u nás v Spišskej Starej Vsi, tak, samozrejme, zasadal hneď školský výbor, výbor pre vzdelávanie a tak ďalej a cestovný ruch a šport. A prišla pani Kurilovská, ktorú si vážim, lebo je štátna tajomníčka, kolegyňa, pedagogička, a tá povedala, že prvé opatrenie, ktoré urobia, ktoré urobia, že každej škole prideliť policajta. Lenže my nemáme dosť policajtov, to zabudla povedať, že potrebujeme 3 500 policajtov a tých nemáme a už vôbec nie v operatíve. Tak ja som sa bol na tých školách teda pýtať, že ako, máme tých policajtov, či nemáme? A tým, že som aj riaditeľ školy, bývalý, tak tie informácie sa mi dostávajú denne, že ako to je. Tak je to takto: školám je formálne pridelený policajt, ale ten je pridelený trom, štyrom, piatim, šiestim školám. Ten sa prišiel predstaviť, podal ruku a dal vizitku so svojím telefónnym číslom a povedal, keby niečo, volajte mi. Teraz si predstavte, že študent dostal amok a začal hádzať po spolužiakoch stoličky, aj po učiteľoch, a potom aj von oknom, a ohrozoval normálne chodcov pod školou, tak rýchlo volali, však máme telefónne číslo toho policajta, šup. Asi pol hodiny trvalo, kým prišiel. Čo všetko sa mohlo stať, ak by mal nejaký, nejakú zbraň, nejaký nôž alebo niečo podobné, to ťažko domyslieť.
A to nechcem vám veľmi ísť emotívne do sŕdc a povedať, že toto sa deje a musíme dačo s tým robiť, ale hovorím, že ako na to zareagovali a za aký čas Chorváti. Chorváti sa pripravili, pozor, štart a išli za desať dní prvý bod, ďalší týždeň druhý bod, ďalší týždeň tretí bod, ďalší týždeň štvrtý bod, teraz prešlo dokopy asi 20 týždňov odvtedy, alebo 25, a chorvátske školy sú vybavené bezpečnostnými prvkami na takej úrovni, akú si to vláda a chorvátska krajina dokázala zabezpečiť, dokázala dovoliť a školy sú relatívne dobre chránené. Ja viem, že dostanem za chvíľku od pána Gašpara lakťovku, že nie je to celkom tak, že všetko to tak nefunguje a ani to tak nebude fungovať, jedine, že by sme zo škôl urobili pevnosti a potrebuje nepriestrelné sklo a bariéry a detektory kovov a tak ďalej. A môžeme sa o tom baviť, môžeme o tom polemizovať, a ale čosi urobiť musíme.
Pán minister Šutaj Eštok dostal za úlohu pripraviť akčný plán na ochranu mäkkých cieľov vo februári 2024, to znamená pred rokom aj štyrmi alebo tromi mesiacmi. A on ho predstavil ešte iba v marci tohto roku, čiže potreboval na to dosť dlhý čas, 13 alebo 14 mesiacov. Tak máme nejaký akčný plán a keď si ho zoberiete, ja ho mám tu so sebou, rád vám ho dám prečítať, alebo prepošlem. Tam je na ôsmich stranách najprv pojmy, potom analýzy a tak si dali teda termínované úlohy jednotlivé orgány, ústredné orgány štátnej správy. On si dal všetky termíny alebo väčšinu termínov na šiesty mesiac ´25 a na dvanásty mesiac ´25. Čiže do konca kalendárneho roku by sme mali prísť s nejakými opatreniami. A keď si dáte námahu a prečítate si, tak zistíte, aké sú to opatrenia. Napíšeme príručku, urobíme nejaké cvičenie, zrobíme z toho cvičenia SWOT analýzu, obrázky a máme vybavené jedno ministerstvo, druhé, tretie, štvrté, piate. Majú vybavené všetko a my sme pre bezpečnosť urobili to, že máme na jednu, teda na jedného policajta päť škôl a on nám to zmonitoruje a všetko bude fajn. No nebude.
Máme ďalšie opatrenie. Pán minister oznámil, že chce nakúpiť za 63 mil. okolo 24-tisíc kamier, keď si, keď som to dobre počítal. A keď si to vydelíte a vynásobíte, tak vám vyjde, že jedna kamera, a to by sme museli všetkým školám ich dať sedem, sedem, aj takým budovám, ktoré majú iba dve triedy, wécko a maličkú jedáleň, čiže tam stačí jedna kamera na jednu stranu, jedna na druhú a prípadne možno štyri povedzme, ale nebudeme ich potrebovať 25-tisíc, ale možno 20-tisíc, možno ešte menej, lebo niektoré školy nie sú v takom nebezpečí, že by tam museli byť prostriedky, ktoré sa vôbec nepoužijú. Teda ideme nakúpiť kamery. Tie kamery budú predražené, to je môj odhad a rád sa budem mýliť, lebo zatiaľ mi tu vychádza, že jedna kamera bude stáť 3-tisíc eur. Ja vám viem takú zohnať za 800 eur alebo za 1 500, podľa kvality, podľa toho, podľa servisu a podľa ďalších nákladov, ale určite to nebude 3-tisíc eur na kameru. Okrem toho naše riešenie, keby sme dostali aj tento rok alebo spočítali za kalendárny rok, že dostaneme 2-tisíc, 2-tisíc teda koordinátorov bezpečnosti do škôl a zarábali by v čistom nejakých 600 eur za polovičný pracovný čas, teda za tých 20 hodín týždenne, tak by nás to stálo okolo 12-13 mil. eur ročne. To znamená, že tých 63 mil. by kľudne stačilo na päť rokov. Na päť... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem za slovo, pán predseda.
V mene troch poslaneckých klubov – KDH, PS a SLOVENSKO – navrhujem presunúť hlasovanie o bode č. 57, tlač 524, zákon o turistických trasách, na riadnu schôdzu NR SR v septembri 2025.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Plaváková veľmi správne povedala, že sa jedná o mimoriadnu a zároveň veľmi závažnú správu. Pán ombudsman jasne vyjadril na začiatku svoju úctu k policajtom a k Policajnému zboru, pretože ich práca je nesmierne náročná a často prípady, ktoré riešia, sú veľmi komplikované, aj ľudia, s ktorými musia jednať, sú veľmi často veľmi komplikovaní, to hovorme, to jasne povedzme. Ale ako je povedané, ako je jedno príslovie, že diabol je v detailoch, diabol sa nachádza v detailoch. A v tom vidím obrovský prínos tejto správy, že poukázali práve na tie detaily, v ktorých boli porušené zákony. To je vlastne poslanie a povinnosť ombudsmana, aby ich vytiahol, zverejnil, aby na nich sa potom dali riešiť aj všeobecné problémy. Čiže v tomto smere patrí pánovi ombudsmanovi vďaka, rovnako pani poslankyni Plavákovej, že to ešte zdôraznila a, samozrejme, je vecou parlamentu, aby pre dobro veci tieto veci do budúcnosti nejakým spôsobom ošetril.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia. Tak ešte raz, je to návrh, ktorý sme predkladali už pred určitým časom. Pomaly si ho nepamätám, ale ja sa pokúsim naozaj vám ho ešte raz sprostredkovať. Čaro týchto opozičných návrhov je to, že dokážete predložiť možno aj dobrú vec bez toho, aby ste to detailne komunikovali s celou tou odbornou obcou a so všetkými zainteresovanými stranami, ktoré majú čo do zdravotníctva hovoriť. Hovorím toto trochu s nadsázkou, pretože veľa aj dobrých vecí zhorí v tom, že začnú argumenty, prečo je to zlé, prečo sa to nedá, prečo je to hlúposť, prečo my robíme správne a vy predkladáte hlúposti. Práve tie opozičné návrhy si myslím, že by mali byť takou motiváciou. Jednak otvárajú tému a jednak, možno nútia aj tých aktérov sa zamyslieť, či predsa len, predsa len tá opozícia nehovorí pravdu. No a ja si myslím, že tu v tejto, v tejto, v tejto veci sme opäť na tej správnej strane, pretože asi mi dáte za pravdu, že tých detských špecialistov v rámci Slovenska je ako šafránu veľmi málo. Sú to obrovské problémy. Hovorili sme tu o regionálnych rozdieloch. To tie ešte znásobujú tento problém, že v niektorých oblastiach Slovenska nájsť psychiatra, nájsť detského psychiatra, nájsť detského neurológa, nájsť detského kožného lekára, to sú obrovské, obrovské problémy. Ľudia nevedia kam sa majú obrátiť a sú bezradní a sú ochotní potom míňať aj obrovské finančné zdroje, pretože tam, kde je nedostatok, tak samozrejme rastie aj potreba nejakých platených služieb. No a tento stav my nemôžeme nechať len tak alebo si nechať zatvárať oči pred týmto, pred touto problematikou. No a samozrejme, môžeme, môžeme hovoriť o tom, čo hovoria aj mnohí kolegovia alebo stavovské organizácie, no je nás málo, je nás málo. Máme tu málo 40 detských neurológov, no čo s tým, tak musí byť ich viac, ale viete, ak, opäť, mali by byť v rámci politiky určité dlhodobé plány a potom nejaké krátkodobé krízové riešenia. No a z tých dlhodobých plánov ja súhlasím s tým, že mali by sme sa zamyslieť celkovo nad tým, ako je nastavené, napríklad výchova, výchova našich špecialistov, či naozaj nie je potrebné trochu rozšíriť výchovu, napríklad dospeláckeho otorinolaryngológa, teda ušno-nosno-krčného lekára aj o oblasť teda tej detskej, eh, detského očno-nosno-krčného tej, tejto situácie, aby vedel okrem dospelých pacientov liečiť alebo aspoň tých bežných detských pacientov. Ja si to vzťahujem aj na seba, som anesteziológ a viete, mňa sa nikto nepýta, že teda príde novorodenec, malé dieťa na operačný stôl a teda, že ja poviem, prepáčte, ja viem robiť narkózu len dospelých, u detí nie. Bohužiaľ, choďte niekde inde. To sa proste nedá. Rovnako záchranári. Záchranári musia prísť so sanitkou, keď ide o život, o akútny život ohrozujúci stav, bez ohľadu na vek. To znamená, či tam leží novorodenec alebo je to pôrod a musia sa postarať vlastne o práve porodené dieťa alebo o matku alebo je to zomierajúci človek, proste tá tá hranica, veková hranica sa zotiera. Proste musia poskytnúť zdravotnú starostlivosť. Ja rešpektujem, že sú špecifiká kde potrebujeme vysokošpecializovaných detských pediatrov a opäť sa, si pomôžem príkladom zo zahraničia, väčšinou sú centrovaní takíto špecialisti, detskí špecialisti do určitých centier, kde tie veľmi špecifické ochorenia, ktoré sú zriedkavé, ktoré bežný, povedzme, neurológ nemá možnosť odsledovať, tak posiela, samozrejme, k tým svojim detským neurológom, ktorí tieto veľmi ojedinelé zriedkavé ochorenia videli a sú na to špecialisti a tak by to malo byť. To, čo sme dovolili na Slovensku, žiaľ, je veľmi striktné oddelenie, že do 18 rokov, do 18 rokov sa musí starať o neurologického pacienta detský neurológ, pretože až potom môže ísť ku všeobecnému alebo teda tomu dospelému neurológovi. No, ale už taký 15 ročný dospievajúci mladý muž alebo mladá žena, ten rozdiel oproti dospelému človeku je minimálny. Vie sám zhodnotiť určité riziká, vie od 16 prakticky je zodpovedný za svoje činy, za svoje konanie. Vie popisovať tie rozdiely sú skutočne minimálne a sme presvedčení o tom, že dospelý neurológ sa vie postarať o bežné diagnózy aj mladších, mladších dospievajúcich ľudí. Povedzme od 15 rokov. Samozrejme, v budúcnosti možno si viem predstaviť aj zrušiť úplne túto hranicu. Možno to nebudú radi počúvať moji špecialisti kolegovia, ale viete, tie bežné, bežné, bežné ochorenia by mal vedieť zvládať každý. Keď som neurológ, tak musím vedieť tak vyliečiť bežné ochorenia neurologického dospelého ako u dieťaťa a samozrejme, potom budú veľmi malé deti, veľmi špecifické ochorenia, no a tie budem posielať do centra, lebo na to si ja netrúfam. Tak by to malo byť, to čo robíme teraz, že jednoducho máš 17, šup, detský neurológ. No a keď ich je 40, tak nájdite termín, hej, u detského neurológa. To sú rodinné tragédie, ktoré sa dejú vďaka tomuto nastaveniu a preto si myslím, že je veľmi dôležité, aby sme upravili tento stav a nehovorím, že je to ideálne riešenie. Ideálnym riešením by bolo, samozrejme, nafúknuť ten, ten počet detských neurológov, ale realita je úplne iná. Máme málo lekárov a máme relatívny nedostatok lekárov, pretože zacykleným systémom, že si ich posielame posielame na prehliadky pravidelne, tak sa prakticky stáva aj, nielen absolútny, hlavne v niektorých regiónoch, ale aj relatívny nedostatok niektorých špecialistov. No a tým pádom prakticky akútni pacienti, ktorí potrebujú akútnu liečbu, tak sa na vyšetrenie nedostanú. No a tento návrh je, práve smeruje k tomu, aby sme urobili takú akútnu, akútnu pomoc a dovolili dospelým špecialistom vyšetrovať alebo liečiť aj dospievajúcich od 15 rokov. Nie je to povinnosť. To znamená, my sme vtedy, keď to bola ešte aktuálna téma a trošku bola aj v médiách, tak dostávali viaceré také negatívne informácie, že, no ale veď ja už ako dospelý neurológ teraz nestíham a mám strašne veľa pacientov a teraz vy mi chcete tu dať ešte aj týchto dospievajúcich, veď to je absurdné. To nám nepomôže, to bude ešte horšie. My v žiadnom prípade nehovoríme, že toto má byť povinnosť. Toto nie je povinnosť. Toto je, to je len možnosť. My práve preto sme urobili tento návrh, kde sme len povedali, že ak dospelý neurológ bude vyšetrovať alebo liečiť osobu od 15 rokov, tak bude mať tento výkon preplatený, pretože doteraz je to tiež možné, ak si to zoberie na svoje triko, väčšinou sú opatrní, pretože sa obávajú aj nejakých forenzných konzekvencií, ale problém je, že toto vyšetrenie alebo toto, tento výkon nie je hradený zdravotnou poisťovňou. My tu dávame možnosť, aby zdravotná poisťovňa, teda nie možnosť, povinnosť, aby zdravotná poisťovňa, v prípade že určitý dospelácky špecialista vyšetrí alebo bude liečiť detského alebo dospievajúceho pacienta, tak dostane za túto službu zaplatené, čiže nie je to povinnosť každého dospelého neurológa vyšetriť dospievajúce deti, ale možnosť, aby to mohol urobiť a aby mal svoju službu zaplatenú. Takže toto vnímame ako pozitívny krok k tomu, aby sme odbremenili detských špecialistov, ktorých je veľmi málo a aby sme pomohli hlavne rodičom, ale aj tým dospievajúcim mladým ľuďom, aby sa rýchlejšie dostali na termín, bližšie dostali na termín, aby nemuseli chodiť pomaly zo Sobraniec do Bratislavy, do nejakého súkromného centra, aby sa vôbec dostali ku neurológovi, ktorý prakticky možno ich len formálne nastaví na nejakú antiepileptickú liečbu, čo by kľudne, veľmi kľudne mohol urobiť aj dospelý neurológ v Sobranciach, ale keďže máme to nastavené tak ako tak, ako to máme, tak sa to neudeje, čiže toto je dôvod, prečo predkladáme tento návrh a ešte jeden dôležitý aspekt, viete, pred určitým časom tu bol problém s APS-kami, ambulanciami pohotovostnej služby. Pamätáme si veľmi dobre, aké problémy boli s detskými pediatrami. A vtedy sme takisto navrhovali aj ešte pani ministerke Dolinkovej, že prečo, prečo by sa nemohlo aspoň v niektorých bodoch, v niektorých oblastiach zlúčiť ambulancie pohotovostnej služby pre dospelých a pre deti? Aký dôvod máme na to, že by sme striktne trvali na rozdiele, rozdelení detských a dospelí. Lebo opäť si pomôžem tou záchrankou, tou sanitkou. Tam sa nikto nepýta, že či prídu k päťročnému dievčatku, alebo ku 15-ročnému a dáte mi asi za pravdu, že kým v záchrannej zdravotnej službe ide skutočne o život, to sú už veľakrát aj život zachraňujúce stavy alebo teda výkony, ktoré musia urobiť lekári a záchranári, tak u tých v APS-kách sú to skôr je to starostlivosť, ktorá je často odkladná, ktorá je ambulantnou starostlivosťou, kde nejde o život a tu máme my obrovský problém a chceme a striktne trváme na tom, že to musí byť striktne oddelené deti a dospelí. A potom sú tu paradoxné situácie, že naozaj videl som aj v Námestove, napríklad, vedľa seba pekne APS-ka dospelí, APS-ka deti v nejakej takej peknej symbióze, ale ak ak je akútny stav, že sa tá APS-ka pre deti zatvorí, tak tí kolegovia dospeláci, ak môžu a väčšinou môžu a chcú, tak pomôžu aj s detským pacientom, čiže zase je to možno aj o búraní nejakých stereotypov, ktoré sme mali alebo máme v našom systéme a možno aj táto téma otvorí diskusiu možno o rodinnom lekárstve, my sme tento konštrukt nejako relatívne zavrhli. Ja si tiež myslím, že aj u toho všeobecného lekára naozaj je celkom legitímne uvažovať aj o o nejakom takomto modeli. Nakoniec sú, sú dobré príklady zo zahraničia, kde ten rodinný lekár pracuje a pracuje kvalitne, pracuje dobre a ten deficit pediatrov, ktorý pociťujeme my tuná na Slovensku, sa dá riešiť možno aj takýmto spôsobom. Samozrejme, vždy s možnosťou, že tých komplikovaných, špecifických, veľmi malých pacientov odkláňať do určitých centier, čiže zamyslíme sa nad tým, že či to striktné delenie dospeláckej a detskej medicíny je správne. Čiže na záver ešte raz zhrniem, my chceme, aby sa tie obrovské dlhé čakacie lehoty, ktoré sú pre detských špecialistov zredukovali, skrátili a aby mali dospelí špecialisti možnosť vyšetriť alebo liečiť aj dospievajúcich pacientov a aby mali za tieto služby zaplatené. Ďakujem pekne za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia, pán predsedajúci, ja sa ospravedlňujem za malé nedorozumenie, ale napriek svojmu veku som ešte len neskúsený parlamentarista a ešte sa len učím. A na tomto mieste sedím snáď druhý alebo tretíkrát, tak mi to prepáčte, prosím.
A ja tak, aj tak som chcel viacej reagovať na kolegov koaličných poslancov. Videl som tu pred chvíľkou ešte kolegu Barteka a Mažgúta, ale už tu, žiaľ, nie sú. A vy ako pán predsedajúci tu musíte byť, ale teda budem hovoriť aj k vám, aj ku kolegovi Radačovskému.
Pred pár dňami sme tu mali pána prezidenta Pellegriniho, ktorý predstavil správu o stave republiky a tam vypichol také dôležité body.
Prvá vec je úpadok Slovenska bez vízie a druhá vec je obrovská rozhádanosť a rozštiepená spoločnosť, ktorá ale súvisí aj s politikou a s politickým spektrom, ako je nastavené, opozícia-koalícia. A jedna z vecí, ktorú som si zobral, nechcem jatriť rany, ani nikomu nič vyčítať, ale jednu z vecí, ktorú som aj medzi riadkami, aj v jeho slovách počul a čítal, že neškriepte sa. Nájdite viacej k sebe cestu a hľadajte dobré dôvody na spoluprácu. Lebo keď nepôjdeme my ako poslanci príkladom, tak ťažko budeme očakávať, že sa upokojí spoločnosť, že budeme saturovať nejakým spôsobom napätie.
A dnes som si všimol takú jednu iskričku nádeje, neviem, čo to presne malo znamenať, ale z dielne SaS, vládna koalícia, celá vládna koalícia podporila legislatívny návrh. Myslím, že tam bolo číslo 140 alebo také vysoké číslo. A ja som sa sám seba pýtal, že čo to bolo, že či to bola iskrička nádeje, nejaká možnosť na spoluprácu, alebo dobrá vôľa, dobrá vôľa koalície spolupracovať. A spomínam to preto, lebo práve návrh zákona o turistických trasách je niečo, čo nerozdeľuje, čo, naopak, spája. My všetci sme vášniví turisti, niektorí viacej, niektorí menej. Ja som vyštudovaný telocvikár napríklad a tá príroda nás obohacuje všetkých. A na Slovensku máme systém, ktorý nenájdete nikde vo svete, možno v Čechách. A spôsob, ako možno robiť turizmus na Slovensku, je unikátny a tento unikát bude dobré zachovať. Problémom je, že mi nedokážeme takéto potenciálne zdroje našich príjmov, nášho blahobytu ani využiť. Tento zákon je dobrý predpoklad, alebo dobrý nástroj toho, aby sme tie turistické trasy na Slovensku zachovali. Keď sa pôjdete pozrieť do Poloniny a prekročíte hranice v tom cípe, kde sa stretáva Poľsko, Slovensko a Ukrajina, tak keď sa budete pýtať, tak prídete na dáta.
Rišo Dubovický tu dneska rozprával čísla. Na slovenskej strane v Poloninách, v tom pralese, navštívili Poloniny turisti v objeme niekoľkých desiatok tisíc ľudí. Niekde okolo 50-tisíc sa to ročne pohybuje. Na strane ukrajinskej, to sú rádovo státisíce, 700-, 800-tisíc. A na poľskej strane sú to milióny, milióny.
Ak by sme my do tých našich prírodných krás, ktoré máme, dokázali dostať turistov vo väčších objemoch, tak by nás to mohlo nakŕmiť, mohlo by to dať prácu tisícom ľudí a mohlo by to zlepšiť ekonomiku. Mnohé krajiny na svete žijú z cestovného ruchu a my to bohatstvo máme na Slovensku, len je príliš zaprášené, príliš skryté a keď aj sa vymyslí nejaký dobrý legislatívny počin, ktorý to podporí, tak my, teda vládna koalícia, alebo to nastavenie koalície a opozície a ten princíp, že navzájom si nič nepodporujeme, takýmto spôsobom Slovensko upadá. A to je ten úpadok, ktorý spomínal aj pán prezident a vyzýval, nájdite, hľadajte tie spôsoby na spoluprácu. A toto je jeden dobrý príklad, lebo tu vás nič nepečie, tu vás nič nebolí a nikto si nič nevyčíta.
Tu chceme zachovať sieť turistických trás v podobe, aká je. Dneska rastú nároky vlastníkov a keď si pozriete okolité krajiny, tak mnohé lesy, mnohé krásy sú oplotené a nedostanete sa tam. Na Slovensku, chvalabohu, ešte môžeme chodiť na turistiku, ale za chvíľočku sa to možno zmení.
A preto som chcel vyzvať kolegu Barteka, s ktorým sa z času na čas doťahujeme, alebo pána Mažgúta, vás, pán Radačovský, aj pána predsedajúceho, zvážte podporu tohto zákona a ukážte kúsok, štipku dobrej vôle. Lebo srdce majú všetci a ja mám problém s tým princípom, že opozícii ani ťuk. Ale dneska som sa tak trošku potešil, keď, myslím o tých vrakoch, autovrakoch, alebo čosi, nejaký takýto návrh SaS-ke prešiel, nie je to moja téma, tak to tak som len zachytil, ale pri hlasovaní som si všimol, že fíha, celá koalícia podporila návrh SaS. Samozrejme, aj náš, áno, aj náš, takže dokonca dve iskričky, ako mi tu kolega našepkáva. Ďakujem pekne, Janko, ty si akademik a precízny, takže moje nedokonalosti mi prepáčte.
Ale vyzývam teda celú koalíciu, aby ste to prehodnotili. Vy, pán podpredseda, máte slovo vo vašom klube určite, možno aj pán Radačovský vedel pomôcť s pánom Huliakom, alebo s ľuďmi okolo vás, cez ktorých ste sa dostali do parlamentu. Zvážte to, lebo tam nie sú zádrhele. Čo urobil Jano Horecký, obišiel všetkých zainteresovaných, všetkých, ktorých sa to týka a dal si tú námahu a rokoval mesiace. A všetky pripomienky, ktoré boli, všetky výhrady, všetko zobral do úvahy. Vyriešil to s vlastníkmi, vyriešil to s turistami, vyriešil to so samosprávami, prešiel si politické kluby. A zdalo sa, že podpora je.
Prvé čítanie dopadlo perfektne. Zrazu sa zmení minister a ani pánovi. Nie a grac. A tento princíp, že nie a grac opozícii, tento nás dostane ešte do väčšej biedy. Veď nám nefungujú veci na Slovensku a robíme si naschvál. Tu nie je dôvod si robiť naschvál, lebo tu o politiku nejde. Nech by to podával hocikto, toto je tak prospešné pre väčšinu Slovákov, ktorí milujú prírodu, takmer pre každého.
A pozdravujem pána Ševčíka a týmto ho vyzývam a prosím, podporte tie turistické trasy. Porozprávajte sa o tom zajtra. Keď sa bude hlasovať, tak prehltnime svoje egá. My sme ochotní spolupracovať na veciach. My pomaličky ustupujeme z princípu, že koalícia, opozícia a tento múr sa neprekročí. Keď nenájdeme zhodu, nebudeme hľadať styčné body, my neupokojíme ani spoločnosť, ani nedosiahneme lepší blahobyt. A preto mi dovoľte, aj keď je vás tu len toľko, poďakovať Jánovi Horeckému za tú obrovskú námahu, ktorú vynaložil, aj všetkým, ktorí boli do toho zainteresovaní. Mňa mrzí, že som nemohol na tomto spolupracovať, lebo je to pekné dielo. Je to zaujímavá, dobrá a prospešná vec pre Slovákov. Tak vás teda, aspoň tí, ktorí ste pri obrazovkách, alebo počúvate ešte z vládnej koalície, prosím, zvážte podporu, prekonajte sami seba a ukážte kus dobroty v prospech Slovákov.
Ďakujem pekne.