Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja by som na úvod, som to už dnes v rozprave ráno, keď vystupoval kolega Hajko, povedal, že ak chce ísť pán minister Kamenický na dovolenku do Grécka, nech kľudne ide, ale nech tam neťahá Slovensko.
Ja budem hovoriť trochu o tom, ako prebieha konsolidácia na Slovensku za dva roky vlády Roberta Fica. Za dva roky sme občanom tejto krajiny zobrali 7,4 miliardy eur. 7,4 miliardy...
Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja by som na úvod, som to už dnes v rozprave ráno, keď vystupoval kolega Hajko, povedal, že ak chce ísť pán minister Kamenický na dovolenku do Grécka, nech kľudne ide, ale nech tam neťahá Slovensko.
Ja budem hovoriť trochu o tom, ako prebieha konsolidácia na Slovensku za dva roky vlády Roberta Fica. Za dva roky sme občanom tejto krajiny zobrali 7,4 miliardy eur. 7,4 miliardy euro boli doterajšie konsolidácie, keď si načítate jednu, druhú, tretiu. Čo sa ale deje s deficitom? Ten neklesá, naopak, stúpa a výdavky štátu sa z roka na rok zvyšujú. My nešetríme, ale zdierame ľudí, zdierame firmy, zdierame ľudí, ktorí prinášajú hodnoty, zdierame živnostníkov, zamestnaných, zdierame ľudí, ktorí každý jeden deň chodia do práce, platia odvody, tých všetkých ľudí konsolidáciou za posledné dva roky zdierame. Zopakujem ešte raz, vláda za dva roky zobrala ľuďom, firmám 7,4 miliardy euro. Nie je pravdou, čo sa hovorí, že teraz 1,2. Všetky tri konsolidácie si musíte spočítať, všetky tri konsolidácie si musíte spočítať, lebo oni nekončia, oni neustále pokračujú. Zvýšili sme dépeháčku, zvýšili sme odvody, zvýšili sme daň za poistenca. 7,4 miliardy euro a ľuďom na Slovensku sa žije horšie.
Čo vidia dnes? Lebo o tom sa stále nehovorí, my si tu hovoríme, si tu osobné útoky, ten urobil to, ten urobil to. My sme volení poslanci, aby sme tu rozprávali veci, čo zažívajú ľudia bežne. Ja si myslím, že sa s tými ľuďmi stretávate všetci. A vám to takisto povedia, že sa naozaj žije v našej krajine horšie, že nemáme lacnejšie potraviny, ako sme sľubovali, že nemáme lacnejšie energie, že nemáme lacnejší život. Všetko sa z roka na rok zdražuje. Firmy zvažujú, čo budú robiť budúci rok, či vôbec budú ešte investovať do nejakých vecí, alebo budú prepúšťať svojich zamestnancov. To všetko sa stalo za posledné dva roky. Nikto z nás v opozícii nepovedal, že konsolidovať netreba, nikto to nepovedal, ja som takého človeka ani jedného z poslancov nepočul, že by povedal, že konsolidovať netreba. My len hovoríme, že to robíte zle, že to robíte zle a mali ste to robiť inak.
Ja som sa tešil pred mesiacom, keď som počul pána ministra Kamenického, keď povedal, že vláda bude šetriť polovicu nákladov na budúci rok pri konsolidácii na sebe. Aká je realita dnes? Je to nie, ani je to, nie je to ani 500 miliónov eur. Aj to nevieme, že či bude vôbec reálnych. Vláda na sebe nijak nešetrí, zase to všetko zoberie pracujúcim ľuďom. Ľudom, zopakujem ešte raz, ktorí dennodenne chodia do práce a robia za oveľa menšie platy, ako robíme my. Tí ľudia majú problém už si zaplatiť hypotéky. Tí ľudia majú problém zaplatiť svojim deťom krúžky. Tí ľudia majú problém zaplatiť bežné veci, ktoré predtým platili. Veď v našej krajine je jeden milión ľudí na hranici chudoby. O akých opatreniach sa tu bavíme, prosím vás, o akých opatreniach sa tu bavíme, keď jeden milión ľudí je na hranici chudoby? Hovoríme, že pomáhame tým, tým. Viete, ktorá skupina je na Slovensku najohrozenejšia? Sú to jednoosoboví rodičia. Sú to rodičia, ktorí sami vychovávajú svoje deti, tí sú najohrozenejší. A my sme im pri tejto konsolidácii nijako nepomohli. Tí rodičia budú mať drahšie potraviny, drahší život, drahšie krúžky, drahšie energie, budú mať drahší život a oni už dnes rozmýšľajú, že čo ďalej, ako svojim deťom zabezpečíme tie veci, čo budeme robiť? Vláda na nich vôbec nijak nemyslela. Hovoríme tu stále, že pomáhame, sme sociálna vláda. Nie, my nepomáhame tým najohrozenejším ľuďom, jednoosobovým rodičom. Nikto o nich nehovorí. Veď sú tu nejakí, tak veď dobre, niečo bolo, nejak je. Nie, zabudli ste na nich. Zabudli ste na nich a na nich najviac doľahne konsolidácia. Povedzte mi, že to tak nie je, skúste mi to niekto vyvrátiť, že to tak nie je. Je to tak. Nehrajme sa, že sme tu nejakí sociálni, že tu je nejaká sociálnosť, lebo na tých najslabších ste zabudli. Tí ľudia musia chodiť denne do práce, keď ešte budú mať na budúci rok nejakú prácu, ak ich nejaký zamestnávateľ, nejaká automobilka alebo nejaký veľký koncern neprepustí. Čo ďalej potom s týmito ľuďmi? Ste znížili príspevok v nezamestnanosti, z deviatich na pol roka. Čo bude s tými ľuďmi? Ja sa pýtam. Keď vidia všetko, čo sa deje, že 1,2 miliardy ideme šetriť na zamestnávateľoch, na zamestnancoch a na sebe vláda ide šetriť 500 miliónov euro, aj to nevie ako. Zabudli ste na nich. To treba otvorene povedať.
Ja sa budem ďalej rozprávať, videli ste včera vyjadrenie Únie miest Slovenska, že potrebujú pomoc so zabezpečením bezpečnosti na Slovensku, že v mestách nám prepuká kriminalita. Keď sme to rozprávali pred rokom, vraveli ste, že tu klameme, že zavádzame, že to tak nie je. Ale keď sa rozprávate s policajtmi, ktorých je čoraz menej a menej hlavne v regiónoch na východnom Slovensku, tak vám povedia, že sú preťažení, že nikto nechce robiť ísť na obvodné oddelenia. A čo sa stalo, ako sme tým policajtom pomohli, aby sme ich prácu motivovali? Mali sľúbených 5 % navýšenie valorizácie. Zrazu sa sľub zo dňa na deň vytratil. Nikto sa nevie, nechce k nemu prihlásiť. Päť percent na ľuďoch, aby ste si vedeli reálne predstaviť, o akých peniazoch sa tu bavíme, je to 60 euro. Šesťdesiat euro sme nechceli dať policajtom, hasičom a horským záchranárom, ktorí dennodenne zachraňujú ľudské životy. Potom sa stane tragédia, ktorá sa stala pred dvoma dňami, a všetci politici úžasné statusy, hrdinovia, skvelí, sme s vami, tlieskame vám, zachránili ste ľudský život, paráda, sme na vás hrdí. Ale nie vtedy, keď sa niečo deje, lebo títo ľudia sú pripravení každý jeden deň nasadiť svoj život, každý jeden deň chodia do tých osád tí policajti, tí záchranári, tí hasiči, každý jeden deň sa naťahujú s opilcami, každý jeden deň sa nechávajú urážať od ľudí, ktorí im nadávajú, každý jeden deň to robia, ale nikto pre nich nič nespraví. Minister vnútra je ticho a o nich viac nikto nerozpráva. Ja sa pýtam prečo? Keď hovoríme o nich, že sú hrdinovia, keď nám to vyhovuje, keď potrebujeme fotky, lajky. Oni sú hrdinovia stále. Šesťdesiat euro tvorila by 5 % valorizácia, keby ste dodržali to, čo ste im sľúbili. Nie, nedáme im to, nech robia. Viete, aký je nástupný plat policajta, hasiča? 1 200 euro v hrubom, priatelia, 1 200 euro, veď, preboha, veď to akože nikto za tie peniaze vám v Bratislave alebo tuná na západnom Slovensku robiť nebude. Taký je plat, ale my sa tvárime, že sa nás to netýka, že všetko je v pohode, že život je gombička. Chýbajú nám policajti, chýbajú nám hasiči a mestá sa právom ohradzujú na štát, že potrebujú pomoc od štátu. Koho sa majú pýtať, keď štát nevie zabezpečiť základnú zložku a to je bezpečnosť občanov? Sa choďte pozrieť v niektorých častiach na východnom Slovensku, že večer už niektorí ľudia nechodia ani von. A to nie je, že ja tu rozprávam, veď tu stačí vyjsť odtiaľto z Národnej rady, zobrať auto a treba sa ísť pozrieť, choďte sa prejsť do niektorých miest na východnom Slovensku večer, nestretnete tam nikoho, lebo ľudia sa boja, dochádza k drobným krádežiam. Keď prídete na drobnú krádež, že vám zmizne bicykel zo záhrady alebo vám zmizne vám nejaký záhradný tento, policajti prídu, je to do 700 euro, vybavené, nikoho sa nás to netýka, ideme preč. Toto je to, čo sme dosiahli tou novelou Trestného zákona. Toto všetko je dopad toho všetkého, čo sme sa tu vtedy pred tými dvoma rokmi bili tu viacerí a robili sme tu nočné rokovania a neviem, čo všetko. Tu je dôsledok.
Skryt prepis
