Videokanál klubu

podpory učiteľov, prosím vás, nájdite to, čo sa pred dvomi rokmi, všetky stavovské organizácie postavili za reformu, bol som tu v tejto zúfalej situácii, rozpadnutá vláda, vy ste toho boli mnohí svedkami, ostala tu vláda Eduarda Hegera v menšine, v demisii. Ja som mal v krízovom čase, človek z praxe, bez kariérnej, politickej skúsenosti, prísť zachraňovať situáciu, dve ŽOP-ky a 9-mesačné meškanie a zjednotiť rozhádaných tvorcov nového curicula a kadečo iné. No našťastie som rozumel tej robote, 35 rokov som ju robil a bol som jeden z tých, ktorý, tých ľudí máme na Slovensku, chvalabohu dosť, hoci to nie je väčšina, ktorí dokážu budovať školy, tvoriť programy, viesť, manažovať školy, pracovať s deťmi tak, že vieme dosahovať aj medzinárodne špičkové výsledky, a tak sa podarilo zjednotiť stavovské organizácie. Snažil som sa, možno som sa nevyrovnal v tom nasadení, pánu ministrovi Druckerovi, ale navštívil som tiež všetkých aktérov, všetky valné zhromaždenia, všetky stavovské organizácie a všetky vám, ktorí ste tu boli v roku 2023 poslancami Národnej rady, a tým všetkým 150 poslancom doručili list, apel, prosím vás hlasujte za tú reformu. Tá reforma im nepriniesla ani cent k platu, ale všetky stavovské organizácie sa zjednotili, doslova v štátnickej zodpovednosti, ktorá chýbala mnohým členom tejto ctenej snemovne, alebo teda štátnikom, politikom a vyhrnuli si rukávy a povedali áno, nedvíhajú sa vám platy, dvíhajú sa nároky na našu prácu, ale s tým školstvom pohnúť musíme.
To bola ozajstná reforma, ale ju nepripisujem sebe, bol som jeden z tých, ktorí ju robili zdola, len chybou v metrixe som sa stal ministrom školstva a mal som tú česť doručiť ju v legislatívnej podobe tu, do Národnej rady. A dnes sú tieto vládne návrhy zákona menované ako najväčšia reforma, je to 676 novelizačných bodov, 3 nové zákony, ale keď som sa rozprával s riaditeľmi, nevedia povedať v čom je to principiálne nové. Ja vám viem povedať, čo bolo v 23., prvýkrát sa urobila systematická príprava v inklúzii. Desaťročia, možno storočia sme to my, učitelia volali individuálny pedagogický prístup. Nikde to nebolo podchytené. Na fakultách to neprednášame. Učiteľ to mal, alebo nemal. Poznal som učiteľky, ktoré by za deti dýchali, ktoré by si keď rodina mala životné extrémne ťažkosti, zobrali domov na Vianoce. Poznal som učiteľov a učiteľky, ktoré na nich kašľali, ktoré vošli do triedy a proste si chceli okrútiť svoje učivo a bodka a čo je s tými deckami, ako ich nazývali, ich nezaujímalo, to nech si rieši sociálka, v takomto stave sme to mali. Záležalo na charizme učiteľa, na jeho morálnej, odbornej, ľudskej výbave ako sa postaviť k deťom v rôznych situáciách.
Kolektívne a na základe práce odborníkov také sumarizované skúsenosti syntetizovanej, sme urobili podporné opatrenia. Začal to legislatívne môj predchodca a ja som mal tú príležitosť to doručiť. Systém podporných opatrení bola skutočná reforma, taktiež bolestivá aj s chybami transformácia centier poradenstva a prevencie. Naprával som tie chyby v ďalších nedokonalostiach, ktoré sa objavia v ich odstraňovaní, treba pokračovať. Za to by som bol pánu ministrovi vďačný. Ale urobiť lavínu zmien, z ktorých žiadna nie je principiálna až na tie princípy, ktoré pán minister svojím návrhom zákona láme a proti, ktorým zásadne sme. Čo sa týka 245-ky, tak je to teda princíp povinného predprimárneho vzdelávania pre deti od troch rokov. Viackrát sme o tom hovorili, spomínam to len preto, lebo načieram do princípov a na tému reformy. Nuž, hovorili sme o tom, mali sme na to 45-minútovú tlačovku, uvádzali sme štúdie, práce Harvard, práce s 390 tis. rodinami počas 30 rokov, príklady domácej praxe, prečo je to hlúposť, prečo treba robiť s rodičmi a nie s deťmi. Ak budem veľmi konkrétny, je v polnoci, tak to nikoho snáď nepohorším. No a v tejto snemovni akože je ťažká konkurencia pri pohoršovaní, takže si to trúfnem povedať. Tu, ak zoberiem naozaj tých najzraniteľnejších, tých najbiednejších, bez obalu, sú to deti v rómskych osadách, ktorí žijú v chatrčiach, kde im potkany v noci behajú po izbe. Nemajú splachovací záchod, nemajú tečúcu pitnú vodu. Ak si niekto myslí, že vy zoberiete tieto deti silou zákona, do materskej škôlky, oni sa tam naučia hygiene a všetkému a prídu späť domov do osady a premenia tú osadu. Vysvetlia do vajdovi, vysvetlia to svojim rodičom, tak to prosím vás, kde žijete v dokumentoch?
Všetci vedia, že treba robiť s rodičmi, že musíte decku najskôr utrieť zadok, dať mu napiť, umyť ho, a potom môžete s ním robiť ako sa pastelkami vyfarbujú omaľovánky. Počul som o tom, že táto reforma za dvadsať rokov najväčšia založená na dôvere a spolupráci. Neuveriteľné tvrdenie. Veď podarilo sa rozdeliť týmto vládnym návrhom súdržnosť stavovských organizácií, postaviť ich proti sebe. Netušili o, počuli niečo o niektorých vecných zámeroch, ale paragrafové znenie ich šokovalo a bolo úplne zle, trvám na tom a nie sú to klamstvá, že ten prvotný vládny návrh, čo išiel do NPK, bol zaručene likvidačný pre cirkevné školy, ktoré neberú školné a podľa vtedajšieho návrhu museli brať 89 % detí prednostne z obvodu, do ktorého ak ich niekto pustí. A vtedy to mohol byť len jeden obvod. Reč bola o tom, že je dostatočný čas na adaptáciu, to je vtip. Reforma, na ktorej sme sa dohodli zdola, opakujem, zdola a nerobím si zásluhu, že som chybou v metrixe, zopakujem to, sa stal ministrom v krízovej situácii, na ktorom bolo doručiť opravené reformné návrhy do parlamentu a presadiť ich, čo sa podarilo. Tak to bola reforma a je stále reforma zdola. Pozbierali sme príklady dobrej praxe, syntetizovali ich do nového curikula pre základné školy. Nuž, takéto reformy aj s tým, čo som odpísal pre inklúziu, podpornými opatreniami, sa v krajinách Fínsko, Estónsko, Švédsko kedysi, realizujú počas 20 rokov, rád používam ten výraz, vymyslel som si ho, tak ho zopakujem, deti aj stromy toľko totiž rastú. 20 rokov, nedá sa to urýchliť. Prví absolventi prídu potom do života, to sú len prví absolventi a stále treba vychytávať a aktualizovať, vychytávať chyba a aktualizovať. Tak dostatočný čas na adaptáciu, ja viem, že pán minister mal na mysli tie odložené účinnosti, a tie zmeny, ktoré má v tom, v tých vládnych návrhoch zákona, ale ak myslíme vážne ideu dostatočnej časti na adaptáciu, uplynul rok od takého veľkého kroku, ktorý keď sme urobili, po tých 15 rokoch, idenia proti prúdu od Mikolajevovej reformy od 2008, kedy sa nastolili dvojúrovňové curikulum, štátny ... program školské, po 15 rokoch nejakej, čo tu vygenerovala táto nie veľmi úspešná a vďačná reforma pána Mikolaja, tak sa vygenerovali predsa len príklady dobrej praxe, tak sme ich dali do reformy v 23. Neuplynul rok a pán minister s nežnou revolúciou, uplynul ďalší rok a prišiel so 7 novými zákonmi, 676 novelizačnými bodmi a 3 novými zákonmi. Zmenami zmien, zmien. To je ten poskytnutý čas na adaptáciu? Neuplynuli 2 roky, nieže 20. Ja nechcem od pána ministra, aby 20 rokov sedel so založenými rukami. Prosím ho, a spoliehali sme sa naňho, poviem vám to úprimne, ja nie som predsa koaličný poslanec. Ja som vám veľakrát vyjadril, že KDH je proti tejto vláde a chceme demokraticky vymeniť vašu vládu.
Ale, my sme sa potešili, že keď už táto vláda, tak tento muž je ministrom školstva. Ale táto naša nádej vyprchala, pretože tie zmeny, ktoré ja nazývam sypaním piesku do ložísk školstva, budú znamenať, že zamestnajú na masívne ľudí prepisovaním dokumentov a riešením nepodstatnej lavíny zmien, namiesto toho, aby ich nechali žiť a pracovať.
Nikomu z nás, čo sme tu, v Národnej rade, koalícia, opozícia, všetko jedno, nie sú ľudia tam vonku vďační za to chrlenie zmien v zákonoch. Za to, že kým sa vyškolia a nachystajú na niečo, že všetko inak. Je úplne kontraproduktívne, ak si tu niekto z nás, opozičný, alebo koaličný poslanec, alebo minister, získava nejaký kredit tým, koľko zmien a návrhov zákona prinesie. Kvalita má byť rádovo dôležitejšia ako kvantita. Zmeňte všetko, chcete byť úspešní? Zmeňte úplne všetko, aby ste mali koľko zmien, koľko nových zákonov a noviel. Čo keby sme tak nechali ľudí žiť podľa toho, čo sme ich pred rokom presviedčali, že je to najlepšie dostupné riešenie. Keď školím, keď som školil vo funkčnom školení riaditeľov, keď som zriaďovateľom cirkevných škôl, najväčšieho zriaďovateľa v Bratislavskom kraji, keď som bol manažér súkromnej siete škôl a tiež som školil riaditeľov a budúcich riaditeľov, tak sme ich každý rok presviedčali, zákon to upravuje takto, treba to robiť takto, sme im hovorili. Toto je najlepšie dostupné riešenie, argumentovali sme, prečo to tak je. Do najbližšieho roku, do najbližšej porady, kedy sme im hovorili, ale viete, čo, inak to je, takto to treba robiť. Vy si myslíte že, že tí ľudia sú vám za to vďační, že meníte procesy, termíny, všetkého, prijímania skúšok, v zápise, teraz sa vrátim znovu do tých školských reálií. Ja nehovorím o tom, že neprodukujme legislatívu, nemeňme zákony, neopravujme podmienky, život ide dopredu. Nedá sa žiť podľa jedného vzorca. Ale robiť to s nejakým štátnickým pohľadom trochu ďalej, s nejakou kontinutitou a spoluprácou a nie na efekt.
Na konci prednesiem dva pozmeňujúce návrhy. Jeden k, teda k zákonu 245 (tlač 933) a jeden k zákonu 138 (tlač 921). Teraz ešte v zvyšom čase.... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim ...)

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Pán poslanec, budem vás musieť upozorniť, pretože o 23,55 ukončím schôdzu kvôli systému, aby ste sa zariadili. Keď chcete podať pozmeňujúci návrh, aby ste do tohto času stihli, lebo budem musieť vypnúť systém.

Horecký, Ján, poslanec NR SR
A teraz čo? Keďže pozmeňujúci návrh sa neráta do času vystúpenia, tak ho prednesiem zajtra ráno.

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Napríklad, to sa dá.

Horecký, Ján, poslanec NR SR
Ja viem, že o polnoci končíme, lebo musíme to stihnúť.

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Pán poslanec, ja vás informujem o tom, že o 23.55 ukončím schôdzu. Môžte pokračovať.

Horecký, Ján, poslanec NR SR
Ja som vám pred chvíľkou povedal a oberá ma táto zbytočná diskusia o čas, že vo zvyšnom čase zdôvodním zákony a ja ten zvyšný čas, pán predsedajúci, vidím, je to 11 minút 39 sekúnd. Môžem pokračovať vo svojom vystúpení? Ďakujem. Takže zdôvodním body pozmeňujúceho zákona, pozmeňujúceho, doplňujúceho návrhu.
Súborne ku návrhu zákona , školského zákona teda, mám 1, 2, 3, 4, 5, 6 bodov. Budem ich čítať teda zajtra, ktorými vraciam stav do v oblasti predprimárneho vzdelávania do stavu, ktorý platí dnes, ktorý platil do roku 2023, že všetci rodičia, alebo teda pestúni detí, ktorý majú deti od 3 rokov veku, majú právo, právny nárok na predprimárne vzdelávanie. Nie
====

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Pán minister, kolegyne, kolegovia. Nuž, počuli sme to v úvodnom slove predkladateľa pána ministra, že sme čakali na túto chvíľu 20 rokov, aby bola predložená najväčšia reforma v školstve za 20 rokov. Tak už to nemohlo počkať tie dve hodiny, do polnoci. Museli sme začať rokovať o 22.00 o tejto najväčšej reforme. Reforma, ktorá je premyslená, poprepájane sú všetky body, lebo veď ide o 7 zákonov. Viete, obdivujem tú megagenialitu, ktorá dokáže poprepájať, premyslene dať konzistentne 7 vládnych návrhov zákona, ku ktorým za 5 príde od predkladateľa 676 novelizačných bodov plus 3 celkom nové zákony. K originálne podaným prvým, prvej verzii týchto zákonov do medzirezortného pripomienkového konania. Počas tých letných mesiacov, teda pripomeniem ešte, že tá originálna podoba vládnych návrhov zákona, ktorá bola netknutá odbornou verejnosťou, ktorá v krištalicky čistej podobe vyjadrovala názor predkladateľa ministerstva školstva, tak sa diametrálne líši od toho, čo máme na stole dnes. Pretože v samotnom MPK, po tom, čo sme upozornili na prvé veci už v máji, potom sa naozaj intenzívne rokovalo, to uznávam, pán minister nešetril svoj čas. Je brilantný rečník, brilantný komunikátor, veľmi presvedčivý inteligentný človek, ktorý si dal tú prácu, aby každým, s kým sa stretol, ho presvedčil, že je to dobrý zákon, ktorý akceptuje nejaké obavy a dokáže, pán minister prejaviť svoju účasť a starosť tým, ktorí tie obavy vyslovujú. A tak potom prišlo k postupným presviedčaniam, že nebojte sa, poviem jeden príklad, nemusíte sa usilovať, cirkevné súkromne školy o prijatie do nejakého školsko-verejného obvodu. Nemusí to byť jeden obvod. Máte predsa možnosť sa prihlásiť do viacerých obvodov, do celého katastrálneho územia obce. Už to nie je pravda, to, o čom nás pán minister presviedčal a tých dotknutých aktérov v lete, niekoľko mesiacov, už nie je pravda, už tam nie je celé katastrálne územie. Už je ponúknutá iná kuleha, ako obísť zákon zákonodarcov. Poviem vám aj tento príklad. V návrhu zákona, prepáčte, únava. To by bol zákon o štátnej teda o školskej, teda štátnej správe v školstve a o financovaní. To si nechám, verím, že o polnoci končíme, to si nechám na zajtra na ráno. Teraz je rozpráva k 138. a 245ke. Ale zviedla ma k týmto poznámkam úvodná reč pána ministra. Pán minister i ďalej povedal, že niekedy v roku 2040 nám táto veľká reforma prinesie, prepáč, ak som si to, pán minister, zle poznamenal, lebo to číslo ma omráčilo, 60 miliárd eur, si povedal. Alebo neviem koľko, 40, však 20 miliárd hore dole. Ak je to tak, ja sa ospravedlňujem, že som si to nepoznamenal presne kolegovia, kolegyne. Neviem, či je to 60 miliárd, alebo 40 miliárd, tak už tých pár 100 tisíc eur na tie regionálne centra podpory učiteľov prosím vás, nájdite. To, čo sa pred dvomi rokmi všetky stavovské organizácie postavili za reformu. Bol som tu v tejto zúfalej situácii. Rozpadnutá vláda. Vy ste toho boli mnohí svedkami. Ostala tu vláda Eduarda Hegera
=====

Pekný neskorý večer všetkým.
Pán predsedajúci, pani kolegyňa Marcinková, my máme v KDH trochu odlišný postoj k tomu, že či má štát povinne nútiť trojročné deti nastúpiť do materskej školy. Po prvé, vy ste spomenuli, že nie všetky deti sú psychicky, fyzicky, mentálne, vzťahovo na to pripravené a takýto, takýto skorý nástup do materskej školy im môže viacej ublížiť ako pomôcť.
Druhá vec je, my, samozrejme, pán kolega Horecký s tým už prišiel pred časom, že my sme chceli poskytnúť všetkým rodičom tú možnosť, aby od troch rokov v prípade, že je to dobré pre tie deti, že je to výhodné pre rodičov, aby taká možnosť bola pre každé trojročné dieťa, ale nie povinnosť.
Ďalej chcem povedať, že tie obmedzenia, ako je regulované možné domáce vzdelávanie, sú miestami na hranici a možno aj za hranicou ústavnosti, a tam sa na to pozrieme spolu s právnikmi a zistíme, že či tam nie sú nastavené protiústavné podmienky pre rodičov, ktorí majú, alebo nemajú nejaký stupeň vzdelania. A v neposlednom rade spomeniem, že v mnohých, mnohých takýchto komunitách, v mnohých takýchto osadách vylúčených nie sú pripravené kapacity a ani do roku 2028 alebo resp. ´27 nebudú, takže nebude ani fyzicky možné o tieto deti v troch rokoch sa postarať. Dneska zazneli apely z mnohých, z mnohých častí Slovenska, z mnohých strán, nie sú vybudované kapacity na to, aby sme takéto deti mohli zaškoliť, začleniť. A pán minister si vyrába väčší problém. Tak či tak oceňujem váš pozmeňujúci návrh.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo.
Nuž to, čo ste, pani kolegyňa Marcinková, začali a hovorili o tom so znalosťou, sa netýka len detí, ktoré sú skutočne v tom najcitlivejšom rozpoložení v životnej situácii, kedy dostávajú práve šancu na život po osvojení v novej rodine. A hovorili ste správne o vzťahovej väzbe, ale toto je úloha všetkých rodičov a prvá primárna a celoživotná na celý život potreba všetkých detí. Je to jeden z dôvodov, prečo adresujem v našich pozmeňovacích návrhoch úpravu, aby nebolo plošné povinné predprimárne vzdelávanie pre všetky deti od troch rokov a tiež aby sa upravili lehoty podávania žiadostí o individuálne domáce vzdelávanie pre deti v predprimárnom vzdelávaní. To znamená, aby to nebolo limitované termínom od 1. augusta do 31. decembra, pretože tu nie je, ja trošku rozu... teda niečo som počul o tom, že prečo je to takto ohraničené. Nuž pre mňa ten dôvod je veľmi slabučký. Zjednodušiť administráciu v týchto veciach je radovo, radovo, radovo neporovnateľné so záujmom dieťaťa, ktorého životná situácia sa mohla prudko zmeniť, či už nejakou tragickou udalosťou v rodine alebo nejakou proste bežnejšou udalosťou, výsledkom ktorej je náhla a možno len dočasná potreba domáceho vzdelávania.
Ďakujem za vaše vystúpenie.

Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem aj za faktické. Musím sa zastať pána ministra Suska, lebo teraz bol za mnou a povedal, že to hlasovanie aspoň sa posunie na štvrtok. Takže dúfam do štvrtku ešte pán minister Šutaj Eštok príjme dobrovoľných, dobrovoľnú horskú záchrannú službu, dobrovoľnú horskú službu, lebo ony sa nevolajú dobrovoľná horská záchranná služba ale dobrovoľná horská služba a že do toho štvrtka skúsime ešte nájsť nejaké riešenia, aby sa pomohlo. A teraz mi aj píšu z horskej, lebo sledujú samozrejme vystúpenie a píšu tu, že na stránke horskej záchrannej služby to je tá profesionálna horská záchranná služba. Pád turistu z Rysov 15.10. Žiadna podzemná pátračka. Píšu mi, kde sú tí záchranári horskej záchrannej služby, ktorých je vraj dostatok? Aká lokalizácia? Lokalizácia zlyhala. Takže to je len na margo, že ja si vážim prácu profesionálov, profesionálnych horských záchranárov ale nie je ich dostatok. Keď sa stane, že niekto sa stratí, tak tí profíci nemajú šancu ako som spomínal, aby mesiac niekde v teréne hľadali, lebo tiež musia držať pohotovosť a ony hlavne robia tú záchranu v tých náročnejších terénoch by som povedal. Ale tak isto dokážu to zvládnuť aj títo dobrovoľný horský záchranári. Takže chcem poďakovať pán minister, že ste napísali pánovi ministrovi vnútra a dúfam, že do štvrtka prebehne nejaké to jednanie a že sa nájde nejaký kompromis a keby sa nenašiel, tak, že by sa to ešte posunulo to hlasovanie. Lebo je to veľmi dôležité ak prijmeme zlý zákon uškodíme si sami sebe, lebo nevieme čo sa aj nám môže stať niekedy. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, tak v takú neskoršiu večernú hodinu. Pán kolega Janckulík. Neviem či to všetci o ňom viete, ale on je, on je dobrovoľným horským záchranárom. Je to človek, ktorý, ktorý vo svojom voľnom čase zadarmo chodí a zachraňuje ľudské životy. A za to by som sa ti chcel poďakovať. Aj za to, že ako si nám objasnil aká je vaša práca náročná. Ako na vás štát kašle a ako radšej prihráva peniaze súkromníkom a rôznym špekulantom a, a aj za to, že si vyzval túto vládu a vedenie Národnej rady, že, že takto sa predsa rokovať nemôže. Nemôžte rozprávať o horských záchranároch bez horských záchranárov. Nemôžte, nemôžte otvárať takéto veci bez toho, aby tu bol predkladateľ. Možno nechcem sa vás dotknúť pán minister Susko. Možno, možno, že ste záchranár a možno, že nám niečo k tomu poviete. A ak nie, tak sem radšej pošlite svojho kolegu pána ministra vnútra, lebo toto je trošku nedôstojné a kolega Janckulík sa tu môže roztrhať. Môže zachraňovať životy, môže predkladať, môže chcieť rokovať, keď o pol desiatej večer s nami o niečom debatuje minister spravodlivosti, ktorý určite rozumie svojmu fachu ale neviem či záchranárčeniu. Ani nedozvieme sa ani žiadnu odpoveď, ani žiadny rozumný návrh, ani žiadne rozumné odôvodnenie. A sme tu všetci na srandu. Keď toto vidia, keď toto vidia Slováci, že čo sa tu deje v tej Národnej rade, tak nás veľmi nepochvália. Ani ja vás veľmi nechválim, ale za to chválim kolegu Igora Janckulíka, ktorý zachraňuje životy a ja som sa tak pokúsil natiahnuť čas aspoň o minútu a 50 sekúnd, aby sme snáď získali ešte jeden podpis na pozmeňovací návrh. Už je to minúta 55, tak sám sebe gratulujem. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcem veľmi oceniť outfit pána kolegu Szalaya, ktorý prišiel veľmi netradične medzi nás, aj kvôli tomu, že eh toto rokovanie je pomerne prekvapivé a my sme sa vrátili niektorí z pol cesty do aby sme, aby sme teda zachytili aspoň časť rokovania. Nevnímam to veľmi, veľmi rozumne, pán predseda a keď príde na na školské zákony, tak sa k tomu ešte patrične vyjadrím. Ďakujem pekne, pán Szalay.

Ďakujem za slovo. Pán kolega Sabo, fakt sme mi pripomenuli s tým, že akým spôsobom sa vypúšťajú von informácie o konsolidácii aj o štátnom rozpočte. Tu tlačovku ministra financií, kde ho predseda vlády nechal škvariť, pretože minulý rok tam bol aj predseda vlády, teraz tam nechal iba ministra financií a on tam vlastne takým populárnym spôsobom vysvetľuje, akým spôsobom chce robiť konsolidáciu. Potom som mal otázky od ľudí, že prosím ťa pekne, čo tam ten minister povedal, dá sa k tomu nejako dostať? Tak som sa skúšal k tomu dostať na stránke ministerstva financií a nedostal som sa, ale mal som šťastie, pretože už mám trošku skúsenosť a tak som si vlastne tie obrazovky fotil po jednej, po jednej som si ich fotil, aby som tam tie okrúhle čísla videl, to boli často desatiny miliárd, na desatiny miliárd zaokrúhlené, tak som si to pofotil a doteraz mám normálne uloženú, mám jeden adresár a tam mám uložené tie obrazovky, tam ich pekne mám a keď som chcel sa k tomu vyjadriť za stranu KDH, že čo to vlastne minister financií predložil, tak som ti pekne prelistoval tie obrazovky a do Excelu som si písal tie číselka, aby mi niečo z toho vyšlo, aj keď často boli to také okrúhle čísla a na základe tohto vlastne ja ako poslanec Národnej rady som si robil odborný posudok na to, čo predložil minister financií. Prosím vás pekne, za čo nás má minister financií. A on v tom napokon pokračoval, nie je tu, škoda, že tu nie je, by som mu to povedal úplne rovno, on v tomto štýle pokračoval aj tu, keď predkladal návrh štátneho rozpočtu. To boli len útoky, to boli zase nejaké čísla, ktoré si neviem odkiaľ zobral, ale to nebolo vystúpenie odborného ministra. Ja by som zvážil, či má pôsobiť vôbec ďalej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Kolega Dostál, ďakujem za podporu tých mojich myšlienok, ktoré som tam predniesol. Áno, je to plošné, sú to nejaké plošné opatrenia, konkrétnosti človek tu veľmi ťažko hľadá a opakujem znovu, že nevidíme žiadnu snahu získať pre kultúru nejaké zdroje z iných zdrojov ako zo štátneho rozpočtu. Ja len ešte v tejto reakcii poviem, že akým spôsobom sa ťažko dostávalo vôbec k tomu rozpočtu. Návrh bol schválený v piatok 10. októbra vládou, odoslaný s prílohami na e-mailové adresy poslancov, v piatok o 17 však bol ohlásený výpadok internetu Národnej rady celý víkend, čo skomplikovalo dostupnosť tohto materiálu. V pondelok sa o ňom rokovalo vo výboroch a v utorok išiel materiál do pléna. Prosím vás pekne, takto to išlo, takýmto spôsobom. A to je kapitola kultúry. Rovnaké problémy mali ďalší kolegovia poslanci, vyhodnotiť takýto zákon roka v priebehu skutočne niekoľkých doslova dní, nehovorím ani pracovných, lebo to išlo cez víkend. No neviem ako to nazvať inak ako pohŕdanie vlastne parlamentom a pohŕdanie, keď pohŕdate parlamentom a poslancami, tak pohŕdate aj tými voličmi, ktorí volili týchto poslancov, ktorí tu sedia v parlamente. Takže je to o to smutnejšie, že hovorím o rozpočte kultúry a tento prístup bol vyslovene nekultúrny. Toto nie je kultúra, ale obávam sa, že týmto spôsobom bude pokračovať vládna koalícia aj v budúcnosti, pretože sa to stalo doslova normou. Ďakujem za pozornosť.

lebo je to spravodlivé a je dobré, že v zákone tento valorizačný mechanizmus je. Ďalším anatúrnym výdavkom je príspevok na rovných dvanásť stotín percenta z HDP pre Slovenskú televíziu a rozhlas, ktorý jej pripísal navyše takisto necelých 10 mil. eur. Ide o naplnenie minimálnej možnej podpory vzhľadom na stav verejných financií a hoci táto spodná hranica podpory sa stane nadlho jedinou možnou. Takže slovo najmenej v zákone, ktoré tvorilo pre STVR nádej pracovať aj v rozvojovom scenári, tak je teraz úplne zbytočné. Materiál k rozpočtu uvádza, že konsolidačné opatrenia sa dotknú najmä 5 % krátenia mzdových prostriedkov, 10 % na tovaroch a službách a 15 % na kapitálových výdavkoch a to ako ústredného orgánu, tak aj príspevkových organizácií ministerstva. Zákonite tak dôjde k redukcii činnosti organizácii na úrovni vo výške 29 mil. eur. Obávam sa, že to bude veľký problém, keďže už teraz poddimenzované príspevkové organizácie pôsobiace sú na hranici plnenia svojich zákonných povinností. Ostáva len dúfať, že sa divadelné a koncertné stany nezačnú napĺňať prenájmami rôzneho účelu a kvality a to len v záujme dosiahnuť stanovené príjmy. Čo je však smutnejšie, o ich rozvoji nemôže byť ani reč. Za všetky jeden príklad. Veľmi mi leží na srdci osud štátnej opery v Banskej Bystrici. Nie preto, že pochádzam pôvodne z Banskobystrického kraja, ale tejto inštitúcii sa podarilo za roky nevídané, vzbudiť pre obyvateľov priľahlých okresov a miest zo žánrov opery, baletu, operety žiadaný artikel, za ktorým sú ľudia ochotní cestovať desiatky kilometrov. Zo záverečného účtu, ktorý pred polrokom taktiež ministerka neprišla obhajovať, sme sa dozvedeli, že plánované prostriedky vo výške 9,6 mil. eur na rekonštrukciu budovy opery sa nepreinvestovali a rozpustili sa do iných projektov. Očakával som, že sa aspoň časť z nich objaví v tomto návrhu rozpočtu. O opere však nie je žiadna zmienka a nielen o plánovanej rekonštrukcii, ale ani o rozpočte ako takom. A je smutne známe, že ak sa do konca roka nenájde 700 tis. eur, štátna opera môže od 1. januára budúceho roka prestať fungovať. A rozpustiť súbor znamená zánik inštitúcie. Preto apelujem na ministerku a ministerstvo, aby s tým urgentne niečo urobili. Takéto neinformovanie o mnohých ďalších inštitúciách je úplne ako princípom vôbec návrhu rozpočtu ministerstva kultúry. Ako veľmi nezodpovedné vnímam opätovné krátenie rozpočtu pre podpornú schému Obnovme si svoj dom na 8,3 mil. eur. Ako protiargument sa môže zdať alokácia 6 mil. eur na kapitálové prostriedky v rámci Fondu na podporu umenia. Skúsenosť s aktuálnym spôsobom prerozdeľovania prostriedkov radov fondu i účet na ktorý môžu byť peniaze poskytnuté však skôr nahráva do karát podobne spriazneným subjektom ako kultúrnym pamiatkam, ktoré akútne potrebujú pomoc. Je veľká škoda, že ministerstvo sa nedrží odborného regionálne proporčného systematického prístupu, aký roky úspešne fungoval pri programe Obnovme si svoj dom. Podobne by som mohol hovoriť o Fonde na podporu umenia, ale pre krátkosť času nepôjdem do podrobností. Chcem upozorniť na inú veľmi dôležitú vec. Vákuum podpore, ktoré vzniká nie je nahradené ani žiadnymi inými nástrojmi podpory. Teraz nám na mysli sponzorský zákon, či podporu donorstva a filantropie, o ktorých ministerstvo neviem z akého dôvodu mlčí. Svojim konaním tak amputovalo zdravú nohu kultúry, avšak bez potrebnej náhrady, aby kultúra mohla v nejakom režime vôbec fungovať. Ešte raz musím konštatovať, že je to veľmi nezodpovedný a likvidačný krok a predložený rozpočet, ani legislatívny plán na najbližší rok nijaké záchranné koleso pre tento segment kultúry neponúka. Tu skutočne ozaj zdôrazňujem, že sponzoring, donorstvo, filantropia atď. treba veľmi silno zakotviť do nášho systému. Ak sa pýtate, akým spôsobom chce konsolidovať a aký názor má na konsolidáciu KDH, tak vám hovorím, že tu je krásny priestor, ako do kultúry tie chýbajúce zdroje, ktoré budú chýbať aj v dôsledku konsolidácie, ako ich dostať z iných oblastí, to znamená najmä zo súkromnej sféry. A nič sa v tom nerobí. Roky sa v tom nič nerobí, takisto ani tento rok sa v tom nič nerobí. Rozpočet ministerstva kultúry sa nedá komentovať len na základe čísel v tabuľke, ale najmä podľa toho, akým smerom sa s nimi naloží. Ministerstvo kultúry za dva roky prichádza len s amputovaním tepien predchádzajúceho systému fungovania a preskupovanie finančných prostriedkov nesystematicky z jedného chlievika do druhého a to bez toho, aby predstavilo a uskutočňovalo potrebné systémové zmeny, ktoré by kultúru nechali závislou len na podpore štátneho rozpočtu, pri kreovaní ktorého ako ukazuje aj tento rozpočet, napriek miernemu zvýšeniu prostriedkov ostáva kultúra stále na chvoste záujmov štátu. Absencia adresnosti v hľadaní úspor a naopak celoplošné od zeleného stola riadené percentuálne šetrenie pre všetkých, je cestou k likvidácii toho, čo tu roky fungovalo, na úkor toho, o čom rozpočet mlčí. Teraz mám na mysli obrovskú sumu v kapitole tvorba a implementácia politík, ktorá je rukách ústredného orgánu. Uvidíme, aká bude účelnosť a efektívnosť vynaložených prostriedkov, napríklad na služobné cesty pani ministerky, alebo kde končia milióny eur, ktoré sú odložené vo Fond na podporu umenia, opäť pre priority ministerstva kultúry a podobne. Takže keď to zhrniem na záver, v návrhu rozpočtu ministerstva a kapitoly kultúry vidíme absenciu skutočne nejakých vážnych zámerov v konkrétnych oblastiach a to, čo opäť zdôrazním a zase na konci to poviem ešte raz, nevidíme žiadnu snahu dostať do kultúry prostriedky z iných zdrojov, ako zo štátneho rozpočtu. Nevidíme. Pritom priestor je na to obrovský, stačilo by aby sa vláda postavila ministerstvu kultúry zvlášť, aby sa postavila nejakým spôsobom k sponzorstvu, filantropii. Sú ľudia, ktorí sú ochotní investovať, alebo vložiť peniaze do kultúry. Nie je to len na štýl, ja neviem renesancie v Taliansku v začínajúcom novoveku, ale skutočne takéto niečo veľké nemôžeme čakať, ale je priestor na to, aby sa našli prostriedky aj z iných zdrojov ako zo štátneho rozpočtu.