Videokanál klubu

Ďakujem pekne, Simona, že si pomenovala tiež dôsledky opatrenia, ktoré, ktoré znižuje dôchodky budúcim dôchodcom. Myslím si, že to treba viackrát zopakovať, aby si to vypočuli všetci poslanci koalície. Počas tvojej rozpravy som ich narátal v pléne sedem vrátane teda pána spravodajcu, predsedajúceho. Teraz je ich už trošku viacej, ale teda keby sa veľmi pravidelne prestriedali, tak to znamená, že stačí, že to povieme desaťkrát a si to vypočuje každý. Keď budú teda vždycky každý desiaty poslanec v pléne. Doteraz ste nám zobrali z II. piliera 130 eur v priemere, ako sme vraveli aj kolegyňa Petrík. Týmto presunom z II. piliera nám beriete ďalšie desiatky na dôchodkoch. A nielen to. Ako som hovoril vo svojom vystúpení, ako som hovoril vo svojom vystúpení, beriete peniaze aj súčasným dôchodcom, pretože to, ako sa predražia, predraží obsluha dlhu, tak vďaka tomu dnes zaplatíte 13. dôchodky súčasným dôchodcom, ale keby ste, keby ste dôsledne konsolidovali a nezvyšovali dlh, tak v kampani v roku 2026-2027 by ste mohli dôchodcom zaplatiť 13. dôchodok, 14. dôchodok, 15. dôchodok, dokonca možno aj 16. dôchodok.
Pán predseda, to by bola predvolebná kampaň, čo poviete?

Ďakujem za slovo.
Simona, veľmi ma zaujalo to, ako si to nazvala, že veľký národný lup, lebo naozaj povedzme si tak, ako to je, že to tak je, veľký národný lup. Táto vláda kradne peniaze z II. piliera, aby ich vyslovene spálila v plynových kotlíkoch, a to v plošnom dotovaní energií, čo je naozaj zbytočne veľkorysé riešenie. To nehovoríme len my v Progresívnom Slovensku, to hovoria aj analytické hlasy, keďže slovenské domácnosti majú dokázateľne jednu z najlepších cien plynu v Európskej únii, ak teda vychádzam z projektu Energy Price Index za október, aby sme si teda povedali, slovenské domácnosti za plyn platia asi 60 eur za MW/h aj s poplatkami, čo je hlboko pod európskym priemerom. Európsky priemer pre vyše 100 eur za MW/h aj s poplatkami, z krajín Vyšehradskej štvorky iba Maďarsko dotuje domácnostiam plyn štedrejšie. To ale nie sú žiadne nové správy, veď vieme, kam táto koalícia chodí po rozumy. Ale keď odhliadneme teda od Orbánovej a Ficovej vlády, v Únii patríme medzi výnimky, lebo uvedomelé vlády reflektujú na tú potrebu postupného zvyšovania cien energií, ktoré podľa analýzy už nikdy nebudú také lacné, ako pred začiatkom Putinovej vojny na Ukrajine. Jednoducho tá spiatočka už neexistuje k pôvodným cenám.
Čiže žiadna štátna kasa ani tá slovenská nie je bezodná a raz príde ten bájny deň, kedy špajza bude naozaj prázdna, ako sa hovorí. Je preto povinnosťou každej príčetnej vlády postupne pripravovať domácnosti na budúci cenový nárast. To však táto koalícia, táto vláda naozaj nerieši a ďalej nám iba do budúcna zarába na ďalší, väčší a akútnejší problém a vyslovene budúcim generáciám, ale aj terajším generáciám v produktívnom veku kradne z budúcnosti. Je to hanebné.

Dobre, no ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, táto vláda ľudí v produktívnom veku úplne vyžmýka. A robí to rýchlosťou blesku. Tak ako silou buldozéra búra tehly právneho štátu, ktorý sa tu aj pomocou špeciálnej prokuratúry pokúšame budovať, búra aj plány ľudí vo veku 20, 30 či 40 rokov na dôstojné dôchodky, bývanie alebo lepší štandard zdravotnej starostlivosti.
Ako podpredsedníčka sociálneho výboru si rozhodne nemyslím, že rozpočet, ktorý bude z veľkej časti vychádzať práve zo zmien v zákonoch, o ktorých sa tu teraz bavíme, zachová sociálne štandardy obyvateľstva, tak ako to často omieľa pán premiér v diskusných reláciách. Mnohé jeho opatrenia sú buď diskriminačné, neadresné alebo cez ne prepadávajú ľudia v núdzi. Ako žena v produktívnom veku, matka, vysokoškolsky vzdelaná osoba so zahraničnou skúsenosťou a dlhoročná podnikateľka som zároveň hlboko znepokojená. Pozrela som sa totiž na dosiahnutý národný sociálny štandard očami človeka, na ktorom stojí slovenská ekonomika, pomer je 100 : 1. Zatiaľ čo zarábajúci slobodný muž či žena bez hypotéky alebo s pocovidovou hypotékou pri plnom zdraví sa poskladá na 100 % nových vládnych opatrení, na oplátku nedostane od štátu nič. Dokonca na výplatnej páske títo ľudia uvidia, že cena ich práce vzrástla, ale na účte im pribudne tá istá suma... (Rečníčke sa vypol mikrofón.) Neviem, čo sa stalo, aha, za jednopercentné navýšenie zdravotníckeho odvodu ale nedostanú kvalitnejšie zdravotníctvo, nebudú v čakárni čakať kratšie, ani sa o nich nepostará viac odborníkov či odborníčok a rodiace ženy pravdepodobne budú ďalej vo väčšine pôrodníc zažívať traumy kvôli necitlivému správaniu lekárskeho personálu. Zvyšovanie odvodov je pritom jedna z najhorších možností konsolidácie, akú si vláda mohla zvoliť, najmä keď už sme teraz krajinou s najväčším daňovo-odvodovým zaťažením práce v rámci V4. Naopak, do spoločného I. piliera budú títo ľudia prispievať o 1,5 % viac na úkor ich vlastného II. piliera. Otázne však je, kto prispeje na dôchodok im, keď dovŕšia dôchodkový vek. Čísla totiž hovoria jasne. Starneme, populácia sa scvrkáva, cudzích nechceme a vlastných nechávame odísť. Tak ako je táto vláda vládou minulosti, vrátim sa do minulosti na chvíľu aj ja, lebo je naozaj dôležité pripomenúť si, že toto sa nám tu nedeje po prvýkrát, vážení a vážené.
Predošlé vlády Roberta Fica už obrali ľudí o miliardy eur na ich budúcich dôchodkoch. Pripomeňme si obdobie prvej Ficovej vlády, ktorá v roku 2009 zaviedla garantované fondy, ktoré sú slabo výnosné, následne vláda Fico 2 v roku 2012 znížila percento odvodov do II. piliera z 9 na 4 % a presunula ich do I. piliera. Táto istá vláda pre istotu o dva roky neskôr automaticky presunula ľudí do garantovaných, teda dlhopisových fondov s minimálnymi výnosmi, čím pripravila budúcich dôchodcov a dôchodkyne v priemere o 130 eur mesačne, tak ako to už niekoľkokrát spomínal aj kolega Štefan Kišš.
Presne toto isté sa chystá urobiť aj štvrtá Ficova vláda. Znižuje percento odvodu do II. piliera z 5,5 na 4 % a 1,5 % sa presunie do I. piliera, aby bolo na 13. dôchodky. Celá vláda a premiér často hovoria o solidarite. Údajnou solidaritou však len zakrývajú svoju snahu rozdávať za štátne a draho si kupovať svojich voličov. Nie je totiž nič solidárne na tom okradnúť budúcich dôchodcov na úkor terajších. Dajme si, prosím vás, konkrétne príklady, nech si to vie naozaj predstaviť každý.
25-ročný človek, ktorý zarába v hrubom 1 300 eur mesačne, si bude, po prvé, sporiť menej v čase a vďaka zníženiu príspevkov do II. piliera príde na dôchodku každý mesiac o 80 eur v dnešných cenách. To je viac ako 1 000 eur ročne, ak by si tento istý človek zostal sporiť cez aktuálne platnú predvolebnú, predvolenú investičnú stratégiu, jeho ročné zhodnotenie by bolo na úrovni 8 %. A v roku 2007, kedy by už percento odvodov z II. pilieri bolo na plánovanej úrovni 6 %, pretože tak to bolo plánované, mal by pri odchode do dôchodku nasporených 206-tisíc eur. Po novom pri spomínaných 4 % v II. pilieri to bude len okolo 140-tisíc eur. To je rozdiel 67-tisíc eur. 67-tisíc eur menej dostane tento človek pri odchode do dôchodku.
Štyridsaťročný sporiteľ alebo sporiteľka pri tomto postupe prídu síce o menej, ale aj tak ten rozdiel bude okolo 24-, 25-tisíc eur. To proste to nie sú stovky eur, to sú tisícky eur, o ktoré táto vláda okráda budúcich dôchodcov a dôchodkyne. V súčasnosti na jedného človeka v seniorskom veku pracuje jeden a pol človeka v produktívnom veku, toto číslo sa však bude postupne stále znižovať v dôsledku negatívnej demografickej zmeny. V tejto situácii je preto potrebné II. a III. pilier podporovať, aby si ľudia dokázali šetriť na dôchodok sami a nie ich obmedzovať. Takúto solidaritu si naozaj neprosíme. Poviem to slovami, ktoré pochopí aj vládna garnitúra. To, čo sa vláda chystá urobiť, nie je zlodejina, to je galaktický lup.
Keby to nebolo na plač, tak je vyslovene vtipné, že v návrhu zákona na zlepšenie stavu verejných financií sa nachádza návrh, ktorý dlhodobo poškodí udržateľnosť verejných financií a dôchodkového systému. Oslabenie II. piliera destabilizuje celý dôchodkový systém, oba jeho piliere, priebežný aj druhý súkromný, a pritom dôchodkové výdavky Sociálnej poisťovne už teraz prekračujú príjmy I. piliera. Na zabezpečenie schopnosti vyplácať dôchodky, nemocenské dávky či dávky v nezamestnanosti, lebo to sú všetko dávky, ktoré vypra... vypláca Sociálna poisťovňa, bude Sociálna poisťovňa potrebovať v nasledujúcich troch rokoch rekordne vysokú finančnú pomoc od štátu. Podľa návrhu rozpočtu by v budúcom roku malo na dofinancovanie ísť 1,6 mld. eur, v roku 2025 taktiež o 1,6 mld. eur a v roku 2026 by pomoc štátu mala dosiahnuť 1,65 mld. eur. Čiže každý rok zhruba 1,6 mld. eur, počas nasledujúcich troch rokov tak ide o celkovú sumu takmer 5 mld. eur. Pre porovnanie za posledných desať rokov, nie tri, desať, za posledných desať rokov Sociálna poisťovňa dostala zo štátneho rozpočte 5,3 mld. eur. Čiže teraz sa za tri roky chystá štát dať toľko peňazí, čo dal do Sociálnej poisťovne za posledných desať rokov, aby sme si to skrátili.
Rast nákladov je pritom spôsobený najmä neudržateľnými zásahmi do dôchodkového systému, ktoré niežeby sa išli zastaviť teraz, ale ony sa inú ďalej prehlbovať. O nepriaznivom demografickom vývoji som už hovorila, ten spôsobí, že populačne slabšie generácie budú musieť zo svojich odvodov zaplatiť dôchodky pre populačne silné ročníky, matematika je v tomto jednoduchá a ja sa pýtam, odkiaľ na to chcete, prosím vás, zobrať. Či znovu percento po percente budete zvyšovať daňovo-odvodové zaťaženie, ktoré je už dnes najvyššie vo V4 a desiate najvyššie spomedzi krajín OECD. Ja politicky rozumiem, že sa koalícia snaží urobiť čo najviac pre vlastný elektorát, tieto kroky sú však ďaleko za hranou. Ponechanie rodičovského dôchodku súčasne s vyplácaním 13. dôchodkov a za zachovania inflačnej valorizácie dôchodkov stojí ľudí v produktívnom veku viac ako miliardu eur. Bohužiaľ, nie jednorazovo, ale každý rok. Ak vládnej koalícii skutočne záleží na tom, aby sa udržali pri moci, mali by sa starať aj o tých, ktorí im tento dosiahnutý sociálny štandard financujú.
Toto však nie je jediný návrh, kedy sa vláda rozhodla nesolidárne pomôcť len jednej skupine ľudí. Rovnako podľa mňa nie je nič solidárne na tom nákladne pomôcť ľuďom s hypotékou, aj tým, ktorí to nepotrebujú a len štátnu pomoc zneužívajú alebo ju zneužijú, ale zároveň zrušiť daňové oslobodenie pre podielové fondy či okresať zvýhodnenie stavebného sporenia, teda vlastne znevýhodniť ľudí, ktorí si chcú zodpovedne šetriť na svoju budúcnosť.
Začnime teda najprv podielovými fondami. Národná rada v júni, v júni tohto roka schválila výhodnejší režim zdanenia výnosov z podielových fondov. Od nového roka by mal teda fungovať tzv. trojročný časový test, teda v prípade, ak investícia vo fonde trvá aspoň tri roky, tak všetky výnosy by boli oslobodené od daní a odvodov. Tento test nie je ničím novým a už dnes funguje napríklad aj pri investovaní do akcií. Čo však urobila táto vláda? Na hulváta menej ako mesiac pred plánovaným zavedením tohto inštitútu ho navrhuje zrušiť. To sú tie vaše sľuby o predvídateľnom podnikateľskom prostredí. Vec sa má tak, že toto oslobodenie sa nemalo týkať investorov podnikateľov, ktorí majú investície zaradené v obchodnom majetku, ale len bežných sporiteľov, teda fyzických osôb, a podľa údajov asociácie správcovských spoločností je priemerná investovaná suma klientov okolo 10-tisíc. Ľudia, ktorí investujú do podielových fondov, nie sú žiadni milionári, to sú bežné domácnosti, ktoré si zodpovedne šetria na budúcnosť, vytvárajú si rezervu a ktorých táto vláda ide okradnúť, aby mala peniaze na pomoc napríklad aj hypotekárnym dlžníkom.
Táto vláda berie sporiteľom a sporiteľkám na každom kroku, čo ma dostáva k ďalšiemu bodu lex nekonsolidácia, ako ho ja doma volám, a tým je bývanie. Áno, bývanie na Slovensko nie je dostupné. Podľa správy o finančnej stabilite od Národnej banky Slovenska je naša dostupnosť bývania na najhoršej úrovni za poslednú dekádu. Podľa štúdie spoločnosti Deloitte má Slovensko najmenej dostupné bývanie spomedzi 21 skúmaných európskych krajín. Dostupnosť bývania je vážny problém a vláda by ho mala riešiť. Čo sa však koalícia rozhodla urobiť? Rozhodla sa podporiť ľudí, ktorí sú v natoľko dobrej situácii, že si za lacno požičali na vlastné bývanie a zároveň sú tak nezodpovední, že hoci si v minulosti mohli zafixovať úrokovú sadzbu na dlhšie obdobie a vyhnúť sa riziku navýšenia, neurobili to. Zároveň sa to vláda rozhodla urobiť tým najdrahším spôsobom. Na to, aby budúci rok, len budúci rok, poskytla príspevky v sume cca 64 mil. eur., minie približne 72,5 mil. eur, v čom sú zahrnuté aj náklady na mzdy, prevádzku, úpravy systémov či materiálno-technologické zabezpečenie, aby som to odcitovala, náklady budú teda vyše 11 %. Nehovoriac o tom, že tento návrh má zásadnú medzeru v tom, že nepovoľuje ľuďom zmeniť banku, ak by chceli výhodnejší úrok, v takom prípade totiž o štátnu podporu prídu. Tento návrh teda v skratke nielenže zvýhodňuje lenivých, ešte aj kazí súťaž medzi bankami v prospech tých najväčších bánk.
A ako sa vláda rozhodla pomôcť ľuďom, ktorí na vlastné bývanie nemajú? Minimálne, prípadne im situáciu ešte zhoršila. Problém, v ktorom sa nachádza veľa najmä mladých ľudí, je, že hypotéky dnes štandardne financujú len 80 % hodnoty nehnuteľnosti. Čiže ak si zoberieme napríklad nehnuteľnosť za 120-tisíc eur, mladá rodina musí nájsť ďalších 24-tisíc na doplatenie hypotéky a ďalšie tisícky eur na zariadenie či rekonštrukciu. Práve tu ako jeden z možných finančných nástrojov prichádza stavebné sporenie, čo je koncept, ktorý máme na Slovensku už cez 30 rokov. Poslanci a poslankyne s cieľom akej-takej podpory sporiteľov na konci bývalého volebného obdobia schválili nový typ stavebného sporenia, tzv. rodinné stavebné sporenie, ktoré má ešte len vstúpiť do platnosti v januári 2024. Ja tu musím ale povedať, a je to nutné povedať, že zákon má veľa chýb. Už ten, ten zákon minulej vlády má veľa chýb a je nutné ho opraviť, v prvom rade napríklad ide o definíciu rodiny, ktorá je príliš úzka a neodzrkadľuje rôznorodosť rodín na Slovensku, vylučuje jednorodičovské rodiny alebo nezosobášené páry. Zákon ale zahŕňa aj niekoľko dobrých myšlienok, ako je napríklad zrátavanie príjmových limitov v rámci rodiny, ktoré už v istej forme funguje aj pri daňovom bonuse. A Ficova vláda sa rozhodla v rámci konsolidácie nie urobiť iné, iné návrhy alebo iné riešenia, ale rozhodla sa ho zrušiť ešte pred tým, ako vôbec vojde do platnosti.
Zákon, ktorý zaviedol rodinné stavebné sporenie, nie je dokonalý, ale znížením sumy na dosiahnutie plnej prémie a zrátavaním príjmových limitov robí aspoň niečo. Zrušiť celý zákon vôbec nezmení stav, v ktorom mladí ľudia v priemere odchádzajú z rodičovského domu po tridsiatke. A to nehovorím len ja. V rámci pripomienkového konania sa za zachovanie rodinného stavebného sporenia vyslovili všetky zamestnávateľské organizácie, mnohé ďalšie subjekty vrátane spotrebiteľskej hromadnej pripomienky so stovkami podpisov.
Podobne ako pri podielových fondoch teda vláda opäť bagrom berie peniaze ľuďom, ktorí myslia na svoju budúcnosť. Je zaujímavé, že nákladná hypotekárna pomoc vedela byť napísaná expresne rýchlo, ale reálne, zodpovedné a nepopulistické smerovanie spotrebiteľov k šetreniu svoje miesto v prioritách vlády nemá.
Vážené kolegyne, kolegovia, konsolidovať potrebujeme, to všetci vieme. Ale to, čo predložila táto vláda, je opak zodpovednej a inteligentnej konsolidácie. Cieľom tohto zákona nie je zlepšenie stavu verejných financií, ale vyťahovanie peňazí od zodpovedných ľudí v produktívnom veku na ďalšie bezbrehé rozdávanie. My v Progresívnom Slovensku takéto nezodpovedné zahrávanie sa s našou budúcnosťou nikdy nepodporíme.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Ja by som teda aj reagovala na predrečníkov, keby všetci neodišli, ale tak pokúsim sa, hádam im to kolegovia sprostredkujú.
Čo sa týka pána Sulíka, my sme sa veľmi dlho o tom rozprávali, keď rušil koncesionárske poplatky, ja som ho upozorňovala na to, že presne toto sa stane, čo sa práve stalo a jediné, čo by som k tomu chcela povedať, je, že niekedy nie je hanba povedať, že sme urobili chybu a nemali sme to robiť. A čo sa týka pána poslanca Jarjabka, ktorý mi teda vyčítal, kde som bola predtým, keď sa rušili tie koncesionárske, tak ja na rozdiel od neho som nebola v tomto parlamente, keď sa rušili tieto koncesionárske, ale myslím si, že v médiách som mala celkom slušnú stovku článkov a iných vyjadrení, kde som proti tomu protestovala. Len neviem, do akej miery je toto argument na to, aby, aby to samotné zrušenie koncesionárskych poplatkov súčasná vláda zneužívala. Ja tu strašne veľa počúvam, odkedy tu sedím v tomto parlamente, že vládna koalícia hovorí, tí pred nami to robili takto, tak aj my to tak môžeme robiť a ešte horšie. A to ma trocha mrzí a mrzí ma, že počujem z úst niekoho, ako je pán poslanec Jarjabek, že RTVS, keby sa zrušila televízia, tak si to nikto nevšimne. Ja si myslím, že by si to riadne veľa ľudí všimlo, všimla by si to celá audiovizuálna tvorba na Slovensku. A vlastne by som len chcela zopakovať, že, pre pána Jarjabka, pre všetkých poslancov vládnej koalície, stačí podporiť môj pozmeňovací návrh a väčšina z tých vecí, o ktorých som hovorila vo svojom príspevku, sa nestane.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Ja by som sa chcel vyjadriť k jednej veci, ktorú spomenula aj kolegyňa. To, jedným z argumentov, prečo sa ide znižovať rozpočet Rozhlasu a televízie, bolo, že však prídeme aj s vyššími príjmami zo strany štátu na reklamné kampane, a teda aj on si sám viac zarobí. Teda RTVS si viac zarobí na príjmoch zo štátu na reklame. Ja si pamätám, ako štát teda pristupuje k reklame. Bolo to, dávali sme interpeláciu ešte pred... predošlé volebné obdobie a vtedy zrovna odchádzala pani Kalavská z ministerstva zdravotníctva, chvíľku ho riadil pán predsedajúci a dali sme interpeláciu a pýtali sme sa teda, ako ide štát bojovať za reklamné kampane a ako ide bojovať proti hoaxom a dezinformáciám. A tá odpoveď toho ministerstva zdravotníctva mi dodnes, dodneška vŕta v hlave. Ministerstvo vtedy odpovedalo, že nejdú bojovať mediálnymi kampaňami.
Ale my ideme bojovať tým, že svojim zamestnancom nainštalujeme bezpečné porty, firewally a antivírusy, aby sme sa teda nedostali pod vplyv dezinformácií a hoaxov a ja sa teda obávam, že keď tu niekto hovorí o tom, že ideme tu zvyšovať, zlepšovať teda povedomie o hoaxoch a dezinformáciách alebo ideme tu mediálne kampane robiť zo strany štátu. Ja sa na jednej strane pýtam, že či k tomu pristúpiť podobne, pretože keď sa napríklad pozriem na programové vyhlásenie vlády v časti zdravotníctva, tak o hoaxoch a dezinformáciách tam nie je ani slovo, hovorí sa tu o prevencii a najlepšia prevencia, no ako ju treba propagovať pri občanoch? No mediálnymi kampaňami, napríklad očkovaní, to je jedna z najlepších prevencií alebo napríklad hoaxy a dezinformácie, ktorými je prelezené zdravotníctvo, tak ideme nimi bojovať znova antivírusmi a firewallmi a bezpečnými portami alebo naozaj budú sa nakoniec využívať tieto prostriedky na mediálne kampane alebo nebudú?
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Budem citovať: "Jednou z možností je znovuotvorenie dofinancovania RTVS formou tzv. zmluvy so štátom alebo napríklad zvýšením podielu RTVS na reklamnom koláči v rámci mediálneho trhu. Tieto modely dofinancovania RTVS budem riešiť počas rokovaní s ministerstvom financií v roku 2024,“ to povedala ministerka kultúry Martina Šimkovičová, keď teda dostala otázku, ako chce riešiť výpadok financovania RTVS. Bude to riešiť niekedy v budúcnosti, možno azda ak, ak si teda nájde čas popri moderovaní v TV Slovan alebo nech sa to volá akokoľvek aktuálne. Ak ma niečo v lex konsolidácie naozaj úprimne desí, tak je to práve toto opatrenie. Vzhľadom na to, že prostredie médií dobre poznám, že vláda ide vziať peniaze RTVS, zároveň vláda nemá vyriešený výpadok tu a teraz, ja to považujem za sabotáž verejnoprávného média.
Zora, ty si spomenula, že kvôli konsolidácii RTVS možno bude musieť byť zrušený kanál Šport alebo spravodajský kanál a to sa deje paralelne popri tom, že nám tu celý slovenský informačný priestor valcuje dezinformačný obsah, to je naozaj alarmujúce. A deje sa to namiesto toho, aby štát do verejnoprávneho média investoval a podporoval ho. Ja len chcem pripomenúť, že RTVS napríklad absolútne prísne mešká v developmente digitálnych služieb, kde by práve lídrom malo byť verejnoprávne médium ako napríklad BBC. Česká televízia investuje do svojich digitálnych služieb. Na Slovensku tu máme investičný dlh, ktorý dlhodobo sledujeme a nielen v otázke posledných troch rokov. Zora, ja ti chcem poďakovať za tvoju odbornosť, za tvoj prístup aj za tvoj pozmeňovací návrh, ktorý, samozrejme, nielen my, ale aj moji kolegovia a moje kolegyne, naši kolegovia, naše kolegyne z Progresívneho Slovenska podporíme.
Ďakujem ešte raz.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, kolega Kišš tu relatívne podrobne analyzoval celý tento návrh zákona, ktorý máme pred sebou, takže ja sa budem venovať jednej veľmi nenápadnej vete, ktorá sa v tomto zákone vyskytuje a ktorá hovorí o financovaní verejnoprávnej televízie.
Cieľom toho zákona, ktorý máme pred sebou, je konsolidovať verejné financie. Keď sa pozriete do slovníka cudzích slov, tak slovo konsolidácia okrem iného znamená aj zmenšenie objemu vplyvom pôsobenia zvýšeného tlaku a zdá sa, že presne to chce vláda urobiť s verejnoprávnou televíziou. Keď sme tu pár dní dozadu diskutovali o programovom vyhlásení vlády, spomínala som, že kultúra očividne nepatrí k prioritám štvrtej vlády Roberta Fica a že v jej chápaní sa vraciame minimálne o 30 rokov dozadu.
Jedným z nebezpečným zámerov, ktorý v PVV vláda predstavila, bolo rozdelenie RTVS. Už vtedy bolo viac-menej jasné, že jeho jediným cieľom je túto televíziu ovládnuť a diktovať jej obsah aj fungovanie. Tento zámer vzbudil množstvo odporu v odbornej aj laickej verejnosti a to nielen kvôli tomu politickému obsahu v jeho pozadí, ale najmä kvôli svojej nezmyselnosti a praktickej nerealizovateľnosti. Zdá sa, že vládna koalícia si tento fakt uvedomila a rozhodla sa ovládnuť televíziu oveľa jednoduchším spôsobom, a to radikálnym škrtaním rozpočtu. Predložený zákon, ktorým vláda rieši konsolidáciu verejných financií totiž prakticky bez udania dôvodu znižuje príspevok pre RTVS z 0,17 na 0,12 % HDP.
Aby sme si rozumeli, o čo tu ide. Predošlá vládna koalícia schválila pred necelým rokom zmenu financovania RTVS, pri ktorej zrušila koncesionárske poplatky a nahradila ich financovaním zo štátneho rozpočtu. Spravila tak v skrátenom legislatívnom konaní, niečo nám to pripomína, bez akejkoľvek diskusie narýchlo a tvrdohlavo. Nebola prístupná argumentom z odbornej obce, nebrala do úvahy medzinárodné štandardy či odporúčania. Už vtedy sme varovali, že takýto krok stavia verejnoprávnu televíziu do oveľa závislejšieho postavenia voči vláde a oslabuje jej verejnoprávny status. Nakoľko jej financovanie bude každý rok predmetom vyjednávania o štátnom rozpočte a vláda môže tak televíziu svojimi rozpočtovými rozhodnutiami veľmi ľahko ovplyvňovať a vydierať. Myslím, že je veľmi dôležité si to pripomenúť, lebo nebiť tohto neuváženého kroku za ktorý teda, bohužiaľ, hlasovali viacerí prítomní poslanci, dnes by som tu možno nemusela stáť a diskutovať v tejto rozprave. Vláda Roberta Fica však, samozrejme, nezaváhala ani sekundu a pri prvej možnej príležitosti znížila rozpočet RTVS oproti plánovanej sume na rok 2024 o takmer tretinu. Nevedno presne, ako sa zrodilo práve toto číslo, na výbore sme sa dozvedeli, že sa zrodilo na ministerstve Financií, tak že možno pán minister nám to vysvetlí, ale takýto návrh nebol nijakým spôsobom prekonzultovaný s RTVS a je otázne, či bol vôbec prekonzultovaný s ministerstvom kultúry. Rozumieme, že zmyslom predkladaného zákona je hľadať zdroje pre konsolidáciu verejných financií a že by sa tak malo, ale myslíme si teda, že by sa tak malo diať proporčne a odôvodnene. Nikde vo vládnom materiáli sa však nedozvieme a ani na výbore sme sa to nedozvedeli, prečo práve RTVS zaznamenalo takéto drastické škrty, ktoré tvoria asi 27 % z rozpočtovaných výdavkov na rok 2024. Vláda, ktorá sa teda vo svojom programovom vyhlásení netají snahou radikálne zasiahnuť do verejnoprávnych médií, si našla ten najjednoduchší spôsob, ktorý im, bohužiaľ, predošlá vládna koalícia pripravila na zlatej tácke.
Radikálne zníženie rozpočtu a neurčité sľuby o dodatočných rozpočtových opatreniach, v preklade to znamená, prídite za nami a keď budete poslúchať, tak vám niečo láskavo prihodíme. Presne toto je dôvod, prečo je financovanie verejnoprávnych médií priamo zo štátneho rozpočtu vnímané v Európe ako problematické a prečo neexistuje žiadna iná krajina, ktorá by tieto média financovala percentom z HDP. Vláda robí tento krok podobne ako mnohé ďalšie od svojho menovania bez hanby, bez politickej kultúry, bez snahy zakrývať skutočné motívy. A ak si aj odmyslíme zrejmý politický podtón tohto rozpočtového opatrenia, postup vlády je v príkrom rozpore nielen so zásadami dobrého manažmentu elementárnej stability či základnej štábnej kultúry a dobrej praxe, ale aj so štandardnými rozpočtovými postupmi verejnoprávnych inštitúcii. RTVS predložilo už 1. decembra Rade RTVS návrh rozpočtu na základe existujúcej právnej úpravy. Tento rozpočet sa pripravoval niekoľko mesiacov a od januára sa ním mala RTVS riadiť. Dnes jej manažment netuší, na čo sa má pripraviť a asi uznáte sami, že je rozdiel škrtať päť až desať percent výdavkov alebo ich viazať v rámci úsporných opatrení a ako to robia iné inštitúcie, alebo úrady a je iné znížiť rozpočet o tretinu. Reálne dopady navrhovaného rozpočtu na chod RTVS môžu byť fatálne. Vedenie RTVS hovorí, že najpravdepodobnejší dôsledok bude nutnosť úplne zrušiť viaceré kanály a ponechať len zákonom stanovené programové služby jednotku a dvojku. Došlo by tak prakticky k vypnutiu kanálov šport a dvadsaťštyri a k hromadnému prepúšťaniu interných zamestnancov či rušeniu ďalších neprogramových služieb RTVS, akoby mohlo byť napríklad rozpustenie symfonického orchestra Slovenského rozhlasu. Navyše nový rozpočet sa bude opäť tvoriť niekoľko týždňov až mesiacov, čo znamená, že RTVS bude v najbližšom čase prakticky odteraz fungovať v akomsi provizóriu. Otázka je, ako mohlo ministerstvo kultúry vôbec dopustiť takúto situáciu. Zdá sa, že pani ministerka nemá pocit, že by bola až taká katastrofálna, preto že minulý týždeň sa na tomto istom mieste ťažko povedať na základe akých dát vyjadrila, že RTVS určite dokáže v plnej miere fungovať aj s takto zníženým rozpočtom. Podobne sa dnes vyjadroval štátny tajomník Bernaťák na výbore, ale oproti nemu sedel teda generálny riaditeľ RTVS, ktorý hovoril radikálne odlišné veci a hovoril o tom, že televízia bude musieť robiť radikálne škrty. Ministerstvo kultúry sľubuje, že rozpočet bude RTVS kompenzovať navýšením percenta reklamy vo vysielaní a zmluvou so štátom na pôvodnú tvorbu. Neviem úplne presne, kde chodí ministerstvo kultúry na tieto nápady, ale treba povedať, že ani jeden z nich nie je v plnej miere realizovateľný a najmä nerieši výpadok takmer päťdesiatich piatich miliónov eur, o ktoré sa vláda chystá RTVS pripraviť. Nápad o ďalšej zmluve so štátom je pre mňa fascinujúci vo viacerých ohľadoch.
Jedným z hlavných dôvodov, prakticky jediným zmysluplným, ktoré navrhovatelia zrušenia koncesionárskych poplatkov v minulom vládnom období uviedli, bola práve existencia tzv. zmluvy so štátom, ktorou štát dofinancovával televíziu, nakoľko výber koncesií nepokrýval celý rozpočet. Táto zmluva bola takisto politickým nástrojom preto, že šlo o peniaze zo štátneho rozpočtu. Je príznačné, že súčasná vláda chce znížené financovanie zo štátneho rozpočtu nahradiť iným financovaním zo štátneho rozpočtu asi, aby mohla s RTVS vyjednávať a vydierať ju dva krát. Problémom však je, že takýto postup je v príkrom rozpore s jedným so základných pravidiel financovania z verejných zdrojov v rámci EÚ. Pravidlo o zákaze dvojitého financovania zakazuje členským štátom financovať zo štátneho rozpočtu jednu a tú istú vec dva krát. To znamená, že žiadna zmluva so štátom v tej podobe, v akej sme ju poznali doteraz nemôže popri priamom financovaní RTVS existovať. A hoci chápem, že predstava o tom, ako si pani ministerka a vláda vyberá, aké relácie bude môcť RTVS za verejné peniaze vysielať, je lákavá. Zatiaľ sme však ešte stále členmi EÚ a musíme dodržiavať európske pravidlá. Navýšenie percenta reklamy pre verejnoprávnu televíziu je z môjho pohľadu tiež trocha zvláštne opatrenie od tzv. sociálnodemokratickej vlády. De facto ním priznáva, že nedokáže, nechce alebo nebude dostatočne financovať verejnoprávne média a dúfa, že to za ňu urobí trh. Nechajme stranou fakt, že samotné obmedzenie reklamy pre verejnoprávne média je primárne motivované práve snahou vyvážiť trh s duálnym systémom médií, to znamená, že verejnoprávny vysielateľ má znížený objem reklamy oproti súkromným vysielateľom. Nechajme stranou aj to, že menej reklamy v televízii je v podstate častokrát výhodou verejnoprávnej televízie a že aj komerčné televízie v snahe získať diváka občas zaraďujú bloky bez reklamy.
Tá hlavná chyba v úsudku pri tomto nápade je, že navrhovatelia si neurobili ani základné kalkulácie a že v realite môžu takto postavené rozpočtové opatrenie znamenať v podstate ešte menej príjmov z reklamy ako doteraz. Znížený základný rozpočet RTVS totiž znamená nutnosť zrušenia niektorých programových služieb. Ak by teda RTVS zrušila kanály šport a dvadsaťštyri a ostala by im iba jednotka a dvojka, aj pri zvýšenom objeme reklamy by celkové príjmy nevzrástli. Navyše by viac reklamy mohlo znamenať menej divákov. A teda ďalšie znižovanie hodnoty reklamného času, ktorý by televízia predávala. Celkový odhad príjmov z reklamy po výpadkoch spôsobených znížením základného rozpočtu je približne na úrovni sedem až sedem a pol milióna eur, a tým sa, bohužiaľ, diera v rozpočte vo výške 55 mil. nedá zaplátať. Keď si to teda všetko zhrnieme. Vláda bez udania dobrých dôvodov škrtne tretinu rozpočtu verejnoprávnej televízii a chce ju urobiť ešte závislejšou tým, že si má chodiť pýtať peniaze cez zmluvu so štátom a štátnu reklamu.
To prvé je v rozpore s európskymi pravidlami. To druhé prinesie nakoniec ešte menej peňazí z reklamy ako doteraz. Vo výsledku budeme mať namiesto štyroch kanálov dva. Na pôvodnú tvorbu môžeme zabudnúť. RTVS prepustí množstvo interných zamestnancov so špecifickou odbornosťou, ostatným zníži platy. Naďalej bude používať prehistorické technológie a na a kvalitný online, ktorý už dávno potrebujeme, je naďalej v nedohľadne. Ministerka kultúry bude zatiaľ naďalej vysielať do sveta na televízii Slovan, ktorú romanticky premenovala na Martina a Peter a dávať národu tú skutočnú televíziu tele-víziu, ako to nedávno nazval pán poslanec Kotlár na tlačovke. Kultúra má byť slovenská, vraví pani ministerka,slovenská a žiadna iná. Aj verejnoprávna televízia má byť slovenská. V ponímaní vládneho návrhu slovenská očividne znamená s dierou v gatiach, na psí tridsiatok a za deravý groš, závislá na kolenách a čo najmenšia. Predsa konsolidujeme, vtláčame pod vysokým tlakom na menší objem. Niečo viac a niečo menej. Myslím si však, že je ešte čas RTVS zachrániť pred takouto katastrofou. Neverím, že všetci členovia vlády či tu prítomní, alebo neprítomní poslanci vládnej koalície súhlasia s takýmto návrhom. Neverím, že kolegovia z kultúrneho výboru, ktorí roky poznajú televíznu a rozhlasovú prácu, chcú stlačiť tlačidlo, ktorým pošlú RTVS do takejto katastrofálnej situácie. Neverím dokonca ani tomu, že strana SNS chce byť tá, ktorá definitívne položila na kolená verejnoprávnu televíziu na Slovensku. A práve preto som podala pozmeňujúci návrh k tomuto zákonu v nasledujúcom znení.
Pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Zory Jaurovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií, tlač 97.
Predkladané zmeny sú v nasledujúcom rozsahu:
1. V čl. XII sa číslo "0,12" nahrádza číslom "0,16".
Odôvodnenie k bodu č. 1: Navrhuje sa zvýšenie navrhovanej výšky nárokovateľného príspevku pre RTVS s vládou navrhovaných 0,12 na úroveň 0,16 % HDP. Dôvodom je snaha udržať všetky programové služby a zabrániť obmedzeniu alebo zrušeniu ďalších verejnoprávnych služieb RTVS.
Ak by to opatrenie v tzv. zákone lex konsolidácia znelo takto, myslím si, že, by umožnilo zachovať programové a iné služby a relatívnu nezávislosť a rozvoj RTVS. Zároveň by som chcela naozaj zdvorilo požiadať svojich kolegov poslancov z vládnej koalície, ktorým naozaj záleží na verejnoprávnej televízii, na nezávislom spravodajstve, na kvalitnej umeleckej tvorbe a audiovízii, aby tento môj pozmeňovací návrh podporili. Slovenská a žiadna iná budúcnosť sa im za to veľakrát poďakuje.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Súhlasím s kolegom Jakabom, že predložený konsolidačný balík je premárnenou šancou vlády ambicióznejšie šetriť na výdavkoch štátu, a tým vlastne konsolidovať verejné financie. Musíme si uvedomiť, že napríklad na také dotovanie plynu, ako predstavila vláda, vynaložíme okolo 1,25 mld. za rok. Čo bude o rok? Na takto nastavené dotovanie nebudeme mať dosť peňazí ani len na pár rokov. Takouto plošnou podporou najviac podporíme tých, ktorí najviac plytvajú a tých najbohatších. Plošná podpora je len plnením populistických predvolebných sľubov, ktoré zaplatíme my všetci. Namiesto toho potrebujeme definíciu energetickej chudoby a podporné nástroje na riešenie tejto chudoby. Potrebujeme systémové opatrenia, akými je napríklad podpora obnovy domov, ktorá je účinnou ochranou pred nárastom cien zemného plynu. Komplexná obnova domov by domácnostiam dokázala znížiť náklady na zemný plyn až o jednu tretinu. Dokonca aj čiastková obnova domu, napríklad iba výmena okien alebo zateplenie fasády zabezpečí, že pri náraste cien plynu o 30 % domácnosti by takéto navýšenie nepocítili. Potrebujeme viac adresnej pomoci domácnostiam ohrozeným energetickou chudobou a menej rozdávania plošne všetkým, aj tým, ktorí takúto pomoc nepotrebujú.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Jakab, vy ste spomenuli novovznikajúce ministerstvo cestovného ruchu a športu, ktoré vzniká aj napriek tomu, že štát potrebuje kruciálne šetriť. Už len kvôli tomu my v Progresívnom Slovensku vznik nového rezortu kritizujeme a nepodporujeme. Máme za to, že vzhľadom na rozsah agendy iných ministerstiev naozaj nepovažujeme, teda cestovný ruch a šport, za samonosnú agendu. Čo my v Progresívnom Slovensku podporujeme, je prierezové aj chápanie politík, preto skôr považujeme za potrebné posilniť kompetencie už existujúcich ministerstiev a jasne stanoviť ciele vlády v oblasti cestovného ruchu a športu.
Čo cestovnému ruchu rozhodne pomôže, to je napríklad efektívne čerpanie európskych zdrojov, napríklad na rozvoj prírode blízkeho turizmu, napríklad v národných parkoch. To je nie len environmentálnym benefitom, ale aj zdravotným benefitom, aj ekonomickým benefitom, keďže prináša peniaze ako priamo samosprávam, tak vytvára nové podnikateľské príležitosti. Vytvára nové pracovné príležitosti, vytvára nové pracovné uplatnenia, ale to keď spomenieme kolegom a kolegyniam zo Slovenskej národnej strany, tak sa v sekunde zježia, pretože Slovenská národná strana, keď počuje o slovenských národných parkoch, tak nie, nie, v žiadnom prípade nie. Slovenský národný dopravca - áno, slovenská národná kultúra - áno, slovenské národné menu - áno, slovenské národné parky - v žiadnom prípade. Ale zas slovenské národné píly a slovenské národné poľovačky - opäť áno.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne všetkým kolegom, kolegyniam za faktické poznámky.
Áno, pán Pročko, však viete, vieme všetci, že dôležitá charakterová črta tejto vlády sú výhovorky a v každej oblasti, v každej téme počúvame, ako za problémy môže niekto iný. Nebudem sa vyjadrovať ku všetkým aj vzhľadom na krátkosť času, ale možno pani poslankyňa Vaľová k mojej obľúbenej téme dôchodky.
Tak za prvé neplatí, že kto rozpráva hlasnejšie, má viac pravdu a tiež neplatí, že keď zvýšite príspevok do Sociálnej poisťovne na úkor druhého piliera, tak sporitelia v prvom pilieri budú mať vyšší dôchodok. Tak to nefunguje. A ja zvažujem takú rubriku, že základy hospodárskej politiky pre všetkých, ktorí budú mať záujem a ja pozývam všetkých poslancov a poslankyne SMERU aj HLASU, SNS, kohokoľvek v tejto sále, ak máte záujem, ja sa rád s vami porozprávam o akejkoľvek z týchto tém, prinesiem vám dáta, argumenty, môžme sa o tom pobaviť, ale takto to nefunguje, ako ste povedali.