Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Ja by som teda aj reagovala na predrečníkov, keby všetci neodišli, ale tak pokúsim sa, hádam im to kolegovia sprostredkujú.
Čo sa týka pána Sulíka, my sme sa veľmi dlho o tom rozprávali, keď rušil koncesionárske poplatky, ja som ho upozorňovala na to, že presne toto sa stane, čo sa práve stalo a jediné, čo by som k tomu chcela povedať, je, že niekedy nie je hanba povedať, že sme urobili chybu a nemali sme to robiť. A čo sa týka pána poslanca Jarjabka, ktorý mi teda vyčítal, kde som bola predtým, keď sa rušili tie koncesionárske, tak ja na rozdiel od neho som nebola v tomto parlamente, keď sa rušili tieto koncesionárske, ale myslím si, že v médiách som mala celkom slušnú stovku článkov a iných vyjadrení, kde som proti tomu protestovala. Len neviem, do akej miery je toto argument na to, aby, aby to samotné zrušenie koncesionárskych poplatkov súčasná vláda zneužívala. Ja tu strašne veľa počúvam, odkedy tu sedím v tomto parlamente, že vládna koalícia hovorí, tí pred nami to robili takto, tak aj my to tak môžeme robiť a ešte horšie. A to ma trocha mrzí a mrzí ma, že počujem z úst niekoho, ako je pán poslanec Jarjabek, že RTVS, keby sa zrušila televízia, tak si to nikto nevšimne. Ja si myslím, že by si to riadne veľa ľudí všimlo, všimla by si to celá audiovizuálna tvorba na Slovensku. A vlastne by som len chcela zopakovať, že, pre pána Jarjabka, pre všetkých poslancov vládnej koalície, stačí podporiť môj pozmeňovací návrh a väčšina z tých vecí, o ktorých som hovorila vo svojom príspevku, sa nestane.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Ja by som sa chcel vyjadriť k jednej veci, ktorú spomenula aj kolegyňa. To, jedným z argumentov, prečo sa ide znižovať rozpočet Rozhlasu a televízie, bolo, že však prídeme aj s vyššími príjmami zo strany štátu na reklamné kampane, a teda aj on si sám viac zarobí. Teda RTVS si viac zarobí na príjmoch zo štátu na reklame. Ja si pamätám, ako štát teda pristupuje k reklame. Bolo to, dávali sme interpeláciu ešte pred... predošlé volebné obdobie a vtedy zrovna odchádzala pani Kalavská z ministerstva zdravotníctva, chvíľku ho riadil pán predsedajúci a dali sme interpeláciu a pýtali sme sa teda, ako ide štát bojovať za reklamné kampane a ako ide bojovať proti hoaxom a dezinformáciám. A tá odpoveď toho ministerstva zdravotníctva mi dodnes, dodneška vŕta v hlave. Ministerstvo vtedy odpovedalo, že nejdú bojovať mediálnymi kampaňami.
Ale my ideme bojovať tým, že svojim zamestnancom nainštalujeme bezpečné porty, firewally a antivírusy, aby sme sa teda nedostali pod vplyv dezinformácií a hoaxov a ja sa teda obávam, že keď tu niekto hovorí o tom, že ideme tu zvyšovať, zlepšovať teda povedomie o hoaxoch a dezinformáciách alebo ideme tu mediálne kampane robiť zo strany štátu. Ja sa na jednej strane pýtam, že či k tomu pristúpiť podobne, pretože keď sa napríklad pozriem na programové vyhlásenie vlády v časti zdravotníctva, tak o hoaxoch a dezinformáciách tam nie je ani slovo, hovorí sa tu o prevencii a najlepšia prevencia, no ako ju treba propagovať pri občanoch? No mediálnymi kampaňami, napríklad očkovaní, to je jedna z najlepších prevencií alebo napríklad hoaxy a dezinformácie, ktorými je prelezené zdravotníctvo, tak ideme nimi bojovať znova antivírusmi a firewallmi a bezpečnými portami alebo naozaj budú sa nakoniec využívať tieto prostriedky na mediálne kampane alebo nebudú?
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Budem citovať: "Jednou z možností je znovuotvorenie dofinancovania RTVS formou tzv. zmluvy so štátom alebo napríklad zvýšením podielu RTVS na reklamnom koláči v rámci mediálneho trhu. Tieto modely dofinancovania RTVS budem riešiť počas rokovaní s ministerstvom financií v roku 2024,“ to povedala ministerka kultúry Martina Šimkovičová, keď teda dostala otázku, ako chce riešiť výpadok financovania RTVS. Bude to riešiť niekedy v budúcnosti, možno azda ak, ak si teda nájde čas popri moderovaní v TV Slovan alebo nech sa to volá akokoľvek aktuálne. Ak ma niečo v lex konsolidácie naozaj úprimne desí, tak je to práve toto opatrenie. Vzhľadom na to, že prostredie médií dobre poznám, že vláda ide vziať peniaze RTVS, zároveň vláda nemá vyriešený výpadok tu a teraz, ja to považujem za sabotáž verejnoprávného média.
Zora, ty si spomenula, že kvôli konsolidácii RTVS možno bude musieť byť zrušený kanál Šport alebo spravodajský kanál a to sa deje paralelne popri tom, že nám tu celý slovenský informačný priestor valcuje dezinformačný obsah, to je naozaj alarmujúce. A deje sa to namiesto toho, aby štát do verejnoprávneho média investoval a podporoval ho. Ja len chcem pripomenúť, že RTVS napríklad absolútne prísne mešká v developmente digitálnych služieb, kde by práve lídrom malo byť verejnoprávne médium ako napríklad BBC. Česká televízia investuje do svojich digitálnych služieb. Na Slovensku tu máme investičný dlh, ktorý dlhodobo sledujeme a nielen v otázke posledných troch rokov. Zora, ja ti chcem poďakovať za tvoju odbornosť, za tvoj prístup aj za tvoj pozmeňovací návrh, ktorý, samozrejme, nielen my, ale aj moji kolegovia a moje kolegyne, naši kolegovia, naše kolegyne z Progresívneho Slovenska podporíme.
Ďakujem ešte raz.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, kolega Kišš tu relatívne podrobne analyzoval celý tento návrh zákona, ktorý máme pred sebou, takže ja sa budem venovať jednej veľmi nenápadnej vete, ktorá sa v tomto zákone vyskytuje a ktorá hovorí o financovaní verejnoprávnej televízie.
Cieľom toho zákona, ktorý máme pred sebou, je konsolidovať verejné financie. Keď sa pozriete do slovníka cudzích slov, tak slovo konsolidácia okrem iného znamená aj zmenšenie objemu vplyvom pôsobenia zvýšeného tlaku a zdá sa, že presne to chce vláda urobiť s verejnoprávnou televíziou. Keď sme tu pár dní dozadu diskutovali o programovom vyhlásení vlády, spomínala som, že kultúra očividne nepatrí k prioritám štvrtej vlády Roberta Fica a že v jej chápaní sa vraciame minimálne o 30 rokov dozadu.
Jedným z nebezpečným zámerov, ktorý v PVV vláda predstavila, bolo rozdelenie RTVS. Už vtedy bolo viac-menej jasné, že jeho jediným cieľom je túto televíziu ovládnuť a diktovať jej obsah aj fungovanie. Tento zámer vzbudil množstvo odporu v odbornej aj laickej verejnosti a to nielen kvôli tomu politickému obsahu v jeho pozadí, ale najmä kvôli svojej nezmyselnosti a praktickej nerealizovateľnosti. Zdá sa, že vládna koalícia si tento fakt uvedomila a rozhodla sa ovládnuť televíziu oveľa jednoduchším spôsobom, a to radikálnym škrtaním rozpočtu. Predložený zákon, ktorým vláda rieši konsolidáciu verejných financií totiž prakticky bez udania dôvodu znižuje príspevok pre RTVS z 0,17 na 0,12 % HDP.
Aby sme si rozumeli, o čo tu ide. Predošlá vládna koalícia schválila pred necelým rokom zmenu financovania RTVS, pri ktorej zrušila koncesionárske poplatky a nahradila ich financovaním zo štátneho rozpočtu. Spravila tak v skrátenom legislatívnom konaní, niečo nám to pripomína, bez akejkoľvek diskusie narýchlo a tvrdohlavo. Nebola prístupná argumentom z odbornej obce, nebrala do úvahy medzinárodné štandardy či odporúčania. Už vtedy sme varovali, že takýto krok stavia verejnoprávnu televíziu do oveľa závislejšieho postavenia voči vláde a oslabuje jej verejnoprávny status. Nakoľko jej financovanie bude každý rok predmetom vyjednávania o štátnom rozpočte a vláda môže tak televíziu svojimi rozpočtovými rozhodnutiami veľmi ľahko ovplyvňovať a vydierať. Myslím, že je veľmi dôležité si to pripomenúť, lebo nebiť tohto neuváženého kroku za ktorý teda, bohužiaľ, hlasovali viacerí prítomní poslanci, dnes by som tu možno nemusela stáť a diskutovať v tejto rozprave. Vláda Roberta Fica však, samozrejme, nezaváhala ani sekundu a pri prvej možnej príležitosti znížila rozpočet RTVS oproti plánovanej sume na rok 2024 o takmer tretinu. Nevedno presne, ako sa zrodilo práve toto číslo, na výbore sme sa dozvedeli, že sa zrodilo na ministerstve Financií, tak že možno pán minister nám to vysvetlí, ale takýto návrh nebol nijakým spôsobom prekonzultovaný s RTVS a je otázne, či bol vôbec prekonzultovaný s ministerstvom kultúry. Rozumieme, že zmyslom predkladaného zákona je hľadať zdroje pre konsolidáciu verejných financií a že by sa tak malo, ale myslíme si teda, že by sa tak malo diať proporčne a odôvodnene. Nikde vo vládnom materiáli sa však nedozvieme a ani na výbore sme sa to nedozvedeli, prečo práve RTVS zaznamenalo takéto drastické škrty, ktoré tvoria asi 27 % z rozpočtovaných výdavkov na rok 2024. Vláda, ktorá sa teda vo svojom programovom vyhlásení netají snahou radikálne zasiahnuť do verejnoprávnych médií, si našla ten najjednoduchší spôsob, ktorý im, bohužiaľ, predošlá vládna koalícia pripravila na zlatej tácke.
Radikálne zníženie rozpočtu a neurčité sľuby o dodatočných rozpočtových opatreniach, v preklade to znamená, prídite za nami a keď budete poslúchať, tak vám niečo láskavo prihodíme. Presne toto je dôvod, prečo je financovanie verejnoprávnych médií priamo zo štátneho rozpočtu vnímané v Európe ako problematické a prečo neexistuje žiadna iná krajina, ktorá by tieto média financovala percentom z HDP. Vláda robí tento krok podobne ako mnohé ďalšie od svojho menovania bez hanby, bez politickej kultúry, bez snahy zakrývať skutočné motívy. A ak si aj odmyslíme zrejmý politický podtón tohto rozpočtového opatrenia, postup vlády je v príkrom rozpore nielen so zásadami dobrého manažmentu elementárnej stability či základnej štábnej kultúry a dobrej praxe, ale aj so štandardnými rozpočtovými postupmi verejnoprávnych inštitúcii. RTVS predložilo už 1. decembra Rade RTVS návrh rozpočtu na základe existujúcej právnej úpravy. Tento rozpočet sa pripravoval niekoľko mesiacov a od januára sa ním mala RTVS riadiť. Dnes jej manažment netuší, na čo sa má pripraviť a asi uznáte sami, že je rozdiel škrtať päť až desať percent výdavkov alebo ich viazať v rámci úsporných opatrení a ako to robia iné inštitúcie, alebo úrady a je iné znížiť rozpočet o tretinu. Reálne dopady navrhovaného rozpočtu na chod RTVS môžu byť fatálne. Vedenie RTVS hovorí, že najpravdepodobnejší dôsledok bude nutnosť úplne zrušiť viaceré kanály a ponechať len zákonom stanovené programové služby jednotku a dvojku. Došlo by tak prakticky k vypnutiu kanálov šport a dvadsaťštyri a k hromadnému prepúšťaniu interných zamestnancov či rušeniu ďalších neprogramových služieb RTVS, akoby mohlo byť napríklad rozpustenie symfonického orchestra Slovenského rozhlasu. Navyše nový rozpočet sa bude opäť tvoriť niekoľko týždňov až mesiacov, čo znamená, že RTVS bude v najbližšom čase prakticky odteraz fungovať v akomsi provizóriu. Otázka je, ako mohlo ministerstvo kultúry vôbec dopustiť takúto situáciu. Zdá sa, že pani ministerka nemá pocit, že by bola až taká katastrofálna, preto že minulý týždeň sa na tomto istom mieste ťažko povedať na základe akých dát vyjadrila, že RTVS určite dokáže v plnej miere fungovať aj s takto zníženým rozpočtom. Podobne sa dnes vyjadroval štátny tajomník Bernaťák na výbore, ale oproti nemu sedel teda generálny riaditeľ RTVS, ktorý hovoril radikálne odlišné veci a hovoril o tom, že televízia bude musieť robiť radikálne škrty. Ministerstvo kultúry sľubuje, že rozpočet bude RTVS kompenzovať navýšením percenta reklamy vo vysielaní a zmluvou so štátom na pôvodnú tvorbu. Neviem úplne presne, kde chodí ministerstvo kultúry na tieto nápady, ale treba povedať, že ani jeden z nich nie je v plnej miere realizovateľný a najmä nerieši výpadok takmer päťdesiatich piatich miliónov eur, o ktoré sa vláda chystá RTVS pripraviť. Nápad o ďalšej zmluve so štátom je pre mňa fascinujúci vo viacerých ohľadoch.
Jedným z hlavných dôvodov, prakticky jediným zmysluplným, ktoré navrhovatelia zrušenia koncesionárskych poplatkov v minulom vládnom období uviedli, bola práve existencia tzv. zmluvy so štátom, ktorou štát dofinancovával televíziu, nakoľko výber koncesií nepokrýval celý rozpočet. Táto zmluva bola takisto politickým nástrojom preto, že šlo o peniaze zo štátneho rozpočtu. Je príznačné, že súčasná vláda chce znížené financovanie zo štátneho rozpočtu nahradiť iným financovaním zo štátneho rozpočtu asi, aby mohla s RTVS vyjednávať a vydierať ju dva krát. Problémom však je, že takýto postup je v príkrom rozpore s jedným so základných pravidiel financovania z verejných zdrojov v rámci EÚ. Pravidlo o zákaze dvojitého financovania zakazuje členským štátom financovať zo štátneho rozpočtu jednu a tú istú vec dva krát. To znamená, že žiadna zmluva so štátom v tej podobe, v akej sme ju poznali doteraz nemôže popri priamom financovaní RTVS existovať. A hoci chápem, že predstava o tom, ako si pani ministerka a vláda vyberá, aké relácie bude môcť RTVS za verejné peniaze vysielať, je lákavá. Zatiaľ sme však ešte stále členmi EÚ a musíme dodržiavať európske pravidlá. Navýšenie percenta reklamy pre verejnoprávnu televíziu je z môjho pohľadu tiež trocha zvláštne opatrenie od tzv. sociálnodemokratickej vlády. De facto ním priznáva, že nedokáže, nechce alebo nebude dostatočne financovať verejnoprávne média a dúfa, že to za ňu urobí trh. Nechajme stranou fakt, že samotné obmedzenie reklamy pre verejnoprávne média je primárne motivované práve snahou vyvážiť trh s duálnym systémom médií, to znamená, že verejnoprávny vysielateľ má znížený objem reklamy oproti súkromným vysielateľom. Nechajme stranou aj to, že menej reklamy v televízii je v podstate častokrát výhodou verejnoprávnej televízie a že aj komerčné televízie v snahe získať diváka občas zaraďujú bloky bez reklamy.
Tá hlavná chyba v úsudku pri tomto nápade je, že navrhovatelia si neurobili ani základné kalkulácie a že v realite môžu takto postavené rozpočtové opatrenie znamenať v podstate ešte menej príjmov z reklamy ako doteraz. Znížený základný rozpočet RTVS totiž znamená nutnosť zrušenia niektorých programových služieb. Ak by teda RTVS zrušila kanály šport a dvadsaťštyri a ostala by im iba jednotka a dvojka, aj pri zvýšenom objeme reklamy by celkové príjmy nevzrástli. Navyše by viac reklamy mohlo znamenať menej divákov. A teda ďalšie znižovanie hodnoty reklamného času, ktorý by televízia predávala. Celkový odhad príjmov z reklamy po výpadkoch spôsobených znížením základného rozpočtu je približne na úrovni sedem až sedem a pol milióna eur, a tým sa, bohužiaľ, diera v rozpočte vo výške 55 mil. nedá zaplátať. Keď si to teda všetko zhrnieme. Vláda bez udania dobrých dôvodov škrtne tretinu rozpočtu verejnoprávnej televízii a chce ju urobiť ešte závislejšou tým, že si má chodiť pýtať peniaze cez zmluvu so štátom a štátnu reklamu.
To prvé je v rozpore s európskymi pravidlami. To druhé prinesie nakoniec ešte menej peňazí z reklamy ako doteraz. Vo výsledku budeme mať namiesto štyroch kanálov dva. Na pôvodnú tvorbu môžeme zabudnúť. RTVS prepustí množstvo interných zamestnancov so špecifickou odbornosťou, ostatným zníži platy. Naďalej bude používať prehistorické technológie a na a kvalitný online, ktorý už dávno potrebujeme, je naďalej v nedohľadne. Ministerka kultúry bude zatiaľ naďalej vysielať do sveta na televízii Slovan, ktorú romanticky premenovala na Martina a Peter a dávať národu tú skutočnú televíziu tele-víziu, ako to nedávno nazval pán poslanec Kotlár na tlačovke. Kultúra má byť slovenská, vraví pani ministerka,slovenská a žiadna iná. Aj verejnoprávna televízia má byť slovenská. V ponímaní vládneho návrhu slovenská očividne znamená s dierou v gatiach, na psí tridsiatok a za deravý groš, závislá na kolenách a čo najmenšia. Predsa konsolidujeme, vtláčame pod vysokým tlakom na menší objem. Niečo viac a niečo menej. Myslím si však, že je ešte čas RTVS zachrániť pred takouto katastrofou. Neverím, že všetci členovia vlády či tu prítomní, alebo neprítomní poslanci vládnej koalície súhlasia s takýmto návrhom. Neverím, že kolegovia z kultúrneho výboru, ktorí roky poznajú televíznu a rozhlasovú prácu, chcú stlačiť tlačidlo, ktorým pošlú RTVS do takejto katastrofálnej situácie. Neverím dokonca ani tomu, že strana SNS chce byť tá, ktorá definitívne položila na kolená verejnoprávnu televíziu na Slovensku. A práve preto som podala pozmeňujúci návrh k tomuto zákonu v nasledujúcom znení.
Pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Zory Jaurovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií, tlač 97.
Predkladané zmeny sú v nasledujúcom rozsahu:
1. V čl. XII sa číslo "0,12" nahrádza číslom "0,16".
Odôvodnenie k bodu č. 1: Navrhuje sa zvýšenie navrhovanej výšky nárokovateľného príspevku pre RTVS s vládou navrhovaných 0,12 na úroveň 0,16 % HDP. Dôvodom je snaha udržať všetky programové služby a zabrániť obmedzeniu alebo zrušeniu ďalších verejnoprávnych služieb RTVS.
Ak by to opatrenie v tzv. zákone lex konsolidácia znelo takto, myslím si, že, by umožnilo zachovať programové a iné služby a relatívnu nezávislosť a rozvoj RTVS. Zároveň by som chcela naozaj zdvorilo požiadať svojich kolegov poslancov z vládnej koalície, ktorým naozaj záleží na verejnoprávnej televízii, na nezávislom spravodajstve, na kvalitnej umeleckej tvorbe a audiovízii, aby tento môj pozmeňovací návrh podporili. Slovenská a žiadna iná budúcnosť sa im za to veľakrát poďakuje.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Súhlasím s kolegom Jakabom, že predložený konsolidačný balík je premárnenou šancou vlády ambicióznejšie šetriť na výdavkoch štátu, a tým vlastne konsolidovať verejné financie. Musíme si uvedomiť, že napríklad na také dotovanie plynu, ako predstavila vláda, vynaložíme okolo 1,25 mld. za rok. Čo bude o rok? Na takto nastavené dotovanie nebudeme mať dosť peňazí ani len na pár rokov. Takouto plošnou podporou najviac podporíme tých, ktorí najviac plytvajú a tých najbohatších. Plošná podpora je len plnením populistických predvolebných sľubov, ktoré zaplatíme my všetci. Namiesto toho potrebujeme definíciu energetickej chudoby a podporné nástroje na riešenie tejto chudoby. Potrebujeme systémové opatrenia, akými je napríklad podpora obnovy domov, ktorá je účinnou ochranou pred nárastom cien zemného plynu. Komplexná obnova domov by domácnostiam dokázala znížiť náklady na zemný plyn až o jednu tretinu. Dokonca aj čiastková obnova domu, napríklad iba výmena okien alebo zateplenie fasády zabezpečí, že pri náraste cien plynu o 30 % domácnosti by takéto navýšenie nepocítili. Potrebujeme viac adresnej pomoci domácnostiam ohrozeným energetickou chudobou a menej rozdávania plošne všetkým, aj tým, ktorí takúto pomoc nepotrebujú.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Jakab, vy ste spomenuli novovznikajúce ministerstvo cestovného ruchu a športu, ktoré vzniká aj napriek tomu, že štát potrebuje kruciálne šetriť. Už len kvôli tomu my v Progresívnom Slovensku vznik nového rezortu kritizujeme a nepodporujeme. Máme za to, že vzhľadom na rozsah agendy iných ministerstiev naozaj nepovažujeme, teda cestovný ruch a šport, za samonosnú agendu. Čo my v Progresívnom Slovensku podporujeme, je prierezové aj chápanie politík, preto skôr považujeme za potrebné posilniť kompetencie už existujúcich ministerstiev a jasne stanoviť ciele vlády v oblasti cestovného ruchu a športu.
Čo cestovnému ruchu rozhodne pomôže, to je napríklad efektívne čerpanie európskych zdrojov, napríklad na rozvoj prírode blízkeho turizmu, napríklad v národných parkoch. To je nie len environmentálnym benefitom, ale aj zdravotným benefitom, aj ekonomickým benefitom, keďže prináša peniaze ako priamo samosprávam, tak vytvára nové podnikateľské príležitosti. Vytvára nové pracovné príležitosti, vytvára nové pracovné uplatnenia, ale to keď spomenieme kolegom a kolegyniam zo Slovenskej národnej strany, tak sa v sekunde zježia, pretože Slovenská národná strana, keď počuje o slovenských národných parkoch, tak nie, nie, v žiadnom prípade nie. Slovenský národný dopravca - áno, slovenská národná kultúra - áno, slovenské národné menu - áno, slovenské národné parky - v žiadnom prípade. Ale zas slovenské národné píly a slovenské národné poľovačky - opäť áno.
Ďakujem. (Potlesk.)

Chcem upriamiť pozornosť tohto pléna aj na to, aj teda v súvislosti s tým, ako vystúpil môj kolega, že včera diskutovala o návrhu štátneho rozpočtu aj o konsolidačnom balíčku tripartita. Aj odbory, aj zamestnávatelia vyjadrili nesúhlas aj so spôsobom konsolidácie, aj s návrhom štátneho rozpočtu. To, že s ním nesúhlasili, je normálne, lebo odbory vždy chcú viac výhod pre zamestnancov a zamestnávatelia pre zamestnávateľov. Ale tento raz to bolo trochu iné. Je zaujímavé, že formulovali rovnaké výhrady, ako v tomto pléne urobil Štefan Kišš a ako to pred tým urobil pán Sulík. A teda zhrnula by som to asi tak. Namietali proti tomu, ku komu smeruje sociálna pomoc a v akom rozsahu a akým spôsobom a v akom rozsahu sa konsoliduje. A teraz otázka znie, kto okrem politickej koalície podporuje tento systém konsolidácie štátneho rozpočtu. Zdá sa, že nikto.

Ja chcem nadviazať na to, čo hovoril kolega Števo Kišš, tu ide naozaj o prejedanie budúcnosti. My kradneme budúce dôchodky budúcim dôchodcom. My dotujeme plošne energetickú pomoc 1,25 mld. na nabíjanie Tesiel na zohrievanie bazénov, je nám to úplne jedno. Ale na druhej strane napríklad vláda úplne ignoruje, že tu máme dlh nemocníc, ktorý sa šplhá k 1 mld. eur. Dnes už voči nám vedie Európska komisia konanie, kde nám hrozia ďalšie pokuty z omeškania týchto dlhov. To znamená, že vláda napríklad sa nepozerá na to, že budeme ešte v zdravotníctve, konkrétne cez dlh nemocníc, prejedať alebo prežierať ešte viac naše peniaze. To znamená, že za každý deň, čo budeme meškať so splatením pohľadávok nemocníc, budeme dostávať pokutu 50-tisíc eur. To znamená, že nám na hlavu za chvíľku možno spadne 1 mld. pohľadávok, ktoré nám tu visia vo vzduchu, 700-tisícová pokuta a do toho ešte 50-tisícová denná pokuta za každé omeškanie. Teda ja by som chcel aj odporučiť, že chcel vidieť teda možno namiesto takého plošného prejedania alebo neadresnosti tých opatrení, chcel by som možno vidieť opatrenia, ktoré nám toto vyriešia, aby sme neprejedali tú budúcnosť ďalej.
Ja zopakujem to, čo som hovoril predtým a je to priama reakcia na Števa Kišša, to koľko dávame napríklad do štrukturálnych tendrov zdravotníctva. My za poistencov štátu financujeme ich sumou, teraz už po zvýšení 50 eur mesačne. To znamená, dávame za tehotné ženy, za nezamestnaných, za deti, za dôchodcov a napríklad Česi, naši vedľajší susedia, dávajú túto sumu 80 eur. Oproti verejné výdavky na zdravotníctvo, máme stále možno tretinové až polovičné oproti priemerom alebo tým najlepším krajinám a, naopak, neriešime tie problémy, aby sme ešte, ešte ďalej zväčšovali... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem aj tebe za tvoj príspevok, Števo. Chcem len adresovať to, čo si povedal vo svojom príspevku, že pán minister neprišiel na výbor a potom výbor nebol uznášaniaschopný. Ono je to tak trošku symptomatické vlastne pri tejto koalícii a nie je to otázkou iba nášho výboru. Števo, stalo sa to napríklad aj na našom výbore pre pôdohospodárstvo, životné prostredie, stalo sa to na ďalších výboroch, že pri tom rozbehnutom legislatívnom valci na odbornú, vecnú, profesionálnu debatu jednoducho nie je chuť, nie je chuť ako na výboroch, nie je chuť tu v pléne. My sa tu rozprávame sami medzi sebou, rozprávame ako keby do steny, takže chcem ťa, Števo, podporiť a zároveň aj podčiarknuť to, čo si vo svojom vystúpení povedal.
Táto vláda neponúka víziu budúcnosti, neponúka silnejší ekonomický rast, neplní svoj predvolebný sľub stabilizovať verejný dlh. Neprináša ani rast životnej úrovne iba v duchu hesla "Škatule hejbejte se!", prerozdeľuje už existujúce zdroje a dovolím si to povedať aj tak, že kradne peniaze ľuďom v produktívnom veku, kradne budúcim generáciám a ja by som chcel naozaj vedieť, že ako sa cítia tí mladší poslanci a mladšie poslankyne tejto koalície, že ako sa svojim rovesníkom vlastne chcú pozrieť do očí a povedať im, alebo teda vysvetliť im, že im ukradli zdroje a ich budúcnosť.
Ďakujem za tvoj príspevok, Števo.