Videokanál klubu

Ja sa chcem pripojiť k mojim predrečníkom. A, pán predsedajúci, ak by teda platila nejaká prezumpcia neviny alebo nevedomosti, takže by ste sa dozvedeli o tom, o tej praxi, čo sa tu deje na výboroch teraz, tak to nemohlo platiť do tej doby, lebo náš klub vás tu ráno upovedomil procedurálnym návrhom a sme prosili o to, aby sa tu chvíľku počkalo a nebolo to rešpektované. Ja toto považujem za obzvlášť hanebné, lebo ste na to boli upozornení ráno.
A čo sa teraz týka tej samotnej konsolidácie. Kolegovia to tu nazývali lex ožobračovanie, ja by som to radšej nazýval lex prežieranie budúcnosti, pretože vy nám beriete dvakrát budúcnosť. Prvýkrát tým, že tú špajzu, to nám vyprázdňujete a ešte si do nej, ešte si do nej požičiavate. Tie peniaze tam nemáme. Mne to pripomína takú tú scénu z narkóz, keď Pablo Escobar si musel kúriť tými bankovkami, tak to vy dneska robíte.
Potom vidíme to napríklad na tých dôchodkoch. Plošne. Je jedno, aké tu máme úroky, ideme to plošne zadotovať všetko. Je jedno, akú nehnuteľnosť si kúpite. Vidíme to, vidíme to na energopomoci. Už tu boli spomenuté, ja som to včera hovoril tiež, vyhrievanie bazénov, nabíjanie Tesiel, vykurovanie sáun, to nám je úplne jedno, alebo najnovšie asi vláda aj hovorí, že keď dotuje elektrickú energiu, tak napríklad občania si môžu pomôcť sami, lebo môžu začať ťažiť krypto vďaka tomu.
Takže, milí občania, zadotujeme vám energie, kúpte si osem grafických kariet a môžete si ich zapojiť a pomôžte si sami. Toto vám asi vláda teraz hovorí.
A druhýkrát nám kradnete budúcnosť v tom, že vy tieto peniaze, ktoré teraz prežierate v tej špajze, tak, tak čo keby ste ich možno radšej investovali alebo neinvestujete ich do zdravotníctva, do školstva. Čiže vy tie peniaze miniete, ale ešte ich ani nepoužijete na to, na čo by ste ich mali použiť.
Ďakujem.

Ďakujem.
Vlaďka, zdieľam tvoje rozhorčenie a rovnako sa pridávam ku všetkým predrečníkom. Chcem pridať aj svoju vlastnú skúsenosť, pretože tiež som prišiel o jednu faktickú poznámku, keď som chcel reagovať na včerajšie vystúpenie Janky Bittó Cigánikovej, ale tiež som sem dobehol s vyplazeným jazykom z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, kde máme každým jedným výborom zaužívanú prax, že ten výbor je hnaný, ako keby sme boli dostihové kone a je absolútne bežnou praxou počas týchto výborov, že sa na pol ceste dozvieme, že vlastne máme už len dvadsať minút, lebo niečo, čím absolútne mizne priestor na akúkoľvek diskusiu. Samozrejme, že v preferovaných otázkach sú koaliční partneri, ktorí dávajú servilné otázky a my nemáme priestor na to, aby sme sa rozprávali, pričom opakovane počúvame, že poďme sa rozprávať, poďme sa rozprávať, poďme diskutovať a potom vlastne ten priestor nie je na to vytvorený, čiže opäť dnes sa stalo, že sme mali zvolaný mimoriadny výbor a stalo sa, že vlastne jeden bod programu nemal ani koniec, ani akože príbeh znie - úvod, jadro, záver - a mali sme rokovanie, kde ten záver nebol jasne pomenovaný, pretože sme nemali na to čas, aby sme prišli k nejakému záveru, hej? Ostalo to tam akože aura visieť vo vzduchu.
Takže ja sa podpisujem pod to, že ak nám tu bola sľubovaná nová politická kultúra, tak ja ju akože začnem asi hľadať niekde pod stolom, alebo že či sa niekde zatúlala v nejakých tajných chodbách, alebo zle odbočila, alebo čo sa s ňou stane.
A, samozrejme, aby som sa dostal aj k tvojmu vystúpeniu, tak podpisujem aj to, čo si povedala. Ďakujem ti za to, že si adresovala aj to, že my tu zabúdame, vlastne hádžeme cez palubu aj spolu s tými peniazmi ukradnutými z II. piliera, hádžeme celú jednu mladú generáciu nieže do koša, my spaľujeme ich budúcnosť, teda koali... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Ja som si včera odsedel túto rozpravu tu. Viacerí moji kolegovia a kolegyne boli na, na protestoch, ktoré sme organizovali. Väčšina poslancov SMER-u už boli doma alebo neviem kde a diskutovali sme tu. A bol som prihlásený s taktickou poznámkou a som si povedal, že konečne sa rozprávame o zdravotníctve. V tom lex konsolidácia je toľko, je toľko problémov a toľko zásadných otázok, že ani v mojom vystúpení, ktoré bolo 20-minútové, som si nenašiel čas na druhú najväčšiu rozpočtovú položku v štáte, ktorou je zdravotníctvo, ale tešil som sa, že konečne kolegovia, ktorí vystupovali v zdravotníctve, že môžme o tom začať diskutovať.
No a dnes ráno som išiel na európsky výbor sa pozrieť, pretože mal rokovať o rozpočte. Ten bol, samozrejme, expresným spôsobom schválený. Zatiaľ čo plénum rokovalo, mne prepadla faktická poznámka, ako povedali kolegovia a teda tento príbeh poznáte. Mne to príde veľmi zvláštne, keď použijem taký veľmi diplomatický jazyk. Nerozumiem, prečo by sme sa mali takto k sebe tuto v parlamente správať a teda vyzývam na normálnu slušnú diskusiu, ktorá sa podľa mňa patrí, ktorú sa patrí mať v normálnej civilizovanej krajine. A, ale poviem vám, že v tomto celom marazme, teda k zdravotníctvu sa už teraz nedostanem, ale ešte budú vystupovať niektorí kolegovia, sme svedkami únosu štátu. Uvidíme to o chvíľu aj pri, pri ďalšej tlači, ktorú budeme prerokovávať. Ale poviem vám jedno, že je vidieť, že sa boja. Pán premiér Fico dnes na európskom výbore niečo splietal zase o ´Sorosoch´ a neviem akože o čom. Akože to takto má vyzerať diskusia v parlamente? Prepáčte, je to, je to trápne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Rovnako sa budem venovať tej prvej časti vášho príhovoru, pani poslankyňa. Bol som na tom výbore pre európske záležitosti. Potvrdzujem, že to je nehorázne, ako to funguje dnes, z troch dôvodov.
Ten prvý je, že pán premiér tam prišiel predložiť stanovisko, ktoré bude prednášať na najbližšej rade, a je to dôležité stanovisko. Nebola možnosť sa k tomuto stanovisku dostatočne pýtať, pretože pán premiér povedal, že on má dvadsať minúť, resp. myslím, že pol hodinu, z čoho dvadsať minút rečnil, potom ledabože odpovedal na jednu otázku, zdvihol sa a odišiel. To je prvý dôvod, prečo je to nehorázne.
Druhý dôvod je to, čo spomínala pani poslankyňa, že štandardom je, že pokiaľ rokujú výbory, nerokuje plénum práve preto, aby poslanci sa nemuseli rozhodovať, čo je pre nich prioritnejšie, aby mohli predniesť svoje návrhy aj na výboroch, aj, aj v pléne. To sa dnes nedodržalo napriek opakovaným upozorneniam zo strany aj našich, aj nášho klubu, aj sekretariátu výboru, že ešte trvá, trvá samotné rokovanie.
A tretí dôvod, prečo ten výbor bol dnes nehorázny, je rokovanie o návrhu rozpočtu. Návrh rozpočtu bol pridaný ako bod rokovania včera večer o šiestej. Včera večer o šiestej nám sekretariát výboru oznámil, že dnes sa bude rokovať aj o rozpočte, pričom, samozrejme, večer nefungovala stránka Národnej rady, tak aby sme si mohli naštudovať vôbec tieto materiály. Priamo na výbore sme preto podali procedurálny návrh, aby sa o tomto bode rokovalo na samostatnom zasadnutí. Samozrejme, tento návrh koaliční poslanci neprijali, zamietli a ako valec si tu koalícia pretláča jednotlivé materiály napriek všetkým zvyklostiam, napriek všetkým štandardom fungovania parlamentnej práce.
Predpokladám, že takto si to pán predseda Pellegrini tú novú politickú kultúru a parlamentnú kultúru nepredstavoval. My sme si ju tak určite nepredstavovali. (Potlesk.)

Podpisujem posledné slová kolegu Dvořáka. Vďaka, Tomáš, za to, že ste s Jankou vo svojich príspevkoch, okrem iného nasvietili aj dostupnosť zdravotnej starostlivosti, ako dlho sa čaká na špecialistov, na mamo, na iné vyšetrenia. Ja k tomu chcem pridať, ako dlho a kriticky sa čaká na psychologickú a psychiatrickú starostlivosť a ako je táto starostlivosť viac nedostupná ako dostupná. Dostupná je, samozrejme, ak si ju človek chce zafinancovať, môže si to dovoliť zo svojich vlastných zdrojov v súkromnom zariadení, ale v štátnych zariadeniach tie čakacie doby sú kritické, to je tri mesiace a viac, samozrejme, v závislosti od regiónu, a toto je realita, ktorej hovoríme formálne že bezbariérová starostlivosť psychologická a psychiatrická.
No a hádam si všetci uvedomujeme, že pri tejto starostlivosti sa hrá o čas a tiež si hádam uvedomujeme, a ja to tak veľmi často vraciam do verejného priestoru, že v tej dobe postcovidovej zažívame niečo, čo nazývame pandémia duševných ťažkostí a ak teda za všetky, lebo tam je veľa údajov, o ktorých sa môžeme rozprávať podrobne, tak štatistiky Národného centra zdravotníckych informácií hovoria, že počet samovražedných pokusov v minulom roku u nás medziročne stúpol o takmer 10 %, pričom v 2022 sa najčastejšie pokúšali siahnuť si na život práve mladí ľudia vo veku od 15 do 19 a zároveň v tejto vekovej skupine počet pokusov o samovraždu stúpol výrazne druhý rok po sebe, to je dôsledok všetkých tých lockdownov a dlhých uzavretých škôl.
A ty sám vieš o tom, že aká je situácia, lebo sme boli spoločne pri vzniku preventívneho programu starostlivosti o duševné zdravie tínedžerov a tínedžeriek na Bratislavskom samosprávnom kraji, že aké tie čísla sú katastrofické a alarmujúce, a preto sa musíme rozprávať a aj tlačiť spoločne na to, aby sa dostupná starostlivosť nielen o fyzické, ale aj o mentálne zdravie sprístupnila napríklad vďaka dostupnejším psychoterapiám, za ktoré my s Oskarom bojujeme dlhodobo.

Ďakujem, Tomáš, za tvoje vystúpenie. Mňa vrátilo do akademických čias, keď som si, keď sme sa učili o Beveridgeovi a Bismarckovi, a ja teda na to nadviažem, že ten, my sme boli dlhodobo takí akože viac prikláňajúci sa systém k tomu, k tomu systému verejného zdravotného poistenia, že z odvodov financujeme ten systém, teda ten Bismarckov model. Ten výraznejší odklon mal nastať, teda dialo sa to na konci predošlej vlády Roberta Fica, na začiatku minulej vlády. Keď presne prichádzala tá filozofia, že nejdeme sa pozerať na to, ako ideme financovať systém z odvodov zdravotného poistenia, lebo to skáče hore-dole podľa toho, ako máme krízy, ale určime si nejaký celkový balík, aký by sme mali mať v zdravotníctve a na základe toho potom, že koľko platíme za poistencov štátu, je irelevantné, pretože to tu nejak dofinancujeme. No a dneska sa vraciame viac k tomu systému zas, teda že budeme sa spoliehať viac na nejaké fixné percentá, ale ono je to v dlhodobom, ako správne Tomáš povedal, neudržateľné, a to v tom, pretože on spomínal práve tú pyramídu demografickú. Keď si pozrieme všetky prognózy, napríklad SAV, do roku 2050, my sme jedna z krajín, ktorá je najviac ohrozená nárastom výdavkov a nielen zdravotníctva, ale aj dlhodobej starostlivosti, pretože ono je to spolu previazané a dneska napríklad nemáme žiadny vytvorený systém na to, čo sa vlastne má financovať pri tej sociálnej starostlivosti a naopak, čo v zdravotníctve sa financuje cez sociálnu starostlivosť. A dneska, teda my prichádzame k tomu, že my čelíme v najbližších desiatich rokoch veľkému nárastu financií, ktoré budeme potrebovať do toho systému.
A ja si myslím, že, že to, že tá vláda to dneska úplne ignoruje, pretože my už sme dnes krajinou, ktorá v rámci eurozóny dáva najmenej na zdravotníctvo a keď dávame dnes najmenej a najbližšie nás čaká ešte, že nárast bude obrovský a my ideme prežierať tie peniaze na rôzne plošné dotovania energií, hypoték a ja neviem čoho a ignorujeme to zdravotníctvo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Chcela by som požiadať, aby Národná rada nerokovala v pléne, pokiaľ neskončí zasadnutie výboru pre európske záležitosti. Hneď prvý prihlásený do rozpravy na dnešný deň je pán Valášek a nemôže sa zúčastniť kvôli zasadnutiu výboru.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ja by som chcel reagovať na váš úvod alebo teda výška tých odvodov, ktoré sú čoraz do zdravotníctva vyššie, čo je na tom ale smutné, je to, že tá kvalita toho zdravotníctva viac upadá ako rastie a, bohužiaľ, tie odvody, samozrejme, sú vysoké, lebo treba platiť trináste dôchodky, vyhrievané bazény, hypotéky a podobne, ale čo mňa na tom mrzí, že na konci dňa na to naozaj doplácajú pacienti, ktorí síce majú vysoké odvody z platu, ale tá dostupná starostlivosť je nielenže nedostupná, ale nie je ani kvalitná. Ale čo by som sa chcel venovať, ja nielenže, ak by sa jej podarilo zvýšiť tú zdravotnú starostlivosť, resp. jej úroveň, tak problém je, že o pár rokov v tom zdravotníctve ani nebude mať kto robiť. Lebo jednoducho absolventi vysokých škôl, diplomovaní medici, medičky, teda už lekári a lekárky, nemajú záujem vzhľadom na stav slovenského zdravotníctva pracovať. A, bohužiaľ, snažia sa to riešiť tak, že chcú pracovať v zahraničí, netreba sa tomu čudovať a dokonca namiesto toho, aby najsilnejšia vládna strana sa snažila tento problém riešiť, tak si pamätáme voľby 2020, kde mali až 5 bodový program a jeden z tých bodov programu bolo, že chceli zakázať a urobiť z absolventiek vysokých škôl rukojemníkov. To znamená, že buď museli odpracovať 10 rokov v slovenskom zdravotníctve, alebo ak napriek tomu chceli odísť, museli zaplatiť 55-tisíc euro. Takže takto sa plytvajú financie, vykurujú sa bazény, hypotéky, trináste dôchodky, ale to zdravotníctvo jednoducho viac upadá ako prosperuje. Ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Keďže je to do veľkej miery rozpočtová debata, tak ja budem na Janku reagovať na tie čísla, čo ona na začiatku hovorila. Ona síce spomenula, že 10 rokov dozadu, tuším, hovorila, že sme tam mali v zdravotníctve celkovo 3 a pol miliardy eur, ale ja som teda fanúšikom toho, že keď sa pozeráme na výdavky zdravotníctva, aby sme sa viac pozerali na inšie indikátory. Buď na to, že koľko celkovo z HDP míňame, alebo máme tu výdavky na jedného obyvateľa. A tu aby som možno ukázal, že aká priorita bola pre vlády Roberta Fica zdravotníctvo, tak som si napríklad pozrel, teraz som si otvoril tzv. OECD štatistiky a pozerám sa, že v roku 2016 sme dávali, teda to bola predposledná vláda Roberta Fica, sme dávali 7 % HDP na zdravotníctvo. Keď Robert Fico končil v 2019, tak sme dávali 6,9. To znamená, že my sme reálne o 0,1 percentuálneho bodu ešte za to obdobie predposlednej vlády Roberta Fica znížili výdavky na zdravotníctvo. A preto to chcem na tom ukázať, že keď sa pozrieme na vyspelejšie krajiny, tie, ktoré sa vám dávajú za príklad, napríklad také Nemecko, tak oproti naším 7 %, teda súčasným už 7,8 % HDP dáva takmer 13 % HDP na zdravotníctvo. Holandsko dávalo 11 % v roku 2021. To znamená, že ten samotný objem nominálny tých financií tam nie je až taký dôležitý, podľa mňa je dôležité sa pozerať na to, ako zaostávame v porovnaní alebo s ostatnými krajinami, alebo v tom indikátore HDP, alebo na jedného obyvateľa. A ja si myslím, že ten súčasný rozpočet to rovnako ukazuje, že on viac-menej iba sanuje tú situáciu, to aby sme tu vedeli svietiť, kúriť, ale nie je v ňom nič na nejaký rozvoj, investície, inovácie, posúvanie zdravotníctva vopred, čiže ja som z toho aj v niečom smutný, že tu iba... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)