Ďakujem veľmi pekne. Rada by som na začiatku oboznámila pána predsedajúceho, že na záver svojej rozpravy predložím aj pozmeňujúci návrh, ale teda začala by som samotnou rozpravou k kompetenčnému zákonu.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, spoločne s mojím tímom sme dva dni hľadali demokratickú krajinu, ale takú tú reálnu, nielen na papieri, kde by obžalovaný človek bol predsedom bezpečnostného výboru, alebo dokonca budúcim šéfom tajnej služby. Možno to koaličných poslancov zaskočí, ale nenašli sme. Čo sme ale našli, sú napríklad takéto situácie.
27. septembra 2023 odstúpil predseda kanadského parlamentu po tom, ako umožnil vstup a vystúpenie v priestoroch parlamentu Jaroslavovi Hunkovi, vojnovému zločincovi druhej svetovej vojny.
17. júla 2023 odstúpil singapurský predseda parlamentu kvôli afére s neverou a za používanie vulgárneho jazyka v pléne.
8. novembra 2022 odstúpil Gavin Williamson, britský minister, u ktorého existovalo podozrenie zo šikany.
6. júla 2022 odstúpila štátna tajomníčka ministerstva práce Veľkej Británie, nakoľko obhajovala svojho kolegu, ktorý sa neskôr ukázal ako sexuálny násilník, o čom však v čase, keď ho obhajovala, nevedela.
V roku 2021 odstúpil eurokomisár Phil Hogan za to, že v rozpore s írskymi nariadeniami navštívil súkromné podujatie pre viac osôb, ako bolo povolené.
Kvôli porušeniam covidových opatrení odstúpili desiatky verejných funkcionárov. Medzi nimi sa postu podpredsedu parlamentu vzdal vtedy aj pán Šeliga, ak si ešte pamätáte.
Prečo hovorím o týchto príkladoch. Hovorím o nich najmä preto, že v porovnaní s tým, za čo je obvinený a obžalovaný pán Gašpar, sa tieto skutky zdajú byť nepodstatné, dokonca až marginálne. Svedčia však o charaktere previnilých. O určitej forme preukázania zodpovednosti a pochopenia svojej funkcie. O tom, že keď niekto zastáva verejný post, mal by sa čo najviac snažiť ísť príkladom. Morálka tiež hovorí, nekandidovať, ak nie je vyšetrovanie ukončené, nestáť v ceste vyšetrovaniu, ak už prebieha. Nuž a najmä nepodliehať korupcii, aj keď to niekoho zrejme veľmi láka. Skrátka a masarykovsky, nebáť sa a nekrást.
Ja, samozrejme, uznávam prezumpciu neviny a uvedomujem si, že kým pán Gašpar nebol právoplatne odsúdený, má a mal právo sa uchádzať o poslanecký mandát. Položme si ale otázku: Je to morálne? Je to správne? Ukazuje to všetkým poctivým ľuďom na Slovensku pozitívny príklad? V žiadnom prípade.
Hovorím o tom preto, lebo celý kompetenčný zákon sa ušil tak rýchlo akože kvôli zriadeniu ministerstva cestovného ruchu, ale v skutočnosti v ňom ide najmä o dve nepatrné zmienky o Slovenskej informačnej službe, ktoré sa v ňom spomínajú. Presne dvakrát sa tam spomína slovné spojenie Slovenská informačná služba a aj to len v paragrafovom znení. Dôvodová správa akoby zabudla na to, že SIS-ke dáva postavenie ostatného ústredného orgánu štátnej správy. Doteraz toto postavenie tajná služba nemala. V súčasnosti aj zvolený poslanec alebo poslankyňa, ktorý sa stane šéfom SIS, by o mandát prišiel. Ak by prešla vládou navrhovaná novela, pre takto zvoleného poslanca alebo poslankyňu by sa uplatňoval ústavný zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, ktorý hovorí, že po vymenovaní poslanca do verejnej funkcie vedúceho ústredného orgánu štátnej správy, ktorý nie je členom vlády, alebo do funkcie štátneho tajomníka jeho mandát počas výkonu tejto verejnej funkcie nezaniká, iba sa neuplatňuje.
A teraz skúsim možno len tak ľudsky zhrnúť aj pre ľudí, ktorí si nás možno zapli len teraz, prečo je toto problém.
Po prvé, Tibor Gašpar je horúcim kandidátom na šéfa SIS.
Po druhé, Tibor Gašpar je obvinený človek vo viacerých korupčných kauzách.
Po tretie, Tibor Gašpar je poslancom Národnej rady.
Po štvrté, poslanec Národnej rady má to šťastie, že na jeho vydanie do väzby musí dať súhlas práve Národná rada, však, pán Fico?
Po piate, Tibor Gašpar je toho času koaličným poslancom.
Po šieste, koalícia má nadpolovičnú väčšinu hlasov, potrebnú na takéto vydanie.
Po siedme, ak by sa Tibor Gašpar stal šéfom SIS bez tejto zmeny zákona, ktorá sa teraz chystá, prišiel by o mandát. NAKA alebo iné zložky by si po neho mohli prísť takpovediac kedykoľvek, rovnako ako to bolo u pána Pčolinského, ktorý ale poslancom Národnej rady vtedy nebol.
Po ôsme, ak by sa Tibor Gašpar stal šéfom SIS po takejto novele, stačilo by sa mu vrátiť do Národnej rady. V okamihu ako keby možno šípil, že už si poňho idú, čo by si asi ako šéf SIS-ky poľahky aj vedel zistiť, jednoducho by sa vzdal kresla šéfa SIS, vrátil by sa do poslaneckých lavíc a na jeho následné vydanie by bol potrebný spomínaný súhlas parlamentu.
O pánovi Gašparovi ako o horúcom kandidátovi na šéfa SIS, na šéfa SIS vieme, ale betónovanie vo funkciách súčasnej vládnej koalície môže pokračovať aj na ďalších inštitúciách. Rovnaké postavenie ako v SIS-ke totiž návrh prisudzuje aj Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, Kancelárii prezidenta, resp. prezidentky Slovenskej republiky či Kancelárii Národnej rady.
Nepochybujem, že ide o snahu umiestniť si svojich poslancov na príjemné miesta. Taká SNS by sa určite veľmi potešila, že by sa do jej parlamentného klubu dostali aj jej skutoční členovia. A keď sme teda pri SNS, dovoľte mi presunúť sa aj k téme návrhu na vytvorenia, na vytvorenie nového ministerstva cestovného ruchu, ktorý ani zďaleka nie je taký nový, ako sa nám môže zdať.
Neviem, kto písal tento návrh zákona, pretože z môjho pohľadu je to skutočne hanba, keďže ani na tretíkrát ho nevedeli predložiť správne. Dôvodová správa k aktuálnemu návrhu uvádza, citujem: "Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, sociálne vplyvy, vplyv na podnikateľské prostredie, vplyv na životné prostredie, vplyv na informatizáciu spoločnosti, vplyv na služby verejnej správy pre občana ani vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu." Prečo je to blbosť, už myslím, komentoval aj kolega Dostál vo faktickej poznámke. Ale pokračujme ďalej.
Prakticky identický návrh v marci tohto roka, čiže v marci 2023, predkladal dnes už minister životného prostredia, vtedy opozičný poslanec pán Taraba, tiež po dohode s SNS. V dôvodovej správe z dielne pána Tarabu sa ale uvádza taká jemná zmena, návrh, citujem: "Návrh zákona má negatívne aj pozitívne vplyvy na rozpočet verejnej správy. Primárne by na úvod malo dôjsť len k preskupeniu existujúcich personálnych kapacít a finančných zdrojov z existujúcich ministerstiev, ministerstva dopravy a ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu. Je však možné očakávať aj výdavky pri vytváraní materiálno-technického zabezpečenia nového ministerstva. Nepriame vplyvy tohto návrhu zákona však môžeme očakávať či už na podnikateľské prostredie, ako aj na služby verejnej správy pre občana."
Na nedostatok v predloženom materiáli už v marci poukázalo ministerstvo financií, ktoré sa k návrhu muselo vyjadriť, a to tak, že ho de facto označilo za finančne nedostatočne prepracovaný. A to bola tá doložka napísaná ešte lepšie, ako je teraz, lebo uvádzala len akési potenciálne náklady na jeden rok, pričom opomínala vplyvy na ďalšie tri rozpočtové roky, čo by sa teda pri vytváraní nového ministerstva asi aj celkom patrilo.
Viete, najviac zarážajúce na tom celom je, že vy ste to naozaj nedokázali poriadne napísať a vyčísliť ani na ten tretíkrát. Navlas rovnaký zákon totiž poslanci a poslankyňa SNS Baláž, Farkašovský, Pamula, Paška, Smolíková, Soboňa a Tittel predložili aj v septembri 2019, ešte v tom predminulom volebnom období, kedy dokonca neprešiel druhým čítaním, a to boli, prosím vás, vládni poslanci a poslankyňa a ministerstvo vtedy malo vzniknúť k januáru 2021. To bol ten prvýkrát, kedy ho vlastne predložili. Za štyri roky pomaly tucet predkladateľov a predkladateliek predložili trikrát okopírovaný ten istý zákon. Dvakrát ste obdržali vyjadrenie ministerstva financií, že návrh je nedostatočne finančne prepracovaný, a na záver si ešte aj protirečíte v dôvodových správach k identickému textu paragrafového znenia. A my by sme mali tu v tomto pléne schváliť tento zákon v skrátenom legislatívnom konaní. Tak neviem, že či si robíte srandu, alebo či sme tu naozaj.
To je, kolegovia a kolegyne, to vaše diletantstvo, šitie horúcou ihlou, predkladanie zákonov v skrátenom legislatívnom konaní, aby ste pomohli vašim ľuďom, ktorým tečie do topánok. A pre jedného z nich, ktorému sa do topánok doslova leje, tu mám ešte na záver jeden citát Andrewa Stewarta, britského ministra pre bývanie, ktorý rovnako ako jeho kolegovia po škandáloch 6. júla 2022 odstúpil zo svojej funkcie so slovami, citujem: "Sú časy, keď sa človek musí pozrieť do zrkadla a na svoju vlastnú integritu. Pre mňa ten čas prišiel teraz, a preto nemám inú možnosť, ako odstúpiť. Naša strana, naši členovia, no najmä naša skvelá krajina si zaslúžia niečo lepšie."
Skúste sa nad tým, prosím, kolega Gašpar, zamyslieť.
Teraz by som rada predniesla najskôr odôvodnenie pozmeňujúceho návrhu, ktorý potom neskôr celý prečítam. Navrhujeme spolu s kolegyňou Luciou Plavákovou vypustenie ustanovení, ktoré prideľujú Slovenskej informačnej službe, Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky, Kancelárii Národnej rady Slovenskej republiky a Úradu pre reguláciu sieťových odvetví postavenie ostatného ústredného orgánu štátnej správy.
Vláda nepredložila žiadne zdôvodnenie, ako táto zmena zvýši kvalitu fungovania dotknutých orgánov štátnej správy a ani tento návrh nijako neodôvodnila. Navrhnuté ustanovenia by spôsobili, že ak by do funkcie vedúceho Slovenskej informačnej služby, Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky, Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky alebo Úradu pre reguláciu sieťových odvetví bol vymenovaný poslanec Národnej rad, jeho mandát by počas výkonu tejto verejnej funkcie nezanikol, ale by sa iba neuplatňoval. Vyplýva to z čl. 5 o nezlučiteľnosti niektorých funkcií, zamestnaní a činností ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Navrhnuté ustanovenia by tak umožnili poslancovi ako predstaviteľovi zákonodarnej moci, aby si ponechal zadné vrátka návratu do poslaneckej lavice v prípade, ak zastáva kľúčové postavenie v rámci štruktúry štátnych mocenských orgánov, ako je napríklad Slovenská informačná služba.
Právny inštitút nezlučiteľnosti, inkompatibility viacerých verejných funkcií je imanentným prvkom demokratického právneho štátu a predstavuje jeden zo základných vyvažovacích mechanizmov verejnej moci. Kumulácia mocenských funkcií uľahčuje zneužitie moci či už v osobný prospech, alebo na úkor verejného záujmu a narúša dôležitý právny inštitút nezlučiteľnosti viacerých funkcií. Preto považujeme navrhnuté ustanovenia za nežiaduce a navrhujeme ich vypustenie.
Ďalším dôvodom pre vypustenie je fakt, že vládny návrh bol predložený v skrátenom legislatívnom konaní a napriek tomu, že ide o zásadnú systémovú zmenu, nestihla o ňom prebehnúť primeraná verejná odborná a spoločenská diskusia.
A teraz samotný pozmeňujúci návrh.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám ja Simona Petrík a kolegyňa poslankyňa Lucia Plaváková nasledujúci pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
1. V čl. I sa vypúšťajú body 19 a 20.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
