Videokanál klubu

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo a ďakujem pekne kolegyniam a kolegom z opozície za ich veľmi trefné a podnetné faktické poznámky.
Cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami a ja myslím, že má význam opakovať a naďalej vysvetľovať poslancom a poslankyniam koalície, že ich dobrý úmysel spojený s lojalitou tejto vláde a možno až taká naivita, že to, čo im táto vláda predkladá, musí byť dobré pre túto krajinu, je v skutočnosti cestou do pekla. A som veľmi rada, že máme zhodu konzistentnú na tom, že tento návrh zákona je vlastne amnestiou pre našich ľudí SMER-u a ľudí minulých vlád Roberta Fica a že na to systematicky a dlhodobo poukazujeme, lebo má to význam.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Ako viacerí spomenuli, kolegyňa Mesterová pripomenula tú paralelu medzi aktuálnym dianím a amnestiami Vladimíra Mečiara a oživila to dobovými citáciami. Ja by som konanie Roberta Fica chcel oživiť citáciami z poľovníckej chaty.
Pavol Gašpar, dnes štátny tajomník na ministerstve spravodlivosti: „Keď ich odsúdia, tak ja...“ (vulgarizmus) „Lipšica, to ti garantujem, mu...“ (vulgarizmus) „hlavu.“
Marek Para odpovedá: „Jedine že ho zrazíme na prechode aj bez ponožiek.“
Neskôr Robert Fico: „Chlapci, ja už som, ja už som na všetko pripravený a chcem vám povedať, že ja si napriek tomu, že som strašne unavený, je toho veľa, lebo ťahám veci od rána do večera aj za všetkých, ja si nechávam 10 % na pomstu.“ Krátko nato: „Tá pomsta musí mať nejakú mieru aj kvality, aj inteligencie.“
Tieto citácie uvádzam preto, lebo amnestia a pomsta sú v kontexte, v tomto kontexte dve tváre vlastne tej istej mince. Tá amnestia, ktorá chráni Ficových ľudí pred spravodlivým trestom za organizovanú trestnú činnosť, je zároveň pomstou a výsmechom tým čestným ľuďom z radov policajtov a prokurátorov, ktorí si robili svoju prácu a bojovali s organizovaným zločinom. O kvalite a inteligencii tejto pomsty, o ktorej diskutujeme posledné... oddnes, si v kontexte tejto rozpravy a kritiky, ktorú zožala, môže každý urobiť sám.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa Mesterová viedla pomerne smutnú debatu o smutných momentoch moderných slovenských dejín. Ale mala pravdu, že defetizmus vôbec nie je namieste. Tento súboj o charakter štátu napriek tomu, že víťaz prvého kola je úplne jasný, má nesmierny význam. A v čom teda ten význam spočíva?
Po prvé. Ukazuje sa, že nie je jedno, či prezidentom bude človek, ktorý môže trpieť fantómovými bolesťami chrbtice, alebo to bude človek, ktorého chrbtová kosť je vystužená hodnotami demokracie.
Po druhé. Ak hovorím o víťazovi iba prvého kola, hovorím to preto, lebo v tejto sále to nekončí. Je to v ďalšom kole prezidentka s využitím možnosti veta. A v ďalšom kole je tu opäť prezidentka s možnosťou obrátiť sa na Ústavný súd. A v ďalšom kole sme tu my poslanci s možnosťou obrátiť sa na Ústavný súd. A v ďalšom kole je to samotný Ústavný súd so svojím rozhodnutím.
A čo je najdôležitejšie, sú tu občania, pred ktorými sa odhaľujú pravé zámery tejto vlády a jej charakter, a ktorí v budúcich voľbách sa určite budú rozhodovať aj podľa toho, čoho sme tu dnes svedkami. O toto sa tu dnes hrá. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem, Zuzana, za tvoj príspevok. Ďakujem, že si nám aj pripomenula tie temné časy, ktoré sme, mnohí z nás teda si pamätáme a zažili sme ich, kedy sa na uliciach, si vyrovnávali účty mafiánske gangy, kedy sa vypaľovali podniky, kedy sa podpaľovali autá, toto všetko by malo byť pre nás dnes mementom, že toto všetko sa môže vrátiť.
V štandardnej demokracii podľa Fica môžu vo vysokých pozíciách pôsobiť ľudia, ktorí sú podozriví, ktorí sú obvinení, dokonca sú obžalovaní. Zmeny Trestného zákona sú vlastne pre nich amnestiou. Je naozaj tristné, že túto amnestiu si píšu sami. Výroky predstaviteľa koalície a výroky šéfa tejto koalície už dlho dokazujú, že liberálnu demokraciu, slobodu a práva vnímajú ako niečo neštandardné. Vyhlasujú liberálnu demokraciu za nástroj progresívcov na zničenie všetkého, čo by malo byť občanom Slovenska sväté, pretože keď hovoria o návrate k štandardu, hrozia vlastne návratom polomafiánskemu štátu z dôb mečiarizmu, k systému našich ľudí, ktorý im tak dobre fungoval, imponujú im zákony Orbánovho Maďarska. Vďaka efektu spomienkového optimizmu zmiešaného s frustráciou a strachom, ktorý účelovo využívajú, to ich voličom vôbec nepríde nebezpečné. Toľko k ich štandardnej demokracii. Toľko k návratu k štandardnej demokracii z programového vyhlásenia vlády. Tu je ochutnávka toho, ako to bude vyzerať. A vidíme to v týchto návrhoch zmien Trestného zákona, ktorý predkladajú v skrátenom legislatívnom konaní.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, aj tebe, kolegyňa za tvoj príspevok. Spomenula si ten slogan „Lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť,“ tak áno, lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť sa bude počas tejto vlády vyvoleným. Tŕpnu, alebo inak poviem, že tŕpnuť by mali ochranári a ochranárky prírody a tým nemyslím len mimovladkárov, ale aj ľudí, ktorí majú radi a rady prírodu.
Vrátim sa k tým možným novým pravidlám pre v úvodzovkách ochranu prírody, pretože ona je to, naopak vlastne celé nie je to ochrana, ale je to výzva pre devastáciu, o ktorých tu okrem iného rokujeme. Spomínali sme tu už v tomto pléne tú bájnu tridsaťpäťku, treba to dopovedať. Najskôr ale pripomeniem, že trestný čin poškodzovania prírody, napríklad ak je spoločenská hodnota chráneného živočícha aktuálne 2 660, tak sa dvíha na 35-tisíc, a pri zanedbateľnom peňažnom treste oproti dnes hroziacemu väzeniu napríklad. Je to desivé, pretože zabitie ohrozených druhov živočíchov, akým je napríklad sokol červenonohý alebo krakľa belasá by teda po novom nebol trestným činom, pričom týchto najvzácnejších živočíchov na Slovensku žije len pár desiatok a každý jeden stratený jednotlivec z týchto druhov je ohrozením pre prežitie celého druhu.
To, samozrejme, nie je všetko. Zmeny hrozia napríklad aj pri rozsahu škôd napríklad aj pri rozsahu škôd, pri porušení ochrany vôd alebo ovzdušia, ako keby už doteraz sme nemali málo problémov v týchto kategóriách. O trestný čin pôjde po novom, ak to teda celé prejde, keď škoda dosiahne 350-tisíc. Doteraz to bolo iba 26-tisíc.
Čiže áno, tento návrh je amnestiou, ako bolo povedané, ale tento návrh je tiež zelenou pre pytliactvo, pre ničenie prírody, pre, pre definovanie jej ochrany, no a pri tomto všetkom by mala všetkým ľuďom na Slovensku blikať jedna veľká červená kontrolka.
Zuzana, ďakujem za tvoj príspevok.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. A, Zuzana, ja som tu špeciálne prišiel a zbystril pozornosť na tvoj príspevok, lebo vieš dať taký pohľad, ktorý málokto dáva, a to je to, že, že vlastne ty si povedala, že to nie je novela Trestného zákona, ale je to vlastne amnestia.
Možno to už niekto spomenul, ale amnestia je niečo, čo sa robí výnimočné, a robí sa to niekedy, kedy sa povedzme mení režim, alebo keď sa nejakým spôsobom dáva nádej na nejakú novú budúcnosť. Momentálne mám pocit, že táto vládna moc dáva nádej v novú budúcnosť svojim kamarátom a kolegom, a zároveň ma aj zaujal ten pada... paradox, že Mečiarove amnestie boli vlastne rozhodnutím jedného a jediného človeka, Mečiara, ktorý si vlastne za to zobral zodpovednosť, sú pomenované po ňom a podľa mňa už budú akože roky a možno desiatky rokov takto krstené.
Tu ide vlastne síce o rozhodnutie jedného človeka, ale stlačí za to gombík 79 poslancov, čo je vlastne, že ten človek, ktorý to rozhodol, rozdelil svoju zodpovednosť, a už sa to nebude volať že Ficove amnestie, ale bude sa to volať amnestie vlády, poslancov vlády SMER-u, HLAS-u a SNS, a preto ti ďakujem, že si vlastne vyzývala poslancov, ktorí mnoho, mnohí, verím, že sú čestní a dobrí a spravodliví ľudia, aby si uvedomili, že za čo budú hlasovať.
Ďakujem ti, Zuzana.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, a ďakujem aj tebe, pani kolegyňa, za, za tvoj príspevok. Ja si pomôžem citátom klasika, že ten kto sa nepoučí zo svojej histórie, tak je nútený ju opakovať, a preto som veľmi rád, že si nás vrátila aj do tých poučení z histórie, aby sme sa mohli sami spýtať seba, že či naozaj chceme zopakovať tie isté chyby, aké sa tu diali na sklonku 90., 90. rokov.
A taktiež si hovorila veľa o tom, aké je dôležité, aby v celom systéme moci fungovali nejaké brzdy a protiváhy. No a teda keď sa vrátime k tej minulosti, tak Vladimír Mečiar udelil amnestie, keď na chvíľu vykonával právomoci prezidenta a prezidentského úradu, lebo prezident nebol práve zvolený, dnes, symbolicky v tento deň si mala veľmi dobrý príspevok, pretože dnes predseda parlamentu ohlásil jednak kedy bude termín voľby prezidenta, aj teda ohlásil, alebo resp. potvrdil, že bude kandidovať, takže jednou z tých bŕzd a protiváh je práve prezidentský úrad. No a možno si viacerí ľudia kladú otázku alebo hovoria si, no ale veď ten Pellegrini, veď on bude určite dobrý prezident, veď on, on bude robiť tú brzdu a protiváhu tej koalícii, to len teraz vlastne s nimi tak hrá a nehrá a... My máme jedno veľké šťastie, že my sa nemusíme domnievať, že nemusíme si domýšľať, aký asi by bol prezident, pretože my vieme, aký bude prezident. Za posledné mesiace pri každom jednom hlasovaní ukázal, či bude brzdou a protiváhou takémuto vládnutiu, aké tu predvádza táto koalícia, alebo bude so všetkým súhlasiť.
So všetkým týmto súhlasí.

Ďakujem za slovo. Mňa zaujalo to, že vlastne to už dnes bolo viackrát poznamenané, že tvorcovia tejto, tohto návrhu sú vlastne buď obvinení, alebo osoby blízke obvineným, dokonca aj obžalovaným, to je politika tejto koalície.
Ale zas na druhej strane, policajti, ktorí, niektorí až 20-25 rokov vyšetrovali najzávažnejšie zločinecké organizácie, zabezpečili odsúdenie vlastne všetkých najvýznamnejších šéfov zločineckej organizácie na Slovensku, tak títo vyšetrovatelia, títo policajti sú perzekvovaní, vyhadzovaní, neni im umožnené vôbec pracovať na Národnej kriminálnej agentúre, musia odísť, lebo sú, jak tu povedal jeden z poslancov, škodnou. Títo nemôžu, hoc oni len aplikujú zákon. Ale tí, čo ten zákon navrhujú, tvoria, tí môžu. Toto je tá najväčšia absurdnosť tohto celého procesu.
Ďakujem.