Videokanál klubu

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem kolegovia, kolegyne, za vaše, za vaše faktické poznámky aj, aj kolegovi Dostálovi za jeho vystúpenie v rozprave.
Pokiaľ ide, pokiaľ ide o to, čo, to, čo hovoril pán, pán Dostál, ja mu veľmi ďakujem, že nasvietil tento, tento problém a posunul ešte ďalej to, čo som ja hovoril o tom, že ako môže, ako môže v konečnom dôsledku mariť generálny prokurátor pomocou § 363 trestné konania, tak teraz podľa, ak by promafiánsky balíček vstúpil do platnosti a účinnosti, tak by to bolo ešte oveľa horšie, ako je to teraz, pretože vo svetle skracovania, významného skracovania premlčacích dôb to ten generálny prokurátor bude môcť mariť ešte úspešnejšie ako doteraz.
No, pokiaľ ide o, pokiaľ ide o zrušenie obvinenia, my to považujeme za ten kľúčový, kľúčový krok v rámci prípravného konania, teda vznesenie obvinenia, kedy, kedy už to vyšetrovanie má nejakú kvalitu z hľadiska, z hľadiska obsahu, už je viac-menej jasné, jasné, o čo ide a čo sa, čo sa vyšetruje voči komu a podobne.
Zároveň, zároveň podľa našej analýzy, generálny prokurátor pochybne zrušil vznesenie a rozhodnutia o vznesení obvinenia a tam boli tie, tie najväčšie pochybnosti, tam boli tie najväčšie problémy, preto sme sa na to, preto sme sa na to aj sústredili.
A, samozrejme, aj ten váš, ten váš spôsob podporíme, pokiaľ bude mať šancu na, na prejdenie. Myslím si, že sú to akoby rôzne spôsoby, rôznymi spôsobmi chceme dosiahnuť, dosiahnuť to isté. A zároveň sme chceli, aby to bolo explicitne tam, tam uvedené, že jednoducho nesmie sa dotýkať, aby, aby práve pri tej výkladovej praxi aby nedošlo k tomu, že, že sa to tam nejak proste ešte dostane ako v prípade toho zastupujúceho generálneho prokurátora, resp. námestníka generálneho prokurátora Tichého, ktorý proste do toho interného, do toho interného predpisu toho, to doplnil po zákaze negatívnych pokynov.
Pokiaľ ide o teda právomoc podatú, alebo právo podať sťažnosť na preskúmanie súdom, my sme vychádzali z filozofie, že chceme postupne akoby vytvárať procesnú nezávislosť radových prokurátorov. Samozrejme, bude na to treba aj odvážnych prokurátorov, lebo áno, tých, čo, tých, čo robia iba to, čo im povie ich nadriadený, alebo robia, alebo nerobia to, čo im zakáže robiť, tak, samozrejme, s takými prokurátormi si ťažko poradí akýkoľvek systém, pretože áno, ak je taký človek na mieste prokurátora, na ktorého sa aj jeho nadriadený škaredo pozrie a už a už robí to, čo mu na tých očiach vidí, tak, tak s takýmito prokurátormi ďaleko, ďaleko nezájdeme v žiadnom, v žiadnom systéme, ale, ale beriem, je to, je to férová, férová pripomienka.
Zároveň ako som spomínal aj ten druhý návrh zákona, ktorý, ktorý dávame spolu s kolegyňami Števulovou a Plavákovou, kde sa venujeme možnosti alebo teda zvýšeniu šance na to, aby v prípade, že generálny prokurátor závažne pochybí, zlyhá, tak aby potom nezávislý súd ho disciplinárne stíhal, tak to tiež akoby je zase taký malý krok k tomu, aby, aby ten generálny prokurátor nemal pocit, že nad neho tu nie je a že si naozaj môže robiť čokoľvek. No a to sa potom bude prenášať aj na tých jeho krajských prokurátorov, okresných prokurátorov, tých jeho podriadených, takže, takže snažíme sa ísť v rámci svojich možností, lebo, samozrejme, reformu prokuratúry z opozície nemáme možnosť, nemáme možnosť urobiť. Takže sme sa, takže sme sa rozhodli takýmto spôsobom ísť.
A pokiaľ ide o pána poslanca Glücka, ktorý opustil sálu, škoda, lebo, lebo mal som pocit, že ma veľmi nepočúval ani, ani, ani kolegu Dostála, pretože nikto nehovoril o tom, že niečo skončí v koši. Ani doslovne, ani, ani v prenesenom význame. Hovoril som o tom, že sa trestné konania dajú účinne mariť tým, že sa naťahujú, tým, že sa teda zruší vznesenia obvinenia, ide to na začiatok, niektoré dôkazy sú, sú už neopakovateľné, nevykonateľné. Svedkovia strácajú trpezlivosť aj odvahu a je to pre nich signál, že teda nejaká vyššia moc nesúhlasí s tým, aby sa takéto trestné konanie viedlo a podobne, čo môže znamenať na konci dňa aj zmarenie toho, toho účelu toho trestného konania, ktoré sa viedlo, takýmito akoby nepriamymi, nepriamymi spôsobmi. Takže, takže nehovoríme, že skončí v koši, alebo že sa zastaví. My, samozrejme, vieme čítať zákon, vieme, že sa nezastaví, vracia sa na začiatok a to je tiež obrovský problém. A v kontexte toho, čo spomínal kolega Dostál, tak je to ešte oveľa väčší problém, pretože keď sa skracujú premlčacie doby, tak to bude vedieť robiť ešte úspešnejšie, teda mariť tieto konania, keď bude, keď bude chcieť.
Ja som sa pána Žilinku dotýkal čo najmenej, vyčítal som mu naozaj iba veci, ktoré, ktoré sú podložiteľné, či už jeho výroky v rámci vypočúvania, v rámci jeho kandidatúry na túto funkciu, snažil som sa byť čo najkorektnejší, bohužiaľ, on nepočúva naše výhrady o tom, že keď vydáva rozhodnutie podľa § 363, tak má urobiť maximum pre to, aby odpovedal na všetky otázky, aby vylúčil všetky pochybnosti o tom, prečo dal trišesťtrojku Kaliňákovi, Ficovi, Výbohovi, Haščákovi a tak ďalej, Pčolinskému. Sú to kauzy, ktoré naozaj sú vážne pre túto spoločnosť. Pre pocit elementárnej spravodlivosti. Tu nejde o to, že ide o smerákov, alebo, alebo SME RODINA, tu ide o to, že sú to vplyvní alebo bohatí ľudia a ak títo ľudia sa dostanú z trestných konaní na základe rozhodnutia, ktoré nie je preskúmateľné súdom, tak generálny prokurátor brutálne zlyháva, ak nie je schopný tieto rozhodnutia obhájiť a vysvetliť. A on nie je ani ochotný, takže ja som voči pánovi generálnemu prokurátorovi korektný, ako sa len dá, ale nech si svoju funkciu vykonáva v záujme spravodlivosti a nie tak, že vyzerá, že sa bojí politikov, že sa bojí bohatých ľudí.
No a pokiaľ ide o tú poslednú vec, ktorú spomínal pán Glück, prezidentka sa v žiadnom prípade nestotožňuje s promafiánskym balíčkom, preto ho napáda na Ústavnom súde, preto žiada o odloženie účinnosti tohto zákona, čiže musel by som byť naozaj veľmi, mať veľmi bujnú fantáziu, až hlúpy by som musel byť, aby som si myslel, že sa pani prezidentka s týmto zákonom stotožňuje, lebo ho podpísala.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Kolega Dostál, veľmi ti ďakujem aj za toto druhé zhodnotenie a odhalenie, ktoré teda zrejme nebudeš mať šancu predniesť v tom druhom čítaní, aj keď ja osobne by som bola veľmi rada, keby sa oba návrhy do druhého čítania dostali aj vzhľadom, akú búrlivú reakciu vyvolávajú na strane koalície. Určite by si to zaslúžili aj vo vzťahu k tomu, čo si hovoril, že ak by sme, teda dúfajme, niekedy mali my tú koaličnú väčšinu, tak by to bola jedna z vecí, ktorú by sme chceli zmeniť.
Ale k veci. To, čo si hovoril, akým spôsobom táto koalícia tou hanebnou novelou Trestného zákona vlastne prifarila generálnemu prokurátorovi ešte v podstate možnosť rozhodovať o vine, je aj podľa môjho názoru absolútne v rozpore s ústavou a znova to ukazuje na to, ako je naozaj nevyhnutne potrebné, aby táto novela, aby o tejto novele a o jej účinnosti Ústavný súd čo najrýchlejšie rozhodol tak, že ju pozastaví, keďže tie následky, ktoré má, podľa mňa sme ešte ani počas tých dvoch mesiacov v celosti neobsiahli, lebo však si len spomeňme na všetky tie inštitúty, ktoré sa novelizujú aj v samotnom Trestnom poriadku touto novelou, ku ktorým sme sa v podstate, myslím v tej rozprave predchádzajúcej, vyjadrovali len my dvaja a nebol vôbec čas ich dopady celostne preskúmať nielen o vzťahu k tomu, čo si dnes povedal, ale ja aj pripomeniem, že tam boli aj veci, ktoré sa týkali vlastne použitia dôkazu v prospech obvineného a podobné ďalšie perly.
Takže ďakujem ti veľmi pekne, že si na to upozornil, a teším sa na diskusiu v druhom čítaní, dúfajme aj s poslancami, ktorí sa budú vyjadrovať k veci.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Spoločne s kolegyňami z Progresívneho Slovenska Luciou Plavákovou a Zuzanou Števulovou predkladáme návrh na zmenu Trestného poriadku, ktorý sa týka § 363.
Cieľom predkladaného návrhu je obmedziť pôsobnosť generálneho prokurátora, zmenšiť jeho priestor na svojvoľné alebo nedôvodné intervencie do vyšetrovania trestnej činnosti a umožniť tiež súdny prieskum jeho rozhodnutí vydaných na základe § 363 Trestného poriadku.
Inštitút zrušenia právoplatného rozhodnutia podľa § 363 poskytuje generálnemu prokurátorovi kompetenciu zrušiť ktorékoľvek rozhodnutie iného prokurátora alebo policajta v prípravnom konaní, pričom proti jeho rozhodnutiu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok. Takáto právna úprava poskytuje generálnemu prokurátorovi neadekvátnu právomoc, ktorá môže byť veľmi jednoducho zneužitá.
Generálny prokurátor svoju právomoc vyplývajúcu z § 363 využíva aj na pochybné rozhodnutia, pričom nemiestne a nevhodne supluje činnosť súdov. Vo viacerých prípadoch prišlo k využitiu tejto právomoci po mnohých mesiacoch vyšetrovania, pričom príslušné rozhodnutie o vznesení obvinenia bolo zrušené tesne pred podaním obžaloby a súdnym konaním.
Pochybné rozhodnutia boli urobené aj v prípade spoločensky významných kauzách, ktoré boli ostro sledované médiami a celou spoločnosťou a kde svojvoľné a nedostatočne odôvodnené zrušenie obvinení zo strany generálneho prokurátora vyvolalo negatívne reakcie v spoločnosti.
Ďalším takýmto rozhodnutím, ktoré vyvolalo odpor, a to aj odbornej verejnosti, bola aplikácia § 363 aj v prípade, kedy ešte nebolo vznesené obvinenie, pričom toto rozhodnutie nie je možné zvrátiť, a to aj napriek tomu, že je v rozpore so zákonom aj s ústavou. Takéto diskutabilné, nesprávne a nedôveryhodné využívanie § 363 naburáva budovanie dôvery v spravodlivosť, právny štát a fungujúce inštitúcie. Oprávnenie generálneho prokurátora vyplývajúce z § 363 je aj podľa renomovaných odborníkov a odborníčiek a mimovládnych organizácií nesystémovým prvkom, ktorý si nevyhnutne vyžaduje úpravu.
Následne v rozprave sa budem venovať bližšie tomu, ako sa z § 363 stal nesystémový, chorý prvok celého trestného konania.
Pripomíname, že aj podľa správy o právnom štáte z roku 2023, kapitola o situácii v oblasti právneho štátu na Slovensku, vydaného Európskou komisiou, je jedným z odporúčaní pre Slovensko, aby prijalo opatrenia na zlepšenie koordinácie medzi jednotlivými orgánmi presadzovania práva a zabezpečilo objektívnosť rozhodnutí prokuratúry napríklad aj tak, že sa bude pokračovať v presadzovaní legislatívnych zmien, ktorými sa obmedzí právomoc generálneho prokurátora rušiť rozhodnutia prokuratúry s cieľom podporiť dosiahnutie presvedčivých výsledkov v prípadoch korupcie na vysokých miestach”. Koniec citátu.
Sú to práve súdy, ktoré musia zostať orgánom, ktorý má v konečnom dôsledku rozhodnúť o zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej moci. Pre spoločnosť, ako aj pre boj proti kriminalite je krajne nebezpečné, ak jeden človek v pozícii generálneho prokurátora môže sám rozhodnúť o zmarení akéhokoľvek trestného konania. Naše skúsenosti s rozhodovaním generálneho prokurátora ukazujú, že dnešné parametre tejto právomoci sú nastavené vyslovene nevhodne, pretože dávajú príliš veľkú moc jednému človeku na úkor rozhodovania súdnej moci, ktorá je nezávislá od akejkoľvek inej moci a oproti generálnemu prokurátorovi podlieha viacerým protikorupčným mechanizmom, ako je napríklad náhodné prideľovanie spisov, dvojinštančnosť konania, rozhodovanie v senátoch a podobne.
To, že miera oprávnení generálneho prokurátora vyplývajúcich z § 363 je neadekvátna, až priam nebezpečná, dokazuje tiež fakt, že o to, koho nominant sa stane generálnym prokurátorom, viedli politické strany vždy ostré boje. Jeden z legitímne zvolených generálnych prokurátorov dokonca nebol bývalým prezidentom do funkcie menovaný, pričom bývalý prezident vtedy konal jednoznačne v rozpore s ústavou, čo potvrdil aj Ústavný súd Slovenskej republiky.
Aj počas vládnutia predchádzajúcej vládnej koalície boli zaznamenané viaceré vyjadrenia vrcholných predstaviteľov štátu, že vplyv na generálneho prokurátora v kombinácii so súčasným znením § 363 je účinnou poistkou proti trestnému stíhaniu alebo odsúdeniu osôb, ktoré majú priamy alebo nepriamy vplyv na generálneho prokurátora. Je neprípustné, aby v právnom štáte ktokoľvek požíval beztrestnosť. Podľa súčasného znenia zákona a v kontexte vyššie uvedeného tomu tak môže byť, stačí, ak si niekto dostatočne silne zaviaže generálneho prokurátora a následne sa môže stať v podstate nedotknuteľným, nech by spáchal akýkoľvek trestný čin.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Ja som to stihla úplne že vyslovene v poslednej sekunde, lebo mi to nechcelo ma to sem prihlásiť.
Ja len by som teda rada veľmi krátko podporila tento návrh predkladateľky, predkladateliek a predkladateľov zo SaS, pretože je to téma, ktorá je témou aj v iných oblastiach, nielen v štátnej službe, a špeciálne v štátnej službe je úplne ignorovaná. Nikdy sa o tom doteraz nejako veľmi nerozprávalo, či tieto matky na rodičovskej dovolenke vôbec majú záujem si privyrobiť. Ja som si istá, že určite áno, ale nikdy nad tým ani ony samé nepremýšľali, lebo ani nevedeli, či vôbec môžu. Takže toto je jedno hľadisko, z ktorého to oceňujem.
A druhé je, že ono aj ženy, ktoré nepracujú v štátnej službe, majú s týmto problém, lebo pokiaľ si neprivyrábajú počas rodičovskej dovolenky u svojho zamestnávateľa predošlého na nejaký typ dohody, môže sa im potom stať, pokiaľ majú reťazové materské, že nebudú mať potom dostatočne vysokú tú druhú materskú. Takže toto je tiež jedna z vecí, ktoré je potrebné opraviť. My takýto zákon v Progresívnom Slovensku máme pripravený, takže myslím si, že je veľmi v súlade aj s touto témou, a som rada, že Vlaďa aj ostatní predkladatelia mysleli na túto oblasť, mysleli na ženy v štátnej správe, a preto veľmi radi tento návrh, tento praktický návrh zákona podporíme.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 41. Predkladám teda informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 47 z 21. novembra 2023 navrhujem, aby návrh zákona prekovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem, skončila som.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pani kolegyňa Marcinková, ďakujem vám veľmi pekne, že sa tejto téme takto venujete do hĺbky a naozaj s obrovským nasadením a odhodlaním, lebo je to veľmi, veľmi dôležité. Ja som si tiež zažila hospitalizáciu mojich detí. Narodili sa ako predčasne narodené deti, hoci ten pôrod bol akože neskorý predčasný pôrod, takže narodili sa v 36. týždni, ale museli sme zostať hospitalizovaní tie dva týždne v nemocnici, nakoľko mali nejaké problémy, hypoglykémiu, žltačku a podobne. Potom som si zažila s jednou dcérou hospitalizáciu na detských Kramároch v roku 2007 na chirurgii. To bolo strašné, lebo tam boli prefukujúce okná a ja dúfam, že to tam už takto nefunguje, ale mohla som byť s ňou celý týždeň, takže to bolo perfektné. A poslednú hospitalizáciu sme mali s mojou staršou, nie staršou, už bola staršia dcéra, oni sú dvojičky, takže sú rovnako staré. A tak mala už 15 rokov, ale boli vtedy covidové opatrenia a uznali sme, že teda, hrdinsky, že to dá sama. Takže, a bola to veľmi krátka hospitalizácia, boli to len dve noci, takže to sme vydržali. A mala som všetky informácie, bolo to, ako ten prístup bol fajn, lebo sa snažili vynahradiť nám to, že sme tam nemohli teda zostať.
A ja ďakujem veľmi pekne, že si otvorila aj tie témy tej diskriminácie otcov, lebo ja chápem, že keď je to kapacitný dôvod, že tam proste sú tam tie maminy s tými deťmi, tak že tí otcovia, tam je problém nejak umiestniť tie deti na izby potom aj s tými rodičmi, ale že by sme sa mali naozaj venovať budovaniu tých kapacít v tých nemocniciach, aby sme, aby sme nemuseli tie, tých rodičov odmietať.
A naozaj ma ešte zaujalo aj to, že tam v tých veľa prípadoch, 2 400, musel byť len ten zákonný zástupca. To je, to je naozaj hrozné, lebo tá blízka osoba môže byť ktokoľvek iný.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Pani Marcinková, ďakujem, že sa tak dlhodobo venuješ naozaj tejto dôležitej téme. My sme tu v tomto pléne počúvali naozaj veľa aj o ľudských právach aj v súvislosti s tým, že sa tu spomínali prípady, kedy nebol zabezpečený prístup k rodine ľuďom vo väzení a podobne. Takže tú citlivosť na nezabezpečený prístup k rodine by som tak vnímala, že asi tu ľudia majú, tak verím, že sa to odrazí aj na hlasovaní o tomto návrhu zákona.
Veľa, áno, v súvislosti s týmto tvojím návrhom počúvame rôzne výhovorky, ako sa to nedá. No ja by som bola rada, keby sme sa už konečne prestali vyhovárať na to, čo sa nedá, a skúsili veci robiť tak, aby naozaj zlepšili situáciu a obzvlášť, keď sa to týka detí.
Ja už na záver asi len poviem, že ja som, našťastie, teda nemusela so svojou dcérou zažívať ešte situáciu, kedy by sme sa dostali do nemocnice, ale úplne mám úzkostný stav, len keď si to predstavím, že by tam mala byť bezo mňa, a neviem si predstaviť, aké to musí byť ťažké aj pre deti, aj pre rodičov. Tak poďme naozaj spraviť niečo, aby to žiadne dieťa nemuselo zažívať.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem ti, Vladi, za túto tvoju snahu. Je ťažké nebyť osobný pri takejto veci, keď sa to naozaj dotýka aj mnohých z nás. Na druhej strane je dobré na konkrétnych príkladoch aj rozmýšľať nad tým, ako sa to dá. U mňa je to konkrétne tak, že moje najstaršie dieťa sa pred dvadsiatimi tromi rokmi malo možnosť narodiť v Kanade a naozaj tam boli, tam bolo normou, že môžu byť rodičia od toho, že sú úplne prirodzene pri pôrode, až po prítomnosť s dieťaťom v nemocnici kedykoľvek. A tam som si zažila to, že vôbec to nebolo o nejakých materiálnych špeciálnych podmienkach, bolo to o tom, že lekári a lekárky vítali prítomnosť rodičov a napríklad cez noc sa dalo prespať na rozkladacích matracoch. Boli to štyri matrace pri posteli a bola to proste skrátka možnosť a bolo to, bolo to jednoducho na nezaplatenie a mne to ukázalo to, že keď sa chce, tak sa dá.
Následne na to sme mali rôzne skúsenosti s našimi nemocnicami, kde bol ten prístup presne opačný a prišlo mi vlastne aj veľmi nefér aj to, že my sme si vedeli vydupať to, že sme tam mohli zostať. Môj manžel, ktorého presne nechceli pustiť, lebo že je muž, tak ho nechceli tam pustiť, vedel si to vydupať. Medzitým síce opravil okná, aby deti neodišli so zápalom pľúc, ale to je zase iná téma, čo sa týka našich nemocníc.
Vo výsledku chcem tým povedať, že, že ja si myslím, že sa to dá a že prítomnosť rodičov je obrovskou, obrovskou pomocou práve presne pre tie úkony, ktoré odbremeňujú sestričky a aj v podstate lekárov, keď tie deti sú oveľa pokojnejšie pri akýchkoľvek zákrokoch. Takže ja si myslím, že toto je dôležité privítať.
Rovnako tak je ale dôležité aj vnímať to, že ako presne určiť tie situácie, kedy to nebude na subjektívnom hodnotení lekára, ktoré bude príliš ako keby flexibilné, že teraz vás pustím a teraz vás nepustím. Myslím, že toto je veľmi dôležité, aby, aby toto bolo nejakým spôsobom definované. A myslím si, že aj musí prísť aj nová generácia lekárov asi u nás na Slovensku, aby tomu rozumeli, že to má byť norma.