Videokanál klubu

Ďakujem.
Áno, veľmi zjednodušene povedané, preto nie skôr, lebo sme mali plné ruky práce s niečím iným. Ale že tá idea, idea toho zdieľania dát zo štátu smerom von už žila dlhšie, že preto ten systém sa vlastne aj implementuje tie posledné, posledné roky, ale v nejakom momente sme vlastne prišli na to, že aha, vlastne, veď tu sú údaje, ktoré už sú vyčistené, pripravené, jediné, čo potrebujeme, je zabezpečiť, aby sa dostali zo štátu von k tým tretím subjektom. Takže preto tá legislatívna technika, teraz k tej druhej časti, je taká, že my sa vlastne v zákone o e-Governmente odkazujeme na zákon proti byrokracii, pretože ten zákon proti byrokracii hovorí o tom, že ktoré údaje sa už v štáte nemôžu vymieňať. A my hovoríme, že presne tie isté údaje chceme, aby štát takýmto systémovým spôsobom sprístupňoval tretím stranám so súhlasom, so súhlasom osoby. Dobre. Asi teda, asi teda toľko.
Už záverečné slovo k rozprave nebudem mať, takže aj touto cestou by som vám chcel všetkým poďakovať za vaše komentáre a príspevky do diskusie. A pevne verím, že v utorok, keď budeme hlasovať o tomto zákone, tak nájde podporu tak v opozičných, ako aj v koaličných radoch. Pamätajte na tých 700 balíkov papiera, ktoré tým môžme ušetriť ročne.
Ďakujem veľmi pekne.

Kolegyne, kolegovia, ďakujem veľmi pekne. Ja som naozaj nečakal, že nás s vášňou pre byrokraciu je tu toľko. Škoda, že ešte koaličných poslancov a poslankyne sme ešte tak nerozprúdili, ale v druhom, treťom čítaní možno. Takže ďakujem, ďakujem aj za vaše, za vaše, za vaše pripomienky.
Budem sa venovať tomu, čo hovoril pán Dostál, teda tie dve otázky, že prečo sme s tým neprišli skôr. No, asi by som povedal taký, také, taký prirodzený dôvod, že teda ja som pôsobil na ministerstve informatizácie od mája 2020 do februára ’23, a vtedy sme sa práve venovali tomu, čo som spomínal v úvodnom slove, tej tretej vlny, tej tretej vlne odstraňovania byrokracie. To bola vlastne najväčšia vlna doterajšia. Tam, tam naozaj išlo dosť veľa o spoluprácu s inými, že bol to náročný implementačný projekt aj vo viacerých fázach sa vlastne zavádzala tá posledná fáza, ak si správne pamätám, bola, bola niekde ku koncu roku 2022, nejaké posledné výpisy, ktoré z tej, z tohto zákona proti byrokracii sa zrealizovali v rámci tejto tretej vlny. No, čiže to som robil, kým som bol ten štátny tajomník, a potom som už nebol ten štátny tajomník. Takže a priznám, priznám sa, že aj táto myšlienka akoby že rozšíriť ten projekt, prišla niekedy, niekedy v tom medziobdobí, takže, takže preto s tým prichádzame, prichádzame teraz. Radšej neskôr ako nikdy, tak by som povedal, takže to je, to je odpoveď na tú prvú otázku.
A na tú druhú, že či to patrí do zákona o e-Governmente alebo zákona o antibyro, tiež sme si túto otázku kládli a hútali sme nad tým, ale sú v zásade také dva dôvody, že prečo je to v e-Governmente. Prvý je, že ak ste si všimli, tak jeden z tých paragrafov je taký ako by že systémové riešenie zdieľania údajov tretím stranám. A ten druhý paragraf, ktorý, ktorý upravujeme, je akoby obsahové naplnenie tohto systémového riešenia. Ak si pamätám, je to § 10 alebo 11 v tom návrhu zákona a ten druhý je, myslím, že 65. Teraz neviem to úplne z hlavy. Ale čiže, čiže tým, že sme zavádzali vlastne systémové riešenie, akým spôsobom štát môže sprístupňovať svoje údaje bezpečne a so súhlasom občana tretím stranám, tak, samozrejme, táto časť sa určite hodila do zákone o e-Governmente a potom tým, že sme už teda otvorili zákon o e-Governmente, tak sme aj tú obsahovú dali, dali do toho § 56 alebo 65, teraz nepamätám si z hlavy, čiže to je ten dôvod.
A druhý dôvod je, že ten zákon o antibyrokracii je písaný trochu inou legislatívnou technikou, hej, že v tom zákone ide o to, že štát z jednotlivých vecných predpisov vyškrtáva povinnosť občana predkladať nejaký konkrétny údaj úradom. Čiže ten zákon proti byrokracii je vlastne stavaný tak, že v zákone o, ja neviem, povoľovaní výrubu stromov sa v paragrafe takom a takom táto povinnosť škrtá, keď to poviem laicky, hej. A to, čo tu navrhujeme, je iné, pretože štát nestanovuje bankám povinnosť vyžadovať výpis z obchodného registra, čiže ju im nevie ani zrušiť. Čiže to je ten druhý dôvod, prečo filozoficky to nesedelo do zákona proti byrokracii, ale dali sme to do zákona, do zákona o e-Governmente. Takže, ak to nezodpovedalo, aha vidím, že už máte faktickú, tak možno to ešte nezodpovedalo vašu otázku, ale tak môžme si to tu vysvetliť, legislatívnu techniku, takže, asi, asi, asi toľko v skratke.
A naozaj že, že ďakujem, kolegovia, za tie, za tie reakcie a bol by som rád, keby aj koaliční poslanci, poslankyne zvážili podporu tohto, tohto návrhu zákona, pretože naozaj to je niečo, čo ešte predošlá vláda SMER-u v skutočnosti začínala, potom tá, tá minulá vláda to akoby rozbehla na steroidoch, to odstraňovanie výpisov, že teda tá tretia najväčšia vlna naozaj bola, bola pomerne masívna. No a teraz je čas podľa mňa, aby sme konečne štart dáta sprístupňovali riadeným a bezpečným spôsobom aj do komerčnej sféry a nejak odomkli ten potenciál, ktorý to môže priniesť pre, pre, pre bežných ľudí na Slovensku.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán kolega.
Teším sa, že vďaka takýmto návrhom sa skutočne usilujeme o to, aby tým jediným skutočne potrebným papierom, ktorý na úrade je potrebný, je ten papier toaletný, pretože všetky ostatné sú nadbytočné do veľkej miery.
A ja ako bývalý starosta si pamätám, keď som musel hlavne pri eurofondových žiadostiach dokonca prikladať aj osvedčenie o zvolení, že teda naozaj som štatutár, napriek tomu, že sa to posiela z elektronickej schránky overeným, zaručeným podpisom elektronickým. Dokonca sme museli prikladať aj potvrdenie o pridelení IČO, ktoré bolo ešte historicky na písacom stroji napísané, kedy obec mala pridelené IČO ešte neviem v ktorých desaťročiach 20. storočia. Čiže takéto absurdity sa tu stávali, stávajú a stávať aj budú, pokiaľ sa to nezmení.
A tu by som možno naliehal aj na, aj na vládne strany, ktoré majú napríklad aj v prípade SMER-u stovky starostov a primátorov v slovenských samosprávach, či im to nevadí, že naozaj takýmto spôsobom sa jednak zbytočne stráca čas, je absurdná byrokracia a stojí to aj nemalé peniaze, pretože každý ten jeden odpis, výpis stojí, myslím, že aj na pošte štyri alebo päť eur, čo sú vyhodené peniaze do studne, takže treba to zlepšovať určite. Veľmi sa z toho teším.
Ďakujem pekne.

Myslím, že pán Hlina začal veľmi peknú tradíciu s tými vencami na pomníky. Je to taký dobrý úvod, keď rozmýšľate, že či sa máte prihlásiť do rozpravy, a asi by to tiež vydalo na faktickú, ale keďže tá možnosť takto nebola, tak som to vyriešil takto.
Napriek tomu chcem povedať dôležitú vec, neprišiel som tu len tak, aby sa vôbec k pánovi kolegovi Hargašovi niekto vyjadroval, ale práve preto, že myslím si, že toto opatrenie je veľmi potrebné, veľmi jednoduché a vôbec nie je politické. Myslím si, že mohla by byť trošku taká politická kultúra napriek tomu, ako veľmi sme na iných stranách, barikádach v niektorých veciach, tak v takýchto konkrétnych, povedal by som, až technokratických zákonoch, ktoré sú naozaj, že čisto plus, nikto nemusí potom nič robiť, len automaticky to vie pomáhať našim občanom, by mali aj politici z vládnej koalície zvážiť podporenie tohto zákona, pretože naozaj to je iba, tam nie sú žiadne zápory, myslím si, že takéto opatrenia uvítajú nielen podnikatelia, ale aj všetci občania na Slovensku, a preto nás aj volili, aby sme prijímali zákony, ktoré, ktoré im pomáhajú, a špeciálne keď sú to takéto zákony pomerne jednoduché, ľahko prijateľné, tak by bolo dobré, keby sa na to aj vo vládnej koalícii alebo koaliční poslanci na svojich kluboch možno zamysleli a skúsili si povedať, že má zmysel tento zákon podporovať nielen kvôli tomu, že to ušetrí zopár stromov, ale že to naozaj konkrétne pomôže občanom Slovenskej republiky mať menej papierovačiek, menej behať a všetko robiť automatizovanejšie, rýchlejšie a vďaka tomu vedia mať aj pohodlný život takouto jednoduchou, krátkou úpravou.
Čiže ďakujem za prednesenie takéhoto návrhu. Podľa mňa takéto návrhy sa majú a sú reálne, keď takéto návrhy idú z opozície, pretože to je taká vec, ktorú naozaj, keď si to koalície pozrie, tak si povie, že viem to prijať, je to pekne spracované, je to rýchle, neni o tom žiaden politický súboj. Aj toto je nejaká časť, ktorá by mala opozícia robiť, okrem toho, že chráni občanov pred rozkladom demokracie, tak sa snaží na druhú stranu aj tejto vláde ukazovať a pomáhať jej, že ako by sa to malo robiť.
Takže ešte raz ďakujem pekne kolegovi Hargašovi za takýto super zákon.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne a kolegovia, predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajkyňu k návrhu zákona (tlač 169) v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
No, kolegyne, kolegovia, trochu to oživíme, toto je praktické niečo. Ja sa vám musím priznať s niečím, ja mám takú vášeň pre byrokraciu, ale nie pre jej tvorbu, ale pre jej odbúravanie a každý tu máme nejakú motiváciu, že prečo robíme to, čo robíme, a priznám sa, že mňa najviac na tejto práci, teraz aj na tejto parlamentnej, ale aj predtým v exekutíve, motivovalo to, keď sme vedeli ako štát vytvoriť nejakú dobrú službu pre občana, že som si povedal, že toto je služba, ktorá je spoľahlivá, pekná, jednoduchá, a ako občan si poviem, že za svoje peniaze, ktoré každý rok platím na daniach, tak dostávam nejakú hodnotu naspäť. No, a to je svojím spôsobom aj cieľom tohto môjho, tohto môjho zákona.
Asi sa všetci zhodneme, že byrokraciu tu máme veľmi prebujnenú, takže moja vášeň dostáva priestor na, na sebarealizáciu. Byrokracie je tu habadej nielen, nielen na úradoch, ale aj v komerčnej sfére. Kedysi dávno, dávno, dávno štát povedal, že bude platiť taký princíp, že jedenkrát a dosť, že keď ste už nejaký údaj štátu dali, tak nejaký iný úrad od vás nebude pýtať. To je veľmi pekná ambícia, veľmi ťažká na realizáciu, ale pomaly sa tam dostávame, pretože, a teraz normálne musím dať kredit pánovi Rašimu, v roku 2018 sa začalo s odstraňovaním byrokracie formou odstraňovania výpisov, čiže keď už štát nejaké informácie mal, tak na iných úradoch ste už nemuseli rovnaký výpis nosiť. A postupne sa takto odstránila povinnosť predkladať až 22 druhov výpisov, výpis z obchodného registra, výpis z registra trestov, rodný list, sobášny list, úmrtný list a tak ďalej a tak ďalej. To všetko už dnes úrady od vás nemôžu žiadať, pretože si prepojili svoje informačné systémy a tam tí úradníci si to majú nájsť sami, hej, nemajú vás posielať ako poštára k nejakému inému okienku. Čiže to je, to je super, to je, to je chvályhodná aktivita, koniec koncov to sa robilo na tri vlny a tá posledná vlna sa spravila v tomto poslednom volebnom období. To bola asi najväčšia vlna toho rušenia byro... rušenia byrokracie.
No, ale kde máme problém, kolegovia a kolegyne? Problém máme taký, že síce sa nám podarilo odstrániť tieto výpisy v štáte, ale tí, čo podnikáte alebo ste niečo vybavovali v komerčnej sfére, tak určite ste zažili situáciu, že ste prišli do banky, do poisťovne, k operátorovi, kamkoľvek a chceli od vás jeden z týchto výpisov. Ja neviem, v banke si zakladáte podnikateľský účet, tak budú pravdepodobne chcieť výpis z obchodného registra, alebo si dávate nejakú zábezpeku, tak budú pravdepodobne chcieť výpis z registra trestov, takže pokiaľ ide o tú komerčnú sféru, tak stále chodíme ako tí poštári, čiže vy prídete do tej banky, chcete to vybaviť, oni vám povedia, že potrebujem nejaký papier, tak vy idete na ten úrad alebo na pobočku Slovenskej pošty, kde sa dajú nejaké tie výpisy získať, zoberiete ten výpis, potom sa vrátite naspäť do tej pobočky, tam im to predložíte a už sa tá vaša vec rieši.
No, a toto je stále pomerne veľký problém, pretože z tých 22 výpisov, ktoré sú už odstránené v štáte, tak štyri z nich vydáva Slovenská pošta a Slovenská pošta v roku 2022 vydala viac ako 350-tisíc týchto výpisov, 350-tisíc. Aby som to ilustroval (rečník ukazuje na balík papiera na rečníckom pulte), tak tu tento balíček má 500 papierov, čiže dva balíčky sú, sú tisíc, čiže keby som 700 takýchto balíkov tu takto rozložil, tak to je to množstvo papiera, ktoré na slovenských poštách dnes stále sa vydáva, stále sa tie papiere tlačia a ľudia ich niekam musia nosiť. No a keďže štát už ich nemôže od nich vyžadovať, tak je veľký predpoklad, že ich nosia práve takto do bánk, poisťovní alebo iných, iných subjektov, ktoré tie výpisy, ktoré tie výpisy od nich, od nich požadujú.
No aké je riešenie tohto problému? No riešenie je pomerne jednoduché, pretože údaje v štáte už sú, úrady si ich vymieňajú, jediné, čo potrebujeme spraviť, je sprístupniť tieto údaje tým komerčným subjektom, čiže aby to v budúcnosti fungovalo tak, že vy prídete do tej banky, chcete niečo vybaviť, banka povie, no potreboval by som si overiť nejaké údaje z obchodného registra, dá požiadavku, aby k tým vašim údajom mohla tá banka pristúpiť, vy tú požiadavku schválite povedzme v nejakej štátnej aplikácii, že súhlasím s tým, že táto banka môže na dva dni pristúpiť k mojim údajom v obchodnom registri, banka si pristúpi do tých údajov, overí si, čo potrebuje, a priamo na tej pobočke vybavíte všetko potrebné. Žiadne chodenie na úrady, behanie s papiermi hore-dole. To je podstata tohto môjho, tohto môjho, môjho návrhu, návrhu zákona. Čiže ak by sme dali komerčným subjektom prístup do štátnych databáz, a ja navrhujem, aby to bolo pre tých 22 výpisov na začiatok, pretože tie už sú vyriešené v rámci štátu, tak prečo by sme ich nemali sprístupniť aj, aj iným subjektom, ako, ako je štát, tak vieme dosiahnuť pomerne, pomerne veľké úspory, pretože z analýzy, na to sa robili aj analýzy v rámci štátu, vyplýva, že vydanie jedného takéhoto výpisu stojí asi sedem euro toho človeka, lebo tam je správny poplatok, tam je čas, ktorý strávite tým, že tam čakáte na tej pošte, alebo na tom úrade, tam sú cestovné náklady, všetko dohromady, jeden papier vás stojí približne sedem euro. No a keby sme vedeli odstrániť tých 350-tisíc papierov, a to sú len tie, ktoré sa vydávajú na poštách, tak predpokladáme, že celkové úspory v rámci tohto zákona by pre podnikateľské prostredie mohli dosiahnuť asi 4,5 mil. euro. Náklady na strane štátu by boli niekde menej ako jeden mil., čiže keď ste investor, tak value for money, zainvestujem milión, dostanem 4,5 naspäť, v rámci toho istého roka to nie je úplne, to nie je úplne zlý deal.
A čo je ešte dôležité povedať, že legislatíva je skutočne ten posledný kúsok, ktorý k tomuto chýba, pretože údaje máme, úrady si už vymieňajú, takže je v pohode ich sprístupniť aj von, dokonca na to budeme mať informačný systém, ten sa teraz dokončuje z eurofondového obdobia, čiže jediné, čo potrebujeme, je spraviť takúto zmenu legislatívy, aby sme tým tretím stranám umožnili k takýmto údajom pristupovať.
No a posledná dôležitá poznámka je, že, samozrejme, to vždy musí byť len so súhlasom tej osoby, ktorej sa tie údaje týkajú, aby tí úradníci v bankách, v poisťovniach si len tak láry-fáry nebehali v štátnych databázach, takže vždy to bude z hľadiska GDPR podmienené súhlasom tej osoby, ktorej sa tie údaje týkajú, že dáva súhlas tomu komerčnému subjektu, aby mohol nahliadnuť do databázy štátnej a overiť si, čo potrebuje overiť. A tento súhlas, samozrejme, môže byť aj časovo limitovaný, takže na to aj ten informačný systém je pripravený, údaje sú pripravené, potrebujeme akurát legislatívu na to, aby sme takéto niečo vedeli, vedeli rozchodiť.
No a ja si myslím neskromne, že toto je dobrá vec, poviem na rovinu. A tiež si myslím, že to nie je nejak politicky zafarbená vec. Nemám problém povedať, že celé toto odstraňovanie výpisov začalo ešte za tej predošlej, predošlej vlády, keď bol vicepremiér pre digitalizáciu pán Raši, pokračovalo sa s tým aj počas minulej vlády a bol by som rád, keby sa s tým pokračovalo, pokračovalo aj teraz. Takže toto nie je o tom, že či to je ľavicové, alebo pravicové opatrenie.
Ak si niekto myslí, že byrokracia je fajn, tak to je v poriadku, ja si to nemyslím, predpokladám, že si to nemyslia ani, ani kolegyne a kolegovia z koaličných radov, takže bol by som naozaj veľmi rád, ak by sa tomuto, tomuto zákonu dostalo podpory a uľahčíme nielen podnikateľom, ale aj bežným ľuďom, každému jednému človeku, ktorý si za posledné roky spomenul, že musel niekde dokladovať výpis z obchodného, trestného registra, z katastrálnej mapy, z registra trest... potvrdenie o návšteve školy tam, tam spadá, potvrdenie o dávkach nemocenského poistenia, kópia sobášneho, rodného, úmrtného listu a tak ďalej a tak ďalej. Celý ten zoznam 22 výpisov sa dá nájsť na stránke www.stopbyrokracii.sk, takže asi, asi toľko.
Neviem, či pán Hlina, alebo niekto ešte plánuje položiť nejaké kvietky na tento pomník slovenskej byrokracie. Vidím, že kolega Truban asi bude klásť kvietky, takže ďakujem veľmi pekne. Ešte raz pre vizualizáciu, 700 takýchto balíkov papiera sa ročne zbytočne vytlačí na slovenských, a to len na slovenských poštách. Tie výpisy sa vydávajú aj kade-inde, takže to bude oveľa viac, čiže 700 takýchto balíkov sa vytlačí ročne úplne zbytočne, stačí, aby sme umožnili tretím stranám pristupovať do štátnych databáz bezpečným a kontrolovaným spôsobom, aby ľudia tie papiere konečne prestali nosiť od okienka k okienku.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, ktorý má tlač číslo 37.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovaní návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR

25.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Nie je tomu tak, takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa k rozprave, asi pravdepodobne sa nebude chcieť vyjadriť ani navrhovateľ, ani spravodajca, keďže rozprava neprebehla. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslancov Jána Hargaša, Michala Trubana, Ivana Štefunka, Štefana Kišša a Dariny Luščíkovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona je uverejnený ako tlač 169, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 166.

Dávam slovo poslancovi Jánovi Hargašovi, aby návrh zákona uviedol.

(Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Hargaša, Michala Trubana, Ivana Štefunka, Štefana Kišša a Dariny Luščíkovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov, tlač 169.)

Dobré ráno.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, tak ako sme hovorili už aj pri schvaľovaní štátneho rozpočtu a konsolidačného balíka, tak táto vláda ani nešetrí, ani neinvestuje, iba prejedá našu budúcnosť. Rozhadzujú verejné zdroje na neefektívne, neadresné a populistické balíky. A zároveň stále viac zaťažujú a brzdia produktívnu a ekonomickú aktivitu.
My v Progresívnom Slovensku sme presvedčení, že sa to dá robiť aj lepšie a že sa dá namiesto plošného rozhadzovania pomáhať zodpovedne a adresne. A tým citlivo a rozumne konsolidovať deficit verejných financií. A zároveň s tým sa dá z ušetrených peňazí investovať do lepšieho prostredia pre podnikanie a naštartovanie ekonomickej aktivity, pretože všetci vieme, že vyššia produktivita, lepšie pracovné miesta a mzdy a vyššie HDP znamenajú v konečnom dôsledku aj vyššie príjmy pre štát. Naším zámerom teda nie je zabave... zavedenie priamej pomoci vo forme dotácií, ktoré by mohlo získať len niekoľko vybraných subjektov, ale skôr nastaviť pravidlá pre nepriamu podporu pre všetky ekonomické subjekty bez rozdielu, preto opatrenia, ktoré navrhujeme, sú investíciami do budúcnosti, a nielen prejedaním.
Cieľom nášho návrhu zákona je po historických pokusoch HDP v reakcii na pandémiu, ktorú nasledovala vojna u nášho východného suseda, energetická kríza a aktuálne aj vyššie úrokové miery, kedy podniky nedosiahnu na drahšie úvery slúžiace na modernizáciu či ekologickú výrobu stimulovať k investovaniu a neodkladaniu spotreby do budúcnosti. Podľa analýzy OECD rast produktivity práce na Slovensku významne spomalil od globálnej finančnej krízy. Dynamické dobiehanie západnej životnej úrovne sa takmer zastavilo, a Slovensko sa ocitlo v pasci stredného príjmu. Slovensko v uplynulých rokoch rástlo najmä vďaka prílivu zahraničných investícií, ktoré však boli sústredené do priemyselných montážnych dielní a integrácii do svetového obchodu. Na udržanie rastu produktivity, je podľa OECD pre Slovensko nevyhnutné inovovať a adoptovať nové technológie. Avšak adaptácia digitálnych technológií v podnikoch v každom smere zostáva za priemerom štátu... štátov OECD. Slovensko zároveň zaostáva aj v konku... v rebríčku konkurencieschopnosti nielen v rámci Európskej únie, ale aj v rámci V4.
V návrhu, ktorý dnes prekladám... predkladám spolu s ďalšími kolegami, navrhujeme zvýhodniť podmienky odpisovania majetku vo firmách. Chceme, aby sa podnikateľom viac oplatilo investovať a Slovensko, fir... slovenské firmy mohli rýchlejšie rásť a aby mohli byť produktívnejšie, zelenšie a inovatívnejšie. Čo teda presne navrhujeme? Sú to také štyri oblasti.
Po prvé chceme navrhnúť a v našom zákone zvyšuje sa hranica odpisovania hmotného majetku zo súčasných 1 700 na 2 400 euro, pretože sem spadajú aj nutnosti, bez ktorých by sa... nech... ťažko začne podnikať, a napriek rekordnej inflácii sa tento limit už dlhé roky nezmenil. Toto pomôže všetkým firmám ale vo zvýšenej miere práve začínajúcim podnikateľom pri ich prvých investíciách a prvých nákladoch.
Napríklad v Českej republike počas pandémie pristúpili k zvýšeniu tohto limitu zo 40- na 80-tisíc českých korún z dôvodov práve potreby stimulovania aktivity a zvýšenia spotreby.
Po druhé, čo je veľmi dôležité, chceme podporiť inovácie, výskum a vývoj. Podľa analýzy Národnej banky Slovenska, nielen vládne výdavky, ktoré sú žalostne nízke, ale aj výdavky slovenských firiem zaostávajú v inováciách a výdavkoch na výskum a vývoj za priemerom Európskej únie. A toto zaostávanie firiem sa týka aj väčších firiem, nielen slovenských malých firiem, preto my navrhujeme zvýšenie limitu superodpočtu na 200 % pri nákladoch do jedného milióna eur. Keď niekto presiahne tento jeden milión eur, tak stále bude platiť 100 % odpočet.
To, čo tam ale aj navrhujeme a čo je častokrát problém pri tomto superodpočte, je, aby si do nákladov podnikatelia vedeli dať aj externých pracovníkov, pretože momentálne medzi špeciálne medzi malými a strednými firmami v rámci voči tomuto super odpočtu je veľká nedôvera, resp. sa aj veľakrát boja, že či tam môžu ísť určité náklady alebo nie. Takže my aj týmto chceme ukázať, aby sa do tohto, do týchto nákladov dali dávať aj iné veci ako len interní zamestnanci firmy.
Po tretie chceme skrátiť aj dobu odpisovania administratívnych budov zo 40 na 30 rokov. A navyše aj všetky budovy, ktoré budú v energetickej triede A, teda tie najúspornejšie, sa budú tým pádom dať aj rýchlejšie odpisovať.
A po úplne... po štvrté všetky tepelné čerpadlá, fotovoltické a solárne panely sme presunuli aj do nultej odpisovej skupiny, aby sa dali odpísať už za dva roky, pretože investície do spoľahlivých a zelených zdrojov energií musíme urýchliť, a podľa súčasnej právnej úpravy sa tento majetok odpisuje až 6 rokov, čo nie je pre podniky vôbec motivačné. A zameranie sa na udržateľnú alternatívnu formu energie prispieva k znižovaniu emisií skleníkových plynov, ale aj k diverzifikácii dodávok energie. Pozitívne vplyvy na... tohto zákona na podnikateľské prostredie boli potvrdené aj ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky. Tento zákon sme poslali aj na rozpočtovú radu Slovenskej republiky, kde nám vyčíslili aj náklady aj na ostatné ďalšie zákony, ale je jednoznačné, že tento zákon a takéto, takáto podpora podnikateľského prostredia bude mať do budúcna veľmi efektívny vplyv na slovenskú ekonomiku a konečne prestavme na, prestaneme naozaj, že prejedať našu budúcnosť, ale začneme investovať a o pár rokov tu budeme mať vďaka tomu oveľa viac príjmov do štátneho rozpočtu.
Takže budem rád, keď tento zákon podporíte a pomôžete všetkým podnikateľom na Slovensku a tým pádom aj zamestnancom a tým pádom aj všetkým nám.
Ďakujem veľmi pekne.

Vďaka. Dobré ráno.
V mene mojich kolegov Lucie Plavákovej a Branislava Vanča a mňa podávam návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, teda disciplinárny súdny poriadok.
Naším cieľom je vlastne vykonať zmenu v § 16 písm. a), kde sa slová „tri pätiny“ nahrádzajú slovami „jedna pätina“ a účinnosť tejto novely navrhujeme na deň 1. júna 2024.
V podstate cieľom našej navrhovanej právnej úpravy je zmeniť kvórum, ktoré je v súčasnosti potrebné, na podanie disciplinárneho návrhu proti generálnemu prokurátorovi, ktoré je v súčasnosti v § 16 disciplinárneho súdneho poriadku stanovené ako tri pätiny poslancov, v prípade keď sa teda týka o návrhové oprávnenie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, čo vieme, že je teda potrebná a potrebné dosiahnutie ústavnej väčšiny 90 poslancov. Naším cieľom je zmena teda z troch pätín na jednu pätinu poslancov a poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky, a to teda na počet 30 poslancov, ktorí budú mať návrhovú právomoc vo vzťahu k podaniu disciplinárneho návrhu voči generálnemu prokurátorovi.
Nami navrhovaná zmena vychádza z aplikačnej praxe, kedy je potrebné upozorniť na to, že súčasné návrhové oprávnenie na podanie disciplinárneho návrhu voči generálnemu prokurátorovi má teda prezidentka a poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, v prípade ale teda práve poslancov Národnej rady sa ukazuje, že táto návrhová právomoc nie je efektívna, pretože je veľmi nepravdepodobné nájsť zhodu naprieč koalíciou alebo opozíciou bez ohľadu na politické strany, ktoré vlastne aktuálnu koalíciu alebo opozíciu tvoria, pričom hľadanie vlastne takejto ústavnej väčšiny na podanie disciplinárneho návrhu sa nám javí ako prehnané, najmä keď si to porovnáme s inými inštitútmi, ktorými poslanci disponujú, napríklad návrh na Ústavný súd alebo na vyslovenie nedôvery členovi vlády, a máme za to, že vlastne takto vysoké kvórum robí v podstate tento inštitút vo vzťahu k Národnej rade Slovenskej republiky neefektívnym. Tiež chcem zdôrazniť, že sa tu bavíme stále len o tej návrhovej právomoci, teda nie o rozhodovacej, keďže o samotnom návrhu rozhoduje disciplinárny senát, pričom teda to nami navrhované kvórum 30 poslancov predpokladá či už relatívne veľký poslanecký klub, alebo napríklad dosiahnutie zhody v prípade menších poslaneckých klubov, či už naprieč opozíciou, alebo naprieč koalíciou, čo podľa nás aj potom zvyšuje vlastne tú legitimitu na podanie takéhoto návrhu.
Máme za to, že v prípade, ak by náš návrh novely disciplinárneho súdneho poriadku prešiel, tak sa návrhová právomoc na podanie disciplinárneho návrhu vo vzťahu k poslancom Národnej rady Slovenskej republiky sfunkční, a to tak pre poslancov a poslankyne opozície, ale aj pre poslancov a poslankyne koalície a z tohto nástroja by sa tak v prípade Národnej rady Slovenskej republiky stal reálny nástroj na vyvodzovanie disciplinárnej zodpovednosti voči generálnemu prokurátorovi a znížila by sa tak aj teda to jeho zabetónovanie vo funkcii.
Myslíme si, že vlastne táto zmena je potrebná, pretože účelom v podstate toho, že existuje v prospech poslancov a poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky návrhová právomoc na podanie disciplinárneho návrhu voči generálnemu prokurátorovi, takže táto návrhová právomoc v podstate nemá byť zákonom daná len formálne, ale že by skutočne mala byť efektívnym a účinným prostriedkom, ktorú v skutočnej realite môžu poslanci a poslankyne vo vzťahu vlastne ku kontrolnej funkcii Národnej rady voči generálnemu prokurátorovi aj využiť.
Zároveň odkazujeme aj na takúto podobnú požiadavku, ktorá prišla z odbornej verejnosti. Dlhodobo vlastne zníženie kvóra presadzujú napríklad organizácie VIA IURIS alebo nadácia Zastavme korupciu. My sa s týmto odborným názorom stotožňujeme, a preto navrhujeme prijatie nášho zákona, a teda zníženie potrebného kvóra na podanie disciplinárneho návrhu voči generálnemu prokurátorovi zo strany poslancov z troch pätín na jednu pätinu.
Ďakujem. (Potlesk.)