Videokanál klubu

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, ktorý má tlač číslo 37.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovaní návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR

25.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Nie je tomu tak, takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa k rozprave, asi pravdepodobne sa nebude chcieť vyjadriť ani navrhovateľ, ani spravodajca, keďže rozprava neprebehla. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslancov Jána Hargaša, Michala Trubana, Ivana Štefunka, Štefana Kišša a Dariny Luščíkovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona je uverejnený ako tlač 169, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 166.

Dávam slovo poslancovi Jánovi Hargašovi, aby návrh zákona uviedol.

(Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Hargaša, Michala Trubana, Ivana Štefunka, Štefana Kišša a Dariny Luščíkovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov, tlač 169.)

Ďakujem pekne za faktické a pánovi Hlinovi za položenie pomníku... či kvetov na pomník.
My tu máme ešte v rámci Progresívneho Slovenska teraz ďalšie tri ekonomické zákony, ďalšie tri pomníky, na ktoré bude treba dávať kvety (povedané so smiechom), tak som veľmi rád, že tu je a... a bude, môže prebiehať aj takáto debata.
Taktiež som veľmi rád aj za pána Viskupiča a som rád, že vlastne a nielen v Progresívnom Slovensku je taká ekonomická úderka, ale aj v širšej opozícii, a teda vlastne v SaS-ke, ja som si stále pána Hlinu nejak vnímam v KDH (povedané so smiechom), tak preto som povedal, že v rámci KDH, ale tak máme tu aj pána Hajka, takže som veľmi rád, že aj, aj taktok ľudia, ktorí vnímajú veľmi dôležitosť podnikateľského prostredia pre našu krajinu a to, aby sa tu naozaj produkovali, produkovalo s pridanou hodnotou, lebo vlastne v skutočnosti to je, to je jediná cesta, ako našu krajinu niekam posunúť dopredu, aby sme sa tu mali fakt dobre a aby sme mali aj tie väčšie mzdy a väčšie dôchodky, to je jedna jediná cesta, a keď chceme produkovať niečo s pridanou hodnotou, tak to môžme začať robiť len vďaka investíciám. Tie investície sa dajú robiť rôznymi spôsobmi, môžu prichádzať zo štátu, môžu prichádzať z Európskej únie, ale najlepšie investície sú priamo tie, ktoré robia podnikatelia sami, tam presne dole, pretože oni vidia, čo konkrétne im pomáha, a preto aj podľa mňa filozoficky je úplne najlepšie nechávať alebo snažiť sa podporovať podnikateľov v tom, aby im ostávalo čo najviac peňazí na reinvestovanie, ktorá tá firma vyprodukuje, aby mohla reinvestovať, aby mohla potom oveľa efektívnejšie podnikať, mať väčšiu pridanú hodnotu, a v konečnom dôsledku aby mali ľudia väčšie mzdy a aj potom väčšie dôchodky.
Takže ešte raz taktok na záver, ja veľmi pekne ďakujem, že sme takéto dôležité zákony naozaj nenechali len tak prebehnúť a že sa nikto ani nad tým nepozastavil.
Vďaka.

Dobré ráno.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, tak ako sme hovorili už aj pri schvaľovaní štátneho rozpočtu a konsolidačného balíka, tak táto vláda ani nešetrí, ani neinvestuje, iba prejedá našu budúcnosť. Rozhadzujú verejné zdroje na neefektívne, neadresné a populistické balíky. A zároveň stále viac zaťažujú a brzdia produktívnu a ekonomickú aktivitu.
My v Progresívnom Slovensku sme presvedčení, že sa to dá robiť aj lepšie a že sa dá namiesto plošného rozhadzovania pomáhať zodpovedne a adresne. A tým citlivo a rozumne konsolidovať deficit verejných financií. A zároveň s tým sa dá z ušetrených peňazí investovať do lepšieho prostredia pre podnikanie a naštartovanie ekonomickej aktivity, pretože všetci vieme, že vyššia produktivita, lepšie pracovné miesta a mzdy a vyššie HDP znamenajú v konečnom dôsledku aj vyššie príjmy pre štát. Naším zámerom teda nie je zabave... zavedenie priamej pomoci vo forme dotácií, ktoré by mohlo získať len niekoľko vybraných subjektov, ale skôr nastaviť pravidlá pre nepriamu podporu pre všetky ekonomické subjekty bez rozdielu, preto opatrenia, ktoré navrhujeme, sú investíciami do budúcnosti, a nielen prejedaním.
Cieľom nášho návrhu zákona je po historických pokusoch HDP v reakcii na pandémiu, ktorú nasledovala vojna u nášho východného suseda, energetická kríza a aktuálne aj vyššie úrokové miery, kedy podniky nedosiahnu na drahšie úvery slúžiace na modernizáciu či ekologickú výrobu stimulovať k investovaniu a neodkladaniu spotreby do budúcnosti. Podľa analýzy OECD rast produktivity práce na Slovensku významne spomalil od globálnej finančnej krízy. Dynamické dobiehanie západnej životnej úrovne sa takmer zastavilo, a Slovensko sa ocitlo v pasci stredného príjmu. Slovensko v uplynulých rokoch rástlo najmä vďaka prílivu zahraničných investícií, ktoré však boli sústredené do priemyselných montážnych dielní a integrácii do svetového obchodu. Na udržanie rastu produktivity, je podľa OECD pre Slovensko nevyhnutné inovovať a adoptovať nové technológie. Avšak adaptácia digitálnych technológií v podnikoch v každom smere zostáva za priemerom štátu... štátov OECD. Slovensko zároveň zaostáva aj v konku... v rebríčku konkurencieschopnosti nielen v rámci Európskej únie, ale aj v rámci V4.
V návrhu, ktorý dnes prekladám... predkladám spolu s ďalšími kolegami, navrhujeme zvýhodniť podmienky odpisovania majetku vo firmách. Chceme, aby sa podnikateľom viac oplatilo investovať a Slovensko, fir... slovenské firmy mohli rýchlejšie rásť a aby mohli byť produktívnejšie, zelenšie a inovatívnejšie. Čo teda presne navrhujeme? Sú to také štyri oblasti.
Po prvé chceme navrhnúť a v našom zákone zvyšuje sa hranica odpisovania hmotného majetku zo súčasných 1 700 na 2 400 euro, pretože sem spadajú aj nutnosti, bez ktorých by sa... nech... ťažko začne podnikať, a napriek rekordnej inflácii sa tento limit už dlhé roky nezmenil. Toto pomôže všetkým firmám ale vo zvýšenej miere práve začínajúcim podnikateľom pri ich prvých investíciách a prvých nákladoch.
Napríklad v Českej republike počas pandémie pristúpili k zvýšeniu tohto limitu zo 40- na 80-tisíc českých korún z dôvodov práve potreby stimulovania aktivity a zvýšenia spotreby.
Po druhé, čo je veľmi dôležité, chceme podporiť inovácie, výskum a vývoj. Podľa analýzy Národnej banky Slovenska, nielen vládne výdavky, ktoré sú žalostne nízke, ale aj výdavky slovenských firiem zaostávajú v inováciách a výdavkoch na výskum a vývoj za priemerom Európskej únie. A toto zaostávanie firiem sa týka aj väčších firiem, nielen slovenských malých firiem, preto my navrhujeme zvýšenie limitu superodpočtu na 200 % pri nákladoch do jedného milióna eur. Keď niekto presiahne tento jeden milión eur, tak stále bude platiť 100 % odpočet.
To, čo tam ale aj navrhujeme a čo je častokrát problém pri tomto superodpočte, je, aby si do nákladov podnikatelia vedeli dať aj externých pracovníkov, pretože momentálne medzi špeciálne medzi malými a strednými firmami v rámci voči tomuto super odpočtu je veľká nedôvera, resp. sa aj veľakrát boja, že či tam môžu ísť určité náklady alebo nie. Takže my aj týmto chceme ukázať, aby sa do tohto, do týchto nákladov dali dávať aj iné veci ako len interní zamestnanci firmy.
Po tretie chceme skrátiť aj dobu odpisovania administratívnych budov zo 40 na 30 rokov. A navyše aj všetky budovy, ktoré budú v energetickej triede A, teda tie najúspornejšie, sa budú tým pádom dať aj rýchlejšie odpisovať.
A po úplne... po štvrté všetky tepelné čerpadlá, fotovoltické a solárne panely sme presunuli aj do nultej odpisovej skupiny, aby sa dali odpísať už za dva roky, pretože investície do spoľahlivých a zelených zdrojov energií musíme urýchliť, a podľa súčasnej právnej úpravy sa tento majetok odpisuje až 6 rokov, čo nie je pre podniky vôbec motivačné. A zameranie sa na udržateľnú alternatívnu formu energie prispieva k znižovaniu emisií skleníkových plynov, ale aj k diverzifikácii dodávok energie. Pozitívne vplyvy na... tohto zákona na podnikateľské prostredie boli potvrdené aj ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky. Tento zákon sme poslali aj na rozpočtovú radu Slovenskej republiky, kde nám vyčíslili aj náklady aj na ostatné ďalšie zákony, ale je jednoznačné, že tento zákon a takéto, takáto podpora podnikateľského prostredia bude mať do budúcna veľmi efektívny vplyv na slovenskú ekonomiku a konečne prestavme na, prestaneme naozaj, že prejedať našu budúcnosť, ale začneme investovať a o pár rokov tu budeme mať vďaka tomu oveľa viac príjmov do štátneho rozpočtu.
Takže budem rád, keď tento zákon podporíte a pomôžete všetkým podnikateľom na Slovensku a tým pádom aj zamestnancom a tým pádom aj všetkým nám.
Ďakujem veľmi pekne.

Vďaka. Dobré ráno.
V mene mojich kolegov Lucie Plavákovej a Branislava Vanča a mňa podávam návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, teda disciplinárny súdny poriadok.
Naším cieľom je vlastne vykonať zmenu v § 16 písm. a), kde sa slová „tri pätiny“ nahrádzajú slovami „jedna pätina“ a účinnosť tejto novely navrhujeme na deň 1. júna 2024.
V podstate cieľom našej navrhovanej právnej úpravy je zmeniť kvórum, ktoré je v súčasnosti potrebné, na podanie disciplinárneho návrhu proti generálnemu prokurátorovi, ktoré je v súčasnosti v § 16 disciplinárneho súdneho poriadku stanovené ako tri pätiny poslancov, v prípade keď sa teda týka o návrhové oprávnenie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, čo vieme, že je teda potrebná a potrebné dosiahnutie ústavnej väčšiny 90 poslancov. Naším cieľom je zmena teda z troch pätín na jednu pätinu poslancov a poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky, a to teda na počet 30 poslancov, ktorí budú mať návrhovú právomoc vo vzťahu k podaniu disciplinárneho návrhu voči generálnemu prokurátorovi.
Nami navrhovaná zmena vychádza z aplikačnej praxe, kedy je potrebné upozorniť na to, že súčasné návrhové oprávnenie na podanie disciplinárneho návrhu voči generálnemu prokurátorovi má teda prezidentka a poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, v prípade ale teda práve poslancov Národnej rady sa ukazuje, že táto návrhová právomoc nie je efektívna, pretože je veľmi nepravdepodobné nájsť zhodu naprieč koalíciou alebo opozíciou bez ohľadu na politické strany, ktoré vlastne aktuálnu koalíciu alebo opozíciu tvoria, pričom hľadanie vlastne takejto ústavnej väčšiny na podanie disciplinárneho návrhu sa nám javí ako prehnané, najmä keď si to porovnáme s inými inštitútmi, ktorými poslanci disponujú, napríklad návrh na Ústavný súd alebo na vyslovenie nedôvery členovi vlády, a máme za to, že vlastne takto vysoké kvórum robí v podstate tento inštitút vo vzťahu k Národnej rade Slovenskej republiky neefektívnym. Tiež chcem zdôrazniť, že sa tu bavíme stále len o tej návrhovej právomoci, teda nie o rozhodovacej, keďže o samotnom návrhu rozhoduje disciplinárny senát, pričom teda to nami navrhované kvórum 30 poslancov predpokladá či už relatívne veľký poslanecký klub, alebo napríklad dosiahnutie zhody v prípade menších poslaneckých klubov, či už naprieč opozíciou, alebo naprieč koalíciou, čo podľa nás aj potom zvyšuje vlastne tú legitimitu na podanie takéhoto návrhu.
Máme za to, že v prípade, ak by náš návrh novely disciplinárneho súdneho poriadku prešiel, tak sa návrhová právomoc na podanie disciplinárneho návrhu vo vzťahu k poslancom Národnej rady Slovenskej republiky sfunkční, a to tak pre poslancov a poslankyne opozície, ale aj pre poslancov a poslankyne koalície a z tohto nástroja by sa tak v prípade Národnej rady Slovenskej republiky stal reálny nástroj na vyvodzovanie disciplinárnej zodpovednosti voči generálnemu prokurátorovi a znížila by sa tak aj teda to jeho zabetónovanie vo funkcii.
Myslíme si, že vlastne táto zmena je potrebná, pretože účelom v podstate toho, že existuje v prospech poslancov a poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky návrhová právomoc na podanie disciplinárneho návrhu voči generálnemu prokurátorovi, takže táto návrhová právomoc v podstate nemá byť zákonom daná len formálne, ale že by skutočne mala byť efektívnym a účinným prostriedkom, ktorú v skutočnej realite môžu poslanci a poslankyne vo vzťahu vlastne ku kontrolnej funkcii Národnej rady voči generálnemu prokurátorovi aj využiť.
Zároveň odkazujeme aj na takúto podobnú požiadavku, ktorá prišla z odbornej verejnosti. Dlhodobo vlastne zníženie kvóra presadzujú napríklad organizácie VIA IURIS alebo nadácia Zastavme korupciu. My sa s týmto odborným názorom stotožňujeme, a preto navrhujeme prijatie nášho zákona, a teda zníženie potrebného kvóra na podanie disciplinárneho návrhu voči generálnemu prokurátorovi zo strany poslancov z troch pätín na jednu pätinu.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ja to, ja to využijem na tú, na tú len otázku, na odpoveď otázky, keďže už som nemal priestor. Je to samozrejmé, samozrejme, je to, tá otvorenosť toho návrhu dáva voľnosť aj interpretácie, pretože keby som robil ad absurdum príklady, tak niekto by žiadal termíny na urgentný príjem, tak to by nemohlo fungovať. Čiže zároveň predpokladá sa tam aj nejaká súčinnosť toho samotného poistenca aj tej poisťovne a tá poisťovňa, samozrejme, má nárok si to zadefinovať, si to vynucovať cez tie samotné zmluvy, keď, keď uzatvára zmluvy so samotnými poskytovateľmi. A zároveň druhý krok, samozrejme, v tomto zákone je to, ako sa to robilo napríklad pri reforme nemocníc, že sa dajú zadefinovať podzákonné normy, ktoré určujú už konkrétne nejaké nároky, pri ktorých špecializáciách to má zmysel a kde nie.
Takže ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za tento príspevok. Súhlasím s tým, je to taká prvá lastovička, pretože aj to, čo si, Tomáš, ty spomínal, čo sú čakacie lehoty a objednávanie, sú to trošku dve separátne veci, pretože objednávanie vie fungovať aj bez tých čakacích lehôt. Ale áno, keby som, keby sme boli v exekutíve a mali by sme túto debatu, ktorú tu, zase ministerku tu, žiaľ, nevidím na túto debatu, tak by sa malo postupovať presne týmto spôsobom. Idem merať čakacie lehoty, idem si odmerať, kde to je najkom... najzložitejšie. Je rozdiel medzi špecializáciami, ale je rozdiel možno aj pri, aj v jednej špecializácii medzi praxami. Niekto môže mať väčšiu prax, niekto menšiu, niekto sa viac špecializuje na disperzarizáciu, niekto na prvovyšetrenia, niekto možno si to vie horšie manažovať, niekto lepšie.
Čo tento návrh, v čom sa snaží urobiť takú tú, takú tú prvú lastovičku, je to, že necháva relatívne veľkú voľnosť tým poisťovniam aj poskytovateľom. Nemyslím si, že by to mal robiť štát, že by tlačil na tých samotných poskytovateľov, pretože tí poskytovatelia sú prakticky súkromní. On to nevie priamo implementovať, tiež by ich musel iba reguláciou naháňať. Tu priamu, ten priamy vplyv na tých poskytovateľov tých ambulantných najväčší má stále tá poisťovňa v súčasnosti. Samozrejme, sú tu nejaké pokusy, aby sme, si to spomenul, aby sme urobili nejaký objednávkový systém štátny, okej, v poriadku. Počul som, zaregistroval som to ja aj v minulosti, že ministerstvo sa snažilo, ale vnímam toto ako prvú lastovičku. Je to relatívne všeobecný návrh, ktorý necháva voľnosť tým samotným poisťovniam, aby si zadefinovali, ako to chcú urobiť. Necháva voľnosť aj tým samotným poskytovateľom. Nemusí každý fungovať v tom, aby si mal hneď informačný systém. Niekedy je aj lepšie to, keď niekto aspoň využíva nejaké objednávanie telefonické do zošita, je to stále lepšie v mnohých prípadoch, ako nerobiť žiadne objednávanie. Pretože je úlohou aj tých poisťovní, ale aj nás politikov, aj z toho samotného ministerstva vysvetliť tým samotným poskytovateľom, že je aj vo vašom záujme, aby ste tých pacientov lepšie manažovali a objednávali, ušetríte svoj čas a šetríte náklady, aby sa to neskomplikovalo, aby nečakali v tej čakárni každý deň.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, druhý zákon, ktorý ja predkladám, sa venuje tzv. manažmentu pacienta alebo trošku aj ceste pacienta. Je to ten problém, ktorý som tu spomenul aj v predošlom, predošlom príspevku, že je mi naozaj ľúto, že tu musia stáť opoziční poslanci a diskutujú iba opoziční poslanci prakticky o tom, ako plniť vládne, vládne sľuby alebo vládne priority, pretože ja keď si pozriem programové vyhlásenie vlády v časti Zdravotná politika, tak tá je slovom pacient naplnená od A po Z, od začiatku po koniec. Pacient bude stredom celého snaženia, chceme vrátiť pacienta do centra poskytovania zdravotnej starostlivosti, chceme určiť cestu pacienta, chceme zlepšiť manažment pacienta, no ale zatiaľ teda som nevidel žiadne návrhy, nevidel som ani diskusiu o tom, že by ministerstvo teda niečo navrhovalo.
Čiže toto je, ja to, ja to beriem ako prvú lastovičku. Chcem ukázať aj ministerstvu, ale aj odbornej obci, že jedna z najväčších, najväčších problémov je dostupnosť zdravotnej starostlivosti. A nie, neni to často ibaže tá fyzická dostupnosť, o tej by sa veľa vedelo rozprávať, o tej personálnej kríze, ktorú tu máme v zdravotníctve, ale o tej dostupnosti samotnej, že si predstavte situáciu, ktorá je podľa mňa bežná a zažívajú ju tisícky, tisíce Slovákov, Sloveniek. Prídete k všeobecnému lekárovi alebo máte nejakú zdravotnú ťažkosť, v tom lepšom prípade sa k tomu všeobecnému lekárovi dostanete. Vyjdete z dverí von, skončíte s výmenným lístkom k špecialistovi a neviete, teda máte tam napísaného iba špecialistu a aké vyšetrenie sa požaduje, a vy teraz neviete, kam sa obrátiť, neviete vôbec, čo urobiť, keď niekoho náhodou aj poznáte, že niekam sa chcete obrátiť, tak máte plno, alebo, ja neviem, musíte čakať mesiace na nejaký termín, prípadne musia byť nejaké, za poplatok sa viete možno dostať k tomu lekárovi. To je obrovský problém.
Čo sa týmto zákonom snažím ja adresovať, je to, že, že niekto by tu mal, snažím sa zaviesť povinnosť, že niekto by tu mal mať zodpovednosť za tú cestu alebo za ten manažment pacienta. V súčasnom systéme, v ktorom si ja myslím, ako je nastavený, by túto zodpovednosť mali mať práve zdravotné poisťovne. Žiaľ, zdravotné poisťovne majú stále najlepšie dáta o poskytovateľoch, majú najlepšie dáta o zmluvách, o kapacitách týchto poskytovateľov, vedia priamo vplývať na tie kapacity, vedia, na povinnosti tých poskytovateľov cez tie zmluvné podmienky. Ja si myslím, že jedna z tých povinností, a už to niektoré poisťovne aj v komunikácii s vyššími územnými celkami napríklad neformálne využívajú, ak sa na nich obrátia a je problém zohnať nejakého lekára, tak sprostredkovávajú. Ja si myslím, že jedna z tých povinností, lebo ten zákon dneska definuje, že zdravotné poisťovne majú povinnosť, a on je veľmi vágny, hovorí o tom, že majú povinnosť zabezpečiť nejakú zákonnú dostupnosť pre pacientov, nie je tam zadefinované, čo tá dostupnosť má byť. Ja si myslím, že jedno z tých dostupností je aj to, aby sa ten človek vôbec k lekárovi dostal, pretože veľmi pekne sa môžme tu baviť o kvalite, čo je to kvalita zdravotnej starostlivosti, ale ak sa k tomu lekárovi ani nedostanete, tak to je nulová kvalita. To je, to môžme hovoriť o úplnej absencii kvality a o úplnej absencii dostupnosti.
Takže ja týmto zákonom navrhujem, aby sa zaviedla povinnosť pre zdravotné poisťovne zabezpečiť poistencom a poistenkám termín u konkrétnym špecialistov, ak si ho nevedia zabezpečiť sami a požiadajú o to, aby im ho zdravotná poisťovňa zabezpečila. Ako som už spomínal, som presvedčený o tom, že v zdravotnej poisťovni majú najlepší prehľad o tom, akú majú zabezpečenú sieť, aké majú kapacity tí lekári, a neurčuje sa im momentálne ani konkrétny spôsob, môžu si určiť, či to budú vybavovať nejakými informačnými systémami, alebo inými systémami, ktoré si oni zabezpečia, nejaké procesy, to už nechávame na nich úplnú voľnosť. Ale myslím si, že sú tým najvhodnejším adeptom na to, aby toto mohli zabezpečovať. Ďakujem.

Ja budem veľmi stručný a chcem naozaj zdôrazniť to, čo som hovoril viackrát, že obsah toho vzdelávania sa nemení. Mení sa tá formálna väzba, kto je iba zamestnávateľom, čiže, čiže, tu, či je zamestnaný v ambulancii, alebo v nemocnici, ten lekár musí absolvovať rovnakú cestu tým systémom, aby sa dostal do tej ambulancie. Rozdiel, ja súhlasím s tým, že mala by tu byť diskusia o širšej reforme toho vzdelávania a túto diskusiu by mala viesť asi ministerka a mala by nám predstaviť nejaké, nejaké zákony. Zatiaľ žiadne zdravotnícke zákony okrem odkladu reformy som teda v parlamente nevidel, preto je zaujímavé, že opozícia tu sama so sebou diskutuje o tom, že ako by ministerstvo vlastne malo robiť širšiu reformu, a my tu robíme nejaké opatrenia za ne.
A druhá vec, to, čo si hovoril aj o tých zahraničných prístupoch, že tam sú zamestnávatelia iba výhradne nemocnice, ale zároveň rozdiel medzi Slovenskom a zahraničím je ten, že oni majú oveľa viac motivačných prístupov a zároveň aj na fakultách už sa viac učia napríklad o tom, že čo je to napríklad práca v ambulancii, že tam oveľa viac majú tých ako kebyže spôsobov, ktoré ženú tých ľudí do tých ambulancií, ktoré, ktoré ich ako kebyže zvýhodňujú. Tuto na Slovensku nemáme nič. Tuto, tuto, tuto vlastne tým, že prvýkrát, že čo sa s nejakou prácou stretne lekár, aj teoreticky, aj prakticky, je iba v nemocnici. My zároveň nemáme nikoho, kto by mal záujem na to, vysvetliť tomu lekárovi, že naozaj choď do ambulancie, to nie je len medicína, to je aj podnikateľské riziko, to je aj to, že sa musíš aktívne starať, robiť nejakú prevenciu, aktívne pracovať komunitne s tou, s tou, s tým svojím kmeňom. Čiže ja čo hovorím, je, že to je podľa mňa vec pohľadu, že čo chceme ako kebyže ktorú, ktorú z tých pút chceme zvýhodňovať, zosilňovať. Ja si myslím, že v súčasnosti je nutné zosilňovať to puto na tú ambulanciu, pretože tam naozaj máme že tie najväčšie nedostatky v našom zdravotnom systéme podľa mňa.
Ďakujem

Ďakujem za podporu. Ja by som, ja by som chcel zdôrazniť a doplniť teda kolegu Szalaya v tom, a chcem to naozaj zdôrazniť, že to, že niekto bude teraz zamestnaný v ambulancii, že ho bude zamestnávať aj ambulancia, nielen nemocnica, zároveň tam zostáva tá možnosť, že môže byť zamestnaný v nemocnici, to neznamená, že my nejak meníme tú prax. Ten človek, aj keď bude zamestnaný v ambulancii, tak to znamená, že rovnako bude musieť cirkulovať v nemocnici, rovnako bude musieť absolvovať všetky predpísané náležitosti, ktoré mu teraz v súčasnosti dáva zákon, len mne prekáža to, že... viete, aj samotná... ja si pamätám, že jednou z najväčších predvolebných tém bolo, že tu máme obrovskú pediatrickú krízu, ako nevieme pediatrov dostať do ambulancií, ako, ako nevieme všeobecných lekárov dostať do ambulancií. Oproti ostatným vyspelým krajinám my máme dvojnásobne menej oproti celkovému počtu, čo sa týka percent lekárov, ktorí sa rozhodnú ísť do ambulancií. A už tobôž do tých všeobecných a pediatrických. A my, síce je to kvapka v mori, sa to môže zdať ako kvapka v mori, ale pre tých ľudí je to dôrazný signál, že štát chce podporovať, aby to, aby šli do ambulancií. No a my, naopak, ideme úplne opačným smerom a začneme robiť kroky na to, aby sme to ešte sťažovali, aby, aby sme im ukazovali, že tak tie ambulancie nie sú asi také preferované, že možno predsa len by sme mohli ísť, by ste mohli ísť do tých nemocníc. A ja si myslím, že tie nemocnice momentálne majú oveľa väčšie garancie pre tých lekárov, čo sa týka začínajúcich, zamestnanecké pomery a podobne, garantované platy, že naozaj musíme sa zamyslieť nad tým, že keď chceme fungovať ako zdravotníctvo ako vyspelé západné krajiny, tak potrebujeme prichádzať s opatreniami, ktoré tých lekárov, naopak, budú lákať do tých ambulancií.
Ďakujem.