Dobrý deň, vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, ctení kolegovia, samozrejme, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kým moja kolegyňa Dana Kleinert rozprávala o tomto návrhu z pohľadu samosprávy, samo osebe je to vicestarostka Starého Mesta Bratislavy, rozprávala o obsahu samotného návrhu, tak aby som sa v závese po nej neopakoval, vo svojom vystúpení som sa rozhodol, že sa zameriam na zdravotný a environmentálny rozmer dopravy a na to, čo nutne potrebujeme v sídlach, a to je utlmovať individuálnu automobilovú dopravu a podporovať rozvoj udržateľnej mobility, a práve v týchto kategóriách mi pri tomto návrhu, cestnou terminológiou, bliká kontrolka.
Isto to máte všetci pomerne v čerstvej pamäti, nebolo to až tak dávno, na predchádzajúcej schôdzi sme tu veľmi intenzívne a často počúvali o masívnom porušovaní ľudských práv. A ak teda rešpektujeme Ústavu Slovenskej republiky, čo teda verím, že všetci rešpektujeme, a ak rešpektujeme univerzálne ľudské práva, čo teda tiež verím, že všetci rešpektujeme, tak právo na čisté zdravot.. na zdravé a čisté životné prostredie je základné ľudské právo a toto právo je na Slovensku, teda terminológiou z minulej schôdze, masívne porušované. Preto si opakovane v tomto pléne dovoľujem tvrdiť, že ako verejné zdravie, tak životné prostredie, aj udržateľná mobilita by mali byť v modernej krajine Európskej únie premiérskou témou, respektíve premiérskymi témami. No nie sú, pretože kvalita, respektíve v našej realite nekvalita ovzdušia je mimoriadny problém, ktorý na Slovensku dlhodobo neriešime, systémovo už vôbec nie a politicky pred týmto problémom zatvárame oči a sme si toho vedomí aj vďaka, v úvodzovkách vďaka, žalobe Európskej komisie. A áno, pôvodcom tohto enormného problému, ktorý pred sebou stále tlačíme, je aj, samozrejme, množstvo dopravných emisií. Je to náš celonárodný problém bez ohľadu na to, v ktorej aglomerácii sa človek nachádza od západu na východ, od juhu na sever, ale ak dovolíte, keďže vznik tejto legislatívy a tohto návrhu legislatívneho inšpirovalo hlavné mesto, tak na chvíľu ostaneme v Bratislave.
Nedávne meranie, mimoriadne meranie ukázalo, že vzduch v našom hlavnom meste Bratislave je mimoriadnym rizikom pre zdravie obyvateľov, obyvateliek, návštevníkov a návštevníčok. Toto meranie znečistenia ovzdušia v našom hlavnom meste realizovala skupina odborníkov a odborníčok z nemeckej organizácie Deutsche Umwelthilfe, ktorí a ktoré namerali mimoriadne vysoké hodnoty oxidu dusíka a ultrajemných častíc. A v prípade týchto ultrajemných častíc platí, že čím je tá častica menšia, tak tým hlbšie sa do organizmu vie dostať a spôsobiť o to väčšie zdravotné komplikácie. A tu hovoríme o naozaj širokom spektre zdravotných problémov vrátane problémov respiračných, napríklad astmy, cez poškodenie imunitného systému, cez poruchy neurologického vývoja, špeciálne pri deťoch, ale vedecky dokázané je tiež, že znečistenie ovzdušia môže u ľudí spustiť sériu duševných chorôb od schizofrénie cez bipolárnu poruchu až po depresiu. Znečistenie ovzdušia je hrozba pre všetkých ľudí bez rozdielu, no najvýraznejšie vie znečistenie ovzdušia zaťažiť zdravie detí, ako som spomínal, tehotných, ale rovnako mimoriadne postihuje ľudí v seniorskom veku a ľudí s chronickými chorobami. A tu sa hádam všetci zhodneme v tomto pléne, aj tí, ktorí a ktoré tu nie sú, že nemôžeme tento problém viac ignorovať, pretože vyvíja ďalší zbytočný tlak na náš aj tak už dosť výrazne vyčerpávaný zdravotnícky systém.
Aké je teda riešenie? Riešením rozhodne nie je nečinnosť a ignorácia faktov, ktorých sme si vedomí dlhé roky. Riešením určite nie je regulácia regulácie individuálnej automobilovej dopravy. A práve možnosť takejto štátnej regulácie prináša návrh zákona, o ktorom v tomto momente v tomto pléne rokujeme. Naopak, existujú kvantá dát a na vaše požiadanie rád dodám, kvantá dát, že podpora a rozvoj udržateľnej dopravy sú príležitosťou, a ono to bude znieť tak vznešene, až bilbordovo, sloganovo, ale naozaj lepší, kvalitnejší, zdravší a udržateľnejší život pre všetkých ľudí bez ohľadu na to, či žijú v mestách, alebo v obciach. A zároveň je dokázané a sú na to dobré príklady, že podpora udržateľnej mobility je zároveň impulzom pre lokálne podnikanie, na čo tiež existujú dôkazné dáta a dobré príklady, ktorými sa vieme inšpirovať. Nemusíme nič vymýšľať, stačí to len skopírovať. Všetky moderné a najmä zodpovedné vlády a samosprávy sa vydali na cestu priamej podpory udržateľnej mobility a podstupujú systematické politické kroky na to, aby rozvíjali verejnú dopravu a aby utlmovali a presmerovávali individuálnu automobilovú dopravu, špeciálne z historických centier miest.
Zavše si dovolím na tomto mieste uviesť jeden jediný príklad, ktorý je z kategórie tak blízko a tak strašne ďaleko. Máme ho kúsok, keď sa spustíme po Dunaji, tak sa dostaneme do Budapešti, ktorá získala minulý rok európsku cenu mobility. A ak sa pýtate, prečo Budapešť, tak Budapešť preto, pretože dnes je európskym lídrom dostupnosti bezpečnejšej a udržateľnejšej dopravy. Okrem mnohého iného, čo toto mesto robí v udržateľnej doprave, podčiarkujem, že Budapešť aktuálne buduje novú zónu na nábreží Dunaja, ktorá bude kompletne bez áut, priateľská k peším, k cyklodoprave, k športujúcim, k rodinám, ku mladým ľuďom, k ľuďom v seniorskom veku, ktorí chcú aktívne tráviť svoj voľný čas vo svojom rodnom, alebo v meste, v ktorom, ktoré navštevujú alebo v ktorom žijú.
Áno, pochopiteľne, aj tam bol proti týmto zmenám na začiatku masívny odpor. Aj tam odporcovia veštili dopravný kolaps, armagedon, koniec všetkého, koniec zemegule kvôli zmenám v doprave a ako isto viete, Budapešť naďalej stojí. Mesto investovalo veľké úsilie do toho, aby začalo utlmovať dopravu, aby mesto rozpohybovalo, rozbicyklovalo, aby mesto presadilo do verejnej dopravy, aby znížilo dopravné emisie, pretože Budapešť je mesto v tomto odvážne a dnes z tohto všetkého Budapešť profituje, pretože urobilo to, čo je po prvé nevyhnutné a po druhé využilo príležitosť.
Dámy a páni, v tomto pléne sedia župani, sedia tu vicežupani aj poslankyne, poslanci krajských, mestských, miestnych zastupiteľstiev a aj napriek tomu, že v mnohých veciach spolu nesúhlasíme, tak verím, že sa zhodneme na mále. A zhodneme sa na tom, že pre naše mestá, pre naše obce, pre našich obyvateľov a obyvateľky chceme iba a len to najlepšie. A verejné zdravie je podľa mňa jedna z kľúčových vecí, ktoré chceme pre ľudí na Slovensku. Hádam všetci chceme, aby sme námestia miest a ulice obcí vrátili ľuďom, deťom, komunitnému životu, aby tieto verejné priestory ožili, aby tam ľudia sa vracali, aby tam radi trávili svoj voľný čas a hlavne aby tam trávili čas bezpečne. Všetci do jedného a do jednej hádam chceme, aby sme kontinuálne zvyšovali bezpečnosť ľudí, atraktivitu našich verejných priestorov., zároveň aby sme zlepšovali úroveň verejného zdravia a tiež ruka v ruke s tým aby sme podporovali aj adaptačné opatrenia na klimatickú zmenu, ktorej dopady sú čoraz akútnejšie a agresívnejšie. To je jednoducho holý fakt. A k tomuto odo mňa len taká malá poznámka pod čiarou. Bez adaptačných opatrení v sídlach letné prívalové dažde, suchá či horúčavy jednoducho nezvládneme.
A preto chcem podčiarknuť, že práve centrá miest, a špeciálne na Slovensku, kde máme vybetónované eurofondové námestíčka, sú tie najcitlivejšie miesta pre dopady klimatickej zmeny a zároveň sú extrémnym rizikom pre verejné zdravie a má na to, samozrejme, priamy vplyv aj doprava. Veď si len spomeňte napríklad na minulé alebo predminulé leto. V letných horúčavách sa centrá miest mimoriadne prehrievajú a čím vzniká aj tzv. efekt mestských tepelných ostrovov, kde sú spevnené plochy často životu nebezpečné. Hádam nikomu z vás nemusím pripomínať, ako v lete stúpa počet záchranárskych výjazdov, keby sme tu mali Ferka Majerského, tak nám to potvrdí. Tie počty vieme vykázať tu a teraz. Len aby ste vedeli, o akých číslach rozprávame, minulý rok záchranári iba za mesiac jún riešili 3 364 kolapsov z tepla. A potom prišiel rovnako kritický júl a august.
No a keď sa vrátim ku znečisteniu ovzdušia, tak to na rozdiel od tých kolapsov z tepla je nie až tak ľahko vyčísliteľné, ale predsa máme na to mozgy a kapacity, ktoré to vedia vyčísliť, toho tichého zabijaka. Podľa oficiálnych štatistík si znečistené ovzdušie na Slovensku ročne vyžiada až 5 000 zbytočných predčasných úmrtí, špeciálne napríklad na kardiovaskulárne alebo respiračné ochorenia. No a systémovou politickou odpoveďou na toto by malo byť aj riešenie priamo v teréne. Riešenia, ktoré utlmia dopravu v sídlach, vytvoria prostredie pre lepší pohyb peších, pre kvalitnejšiu, modernejšiu, dostupnejšiu, bezpečnejšiu hromadnú dopravu napríklad.
Ale ani toto nie je našou realitou, dámy a páni. Včera sme tu rozprávali o tom, ako aj kolega Lackovič pred chvíľou hovoril, že v akom finančnom stave sú naše samosprávy. Tak si zoberme napríklad, lebo včera tu odznelo, že my progresívci žijeme v bratislavskej bubline. To nie je pravda. Zoberme si napríklad mesto Púchov. Mesto Púchov, ktoré je jedným z najzelenších miest na Slovensku, ktoré ide ukážkovým príkladom v mnohých environmentálnych aktivitách a robia to, musím povedať, až nad rámec toho, čo je štandardom na Slovensku, a teda ten štandard je dosť nízky, hej? Púchov buduje kvalitnú segregovanú cyklistickú infraštruktúru. Púchov ako jedno z mála miest u nás na Slovensku poskytuje svojim občanom a občiankam bezplatnú hromadnú dopravu. Púchov tiež aktívne utlmuje individuálnu automobilovú dopravu v meste. A toto všetko robí, lebo to pani primátorka so svojím tímom považuje za jednu zo svojich priorít. A toto všetko robí aj napriek tomu, že mesto je finančne poddimenzované, presne tak ako iné samosprávy v tejto krajine. No a teraz si predstavte, že vďaka, alebo kvôli tomuto návrhu zákona má mesto ešte tŕpnuť, či náhodou neurobilo nejakú dopravnú úpravu, ktorá sa niekomu na ministerstve dopravy, nejakej komisii, bude zdať ako nevhodná a mesto za to, nedajbože, bude v budúcnosti platiť pokutu. Veď to je absolútny nonsens.
Na záver, aby som sa neopakoval, v skratke len pripomeniem, že tento návrh je v priamom rozpore s prijatým dokumentom strategického plánu rozvoja dopravy na Slovensku do roka 2030. Konkrétne teda ide proti cieľom udržateľného rozvoja, konkurencieschopnosti dopravných módov a zvyšovania bezpečnosti. A tiež chcem pripomenúť to, čo hovorila kolegyňa Kleinert, k akej vízii sa prihlásila vláda Slovenskej republiky a napísala si to vo svojom programovom vyhlásení. A ja to chcem odcitovať, pretože tam, v tom programovom vyhlásení, v kľúčovom dokumente tejto vlády stojí, citujem, že "vláda Slovenskej republiky chce podporovať rozvoj cyklistickej dopravy ako integrálnej súčasti udržateľnej dopravy s cieľom zvyšovania kvality života v mestách". A aha, skúška realitou. Realita je taká, že jedna jediná, veď nebudeme chodiť okolo horúcej kaše, jedna jediná cyklotrasa tu inšpirovala zákonodarcov, aby prišli s legislatívou, ktorá neprináša žiaden benefit, ani zdravotný, ani enviromentálny, ani finančný, ani antibyrokratický, a rozhodne nevytvára priaznivé ani povzbudzujúce prostredie pre utlmovanie dopravy a rozvoj udržateľnej mobility.
Práve naopak, dámy a páni, práve naopak. A chcem tiež pripomenúť ten odpor, ktorý voči tejto legislatíve od začiatku sledujeme, spomenúť to, že tento návrh prešiel, teda ja si nepamätám, že by niektorý návrh som videl, že by mal také rozsiahle rozporové konanie s desiatkami pripomienok od ZMOS-u, od únie miest, od ... od vyšších územných celkov, od SK8-čky ako takej, od verejnosti a pripomeňme si, že ten počet pripomienkujúcich bol naozaj extenzívny. No aj napriek tomu celému tu rokujeme o novele, ktorá nikomu nepomôže a takmer nikto ju nechce. Teda s výnimkou jej ideových otcov, samozrejme.
Ja chcem len na záver povedať, že právo šoférovať svoje auto naozaj v tejto republike ani na tejto planéte nie je ľudské právo, hej? A ja sa pýtam na záver to donutilovské: komu tím prospějete?
Ďakujem. (Potlesk.)
