Videokanál klubu

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi pokračovať v diskusii k návrhu novely zákona o športe.
Diskutujeme o návrhu, ktorý sa prezentuje ako krok vpred v oblasti športovej legislatívy, no v jeho jednotlivých častiach nachádzame opatrenia, ktoré v skutočnosti predstavujú krok späť, najmä v otázkach transparentnosti a zodpovedného nakladania s verejnými financiami.
Oceňujem, že je tu snaha riešiť viaceré problémy aplikačnej praxe, ale nemyslím si, že tento spôsob je najšťastnejší. Z úst pána ministra sme mohli počuť, že zákon prináša iba kozmetické úpravy. Na jednej strane s pánom ministrom Keketim súhlasím, že mohli byť s kolegami a kolegyňami na zbytočnom ministerstve športu trochu ambicióznejší, na druhej strane nemožno niektoré obsiahnuté zmeny takto bagatelizovať, pretože až tak kozmetické nie sú.
Na úvod si povedzme, že šport nie je len otázkou reprezentácie krajiny v zahraničí či zábavou pre diváctvo. Ide o oblasť, ktorá každoročne hospodári s významným balíkom verejných financií, a preto si zaslúži aj primerane dôslednú kontrolu. O to viac, keď súčasné politické vedenie urobilo zo športu víťaza konsolidácie. Vláda naliala do športu Dankom vytrucované desiatky miliónov eur navyše a plánuje v tom pokračovať aj v roku 2025. Samozrejme, vítam, že šport získal peniaze pre svoj rozvoj, no myslím si, že ministerstvo malo mať ambíciu najskôr vylepšiť systém, až potom doňho liať financie. Nie, ako sa vyjadril pán minister, parafrázujem, do športu sme naliali viac peňazí a teraz sa pozrieme na ich efektívne využívanie. Má to byť presne naopak. Keď už je šport vyvolený a konsolidačné snahy sa mu zďaleka vyhýbajú, je nešťastné oslabovať kontrolné mechanizmy a transparentnosť a vyhodnotenie efektívnosti odkladať na inokedy. Práve dôvera verejnosti v to, že financie sú spravované zodpovedne, je teraz kľúčová. Novela zákona o športe môže túto dôveru naštrbiť.
V nasledujúcich bodoch rozviniem, prečo považujem viaceré body novely za škodlivé. Vopred avizujem, že na konci príspevku prečítam môj krátky pozmeňujúci návrh, ktorým by som rada zmiernila aspoň niektoré negatívne dopady.
Kontrola nad využívaním verejných zdrojov je nástrojom napĺňania verejného záujmu v športe. Novela však prináša viaceré body, ktoré tento nástroj oslabujú, napríklad novela navrhuje zvýšiť hranicu povinnosti auditu účtovnej závierky z 250-tisíc eur na 800-tisíc eur príjmu z verejných zdrojov. Tento krok je obzvlášť problematický, pretože dramaticky znižuje počet športových organizácií, ktoré budú povinné mať tento audit. Ak vezmeme do úvahy, že tieto organizácie hospodária so slušnými sumami od daňových poplatníkov, ide aj o morálnu otázku a nielen transparentnosť samotnú. Na prvý pohľad sa tento krok môže zdať ako logické zníženie byrokracie, avšak aká je cena za toto odpustenie povinností? Argumenty v dôvodovej správe uvádzajú, že zmena prinesie ročnú úsporu približne 90-tisíc pre všetky dotknuté organizácie. Táto suma však bledne závisťou v porovnaní s potenciálnymi stratami, ktoré môžu vzniknúť v dôsledku nezistených finančných nezrovnalostí alebo nehospodárneho nakladania so zdrojmi. Ak je to pre mnohé športové organizácie príliš zaťažujúce, tak im s tým pomôžte, predovšetkým tým najmenším. Neoslobodzujte však od povinnosti drvivú väčšinu zväzov, pre ktoré nie je náklad na účtovnú závierku zásadnou položkou rozpočtu. Mať v poriadku účtovnú uzávierku a výročnú správu je adekvátnou požiadavkou štátu, ak niekomu poskytuje na fungovanie verejné zdroje.
Ďalším krokom je zvýšenie limitov pre povinnosť zriadiť funkciu kontrolóra zväzu zo súčasných 50-tisíc na pol milióna eur. Tento návrh opäť oslabuje drvivú väčšinu organizácií od povinnosti zabezpečiť túto internú kontrolnú rolu. Kontrolór zabezpečuje dohľad nad finančnými tokmi, nad dodržiavaním predpisov a efektívnym hospodárením. Jeho absencia v organizáciách môže vytvoriť vákuum, v ktorom bude zodpovednosť za hospodárenie ohrozená. Štát musí čo najskôr nahradiť desiatky kontrolórov, ktorí budú zrušení, má posilniť troch zamestnancov úradu hlavného kontrolóra o ďalších úradníkov, ale ja sa pýtam, či to bude stačiť. Ak by ste chceli toto opatrenie uchopiť ako pomoc najmenším zväzom, nemám s tým najmenší problém. No s hranicou 500-tisíc eur rozhodne nie. Väčšina malých zväzov hospodári práve so sumami do 50-tisíc eur, preto vo svojom návrhu navrhujem navýšiť predmetný limit na trojnásobok, teda z 50-tisíc na 150-tisíc eur. Tým zbavíme povinnosti mať kontrolóra iba športové organizácie s tými najnižšími rozpočtami.
Novela prináša aj uvoľnenie pravidiel týkajúcich sa konfliktu záujmov, čím otvára priestor pre klientelizmus a rodinkárstvo, ktoré sú problémom aj v športe. Navrhované zmeny umožňujú, aby dodávateľmi tovarov a služieb pre športové organizácie mohli byť osoby alebo firmy, ktoré sú priamo prepojené na členov organizácie. Tento krok je zásadným oslabením základných princípov transparentnosti a rovnosti v obstarávaní. Pripomeňme si, že športové organizácie neraz narábajú s veľkými objemami verejných zdrojov. Ak zmiernime pravidlá pre konflikt záujmov, vytvárame priestor na to, aby rozhodovanie o využití týchto zdrojov nebolo založené na kvalite alebo cene, ale na osobných vzťahoch a známostiach.
Predkladatelia tvrdia, že v malom prostredí Slovenska je konflikt záujmov nevyhnutný, pretože sa všetci poznáme, čo platí aj v športe. Tento argument je nielen nepresvedčivý, ale aj nebezpečný, pretože normalizuje jav, ktorý v konečnom dôsledku škodí rozvoju, škodí zdravým vzťahom, férovosti a dobrej správe v športových organizáciách. Aj v malých komunitách je potrebné nastavovať pravidlá tak, aby sa predišlo zneužívaniu osobných vzťahov. V opačnom prípade riskujeme stratu dôvery v samotné športové organizácie. Nedôvera a konflikty založené na pocite nespravodlivosti a podozreniach z rodinkárstva trápia nejeden športový zväz. Niektoré až natoľko, že svoju frustráciu zo vzťahov vo zväzoch a kluboch riešia cez médiá a sociálne siete. Myslím, že po skúsenostiach v kulturistike, kanoistike, hokeji a inde teraz nie je čas na prílišné uvoľňovanie pravidiel. Nechajme ich tak, ako sú definované dnes.
Ďalším problémom je návrh, ktorý umožňuje organizáciám s pozastavenou spôsobilosťou prijímania verejných financií odstrániť tieto nedostatky bez rizika nevyplatenia financií. Tento krok znižuje tlak na organizácie, aby dodržiavali pravidlá, a posilňuje dojem, že nedostatky nebudú nijako sankcionované. Väčšina organizácií s týmto problém nemala a nemá. Na koho podnet táto zmena vznikla? Nevidím dôvod, aby takáto sankcia bola zo zákona odstránená pre pár ojedinelých hriešnikov. Ešte dodám, že ani podľa súčasnej úpravy zväzy o financie zo štátu neprišli a boli im poskytnuté cez národný športový projekt.
Vo štvrtok minulý týždeň sa na ústavnoprávnom výbore objavila aj jedna systémová úprava týkajúca sa financovania športu mládeže. Pôvodný návrh určoval zväzom povinnosť rozdeliť svojim klubom na šport mládeže minimálne 20 % podľa počtu športovcov a športovkýň do 23 rokov. Išlo o navýšenie 5 % oproti súčasnej úprave, čo som, samozrejme, uvítala ako systémové peniaze na mládež. Žiaľ, zmena z minulého štvrtka navrhnutých 20 % rozdelila na 10 plus 10 %. Kluby tak majú garantovaných len prvých desať percent na mládež, u zvyšných desať percent je značný priestor na svojvôľu zväzu. Niektorým klubom môže zväz poslať 10 % a iným môže poslať viac. Podľa akých kritérií? To zákon nehovorí. Toto už za dobré nepovažujem, lebo o tom, koľko kluby dostanú, rozhodne zväz, nie štát. Ak štát chce, aby zväzy na mládež dávali viac, mal tento povinný príspevok klubom zvýšiť na minimálne 20 % bez ďalších nejasných pravidiel.
Ako ilustráciu použijem príklad z praxe. Minulý týždeň sme boli na výjazde na Spiši, kde sme sa stretli so športovými funkcionármi dvoch mestských klubov. Ani jeden z týchto klubov necíti podporu od štátu, ktorá im príde cez zväzy. Dokonca od Slovenského futbalového zväzu nepríde nič, od Slovenskej basketbalovej asociácie príde do klubu približne päťtisíc eur na všetkých hráčov do 23 rokov. Je to smiešna položka z celkových nákladov na trénerov, výjazdy, dresy a podobne. Kde sú tie systémové peniaze na mládež? Prečo aj tieto peniaze deťom a mládeži beriete?
Jedným z deklarovaných cieľov novely je zjednodušenie pravidiel pre sponzorské zmluvy, čo má podporiť investície a súkromné zdroje do športu. To, samozrejme, vítame, len si treba uvedomiť aj to, že aj sponzori by uvítali viac transparentnosti a pravidiel, presný opak toho, čo spôsobí táto novela.
Ako som spomenula v úvode, sám minister športu považuje zmeny v novele za kozmetické. Viem si predstaviť ambicióznejšie a systémové zmeny, treba ale uznať, že zákon o športe je ten typ zákona, ktorý treba priebežne prehodnocovať a dolaďovať na základe skúseností z aplikačnej praxe. Treba vyladiť benefity a povinnosti tak, aby mali športové organizácie dosť priestoru na svoj rozvoj, napĺňanie vízie aj projekty. Znižovanie byrokracie a zjednodušenie pravidiel je cieľ, ktorý si zasluhuje podporu. Avšak ak sa tieto ciele dosahujú na úkor transparentnosti, kontroly a zodpovedného nakladania s verejnými financiami, cena je príliš vysoká. Predložená novela prináša viacero rizík a je našou povinnosťou na to upozorniť.
Teraz prečítam pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Prosím o zastavenie času.(Vstup predsedajúceho.)

Gašpar, Pavol, podpredseda NR SR
Prosím zastaviť čas pani poslankyni.

Nash, Natália, poslankyňa NR SR
Pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Natálie Nash a poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dávida Deja a Viliama Tankóa k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 519.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme nasledujúci pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 519. Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny.
V čl. I sa vypúšťajú body 16 a 17.
Ostatné novelizačné body sa v článku I primerane prečíslujú.
V čl. I bod 19 znie:
"19. V § 10 ods. 1 v druhej vete sa suma "50 000 eur" nahrádza sumou "150 000 eur".
V čl. I sa vypúšťa bod 34.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
4. V čl. I 67. bode v § 55 ods. 1 písm. c) sa suma "10 000 000 eur" nahrádza sumou "5 000 000 eur".
5. V čl. I sa vypúšťa bod 80.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som.

Chcel by som tiež upozorniť na nedávnu skutočnosť, ide o prieskum, ktorý realizovala Slovenská akadémia vied v spolupráci s Prírodovedeckou fakultou Univerzity Komenského a zber dát realizovala agentúra FOCUS. Tento prieskum sa špecificky venoval generačnému prenosu viery v našej spoločnosti. Z výsledkov tohto výskumu, ktorý skúmal aj to, akú podobu vzťahu štátu a cirkví si občania na Slovensku prajú, vyplýva, že takmer polovica, asi štyridsať... vyše 47 % opýtaných nie je spokojná s existujúcim spôsobom financovania cirkví a náboženských spoločností štátom a praje si zmenu.
V tejto skupine tých 47 % sú ľudia s rôznym názorom na to, ako by malo vyzerať financovanie cirkví zo strany štátu. Pomerne veľká skupina osôb z tohto prieskumu, z tej vzorky výskumnej, takisto odpovedala, že si myslí, že cirkvi by mali byť zodpovedné za financovanie svojej základnej prevádzky samé, a teda prijateľný model pre túto skupinu ľudí je taký, že členovia cirkví alebo náboženských spoločností by sami znášali finančné náklady na platy svojich duchovných a prevádzku. Takže aj tento výskum jasne hovorí, že predkladaný návrh ide proti dátam, proti trendom v spoločnosti, a preto ho my v Progresívnom Slovensku nepodporíme.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, milí kolegovia, ospravedlňujem sa, trošku som zadýchaný. Rád by som zareagoval na predložený návrh a to v tom zmysle, že je to návrh, ktorý predpokladá ešte väčšie zvyšovanie finančného príspevku pre cirkvi, než ako tomu bolo v doterajšej podobe zákona o finančnom príspevku pre cirkvi. Ide proti trendom, ktoré sú jasné, preukázateľné v spoločnosti, totiž že nám klesá počet ľudí, ktorí sa hlásia k niektorým z registrovaných cirkví a náboženských spoločností. Máme tu teda situáciu, kedy používame verejné zdroje na podporu, na zväčšujúcu sa podporu stále zmenšujúcej sa skupiny veriacich. Myslím si, že tento návrh je preto nezodpovedný voči verejným financiám.
Je takisto nezodpovedný voči veľkej skupine ľudí, ktorí v našej spoločnosti sa nehlásia ku žiadnej z registrovaných cirkví alebo náboženských spoločností. Rovnako je nespravodlivý voči rastúcej skupine ľudí, ktorí sa hlásia k náboženskej viere, ktorá však nemá možnosť získať status registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti.
Chcel by som tiež upozorniť na nedávnu skutočnosť, ide o prieskum, ktorý realizovala Slovenská akadémia vied v spolupráci s Prírodovedeckou fakultou Univerzity Komenského a zber dát realizovala agentúra FOCUS. Tento prieskum sa špecificky venoval generačnému prenosu viery v našej spoločnosti. Z výsledkov tohto výskumu, ktorý skúmal aj to, akú podobu vzťahu štátu a cirkví si občania na Slovensku prajú, vyplýva, že takmer polovica, asi štyridsať... vyše 47 % opýtaných nie je spokojná s existujúcim spôsobom financovania cirkví a náboženských spoločností štátom a praje si zmenu.
V tejto skupine tých 47 % sú ľudia s rôznym názorom na to, ako by malo vyzerať financovanie cirkví zo strany štátu. Pomerne veľká skupina osôb z tohto prieskumu, z tej vzorky výskumnej, takisto odpovedala, že si myslí, že cirkvi by mali byť zodpovedné za financovanie svojej základnej prevádzky samé, a teda prijateľný model pre túto skupinu ľudí je taký, že členovia cirkví alebo náboženských spoločností by sami znášali finančné náklady na platy svojich duchovných a prevádzku. Takže aj tento výskum jasne hovorí, že predkladaný návrh ide proti dátam, proti trendom v spoločnosti, a preto ho my v Progresívnom Slovensku nepodporíme.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán kolega, že si to takto komplexne zhrnul, ja by som len pridala, že včera sme tento návrh zákona mali aj na ľudskoprávnom výbore, kde zastupovala ministerstvo vnútra pani štátna tajomníčka Kurilovská, a teda ona, my sme sa jej výslovne pýtali na to, ako trebárs bude nastavený mechanizmus toho, ak nebude niekto, ten žiadateľ súhlasiť s tým vymedzením limitovanej informácie, ako bude fungovať ten odvolací mechanizmus, a ani ona nám to nevedela vysvetliť. Nakoniec teda po porade sa zhodla, teda povedala, že vraj teda takže môžeme sa obrátiť na súd, takže to bolo vysvetlenie. Čiže v podstate tu občanom bude hroziť to, že sa budú pri rýchlosti nášho súdnictva roky súdiť o to, že či niečo je, alebo nie je limitovaná informácia a že či to tam má byť zaradené alebo sprístupnené.
Taktiež sa obávam, že potom naozaj že tam môže byť svojvôľa, že informácie, ktoré niekto nebude chcieť, aby širšia verejnosť vedela, jednoducho nebudú sprístupnené. A správne si upozornil na všetky tie ostatné riziká, a preto by v tejto časti podľa mňa mal byť tento návrh zákona určite prepracovaný.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja budem mať tiež pozmeňovací návrh, ktorý potom na záver upozorním a prečítam, prednesiem. Ešte predtým, než sa k nemu dostanem, mi dovoľte, prosím, nejaký úvod k tomu, potom možno aj širší kontext.
Ja som už v rámci prvého čítania pred pár týždňami hovoril o tom, že je potrebné dať pozmeňujúci návrh a upraviť vec a budem konkrétny. Ide o väčšiu zľavu z mýta autobusom, respektíve verejnej autobusovej doprave. Ten širší kontext určite všetci poznáme. A tu ide o to, že zvýšenie sadzby mýta sa častokrát chybne interpretuje tak, že nebude mať dosah na bežných ľudí, ale predovšetkým kamionistov. Avšak nezabúdajme na to, že mýto platí aj pre autobusy a zvýšenie sadzby mýta sa teda logicky môže prejaviť na cenách cestovných lístkov a to ide v rozpore s logikou motivovania ľudí využívať verejnú dopravu. Samosprávne kraje ako realizátori takzvaných tých dopravných služieb vo verejnom záujme, ako ich všetci poznáme, už roky rokúce apelujú na to, aby neplatili, pokiaľ je to možné, žiadne poplatky z mýta. Treba si uvedomiť, že pri platení mýta zo strany vúciek si štát v podstate prehadzuje peniaze z jedného vrecka – od samospráv – do druhého vrecka, ktorým je rozpočet ministerstva dopravy. My preto hovoríme, že nechajme tie peniaze radšej vúckam, ktoré teda buď nebudú musieť zvyšovať ceny lístkov, alebo ich zainvestujú do niečoho, čo je blízke ľuďom, napríklad nové autobusy.
Na druhej strane aj my chápeme, že platenie mýta motivuje dopravcov k obnovám vozových parkov, ale nezabúdajme na to, že novšie vozidlá platia nižšie mýto. Takže cestou, ktorou navrhujeme ísť, je zvýšiť zľavu, ktorú teraz autobusy pri platení mýta majú, a to zo súčasných 50 % na 70 %. Tých 20 % navyše vzniklo tak, že podľa dôvodovej správy dochádza k nárastu poplatkov o 40 %. Takže tým, že zvýšime zľavu na 70, docielime to, aby sa nárast cien mýta nedotkol bežných ľudí a aby sa toto zvyšovanie, ktoré má aj konsolidačné účely, nepremietlo na plecia prímestskej autobusovej dopravy.
Nechceme, pevne verím, nikto z nás zaťažovať občanov ďalším zvyšovaním poplatkov, drahšou autobusovou dopravou, drahšími cestovnými lístkami, drahším cestovným, ale mali by sme ich, naopak, motivovať využívať zelenú verejnú dopravu. Pretože drahšie mýto, drahšie cestovné sa ich, samozrejme, bytostne, bytostne dotkne a považujem za našu psiu povinnosť ich v tých ťažkých časoch, ktoré na budúci rok budú, ochrániť.
A že nehovorím len na základe nejakej teórie, ale už tá prax samotná nám ukazuje v uplynulých dňoch, že k výraznému zdražovaniu cestovného v autobusoch naozaj príde, pretože máme tu informáciu z 15. novembra, kedy Trnavský kraj informoval, že musí zopakovať súťaž na prímestskú autobusovú dopravu pre okresy Dunajská Streda a Galanta. Prihlásil sa totiž len jeden uchádzač a ponúkol o takmer 30 % vyššiu cenu, než bola predpokladaná hodnota zákazky. Čo sú teda veľmi zlé správy a veľmi zlé plány na budúce časy. Kraj predpokladal, že zákazku na roky ´26 až 2028 sa mu podarí vysúťažiť za 36 miliónov, ale napokon to teda bude, pevne verím, že nie, ale javí sa, že to bude minimálne o 30 % viac. Uvidíme teda, ako dopadne nová súťaž v rámci verejného obstarávania.
V rámci tohto celého teda mám pozmeňujúci návrh, ktorý má veľmi jednoduché odôvodnenie. Zavádzame obligatórnu povinnosť vlády Slovenskej republiky nariadením ustanoviť systém zliav zo sadzieb mýta a zavádzame, alebo navrhujeme zaviesť zákonom stanovenú minimálnu výšku zľavy zo sadzby mýta pre autobusy vzhľadom na verejnoprospešný účel cestnej hromadnej dopravy a za účelom predchádzania zdražovania cestovnej hromadnej dopravy pre cestujúcich občanov ako prípadný dôsledok zvyšovania sadzieb mýta.
A v tomto momente by som už poprosil zastaviť čas a predniesol by som pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mareka Lackoviča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 407.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač. 407.
V návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia:
1. V článku I v bode 13 v § 35 ods. 1 písm. b) znie:
"b) ustanoviť systém zliav zo sadzieb mýta za užívanie vymedzených úsekov ciest."
2. V čl. I sa za bod 13 vkladá nový bod 14, ktorý znie:
"14. V § 35 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
"(2) Výška zľavy zo sadzby mýta pre autobusy v nariadení vlády Slovenskej republiky podľa ods. 1 musí byť vždy najmenej vo výške 70 % zo sadzby vypočítanej podľa príslušných koeficientov."."
Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3.
Nasledujúci novelizačný bod článku I sa primerane prečísluje.
Pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne, skončil som.

Skôr takého technického charakteru, že bolo by vhodné potom nabudúce najskôr odôvodniť a potom prečítať samotný pozmeňovák, lebo momentom začatia čítania pozmeňováku sa vám zastavil čas. Pozmeňovák ste prečítali, potom ste už so zastaveným časom odôvodňovali, hej? Na to, že ste už takí matadori politickí, sme čakali, že takéto školácke veci sa už nebudú stávať.
Ďakujeme pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dva procedurálne návrhy.
Prvý, teda, aby o odvolaní pána predsedu Huliaka, teda ten návrh, ktorý sme prerokovali a nehlasovali, prebehlo tento štvrtok 20. novembra, 28. novembra o sedemnástej.
A teda druhý procedurálny návrh, aby všetky tie tlače týkajúce sa volieb do orgánov všetkých, 183, 459, 384, 456, takisto aby táto voľba prebehla vo štvrtok 28. novembra. Je to písomne už u pána predsedajúceho na stole, verím, že to je v poriadku.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, budem mať procedurálne návrhy dva.
Prvý je teda, aby sa body a tlače teda 183, 459, 384 a 456, čo sú všetky tie voľby, ktoré sú terminované na 10. decembra, aby tieto voľby prebehli štvrtok 28. novembra o sedemnástej. Dôvod je ten, že ako už štyri mesiace sme mali mať navolenú Radu RTVS a všetky tieto ďalšie, ďalšie orgány. Odsúvame to zo schôdze na schôdzu a je to, myslím si, že veľmi nedôstojné. Paralyzuje to tieto inštitúcie, a teda zvlášť by som vyzval klub SNS a zvlášť pána predsedu výboru pre kultúru a médiá Michelku, aby teda v tejto veci konal, lebo naozaj je to nedôstojné. To je teda prvý návrh.
A druhý návrh, pán predsedajúci, je, aby náš návrh, teda môj, poslankyne Mesterovej, Plavákovej, Stohlovej na odvolanie pána poslanca Huliaka z funkcie predsedu výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, ktorý je termínovaný tiež 10. decembra, aby toto hlasovanie prebehlo vo štvrtok 28. novembra o 17.00 h. Dôvod je ten, pán predsedajúci, však máme to prerokované, máme to, dokonca raz sme sa pokúsili o tom hlasovať, ja nevidím úplne dôvod na to, aby sme tri týždne čakali na to, aby plénum teda nejakým spôsobom o tejto veci rozhodlo. Je to normálne prerokovaná vec. Čo v tom len môže byť, že to sa takto odsúva? Naozaj. Človeku to až rozum neberie, že to takto tlačíme pred sebou, kolegovia. Tak povedzte, no.
Ďakujem veľmi pekne, mám to, samozrejme, aj písomne.

Ďakujem za slovo. Žiadam o zaradenie návrhu zákona o pomoci osobám zažívajúcim násilie a tiež návrhu uznesenia k Medzinárodnému dňu boja proti násiliu na ženách do programu 23. schôdze.
Odôvodnenie: Národná rada Slovenskej republiky by mala nielen odsúdiť všetky formy násilia na ženách, ale aj podniknúť konkrétne kroky k ochrane a pomoci ženám, ktoré ho zažili alebo zažívajú. Kolegovia a kolegyne vo vašich poslaneckých schránkach si nájdete takéto oranžové stužky, ktoré sme vám tam rozdali. (Rečníčka nadvihla ľavou rukou oranžovú stužku.) Je symbolickým gestom nosiť ich, ale ja vás žiadam aj o iné. Nestačí len dávať si na svoje sociálne siete statusy o tom, ako chcete pomáhať a podporovať ženy, ale spravte aj politické gesto, a síce podporte aspoň zaradenie týchto dvoch bodov do programu schôdze.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
No ja sa chcem poďakovať kolegom poslancom, že si dávajú tú prácu a reagujú a že tu vedú tú veľmi dôležitú diskusiu. Pán poslanec Dostál, to boli naozaj skvelé citácie a príklady, k tomu sa vlastne nedá veľa dodať.
Tých rozsudkov, ktoré sú relevantné pre túto situáciu, je viac než dosť, my to tu všetci vieme, veď sa o nich aj pomerne dosť veľa hovorilo, a teda ďakujem, že ich v celom tomto procese ozvučujete. Možno je to práve ten dôvod, prečo ja som stále nejakou malou troškou dúfala, že sa tu niekto spamätá a niečo s tým urobí, ale nestalo sa.
A tebe, Michal, ďakujem veľmi pekne, že, že napriek tomu, že to takto prišlo na poslednú chvíľu, tak ukazuješ, že strana HLAS sa jednoducho pridala k tomuto chaosu, pridala sa na legislatívnu úroveň strany SNS, ja vlastne nemám k tomu čo dodať, pretože si to naozaj vysvetlil veľmi vyčerpávajúco a priliehavo a táto celá situácia je pre mňa taká už nepochopiteľná a naozaj neverím, že v tejto sále, v tomto pléne nie je niekto schopný sa spamätať.