Videokanál klubu

Tak ďakujem veľmi pekne. No tak vážna téma a tak prázdne plénum, zvykajme si.
Čiže, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, spoločne s kolegom Michalom Sabom teda prinášame na túto schôdzu uznesenie, ktoré sa venuje téme kritickej infraštruktúry.
V Progresívnom Slovensku sa posledné roky v rámci iniciatívy Voda pre všetkých venujeme tejto tému a upozorňujeme na nedostupnosť a zlú kvalitu našej vody, ale aj na stav našich vodovodov a kanalizácii.
Počas Matovičovej vlády sme opakovane vyzývali ministerku Remišovú aj ministra Budaja, aby konali. Dnes vyzývame súčasné ministerstva, pretože situácia absolútne nezlepšila. Naopak, dostali sme sa do bodu, kedy investičný dlh, ako aj povedal kolega, dosiahol 10 mld. eur a na Slovensku máme stále cez 1 700 obcí bez kanalizácie a viac ako 400 obcí bez vodovodu. Ja mám, žiaľ, niekedy pocit, že to, čo nevidíme, čo je zakopané v zemi, nás jednoducho nezaujíma. No ak nezačneme konať, v budúcnosti nebude schopní sanovať všetky poruchy na potrubiach.
Minulé vlády Roberta Fica, žiaľ, túto tému absolútne podcenili. Tak ako, žiaľ, aj mnohé iné témy. Vodárenské spoločnosti na jednej strane potrebujú lepšie nastavenie fungovania a kontroly, na druhej strane sa vážne potrebujeme zaoberať ako je finančne pokrytá obnova a budovanie kritickej infraštruktúry. Spolu s kolegom Michalom Sabom sme za posledné roky navštívili naozaj veľké množstvo obcí po celom Slovensku. Rozprávali sme sa s desiatkami starostov a starostiek, ale komunikujeme teda intenzívne s Najvyšším kontrolným úradom, ktorý k stavu vodárenstva vydal viaceré správy, o ktorých už teda hovoril Michal. Neustále upozorňujeme zodpovedných ministrov na naliehavosť riešenia tejto situácie.
Nerozumiem tomu, ako je možné, že Slovensko malo k dispozícii stovky miliónov eur, no napriek tomu sme nesplnili ani tie ciele, ktoré sme si sami zadefinovali v plánoch rozvoja kritickej infraštruktúry. Už v roku 2015 sme mali mať odkanalizovanú väčšinu Slovensku, a teda o vodovodoch ani nehovoriac. Aj aktuálny Plán rozvoja verejných vodovodov aj verejných kanalizácii na roku 2021 až 2027 po prvé nemá finančné krytie a po druhé jeho plnenie aktuálne je na úrovni približne 5 %, a to sme teda už za polovicou rokov jeho plnenia.
Naozaj mám pocit, že opakujeme stále tie isté chyby. Ministri a štátni tajomníci a mnohí aj koaliční poslanci pritom niekedy skutočne až afektovane opakujú, že voda je život. Nevidíme však žiadne kroky aby situáciu riešili, akoby sami neboli súčasťou tejto vlády. Preto sme predložili aj toto uznesenie, ktoré reaguje na alarmujúce zistenia Najvyššieho kontrolného úradu v oblasti hospodárenia vodárenských spoločností, o ktorých teda už hovoril kolega.
Potrebujeme naozaj veľmi serióznu diskusiu o tak zásadnej téme, akou je pitná voda, akou je stav a budovanie kritickej infraštruktúry, lebo v roku 2025 je nemysliteľné – opakujem to a zdôrazňujem –, že viac ako 500-tisíc ľudí na Slovensku nemá bezpečný prístup k pitnej vode. To je teda približne 10 % obyvateľov naprieč celou krajinou od západu na východ, od severu na juh. A až 1,5 mil. – takisto zdôrazňujem – nemá dobudovanú kanalizáciu. Splašky z domov teda často končia v našich riekach, potokoch a na poliach. A čo to spôsobuje? Asi vieme všetci – zhoršujúci sa stav kvality pitnej vody.
Budovania obnova verejných vodovodov a kanalizácii na Slovensku sa podľa nás robí absolútne nekoncepčne. Nemôže sa predsa, stať aby obec, ktorá má sto metrov od hranice zablendované potrubie s pitnou vodou, viac ako osem rokov žiadala o finančné prostriedky na dobudovanie vodovodu. Ľudia v tejto obci majú každý rok v obdobiach sucha problémy s vodou, v studniach jej kvalitou, večer sa naozaj musia rozhodovať, či si spláchnu záchod, alebo sa osprchujú. Nehovoriac, že pre pitnú vodu si musia chodiť do obchodu. Neviem, kto z vás, kto tu sedíme, ale aj tí, čo tu teda aktuálne nie sú prítomní, si vie predstaviť, že by musel čeliť takýmto životným podmienkam.
Prieskum, ktorý sme realizovali medzi dotknutými obcami na Slovensku, nám ukázal nasledovné. Oslovili sme teda všetky obce, ktorých sa tento problém s vodou týka.
Súčasné verejné výzvy nereflektujú na skutočné problémy a potreby obcí. Situáciu komplikuje nevyhovujúca výška alokovaných finančných prostriedkov, napájanie na verejné vodovody a kanalizácie je bez koncepcie, ako som aj uviedla príklad obce tuná neďaleko na Záhorí. Obce sú nútené aj opakovane plytvať finančnými prostriedkami na projektové dokumentácie, ktoré nie sú v konečnom dôsledku podporené. Malé obce nemajú finančné prostriedky ani len na samotné projektové dokumentácie. Aglomerácie pod 2-tisíc obyvateľov sú často aj systémovo diskriminované, aj keď toto sa medzičasom teda zlepšilo. Predkladanie projektov je administratívne náročné a podmienky prípravy projektov nie sú konštantné.
A v neposlednom rade to, čo stále presadzujeme, odkedy sme aj spustili túto našu iniciatívu Voda pre všetkých nájdete aj všetky informácie na rovnakej stránke, Voda pre všetkých.sk. Stále hovoríme, že právo na vodu nemôže byť súťažou. Bezpečná pitná voda a trvalo udržateľné hospodárenie s ňou je základným predpokladom pre ekonomický a sociálny rozvoj, zatiaľ čo funkčný kanalizačný systém je neoddeliteľnou súčasťou ochrany vodných zdrojov.
Dovolím si uviesť ešte niekoľko konkrétnych príkladov, ktoré sme navnímali pri našich cestách po Slovensku a cez ktoré možno lepšie pochopiť, v akom katastrofálnom stave sa dnes nachádzame. Cez leto sme napríklad navštívili obec Tuhár, kde budovanie vodovodu trvalo 12 rokov, čiže 12 rokov to bol podľa starostu a jeho slov boj s úradmi, s byrokraciou, naháňanie peňazí. Čo bolo cieľom? Len aby sa zvýšila kvalita života ľudí – teda o to, o čo ide nám všetkým, ktorí tu dnes sme –, aby vôbec táto obec udržala v dedine aspoň to množstvo obyvateľov, ktoré tam má. A neviete si naozaj predstaviť tú radosť ľudí, s ktorými sme sa rozprávali čo to pre nich znamenalo, že keď im zrazu z kohútika v domoch tiekla pitná voda po 12 rokoch, odkedy teda starosta začal riešiť vodovod a položil prvé potrubie v obci. Ďalším príkladom je Obec Geča. Je to obec, ktorá je vzdialená približne 15 km od mesta Košice. Ide o novú výstavbu rodinných domov. Na začiatku výstavby bolo ľuďom prisľúbené, že najneskôr do dvoch rokov budú mať dobudovaný vodovod aj kanalizáciu. Dnes je to už viac ako päť rokov, situácia je tam aktuálne taká, že ľudia nemajú pitnú vodu, dokonca voda v studniach je zdravotne závadná. Malé deti sa nemôžu s touto vodou ani sprchovať, pretože majú kožné problémy. Pri odvoze odpadových vôd zase majú ľudia problémy s tým, aby vôbec mal kto tieto vody odviesť. Doslova musia kalkulovať, koľko vody míňajú, aby nezaplnili žumpu skôr, ako bude môcť prísť vozidlo, ktoré im teda tú žumpu odvezie. A ďalším obrovským problémom je cena, ktoré, vieme, že doslova z mesiaca na mesiac tieto ceny odvozov žúmp rastú. A opäť sa pýtam, či si niekto vie predstaviť takto fungovať.
Grinava je ďalší príklad, je to časť mesta Pezinok, kde ľudia nemajú kanalizáciu. Čiže tu približne 1 600 obyvateľov. Už takmer tri desaťročia čakajú ľudia na dobudovanie verejnej kanalizácie. Zodpovednosť za dobudovanie v tomto prípade zmluvou prevzala Bratislavská vodárenská spoločnosť. Tá však odkazuje ľudí na ministerstvo životného prostredia. Ministerstvo životného prostredia odkazuje ľudí na Bratislavskú vodárenskú spoločnosť. Jediné, čo sa udialo, je, že sa dobudovala jedna hlavná sieť na hlavnej ulici, a teda ostatní ľudia už čakajú cez 30 rokov. Ľudia sú doslova rukojemníci tejto situácie. A to hovoríme o okresnom meste a hovoríme o meste, ktoré leží neďaleko hlavného mesta.
Ročné náklady štvorčlennej rodiny, ktorá je pripojená na kanalizáciu v tejto časti Pezinka sú približne 160 eur. A rovnako veľká rodina, ktorá je odkázaná na odvoz žumpy, zaplatí ročne 900 euro. Čiže to je veľmi veľký rozdiel. Obyvatelia naozaj sú zúfalí, my s nimi aktívne komunikujeme, dokonca sa s nimi máme aj budúci týždeň stretnúť a aj touto cestou naozaj na mňa apelovali a prosili, aby, aby sa konečne zažalo v tejto veci a v tomto probléme ich konať. Problémom je, že veľa ľudí aj tu v časti Grinava nemá peniaze na to, aby proste realizovalo si vývoz, a opäť končia splašky, vieme kde, čiže v poliach, v potokoch a v studniach.
Ďalším príkladom, zase ktorý ilustruje inú situáciu, je Obec Poproč, v ktorej sme boli tiež cez leto. A v tejto obci neďaleko Košíc zase bol problém, že na potrubiach sa neustále opakovali poruchy, čiže obyvatelia v čase najväčších horúčav nemali dostupnú pitnú vodu cez potrubie, ale museli si chodiť pre vodu s nádobami do cisterny. Vodárenská spoločnosť keď aj opravu urobila, natlakovala potrubie, tak stalo sa to, že prasklo zase na inom mieste, a toto sa vlastne opakovalo približne tri týždne. A v takomto stave máme na Slovensku obrovské množstvo potrubí, ktoré sú po životnosti.
Investičný dlh, spomínal to tiež už aj kolega, máme dnes na úrovni 10 mld. eur. Pýtam sa, čo s tým.
Posledný príklad, ktorý uvediem, je, nedávno teda sme navštívili v rámci nášho výjazdového rokovania okres Rimavská Sobota. Obce v okrese Rimavská Sobota majú problém s kvalitou pitnej vody, tá predstavuje naozaj, kde to konštatoval aj úrad zodpovedný, zdravotné riziko. Ide o 37 obcí v okrese. Vláda im počas výjazdového rokovania prisľúbila pomoc. My sme teraz teda boli na tom výjazde, pýtali sme sa starostov, že čo sa odvtedy zmenilo, a asi vás neprekvapím, keď poviem, že nič. Pritom tento stav ohrozuje fungovanie základných a materských škôl, sociálnych zariadení, podnikania, ale aj bytovej výstavby.
Keby toľko energie, koľko dáva táto vláda do riešenia osobných sporov a ambícií jednotlivcov za posledné tri mesiace, čoho sme boli svedkami, venuje napríklad riešeniu problémov ľudí na Slovensku s dostupnosťou kvalitou vody a jej ochranou, tak verím tomu, že by sme sa nemuseli nachádzať v tomto stave, v akom sa dnes nachádzame.
A ja už teda iba na záver vás poprosím o podporu tohto uznesenia. Naozaj je to veľmi vážna téma. Verím tomu, že aj koaliční poslanci a poslankyne, možno sami ste tu niektorí z obcí, ktorých sa aj tento problém týka, a naozaj by som bola veľmi rada, keby apelujete na kompetentných mini... na zodpovedných ministrov, a aby sa tento problém začal riešiť, pretože naozaj je to obrovský problém, a ak sa riešiť nebude, tak nás čakajú veľmi zlé situácie, ktoré, budeme prekvapení, že keď nám tu začnú strieľať jedno potrubie po druhom, že bude problém tieto, tieto problémy na Slovensku riešiť.
Ďakujem veľmi pekne a to je všetko na záver.