Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, na úvod len v krátkosti opäť pripomeniem, že diskutujeme v režime, ktorý sa stáva pre túto vládnu koalíciu smutným štandardom - v skrátenom legislatívnom konaní. Vláda opäť obchádza pravidlá, opäť ignoruje odbornú diskusiu, zainteresovaných a aj verejnosti. Opäť do parlamentu prináša zásadné zmeny vo fungovaní právneho štátu bez toho, aby prešli riadnym legislatívnym procesom, nehovoriac o tom, že vládna koalícia nám ani v tomto skrátenom režime nedala možnosť vystúpiť a rokovali sme tu v prvý rokovací deň takmer do polnoci. Rovnako tu rokujeme aj dnes. Hanbite sa. Víkendovým rokovaním vlády či zásahmi do rozpravy nám vláda a vládna koalícia ukazuje, ako veľmi jej záleží na schválení tohto zákona pomsty. Dovoľte mi preto pripomenúť, že kritika tohto postupu nezaznela len z radov opozície. Znásilňovanie legislatívneho procesu si všimli aj dôležité autority našej krajiny. Chcem tu nahlas a zreteľne citovať slová generálneho prokurátora Slovenskej republiky Maroša Žilinku. Ten sa vyjadril veľmi jasne, na margo tohto skráteného konania povedal: "Či som sa na to pozeral sprava, zľava, zhora, zdola, jednoducho tam nevidím ani jeden z tých zákonných dôvodov." Žiaľ, ani názor generálneho prokurátora nie je pre túto koalíciu dostatočný dôvod na to, aby tento zákon stiahli. Jeho názor iba trápne prepočuli a odignorovali.
Vláda nám predkladá návrh na zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov a jeho nahradenie akýmsi poslušným úradníckym paškvilom. Pravý dôvod vláda zakrýva nánosom fráz o efektivite a zjednocovaní agiend. Ale nalejme si čistého vína. Organizácia VIA IURIS a jej výkonná riaditeľka Katarína Batková to pomenovala presne. Tento návrh nesie nespochybniteľné znaky zneužitia moci. VIA IURIS upozornila na do očí bijúci konflikt záujmov a na situáciu, kedy sankcionovaný orgán výkonnej moci, konkrétne ministerstvo vnútra, ktoré dostalo od úradu pokutu, presadzuje zrušenie inštitúcie, ktorá ho sankcionovala. VIA IURIS správne poukázala na to, že takýto postup hrubo porušuje princíp objektivity a férovosti verejnej moci. Páchateľ priestupku si píše zákon, ktorým poškodzuje policajta, ktorý ho prichytil. Toto veru nie je žiadna reforma, toto je deštrukcia princípov, na ktorých stojí právny štát.
Dôvodom na zrušenie úradu nie je šetrenie, ani efektivita, ani pomoc obetiam trestných činov. Dôvodom je, že nezávislý úrad bráni nepohodlných statočných vyšetrovateľov a policajtov, ktorých chcel minister pripraviť o prácu a príjem. Premiér Fico to po rokovaní vlády priznal aj sám, keď povedal, že úrad im zavadzia a komplikuje procedúry.
Tento kontext musíme vidieť v širších súvislostiach, na ktoré upozornila aj Transparency International Slovensko. Jej riaditeľ Michal Piško vníma tento krok ako pokračovanie demontáže právneho štátu. Podľa Piška nejde o izolovaný krok, ale o ďalšiu skladačku do mozaiky oslabovania protikorupčných nástrojov štátu, ktoré nasledujú po zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry a NAKA. Michal Piško varuje, citujem: "Ak návrh prejde, Slovensko sa spomedzi lídrov v systéme ochrany whistleblowerov prepadne medzi krajiny so systémom iba na papieri", koniec citátu. Vládne argumenty označuje Transparency International za nepravdivé a irelevantné. Aj z postoja Transparency je jasné, že ide iba o účelovú snahu vyrovnať sa s inštitúciou, ktorá je jednoducho nepohodlná, pretože si dovolila byť nezávislá a konať bez politickej objednávky.
Vláda nám tvrdí, že cieľom návrhu je odstrániť rozdrobenosť a spojiť agendu oznamovateľov s agendou ochrany obetí trestných činov. Tvrdí, že tým pomôže obetiam trestných činov. Ale čo na to hovoria tí, ktorí túto prácu robia denne? Zamestnanci Úradu na ochranu oznamovateľov spoločne napísali vláde otvorený list. V liste jasne varujú, že zlúčením agendy ochrany oznamovateľov a ochrany obetí trestných činov pod jednu inštitúciu bez adekvátneho finančného a personálneho zabezpečenia nie je možné dosiahnuť deklarované ciele. Zamestnanci úradu aj odborníci z praxe hovoria o riziku paralýzy oboch agiend. Ako som povedala v prvom čítaní, vláda týmto návrhom vytvára inštituciálneho mačkopsa, ktorý v konečnom dôsledku poškodí obe najzraniteľnejšie skupiny - obete trestných činov, ktoré budú na pomoc čakať dlhšie, a oznamovateľov korupcie, ktorí stratia reálnu ochranu. Vláda cynicky zneužíva obete trestných činov ako živý štít pre politické čistky a pomstu na vedení úradu.
Pozrime sa lepšie na to, ako chce vláda tento nový úrad riadiť a ovplyvňovať. Doterajší model bol ukážkou toho, ako má vyzerať nezávislosť a odbornosť. Predsedu alebo predsedníčku úradu vyberala odborná komisia. Vláda toto všetko ruší a zavádza model, kde predsedu alebo predsedníčku nového úradu bude voliť parlament priamo na návrh vlády. Tento krok vyvolal pobúrenie aj v zahraničí. Napríklad Whistleblowing International Nettwork spoločne s Európskym inštitútom pre whistleblowing v otvorenom liste varujú, že tomuto procesu vymenovania vedenia chýba zákonnosť, legitimita a demokratická integrita. Upozorňujú, že výsledkom bude jednoznačná politizácia úradu. Predseda alebo predsedníčka, ktorý vďačí za svoju funkciu vládnej moci, nebude mať nikdy odvahu ísť proti jej záujmom. Bude konať v súlade a s očakávaniami takej vlády.
Ešte nebezpečnejšie sú však procesné zmeny, ktoré sa dotknú konkrétnych chránených osôb. Návrh zákona zavádza podmienku takzvaného priameho súvisu oznámenia so zamestnávateľom. To v praxi znamená, myslím, že toto už aj vypustili, že asi ten priamy súvis. Skúmame to, dobre. Ale tak poviem, čo k tomu, dobre, tak ja len poviem, čo k tomu povedala Zuzana Petková, riaditeľka nadácie Zastavme korupciu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa Mesterová, nevyrušujte.
Nash, Natália, poslankyňa NR SR
Uviedla konkrétny príklad, ktorý ilustruje bezzubosť návrhu zákona. Citujem: "V praxi to znamená, že ak by sa napríklad úradník ministerstva zdravotníctva dozvedel o korupcii pri nákupe CT v nemocnici, nárok na ochranu by nemal", koniec citátu. Prečo? Pretože formálne je zamestnancom ministerstva, ale korupcia sa deje v nemocnici, ktorá je samostatným právnym subjektom. Týmto jedným ustanovením vylučujú z ochrany tisíce štátnych zamestnancov, ktorí vidia do machinácií v podriadených organizáciách, ale budú sa báť prehovoriť. Zuzana Petková to zhrnula ďalej jasne. "Nový zákon bude mať katastrofálne dopady na boj s korupciou, rozšíri sa korupcia, rozšíri sa rozkrádanie našich spoločných peňazí."
Ďalej chcem upozorniť aj na ďalší mimoriadne nebezpečný rozmer tohto návrhu, ktorým je skrytá retroaktivita. Mimovládne organizácie varujú, že nové pravidlá umožnia preskúmať a odňať ochranu aj ľuďom, ktorí ju získali v minulosti. K tomuto bodu zaujal zásadné stanovisko Právny inštitút, ktorý združuje viac ako 50 rešpektovaných osobností z justície a advokácie. Vo svojom vyhlásení experti zdôrazňujú, že spätné odoberanie už udelenej ochrany je v rozpore s ústavnou zásadou zákazu retroaktivity. V právnom štáte platí princíp legitímnych očakávaní. Ak by občan konal v dôvere v platný zákon, riskoval svoju kariéru a živobytie pre verejný záujem, štát nemôže spätne zmeniť pravidlá a povedať, pomýlili sme sa, už ťa nebudeme chrániť. To je pošliapavanie princípov právneho štátu. Je to jasný signál pre každého potenciálneho oznamovateľa do budúcnosti, že štát ho v tom nechá samého, ak sa vrchnosti jeho poctivosť nebude páčiť.
Neviem, či si vláda uvedomuje ďalšiu vážnu vec v súvislosti s týmto návrhom, ktorým je medzinárodný rozmer a riziko pre verejné financie. Európska komisia už prostredníctvom svojho hovorcu reagovala varovaním a pripomenula, že smernica EÚ o ochrane oznamovateľov jasne vyžaduje, aby orgány vybavujúce podnety boli autonómne a nezávislé. Komisia avizuje, že po prijatí zákona ho bude analyzovať a akékoľvek zníženie úrovne ochrany bude predmetom posudzovania v rámci mechanizmu právneho štátu. Predložený návrh, kde vláda vyberá šéfa alebo šéfku úradu a odoberá kompetencie, túto nezávislosť popiera. Vláda návrhom porušuje takzvaný non-regression clauses doložku o neznižovaní úrovne ochrany. Vláda riskuje miliónové pokuty a zastavenie čerpania Plánu obnovy.
Pýtam sa, stojí ego ministra vnútra a jeho osobná pomsta za to, aby Slovensko prišlo o milióny eur určené na nemocnice, školy a cesty? Stojí mu to za medzinárodnú hanbu?
Keď v utorok koalícia posúvala svojimi 78 hlasmi tento návrh do druhého čítania, k parlamentu sa blížil pochod tisícov protestujúcich občanov a občianok. Keby sa koaliční poslanci a poslankyne nebáli vyjsť pred parlament, mohli si vypočuť skvelé vystúpenia rečníkov a rečníčok zastupujúcich mimovládne organizácie, odborníkov aj verejnosť. Z mnohých reakcií a odkazov protestu vyberiem len zopár. Úrad na ochranu oznamovateľov upozornil poslancov, že je to len na nich, či Slovensko zostane lídrom v oblasti ochrany oznamovateľov alebo sa stane odstrašujúcim príkladom. Zuzana Wienk, riaditeľka občianskeho združenia Bystriny a podujatia Biela vrana povedala, že spôsob, akým sa ruší Úrad na ochranu oznamovateľov, nepatrí do Európy. Ján Mazák, bývalý predseda Ústavného súdu odkázal, že ak sa schváli tento zákon, potom ako bývalý predseda Ústavného súdu verí, že prezident a Ústavný súd zabránia demolovaniu nášho ústavného a právneho systému. Novinár Marek Vagovič odkázal hrôzovláde, že už dva roky likviduje všetko, čo jej stojí v ceste, že môže zrušiť úrad, ale pred pravdou neutečie. Šárka Zvěřina Trunkátová, predsedníčka českej protikorupčnej neziskovky Oživení podporila Zuzanu Dlugošovú, ktorá je podľa nej ženou na svojom mieste, pretože úradu vdýchla život. Organizátori protestu považujú rušenie Úradu na ochranu oznamovateľov za oslabovanie boja proti korupcii. Katarína Batková z VIA IURIS upozornila, že pre nových oznamovateľov bude omnoho ťažšie získať ochranu a trikrát si rozmyslia, či ešte nejakú protispoločenskú činnosť nahlásia. Michal Piško z Transparency Internacional Slovensko povedal, že protestom vysielajú jasný signál politikom, že majú chrániť oznamovateľov a nie korupciu. A Zuzana Petková z nadácie Zastavme korupciu vyzvala protestujúcich, aby politikom, ktorí zahlasovali za zrušenie úradu v prvom čítaní, zapískali na píšťalky tak hlasno, aby ich počuli aj po ceste domov.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, tento zákon nie je o reforme, ale o zastrašovaní. Vláda a koalícia sa boja ľudí, ktorí majú odvahu ozvať sa, boja sa nezávislej kontroly. Spoločenský dopad tohto zákona bude devastujúci. Nie, nie je to prehnané a nie sú to len politické frázy opozičných poslancov v tomto pléne. Snažila som sa v tomto príspevku citovať a parafrázovať zástupcov organizácií a inštitúcií práve preto, aby ste počuli, čo si o tomto vašom zákone pomsty myslí odborná verejnosť a občianska spoločnosť. Ak to nestačí, choďte sa opýtať ľudí, ktorí cez deň pred parlamentom držia štafetu s transparentnom "Chráňte oznamovateľov, nie korupciu". Striedajú sa tam aj ľudia, ktorých chráni Úrad na ochranu oznamovateľov, povedia vám svoje príbehy a neverím, že po ich vypočutí zahlasujete za tento zákon.
Ak tento zákon prejde, odkaz pre každého poctivého úradníka, úradníčku, vyšetrovateľku či zamestnanca bude jasný. Sklopte zrak, buďte ticho. Ak prehovoríte, tak dovidenia, tam sú dvere a nikto vám už nepomôže. Vraciame sa do čias, kedy sa korupcia tolerovala a statočnosť sa trestala likvidáciou kariéry. Preto vás žiadam v mene právneho štátu, v mene všetkých slušných ľudí v tejto krajine, ale aj v mene odborných kapacít, ktorých stanoviská som tu dnes citovala, stiahnite tento návrh. Prestaňte demontovať demokratické inštitúcie, ktoré chránia verejný záujem. Je pravda, že máte moc zrušiť tento úrad, je pravda, že máte moc prepisovať zákony, ktoré vám nevyhovujú, je pravda, že máte moc dosadzovať svojich ľudí na úrady, ale nemáte moc umlčať pravdu. Odvahu týchto ľudí neporazíte. Ďakujem.
