Videokanál klubu

Ďakujem za slovo.
Janka, vďaka za tvoje vystúpenie aj to, že si nasvietila ten pseudoargument konsolidácie, pretože tento pseudoargument konsolidáciou a efektívneho využívania peňazí pri novej inštitúcii, teda transformovanej inštitúcii kríva, lebo ono touto zmenou sa môže niečo ušetriť, okej, priznajme, že dalo by sa, ale poďme sa porozprávať radšej o tom, že čo všetko môže Slovenská republika stratiť vďaka tejto "transformácii", pretože Úrad na ochranu oznamovateľov, tak ako je dnes nadizajnovaný, ako funguje, je priamo naviazaný na ciele Plánu obnovy, je to konkrétne míľnik 16.1. A je iba absurdné, že spomínajúc Plán obnovy, tak sekcia Plánu obnovy si pred pár dňami od úradu vlády priamo pýtala argumentáciu, že ako tento návrh zákona obhájiť pred európskymi inštitúciami, čo je úplne absurdné, keď Plán obnovy si pýta argumentáciu, ako vlastne obhajovať legislatívu štátu, ale budiž. Prečo je to dôležité? No preto, lebo každú takúto výraznú zmenu a každý takýto zásah do míľnikov Plánu obnovy a odolnosti musí administratíva členskej krajiny konzultovať s Európskou komisiou vopred, ešte predtým ako vôbec k nejakej zmene príde, po prvé. A po druhé, musí preukázať, že tá zmena neoslabí ochranu finančných záujmov Európskej únie. A my dnes, síce po týždni rôznych varovaní nielen od nás od opozície, ale ďalších organizácií, inštitúcií a stakeholderov, sme svedkami, že strana HLAS zmäkčuje ten pôvodný návrh zákona, ale opäť raz stále nie sú odstránené všetky rizikové body návrhu, takže toto riziko, že vďaka, respektíve kvôli tejto legislatíve, ak prejde, ak ju pán prezident podpíše, bude Slovenská republika finančne tratiť a nielen finančne, ale aj reputačne a spoločensky, tak toto riziko stále ostáva.

Ďakujem za slovo.
Vážená kolegyňa Janka, vo svojom príspevku si veľmi presne až precízne zadefinovala rôzne problémy, o ktorých tu už bola reč, rôzne problémy, ktoré prinesie zrušenie tohto úradu. Ale zároveň si povedala aj o tom, že čo by vláda, ktorá chce bojovať proti kriminalite, proti korupcii, proti protispoločenskej činnosti, mohla urobiť. Čiže rozvíjať túto stratégiu ochrany.
Ten zákon je dosť komplikovane napísaný, musím povedať, komplikovane. Dal by sa zjednodušiť, dal by sa sprecizovať, dal by sa zefektívniť, ak by bola vôľa skvalitniť túto formu ochrany oznamovateľov. Celý koncept by sa dal skvalitniť, len nie, nie, tuto neni asi vôľa koalície, oni skôr chirurgickými zásekmi presne cielenými obmedzujú, znižujú efektivitu, zároveň sa tvária, ako kebyže má to byť v súlade s európskymi predpokladmi alebo v súlade s bojom efektívnym proti protispoločenskej činnosti, ale, ale to vidieť.
Tí, ktorí sa touto problematikou zaoberali profesne - či už bojom proti kriminalite, trestno-procesne, policajne alebo v tejto fáze, keď ešte len preventívne predchádzame - upozorňujeme, že aj Trestný zákon aj Trestný poriadok presne v tých momentoch, v tých malých drobných vetách sa mení jemne, veľmi jemne, možno laicky nepozorovane, ale problémy v tom efektívnom boji sú obrovské. To isté sa ide urobiť teraz. Stačí vymeniť šéfa a už to bude... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
Kolegyňa Hanuliaková hovorila o dvoch aspektoch, o tom ekonomickom a morálnom. Áno, naplno súhlasím, nemožno predsa porovnávať investíciu do prevádzkových nákladov Úradu na ochranu oznamovateľov s hodnotou, ktorú tento úrad svojou činnosťou pre spoločnosť zachráni.
Ale zároveň si položila otázku, v akej krajine chceme žiť a či chceme žiť v krajine, kde sa oplatí mlčať, mlčať pri pohľade na korupciu. Ja za seba môžem povedať, že chcem žiť v krajine, kde ľudia majú odvahu hovoriť o tom, že niekto porušuje zákon, že niekto kriví právo, že niekto korumpuje iných. A, áno, tí, ktorí obhajujú tento zákon, hovoria o tom, že veď tá ochrana oznamovateľov bude pokračovať aj v tom novozriadenom úrade.
Ja si ale myslím, že tá ruptúra, to prerušenie kontinuity, ktorú veľmi namáhavo, trpezlivo začal budovať ten nový úrad, že to prerušenie bude mať nedozierne následky na budovanie kultúry odvahy nemlčať pri pohľade na korupciu. A to si myslím, že je veľmi nebezpečné na tomto predkladanom zákone a je veľmi dôležité, aby sme hovorili aj o tejto škode, ktorú týmto prinášaný návrh spôsobuje.

Kolegyňa Hanuliaková Janka, veľká vďaka za to vystúpenie a vďaka za ten dôraz na ekonomický dopad tohto nešťastného zákona. Ako si správne povedala ty a mnohí predrečníci a predrečníčky pred tebou, ak raz otvoríme brány korupcii a tak, ako táto zmena zákona bude, nevyhnutne spôsobí, tak v praxi sa stane, že napríklad štátne zákazky, firmy, ktoré presadia svoje v štátnych zákazkách alebo uspejú v štátnych zákazkách len vďaka korupčnému správaniu, to dajú aj za viac peňazí aj menej kvalitný výrobok, my všetci zaplatíme zbytočne za zlé. Naopak, firmy s dobrými výsledkami, s kvalitným produktom neuspejú a ak tí ľudia navyše odídu z krajiny, tie ekonomické škody sa budú ešte len kumulovať.
Chcem ale nasýtiť aj iný element, že asi niet štátu, ktorý by bol viac závislý v tomto regióne na zahraničných investíciách. A keď sa pozerajú zahraniční investori na správanie tejto vlády, ich verdikt je už teraz v niečom alarmujúci, mám pred sebou, žiaľ, nemôžem to ukázať, dostal by som sa do konfliktu s pánom predsedajúcim za používanie vizuálnych pomôcok, ale mám pred sebou záber z percepcie korupcie na celom svete, kde sa Slovensko od nástupu tejto vlády strmhlavo prepadlo v rebríčku hodnotenia percepcie korupcie. Zahraniční investori a investori na Slovensku už teraz strácajú dôveru v túto vládu, že má ochotu a vôľu s korupciou niečo robiť. A ak tento trend bude pokračovať, tak môžeme zabudnúť na zahraničné investície v tom rozsahu, na akých táto krajina doteraz závisela. Asi tu budú investori, ktorí si povedia, fajn, bez tohto úradu menej starostí pre mňa, ale reálne väčšina zahraničných investorov chce mať tú istotu, že i slovenský subdodávatelia budú poctiví, budú kóšer a keď vidia, aké korupčné prostredie tu vyrastá, tak si dvakrát rozmyslia, či investujú tu, keď môžu aj inde, kde majú kompe... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem, Jana, za tvoje zhrnutie tej postupnej demontáže demokratických inštitúcií v našej krajine, ktorej sme boli svedkami za posledné dva roky od nástupu vlády Fica 4.0. Zrušili nám ÚŠP, zrušili NAKU, zdemolovali RTVS. A práve v tejto atmosfére strachu si myslím, že je veľmi dôležité, že ešte stále je tu ochrana oznamovateľov protispoločenskej činnosti. A dobre si aj poznamenala, že to, akým spôsobom my ako krajina dokážeme chrániť oznamovateľov protispoločenskej činnosti, to do veľkej miery aj ovplyvní naše hodnotenie stavu nášho právneho štátu. A ak tu zlyháme a nezachránime tento úrad, tak sa nám môže stať, že budeme opäť hanbou v Európe tak, ako sme boli za Mečiara a správne si aj touto analógiou pripomenula toto tristné obdobie našich dejín.
Korupcia naozaj ničí v krajine demokraciu, škodí ekonomike, škodí rozvoju krajiny.
A keď si sa pýtala, v akej krajine by sme chceli žiť, tak ja za seba hovorím, že chcem žiť v krajine, kde budú mať odvážni ľudia ochranu, pretože ich ochrana je vo verejnom záujme. A verejný záujem, to je záujem nás všetkých. Oznamovatelia sú vzácni a preto si tú ochranu zaslúžia.
A ja chcem aj pripomenúť štafetu, ktorá tu bola pred Národnou radou, v ktorej sa postupne striedali rôzne mimovládky. A neboli to len tie protikorupčné a ľudsko-právne, ale boli tam naozaj najrôznejšie pomáhajúce organizácie a ďakujem im za to.
Ďakujem aj tebe, Jana.

Ďakujem za slovo a ďakujem, kolegyňa Hanuliaková, ty si veľmi presne poukázala na to, že boj proti korupcii by mal byť práve vnímaný ako konsolidačné opatrenie. Ako všetci si uvedomujem, že žijeme ekonomicky ťažké časy a koľkokrát tu máme ťažké debaty o tom, čo si tento štát môže a nemôže dovoliť a koľko by sme vedeli ušetriť na tom, keby sa tie financie míňali vždy efektívne. A o tom práve je boj proti korupcii, aj o tom je to, aj o tej morálke, o ktorej sa tu hovorilo, a je to o celkovom charaktere krajiny, ale má to aj ten ekonomický rozmer.
A vidíme to aj teraz úplne aktuálne najnovšie kauza Parku Voderady, ktorý bol za štátne peniaze odkúpený pravdepodobne o desať miliónov drahšie, ako boli ekonomické odhady. Ani na trhu sa to nevedelo predať. Štát to odkúpil za 17 miliónov, hodnota bola odhadovaná na sedem miliónov, čiže minimálne tam tých desať miliónov vidíme, že išlo zo štátnych daňových peňazí niekam, kde nemali ísť. A my nevieme presne čo je za tým, samozrejme, ale toto sú presne tie prípady, kde to nikdy nie je iba jeden človek, ktorý o tom vie. Veď keď sa takého niečo deje v štátnej inštitúcii, tak tam sú vždy aj úradníci, ktorí často vidia tie jednotlivé kroky a my potrebujeme tých ľudí aj motivovať, aby sa vedeli ozvať a potrebujeme ich chrániť v prípade, keď sa ozvú. Minimálne aby sa tie veci ďalej prešetrovali. A presne o toto, presne toto tento zákon do budúcnosti tomu zabráni a o to viac sa otvoria dvere ďalšej korupcii, čo je míňanie, zbytočné míňanie verejných peňazí.

No pekný dobrý večer vám prajem všetkým.
Nebudem teda ani taká vtipná, ani taká kreatívna (povedané so smiechom) ako moja kolegyňa, ale pokúsim sa teda zhrnúť nejaké tie fakty ohľadom tohto návrhu.
Takže, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa teda vyjadrila k návrhu na zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Na začiatok zopakujem to, čo som tu už povedala v prvom čítaní. Už dva roky sledujeme kroky tejto vlády, ktorá systematicky oslabuje piliere právneho štátu. Zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, následné zrušenie NAKA a teraz snaha zlikvidovať aj Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti nie sú jednotlivé náhodné rozhodnutia. Je to mozaika krokov, ktoré smerujú k jedinej veci - k oslabeniu nezávislej kontroly moci. A to by malo byť naozaj varovným signálom pre každého z nás.
Prečo je táto téma zásadná? Pred nami dnes nestojí obyčajná novela zákona. Pred nami stojí rozhodnutie, ktoré sa priamo týka kvality právneho štátu, ochrany verejného záujmu a bezpečnosti ľudí, ktorí sa odhodlajú upozorniť na korupciu, zneužívanie právomocí či systémového pochybenia v inštitúciách štátu. Úrad na ochranu oznamovateľov vznikol práve preto, že dlhé roky vládol na Slovensku strach, strach zamestnancov v štátnej aj v súkromnej sfére, že ak upozornia na porušovanie zákona, nebudú odmenení, ale potrestaní. Tento úrad bol reakciou na desiatky konkrétnych prípadov, kde oznamovatelia prišli o prácu, o kariéru, o osobnú bezpečnosť. Zrušenie tejto inštitúcie nie je technická úprava. Je to krok, ktorý vracia Slovensko späť do čias, keď sa muselo mlčať. A ako opozícia nemôžeme mlčať, keď sa ide demontovať jeden z účinných nástrojov boja proti korupcii. Táto koalícia by síce bola rada, keby aj my tu v parlamente mlčíme, ako to tu už viackrát teda kolegovia z koalície hovorili, a neupozorňujeme vás na chyby, ktoré robíte pri schvaľovaní zákonov. A som hrdá, že opozícia je v tomto jednotná a odhodlaná brániť každú nespravodlivosť, o ktorú sa táto vláda pokúša. A naozaj neodradíte nás ani tým, že musíme rokovať poväčšine takto až do noci. Je to od vás ale pokrytecké, ak si to vy odhlasujete a potom tu koalícia, z koalície skoro nikto nesedí. Vy si máte tento návrh obhájiť a odpovedať na otázky, ktoré sa my pýtame.
Úrad na ochranu oznamovateľov bol zriadený na základe skúseností zo štátov, ktoré s ochranou oznamovateľov pracujú. Vychádzal z odporúčaní Európskej komisie a z medzinárodných štandardov, ktoré hovoria jasne - ochrana oznamovateľov musí byť nezávislá, nie súčasť ministerstva, nie pod politickou kontrolou, ale oddelená inštitúcia so špecifickými právomocami.
Zo strany vlády počúvame, že úrad vraj nemal požadované výsledky. Tieto argumenty sú klamstvo a pán minister nepredložil jeden odborný argument, ktorý by potvrdzoval jeho tvrdenia. V koaličnej argumentácii zaznieva aj to, že úrad je politický alebo že robil rozhodnutia motivované politickým bojom. V opozícii opakovane upozorňujeme, že ide o tvrdenia, ktoré neboli preukázané a často sa odvolávajú viac na dojmy než na fakty.
Ochrana oznamovateľov je právny proces, nič viac, nič menej. Ak niekto požiadal o ochranu preto, že upozorňoval na možné porušenia zákona, nie je to politický boj, je to výkon práva každého občana. Ako opozícia máme vážne obavy, že jedným z dôvodov prečo sa tak táto vláda ponáhľa so zrušením úradu, je snaha oslabiť nezávislé mechanizmy kontroly v čase, keď sa sústreďujú podozrenia smerujúce ku konaniu tejto vlády. Vláda zasahuje do nezávislých inštitúcií s neobvyklou rýchlosťou. A práve ochrana oznamovateľov môže byť pre niektorých nepohodlná, pretože poskytuje ľuďom právnu istotu pri nahlasovaní nekalých skutkov.
Ak zrušenie úradu zoslabí odvahu zamestnancov prehovoriť, bude to mať vážne následky pre celú spoločnosť. Riziká, ktoré zrušenie úradu prináša, je najmä návrat k mlčaniu. Aby bolo jasné o čo ide. Tento krok môže viesť k tomu, že ľudia, ktorí upozornia na porušovanie zákona, nebudú cítiť dostatočnú oporu a bez nezávislej inštitúcie sa vystavujú riziku odplaty - prepustenia, šikanovania v disciplinárnom konaní, preradenia na nižšiu pozíciu či ekonomickému tlaku. Toto nie sú hypotetické scenáre. Toto je prax, ktorá existovala pred vznikom úradu a ktorá sa môže vrátiť.
Európska komisia opakovane upozorňuje, že ochrana oznamovateľov má byť funkčná, nezávislá, dostupná a odborná. Zrušenie úradu tieto parametre nespĺňa, naopak, ide o oslabenie systému v čase, keď Slovensko potrebuje viac kontroly, nie menej.
Dovoľte mi upozorniť aj na ďalší aspekt, ktorý koaličná väčšina ignoruje. Ochrana oznamovateľov nie je len domácou politickou otázkou, je to záväzok, ktorý Slovensko prijalo vstupom do Európskej únie. Zrušenie úradu bez adekvátnej náhrady môže viesť ku kritike v rámci hodnotenia právneho štátu, k negatívnym dopadom na čerpanie fondov, zhoršeniu hodnotenia v oblasti dobrej správy veci verejných, podkopaniu dôvery zahraničných investorov. Slovensko už dnes čelí otázkam o stave právneho štátu. Tento krok naše postavenie v Európe len zhorší.
Argument, že je treba konsolidovať, je zavádzajúci. Náklady na úrad sú zanedbateľné v porovnaní s finančnými stratami zo škôd spôsobených korupciou. Každé odhalenie nezákonného konania šetrí štátu milióny eur v neefektívnych zákazkách, náklady na súdne spory či reputačné škody. Ak zrušíme úrad, nebudeme šetriť, budeme platiť viac, len to nebude vidieť v rozpočte úradu, ale v rozpočte štátu.
Čo by mala urobiť dobrá vláda? Ak je cieľom zlepšiť ochranu oznamovateľov, vláda mala urobiť presný opak toho, čo robí dnes. Mala posilniť nezávislosť úradu, zlepšiť jeho kapacity, podporiť odborné procesy, zjednodušiť prístup občanov k ochrane. Namiesto toho robí vláda krok, krok smerom k systému, v ktorom budú oznamovatelia bez opory.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, otázka, ktorú by sme si dnes mali položiť, je jednoduchá. Chceme žiť v štáte, kde sa oplatí mlčať alebo v štáte, kde sa oplatí povedať pravdu? Je našou povinnosťou zabrániť tomu, aby Slovensko urobilo krok späť. Preto v mene opozície vyzývam koalíciu, aby tento návrh zrušenia úradu stiahla, prepracovala, aby namiesto demontáže nezávislej ochrany pracovala na jej posilnení, lebo štát, ktorý trestá tých, ktorí hovoria pravdu, nie je demokratický. A štát, ktorý sa bojí nezávislého dohľadu, má teda asi čo skrývať.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za reakcie, kolegovia.
A teda, kolegovia, tá skratka je ÚOOTČOPČ. Tak si to, prosím vás, zapamätajte, lebo keď sa toto tu schváli, tak to budete potrebovať, takže navrhovala by som, trénujte doma, lebo budeme to používať.
A čo sa týka teda rozporu či už tejto legislatívy alebo legislatívy o STVR s právom Európskej únie, tak ja teda súhlasím s tým, že naďalej ten rozpor ostáva. A ten rozpor nie je iba s tými smernicami a nariadeniami príslušnými, ale ten rozpor je aj so základnou zmluvou o Európskej únii, pretože článok 4 základnej zmluvy hovorí o takzvanej zásade lojálnej spolupráce a to znamená, že členské štáty nebudú prijímať legislatívu, ktorá je v rozpore s tou európskou legislatívou napríklad ani v prípade STVR, keď tá legislatíva ešte len ide platiť.
A ja som nad tým rozmýšľala, že vlastne ledaže by to bolo tak, že vlastne po prijatí tej novely ústavy, sa toto vzťahuje na tú klauzulu o tej národnej identite. A ja som sa vtedy pýtala, že čo to je tá národná identita a nikto mi na to nedal odpoveď. Ale ja to teraz už začínam tušiť, že vlastne v tomto prípade tá národná identita je vlastne korupcia a jej ochrana a to je vlastne nadradené tomu právu EÚ. Takže my môžme prijať takú legislatívu, ktorá je vlastne v rozpore s európskou legislatívou, lebo je to naša národná identita. Takže do toho, kolegovia. (Potlesk.)

Ďakujem vám za slovo, pán predsedajúci, a tebe, Zora, za tvoj kreatívny vhľad do tejto legislatívy, do tohto návrhu. A máš absolútnu pravdu, že kolegovia z HLAS-u nie úplne a detailne načítali z príbehov a skúseností, z ktorých sa mohli za tie dva roky, vyše dva roky, poučiť. A nenapovedá tomu teda ani ten pozmeňovák, ktorý pred nejakým časom priniesol pán poslanec Eliáš. Bez ohľadu na ten pozmeňovák, lebo neodpustím si, my sme vám to hovorili, to, čo v tom návrhu ostáva, je stále naďalej v priamom rozpore so smernicou Európskeho parlamentu Rady Európy o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva únie. Smernica totižto vyžaduje, aby tieto organizácie, ktoré prijímajú hlásenia a poskytujú ochranu, boli funkčne ne-zá-vis-lé. A to je priamy opak toho, o čo navrhovateľovi ide, lebo tento nový úrad, ten bude teda hocičo, len nie nezávislý. A to nehovoríme len my, ale ja dovolím si citovať: "navrhované zmeny politizujú menovanie vedenia nového úradu alebo ho podriaďujú výkonnej moci a sú nezlučiteľné s požiadavkou nestrannosti vyžadovanou európskym právom," odkazuje Rada prokurátorov. Nikto nebude nahlasovať tomuto novému úradu korupciu, nikto nebude nahlasovať organizovanú trestnú činnosť a rozhodne nebude nahlasovať nikto, kto aktuálne pracuje v štátnej správe, pretože to by bolo to posledné, čo by ten človek, tá úradníčka, ten úradník spravili, nahlásia a rovno si balia caky-paky.

Vďaka, kolegyňa Jaurová, vďaka, Zora, hlavne za tú metaforu s dnes už neverejnoprávnou Slovenskou televíziou a rozhlasom. Odznelo to tu dnes viackrát aj nielen dnes, ale aj za tie uplynulé už skoro dva týždne, ale ty si, myslím, prišla na podstatu toho, čo reálne hrozí obom inštitúciám a to je strata dôvery. Chcem sa pozastaviť pri tom slove dôvera, lebo tu vidím trochu rozdiel, ak môžem s tebou trochu polemizovať, medzi STVR, RTVS a práve Úradom na ochranu oznamovateľov. Rozmýšľal som, čo je tá strata dôvery, ku ktorej nevyhnutne prišlo už teda aj v prípade RTVS. Ty si pekne kvantifikovala, čo to znamená ten pokles divákov alebo počet tých, ktorí majú dôveru v túto inštitúciu. Klesol, merateľne klesol, zásadne, čo okrem iného znamená, že to víťazstvo koalície je také trochu Pyrrhovo víťazstvo, lebo si síce podmanili inštitúciu týmto hostile takeover, ale tá inštitúcia stratila na hodnote a nebudú ju môcť zneužiť tak, ako ju pôvodne plánovali. Ale v praxi to znamená, ten pokles v dôvere, že menej ľudí bude pozerať tie kvalitné seriály alebo tie kvalitné relácie, ktoré tam bývali, možnože ich tam bude menej. Znamená to, že ľudia na Slovensku nebudú mať možno rovnaký vzťah k histórii či kultúre tejto krajiny. Presne veci, ktoré odlišovali verejnoprávne médium od tých komerčných, ktorými bolo práve STVR alebo rozhlas ako známe.
A teraz čo znamená strata dôvery pre Úrad pre ochranu oznamovateľov? Tu vidím tie straty alebo tie následky na oveľa väčšej škále, Zora, lebo dôvera alebo bez dôvery je Úrad na ochranu oznamovateľov nič, okej? Celou pointou tohto úradu je previesť ľudí, ktorí majú tú odvahu niekoho nahlásiť, jedným veľmi citlivým životným momentom, chcú vedieť, že niekto im dá ochranu pred vyhadzovom, prípadne poskytne právnu podporu. Tu znamená strata dôvery koniec tohto úradu a schopnosti tohto úradu vykonávať funkciu, na ktorý bol určený.