Videokanál klubu

Ďakujem za slovo.
No asi sa zhodneme na tom teda aspoň tu na strane opozície, že pre vládu Roberta Fica je naozaj príznačné, že keď nejaká inštitúcia na Slovensku dobre funguje, tak ju treba zrušiť.
A veľmi si dobre, Zori, poukázala na tú analógiu už dnes s neverejnoprávnou inštitúciou, kde mala vláda presne také isté zámery, ako je to teraz v prípade zrušenia s Úradom na ochranu oznamovateľov. A ja si spomínam ako tesne po tom, ako zrušili televíziu a teda urobili novú, tak tam boli niektorí politici, najmä teda zo Slovenskej národnej strany a pochvaľovali si, že ako je to v tej RTVS-ke super, lebo konečne tam dostáva priestor opozícia. Ale čuduj sa svete, nepáčil sa im moderátor, ako kládol otázky, že vraj kládol nevhodné otázky. A takže všetko otvorené a slobodné bolo aj až potiaľ, kým teda tam neprišiel niekto, nepozval opozíciu a kým sa niekoho nespýtali na niečo nepríjemné.
No a presne takto to dopadne aj s Úradom na ochranu oznamovateľov. Budú sa najprv tešiť, aké je to super, lebo počet ľudí, ktorí budú nahlasovať korupciu, bude klesať. A to presne budú používať ako dôkaz, že korupcia klesá alebo dokonca že mizne. A vadiť im bude jedine to, že občas sa nájde teda niekto, kto si otvorí ústa. Ale všetkým je jasné, že dočasne dosadený predseda alebo predsedníčka si dovolí udeliť ochranu len tomu, komu to koalícia naozaj vopred schváli. Tak takto to dopadne aj s úradom oznamovateľov.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Kolegyňa, vďaka, že si poukázala aj na to, že koľko z koaličných poslancov sedí v pléne, pretože oni sú tí, ktorí si odhlasovali rokovanie teda dneska do polnoci. A mne to príde teda dosť pokrytecké, že takéto niečo urobia a potom tu nesedia a nediskutujú a nezapájajú sa do tej diskusie. A rovnako tak ignoruje túto rozpravu aj minister vnútra, ktorý si túto zmenu doslova vyplakal u pána premiéra, ale obhájiť si ju tu v parlamente už teda nevie. A opäť to len potvrdzuje fakt, že táto vláda nemá žiadny záujem robiť rozhodnutia, ktoré ľuďom na Slovensku pomáhajú, ale naozaj robia dva roky presný opak a robia len to, čo prináša benefity im alebo im blízkym ľuďom.

Ďakujem za slovo.
Viackrát tu aj v tvojom príspevku, Zora, odznelo, že akú úlohu v tom pozmeňováku alebo možno v korekcii prístupu zohráva Európska komisia. Tak ja mám znovu takú naozaj nie podpichovačnú otázku a znovu asi takú, na ktorú nedostanem odpoveď. Pokiaľ sa nemýlim, tak je na takzvanej Tour d´Europe eurokomisár pre rozpočet Piotr Serafin. A to teda nie je eurokomisár alebo niekto kto, hej, koho možno len tak odpinkať a teda, hej, nazvať to nejakými teplými rečami z Bruselu, nad ktorými môžu mávnuť rukou. Toto je eurokomisár pre rozpočet, ktorý prišiel na Slovensko 2. septembra a neviem či v stredu nie, tretieho alebo štvrtého sa mal stretať s pánom premiérom. Tak mňa by len zaujímalo, že či tuto nie je ten zdroj inšpirácie pre tento pozmeňovák. To je jedna vec.
A druhá vec, hovorila si, že nezhoduje sa súčasný pozmeňovák s tým, ako je proste, hej, zaslovnená tá dôvodová správa. Ja by som ťa teda rada odkázala na status pána ministra spred piatich hodín, kde podľa mňa tú dôvodovú správu dal konečne úplne presne a správne. "Meníme zákon, aby štát konečne chránil skutočné obete a skutočných oznamovateľov nie falošných hrdinov, ktorí manipulovali výpovede, prekračovali právomoci a po voľbách sa zbabelo schovávali pod ochranu úradu." No voilá, na to sme čakali. Veď nepotrebujeme sa baviť o taľafatkách, však čo tam bolo, že vypuklé problémy zamestnávateľov a neviem čo. Však toto ste tam rovno od začiatku mohli dať, tak ako to má tuto minister v statuse.
My sme zažili vládu, ktorá robila, nahrádzala vyhlasovanie v Zbierke zákonov, tlačovkami vyhlasovala zákony. No tak teraz to budeme mať v statusoch. Však nič také sa nestane. Ale aspoň teda vieme, o čom sa reálne konečne bavíme.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
No, Zora, ja keď som ťa tu tak počúvala, tak Európska komisia si môže samostatné oddelenie vytvoriť na túto vládu, lebo to už bude chcieť štruktúrovaný systém na tieto všetky konania.
A som rada, že prišiel pán minister Šutaj Eštok, keď si hovorila o tom, že je zlý návyk zotrvať pri robení chýb, lebo teda on pravidelne opakuje chyby a pravidelne sú z toho súdne konania. Tak len mu odporúčam pozrieť si zo záznamu tvoje vystúpenie, možno sa vyvaruje nejakým konaniam pred súdom.
A keď si sa pýtala, kto ešte by mohol požiadať o ochranu, ak by to bol Úrad na ochranu korupcie, no nielen pán Bombic, veď tu máme stále obvineného šéfa úradu pána Gedru, ktorý asi tiež čaká, že mu niekto pomôže, lebo zatiaľ teda akože jeho procesné postavenie sa len a len zhoršuje a je to čím ďalej tým väčší smútok. A nový adept na ochranu je pán Kmec, ktorý, ktorý tiež tu ako evidentne je skôr prokorupčný ako protikorupčný, z toho čo sme sa o ňom dozvedeli. Tak ja neviem ako pri tom všetkom ako tu sa dá veriť dobrý úmysel týmto ľuďom, že to robia vo verejnom záujme, však to oni ani sami snáď tomu neveria.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, aj za tvoj príspevok, pani poslankyňa Jaurová.
Ty si hovorila v tom svojom príspevku vo vystúpení o tom, že vládna koalícia častokrát skúša kam až môže zájsť a že toho sme svedkami aj v tomto prípade. Úplne súhlasím a navyše niekedy sa zdá, že tomu proste pridávajú aj tú pachuť takej pomstychtivosti, ktorá je sprevádzaná aj takou zbabelosťou, čo sme si už povedali, že ako to prebiehalo napríklad na včerajšom ústavnoprávnom výbore, a takou zákernosťou. A to sú proste vlastnosti, ktoré nie sú úplne predurčené na úspešné riadenie tejto krajiny. A zrkadlila si to aj na tom príklade rušenia RTVS.
Ja sledujem aj na tejto schôdzi a budem veľmi pečlivo sledovať tú legislatívu, ktorá sa týka samospráv. A tam je to rovnako tak veľmi veľkou legislatívnou katastrofou alebo tam je to veľkou legislatívnou katastrofou, lebo keď si pozrieme ten výpočet tých legislatívnych návrhov, ktoré sa týkajú konkrétne samosprávneho sektora na túto schôdzu, tak či už sú to Lučanského a Dankove novely, týkajúce sa štátnych symbolov o tých vlajkách na tých štátnych budovách, a či už, či už je to SNS-ácky návrh, ktorý sa týka Obecnej polícii, ktorý je v úplnom rozpore s tým zákonom alebo s tou novelou o obecnej polícii, ktorú sem má priniesť na jar ministerstvo vnútra, a navyše ešte prelamovanie prezidentovho veta, ktoré sa týka Huliakovho hazardu, že to sú také skvosty, ktoré sem prichádzajú, že, že človek naozaj niekedy nevie, či sa má smiať alebo plakať. No, bohužiaľ, plakať asi v tomto prípade, ale teda rozhodne to nenecháme ani v tomto prípade tak.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Zora, som veľmi rada, že si aj takto neskoro večer dala takúto fresh speech, lebo veľmi ma to pobavilo, keď si chcela premenovať tento úrad na Zachráňme korupciu alebo Úrad na ochranu korupcie, pretože keby toto sem priniesli, tak to im normálne uverím, že to tak myslia.
A aj tú analógiu, ktorú si dala k RTVS, tak tá bola naozaj že úplne super trefná vo všetkých bodoch a ukazuje nám úplne rovnaké babráctvo, aké tu predviedli vtedy v lete, keď rušili tú telku a bolo to babráctvo celého legislatívneho procesu, to, akým sem priniesli najprv SNS-áci ten trápny poslanecký návrh, potom ako si to vláda celé osvojila a cieľ bol rovnaký ako tu - zbaviť sa riaditeľa a tu je to zbaviť sa predsedníčky. Lenže toto oni nemôžu dať do dôvodovej správy.
Presne si trafila aj to oslabenie verejnoprávnosti, čo v tomto prípade je oslabenie toho verejného záujmu, prečo my by sme mali chcieť chrániť oznamovateľov protispoločenskej činnosti. A aj tá osobná pomsta, tak to je naozaj super analógia, pretože tu naozaj ani o nič iné nejde ako o osobnú pomstu a ani toto nemôžu dať do dôvodovej správy.
A potom, samozrejme, ten rozpor s európskym právom čo vidíme aj v tom pozmeňováku z dielne Bartek-Eliáš, ktorým sa snažili teda aspoň trochu vyhovieť Európskej komisii. Ale podľa mňa ju iba klamú nejakým zdaním nezávislosti. A ja budem možno na záver tiež trochu naivná. Trocha sa zľakli Európskej komisie a Európskej prokuratúry, ale možno keď dajú ešte jeden-dva pozmeňováky, tak zrušia všetko, čo tu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, no ja pri takom zbežnom pohľade do pléna som troška na rozpakoch, lebo, zdravím, kolegovia (rečníčka zakývala smerom ku koaličným poslancom), lebo som si myslela, že tých 78 poslancov koalície, ktorí dnes hlasovali za rokovanie do polnoci, že tu aj do polnoci budú sedieť. Ja stále som takáto naivná. Ale ja som len pár sekúnd dozadu tu narátala dokopy piatich členov výboru pre kultúru a médiá, tak, kolegovia, som na vás hrdá, výbor pre kultúru a médiá je očividne chrbtica slovenského parlamentarizmu, a teda ďakujem aj ostatným kolegom z koalície, je ich tu málo, ale aspoň niektorí.
No čo už teraz vlastne k tomuto všetkému povedať, keď tu už takmer všetko bolo povedané, keď už tento nezmyselný, účelový a protiústavný návrh bol rozobratý na drobné, padlo tu množstvo argumentov, padlo tu veľa pádnych otázok a vlastne veľmi málo alebo takmer žiadne odpovede od tých predkladateľov.
A dnes sme tu mali aj také dramatické zvraty, ja to mám veľmi rada aj z profesionálnych dôvodov, ten pozmeňovací návrh kolegov z HLAS-u, ale teda, bohužiaľ, tá podstata problému, o ktorom sa tu rozprávame, sa tým ešte viacej obnažila. A ja som tú debatu počúvala celých tých šesť dní a, bohužiaľ, teda ako už mnohokrát predtým som nemala úplne pocit, že by sme sa akokoľvek dokázali pochopiť navzájom a že by navrhovatelia a obhajcovia tejto legislatívnej katastrofy dokázali vôbec reálne pochopiť, čo idú urobiť a aké dôsledky to môže mať. Usudzujúc z toho pozmeňujúceho návrhu tak trocha sa zľakli výhrad Európskej komisie, ale zdá sa mi, že nie úplne dostatočne, lebo inak by ten pozmeňovací návrh asi vyzeral inak alebo respektíve namiesto neho by ten zákon stiahli.
No a tak som si teda povedala, že keď nezaberajú tie argumenty a očividne sa nerozumieme, tak možno zaberú názorné príklady, lebo viete, príklady, to je najlepšia forma pedagogiky. A nejde mi o nejaké vzdialené analógie, ale reálne príklady z tohto pléna, príklady, ktoré by boli veľmi podobné tomu, o čom tu dnes rokujeme, pretože tie môžu ukázať, aký by mohol byť výsledok takejto účelovej a revanšistickej legislatívy. Ja teda chcem hovoriť najmä o tom, čo sa už stalo a čo sa deje pri inej legislatíve, aby sme si mohli v živých farbách predstaviť sled udalostí, ktorý bude nasledovať po tom, ak by Národná rada tento zákon schválila.
Ako si iste pamätáte, jednou z prvých vecí, ktoré táto vládna koalícia po prevzatí moci urobila, bolo zrušenie RTVS a založenie STVR. A už v tejto vete je vlastne obsiahnutá analógia úplne jasná s tou situáciou, o ktorej tu hovoríme teraz. Zákon, ktorý máme pred sebou, totižto opäť ruší Úrad na ochranu oznamovateľov, v skratke ÚOO, a zriaďuje Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti, v skratke ÚOOTČOPČ. A toto asi bude dosť komplikovaná skratka na používanie, keď to teda zriadite, takže navrhujem takú stručnejšiu skratku, mohlo by sa to volať ÚOK - Úrad na ochranu korupcie. Alebo mám ešte taký poetickejší názov, mohlo by sa to volať že Zachráňme korupciu.
No ale teda vrátim sa k tomu STVR. Ten príbeh zrušenia RTVS a založenia STVR je veľmi podobný tomu, o čom tu rokujeme. A tie analógie sú v každom jednom kroku toho celého procesu, pretože aj v tom prípade išlo o úplne evidentnú snahu, ktorou sa vlastne vláda ani netajila - odstrániť nepohodlné vedenie verejnej inštitúcie a ovládnuť jej fungovanie, ktoré má byť z definície toho, čo tie inštitúcie robia, nezávislé. Aj v prípade verejnoprávnych médií, aj v prípade tohto úradu.
Pozrime sa teda na tie analógie medzi oboma prípadmi, ktoré nám napovedia, ako by mohlo dopadnúť to, o čom tu dnes rokujeme. Tá podobnosť totiž je veľmi výrazná a nie je čisto náhodná. Po prvé, v obidvoch prípadoch vláda nezvládla legislatívny proces. V prípade STVR to bola najprv tá verzia známa pod názvom STaR, ktorá bola neakceptovateľná zrejme aj pre koalíciu. Neskôr prišli s tým STVR, boli tam chybné časti, pozmeňováky, problematické prechodné obdobie. Toho istého sme svedkami aj pri tomto návrhu, kde prvú verziu novely z decembra 2023 vláda stiahla, potom vláda napísala poslanecký návrh poslancovi Bartekovi, nakoniec prišla s SLK vládneho návrhu bez akéhokoľvek zdôvodnenia a to, samozrejme, spochybňujú vlastne všetci, ktorí tomu rozumejú, a dokonca aj podpredseda Národnej rady pán Gašpar. To znamená, že v obidvoch prípadoch vlastne vládna koalícia ako keby skúšala kam až ďaleko môže ísť, ale, bohužiaľ, sa jej nepodarilo napísať legislatívu s elementárnymi štandardami, a to má, samozrejme, nejaké dôsledky. Napríklad že tie dôvodové správy nesedia s tou legislatívou, no a to tu nesedeli od začiatku. Ale po tom pozmeňovacom návrhu, aj keď teda ten sme ešte neschválili, tak možno nám kolegovia zo SMER-u prezradia, či za to budú hlasovať, lebo ešte sa ten pozmeňovák nemusí schváliť, ale vlastne teraz, ak by sme ho schválili, tak tá dôvodová správa už nesedí vôbec.
Druhá skupina veľmi podobných krokov alebo motívov je tá, že teda hlavným zmyslom tej novej inštitúcie, ktorá sa zakladá, je odstránenie vedenia tej starej. V prípade STVR to bol pán Machaj, v prípade Úradu na ochranu oznamovateľov je to predsedníčka, podpredseda úradu. Ale ani v jednom z tých dvoch prípadov to z hľadiska legislatívnych pravidiel, samozrejme, nie je vôbec dostatočný dôvod na takúto legislatívnu zmenu, pretože všetko ostatné, čo je v tých zákonoch, bolo možné urobiť v obidvoch prípadoch novelou zákona, o čom svedčí tretí bod, ďalšia podobnosť, že zákon o novej inštitúcii je viac ako na 90 % rovnaký ako ten o tej starej. V STVR išlo len o to, aby sa oslabila nezávislosť verejnoprávnej inštitúcie podriadením jej orgánov politickej moci. Pri Úrade na ochranu oznamovateľov ten pôvodný zámer bol oslabiť ochranu oznamovateľov a ovládnuť riadenie úradu.
Štvrtou oblasťou je, že obidve zmeny sú očividne motivované osobnými dôvodmi a pomstou. V prípade STVR sa pán Machala a iní politici, ktorí sa v médiách vyhrážali konkrétnym redaktorom a vedeniu RTVS, tým vlastne ani netajili. V prípade Úradu na ochranu oznamovateľov pán minister vnútra, ktorý proste prehráva súdy, neotvára si schránky a tak celkovo je všetkým na smiech, tak ho za to kritizuje už aj generálny prokurátor. Ale, bohužiaľ, ani toto nie je dôvod na rušenie inštitúcie.
A ten piaty bod, kde vidíme evidentnú podobnosť, je rozpor tej novej legislatívy s právom EÚ, ktorý sa ukazuje už počas prijímania legislatívy. Európska komisia varovala aj v prípade STVR, dokonca komisárka Jourová napísala list, v ktorom hovorí o rozpore s európskymi nariadeniami. Dnes sme teda zažili to, že predkladatelia museli polovicu tejto novely vypustiť po konzultáciách s Európskou komisiou, ale napriek tomu, ako tu už bolo povedané, naďalej ten zákon je v rozpore s európskym právom. A takto by sme mohli pokračovať aj viacerými analógiami. Napríklad že tá legislatíva nebola prediskutovaná s tými dotknutými inštitúciami. O dôvodových správach som už hovorila, ako vyzerajú - neobsahujú žiadne argumenty, žiadne dáta, žiadne reálne podklady. A, samozrejme, v oboch prípadoch to bolo sprevádzané protestami odbornej obce a občianskej spoločnosti. A, áno, zmysel a činnosť týchto dvoch inštitúcií sú odlišné, ale to, čo ich spája, je to, že ide o nezávislé verejné inštitúcie, ktoré môžu naozaj dobre fungovať iba vtedy, ak je čo najviac vylúčené politické zasahovanie do ich činnosti. A to, čo sa tu dnes deje, je rovnako ako v prípade verejnoprávnych médií učebnicovým zasahovaním do nezávislosti tejto inštitúcie.
V zásade nie sú to jediné dva príklady, z ktorých je jasné, že práve takéto inštitúcie tejto vláde veľmi kolú oči a komplikujú život. Ale teraz sa dostávame k tomu podstatnému. K tomu, čo sa stalo po prijatí zákona o STVR a čo sa môže stať aj po prijatí tohto zákona. Pretože aké boli dôsledky prijatia zákona o STVR? No boli na niekoľkých úrovniach. Politické dôsledky boli veľmi priame. Riaditeľ bol odstránený, politické zasahovanie do obsahu vysielania narastá, vidíme to stále, rušia sa relácie, vymieňajú sa moderátori, takisto došlo k očividne politickému ovládnutiu Rady STVR, do ktorej bol vymenovaný dokonca za jej predsedu bývalý hovorca Vladimíra Mečiara, nájdeme tam proruského konšpirátora, nájdeme tam dokonca zamestnanca ministerstva kultúry, no a, samozrejme, tam nájdeme pána Machalu, ktorý už mám pocit, že je tieňový minister takmer všetkého, ktorý teda akože bol podpredseda rady, ale dnes jej dokonca predsedá, pretože pôvodný predseda rady zomrel a oni si nikoho iného tam nezvolili.
Čo sa týka európskych a právnych dôsledkov, tak dôsledkom bola ústavná sťažnosť, o ktorej stále ešte Ústavný súd rozhoduje. Dôsledkom boli protesty z Európskej komisie a dôsledkom bolo to, že dnes Európska komisia vyšetruje rozpor s právom EÚ, pretože v auguste tohto roku začala v plnej miere, začalo platiť nariadenie o slobode médií.
Čo sa týka operatívnych dôsledkov, tak v tom zákone o STVR boli zlé prechodné ustanovenia, na to sme upozorňovali, ale tá realita, toho čo sa dialo, zďaleka prekonala všetky očakávania, pretože osem mesiacov si nevedel parlament zvoliť členov rady. Trvalo desať mesiacov, kým bol zvolený generálny riaditeľ. Za ten čas bol poverený riaditeľ presne takým istým spôsobom, ako sa navrhuje tu, ktorý očividne vysvitlo, že za ten čas popodpisoval všelijaké zmluvy v rozpore so zákonom, čo dnes vyšetrujú orgány činné v trestnom konaní.
A čo sa týka teda kvalitatívnych dôsledkov, ako sa to odrazilo na tom výkone tej inštitúcie, tak za prvé tri kvartály po zmene RTVS na STVR kleslo hodnotenie objektívnosti spravodajstva podľa prieskumu verejnej mienky z 27,9 % na 20,8. A medzi rokmi 2024 a ´25 klesla dôveryhodnosť STVR z 56 % na 45. Proste je to jedno nádherné dobrodružstvo, ako povedal klasik.
Z tohto všetkého vyplýva, že ten príklad STVR je veľmi dobrou ukážkou a varovaním, ako by mohol dopadnúť Úrad na ochranu oznamovateľov alebo teda ten Úrad na ochranu korupcie. Pretože skúsme si podľa tohto príkladu s STVR naevokovať, ako by sa to mohlo stať, hej? Riaditeľka a jej zástupcovia, zástupca bude odstránený, nastanú politické zásahy do činnosti úradu a okamžite, a to, že nastanú, je jasné, lebo preto sa tá legislatíva prijíma a premiér napríklad to aj priznal na tlačovej konferencii. Ochrana obetí trestných činov, čo je tá druhá agenda, ktorá sa tam pridáva, bude na dlhé obdobie nezabezpečená, lebo naozaj chýbajú tie prechodné ustanovenia. Dočasne bude úrad, ale nevieme dokedy, riadiť nominant vládnej koalície. Rozhodovanie úradu bude teda priamo politicky ovplyvňované v tom prechodnom období a neskôr bude ovplyvňované nepriamo. Európska komisia voči nám zaháji konanie pre porušenie európskej legislatívy, ktoré si myslím, že hrozí, aj keby bol prijatý ten pozmeňujúci návrh. Dôsledkom môže byť zastavenie eurofondov, pretože aj kvôli využívaniu eurofondov tento úrad existuje, ale najmä Plánu obnovy, pretože vznik úradu je naň priamo naviazaný.
Ďalšie, čo by sa mohlo stať, koalícia sa nebude vedieť dohodnúť na tom nominantovi alebo na nominantoch, takže prechodné obdobie bude trvať donekonečna. Medzitým, samozrejme, úrad môže zrušiť nejaké konania, ktoré vedie, také, ktoré vláde nevyhovujú a prípadne sa začne nejaké iné, ktoré by vláde vyhovovali. Som tak rozmýšľala, že kto by tak mohol požiadať o ochranu ako oznamovateľ, tak mi napadlo, že taký Daniel Bombic určite by to využil, ale kľudne aj taký pán Tibor Gašpar, si myslím, že by sa mu to hodilo teraz. Dôvera verejnosti v tento úrad klesne tesne nad nulu a ozajstní oznamovatelia nebudú radšej nič oznamovať a korupcia bude teda prekvitať. Podľa mňa je to akože veľmi realistická predpoveď a nie je prvá, ktorá by mi v tomto pléne vyšla, lebo keď si spomenieme na novely zákonov FPU aj STVR a ďalšie, tak pán Michelko by vedel o tom rozprávať, čo všetko som dokázala predvídať.
No takže sa chcem spýtať, že neskúsite sa, kolegovia, poučiť? Lebo nie je hanba robiť chyby, ale hanba je na nich zotrvávať, pretože to vytvára zlý návyk a ten môže viesť k fatálnym dôsledkom. A koniec-koncov pri pohľade na preferencie vládnych strán sa dá povedať, že k tým fatálnym dôsledkom už aj dochádza. Príbeh STVR, ale aj príbeh FPU, novely Trestného zákona, konsolidačných opatrení a mnohých ďalších legislatív, ktoré ste sem priniesli, by vám mohol byť mementom, pretože zrejme to tu nepriznáte a budete sa tváriť, že presne takto ste to chceli, ale všetci dobre vieme a počúvame to v kuloároch, na chodbách a v súkromných rozhovoroch, že nie je tu veľa takých, ktorým sa napríklad zdá, že by verejnoprávne médiá sa zlepšili, že napríklad Fond na podporu umenia by fungoval alebo že Trestný zákon priniesol zlepšenie stavu spravodlivosti a bezpečnosti na Slovensku. Vy dobre viete, že to nerobíte dobre. Dôkazom je aj ten pozmeňovací návrh, čo sme tu dneska počuli. Tak načo pridávať ďalšiu fatálnu chybu na tento zoznam? Chybu, ktorá sa nakoniec ako všetky obráti proti vám, ale ešte predtým sa obráti proti všetkým občanom Slovenska. Učenie sa z vlastných chýb je jedným zo základných princípov v etológii. Všetky živé tvory sa učia aj prostredníctvom chýb a na ich základe si vytvárajú efektívne vzorce správania, ktoré im umožňujú prežiť. A je rozdiel medzi zvieratami a ľuďmi a ten je v tom, že človek vďaka paradoxnému efektu intelektu môže neuposlúchnuť tieto inštinktívne vzorce a chybu opakovať znovu a znovu. Dôsledky sú však tak či tak nevyhnutné, kto opakuje chybu, neprežije. Toto je moja, síce nevyžiadaná, ale myslím si, že celkom dobrá rada pre vás vo vládnej koalícii. Je múdre neopakovať vlastné chyby a netýka sa to len Úradu na ochranu oznamovateľov.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Ďakujem za všetky faktické poznámky, z ktorých som navnímal, že, áno, pochopili ste alebo je to tak, čo som chcel povedať.
Tu by som poznamenal len jedno ešte, že sa tu hovorí väčšinou ani nie že oznamovatelia protispoločenskej činnosti, ale korupcii, korupcii, boj proti korupcii, korupcia, korupcia. Podľa mňa nie korupcia je to najhoršie, korupcia je len jeden z nástrojov organizovanej kriminality, keď to chceme nazvať tak tej mafie, len jeden z nástrojov. Tá organizovaná kriminalita je to temno, to je to zlo. Keď je schopná vyplatiť milión korupčne, tak koľko asi chce mať zisk? A to je ten problém - tie nelegálne zisky, krátenie štátneho rozpočtu a nivočenie celého hospodárstva. Organizovanú kriminalitu musíme zlikvidovať a tým pádom zlikvidujeme aj korupciu. Tá malá korupcia, že niekto si uplatí svojho lekára, to je bežná vec. Ale tu o tej korupcii, o ktorej hovoríme, toto je, to je, organizovaná kriminalita je tá nebezpečná, túto musíme zlikvidovať. A keď zlikvidujeme tento úrad alebo vezmeme si ho, alebo vezmú si ho pod kontrolu, tak nezlikvidujeme tu nič, akurát otvoríme mantinely, ktoré už sú dosť pootvárané, ešte viac. A tá organizovaná kriminalita ide pokiaľ nenarazí na mantinel. A teraz otvárame dvierka na mantinely. (Rečník sa pozrel smerom k časovej elektronickej tabuli.) Ešte furt môžem hovoriť, ale stačí. (Smiech v sále.)

Ďakujem za slovo.
Ja by som chcela doceniť tú časť, kedy teda poslanec Spišiak nám poskytol taký širší kontext, že to naozaj nie je len, a to len dávam do úvodzoviek, záležitosť alebo ten dôvod nie je len spojený s právnymi pletkami pána ministra vnútra so samotným úradom, ale je to naozaj širší záujem. Poslanec Spišiak spomenul aj generálneho prokurátora - spory, ktoré tam dnes teda celkom, hej, vnímame ako vyhrotené. Ja by som sa možno tu len tak nepodpichovačne chcela spýtať, že či pán žilinský prokurátor už podal tú avizovanú, avizovaný podnet Úradu na ochranu oznamovateľov alebo či čaká, až keď bude nové vedenie. Lebo ja teda pripomínam, že ešte aj tento front tu máme spojený s týmto úradom a ktorý teda dáva nejakú zdôvodňujúcu bázu na to, aby bol zrušený.
Nechcem byť hnusná, nechcem, aby to tak vyznelo, ale so všetkou úctou teda k členom, poslancom, poslankyniam za stranu HLAS si ja osobne myslím, že v tejto veci nemiešajú kávu, že toto je proste niečo, čo chce SMER. Znovu odkazujem na ten spor v prokuratúre. Možno len by som sa tiež tak nepodpichovačne spýtala, že ten nominant, nominantka alebo tá osoba, o ktorej sa uvažuje, že by riadila tento úrad, je osobou, o ktorej bude dominantne rozhodovať HLAS alebo SMER?
Ďakujem.

Vďaka ti, pán poslanec Jaro, nasvietil si tento zlý, nešťastný návrh zákona novým spôsobom, za ktorý som ti naozaj vďačný. A, áno, tu sa skutočne snúbi tá urazenosť a ješitnosť ministra vnútra so širším záujmom celej vládnej koalície, pretože skutočne ak bude na čele úradu nominant vládnej koalície, a asi sa zhodneme všetci, že práve výmena vedenia je celou pointou tohto legislatívneho návrhu, tak nielen minister vnútra, ale všetci tí, ktorí v tejto vládnej koalícii majú za ušami, majú nekalé či korupčné úmysly, tak takisto profitujú. Aj ich prípadné porušenie zákona sa im môže prepiecť, pokiaľ výmena lídra úradu odradí odvážnych zamestnancov od nahlásenia korupcie či inak protispoločenskej činnosti. To inak, mimochodom, aj vysvetľuje, že prečo celá vládna koalícia poctivo pokračuje v tejto šaráde. Veď majú aj iné priority, iné návrhy zákonov, na ktorých pracovali, ktoré chcú predať voličom a pochváliť sa, ale nemôžu, lebo my tu už v podstate druhý týždeň rokujeme len o tomto. Len pár zákonov sa popritom prešmyklo a to by sa nedialo, keby tento návrh zákona nemal tichú podporu aj iných, keby ten záujem na tom, aby prešiel, nebol naozaj široko zdieľaný, ak sú tu, ako si naznačil, skutočne potenciálne desiatky politikov a političiek vládnej koalície, ktorým sa uľaví, ak prejde. Tak potom zrazu začína človek chápať tú trpezlivosť a to pochopenie vládnej koalície, pretože sme sa zasekli na tomto jednom úrade. Ako si správne povedal, s vládnym nominantom na čele úradu môžu zabudnúť na to, že budú odvážni ľudia nahlasovať v prípade korupcie všade, pretože dôvera je niečo, na čom tento úrad stojí, bude s vládnym nominantom na jej čele v ťahu.