Videokanál klubu

...že, keď chcete vykopnúť dvere a diskusiu s touto témou, tak toto je veľmi akože šľachetný počin. lebo túto tému treba riešiť. Myslím si, že sme aj viacerí z opozície na to upozorňovali HLAS-áckych ministrov už odkedy tu sú. Sme tu dva roky, tie problémy proste s tými liekmi tu stále sú. To už vieme veľmi dlho a ministri teda neprichádzajú s tou za HLAS s tou diskusiou. Takže ak toto má byť proste tým, že ja to nazvem, že baranidlom alebo tým, čo by malo potlačiť tú tému, tak áno, sme pripravení sa toho zúčastniť, ako to teda hovoril aj kolega. Ja som teda síce na nejaký okrúhly stôl žiadny nebol pozvaný, ale veľmi rád sa do budúcnosti zúčastním. Len jednu nejakú diskusiu sme mali na zdravotníckom výbore, ale ja budem rád, akože tiež prispejeme svojimi teda pohľadmi na túto vec. Ja preto aj sa chcem voči pani kolegyni Plevíkovej ohradiť, ja nehľadám negatíva, ja vás skôr chcem skôr upozorniť na riziká, pretože ak vám to, ak to, ak toto dosiahne to, že ministerstvo zdravotníctva konečne začne riešiť tú zlú situáciu s inovatívnymi liekmi na Slovensku, tak je to veľmi šľachetný počin a ja sa naozaj, akože som pripravený o tom diskutovať seriózne a vám podať pomocnú ruku a povedať, ako to vylepšiť, ale zároveň sú tam proste riziká, že ak by sme išli s tým zákonom takto ďalej, ako je prijatý, tak aj napriek tomu, že máte dobré úmysly a chcete tým pacientom pomôcť a je to naozaj dôležitá téma, ktorú treba pomôcť a ktorú zanedbávajú tí HLAS-ácki ministri, tak mohlo by to spôsobiť teda ešte zhoršenie tej situácie. Viete napríklad, to medzirezortné pripomienkové konanie, napríklad v tomto extrémne dôležité, aby sme vedeli aj oficiálne názory, aby sa tí ľudia, ktorí dávajú tie pripomienky k tomu zákonu neskrývali, lebo napríklad viete, že poisťovňa vám veľmi rada môže povedať, že však my chudáci nevieme, ako máme rozhodnúť a ako sa máme rozhodovať, ale v skutočnosti vám garantujem, že poisťovne zdravotné by privítali zákon, ktorý by obmedzoval prístup k liekom, lebo proste to sú to sú ich veľké budgety, oni proste míňajú, musia míňať na veci, ktoré by proste nechceli míňať na tie výnimkové lieky ideálne. To sú akože a to je zároveň zodpovednosť a aj politické riziko pre nich, čí jednému dajú, druhému nedajú, čiže oni sa môžu pred vami tváriť tie zdravotné poisťovne, že však ja my teda nevieme ako to máme porozdeľovať a v skutočnosti, ako keby že ich záujem je finančný, ekonomický možno a je aj v ich záujme, aby možno obmedzili práve akože výnimkové lieky a ušetrili možno aj náklady. Preto je aj dôležité to medzirezortné pripomienkové konanie, aby teda jasne napísali aj zdravotné poisťovne a všetci ostatní v tom sektore veľmi jasne, čo si o tom zákone myslia, čo podporujú, čo nepodporujú a bude to verejný záznam. Preto je to pre mňa dôležité, zároveň ten zákon je tak komplexný, aj preto je dôležité to pripomienkovanie, lebo ja napríklad, ja vám to poviem, ja sa tomu venujem čo vyše 10 rokov, 12 rokov sa venujem zdravotníctvu a ja teda, viete, by som si sám nedovolil tiež napísať poslanecký návrh a určiť, dajte mi povedať, ja neviem, incidencia alebo prevalencia musí byť jedna k 50-tisícom alebo musí to byť jeden z zo 100-tišíc prípadov alebo jeden zo 40-tisíc prípadov, pretože to sú naozaj ťažké prepočty, ktoré vám ako keby že 100 hore-dole alebo 500 hore dole vám môžu odstrihávať ľudské akože osudy a neviete, čo to urobí a neviete to ani predpovedať do budúcnosti. Zároveň, tá debata nenastala o tých výnimkách, ale viete, že vy keď dáte, aj to som ja zabudol spomenúť v tom v tom v tom mojom prvom príspevku, ale vy keď dáte jasné kritériá toho, že dajte mi povedať, musí mať 30% aspoň preukázané, dajte mi povedať pridanú hodnotu. No tak je, že že úplne stráca zmysel tá výnimkovosť, pretože viete, iná situácia je, dajte mi povedať, keď je onkologicky starší pacient a pozeráte sa na to, že čomu tú výnimku máte schváliť a iný prípad je asi, dajte mi povedať, že napríklad, ja neviem, poviem, že samoživiteľka mamička, má tri deti a teraz akože spadne tesne pod 25%, že bude mať a napríklad podľa tohto zákona by vôbec tam nebola žiadna ako keby že, že môže s tou výnimkou hýbať hore-dole, napríklad tá zdravotná poisťovňa alebo že tam bude nejaké posúdenie. Toto sú všetko veci na diskusiu, preto ja aj sám, napriek tomu, že sa tomu venujem vyše 10 rokov, by som si nedovolil takto veľmi technické kritériá nastavovať takto, takto poslaneckým návrhom a práve preto je tam potrebná tá diskusia, čiže na konci dňa, že naozaj chválim ten počin, ak to má smerovať k tomu, že naozaj popudíte to ministerstvo, aby začalo konečne riešiť problematiku inovatívnych liekov, lebo to je aj nedôstojné, čo sa tu deje. Naozaj to akože ako pacienti musia naozaj v tých zbierkach prosiť. To naozaj treba riešiť. To sa tu všetci zhodneme. My veľmi radi aj kolega Stachura to povedal, my z pozície podáme pomocnú ruku a veľmi radi budeme diskutovať, ale ak teda to ministerstvo a ja, ja viete tá situácia bude ťažká, príde konsolidácia prišla, príde štátny rozpočet, uvidíme aký bude mať rozpočet to ministerstvo zdravotníctva. Videli sme to na ministrovi Šaškovi a to ja vás upozorňujem teda kolegov zo SMER-u voči kolegom z HLAS-u. Videli sme to na ministrovi Šaškovi, čo sa snažil urobiť s vyhláškou v júni alebo na začiatku leta. Však akože on sa snažil normálne odstrihnúť ľudí, ktorí boli proste na na lieku už nastavení, tak tou vyhláškovou ich chcel odseknúť a teraz akože máte takéhoto partnera koaličného na druhej strane, s ktorým musíte o toto diskutovať, preto o to viac vás chcem akože upozorniť na to, aby keď vás bude sabotovať nejakým spôsobom a nebude tú diskusiu kvôli financiám, kvôli nedostatku financií chcieť viesť, že v tom vás podporujem, že buďte vytrvalé, ale na druhej strane, aby ste neprišli do toho štádia, že nechá vás prijať nejaký zákon, ktorý potom uškodí aj tým pacientom, ale aj vám a ja si myslím, že aj politicky by vám to mohlo uškodiť, že by to mohlo v niektorých prípadoch zhoršiť prístup k pacientom, čiže ja zámer pozitívny, ale naozaj chcem varovať pred pred možnými rizikami. Ďakujem veľmi pekne.

Ja teda pôjdem s reakciou, lebo tá faktická poznámka by bola veľmi krátka.
Ja pani kolegyni Plevíkovej, ja naozaj sa nesnažím poukazovať na negatíva. Ja sa snažím, sa tu vyjadrila, že hľadám tu negatíva. To nie je o tom, že hľadám negatíva. Ja naozaj v tomto sa zhodujeme vzácne, v tom cieli. A myslím si, že najúprimnejšie a najlepšie ako to zhodnotil, bol kolega Valocký. A ja ho chcem za toto pochváliť. Že lebo tu sa zhodneme úplne. Že keď chcete vykopnúť dvere a diskusiu s touto témou, tak toto je veľmi akože šľachetný počin. Lebo túto tému treba riešiť. Myslím si, že sme aj viacerí z opozície na to upozorňovali hlasáckych ministrov už odkedy tu sú. Sme tu dva roky, tie problémy proste s tými liekmi tu stále sú, to už vieme veľmi dlho. A ...
=====

Ďakujem, David, za tvoje vystúpenie.
No ja mám dva také okruhy, poviem z toho zdravotníckeho hľadiska a potom poviem z toho otcovského hľadiska. Že ja mám takú situáciu, že pri našom dome niekto teda asi, ja neviem, či zo srandy alebo zo zaujímavostí osadil taký merač chôdze, že my tam normálne vidíme, ako rýchlo ideme. Ja teda napríklad teraz viem, že ja tiež som zrovna z tých, ktorí majú dva metre a ja chodím tak rýchlosťou 6-7 kilometrov. A príde mi to trošku absolútne teraz, že čo sa bude diať, že budú ma merať a keď prekročím tu, ja mám štandardnú rýchlosť, teda 6-7 kilometrov za hodinu, že čo sa stane, ako sa to bude vôbec vynucovať. Druhá vec: som otcom dcéry, ktorá má teda 4 roky, teraz prechádza na bicykel. Keď chodila na tom odrážadle, tak som to vedel odmerať, že teda chodila približne tých 5 kilometrov v hodine. A teraz máme problém, lebo ona vlastne na tom bicykli malom, keď sa učí bicyklovať, už vie celkom dobre bicyklovať, chodí tak tých 6-7-8 kilometrov v hodine. No a teraz keby išla pomalšie, však
===== dcéry, ktorá má teda štyri roky, teraz prechádza na bicykel, keď chodila na tom odrážadle, tak som to vedel odmerať, že teda chodila približne tých 5 km v hodine, a teraz máme problém, lebo ona vlastne na tom bicykli malom, keď sa učí bicyklovať, už vie celkom dobre bicyklovať, chodí tak tých 6, 7, 8 km v hodine. No a teraz keby išla pomalšie, však som to skúšal, že nech chodí pri mne, keď idem pomalšou chôdzou, tak padá z toho bicykla. A teraz tiež otázka, že chceme aj to kolega spomínal, decká vyhnať z bicyklov, ja ľudí ako ja, čo majú 2 m a chodia 6, 7-kilometrovou rýchlosťou, mám to odmerané kvôli tomu meraču, čo máme pri dome, čo sa bude diať? Budú ma pokutovať. Ja si myslím, že v tom najlepšom prípade to proste bude neuplatiteľný zákon, ktorý nevynútite, ale kolega to spomínal, že čo by tu napr. radšej mohli riešiť, ak vám prekážajú tie kolobežky, lebo ja poznám tie zdravotné štatistiky. Ak by ste sa do nich pozreli aj vy, tak by ste videli, že dva najčastejšie úrazy na urgentoch sú teda väčšinou, že buď niekto spadne na kolobežke, alebo decká na trampolínach. To sú naozaj zlé úrazy. A keď sa pozriete na tie kolobežky v meste, hocikde, v hocijakom meste, tak vidíte, že tí ľudia často chodia pod vplyvom alkoholu, sú tam dvaja na tej kolobežke, nemajú napr. helmy. A toto sú veci, ktoré sa dajú, podľa mňa, oveľa lepšie kontrolovať, že vidíte tých kolobežkárov, vidíte čo porušujú a je to ľahšie pozorovateľné a bolo by to aj lepšie vynútiteľné, tak prosím, ak by ste sa nad tým mohli ešte zamyslieť.

Ďakujem, David, za tvoje vystúpenie.
No ja mám dva také okruhy, poviem z toho zdravotníckeho hľadiska a potom poviem z toho otcovského hľadiska. Že ja mám takú situáciu, že pri našom dome niekto teda asi, ja neviem, či zo srandy alebo zo zaujímavostí osadil taký merač chôdze, že my tam normálne vidíme, ako rýchlo ideme. Ja teda napríklad teraz viem, že ja tiež som zrovna z tých, ktorí majú dva metre a ja chodím tak rýchlosťou 6-7 kilometrov. A príde mi to trošku absolútne teraz, že čo sa bude diať, že budú ma merať a keď prekročím tu, ja mám štandardnú rýchlosť, teda 6-7 kilometrov za hodinu, že čo sa stane, ako sa to bude vôbec vynucovať. Druhá vec: som otcom dcéry, ktorá má teda 4 roky, teraz prechádza na bicykel. Keď chodila na tom odrážadle, tak som to vedel odmerať, že teda chodila približne tých 5 kilometrov v hodine. A teraz máme problém, lebo ona vlastne na tom bicykli malom, keď sa učí bicyklovať, už vie celkom dobre bicyklovať, chodí tak tých 6-7-8 kilometrov v hodine. No a teraz keby išla pomalšie, však
===== dcéry, ktorá má teda štyri roky, teraz prechádza na bicykel, keď chodila na tom odrážadle, tak som to vedel odmerať, že teda chodila približne tých 5 km v hodine, a teraz máme problém, lebo ona vlastne na tom bicykli malom, keď sa učí bicyklovať, už vie celkom dobre bicyklovať, chodí tak tých 6, 7, 8 km v hodine. No a teraz keby išla pomalšie, však som to skúšal, že nech chodí pri mne, keď idem pomalšou chôdzou, tak padá z toho bicykla. A teraz tiež otázka, že chceme aj to kolega spomínal, decká vyhnať z bicyklov, ja ľudí ako ja, čo majú 2 m a chodia 6, 7-kilometrovou rýchlosťou, mám to odmerané kvôli tomu meraču, čo máme pri dome, čo sa bude diať? Budú ma pokutovať. Ja si myslím, že v tom najlepšom prípade to proste bude neuplatiteľný zákon, ktorý nevynútite, ale kolega to spomínal, že čo by tu napr. radšej mohli riešiť, ak vám prekážajú tie kolobežky, lebo ja poznám tie zdravotné štatistiky. Ak by ste sa do nich pozreli aj vy, tak by ste videli, že dva najčastejšie úrazy na urgentoch sú teda väčšinou, že buď niekto spadne na kolobežke, alebo decká na trampolínach. To sú naozaj zlé úrazy. A keď sa pozriete na tie kolobežky v meste, hocikde, v hocijakom meste, tak vidíte, že tí ľudia často chodia pod vplyvom alkoholu, sú tam dvaja na tej kolobežke, nemajú napr. helmy. A toto sú veci, ktoré sa dajú, podľa mňa, oveľa lepšie kontrolovať, že vidíte tých kolobežkárov, vidíte čo porušujú a je to ľahšie pozorovateľné a bolo by to aj lepšie vynútiteľné, tak prosím, ak by ste sa nad tým mohli ešte zamyslieť.

Karol, požičiam si brýle?
No, takže je už tu taká atmosféra, ktorá taká trošku zaspatá, napriek tomu, že je to podľa mňa oveľa dôležitejšie ako to, čo sme tu riešili predtým. Je to také, je to také smutné, lebo vlastne tu sa reálne bavíme o osudoch občanoch, o ich peňaženkách, o ich kvalite života, a ja som už teda veľa povedal doobedu a ak dovolíš, tak by som sa chcel ako kebyže spýtať pani ministerky pár otázok, tým pádom to skrátim, viacerí z vás budete mať viac času vystupovať, lebo to, čo som vystúpil pri SLK, bolo skôr ako kebyže taký ako kebyže poznámky o tomto zákone, o jeho potrebe a tak, ale teraz, teraz teda dám pár otázok.
Že vy teda hovoríte, že je to, alebo teda ja som ten zákon po prečítaní pochopil ako veľmi technický zákon, ktorý umožní poskytovať energopomoc. Nerozprávate zatiaľ ani o tom, koľkým ľuďom to poskytnete a tak ďalej, proste jediné, čo sme počuli z mediálnych vyjadrení Roberta Fica, neskôr aj vás a potom vlastne aj politbýr rôznych strán, ktoré sú v koalícii, že to bude pre 90-95 % obyvateľov, hej, namiesto 10 až 40 % ľudí, ktorí sú naozaj ohrození energetickou chudobou.
Takže prvá otázka, pani ministerka, prečo je rozdiel medzi tými 10 až 40 % a 90 %? Kde je rozdiel tých 80 až 60 % ľudí? Načo ideme dávať 60 až 80 % ľudí energetickú pomoc, keď nie sú ohrození energetickou chudobou? To je prvá otázka.
Druhá otázka je, že ideme minúť z eurofondov 435 mil., plus ešte nejaké akože technické náklady, čo s tým vzniknú a tak ďalej, a že nemyslíte si po cestách po Slovensku, návštevách nemocníc, škôl a tak ďalej, že či tie peniaze by neboli efektívnejšie investované niekde inde? A už keď sme pri energetike, či radšej neinvestovať do tých tepelných čerpadiel, lebo je niekoľko výziev, či už pre tepelné čerpadlá alebo Obnov dom, ktoré sú, ako sa hovorí u nás na Spiši, oversubscribed, to znamená, že strašne veľa ľudí to žiada, ľudia sú naozaj veľmi entuziastickí, aby si obnovili dom alebo dali tepelné čerpadlo Že či to nie je lepšia investícia, lebo tie európske fondy sú na investovanie, nie na prejedanie. Takže to je druhá otázka.
Tretia otázka je, čo budete teda robiť s tým tuhým palivom? Naozaj pre tých chudobných, lebo väčšinou ľudia kúria tuhým palivom, biomasou tam, kde nemajú buď poriadnu elektrifikáciu alebo nemajú plynofikáciu, alebo sú tak chudobní, že proste na tie kotle nemajú. Takže ako sa vysporiadame s týmto a prečo zatiaľ zákon neráta s takouto pomocou?
Štvrtá vec, ako poriešime pomoc podnikateľov, lebo naozaj drahé energie, čo sú najdrahšie v EÚ pre podnikateľov, proste obmedzujú životný štandard ľudí tým, že potom firmy si nemôžu dovoliť platiť vyššie platy, respektíve nemôžu zamestnať toľko ľudí, koľko by chceli, lebo majú oveľa väčšie náklady na energie ako v susedných krajinách. Ja viem, že tu niekto povie, že a v Amerike majú štyrikrát lacnejšie energie, bavme sa o Európe, porovnávame sa s okolitými krajinami a tak ďalej. Teda štvrtá otázka je, že prečo keď už musíme robiť nejakú energopomoc, prečo nepodporíme aj podnikateľov, ktorí dávajú prácu tým ľuďom, ktorí, povedzme, ju potrebujú, tú prácu, respektíve by dostali väčšie platy.
No a piata otázka, pani ministerka, to je taká trošku osobná. Pred dvoma týždňami som tu mal prejav, vy ste povedali, bavili sme sa o energetike a vy ste hovorili, že vlastne potrebujeme novú jadrovú elektráreň a povedali ste, že máme jedinú možnosť, s kým sa baviť, a to sú Američania., lebo Francúzi nemajú záujem o to budovať jadrovú elektráreň na Slovensku. Tak vy ste sa s nimi bavili, povedali vám, že majú záujem, šéf EDF a šéf Framatomu. Zároveň som aj ja vám to povedal, je to písané v médiách a tak ďalej. Prečo to spomínam v tomto kontexte? Lebo investícia za 15 mld. plus alebo ešte aj viac je taká, že keď budete mať dve ponuky, tak možno jedna bude o miliardu lacnejšia, možno o dve miliardy lacnejšia a z tohoto ste mohli napríklad konsolidovať na dlhé obdobie, alebo platiť niektoré veci, ktoré by súviseli s cenami energií.
Takže päť otázok a ak budete mať čas teda, preto nebudem vystupovať dlho, strašne rád by som na ne poznal odpoveď.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, vážená pani ministerka, ja sa priznám, že som si myslela, že keď pôjdem do rozpravy k tomuto zákonu, tak už budeme vedieť, ako tá energopomoc bude v skutočnosti vyzerať, ale zdá sa, že je to už druhý zákon k energopomoci, ktorý budeme schvaľovať a o ktorom vlastne nebudeme vedieť, že aký dodá ten rámec pre energopomoc, pretože následne má byť prijaté nariadenie vlády a teda je to len ďalší, ja nechcem povedať, že zbytočný zákon, to určite nie, ale zákon, ktorý bude niečo spresňovať. Ale to, aká tá energopomoc nakoniec bude, sa dozvieme očividne neskôr.
A čo zatiaľ vieme, je, že táto energopomoc má byť adresná a nie plošná ako doteraz a predsa sa dotkne 90 % plus, hovorí sa aj o 95 %, a teda ja takéto vysoké percento rozhodne nepovažujem za adresnú pomoc. Pretože ak má byť nejaká pomoc adresná, tak má pomáhať tým najzraniteľnejším, tým, čo to jednoducho potrebujú. A ja chcem veriť tomu, že napriek tomu, v akom stave sa nachádza táto krajina, tak určite nie je 90 % obyvateľstva ohrozených energetickou chudobou alebo vôbec chudobou. Premiér Fico sa vyjadril, že takáto pomoc mala byť poskytnutá 90 % obyvateľstva a keby sa v tých zvyšných desiatich objavili nejaké nespravodlivosti, ministerstvo by ich riešilo individuálne. No, ja by som chcela vidieť, že aké nespravodlivosti môže zažívať tých vrchných 10 %, to skutočne nemôžme nazvať adresnou pomocou.
Pani ministerka povedala, že jej hlavnou prioritou je pomôcť tým zraniteľným skupinám, citujem, neúplným rodinám, teda jednorodičovským domácnostiam, dôchodcom a zdravotne znevýhodneným. A ja s týmto úplne súhlasím, ale zároveň teda si myslím, že energopomoc by mala ísť v prvom rade ľuďom alebo teda domácnostiam, ktoré sú ohrozené chudobou, a nie je pravda, že toto je nejako ťažko vyčísliteľné. Ja som sa bavila aj s niekoľkými poslancami koalície o tom, že ako by sme to vlastne, prečo to zase kritizujeme, ako by to mali nastaviť, však všetci ľudia na Slovensku si zaslúžia, aby im štát pomohol s energiami. No, to by bolo asi v ideálnom stave, keby sme tu mali verejné financie také, že máme na rozdávanie, ale jednoducho na to nemáme a práve preto sme mali túto energopomoc nastaviť tak, že ju dostanú skutočne iba tí, čo potrebujú. A nie je pravda, že my nevieme, že kto ju vlastne potrebuje, alebo že je ťažké určiť, kto by mal mať na ňu nárok a kto nie. Jednoducho mali by to byť ľudia, a ja súhlasím s pani ministerkou, tie kategórie, ktoré vymenovala, alebo teda môžme celú tú jednu kategóriu nazvať ľudia, ktorí sú ohrození chudobou a špeciálne energetickou chudobou. Ale napr. ani tento pojem, a opravte ma, pani ministerka, prosím vás, ak sa mýlim, nie je definovaný nikde u nás v zákone, ani tento zákon to nerieši. Čiže my vlastne síce sa na energetickú chudobu odvolávame, ale stále nemáme legálnu definíciu tohto pojmu. Pritom ide sa teda pomáhať viac ako 90 % populácie, pritom samotné ÚRSO hovorí, že energetickou chudobou je odhadom u nás ohrozených 8 % populácie, čiže ja neviem, či tam nastal nejaký problém v číslach, ale ono to vyzerá, že je to vlastne presný opak, že máme pomáhať ôsmim, no zaokrúhlime to na 10 % a ideme pomáhať 90 %. To skutočne nemožno nazvať adresnou pomocou, len ak teda pod adresnosťou rozumieme to, čo pán podpredseda Národnej rady Andrej Danko, že adresná pomoc je tá, ktorá pomáha bohatým aj chudobným. To je taká zvláštna definícia, ja sa pod ňu nepodpisujem, ale teda očividne je to tá, ktorá bola zakomponovaná aj do tvorby tohto zákona.
Nie je ani pravda, že my nevieme ako. A ja keď tu počujem v tomto pléne, že keď prišla pani ministerka na ministerstvo, tak že vlastne ona si tam v šuplíku nenašla spôsob, ako riešiť energopomoc adresne, no možno teda nebol v šuplíku na ministerstve hospodárstva, ale čo ja viem, aké informácie mám, tak minimálne na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny sa dlhodobo hovorilo o tom, že by sa mal zmeniť príspevok na bývanie, resp. že by sa mala zaviesť nová sociálna dávka, ktorá je, a už to tu spomínala aj pani kolegyňa Luščíková, ktorá je skutočne adresným príspevkom, a síce teda príspevok na úhradu nákladov na bývanie. Takýto príspevok, ktorý sme predstavili aj my ešte za minulého obdobia, keď sme tu mali jedného poslanca pána Valáška a ktorý bol, samozrejme, či už vtedajšou koalíciou, ale aj opozíciou zvrhnutý zo stola, a pritom ten návrh sa opiera o to, čo napr. funguje v Českej republike alebo v Poľsku, vo Francúzsku a keď teda funguje v iných krajinách, tak ja nevidím dôvod na to, prečo by nemohol fungovať u nás. A teda ten spôsob tu máme a pokiaľ teda moje informácie sú správne, tak na ministerstve aj bola pracovná skupina, na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorá sa teda týmto zaoberala, len problém bol, že neboli na to peniaze, že zaviesť novú sociálnu dávku, takto koncipovaný príspevok, ako my sme ho mali vypočítaný, bol, myslím, v hodnote nejakých 170 mil. eur. Čo to je v porovnaní s tým, že koľko sa ide minúť na energopomoc momentálne. Je to oveľa nižšia suma a teda mohli sme ušetriť. A hovorím, ten zákon bol pripravený, my sme ho pánovi ministrovi Tomášovi tak predložili na striebornom podnose a mňa teda mrzí, a to vôbec nie je nič proti pani ministerke, že máme tu niekoľko známych plagiátorov aj v koalícii a nikto si nevedel taký dobrý zákon jednoducho osvojiť. A ja nemám rada, keď sa takto legalizuje plagiátorstvo a na jedno sa chystám, myslím, že zajtra alebo v priebehu najbližších dní, mi takto koaliční poslanci odkopírujú uznesenie o Gaze a nepáči sa mi to, lebo to nie je s mojím súhlasom, ale čo sa týka tohto návrhu, tak my sme ho doslova ponúkali koalícii, že skutočne, či už pán minister, alebo teda koalícia, že vezmite si ho, lebo toto pomôže ľuďom na Slovensku. Žiaľ, nestalo sa tak.
Keď si porovnáme to, čo máme na Slovensku s ostatnými krajinami, tak áno, v dobe tej najväčšej energetickej krízy od roku 2022, teda od vypuknutia vojny na Ukrajine, skutočne aj iné krajiny dotovali takúto energopomoc, lebo keď sa tie ceny vyšplhali vysoko, tak jednoducho štáty sa chceli postarať a myslím si, že je to normálne a tak sa to aj má robiť a často to robili aj takými helikoptérovými peniazmi, áno, lebo jednoducho v tej rýchlosti nebolo možné adresne nastaviť ten systém, ale už od toho upustili. Napríklad v Českej republike už funguje iba ten príspevok na úhradu nákladov na bývanie, ktorý je vlastne ako ten náš návrh, ktorý som už spomínala, plus sú tam ešte nejaké iné energetické opatrenia. V niektorých štátoch majú také že energošeky. Ja si pamätám, keď som žila v Belgicku, tak to tam fungovalo, vo Francúzsku majú obdobný príspevok na úhradu nákladov na bývanie a vôbec nie je pravda, že to je ťažko vypočítateľné, že by sme teraz zahltili úrady práce, sociálnych vecí a rodiny všetkými žiadateľmi, no nie. Opäť raz tie zraniteľné skupiny, ktoré už teraz v niektorých prípadoch majú nárok na rôzne sociálne dávky alebo iné formy pomoci, tak rovnaká skupina obyvateľstva by si žiadala a, samozrejme, že by to bolo na tých úradoch posúdiť, že či spĺňajú ten nárok alebo nie, však máme tu zákony aj dielne pani ministerky hospodárstva, ktoré teda majú zbierať údaje, tak tie údaje by mohli tie úrady práce jednoducho mať a ja nevidím problém v tom, že prečo, keď to funguje v iných krajinách, tak prečo by sme takýmto spôsobom, na základe žiadostí ľudí, ktorí by dopredu niekde napr. na internete videli podmienky nároku na príspevok na úhradu nákladov na bývanie, takže by jednoducho takíto ľudia si oň požiadali. A napr. niekto, kto býva na Slavíne a kto má vírivku alebo bazén, alebo, ja neviem, vykurovaný chodník, aby nemusel odpratávať sneh, tak jednoducho taký človek by vedel, že jednoducho tie podmienky nespĺňam a nebudem si o to žiadať.
V tých krajinách, kde teda aj nejaká energopomoc fungovala, tak sa rozhodli, samozrejme, že nechcú viac, aby bola táto energopomoc takým každoročným mandátorným výdajom, pretože jednoducho žiadna krajina si nemôže dovoliť dotovať energie plošne pre v podstate celú populáciu. Zároveň tam nejde len o tú dotáciu konzumu, ale aj o to, že my by sme vlastne mali domácnosti svojím spôsobom aj učiť alebo teda motivovať k tomu, aby šetrili energiami, pretože keď nimi budú šetriť, tak jednoducho budú platiť menej, a to je, samozrejme, má to aj ekologický záujem, ale aj ekonomický, a toto pokiaľ budeme aj naďalej takýmto spôsobom plošne dotovať energie, tak k tomu nedospejeme.
Čo sa týka tohto návrhu, tak zaznelo niekoľkokrát, že by sme naň mali využiť eurofondy, alebo že je teda tá možnosť využiť naň eurofondy. No, ja chcem teda vidieť ten finálny návrh, pretože, áno, počas tej energokrízy Komisia súhlasila s tým, aby sme časť energopomoci pokryli z nevyužitých eurofondov alebo teda aby sme využili tie, tie prepadnuté, alebo dekomitment, ale ja si neviem predstaviť, že keďže teraz hovorí Európska komisia o tom, že áno, energopomoc by sa teoreticky mohla platiť z týchto eurofondov, ale musí byť adresná, že my prídeme s tým, že chceme využiť, hoc teda prepadnuté eurofondy, ale v takejto výške a na plošné energodotácie. A možno, pani ministerka, teda určite máte lepšie informácie, v akom štádiu je to vyjednávanie a koľko vlastne nám Európska komisia povolí na toto, ale otázne je, že či teda bude dotovať plošnosť a nie adresnosť, pretože ten návrh, aký ho tu momentálne ešte nemáme, ale myslíme si, že bude, tak jednoducho nie je adresný. A ja si skutočne nemyslím, že Európska komisia bude súhlasiť s niečím takým, pretože eurofondy majú slúžiť, alebo majú financovať inovácie, majú financovať budúcnosť, my ich tu nemáme, prepáčte mi za výraz, doslova prekúriť. Tam nejde o to, tam jednoducho my sa musíme snažiť o to, aby tie eurofondy boli čo najlepšie využívané, ale takýmto spôsobom ich spáliť je, myslím si, veľké riziko aj pre budúcnosť našej krajiny.
Zároveň teda ja by som sa chcela aj tak opýtať, že prečo potrebujeme tú energopomoc, keď v iných krajinách, ako som už hovorila, ustúpili od plošných dotácií energií a skôr sa snažia podporovať rôzne projekty, napr. aj teda projekty, ktoré sú platené z eurofondov, a viem, že aj na Slovensku také využívame, ale očividne nie dostatočne, pretože, a tu opäť by som mala taký apel na našich skúsených plagiátorov, že keď teda nevieme, ako využívať eurofondy, tak choďte, prosím, do Poľska, normálne pero, zošit a odpíšte si ten návod na to, že ako sa majú využívať eurofondy, aby sme jednoducho toto už raz a navždy, a nehnevajte sa, ale mňa raz šokovala odpoveď pána štátneho tajomníka z MIRRI, keď sme ho mali na výbore pre európske záležitosti, a pýtali sme sa ho, že tak kde je teda problém, prečo na Slovensku nevieme čerpať eurofondy, on nám povedal, že nevie, že to je taký problém, čo tu máme stále. No ja neviem, tak ja dúfam, že niekto na nejakom ministerstve niekde vie, že v čom je problém a následne teda môžme zistiť aj, že ako tento problém vyriešiť, pretože, hovorím, takto spáliť eurofondy je skutočne nežiaduce pre budúcnosť našej krajiny.
Ja len zopakujem, že ten spôsob, akým by sme mohli adresne nastaviť energopomoc, tu máme a neviem, akú bude mať podobu nariadenie vlády, ktoré prijmete, ale zatiaľ sa zdá, že je to presný opak adresnosti a presný opak toho, čo by sme mali a obzvlášť v dobe konsolidácie, keď sa tu má šetriť pomaly v každej oblasti, tak skutočne si myslím, že tu bol priestor na to, aby sme ušetrili milióny, doslova milióny. A teraz je koniec septembra 2025, táto vláda je tu už od roku 2023 a myslím si, že obzvlášť pretože vaše dve ministerstvá, ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny a ministerstvo hospodárstva, patria strane HLAS, tak ste sa mohli jednoducho dohodnúť na tom, že napr. nastavíte taký príspevok na úhradu nákladov na bývanie, ktorý bude teda lacnejší a ktorý bude poskytovať adresnú energopomoc, tak ako to odporúča aj odborná verejnosť. A neviem, prečo sme sa zase opäť raz vydali touto cestou, ktorá je drahšia, ktorá je zároveň menej ekologická a ktorá síce pomôže aj tým najzraniteľnejším, ale určite nepomôže nášmu rozpočtu, pretože opäť sa minú stovky a stovky miliónov na niečo, čo nás mohlo jednoducho vyjsť lacnejšie.
Zároveň ma mrzí to, čo aj moji kolegovia tu už kritizovali, a síce, že máme tu druhý zákon, ktorý slúži na to, že sa budú zbierať dáta. Doslova plošný zber dát, ktorý ide od pohlavia, bydliska, čo sa, samozrejme, chápe, a ďalších, ďalších údajov, ktoré ale by v prípade, keby sme prijali návrh na vznik takého príspevku na úhradu nákladov na bývanie, tak nie všetky tieto dáta by jednoducho boli potrebné. A ja by som dúfala, že možno aj za tie dva roky sa dal vymyslieť, sa dal prispôsobiť napr. aj takýto návrh na regióny, že niekde s kúri viac, menej, alebo proste doslova nastaviť tú adresnosť tak, aby sme pomohli tam, kde máme, a naopak nezhodili peniaze tam, kde ich netreba. A neviem, či je už neskoro alebo teda ako to nakoniec nastavíte, ale myslím si, že v súčasnej situácii toto nie je dobrý návrh a jednoducho táto krajina si to viac nemôže dovoliť. Nie je pravdou, že či už v Progresívnom Slovensku alebo vôbec v opozícii by sme nechceli pomôcť ľuďom s ich úhradou energií, v čom sa zhodneme je, že pomôcť treba, v tom, na čom sa nezhodneme, je komu, resp. ako. My vám ponúkame návrh, ktorý je jednoducho lacnejší a na druhej strane by, neviem, prečo ste sa rozhodli takýmto spôsobom vyhodiť peniaze, aj keď si to momentálne nemôžme dovoliť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, aj tebe za vystúpenie. Ak som teda pochopil, tak tá tvoja základná výčitka, ktorú, samozrejme, s ňou súzniem, je, že ideme opäť cez prílišnú byrokratizáciu a niečo zase vymýšľať na zelenej ploche. Namiesto toho, aby sme využili to, čo vieme využiť tu a teraz, lebo to už je vymyslené a už to aj funguje. Aj včera som to spomínal a chcem to pripomenúť opäť, že na základe údajov Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied CEPA prepočítala, že skutočnou adresnou energopomocou pre modelových 30 % domácností by vláda za jeden rok, budúci rok, mohla pomôcť všetkým ľuďom, ktorých dnes ohrozuje na Slovensku energetická chudoba. Podotýkam, všetkým ľuďom, ktorých ohrozuje energetická chudoba, a stále by jej ostalo 290 mil., ktoré by potom nie jednoročne, ale aj dlhodobo vedela využívať napríklad na pomoc pre 25-tisíc domácností, v rodinných domoch na získanie desaťtisícového, desaťtisícovej dotácie z programu Obnov dom na výmenu okien, dverí a zateplenie stropu, 5 700 domácnostiam s dotáciou 4 380 eur na tepelné čerpadlo, ktoré, samozrejme, zlacní kúrenie z programu Zelená domácnostiam, k tomu 3 000 domácností by malo lacnejšiu teplú vodu vďaka slnečným kolektorom s dotáciou 3 600 eur zo Zelenej solidarity, a ešte by ostalo aj pre 2 000 rodín na výmenu kotla na drevo s dotáciou 2 700 eur, tiež zo Zelenej solidarity. Toto všetko sú moduly, ktoré fungujú, ktoré sú overené, ktoré sú osvedčené, netreba ich vymýšľať, dokonca táto vláda sa svojho času na začiatku svojho mandátu aj pochválila, že ich je ešte aj zdostupnila a debarierizovala, pán minister Taraba k tomu mal niekoľko tlačoviek, no tak poďme na to. Využívajme to tu a teraz, keď je to také dostupné, debarierizované, tak to využívajme. Tu a teraz môžeme pomáhať ľuďom adresne, naozaj tým, ktorí to skutočne potrebujú, a nie tým, ktorí to nepotrebujú. No, ale opäť ideme vymýšľať nejaký nový IT tender, pravda?

Teraz, vďaka. Využijem teda doplňujúci komentár, nebude to otázka, pani ministerka. Ten komentár je, že ma mrzí, že ministerka Saková v roly ministerky Sakovej nenasledovala príkaz ministerky Sakovej v roly ministra Ráža a neprišla sem vyzbrojená konkrétnymi číslami k svojmu vlastnému rezortu, s jednou čestnou výnimkou zatiaľ sme počuli od troch alebo štyroch ministerstiev a iba jeden predstavil čísla. To, čo počúvam od ostatných, sú, hm, chcem použiť slovo bláboly, ale nechcem byť pejoratívny, poviem že všeobecné fakty, ktoré sa môžu alebo nemôžu v konečnom dôsledku pretaviť v tie desiatky až stovky miliónov, ktoré potrebujete na každom ministerstve ušetriť. Ja pripomínam, a odznelo to tu pred chvíľou od pána ministra Takáča, ak sa nemýlim, že tá konsolidácia, to šetrenie na vládnej strane má predstavovať spolu koľko, 1,3 mld.? A sme tu počuli, že ministerstvo zahraničných vecí ide šetriť, lebo ide optimalizovať poistky na autách? Akože, dámy a páni, rýchla kalkulácia tuto cez počítač, ak ich majú pár stovák, ak platia tisíc mesačne, tisíc ročne, pardon, za havarijnú poistku, ak to zlacnie o 30 %, tak ušetria 150-tisíc. Týmto tempom, dámy a páni, nájdete 1,3 mld. niekedy v roku 2126 a nie v roku 2026.

Ďakujem pekne za prečítanie odpovede, vážený pán minister. Ja som sa pýtala na konkrétne kroky a nie na výhovorky a prázdne slová, ale keďže vy ste len zastupujúci minister, tak vás len poprosím o písomnú odpoveď.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predseda.
Alojz, veľmi pekne ti ďakujem, ja mám veľmi rád, keď rozprávaš. Je to pútavé, ale, opäť, asi kolegovia nepochopili, že v prvom rade sa tu bavíme o SLK. To znamená, že návrhy chodia, resp. nejakým spôsobom upravujeme návrhy v druhom čítaní a tak ďalej.
Ale naspäť k tej energopomoci, naspäť k tomu, k tým miliardám, ktoré proste Slovensko nevyužíva. Len nedávno došiel ďalší štatistický údaj, že do roku 2027 od roku 2021 Slovensko má k dispozícii 13 mld. eur z eurofondov. Využili sme 10 %. Desať percent sme využili. A ak sa tu máme baviť o energopomoci alebo mali by sme sa tu baviť o tom, že ako pomôcť tým ľuďom, tak ja si dovolím kľudne povedať, že táto vláda neurobila absolútne nič okrem toho, že rozhadzuje spoločné peniaze, či sú to peniaze Slovákov a Sloveniek, alebo či sú to naše spoločné peniaze z Európskej únie. A áno, súhlasím s tebou, to, čo si hovoril, že čo všetko urobia, aby sa udržali pri moci. Ja očakávam takú legislatívnu smršť budúci rok, možno že o rok, že budeme mať tu na schválenie ešte 14., 15. dôchodky, na ktoré už dnes reálne nemáme peniaze. Aj tu to bolo povedané, že v súčasnosti si napríklad Sociálna poisťovňa ročne musí požičiať, pardon, Sociálna poisťovňa má už dnes dlh vo výške 3,1 mld. eur.
Takže, Slováci a Slovenky, namiesto toho, aby sme reálne využívali fondy, aby sme ekonomicky rástli, aby sme boli bohatší, aby sme sa cítili sociálnejší, sme na chvoste Európskej únie v kvalite života a táto energopomoc absolútne nepomôže tým, ktorým by mala pomôcť.