Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

19.9.2024 o 11:54 hod.

MBA

Richard Dubovický

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie v rozprave 19.9.2024 11:54 - 11:54 hod.

Dubovický Richard Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené moje kolegyne, kolegovia, pán minister, máme tu ďalší zákon, s ktorým, ja môžem iba doplniť to, čo povedala kolegyňa pani poslankyňa Zora Jaurová, že celkom s návrhom tohto zákona sa my nevieme stotožniť. Ja, ja, ja, ja poviem, pri všetkej úcte, kde som si prešiel školy, ľudí, ktorí pracujú v cestovnom ruchu, všetci si vás vážia, lebo považujú vás za odborníka, a ja vás tiež považujem za odborníka, ale preto nerozumiem, že čo to je. (Povedané so smiechom.)
Ja, ja preto budem rád, keď nám to vysvetlíte všetkým, lebo na konci dňa takýto fond ozaj môže slúžiť vybraným ľuďom, ale nie presne tým, ktorí to potrebujú. Ale pôjdem teraz trošku ku, ku detailom.
Možno, že ste si všimli, že štatistický úrad nedávno vydal správu, kde konštatuje, že domáci cestovný ruch zažil v júli tretí najúspešnejší mesiac od pandémie COVID-19. To znamená, že v našich ubytovacích zariadeniach bolo viac ľudí. Ale čo hovorí aj štatistický úrad, že máme viac ľudí domácich ako zahraničných, preto by som sa opýtal opäť, akým spôsobom má takýto fond pomôcť tým ubytovacím zariadeniam, a resp. vzhľadom na to, že sme v predošlom bode zrušili základnú definíciu cestovného ruchu. Akým spôsobom bude vôbec pomáhať tomu cestovnému ruchu? Komu vlastne pomôže? Lebo ja tomu nerozumiem a fond to nepíše. Neviem.
Videl som, prečítal som si správu, že z tohto fondu by ste rád vy alebo niekto v SNS vybudovali veľké kongresové štátne stredisko, ale neviem, že či to bude. Môžem sa mýliť. Čítal som to. Môžem sa mýliť. Budem rád, keď mi poviete, že či je to tak, alebo to tak nie je.
Tiež veľkým zásadným problémom v rámci tohto fondu je to, že my nevieme povedať, resp. pomôcť tým ubytovacím zariadeniam, a hlavne nevieme prilákať vďaka tomuto fondu zahraničných turistov. Ja súhlasím s tým, čo povedal pán podpredseda Danko, že ostatné krajiny rastú, majú čím ďalej tým viac turistov.
Ale keď prejdem iba také základné čísla, nárast v Českej republike zahraničných turistov je na úrovni 9,3 %, nárast zahraničných turistov v Maďarsku je na úrovni 18 %, v Rakúsku to bolo 9,9 % a Poľsko 37 % zahraničných turistov. A viete, ako je na tom Slovensko? Mínus 1,2 %.
To znamená, že my momentálne, jedine čo sme dokázali, čo ja aj oceňujem, aby to nevyzeralo takto, že som kritik, možnože tie preukazy, resp. tie poukazy áno, pomáhajú cestovnému ruchu. Pomáhajú našim, našim rodičom. Teraz po novom pomáhajú zamestnancom veľkých firiem, ovšem nepomáhajú tým malým. Tým sme teraz zobrali ďalších tisíc euro, takže toto bude zásadný problém, či vôbec si budú môcť dovoliť takúto dovolenku. Ale čas ukáže. Čas ukáže, prídu ďalšie štatistické údaje.
Ale v rámci tohto fondu absolútne netuším, akým spôsobom má pomôcť turizmu. A poviem takto. Akým spôsobom, pán minister, chcete pomôcť tým najzaostalejším regiónom, konkrétne: Gemer, Spiš, Zemplín, Šariš, Podunajsko, Horehronie a Novohrad? Áno, turisti tam chodia, ale na konci dňa je ich menej. Je ich menej ako v iných regiónoch. Aj pán kolega povedal hore, že Liptovský Mikuláš je na tom celkom dobre. Áno, všetko sa tam buduje. Ale to sú presne tie regióny, ktoré potrebujú tú pomoc. A tu sa opäť pýtam, pán minister. V zákone som nevedel dočítať, že akým spôsobom chcete pomáhať v rámci tohto fondu týmto zaostalým regiónom. To znamená opäť prinesie povedzme to nejakú pracovnú silu, prinesie to mzdy. A hlavne tieto regióny, nehovorím okolo miest, ale niektoré regióny z týchto majú vyššiu nezamestnanosť, ako je priemer v republike.
Takže budete garantovať, že tieto regióny budú dostávať tie peniaze? (Rečník sa obrátil k navrhovateľovi.) Bude to nejakým spôsobom férovo rozdelené medzi regióny? Kto dostane tie peniaze? (Reakcia navrhovateľa.) Áno, ale ja sa pýtam, ale v rámci týchto regiónov tam nemáte ani koho osloviť. (Reakcia navrhovateľa.) Ja, ja, hej, čítal som. Ja inak veľmi rád sa teším, lebo opäť... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.9.2024 11:54 - 11:54 hod.

Jaurová Zora Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci.
Ja iba na tuto kolegyňu, že my sme teda ešte neboli pri moci. Keď raz budeme pri moci, tak my to budeme lepšie dizajnovať, dobre?
Ale pánovi ministrovi som chcela iba povedať, že ja by som vám radila sa troška lepšie pozrieť na to, čo sa deje napríklad vo Fonde na podporu umenia po tej skvelej novele, ktorá bola tiež v tomto duchu, ako tam proste nevie zasadnúť správna rada, ako tam ministerka niekoho vymenuje, a potom, keď chodí na tie zasadania, tak ho za to odvolá. A ja by som akože si naozaj nedovolila vás porovnávať s ministerkou kultúry, lebo to si naozaj nezaslúžite, a predpokladám, že ani vaše ministerstvo neriadi nejaký zvláštny pán, ktorý nedával pozor na fyzike a na geometrii, ale ja vás chcem, len naozaj varovať, že takýto tip legislatívy, ktorý nerešpektuje vôbec žiadne princípy verejných politík a nejakej inštitucionálnej logiky, nikdy proste nevytvorí kvalitné a dobre fungujúce a pre Slovensko prospešné verejné inštitúcie. Možno sa vám tým podarí krátkodobo rozdeliť peniaze nejakým ľuďom, ktorým ich chcete rozdeliť, ale, ale tá história si vás za to nezapamätá a tie kvalitné inštitúcie nevzniknú.
Takže ja som presvedčená, že Slovensko si zaslúži tie zmysluplné investície do infraštruktúry cestovného ruchu a do rozvoja regiónov a že sa to dá robiť formou kvalitných a efektívnych verejných inštitúcií. A ak to tak budete robiť, tak my vás v tom vždy budeme podporovať, len to, bohužiaľ, nie je prípad tohto fondu, ktorý je dizajnovaný na úplne iné ciele.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.9.2024 11:54 - 11:54 hod.

Mesterová Zuzana Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
No, kolegyňa Jaurová na základe výhrad, ktoré si uviedla, ja dúfam, že náš nový kontrol... nová kontrolná úderka Gašpar, Glück, Plevíková na čele s riaditeľom SIS, ktorí sú po novom odborníci na dotácie a prideľovanie, dotácie a fondy, sa prídu pozrieť aj na tento netransparentný fond. A možno sa potom, pán minister, z ich strany dočkáme aj návrhu na vaše odvolanie, prípadne na odvolanie Andreja Danka z postu podpredsedu Národnej rady.
Pán Mažgút, dajte im do pozornosti, že je to ďalší fond, ktorý si zaslúži ich kontrolu a pozornosť.
Ďakujem. (Smiech v sále. Reakcie z pléna.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.9.2024 11:54 - 11:54 hod.

Dubovický Richard Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
No, ja by som už iba nadviazal na to, čo povedala kolegyňa pani Zora Jaurová, s tým, že v 412 (tlač), pri zákone č. 91 správne sme rušili tie základné definície cestovného ruchu, ale mi povedzte, v tom fonde, resp. ja som stále nenašiel to minimum tých projektov, vlastne kto môže, lebo 412 (tlač), zákon č. 91 presne a jasne definuje o tom, kto je vlastne účastníkom v cestovnom ruchu. Ale tu to neni definované.
Tu fakt môžem povedať, že hocijaká garážová firma so schránkou vybuduje veľké kongresové centrum za päť miliónov eur. A čo jej stačí? Čestné vyhlásenie.
Áno, mám päť percent. Ja, len preto hovorím ako ja, aby ste vedeli, pán minister, my sme tí, ktorí podporujú cestovný ruch. My máme čo ponúknuť. Ale nemyslím si, že toto je systémové riešenie. A neviem si predstaviť, ako by som mohol niečo také podporiť v súčasnosti. Ale budem viac rozprávať o tom aj v mojej rozprave.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.9.2024 14:33 - 14:33 hod.

Hanuliaková Jana Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne.
Naozaj milujem túto plnú sálu, keď tu človek môže rozprávať. No ale poďme teda k nášmu uzneseniu.
Pán predsedajúci, teda ďakujem za slovo, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi začať úsekom z tlačovej správy z apríla tohto roku. Citujem: "Robert Fico podporuje myšlienku, aby sa do miest, obcí a vyšších územných celkov dostalo čo najviac peňazí, o ktorých môžu samosprávy rozhodovať." Prešlo päť mesiacov a dnes tu sme kvôli tomu, že finančná situácia miest, obcí a vyšších územných celkov je naozaj veľmi zlá. Chýba im dokopy 120 miliónov, 36 miliónov eur pre vyššie územné celky a 84 miliónov eur pre obce a mestá. A, bohužiaľ, teda situácia sa stále zhoršuje. No treba povedať, že nie je to teda vinou ani samospráv, ani vyšších územných celkov. Samosprávy sú dnes vystavené tlaku prijímania opatrení v oblasti obmedzovania dotácií, zvyšovania poplatkov a daní, ktoré vedú k znižovaniu životnej úrovne ľudí a nehovoriac teda o tom, že aj včera v kontexte predstaveného konsolidačného balíčka to naozaj asi nebudú mať ľudia na Slovensku jednoduché. Navrhujeme prijať toto uznesenie o kompenzácii výpadku príjmu samospráv. Sám Robert Fico zvolával ako opozičný politik mimoriadnu schôdzu na dofinancovanie samospráv, kedy povedal, opäť citujem: "Budeme trvať na tom, aby samosprávy prežili. Musia dostať minimálne túto injekciu." Ja teda očakávam, že koaliční poslanci, aj vláda sa postavia k tejto situácii naozaj zodpovedne a nájdu čo najrýchlejšie riešenie pre naše obce, mestá a naše kraje.
Uznesením, ktoré predkladáme, chceme zaviazať vládu, aby toto riešenie musela v krátkom čase nájsť. Rokovania ministra financií s predstaviteľmi samospráv totiž trvajú už niekoľko mesiacov a doposiaľ nepriniesli naozaj žiadne konkrétne výsledky. Je preto nevyhnutné, aby Národná rada vyslala signál, že situácia je vážna a je treba naozaj jej neodkladné riešenie. Samosprávy už niekoľko mesiacov upozorňujú na nepriaznivú situáciu, ktorá sa netýka len malých obcí, ale aj krajských miest. Mestá a obce musia prijímať radikálne opatrenia, ktoré ovplyvňujú poskytovanie služieb, ich investičný rozvoj, ale aj bežný chod úradov.
Podľa Združenia miest a obcí Slovenska hrozí, že sa výhľadovo zastaví aj investičný rozvoj v regiónoch plánovaný pre rok 2025. Samosprávy upozorňujú na to, že každý mesiac dostávajú o 50 % menej financií z verejného rozpočtu a z tohto dôvodu sú nútené prijať rôzne opatrenia, ktoré som už aj spomínala a majú teda dopad na kvalitu života ľudí. Medzi nimi sa vyskytujú zásahy do úplných samozrejmostí, kedy sú starostky a starostovia nútení napríklad vypnúť verejné osvetlenie v nočných hodinách, či zvyšovať poplatky za rôzne služby. Ja teda musím povedať, že aktuálne aj často aj na sociálnych sieťach, keď sledujem rôzne skupiny, tak ľudia naozaj píšu, že teda v dedinách sú pozhasínané lampy v noci a naozaj že necítia sa dvakrát bezpečne.
Dámy a páni, uvedomme si, že obyvatelia obcí a miest platia rovnaké dane bez ohľadu na veľkosť obce, v ktorej žijú. Či žijú v krajskom meste, alebo v obci, ktorá má 200 obyvateľov, vždy si musia plniť svoju povinnosť a odviesť zo svojich platov časť príjmu na chod svojich samospráv. Ak niekto zarobí 1000 euro v Žiline, tak odvádza zo svojej mzdy rovnakú čiastku ako občan, ktorý zarobí rovnakých 1000 eur dajme tomu v Povinej.
Je preto absolútne nedôstojné, že kým niektoré obce dokážu poskytnúť kvalitný servis a služby hodné 21. storočia, niekde inde nemajú možnosť napríklad teda, ako som spomínala, musia mať v noci vypnuté pouličné lampy a, pardon, ospravedlňujem sa... čiže v 21. storočí niekde naozaj nemajú v noci zapnuté teda pouličné lampy a v najbližšom roku im ani neopravia napríklad detské ihrisko, pretože ich obec jednoducho nezíska dostatočné príjmy. Je absurdné, že si obec jednoducho nedokáže zafinancovať ani takéto základné služby pre svoje obyvateľstvo.
Je najmä absurdné, ak si uvedomíme, že za situáciu nemôžu ani starostovia, starostky, ani zastupiteľstvo, ani občan, ktorý v tej obci žije. Táto situácia vyplýva výlučne z nezodpovedných rozhodnutí politikov a pretrváva dodnes, pretože ani dnes ju politici na centrálnej úrovni nie sú ochotní riešiť. Primárnym zdrojom financovania miestnych a regionálnych samospráv je daň z príjmu fyzických osôb. V tomto roku však boli zaznamenané nižšie príjmy z dane z príjmu fyzických osôb oproti predchádzajúcemu rozpočtovému roku. Naša vláda napriek tomu neposkytla mestám, obciam a vyšším územným celkom kompenzáciu výpadku príjmu, o ktoré dlhodobo žiadajú ich zastupiteľské združenia, ako je Združenie miest a obcí Slovenska, Združenie samosprávne kraje Slovenska, SK8 či Únia miest Slovenska. Predseda ZMOS-u upozornil, že historicky prvýkrát po fiškálnej decentralizácii hrozilo, že obce, mestá a kraje by mali zápornú hodnotu podielovej dane. To znamená, že štát by im peniaze z daní nielen neposlal, ale ešte aj zobral.
Na druhej strane tu vidíme, ako vláda bez poriadneho odôvodnenia zriadila teda napríklad ministerstvo pre Andreja Danka, ktoré nás stojí viac ako 100 miliónov eur ročne, a dokonca si teda bez problémov, pán minister už odišiel, bez problémov prenajme dvakrát drahšie priestory, ktoré teda budú v prepočte 1,5 milióna eur ročne.
Vidíme, ako si ministri, ministerky a premiér zvýšia platy a nie je pri tom úplne náročné si nájsť výroky premiéra Fica o tom, ako je zásadne proti zvyšovaniu platov. Citujem: "Nevidím žiadny dôvod, aby platy ústavných činiteľov išli prudko hore. Bolo by to absolútne neférové k ľuďom, ktorí zarábajú 400, 500 alebo 600 eur. Je to pre mňa tak principiálna otázka, že pokiaľ by sa mala situácia vyhrotiť, tak som pripravený aj spojiť hlasovanie o dôvere vlády s týmto zákonom." V tom čase toto tvrdil premiér. A ja sa teda pýtam, pán premiér, už nikto na Slovensku nezarába dneska minimálnu mzdu? A koho výsledok je vlastne, že stále tu máme platy na úrovni 600 alebo 700 eur?
Vládli ste naozaj príliš dlho, aby niekto mohol tvrdiť, alebo aby ste vy mohli tvrdiť, že toto nie je aj na vašich pleciach. A toto je presne inak Robert Fico, človek, ktorý nemá problém jeden deň povedať niečo a na druhý deň robiť presný opak. Namiesto toho, aby riešil skutočné problémy, napríklad aj tie mzdy a kvalitu života ľudí na Slovensku, tak buď tu podporuje úplne nelogické projekty svojho trojpercentného koaličného partnera, alebo si hľadá zástupné témy na prekrytie toho, že tu likviduje demokraciu a právny štát. To, čo zatiaľ vidíme od vlády, sú len nesystémové kroky, ktoré reálne nikam, našim samosprávam v tejto situácii nepomáhajú.
Koalícia za ideálne riešenie považuje dotovanie obcí absolútne nesystémovo a nekoncepčne. Každý mesiac po výjazdovom rokovaní vlády upozorňujeme na to aj s kolegom, že koalícia okráda obce pod nezávislým a opozičným vedením, že táto vláda sa stará naozaj iba o svojich ľudí. Ja sa pýtam, životy ľudí, ktorí volia napríklad Progresívne Slovensko alebo inú opozičnú stranu, majú pre premiéra Fica nebodaj 20-krát menšiu hodnotu?
Ľudia, ktorí nevolili SMER či SNS majú nebodaj 30-krát menej problémov so zlyhávajúcim školstvom, zdravotníctvom, chýbajúcimi cestami, vodovodmi, kanalizáciami? Vidíme to aj na príklade nedávno. Minulý týždeň ministerstvo financií zverejnilo, že rozdalo dotácie vo výške 3,5 milióna eur. Z toho 62 % išlo koaličným starostom na ploty, chodníky, festivaly a rôzne iné projekty v čase, kedy zástupcovia niektorých samospráv hovoria o tom, že nemajú za čo svietiť, kúriť a dokonca platiť platy zamestnancom, že hrozí pozastavenie celkového investičného rozvoja.
Tak ja už naozaj neviem, že na jednej strane tu rozdávame dotácie a na druhej strane tu nemáme financie na základný chod samospráv. Tak niečo asi potom tu nefunguje.
Ministerstvo financií má z hľadiska obcí a miest len jedinú úlohu. Má zabezpečiť dlhodobé, udržateľné a systémové financovanie, ktoré umožní starostom a primátorom hospodáriť so svojím rozpočtom. Ministerstvo financií má vytvoriť taký model financovania samospráv, aby každé dieťa na Slovensku malo materskú školu, aby naši seniori nemuseli čakať na dlhé týždne a mesiace na miesta v zariadeniach sociálnych služieb. Aby sme nemali rozbité cesty, zničené hrady a aby vo väčšine obcí nechýbali vodovody a kanalizácie. To je jediná úloha, ktorú má ministerstvo financií. Nie rozdávať rôzne dotácie svojim starostom.
Namiesto toho vidíme dlhodobú nečinnosť, ktorá už viac ako 20 rokov spôsobuje, že starostovia čakajú na smiešnych pár tisíc eur z vládnych dotácií, aby mohli postaviť obyčajné detské ihrisko. A aj to šťastie sa usmeje teda, žiaľ, len na tých, ktorí nosia správne stranícke tričko. Dovoľte mi, aby som v tejto rozprave v krátkosti hovorila ešte o jednej veci. Teda nielen o potrebe stabilizácie finančnej situácie našich samospráv, ale aj využila túto príležitosť hovoriť o potrebe zmeny pohľadu na fungovanie našich samospráv. Na Slovensku máme viac ako 1100 obcí, ktoré majú menej ako 500 obyvateľov, ktoré musia plniť všetky kompetencie ako veľké mestá. A toto je naozaj jednoducho neudržateľné. Všetci o tom vieme, všetci o tom hovoria a nikto s tým nič roky nerobí. Potom sa naozaj nemôžeme čudovať, že stále prešľapujeme na mieste. Väčšina európskych štátov urobila krok k efektívnejšiemu fungovaniu samospráv. Urobili kroky, ktoré umožnili dostať do regiónov viac peňazí a financovať investície a služby, ktoré dovtedy nebolo možné. Nás k rovnakým krokom vyzývajú dlhodobo nielen európske inštitúcie, ale aj akademici a organizácie OECD napríklad. Podľa mnohých publikácií by podobné zmeny mohli priniesť efektívnejšie spravovanie verejných prostriedkov, viac kvalitnejších verejných investícií a rovnako aj ekonomický rast.
Vlády SMER-u, ktoré majú rezort financií vo svojich rukách už štvrté volebné obdobie, sa k ničomu podobnému nikdy neodvážili. A aj to je dôkaz alebo jeden z dôkazov, že im na skutočnej pomoci ľuďom na Slovensku úprimne nezáleží. Nechcem byť teda veľmi zlá, ale mám niekedy pocit, že na Slovensku fungujeme tak, že záujmy jednotlivcov sú niekedy nad záujmy našej krajiny. A vidíme to teda hlavne aktuálne na strane našej vládnej koalície. A z tohto dôvodu aj Slovensko, žiaľ, nenapreduje. Pretože nedokážeme robiť niekedy aj ťažké rozhodnutia v oblasti fungovania. Tieto rozhodnutia, reformy by však Slovensko posunuli naozaj dopredu míľovými krokmi. Každý z nás jednoducho musí vykročiť niekedy zo svojho tieňa a pozerať dopredu. Potrebujeme začať využívať naše zdroje čo najefektívnejšie a poskytovať ľuďom čo najlepšie služby bez ohľadu, kde na Slovensku sa narodili, či rozhodli žiť. Páni, dámy, prosím, začnime riešiť skutočné problémy, ktoré naše Slovensko naše obce, mestá trápia a takým je aktuálne teda aj dofinancovanie našich samospráv.
Preto vás prosím o podporu nášho uznesenia.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.9.2024 14:33 - 14:47 hod.

Lackovič Marek Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Nie je tu, žiaľ, pán poslanec Majerský, ktorý dával faktickú poznámku, tak ja len v skratke teda, ako keby tu bol. Áno, to dofinancovanie samospráv je potrebné uskutočniť aj v nadväznosti na to, že tu máme odpálené určité konsolidačné bomby práve týchto dňoch a v týchto hodinách a je už všade avizované a všetci to, žiaľ, vidia, že sa blíži Ficova drahota. A my si musíme uvedomiť, že aj tie samosprávy, pokiaľ sa nedofinancujú, tak to zacvakajú, alebo zaplatia, bohužiaľ, že to musím tak povedať, opäť len obyčajní ľudia. My už dnes vieme, že priemerná trojčlenná rodina, alebo priemernú trojčlennú rodinu to môže stáť až tisíc euro ročne.
Takže naozaj aj v kontexte tej Ficovej drahoty, ktorá sa očividne blíži, potrebujeme dofinancovať výpadok samospráv, aby na konci dňa sa nepremietli ešte aj poplatky súvisiace s regiónmi, s našimi mestami, obcami a so službami, ktoré na obecných či mestských úradoch poskytujú, aby sa nepremietli na bežných ľudí.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.9.2024 10:02 - 10:04 hod.

Dej Dávid Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo, ďakujem za faktickú poznámku.
Áno, presne tak, že táto téma, ten odliv mladých ľudí do zahraničia, to nie je len možno kaviarenská téma pre, ja neviem, pár mladých ľudí. Ale keď aj bola predchádzajúce volebné obdobie, teda na konci toho volebného obdobia úradnícka vláda alebo teda vláda odborníkov, tak aj premiéra, teda bývalého premiéra pána Ódora to bola jedna z prioritných tém. Že odchod mladých ľudí bola premiérska téma. Samozrejme, môžeme sa pozrieť, aké témy pána premiéra zaujímajú dnes. Ja som to aj v zásade na úvode uvažoval, že dneska možno viacej pána premiéra zaujíma to, ako kto má tancovať a podobne, ale, samozrejme, mladí ľudia sú niekde, ak vôbec, tak na spodku rebríčka priorít.
A presne ako povedala aj kolegyňa Gažovičová, že v zásade toto je len jeden taký z návrhov zákona, ktorý zlepší možno tú, ten prechod tých mladých ľudí zo vzdelávacieho systému na trh práce a teraz ani podľa mňa ani neexistuje nejaké, že jedno geniálne riešenie, ktoré by tu mladých ľudí udržalo. Ale ja si myslím, že to je práve o tom, že tá politická vôľa alebo tá politická moc, ktorú vy, síce tú vôľu nemáte, ale tú moc máte. Máte prezidenta, máte parlament, máte vládu, tak si myslím, že aspoň teda, keď už ste po roku sa venovali iba sebe, že by možno bol čas sa venovať aj, aj mladým ľuďom. Ja rozumiem, že tých problémov v dnešnej dobe je tu veľa, že naozaj tá topánka nás tlačí všade, kde sa pozrieme. Ja som to aj hovoril, od nemocníc, po financie a podobne.
Ale ja si myslím, že toto je naozaj niečo, čo ak dnes riešiť nebudeme, tak nás to o pár rokov jednoducho dobehne. Lebo keď tu mladí ľudia nebudú, odídu, talentovaní, mladí, šikovní ľudia, tak kto tu potom ostane?
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.9.2024 9:51 - 10:02 hod.

Dej Dávid Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som teda predstavil zákon, ktorý sa týka teda príspevku a podmienok na vykonávanie absolventskej praxe. Ešte na úvod by som teda chcel povedať, že jeden z tých dôvodov, prečo sme sa rozhodli tento návrh zákona predložiť, je aktuálna situácia na trhu práce, a teda tá výška nezamestnanosti mladých ľudí. Dovolím si aj tak po roku skonštatovať, že sme sa dočkali po roku amnestií pre ľudí blízkych vládnej koalície, rozvratu kultúry, katastrofálnemu stavu nemocníc, alebo zlej kondícii verejných financií. Mňa mrzí, že mladí ľudia ani po roku tejto vlády nie sú prioritou, absolútne vládu nezaujímajú mladí ľudia, kvalita života mladých ľudí, odchod mladých ľudí do zahraničia a aj z tohto dôvodu sme sa teda rozhodli predložiť ďalší zákon, ktorý sa týka mladých ľudí. Aj napriek tomu ako som spomínal, že tá nezamestnanosť na Slovensku aktuálne je relatívne nízka, tak tá nezamestnanosť medzi mladými ľuďmi je vysoká. Až 20% mladých ľudí do 25 rokov tvoria tých, ktorí sú nezamestnaní. Ako som teda spomínal, tá absolventská prax sa týka toho, aby mladí ľudia ktorí úspešne vyštudovali strednú alebo vysokú školu, sa mohli zamestnať v odbore, ktorý vyštudovali. Aj tie čísla ukazujú na to, že mladí ľudia, ktorí už majú pracovné skúsenosti popri štúdiu, majú pravdepodobne väčšiu úspešnosť sa zamestnať, ako tí ktorí tie pracovné skúsenosti nemajú. Zamestnávatelia logicky často požadujú už teda, aby tí absolventi stredných a vysokých škôl mali nejaké pracovné zručnosti, pretože aj pre nich je to menšie riziko takých ľudí zamestnať. Si myslím, že štát by mal vytvárať podmienky na to, aby tí mladí ľudia, či už počas vzdelávania, alebo po vzdelávaní nadobudli nejaké pracovné skúsenosti na to, aby sa mohli uplatniť aj v odbore, ktorý vyštudovali. Samozrejme, je logické, že ak sa niekto rozhodne vykonávať inú prácu, ako súvisela s tým, čo študoval, alebo či už na strednej, alebo vysokej škole, je to úplne v poriadku. Ale dnes naozaj máme aj dáta na to, že mladí ľudia, ktorí chcú pracovať v odbore, ktorý vyštudovali, ale nemajú reálne pracovné skúsenosti, tak majú oveľa horšiu šancu a vôbec možnosti sa zamestnať.
A teda aj z tohto dôvodu spoločne s kolegyňou Simonou Petrík predkladáme tento návrh zákona, ktorý mení podmienky alebo vôbec výšku príspevku na vykonávanie absolventskej praxe. To, čo vlastne meníme v tom návrhu zákona, je samotná tá výška. Momentálne výška alebo teda ten príspevok na náhradu osobných výdajov je v sume životného minima, čo dnes predstavuje sumu okolo 270 eur. My navrhujeme, aby to bolo 40 % z minimálnej mzdy, ktorá sa nebude zdaňovať, čo by predstavovalo sumu 326 euro, je to nárast o 52 eur, to je dna z tých vecí.
Tá druhá, ktorá momentálne v zákone je, že v zákone sa píše, že tento príspevok môže byť vyplatený.
My navrhujeme, aby ten príspevok bol vyplatený, čiže je tam tá povinnosť vyplatiť tento príspevok za vykonávanie absolventskej praxe. A takisto tá tretia vec, ktorú meníme, je tá minimálna, maximálna dĺžka vykonávania tejto praxe. Momentálne zákon stanovuje, že tá minimálna dĺžka je 3 mesiace a maximálna 6 a my teda navrhujeme, aby to bolo 2 mesiace, až maximálna dĺžka 4 mesiace. Máme za to, že to zlepší flexibilitu a zvýši motiváciu zapojiť sa absolventov do vykonávania tejto absolventskej praxe.
To, čo chceme dosiahnuť týmto návrhom zákona, je jednak zefektívniť túto absolventskú prax, ale zároveň aj zdostupniť ľuďom, ktorí si možno nemôžu dovoliť robiť za mesačnú prácu a dostať za to životné minimum, tá suma naozaj dnes je relatívne nízka. Rozumieme, že ten nárast je síce iba o 52 euro, že nie je to zásadne nejaká vyššia položka, ale tak robili sme to aj s ohľadom na stav verejných financií. A tak isto to, čo vlastne chceme zlepšiť a dosiahnuť, je, že keď skrátime tú minimálnu a maximálnu dĺžku vykonávania absolventskej praxe, tak je to flexibilnejšie a efektívnejšie pre ľudí, ktorí sa môžu prihlásiť na to, aby nemuseli robiť 3 až 6 mesiacov, ale tá minimálna dĺžka by bola 2 a maximálna 4 mesiace.
Chcel by som ešte teda podotknúť to, že ja tému odchodu mladých ľudí vnímam veľmi citlivo, pretože je nás aj v tomto parlamente relatívne málo poslancov a poslankýň, ktorí máme menej ako 30 rokov a mňa aj mrzí, že predstavitelia vládnej koalície neprichádzajú s nejakými zásadnými a nie možnože hneď systémovými, ale naozaj so zákonmi, ktoré by riešili tú situáciu toho, aby mladí ľudia boli motivovanejší na Slovensku ostať. Naozaj za celý rok odkedy tu sedím, myslím si, že tá moja účasť je relatívne vysoká v tomto pléne, takéto zákony neprichádzajú, sme to skôr my z radov opozície, ktorí sa takýmto témam venujeme a tieto zákony predkladáme. Ja vnímam aj tému odchodu mladých ľudí do zahraničia, že neexistuje nejaké jedno zásadné kúzelné riešenie, ktorým by sme odliv mladých ľudí do zahraničia zastavili, ja si ani nemyslím, že je zlé keď mladí ľudia do zahraničia odchádzajú, podľa mňa je to fajn že môžu študovať, môžu spoznať nových ľudí, naučiť sa cudzie jazyky, spoznať novú kultúru, nabrať skúsenosti, ktoré by možno tu na Slovensku nemali tú šancu získať, ale problém ani nie je to, že odchádzajú, len ten problém je to, že sa nechcú vrátiť. A mám povinnosť to, že ukazovať mladým ľuďom, akým spôsobom, kebyže máme tú možnosť, zlepšovať kvalitu života alebo situáciu mladých ľudí na Slovensku.
Tak aj toto je jeden z tých návrhov zákona, ktorý nemá žiaden negatívny vplyv na rozpočet, má práveže, naopak, pozitívny vplyv na rozpočet, pretože zvyšuje zamestnanosť, a takisto ani nemá žiadne ideologické zafarbenie, keby náhodou niekto zase nás tu chcel nálepkovať nejakými nezmyselnými označeniami. Tento návrh zákona zlepšuje ten prechod mladých ľudí zo vzdelávacieho systému na trh práce, ako som spomínal, zamestnávatelia dnes vyžadujú, aby ľudia, ktorí sa hlásia do zamestnania, mali už nejakú prax. Uvediem príklad. Ak nejaký grafický dizajnér, ktorý úspešne skončí strednú školu s maturitnou skúškou, chce sa zamestnať v grafickej firme, ale nemá nejaké kontakty, alebo jednoducho sa nevie dostať k nejakej praxi, ktorá by ho predurčila na to, sa po ukončení štúdia zamestnať, tak práve táto absolventská prax, keď mladý človek teda úspešne skončí strednú a vysokú školu, môže požiadať o vykonávanie tejto absolventskej praxe, tak mu môže zaručiť, ako aj som hovoril na základe tých čísel, že sa bude vedieť uplatniť. Pretože keď už v tej firme bude môcť vykonávať tú absolventskú prax, tak aj pre tú firmu je oveľa lepšie, keď má niekoho, koho si vie, dajme tomu, aj už podľa seba vyškoliť a následne zamestnať, pretože už poznajú toho človeka, ktorý po ukončení štúdií uňho vykonával tú absolventskú prax. Tá absolventská prax je relatívne dobrý nástroj, mňa mrzí, že momentálne podľa tých informácií, ktoré máme, že zo zákona to síce plynie, ale neponúkajú tie úrady práce túto absolventskú prax. Aj preto si myslím že je na mieste túto absolventskú prax zefektívniť, informovať o nej a verím tomu, že to bude mať pozitívny prínos. Samozrejme, si uvedomujem, vzhľadom na situáciu, v akej sme, že rozhodnutie o tom, či posuniete do druhého čítania, je skôr na poslancoch a poslankýň vládnej koalície.
Aj preto by som rád požiadal, aby ste tento návrh zákona posunuli do druhého čítania, pretože naozaj si myslím, že toto nie je nič, čo by bolo kontroverzné, nič, čo by nejakým spôsobom malo negatívny vplyv na rozpočet. Je to naozaj jedno z menších, ale ja si myslím, že efektívnych opatrení, ktoré vie pomôcť mladým ľuďom sa uplatniť.
A o tom to presne je, že ak máme možnosti a v tomto pléne verím, že tie možnosti máme, skôr chýba, samozrejme, asi tá politická vôľa pomáhať mladým ľuďom, tak má to aj teda pozitívny prínos na tú ekonomiku. Už veľakrát padali tie čísla, že koľko nás stojí každý jeden ten odchod mladých ľudí do zahraničia. Bohužiaľ, bohužiaľ, každý tretí absolvent strednej školy ani neuvažuje o štúdiu na vysokej škole na Slovensku. Chcel by som podotknúť ešte to, že ja nevnímam odchody mladých ľudí do zahraničia len cez čísla a ekonomiku.
Ja si myslím, že Slovensko je naša krajina, kde sme sa narodili, je to náš domov, radi by sme tu chceli žiť, ale dôležité je naozaj prinášať riešenia, ktoré nemusia byť nejaké zázračné, nemusia byť ani na prvú veľké, ale pomáhajú postupne, krok za krokom, zlepšovať tú situáciu. A hlavne, ak sa bavíme o tom zamestnaní, tak je dôležité, aby aj mladí ľudia možno neodchádzali z tých regiónov. Ja som cez leto mal tú možnosť pochodiť východné Slovensko a naozaj tam táto téma je ešte o to dôležitejšia, pretože naozaj tam mladí ľudia odchádzajú. Chápem, že tam možno nie sú až tak pracovné príležitosti, ale naozaj oni by tam radi ostali, keby sa tam presne vedeli zamestnať. A toto je jeden z tých zákonov, ktorý na to reflektuje.
Chcel by som vás iba na záver požiadať, aby ste tento zákon podporili, pretože si naozaj myslím, že mladí ľudia sú budúcnosť našej krajiny. Veď aj vy máte deti, podaktorí aj vnúčatá a myslím si, že by ste boli radšej, keby na Slovensku ostali, ako keby ste sa mali raz do roka alebo dvakrát do roka s nimi vidieť počas možno vianočných a veľkonočných sviatkov, alebo spájať sa s nimi každý týždeň cez nejaké aplikácie.
Takže budem rád, keď teda aspoň to posuniete do druhého čítania. Ja zase už nie som tak možno naivný, ako som bol na začiatku volebného obdobia. Rozumiem, že ak by ste aj, bohužiaľ, čisto z pragmatického dôvodu tento zákon nepodporili, ja by som bol veľmi rád ako aj predkladatelia predo mnou, keby ste si tento návrh zákona možno osvojili a zmenili, či už skrz parlament, alebo možno ministerstvo práce by ste zdostupnili, zefektívnili a zmotivovali viacej ľudí, ktorí by chceli využívať túto absolventskú prax. Pretože momentálne to, ako je to nastavené, si nemyslím, že je dostupné, ani efektívne. Aj napriek tomu, ako som hovoril, že tento, tento model, táto absolventská prax je relatívne dobrý nástroj na to, ako môžu mladí ľudia sa uplatniť a zlepšiť ten prechod zo vzdelávacieho systému na trh práce mladých absolventov stredných, alebo vysokých škôl.
Ďakujem veľmi pekne za podporu a budem rád teda, ak by sme vedeli v druhom čítaní o tom možno hlbšie diskutovať.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.9.2024 9:48 - 9:49 hod.

Dej Dávid
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte mi, aby som predložil návrh zákona, ktorý sa mení a dopĺňa zákon číslo 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Jedná sa o príspevok a zmenu podmienok na vykonávanie absolventskej praxe a viac tento zákon teda zdôvodním a vysvetlím v rozprave, a zároveň sa aj hlásim do rozpravy.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.9.2024 9:33 - 9:33 hod.

Lackovič Marek Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ako bývalý starosta, ktorý za svoje päťročné obdobie vo funkcii spoznal množstvo starostov a starostiek, primátorov a primátoriek, ale aj predsedov krajov, môžem povedať, že každá samospráva je len taká úspešná, aké šikovné je jej vedenie.
Téma transparentnosti to obzvlášť potvrdzuje, keďže tá je do veľkej miery postavená, ako to sami vidíme, na dobrovoľnosti. Naše zákony, žiaľ, nereflektujú na aktuálne trendy otvorenosti, sú častokrát zastaralé a už vôbec neberú do úvahy súčasné technológie, ktoré máme k dispozícii a ktorými vieme približovať samosprávy svojim obyvateľom. Transparentnosť pritom nie je len čerešničkou na torte, ako si možno mnohí mylne na prvý pohľad myslia, transparentnosť je nevyhnutnou podmienkou pre efektívne hospodárenie štátu, ale aj pre zapájanie vylúčených spoločenstiev a znevýhodnených skupín do rozhodovania o veciach, ktoré sa ich bytostne týkajú.
A o otvorenosti štátu by sme preto mohli, mali hovoriť najmä dnes, kedy si všetci uvedomujeme a aj verejne deklarujeme, že naša spoločnosť je rozdelená a existujú mnohé skupiny, ktoré sa objektívne môžu cítiť nevypočuté.
Náš zákon alebo návrh, ktorý spolu predkladáme na požiadavky súčasnosti a priamo teda vyžaduje od samospráv nad 1000 obyvateľov, aby vysielali svoje obecné a mestské zastupiteľstvá online, resp. aby ukladali záznamy na svojich webových stránkach. Mnohé to robia už koniec koncov dnes.
Hneď v úvode sa pokúsim vysporiadať s otázkou, ktorú nám zákonite niekto položí. Áno, pri jeho písaní sme si, samozrejme, uvedomovali, že tým vstupujeme do kompetencií samotných samospráv, no zároveň nie je to nič nezvyčajné. Aj v minulosti sa zákonodarcovia rozhodli vstúpiť do kompetencií samospráv, keď im napríklad prikázali povinne zverejňovať program rokovaní zastupiteľstiev, keď im prikázali povinne zverejňovať zmluvy, faktúry či objednávky, či keď im prikázali povinne poskytovať odpovede na otázky verejnosti. A všetko takto je to správne.
To všetko boli zásahy do originálnych kompetencií, alebo ak chcete do dobrovoľného rozhodovania sa zo strany vedení miest a obcí, asi teda všetci, ako sme tu, akceptujeme, že existujú momenty, kedy sú takéto zásahy oprávnené a národný parlament má právo ich v záujme vyššieho dobra vykonať.
My si myslíme, že takýto moment nastáva aj v tejto otázke. Rád stručne vysvetlím prečo.
Ten prvý dôvod je čisto ekonomický. Naše mestá a obce hospodárili v roku 2023 s rozpočtom prevyšujúcim 5 miliárd eur. Len si predstavme, že ide o rozpočet väčší, ako ten, ktorý má ministerstvo vnútra, dopravy či školstva. Ide o objem peňazí prevyšujúci rozpočty niekoľkých ministerstiev. Predstavme si teda tisícky zmlúv, faktúr a objednávok, ktoré boli za uplynulý rok samosprávami vyplatené, predstavme si stovky až tisícky verejných obstarávaní, verejných obchodných súťaží, prieskumov trhu, ktoré sa diali v miliónových objemoch. Kontrolou tohto hospodárenia sú obecné a mestské zastupiteľstvá, ktoré môžu svoju prácu vykonávať zodpovednejšie aj menej zodpovedne. No a na filozofickú otázku, kto ustráži strážcov, pozná demokracia len jedinú odpoveď, ľud.
Je preto absolútne namieste, aby verejnosť mala dostupnú, bezplatnú a pohodlnú možnosť kontrolovať svojich obecných či mestských poslancov prostriedkami 21. storočia a v prípade potreby voči nim vyvodiť politickú zodpovednosť. Aj preto už súčasná legislatíva vyžaduje, aby boli rokovania zastupiteľstiev verejne prístupné, a aby boli ich uznesenia pravidelne zverejňované. Avšak aj naše súčasné zákony nie sú nedotknuteľné a je našou povinnosťou ich prispôsobovať aktuálnym potrebám spoločenského diania. Preto si priznajme, že v 21. storočí, kedy každý z nás žije hektickým a rýchlym spoločenským životom, je namieste primerane uľahčovať verejnosti možnosti ,ako sa zapájať do fungovania verejných inštitúcií. Ak chceme, aby mala každá obyvateľka a každý obyvateľ obce možnosť kontrolovať svojich zástupcov, tak musíme brať do úvahy, že nie každý si môže dovoliť tráviť hodiny zo dňa sedením na zastupiteľstvách a počúvať ich obsah. Obzvlášť ak vezmeme do úvahy, že mnohé sa konajú v pracovnom čase, kedy sú ľudia bežne v práci. Zverejňovanie záznamov, opakujem, záznamov, nemusí to byť živý prenos, aby sme uľahčili ten život samospráve, je preto efektívne riešenie ako podporiť verejnú kontrolu a umožniť verejnosti nahliadať do rokovaní v prístupnom čase a niekedy možno aj mesiace či roky po ich konaní. Na výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj padla zo strany poslanca vládnej koalície veta, že samosprávy samé by si mali určiť, či budú zastupiteľstvá vysielať alebo nie. Prepáčte, ale toto je najväčšia irónia demokracie, ak si má kontrolovaný subjekt stanovovať sám formu svojej kontroly. To sa javí ako nepochopenie zmyslu transparentnosti, aj keď chápem, že sú prípady, kedy sa tak deje napríklad v Národnej rade.
Uvedomme si, prosím, že toto nie je niečo, čo je v demokracii želané. Práve naopak, tie momenty, kedy si kontrolované subjekty stanovujú samé svoju kontrolu, by sme mali minimalizovať, odstraňovať a veľmi prísne posudzovať, ak teda v Slovenskej republike chceme mať prítomné vysoké štandardy zdravej, otvorenej a modernej samosprávy.
Zároveň neobstojí ani kritika, že samosprávy nemajú materiálno- technické či personálne kapacity na vykonanie tejto novej úlohy. Zverejňovanie vysielaní zastupiteľstiev a ich, ešte raz opakujem, záznamov v období, kedy máme stovky influencerov, ktorí z pohodlia obývačky dokážu natočiť videá s miliónovými dosahmi, naozaj dnes už nie je žiadny problém. Deje sa tak navyše v mnohých prípadoch, ako som povedal pred chvíľočkou už dnes.
Rovnako tak však, žiaľ, dnes evidujeme prípady a hovorila aj o konkrétnych príkladoch aj pani poslankyňa Hanuliaková, kedy sa tak nedeje naschvál. Ak tu dnes máme samosprávy, ktoré naozaj nedokážu zabezpečiť ani len záznam z rokovania svojho zastupiteľstva, tak sa začnime úprimne a vážne baviť o tom, ako chceme od našich miest a obcí vyžadovať, aby zabezpečovali vzdelávanie, sociálne služby, dopravu a všetky ďalšie kompetencie, ktoré dnes majú a sú ich tisíce. Ak naozaj nedokážu natočiť hodinové video na mobil či tablet, tak je, alebo na diktafón dajme tomu, tak je priamou zodpovednosťou vlády, aby tento stav alarmujúci začala urýchlene riešiť. Prepáčte, ale to nemôže byť výhovorka ani pre vysielanie školských rád, nieto ešte pre samosprávy.
Druhý dôvod, ktorý nás viedol k príprave tohto návrhu a ktorý je rovnako dôležitý ako ten prvý, je inklúzia. Objektívne musíme priznať, že tento zákon je len prvý, ale nevyhnutný krok k lepšiemu zapojeniu všetkých skupín do verejnej kontroly bez rozdielu znevýhodnenia. Toto je len prvý krok, ktorý umožní lepšie zapojenie napríklad ľudí pripútaných na invalidný vozíček, či s postihnutím zraku. Prečo hovorím o prvom kroku? S osobným príkladom z Fínska, ak by sme žili vo Fínsku, nediskutovali by sme ani tak o tom, či samosprávy majú, alebo nemajú zverejňovať záznamy online, ale skôr o tom, či ich aj majú titulkovať napríklad pre ľudí, ktorí sú nepočujúci, lebo o tom sa dnes vôbec nebavíme. Čo je veľká škoda.
Prosím, uvedomme si aj na tomto príklade, že my sme naozaj veľmi pozadu, veľmi pozadu za vyspelou Európou.
A to, čo chceme priniesť týmto zákonom my v Progresívnom Slovensku, je len nevyhnutné minimum. My sa ako verejné inštitúcie naozaj musíme začať hýbať smerom ku všetkým ľuďom, a to všetkými dostupnými prostriedkami.
Tretí dôvod, ktorý sme brali do úvahy, sú jednoducho dáta. Na Slovensku má so zverejňovaním záznamov stále veľké množstvo samospráv problém. A to aj napriek diskutabilným materiálnym a personálnym kapacitám. Nehovoríme totiž len o maličkých obciach, kde môžeme akceptovať predpoklad, že kontrolu vykonávajú jej obyvatelia pri dennom kontakte so starostom či starostkou. Hovoríme, žiaľ, aj o okresných či krajských mestách. Podľa poslednej analýzy Transparency International Slovensko zo sto najväčších samospráv na Slovensku jedenásť nezverejňuje archív videozáznamov na svojom webovom sídle a ďalších jedenásť to robí problematicky. To je 22 zo 100 samospráv. To znamená, že niekedy teda zverejnia alebo niekedy nie. Mám na mysli ten druhý balík tých jedenástich, ktoré to robia problematicky.
Opakujem, my tu v tomto prípade nehovoríme o maličkých osadách s rozpočtom 10, 20, 100-tisíc eur ročne. Hovoríme o mestách, ktoré hospodária s miliónmi eur a majú desiatky tisíc obyvateľov a v nich de facto neexistuje dôvod, alebo neexistuje možnosť objektívnej osobnej kontroly výkonu samosprávy. Neexistuje možnosť objektívnej osobnej kontroly výkonu samosprávy, zároveň neexistuje dôvod prečo obyvatelia jednej samosprávy by mali mať takúto možnosť a mať právo kontrolovať svojich zástupcov všetkými dostupnými prostriedkami a obyvatelia vedľajšej samosprávy nie. My sa preto snažíme svojím návrhom zároveň aj zjednotiť systém verejnej kontroly na celom alebo takmer celom území, pretože výnimkou sú len malé obce na Slovensku.
Myslíme si, že presne tu nastáva moment, kedy zákonodarcovia majú právo vstúpiť do pôsobenia samospráv a nastaviť pravidlá, ktoré budú a sú rovnaké pre všetkých. My neprikazujeme, čo má verejnosť kontrolovať. My neprikazujeme ani to, aby zastupiteľstvá natáčali televízne štáby. My len určujeme minimálny štandard, ktorý musí byť obyvateľom žijúcim v 21. storočí poskytnutý. To je celé.
Chceme dať ľuďom právo požadovať tento minimálny štandard a mať garanciu, že ak samospráve nebude vyhovovať, tak aby bol ten či onen záznam zverejnený, tak aby mali obyvatelia mali možnosť sa obrátiť na prokurátora napríklad a žiadať nápravu. Právo rozhodovať o tom, čo bude a nebude verejnosti poskytnuté na kontrolu už z logiky veci nemôže byť v rukách tých, ktorí sú kontrolovaní.
Na záver len dodám, že my tu nevymýšľame teplú vodu, záznamy z rokovaní zastupiteľstiev sú vecou nielen Slovenska, týkajú sa samospráv desiatkach vyspelých európskych štátov vrátane už spomínaného Fínska, Estónska, Švédska, Španielska a dalo by sa pokračovať.
Na záver zhrniem, že úprimne verím, že aspoň v otázkach otvorenosti dokážeme nájsť spoločnú reč, minimálne to posunúť do druhého čítania a baviť sa o tom hlbšie a podrobnejšie a dokážeme nájsť podporu k tomuto naprieč celým politickým spektrom.
Na záver, ak by si niekto pomyslel, že chceme ruky samospráve len zväzovať, tak už o pár desiatok neskôr pri bode číslo 45, ak sa nemýlim, predkladáme uznesenie, ktorým chceme dofinancovať výpadky samospráv 120-timi miliónmi eur, takže verím, že tu nevznikne otázka teraz že, alebo že nebodaj nejaký naratív, že chceme samosprávam ruky zväzovať, alebo nebodaj ubližovať. Práve naopak, Progresívne Slovensko je to hnutie a je tá strana a je tá politická sila, ktorá chce samosprávy dofinancovať.
Takže veľmi sa teším potom aj na rozpravu v rámci bodu číslo 45, ktorá hovorí o dofinancovaní samospráv na objem 120 miliónov eur.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Skryt prepis