Videokanál klubu

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
Pán kolega, je potrebné zdôrazniť tú informáciu, ktorú si priniesol, že to bola táto vládna garnitúra, ktorá pokazila tento zákon a pokazila systém, ktorý tu fungoval, pretože môžeme si položiť aj otázku, prečo sa stalo to, že všetky zrazu sociálne podniky prešli pod zníženú sadzbu. Ja si myslím, že tam by bolo naozaj zaujímavé nájsť tú správnu odpoveď, prečo sa to dialo. A teraz vlastne na to, že to prídu opraviť, a toto sa tu deje veľmi často, že sa opravujú zákony, ktoré táto babrácka vláda predkladá v zrýchlených konaniach, tak vlastne teraz opravujú, ale pokazia ten systém úplne, pretože potrestajú aj tých, ktorí sú odkázaní možno na tú zníženú sadzbu DPH a ktorým táto sadzba pomáha prežiť a pomáha zamestnať znevýhodnených ľudí, pomáha v regiónoch, ktoré sú zaostalé, kde možno sú to jediní zamestnávatelia, ktorí sa venujú práve týmto ľuďom, ktorí sú s akýmkoľvek znevýhodnením. Preto je nemysliteľné, že to urobia takto narýchlo a hlavne pokiaľ ide o obecné podniky, ako si spomínal, ktoré už mali schválené rozpočty a teraz musia hľadať dodatočné zdroje na to, aby dokázali prežiť. Preto som rada, že si priniesol tento pozmeňovací návrh, ktorý by odložil účinnosť o rok. Aj keď sa to vzťahuje na všetky sociálne podniky, čo ja musím súhlasiť s kolegom Viskupičom, že zjednodušenie daňového systému práve bráni tomu, aby dochádzalo k jeho zneužívaniu. Takže určite treba rozmýšľať, ako ten daňový systém zjednodušiť, aby neboli tak veľké daňové medzery, aby nedochádzalo k daňovým únikom, ale toto nie je riešenie, tak ako to robí táto vláda, že predkladá sústavne niečo v zrýchlených konaniach, bez diskusie, bez odbornosti, bez analýzy, proste si tu hádže zákony, ako len chce.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Ja by som chcela ešte doplniť, pán Pročko, že keď niekto akože pokojne rozpráva, to neznamená, že nie je neslušný. Pokojné rozprávanie neznamená, že niekoho neurazíte alebo že ten obsah slušný je. Pokojne rozprávať znamená aj to, že sa môžte neslušne správať aj k šéfke Úradu na ochranu oznamovateľov a nepustiť ju napríklad k slovu na výbore alebo nebyť tu ani na vypočutí si správy o stave úradu za rok 2023, alebo naťahovať asi deväť mesiacov jej správu, ktorú tu chcela predložiť ešte pred pár mesiacmi. To všetko je neslušné. Neslušné je prísť sem s takýmto návrhom zákona, neslušné je takýmto spôsobom rušiť úrad, neslušné to je robiť aj v tento deň. Neslušné neznamená pokojne rozprávať, neslušné je, keď obsah je neslušný. A to si treba zapamätať.

Za klub Progresívne Slovensko hovorím, že budeme proti tomuto návrhu zákona, ako aj proti všetkým pozmeňujúcim návrhom a chcela by som povedať krátke odôvodnenie. Ja som si pôvodne myslela, že toto je zákon pomsty Michala Šutaja Eštok (správne Matúša, pozn. prepis.) a Tibora Gašpara, ale v skutočnosti je to zákon hanby. A viete, koho je to hanba? Vaša, vaša, ako sa hovorí parafrázujúc populárnu rozprávku, je to vaša hanba, pretože ak na medzinárodný deň boja proti korupcii idete zrušiť Úrad na ochranu oznamovateľov a nahradiť ho atrapou, zničiť agendu odškodňovania obetí trestných činov a zasiahnuť takýmto spôsobom aj do nezávislosti úradu, aj do agendy odškodňovania obetí, je to naozaj veľká hanba, a preto navrhujeme aj to, aby sa dnešný deň na Slovensku začal sláviť nie ako medzinárodný deň boja proti korupcii, ale ako slovenský deň boja proti boju proti korupcii. Hanba, vaša, vaša! (Potlesk v sále.)

Pred hlasovaním o tlači 1123, vládny návrh zákona o Úrade na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti, žiadam poradu klubov na základe súhlasu štyroch klubov – PS, SaS, KDH a OĽANO, SLOVENSKO.

Ďakujem. Tam, kde som skončil, naviažem.
Chcem zdôrazniť, že skutočným cieľom tohto silového ťahu koalície, je dostať preč z Úradu na ochranu oznamovateľov jeho predsedníčku pani Zuzanu Dlugošovú, ktorú inak vláda nemôže odvolať a vôbec nebude žiadne prekvapenie, keď ju koalícia nahradí svojimi ľuďmi, svojim človekom, ktorí zas budú neodvolateľní pre akúkoľvek ďalšiu vládu. Tak na toto upozorňujeme dnešným dňom tretí týždeň, tomuto konkrétne ako opozícia oponujeme a takto konkrétne zo všetkých možných síl a v priestore, ktorý nám je daný, nasvecujeme absurditu celej tejto situácie a koaličných motivácií, lebo máme rešpekt k nezávislej organizácii, máme rešpekt k nezávislým inštitúciám, máme rešpekt k právnemu štátu, máme rešpekt k hodnotám demokracie a celkovo sme tu kvôli tomu, že máme nejaké hodnoty. A naproti tomu počujeme od koaličného poslanca, že mrháme drahocenným časom tohto cteného pléna. Pri všetkej úcte, ale toto môže povedať jedine človek, ktorý je bez akýchkoľvek hodnôt, ktorý je morálne vyprahnutý a ktorý je plne skorumpovaný. Mrháme drahocenným časom tohto cteného pléna. Ak by sme pristáli na túto logiku, tak si len spomeňme, zrekapitulujme si v skratke, čomu sme sa počas tejto schôdze venovali, čo sme riešili, keď sme neriešili práve konkrétne tento návrh zákona.
Riešili sme ďalšiu, to sa už nedá ani spočítať, koľkú v poradí opravu Trestného zákona, keď koalícia opäť bude opravovať to, čo sme ikskrát predtým upozorňovali, že bude potrebné opravovať. Minulý týždeň musela vláda cez zákon, konkrétne pani vicepremiérky Sakovej, ktorá by tu niekde mala byť, opravovať iný zákon, konkrétne (reakcie z pléna), výborne, dúfam, že Tarabovi, aby mu povedala, aký je babrák, pretože musela vo svojom zákone opravovať práve Tarabov zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktorý premiér, vicepremiér domrvil tak, že keby to narýchlo nezbúchali tú opravu cez prílepok, tak by Slovenská republika mohla prísť o 450 mil. eur z plánu obnovy a, opäť, my sme opakovane hovorili, že nerobte to, pretože k tomu príde.
A absolútny extrém, takzvaná nová sľubovaná politická kultúra dostala minulý týždeň úplne nový rozmer, keď minister Tomáš vymyslel, nazvime to, extra skrátené legislatívne konanie, keď prílepkom k inému zákonu prilepil zákon, ktorý mal ísť pôvodne cez skrátené legislatívne konanie, takto sa to vybavilo za nejaké dve hodiny, lebo nie je čas. Vybavené, vymaľované. Ale aby som teraz ministrovi Tomášovi nekrivdil, toto vzácne plénum malo čas prerokovať aj dva návrhy zákonov, ktoré reálne môžu v tejto krajine niekomu pomôcť, len otázka znie, že dva z koľko? Zo 150, ktoré sú ešte v lieviku, ktoré sa na rad počas tejto schôdze nedostanú, pretože mrháme „drahocenným" časom tohto pléna. Ono by bol čas prerokovať tie zákony, ktoré majú šancu niekomu pomôcť, keby koalícia prioritne nemala potrebu ako slona cez kľúčovú dierku cez toto plénum mimoriadne tlačiť rušenie Úradu na ochranu oznamovateľov. Tak poďme teda k nemu.
Spomínajúc otázky, mali sme ich mnoho ako opozícia, kládli sme ich, opakovali sme ich a nedostávali sme odpovede. A tie otázky pochopiteľne nemáme iba my, veď si dajme rekapituláciu, kto všetko má tiež otázky o motiváciách, ktoré sú za návrhom tohto zákona, lebo to nevidíme len my. Toto nie je izolovaná kritika poslancov a poslankýň opozície. Sme to nielen my, kto vidí, že rušenie Úradu na ochranu oznamovateľov je mocenský ťah, ktorý, ktorou Ficova vláda opäť o ďalší míľový krok odkláňa Slovenskú republiku od Európskej únie. Presne na toto poukázala napríklad rada prokurátorov, keď upozornila, že zmeny navrhované v tomto zákone môžu byť v priamom rozpore so smernicou Európskeho parlamentu a Rady Európy o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie. Tento rozpor mal ambíciu vyriešiť pozmeňovák, ktorý minulý týždeň prečítal poslanec Eliáš, lebo, opäť, my sme vám to hovorili, ale keďže včera prišiel nový pozmeňovák, ktorý anuloval ten predchádzajúci pozmeňovák, tak sme vlastne zas tam, kde sme boli a neviem, či ešte nie ďalej, kde sme boli. A ja nechám teda priestor kolegyniam a kolegom právnikom, právničkám, nech sa vyjadria k obsahu tohto pozmeňovacieho návrhu, ja nemám právnické vzdelanie, ale tak ako čítam ten pozmeňovák, opravte ma, ak sa mýlim, mne sa akosi zdá, že koalícia opäť posilňuje postavenie možných páchateľov korupčnej či organizovanej trestnej činnosti, ale, ako hovorím, opravte ma, ak sa mýlim, kolegovia, kolegyne, právnici, právničky.
Ja som slovenčinár a veľmi pozorne si všímam slovíčka a preto som si včera mimoriadne „užil“ vystúpenie obžalovaného podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky, keď obhajoval ten svoj pozmeňujúci návrh a úplne naplno priznal motiváciu už bez hanby, takzvane na hulváta, keď priznal motiváciu tohto návrhu zákona zbaviť sa predsedníčky úradu Zuzany Dlugošovej, nič menej, nič viac. A tiež bolo kúzelné počuť na ploche niekoľkých týždňov, keď vlastne pri pôvodnom predstavení tohto zákona, nie je to o čurillovcoch, v žiadnom prípade to nie je o čurillovcoch, ale včera ich spomenul deväťkrát. Dokonca v jednej pasáži povedal, napríklad čurillovci. Tak je to o čurillovcoch, alebo to nie je o čurillovcoch? Senemete, senemete, idem, nejdem, ako to je vlastne? Lebo už naozaj potom sa nehrajte, drahá koalícia, že vaše záujmy o transformáciu tohto úradu sú naozaj čestné. No nie sú, lebo to celá krajina vidí a vidí to nielen celá krajina, ale vidíme to na ploche ďalších organizácií, inštitúcií aj za hranicami Slovenskej republiky a vidíme to, že táto legislatíva je v priamom rozpore so smernicou Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia Únie. Táto smernica totižto vyžaduje upgrade, nie downgrade ochrany oznamovateľov a tento zákon teda upgrade rozhodne neprináša.
Ak dovolíte, budem citovať: „Smernica explicitne stanovuje, že jej implementácia nesmie byť dôvodom na zníženie úrovne ochrany, ktorú už členské krajiny priznávajú. Zrušenie existujúceho nezávislého Úradu na ochranu oznamovateľov a jeho nahradenie inštitúciou s nižším stupňom nezávislosti a kompetencií predstavuje flagrantné porušenie tohto záväzku.“ To som citoval pána Stanislava Jakubčíka, predsedu Rady prokurátorov Slovenskej republiky. Ja len dodám, že smernica zároveň vyžaduje, aby organizácie na prijímanie hlásenia a poskytovanie ochrany boli funkčne nezávislé. To je to kľúčové slovo nezávislé. A to je priamy opak toho, o čo v tejto koalícii ide a čomu v tejto chvíli čelíme, pretože nový Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ten bude hocičo, len nie nezávislý.
Ďalší citát: „Navrhované zmeny politizujú menovanie vedenia nového úradu alebo ho podriaďujú výkonnej moci a sú nezlučiteľné s požiadavkou nestrannosti vyžadovanou európskym právom.“ To navrhovateľom tohto návrhu zákona odkazuje spomínaná rada prokurátorov. Prokurátori a prokurátorky jasne varujú, že zmena pravidiel hry podkopáva dôveru občanov v inštitúcie a stabilitu právneho poriadku a ja s tým naplno súzniem. Ktorý občan, ktorá občianka bude mať dôveru v organizáciu, ktorá bude pod priamym vplyvom tejto vládnej koalície? Pri tom, čo všetko vidíme, čo majú na rováši, čo majú za sebou, pri všetkých tých minulých či súčasných podozreniach alebo dokázaných korupčných škandálov, ktorý lucidný človek pôjde na ten nový úrad a povie, že chcem nahlásiť niečo, čo som, čo som videl u nás v robote. No nikto. Zero, nada, nikto nebude tejto koalícii dôverovať. Taký človek neexistuje a existovať nebude.
Čiže keď si tento vládny útok na nezávislosť rozmeníme na drobné, pri tomto je viac než zjavné, že Ficova vláda zarába Slovenskej republike na ďalší infringement bez toho, aby ich vôbec zaujímalo, že kto to v budúcnosti ten infringement bude riešiť a z akých peňazí sa tie prípadné pokuty budú platiť. Ich to absolútne nezaujíma, oni sa pustia z kopca, niekde pristanú a v budúcnosti to niekto bude riešiť. Absolútne ich to nezaujíma, do čoho Slovenskú republiku svojím konaním dostávajú, a to nielen v tejto kategórii, môžeme sa rozprávať o infringementoch v rôznych ďalších kategóriách, od životného prostredia až po právny štát alebo o akýkoľvek iných infringementoch a nemáme ich málo, naozaj nemáme ich málo.
Keď spomínam kritikov, tak sa ozvala aj Slovenská advokátska komora, ktorá vo svojom stanovisku sa vyslovila, opäť budem citovať: „Zásadné odborné výhrady k návrhu vlády Slovenskej republiky na zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov a jeho nahradenie novým úradom. Okrem obsahových námietok Slovenská advokátska komora veľmi kriticky vníma návrh na prerokovanie takéhoto legislatívneho návrhu v skrátenom legislatívnom konaní.“ To je to, čo kritizoval aj prezident, to, čo kritizovali aj mnohí ďalší. Pre krátkosť času chcem ale spomenúť jedno konkrétne vyjadrenie, konkrétnu kritiku, pretože tá by pre, zhodou okolností pre predstaviteľov a predstaviteľky strany HLAS mala byť dôležitá. Keďže vieme, že popri tých čestných politikoch a političkách, ktorí chodia do regiónov pracovať pre ľudí, tak v HLAS-e funguje aj vplyvné biznisové krídlo a ja predpokladám teda, že keď v HLAS-e sú ľudia, ktorým záleží na priemysle, na biznise, na tom, aby sa slovenskému hospodárstvu darilo, tak by mohli počúvať na reakciu, ktorú vydala Asociácia priemyselných zväzov a dopravy. Táto organizácia dala pre mňa mimoriadne silné stanovisko, keď uvážime teda, že ten vplyv priemyslu tam je, a to stanovisko znie: „Rušenie Úradu na ochranu oznamovateľov môže negatívne ovplyvniť investičné prostredie a oslabiť dôveru investorov a prispieť k vnímaniu štátu ako menej spoľahlivého partnera.“
Tak keď dáme stranou to, že vláda je ochotná riskovať nejaký ten konflikt s Európskou komisiou, tak dobre, povedzme si, hej, že robia si z toho európskeho práva holubník, aleže ideme priamo do konfliktu s priemyslom, hospodárstvom, s autodopravcami, s autopriemyslom, ktorý je zlatým prasaťom tejto krajiny, tak ja už naozaj neviem, že čo je väčšia motivácia pre túto koalíciu a o čo naozaj skutočne tejto koalícii ide, či naozaj je schopná a ochotná riskovať čokoľvek, čo v tejto krajine bolo za vyše tri desaťročia vybudované a čo ešte tak na dobré slovo ako-tak drží.
Skončím tam, kde som začal, a to je, že dnes je medzinárodný deň boja proti korupcii. Práve odkaz tohto dňa upozorňuje na naozaj ničivý vplyv korupcie na životy miliónov a miliónov ľudí na tejto planéte. Plus súčasne je tento deň aj ocenením všetkých odvážnych jednotlivcov, ktorí sa odhodlali alebo zvažujú, že sa odhodlajú na konkrétne kroky napriek svojmu osobnému pohodliu, kroky v boji za pozitívnu zmenu v oblasti boja proti korupcii. A ja chcem z tohto miesta aj vo svojom osobnom mene, ale predpokladám, že aj v mene kolegov a kolegýň z opozície poďakovať srdečne všetkým oznamovateľom a oznamovateľkám za ich statočnosť, za to, že urobili ten krok do neznáma, že prekročili ten tieň pochybností, že čo s nimi v budúcnosti môže byť a že tú korupciu a organizovanú trestnú činnosť nahlásili, a moja vďaka patrí teda všetkým bielym vranám Slovenska, s ktorými dnes spolu na diaľku spievame nebojím, nebojím sa pána.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Dobrý večer, pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, dobrý deň, pán minister, tak dovoľte mi hneď na úvod povedať, že konečne aj pán podpredseda parlamentu, pán Tibor Gašpar, sa demaskoval, presne povedal, o čo mu ide. Ide mu o osobnú pomstu, ide mu o to, aby čurillovci neboli už chránení, ide mu o obsadenie a spolitizovanie daného úradu. Ja absolútne nemôžem súhlasiť s tým, čo padlo tuná aj vo faktických poznámkach zo strany koalície, že opozícia sa teraz tak nemohúcne na to pozerá a ako sme zaskočení. Absolútne nie sme zaskočení, milá koalícia, sme len nemilo prekvapení z toho, že vy veríte týmto hlúpym klamstvám, ktoré vám tu pán Tibor Gašpar predstavil a aj to predstavil v tom zákone. A môžem súhlasiť s týmto, že ja osobne som presvedčený, že opäť budeme mať dosť veľký problém s Európskou komisiou, aby sme sa popasovali v rámci nezávislosti daného úradu.
Ale aby sme si to prešli postupne. Ja odporúčam každému jednému vládnemu poslancovi, lebo určite opoziční poslanci si to prešli, aby ste si aj otvorili webstránku daného úradu a aby sme sa aj porozprávali o tom, že o čom vlastne je ten úrad, aké sú štatistické údaje, ale tak dovoľte, budem to čítať, nemôžem to ukázať, ale poďme postupne.
Počet ľudí, ktorí sa obrátili na daný úrad. V roku 2021 bolo ich 139. V roku 2022 367. V roku 2023 519. V roku 2024 404. Koľko podnetov prijal daný úrad, je tak, že v roku 2021 bolo ich 62, ´22 187, ´23 173, a to sú všetky podnety, ktoré prijímali od externých oznamovateľov. Čo je dôležité povedať, že nie sú to len čurillovci, ktorí sú nieže chránení týmto úradom, ale dostali ochranu od prokuratúry, ale počet oznamovateľov, ktorí získali ochranu. V roku 2021 ich bolo deväť, v roku 2022 ich bolo deväť, v roku 2023 ich bolo 57 a v roku 2024 ich bolo 27. Štatistické údaje sú čiastočne zverejnené aj za rok 2025, ale tu by som vás chcel všetkých nasmerovať, že ak schválite danú novelu tohto zákona, tak podľa toho, čo plánujete a z toho, čo predstavil pán Tibor Gašpar a ako ja to čítam, všetci títo oznamovatelia môžu prísť o danú ochranu.
Takže vy opäť len aby ste zdokonalili tento zákon, ste opäť všetkých hodili do jedného vreca. Urobili ste to presne tak isto pri sociálnych podnikoch, keď sme vám tuná opakovane hovorili, že momentálne trestáte všetky sociálne podniky, ktoré, trestáte všetky sociálne podniky, respektíve trestáte tie dobré sociálne podniky len na úkor niekoľkých zlých. A ani v tomto s vami nemôžem súhlasiť, že či sú čurillovci dobrí alebo zlí, lebo pán Tibor Gašpar asi zabudol, že nie je sudca ani nič iné, ale táto vládna koalícia sa tvári asi tak ako všemohúca, takže blahoželám im k tomu. Aby sme mohli pokračovať ďalej.
Čo sa týka počtu odvetných opatrení, bolo ich 32. Počet konaní bolo 186, konania, ktoré boli súvisiace s ochranou oznamovateľov, kontrolnou činnosťou s udelením pokuty alebo priestupku, udelením odmeny, ako aj pomoc oznamovateľom pri odvetných opatreniach a oznámeniach a ďalšie. Takže podľa môjho názoru pán Tibor Gašpar ani vládna koalícia neprišla s jednou jedinou analýzou, ktorá by vyvracala hocijaké negatívne údaje, štatistické údaje ohľadom funkčnosti daného úradu. Práve naopak, aj tieto štatistické údaje ukazujú, že tento úrad je plne funkčný a je plne nezávislý. A vy idete z neho robiť plne politický úrad a tam dosadíte v prvom rade svojho človeka a absolútne som presvedčený, že tí oznamovatelia nebudú mať oporu v novom úrade.
Čo je ďalej dôležité uviesť, je, aj pán Gašpar povedal, že dôležitý je iný názor. Ale tak ak sa dobre pamätám, tak aj vo včerajšej relácii, respektíve po, povedal, že nie každý názor, ktorý on tu povie, je pravdivý. Takže tu by som chcel povedať, že iný názor, pán podpredseda Gašpar, nie je, fakt nie je pravda, manipulujete tu ľuďmi, manipulujete poslancami vládnej koalície a manipulujete vašimi voličmi. A som presvedčený, že za tým je už vaša osobná pomsta a že použili ste súčasného ministra vnútra ako vašu figurínu, ako užitočnú figurínu, ak sa mám ja vyjadrovať slušne. A ja som veľmi prekvapený, že vôbec, poslanci HLAS-u, ste pristúpili na takúto hru, lebo je očividné, je očividné z toho, s čím vystúpil pán Gašpar, že je tu záujem, prioritný záujem strany SMER. A dovoľte mi povedať, že v rámci kritiky, čo sa týka tohto zákona, skritizoval vás generálny prokurátor, váš generálny prokurátor v prvom rade, ktorého ste tu obhajovali mesiace, ktorému ste chceli dať krásnu odmenu, keď, povedzme, odíde z tej funkcie. Takže, takže tak, no.
Viete, mne je až hlúpo tuná rozprávať, že riešime tu tri týždne jeden vládny zákon, ktorý prišiel v skrátenom legislatívnom konaní, namiesto toho, namiesto toho, že sa tu neriešia zákony, akým spôsobom vieme pomôcť Slovákom, Slovenkám, akým spôsobom vieme, aby tá ekonomika efektívne fungovala. To absolútne neriešime v tomto pléne. To, že tu prišli, to, že tu prišiel zákon od pána ministra práce, okej, nejakým spôsobom to kvitujem, bola tu nejaká užšia diskusia, ale bola tu diskusia, ale riešime tu zákon, ktorý pomôže len asi hŕstke ľudí, a aj to, čo v súčasnosti sú nejakým spôsobom obvinení. Nepomôže to absolútne nikomu, rušenie tohto úradu. A hovorí vám to, ako som povedal, generálny prokurátor, hovorí vám to advokátska komora, ktorá má vážne výhrady voči tomuto zákonu, hovorí vám to Európska komisia, že má vážne výhrady, aby ten nový úrad nebol, respektíve aby nebol politický, ale aby bol, ale aby fungoval ako nezávislý štátny orgán.
Čo sa týka prezidenta Slovenskej republiky, ten vám nedávno povedal, že zjavne tento zákon ani nepodporí, čo si myslím, že je, je to v poriadku z jeho strany. Som veľmi rád, že aspoň pán prezident, ktorý je aj čestným predsedom strany HLAS, a verím tomu, že aj poslanci HLAS-u si zoberú z toho príklad, že keď sa vráti tento zákon do pléna Národnej rady, že za tento zákon nebudú opätovne hlasovať.
A opäť by som sa vrátil k poslancom HLAS-u, viete, mne sa, mne sa to páči tak, že vy fungujete ako, ako postava z Dostojevského Besov, že presvedčený o svojej pravde, no v skutočnosti len nástroj manipulácie. Áno, som presvedčený o tom, že poslanci, poslankyne strany HLAS boli manipulovaní a vedome a ja sa vám ešte raz čudujem, že vôbec ste dali sa vôbec na túto cestu, že počúvate pána Gašpara, že počúvate stranu SMER v týchto veciach. A to, že pán minister vnútra na to skočil, tomu sa ani nemôžem čudovať, keď donedávna figuroval ako troll pre stranu SMER. Takže, žiaľ, musím povedať, že stali ste sa figúrkou, strana HLAS sa stala len figúrkou tejto vládnej koalície, ste manipulovaní a vedome klamete ľudí vonku, čo sa týka tohto úradu, čo sa týka trestných zákonov a všetkých krokov, ktoré ste urobili, ktoré robíte, ja považujem za protislovenské. Nepomohli ste, dajte mi jeden jediný zákon, jeden jediný zákon, akým ste pomohli Slovákom k dnešnému dňu. Jeden jediný. Kľudne do faktickej poznámky, ja si veľmi rád vypočujem, ktorým zákonom ste pomohli ľuďom, lebo mňa nenapadá ani jeden jediný zákon, kedy by som si povedal, že práve tento zákon bol dobrý zákon.
Takže dovoľte, na záver ešte dám priestor kolegom v rámci faktických poznámok. Tak ako predložil, povedzme, tú novelu tohto zákona pán Tibor Gašpar, myslím si, že nie je v súlade s európskymi normami, neochraňuje oznamovateľov, práve naopak, si myslím, že bude to mať veľmi negatívny dopad a tie štatistické čísla, ak tento zákon sa prijme a zruší sa súčasný úrad a vznikne nový, ktorý bude spolitizovaný, takíto oznamovatelia nebudú mať oporu v daný úrad a tí oznamovatelia budú naďalej mlčať. Strana HLAS, takzvaná regionálna strana, sa nechala zmanipulovať stranou SMER aj vlastným predsedom. Zato vám prajem menej ako 5 %.
Ďakujem.

Ďakujem ti, Andrea, tiež za tvoj príspevok. Ty si tam spomínala o príspevku na opatrovanie v zmysle dnešnej legislatívy, ktorý, na ktorý už nebude mať nárok opatrovateľ v prípade, že odkázaná osoba zomrie, ale môže si uplatniť dotáciu. Dosť dobre si neviem predstaviť, že niekto, kto opatruje 30, 40 rokov svoje dieťa, ktoré má zdravotné znevýhodnenie, a ten opatrovateľ je tým pádom sám v dôchodkovom veku, si teraz bude žiadať o nejakú dotáciu, na ktorú ani nie je nejaký prísľub, že tú dotáciu dostane. Podľa môjho názoru tým opatrovateľom patrí ten príspevok, tak ako je to v dnešnej legislatíve, za ten mesiac, v ktorom odkázaná osoba zomrela a v mesiaci nasledujúcom po tom mesiaci, v ktorom zomrela. Čiže ja sa tiež prikláňam k tomu, aby bol zachovaný súčasný stav.
Ďakujem.

Kolega, ty si hovoril vlastne o tej dlhodobej udržateľnosti financovania v sociálnych službách a mne nedá len sa teda nevrátiť k tej predchádzajúcej diskusii, čo sme tu mali pri predchádzajúcej rozprave, že, áno, klesá nám demografická krivka a nikdy to už zrejme inak nebude. Ani lepšie a múdrejšie štáty od nás nenašli kľúč na toto a znamená to, že stále viac a viac z nás bude potrebovať opatrovanie, bude odkázaných na starostlivosť, budeme starnúť a podobne. No a bude treba naozaj zabezpečiť jednak to zvýšenie tých platov v tomto rezorte, aby, aby ľudia tam chceli a mohli dôstojne pracovať, ale zároveň aj zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť. No a tu sa naozaj treba pýtať, že čo robí ktorá vláda preto, aby sa to stalo a, žiaľ, pri tejto vašej vláde sa nedá inak, len povedať, že zlyháva, keďže nám tu strašne veľa peňazí odchádza či už cez tie dépeháčkové alebo iné podvody a korupciu. No kým proste tam sa stámilióny alebo desiatky miliónov dávajú preč z nášho rozpočtu, tak sa nikdy situácia nezlepší. A treba to pripomínať, lebo myslím, že práve dnes je nejaký Medzinárodný deň boja proti korupcii a zároveň aj myslím OSN alebo teraz presne neviem, ktorá organizácia, vydala stanovisko, že korupcia výrazným spôsobom zabraňuje jednak inováciám a ovplyvňuje negatívnym spôsobom budúcnosť mladých práve preto, že odčerpáva tie zdroje, ktoré by inak mohli ísť na zlepšenie života nás všetkých. Takže to si treba aj pri takejto téme, ako sú sociálne služby, pripomínať, pretože nedostatok peňazí v rozpočte priamo ovplyvňuje ich kvalitu.

Ďakujem za slovo, pán predseda.
Ja budem stručná a pomerne všeobecná, ale chcem oceniť, že tu konečne máme návrh zákona, ktorý reálne rieši problémy ľudí a niečo, čo myslím, že tu padli aj také slová, je skutočne strategickou reformou, pretože populácia starne. Vieme, aké sú problémy nielen na Slovensku, ale vôbec naprieč Európou a aj preto aj na európskej úrovni vznikajú rôzne stratégie o starostlivosti. A ja som rada, že pán minister sem prišiel možno s niečím, čo niekomu nedostačuje ako reforma, ale teda minimálne to stavia nejaký základ. A nemyslela som si, že to niekedy poviem, ale musím pochváliť pána ministra Erika Tomáša, pretože on skutočne vyzerá, že sem ako jediný z ministrov reálne nosí návrhy, na ktorých jeho ministerstvo pracuje kvôli ľuďom a nie kvôli sebe.
A rovnako ako sem, myslím, minulý týždeň to bolo, priniesol návrh zákona, ktorý odstraňoval tú odvekú diskrimináciu žien v dôchodkovom, teda najmä žien v dôchodkovom systéme kvôli výchove detí na materskej a rodičovskej, pretože mali nižšie dôchodky kvôli tomu, že teda vychovávali deti a ten zákon dokonca dostal podporu celého pléna, tak opäť tu máme niečo, čo má pomôcť.
A ja som rada, že ste si toto natermínovali, že to nemusí čakať na to, kedy sa konečne ruší alebo zruší Úrad na ochranu oznamovateľov a takto nejak si predstavujem tú prácu, ktorú by sme mali vykonávať v pléne, že minister sem príde, reálne odprezentuje ten zákon, prebieha diskusia aj na výbore príslušnom a potom aj tu veľmi konštruktívne sa k tomu vyjadruje opozícia. Dokonca tu zaznelo niečo aj z radov koalície a nemusíme spolu súhlasiť, však keby sme súhlasili, tak sme asi všetci v jednej strane, čo sa nikdy nestane, ale takto tu máme fungovať a nie to, čo tu prebieha v iných oblastiach.
Takže ešte raz ďakujem.

Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som za Poslanecký klub Progresívneho Slovenska sa tiež vyjadrila k návrhu zákona, ktorý je prezentovaný ako najväčšia reforma financovania sociálnych služieb za posledných pomaly tridsať rokov a ktorý je, žiaľ, predkladaný v skrátenom legislatívnom konaní.
Ja to musím opäť spomenúť, aj keď teraz sme už v druhom čítaní, ale to, že sme v druhom čítaní ani nie týždeň po tom, čo sme o zákone začali vôbec rokovať tu v parlamente, je presne dôsledok skráteného legislatívneho konania, ktoré táto vláda využíva suverénne najčastejšie a tiež v podstate najčastejšie za posledných tridsať rokov by som povedala. Len zopakujem, tá analýza Republikovej únie zamestnávateľov je naozaj zaujímavá a dôležitá, takže ja ju opäť zopakujem veľmi v skratke. Táto vláda využila v roku 2024 skrátené legislatívne konanie v tridsiatich prípadoch. Je to o polovicu viac, ako to bolo v roku 2023, ktorý bol v podstate takým tým prechodovým rokom, lebo väčšinu roka vládla predošlá vláda a potom teda posledné mesiace tá nová. Tam to bolo v pätnástich prípadoch, ale rok 2024 to bolo tridsať prípadov SLK. A čo sa týka roku 2025, tak dodnes touto vládou bolo využité skrátené legislatívne konanie v dvadsiatich prípadoch, a to tam ešte nie sú zarátané skrátené legislatívne konania z tejto schôdze. Takže toto je skutočne vyslovene zneužívanie, ba až znásilňovanie legislatívneho procesu. Ja by som, k tomuto sa nevyjadril slovom nikto ani pán minister pri skrátenom legislatívnom konaní, že čo si myslí o tridsiatich SLK počas roku 2024 a dvadsiatich, doteraz dvadsiatich SLK v roku 2025. Neviem, uvidíme, v 2026 možno bude štyridsať, uvidíme.
No ale poďme k meritu veci. Máme tu pred sebou veľmi dôležitý zákon, dokonca míľnik Plánu obnovy, ktorý mal pôvodne priniesť 510 miliónov eur do tak potrebnej a tak krvácajúcej oblasti, akou sú na Slovensku sociálne služby. A dopadlo to, ako vždy, opäť formou skráteného legislatívneho konania. Pán minister mal dva roky na to, aby túto reformu dobre pripravil a hlavne načasoval jej schvaľovanie tak, aby to nebola opäť hanba v parlamente, ale to sa, žiaľ, nepodarilo. V mediálnych vyjadreniach aj na výbore od neho zaznelo, že chcel dať všetkým čo najväčší priestor sa vyjadriť, veď to je v poriadku, a že teda preto to ťahal až takto do poslednej chvíle. A teraz túto dôležitú zmenu schvaľujeme opäť narýchlo.
MPK, teda medzirezortné pripomienkové konanie trvalo len osem dní, napriek tomu bolo vznesených takmer 800 pripomienok, z ktorých takmer 300 bolo zásadných. Ja, pán minister, skutočne oceňujem, že ste sa snažili všetky tieto zásadné rozpory odstrániť a aj sa vám to naozaj do veľkej miery podarilo, ale faktom stále zostáva, že o tak zásadnej reforme sa tu bavíme v expresnom režime, lebo skrátka čas sa kráti a vy ju potrebujete mať schválenú do konca roka, inak ako členská krajina Európskej únie nesplníme míľnik a budeme platiť pokutu 450 miliónov eur. Lenže do tejto situácie ste nás dostali vy svojím zlým manažmentom tvorby zákona. Keby ste ho priniesli do parlamentu, stačilo len o pár mesiacov skôr, tak by nám nehrozili vážne hospodárske škody, čo teda pokuta vo výške takmer pol miliardy eur od Európskej komisie určite je.
Poďme ale teda k meritu veci. Kontúry tejto reformy sa narysovali ešte v roku 2021, kedy sa stala míľnikom Plánu obnovy práve preto, že oblasť sociálnych služieb bola dovtedy všetkými vládami dlhodobo zanedbávaná. A to, v akom stave sú sociálne služby teraz, majú na svedomí najmä Ficove vlády, pretože tie tu vládli 14 rokov. A musela prísť až Európska únia s Plánom obnovy, aby sa nejaké peniaze, nejaké väčšie peniaze mohli vyčleniť aj na túto oblasť. Z pôvodných 510 miliónov je dnes už len 300 a z pôvodného plánu skutočne zreformovať celú oblasť sociálnych služieb, vrátane pobytových služieb, nakoniec zostala len táto v podstate čiastková zmena, ktorá vyšším územným celkom pridáva nové kompetencie, ale s financovaním im pomáha zatiaľ veľmi nesystémovo. Viem, že budete asi nesúhlasiť, pán minister, ale môžeme sa o tom rozprávať.
Ministerstvo nasľubovalo župám hory-doly v podobe preplatenia zvýšených nákladov v roku 2026 v sume cca 24 miliónov eur a potom od roku 2027 by na to malo slúžiť, teraz najnovšie sme sa na výbore dozvedeli, 0,7 % podielových daní, čo je asi 33 miliónov eur, ktoré budú vraj účelovo viazané na použitie len pre sociálne služby. No bodaj by to tak bolo, pán minister. Aj tak ste už župám cez konsolidáciu dva a tri zobrali vyše 290 miliónov eur, takže župy pravdepodobne v roku 2027 zakrvácajú inde, aby vyfinancovali aspoň sociálne služby. A takto je to v podstate so všetkým, čo robí táto vláda. Veľa vezmete, nesystémovo to potom miniete, potom niekde trochu pridáte a takto to lepíte ako také deravé vrece.
Ja sa ale teda pýtam, kde ste nechali ambíciu skutočnej reformy? Lebo voláte to reforma financovania sociálnych služieb. Ja by som to pokojne nazvala návrh zákona o zmene financovania sociálnych služieb. Čiže ja sa pýtam, kde ste nechali tú ambíciu skutočnej reformy v oblasti financovania sociálnych služieb? Pobytové služby totiž už dlhodobo potrebujú omnoho viac, ako je len náplasť v podobe preplácania nákladov zo strany ministerstva. Proces deinštitucionalizácie na Slovensku stále nie je ukončený a vlečie sa. Domovy pre seniorov aj špecializované DSS-ky sa po celom Slovensku nachádzajú skutočne v rôznom stave, od tých najmodernejších až po úplne staré, kde napriek enormnej snahe personálu klienti nemôžu dostať takú kvalitu služieb, akú by si zaslúžili. A to je dôsledok presne tých rokov, ba až desaťročí nezáujmu o túto oblasť. Práca v nich je slabo platená a aj preto sú personálne nonstop poddimenzované. V tejto oblasti pracujú prevažne ženy a tieto ženy nemajú priestor si vziať ani dovolenku alebo poriadne doma vyležať chorobu, nieto ešte ísť napríklad tuto protestovať pred parlament, aj keby to bolo úplne namieste, ale ony nemôžu, lebo inak by sa nemal kto postarať o klientov v zariadeniach sociálnych služieb, tak málo ich v tomto sektore pracuje. A niet sa čo čudovať, lebo práca je to skutočne psychicky aj fyzicky náročná a za také nízke platy to už robia pomaly len ľudia, ktorí to pociťujú ako nejakú svoju vášeň alebo poslanie. A mnohé z opatrovateliek sú už v preddôchodkovom veku aj opatrovateľov, ale naozaj väčšina tých ľudí, ktorí opatrujú, sú ženy, a keď tieto odídu do dôchodku, tak situácia bude ešte kritickejšia.
No a tento stav, samozrejme, dolieha aj na samotných klientov, respektíve prijímateľov sociálnych služieb. V pobytových službách je takpovediac plnka, 14-tisíc ľudí aktuálne čaká s vyplnenou žiadosťou na miesto v domovoch sociálnych služieb. Zároveň príspevok na opatrovanie bol doteraz v porovnaní s inými blízkymi krajinami nízky, preto aj počet opatrovateliek na Slovenku je nízky, 25-tisíc opatrovateľov a opatrovateliek máme v zahraničí, väčšinou v Rakúsku, Nemecku. A aj keď sa teraz príspevok na neformálnu starostlivosť zvýši, stále nebude dosahovať hodnoty zárobku, ktoré dostávajú opatrovateľky v zahraničí.
Takže si to skúsme ešte pomenovať aj nahlas a jasne. Váš návrh nedostatočne rieši platy zamestnancov a personálnu krízu v tomto segmente. Áno, dochádza k vyrovnávaniu miezd sestier pracujúcich v sociálnych službách s tými, ktoré pracujú v zdravotníctve, to je veľmi fajn. Konečne ste prišli aj s týmto, s touto opravou, pretože o čo sú sestry, zdravotné sestry v sociálnych zariadeniach horšie ako tie, ktoré pracujú v zdravotníctve? Lenže v tých DSS-kách a v ambulante nepracujú len zdravotné sestry. Čo všetky tie ostatné pozície, ktorým ste v rámci kolektívneho vyjednávania sľúbili 5 % nárast platov od 1. 1. roku 2026, ale k tomu nakoniec nedošlo? Vy sa, samozrejme, ako vždy viete vyhovoriť, že toto nie je vaša starosť, že štát neposkytuje sociálne služby, že štát môže podľa vašich vlastných slov naliať len viac peňazí do systému. No tak nalejte, pán minister. Stačí menej míňať na nesystémové plošné trináste dôchodky a ušetrené peniaze dať tiež seniorom, ale tým, ktorí ich naozaj potrebujú, napríklad vo forme kvalitných sociálnych služieb.
A nehnevajte sa, ale predĺženie stabilizačného príspevku na rok 2026 je opäť len ukážkou, ako vaše vládnutie vie ľuďom len krátkodobo zalepiť oči, ale trvalé riešenia pre nich nemá. Domovy sociálnych služieb už dávno nie sú len domovmi pre seniorov, čo si množstvo ľudí myslí. Čoraz viac sa v nich zamestnanci starajú o ľudí závislých alebo o ľudí s ťažkými psychiatrickými diagnózami. A tieto budovy tomu často vôbec nie sú prispôsobené. Dochádza k napádaniu personálu, ale aj iných klientov, často býva ohrozená ich bezpečnosť. A preto je nesmierne dôležité, aby legislatíva nedávala zriaďovateľom len nové kompetencie a potom ich chlácholila preplatením nových nákladov, ale aby sa ministerstvo detailne pozrelo na to, čo v blízkej budúcnosti čaká oblasť poskytovania sociálnych služieb aj s prihliadnutím na stále sa zvyšujúci vek dožitia a pribúdajúceho počtu ľudí s diagnózami. To sa, žiaľ, pri tomto pokuse o reformu nestalo a je to veľká škoda, lebo keď sa minú peniaze z Plánu obnovy, tak ďalšie už od únie tak ľahko nedostaneme.
Čo sa týka zavedenia príspevku na pomoc pri odkázanosti, ktorý bude môcť zdravotne znevýhodnený použiť na neformálnu alebo formálnu starostlivosť, tu dochádza, naopak, k pomerne významnej zmene, z čoho ja sa skutočne úprimne teším a verím, že ministerstvo zabezpečí aj precíznu implementáciu a kontrolu opatrovania, ako sme sa bavili aj na výbore. Aj tu ale máme s kolegyňou Veslárovou za Progresívne Slovensko pripravených niekoľko pozmeňujúcich návrhov, ktoré by mohli túto starostlivosť ešte skvalitniť.
Ten môj pozmeňujúci návrh sa týka príspevku pri stupni odkázanosti tri. Aktuálny návrh totiž tejto skupine zdravotne znevýhodnených dáva možnosť využiť tento pre nich nový príspevok len na formálnu, teda ambulantnú starostlivosť. My naším návrhom dávame týmto ľuďom možnosť využiť časť príspevku, konkrétne sme navrhli jednu tretinu, čo je 200 eur z celého 600 eurového príspevku mesačne, aj na neformálnu, teda domácu starostlivosť. Vychádzame z praxe, kedy veľa zdravotne znevýhodnených ľudí, ktorí budú po novom v stupni odkázanosti tri, by tiež chceli a aj vedeli využiť možnosť použiť časť príspevku na domácu starostlivosť, ale zákon ich z toho vynechal. Preto vás, pán minister, žiadam, aby ste prehodnotili váš návrh, doplnili ho o náš pozmeňujúci návrh, je to vyslovene praktická zmena, žiadne politikárčenie, ale návrh na vylepšenie. V podobnom duchu predstaví aj ďalšie dva pozmeňujúce návrhy potom moja kolegyňa Veronika Veslárová.
Vážené kolegyne a kolegovia, predtým ako prečítam celé znenie tohto môjho v podstate krátkeho pozmeňujúceho návrhu, na záver už len dodám, že by bola obrovská škoda, ak by sme premárnili túto jedinečnú šancu na skutočnú, komplexnú a spravodlivú reformu, ktorá sa pozerá do budúcnosti, ktorá by pomohla zdravotne znevýhodneným k lepšej kvalite starostlivosti, opatrovateľom k lepšej odmene a pobytovým zariadeniam k zvládaniu nových výziev. To by ale musela byť predložená v riadnom legislatívnom procese, s dostatočnou diskusiou v parlamente a jasne plánovaným systémovým finančným krytím.
Ďakujem pekne a teraz poprosím zastaviť čas, aby som mohla prečítať pozmeňujúci návrh.

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Zastavte čas, prosím, pani poslankyni.

Petrík, Simona, poslankyňa NR SR
Doplňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Simony Petrík a Veroniky Veslárovej k vládnemu návrhu o príspevku na pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1134.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme nasledujúci doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o príspevku na pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1134.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme toto doplnenie:
V čl.1 v § 4 ods. 6 sa pred písmeno a) vkladá nové písmeno a), ktoré znie:
"a) 200 eur, ak ide o odkázanú osobu, ktorej stupeň odkázanosti je III, a odkázaná osoba nie je nezaopatreným dieťaťom,”.
Doterajšie písmená a) a b) sa označujú ako písmená b) a c) a vykonajú sa na to nadväzujúce legislatívno-technické úpravy (napr. úprava súvisiacich vnútorných odkazov).
Ďakujem pekne, skončila som.