Videokanál klubu

Ďakujem za slovo.
Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, ctené poslanecké plénum, no, ja som tu doteraz v tejto rozprave naozaj sa snažila vystupovať absolútne konštruktívne, úplne s čistou, chladnou právnickou hlavou. Nič z toho, čo som tu doteraz povedala by sa nedalo (povedané so smiechom) strihnúť na sociálne siete, z ničoho by nebol virál, lebo ja si myslím, že trestné právo sa naozaj nemá robiť ako, ako... hej, materiál na virálne videá, ale potom, teda čo cestou v taxíku, prosím pekne, 20 minút pred začatím rozpravy v druhom čítaní sa dostaneme k niečomu takému, ako zavádzanie nových trestných činov. Ja som toto robila, hej, a to len preberali, implementovali trestný čin genocídy, na to bola komisia, ktorá to robila, a vy ste spravili, že... že... že z rána, z večera do rána zavádzate nové trestné činy? Keď ste doteraz hovorili, že Matovič tu urobil nejaký chaos, prepáčte, tak to je derivát. Toto by ani akože Matovič na balkánsky spôsob neurobil, čo ste sem doniesli vy. Áno?
Nehovoriac o tom, že znovu sa tu vybavujeme o kajúcnikoch. Už, prosím vás pekne, normálne nám povedzte, že koľkých teda sa to ľudí týka. A povedzme si, že koľko by ste potrebovali, aby sa to odškodnilo, tieto traumy aby sa zalátali. Ja som si istá, že ľudia spravia zbierku na Donio. Normálne sa vám odškodníme, vyzberáme, nech už tu netraumatizujete spoločnosť, nech sem nenosíte tieto traumy do Národnej rady, lebo my už všetci máme z toho traumy. My naozaj nemôžeme za to, ak sa stala niekomu právna skrivodlivosť. Už to opakujem, riešte to normálne cez orgány na to príslušné. Národná rada nie je orgán, ktorý vydáva takéto veci, a nemôžete ovplyvňovať veci svoje vlastné normotvorbou. To je zásah zákonodarnej moci do iných zložiek moci.
Ak ste odvolávali Miša Šimečku kvôli nejakému blábolu o protidemokratických neviem čo, tak čo je potom toto?! Toto má čo s demokraciou?! Ja si nepamätám, že by som niekedy bola v tejto, v tom... na tomto mieste tak nahnevaná, ako som naozaj vystúpila nahnevaná z taxíku. Že toto sa naozaj, do psej matere, nerobí!
Takisto Benešove dekréty, hej, toto je tá sloboda slova, rešpektujem iný názor? (Rečníčka máva návrhom v ruke k predsedníckemu pultu.) Hej, že, že... a to ešte otvárate veci ani naozaj že my sme neotvorili. Marenie, marenie volebnej kampane hej, že, že znovu vec, ktorú... keby som tu mali, naozaj teda že máme tu tie poctivo vypracované správy zo Slovenskej informačnej služby, lebo oni svojho času bývali, hej, ešte teda za predošlého vedenia. A naozaj sme tu mali detegované zásahy, ale z Ruskej federácie. Vtedy nebolo boha, kto by to predložil! Hej?
Teraz sa tu potrebujeme vybavovať, v čase, kedy ľudia zúfalo čakajú, na to, čo ako budeme teraz riešiť ich bezpečnosť, kokos, lúpeže jak z Netflixu, vy prídete riešiť toto?! (Rečníčka máva návrhom v ruke k predsedníckemu pultu.) Naozaj si z nás už robíte hlupákov? To toto si tí ľudia zaslúžia? To na toto čakali, že s týmto prídete 20 minút pred druhým čítaním?! Naozaj?! Ja som veľmi zvedavá, ako toto budete zdôvodňovať, prosím pekne, zúfalo prosím, tak aby ste ani raz nespomenuli, čo sa z vás komu stalo, lebo to nikoho nezaujíma. Táto pôda nesmie byť zneužívaná na to, čo sa vám stalo! (Rečníčka búcha v takte reči rukou o rečnícky pult.) My nemáme ani mandát, ani morálny, ani zákonný na to, aby sme reparovali justičné krivdy! Ak sa také stali, musíte to riešiť tak ako iní občania, cez na to príslušné orgány. Súďte sa, ja neviem čo, ale nemeňte ná... nemeňte návrhy zákonov tak, aby vyvolali účinky vo vašej veci, lebo ak niečo je proti demokratické tak je to rušenie trojdeľby moci! A to je toto. Toto si naozaj nelajstol nikto, kto v tomto zbore niekedy zasadal alebo s niečím prišiel. Toto sú najhoršie proste veci, ktoré si slovenská demokracia pamätá! Toto, s čím vy sem chodíte! Že my tu do nemlátom počúvame hentaký kajúcnik, taký Juhás, taký policajt, taká väzba.
Ja sama som sa, pán, pán Gašpar, vám ospravedlnila, hoci s tým nič nemám. (Rečníčka sa obrátila k predsedníckemu pultu.) Povedala som, že mňa to mrzí, že ste tým museli prejsť. Naozaj mňa mrzí, že ste tým museli prejsť. Akokoľvek to bolo. Ja nie som sudca, ja to nedokážem posúdiť. Mrzí ma, akákoľvek vec sa stala, a ak sa stala neprávom, ale my naozaj nemôžeme byť do nemoty s týmto zaťažovaní. My ako Národná rada a tobôž ako občania, ktorí si zaslúžia riešenia pre nich. Nie pre ľudí, ktorých niekde nejaký kajúcnik niečo, hej, a my tu znova riešime toto. A riešime to spôsobom, ktorý naozaj že, že vytvárať nové trestné činy je megaveľká vec, je megazásadná vec, ktorá sa robí poctivou diskusiou, ktorá sa nerobí v skrátenom legislatívnom konaní, ktorá sa robí v nejakých odborných komisiách, ktorá sa robí proste, hej, v širšom pléne! A nerobí sa prílepkom 20 minút pred začatím druhého čítania! Jak mám teraz pokračovať k tomu, k čomu som mala?
Fakt, že, že, no, moja mama by na to povedala jednu vec, ale, hej, že toto nerobí ani šamorínsky, toto (povedané so smiechom), čo tu vy vnášate. Dobre, tak ja sa skúsim teda nejak, nejakou, hej, nejak ukľudniť a premostiť sa k tomu, kvôli čomu sme tu mali byť od začiatku, k tomu, na čo ľudia čakajú, že s čím prídete, čo budete riešiť, lebo doteraz ste im hovorili taľafatky, buď teda že majú pocitovú, hej, máme pocitovú kriminalitu. Ja neviem, čo to je pocitová kriminalita. Keď vás vylúpia, hej, maskovaní muži v zlatníctve, že či ste teda mali len zlý pocit? Alebo teda naozaj vás vylúpili, alebo teda, hej, to tak štatistika to tak nejak zle, zle vyčíslila? Tí ľudia si tak asi, hej, mali z toho také zlé pocity.
Potom nám hovoríte, že za to, za to môže opozícia, lebo ona teda má takúto komunikačnú kampaň?! No, ak je to vec komunikačnej kampane, tak, prosím pekne, znovu sme v zlej aréne, tak sa normálne sa zídite na centrálach svojich strán, tam si sadnite s vaším komunikačným a vytvorte kontranaratív! Načo to tu meníme, hej? Keď to je problém komunikácie, keď je to dezinformačná kampaň opozície, vytvorte kontranaratív, nemeňme legislatívu! To nemá... potom načo to meníme, hej, keď to je vlastne len problém nejakých rečí a nejakých mediálnych, teda, hej, útočných dezinformačných kampaní. To potom nemáme nič, to nedokáže meniť legislatíva.
Dobre, ale teda prišli ste s niečím, chvalabohu, dobre, už nech je to akokoľvek zdôvodňované, dobre, proste naozaj ja som zatvorila oči, uši, ústa a snažila som sa k tomu naozaj veľmi, veľmi vecne pristupovať. V predošlých rozpravách som sa snažila vlastne celou tou, celým tým lajtmotívom bolo dostať sa k odpovedi, že či nám táto predostretá úprava, tak ako teda je, je dnes, teda včera bola, bola predmetom, teda návrhom, o ktorom sme mali rokovať v tom znení, že či na konci dňa pomôže riešiť ten problém, ktorý teda je skutočný. Snažila som sa ilustrovať, snažila som sa vysvetliť tú komplexnosť a tú zložitosť práva, trestného práva. No a potom, ak je mnoho iných inštitútov a ja som ich tu menovala, ilustrovala, nastavených tak, že je kompletne trestné právo vychýlené v prospech páchateľa, aj hmotnoprávnych, aj procesnoprávnych inštitútov, tak touto jedinou izolovanou zmenu nedosiahneme, žiaľ, ten úplný želaný efekt, aby sa nám veci vrátili aspoň teda čiastočne, hej, reštitúcia v integrum, že aby to aspoň teda nemalo takto veľmi vypuklý problém. Ilustrovala som to na, hej, cez teóriu, cez prax. Vždy sa rozprávame teda k tej otázke, že či sa to vôbec oplatí, neoplatí, a teda túto tému možno uzavriem jedným veľmi zrozumiteľným príkladom, na ktorej budete vi... na ktorom sa dá vidieť, že či sa naozaj vytvoril taký Trestný zákon, kedy sa oplatí páchať majetkovú a hospodársku kriminalitu.
Napríklad podvod, § 221. Ak teda podvodom spôsobíte malú škodu, hej, to znamená, že od 701 do, do 20-tisíc, tak môžte byť teda v znení tej základnej skutkovej podstaty potrestaným trestom odňatia slobody až na dva roky, a ak tento istý trestný čin spáchate so škodou od 20 001 euro do 250 000 euro, do 250 000 euro, do 250 000 euro, tak môžete byť do čtyri rokov. Ale prečo som (povedané so smiechom) sa to snažila v tých predošlých rozpravách vám vysvetliť, že to neznamená, že páchateľ dostane štyri roky. On ich nedostane, v tom je ten problém, lebo na začiatku Trestného zákona sú nastavené nejaké, nejaké zásady ukladania trestov a ja som ich tu vysvetľovala, že, že prečo sa vlastne nedostaneme k tomu trestu odňatia slobody, pretože je expressis verbis, hej, v tých zásadách ukladania trestov sudcovi uložené, páchateľovi nesmie byť uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej slobode páchateľa, ak možno účel sankcie dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode páchateľa.
Si predstavte nejakého otca, vo Volkswagene robotníka, živí tri deti, lízing, hypotéka, spotrebný úver a naozaj je to prvotrestaný človek, ak sa dopustil takéhoto teda podvodu v tej kvalifikovanej skutkovej podstate. Tak áno, ak ten sudca by naozaj, hej, keď zohľadní všetky okolnosti, by s najväčšou pravdepodobnosťou, hej, teda vôbec neuvažoval o nepodmienečnom treste, mohol by teda rátať s nejakými alternatívnymi, áno, tu možno mi pán minister povie, že ale veď najprv by musel uhradiť spôsobenú škodu. No možno aj nemusel, možno by stačilo, teda že, že sudca vyhodnotí osobu páchateľa tak, ako som ju popísala, že bola pod vplyvom nejakej, nejakej objektívnej sociálnej ťaživej tiesne, a teda niekto, kto sa podvodom obohatil o 250-tisíc euro, môže skončiť s náramkom.
Čiže toto je tá trestná politika, ktorá implikuje záver, že kradnúť sa oplatí. A teraz ja som na vine, že som to povedala? Alebo je na vine, ja neviem, novinár, ktorý ma teraz odcituje? Alebo je na vine verejnosť, ktorá sa, nedajbože, podľa toho zariadi? Nie náhodou je na vine ten, kto takúto legislatívu nastavil, kto takto nastavil trestnú politiku? To naozaj je taký problém aspoň akože mať toľký chochmes a prevziať na seba tú zodpovednosť a prísť sem s tým, že dobre, tak možno niektoré veci v tom chvate, hej, v tom expresnom konaní, v akom sme robili trestnú reformu, neboli možno úplne premyslené do praktických dôsledkov, ale sme pripravení to korigovať. Lenže teda mi to nekorigujeme, my to nekorigujeme celú tú filozofiu trestania tak, ako je nastavená, lebo naozaj to je obrovský proces. To sa nerobí tak, jako sa to robilo pred Vianocami v roku 2023, ale teda prichádzame aspoň s nejakou malou náplasťou na dieru v Titanicu, ale teda dobre.
Okrem toho teda – a to zase treba tiež súdne povedať – nielenže by na to, aby sme dosiahli želaný efekt, muselo prísť k zásadnej teda reforme trestného práva a tu teraz promlúvam aj k opozičným kolegom, lebo určite sa, hej, mnohí z nás stretávate s tými otázkami, že ak by ste raz teda vy vládli, vrátite to naspäť. No ja vždy odpovedám, že, že ale určite nie tak, ako si to predstavujete, že nebudeme robiť trestné právo, ak by sme teda raz mali ten mandát, však ja sa nehlásim do exekutívy, hovorím to všeobecne, na to sa naozaj robia, tak ako to vidíte pri Občianskom zákonníku, na to sa robia komisie, ten proces trvá dlho a musí byť urobený naozaj poctivo, lebo áno, aj predtým si to trestné právo pýtalo, samozrejme, samozrejme, korekcie, ale nemôže sa to robiť v skrátenom legislatívnom konaní a nemôže sa to robiť tak, ako sme to teda zažili, byť teda, hej, uvedo... upovedomení a uzrozumení s tým, že tá reforma sledovala teda zjavne celkom iné, iné ciele. Čiže ak na to príde, teda tá reforma musí byť naozaj dlhodobým procesom.
Nasledujúca vláda, nech už to bude ktokoľvek, bude možno v úvode musieť urobiť nejaké rýchle fixis, ale tá, tá zmena celého toho konceptu si bude musieť vyžadovať ďaleko viac práce. Ale teda v kontexte toho horalkového paragrafu, aj keby sme dnes boli v tom štádiu, to nebude celkom vyčerpávajúca... vyčerpávajúci, hej, všeliek, pretože znovu máme tu ďalšiu kalamitu, ktorá prispieva k situácii, ktorej, ktorej dnes čelíme, a tým je dramaticky zhoršená sociálna situácia. Trestné právo, nástroje trestného práva nemôžu, naozaj nemôžu sanovať aj nejaké sociálne patológie spôsobené kalamitnou a katastrofálnou sociálnom politikou štátu, kde sa za úspech, prosím pekne, vydáva, že koľko ľudí sme obrali o dávku v hmotnej núdzi. A čo sme tým ľuďom teda vlastne povedali, že čo majú už robiť? No tak pôjdu asi sa živiť nelegálne. Však? A potom budeme hovoriť, že to je pocitová kriminalita. Čiže tým druhým, hej, systémovým riešením, aby sme dosiahli ten efekt pri tomto vypuklom probléme, ktorý teraz hasíme, sa teda, áno, nezaobíde bez určitých zásahov aj v sociálne politike.
No a do tretice a možno to je jedno z takých tých najdôležitejších pre túto chvíľu, nezaobíde sa bez... bez zmien v Policajnom zbore, pretože, a teraz dúfam, že hovorím o správnom meste, že si to dobre pamätám, uvediem to ako príklad, mesto Zvolen, kde sú, myslím, že, no neviem, Inge je zo Zvolena, môžeš ma opraviť. Myslím, že Zvolen má 48-tisíc zruba obyvateľov plus-mínus, a teda podľa toho, čo som zachytila, majú, majú dve hliadky. Teraz si predstavte, že mnohé tie trestné činy sú prečiny, to znamená, že sa, že sa vyšetrujú v skrátenom vyšetrovaní, a teraz tá hliadka sa musí rozhodnúť, že či ide ratovať niekde nejaký násilný trestný čin, musí urobiť výjazd, alebo teda ide riešiť teda nejak, hej, to, čo tam teraz pristálo ako prečin a čo si vyžaduje zase nejaký iný typ práce. Skrátka nedokážu, nedokážu alokovať svoje kapacity tak, aby pokryli potrebu vzniknutú teda zvýšenou mierou kriminality na jednej strane a nedostatkom personálnych kapacít na strane druhej.
To... toto som vlastne možno zhrnula do takej skratky a skondenzovala to, čo som hovorila v tých predošlých rozpravách, keď som sa snažila dopracovať alebo naviesť vás k odpovedi, že či toto samotné... (kýchnutie v sále) – na zdravie – bude, bude dostatočné na to, aby odstránilo teda, hej, šibnutím zázračného prútika ten problém, a nie... ale, hovorím, boli sme ochotní to podporiť, pretože, hej, lepšie, lepšie niečo ako, ako vôbec nič.
Keď sa teda následne posuniem k tej samotnej dikcii, čo ma tam – mňa osobne – zaujalo, je, že, že... teda zavádzame priestupkovú recidívu spôsobom priestupok – priestupok – trestný čin, áno, čiže ten tretí priestupok sa stane trestným činom. Ale zákonodarca nepamätal na situáciu, čo sa stane, kebyže máme trestný čin – priestupok – priestupok. My musíme tým pádom počkať na tretí priestupok, pritom už tá kriminálna minulosť začala, hej, on spáchal oveľa vážnejší, hej, teda závažnejší, hej, závažnejšie protiprávne konanie, nasleduje priestupok, druhý priestupok a stále teda, hej, ten druhý priestupok nie je dostatočný na to, aby sme to posúdili komplexne. Pritom je to iba vlastne recidíva v opačnom poradí. My poznáme, hej, na príklade som ti to tu narýchlo vytiahla, možnosť kedy je skutok, za ktorý bol páchateľ už odsúdený, a znovu ho zopakuje, ako možnosť prípustnej, teda tá sa... tá recidíva a je ako prípustný dôvod na prísnejšie trestanie.
Príklad. Pri úkladnej vražde v kvalifikovanej skutkovej podstate je, že sa páchateľ úkladnej vraždy potrestá prísnejšie, ak už bol odsúdený za daný trestný čin. Tá dikcia, ktorá je v tomto návrhu hovorí o tom, že páchateľ bol postihnutý, to znamená, že sa zrátavajú len priestupky, hej, lebo sa postih, sa dáva za priestupky a odsúdenie za trestné činy. Čiže je to také podľa mňa zvláštne a trochu, trochu nelogické, pretože by to malo sledovať aj teda nejakú preventívnu funkciu trestného práva, a ide teda, ako som povedala, o rovnaké recidivujúce správanie, len to poradie, poradie je opačné.
Áno, bude to mať zaujímavé konzekvencie podľa mňa aj v praxi, keď bude stáť OČTK pred otázkou, že teda máme potrestať páchateľa, ktorý už bol odsúdený za krádež, ale teraz si vybral lacnejší tovar, hej, a tým teda sa ocitol v tej priestupkovej rovine. No a zákon mu odpovie, že nie, lebo tentokrát je to zase len priestupok, hej, čiže nehľadí sa na to, že on už tú kriminálnu minulosť má, že on už recidivuje.
Ďalšia z vecí, ktorej som sa chcela dotknúť, včera som ju v krátkosti načala, je, ak by som to tak akože nejak eufemicky povedala, že tá pripravenosť naozaj nie je silnou stránkou tejto koalície, pretože aby to celé fungovalo, to sú jak ozubené kolesá, ktoré musia do seba zapadať. Máte zmenu v Trestom zákone, prijímate teda zmenu v exekučnom, čo znamená, že sú tam teda tie nástroje na vymoženie už teda uloženej sankcie, ale chýba nám priestupkový, ktorý teda síce meníte, ale ten vznikne, nadobudne účinnosť o šesť mesiacov neskôr. Čiže vy idete ako ten prvý a druhý priestupok v tejto chvíli sankcionovať, keď vlastne tá priestupková novela, ktorá reaguje na tento fenomén niekde – keď to tu doskrolujem z nej, aj, aj z dôvodovky prečítam –, že vlastne v šesťmesačnom sklze. Čiže tie ozubené kolesá vlastne nebudú môcť spolu, spolu fungovať. Hľadám, či tu nenájdem tú, tú dôvodovku, ale jak to je zaujímavé, že v tej dôvodovke priestupkovej sa zase záhadne už priznáva, teda že je tu ten, ten problém so zvýšenou mierou drobnej majetkovej kriminality. Nespomína sa tam len nejaká pocitová, a teda dôvodní sa tým potrebnosť zavedenia novej sankcie, menších tých obecných služieb alebo tak, tak nejak sa to volá.
Čiže, čiže áno, v skutočnosti ak by som to mala nejak dať do, do záveru, debatujeme o legislatíve, ktorá má reagovať na krízový stav v oblasti majetkovej kriminality, ktorý sama koalícia vyvolala svojimi, svojimi predchádzajúcimi krokmi. A teraz sa koalícia tvári, že ide dynamicky reagovať, hej. Žiaľ, táto reakcia je asi teda z rovnakého „dynamického“ (rečníčka prstami naznačuje úvodzovky) legislatívneho súdka, z akého bola aj tá pôvodná chyba.
Naozaj na záver len toľko, že trestné právo sa nemôže robiť štýlom orného háka a motorovej píle. Už som to hovorila predtým, že to je tak citlivý proste mechanizmus, kde som takisto spomínala, že ten zákonodarca, keď čokoľvek upravuje, musí mať na zreteli, hovorila som o tzv. vitrínkových axiómach, že musí mať na pamäti, že na jednej strane je záujem štátu chrániť veľmi dôležité hodnoty tak cenné vo verejnom záujme, že je ochotný použiť teda nástroje ultima ratio trestného práva. Zároveň musí zohľadniť aj teda legitímne právo poškodenej osoby, tak aby bol trestný čin účinne vyšetrený a aby mala nejaký typ satisfakcie, zadosťučinenia povedzme v podobe spravodlivého potrestania páchateľa.
A ten tretí, hej, kontrapozičný, ale oprávnený záujem je ten, že musí dbať na to, že postihuje páchateľa, a tu znovu opakujem, ona ho... to... to musí ten trest postihnúť tvrdšie, než tá ujma, ktorú spôsobil. To nemôžu byť ekvivalentné ujmy, lebo to sa robí v občianskom práve, to som tiež už, už včera vysvetľovala, ale zároveň sa musí zastaviť, musí veľmi citlivo vybalansovať, aby tým, tým zásahom, tým trestajúcim zásahom nezasiahol nad mieru nevyhnutnú do jeho základných ľudských práv. A toto sa naozaj – so všetkou pokorou a úctou to hovorím – nerobí, nerobí, tak ako ste to robili vy, že, že ste to naozaj prešli jak motorová píla, lebo rozumiem, že boli ste vední inými záujmami.
A znovu sa vraciam k tomu začiatku a tým to pre túto chvíľu aj ukončím, že plénum Národnej rady, a pre lásku božiu prosím, naozaj nie, trestné právo nemôže byť, nemôže byť, nijako nemôže byť tým nástrojom a tou cestou, na ktorom... cez ktoré si ako budeme vybavovať, hej, nejaké – či už oprávnené, neoprávnené – subjektívne vnímanie. Ja to naozaj nechcem hodnotiť, lebo ja som poslankyňa Národného zboru, ja nie som sudkyňa, ja nevidím do spisu, ja sa nemôžem hádať, že či ten dobre toto, hej, a tuto taký úkonáč, ten, hej, vyšetrovateľ, a či ten kajúcnik, a nemalo to byť, ja neviem, ja neviem, ja si nedovolím niečo k tomuto povedať, hej, rešpektujem prezumpciu neviny, preto som povedala, teda že mi je ľúto, že ak, ak sa teda akokoľvek aj v prípade pána podpredsedu konalo tak, že to vníma ako, ako ujmu. Počkajme, teda akokoľvek o tom rozhodnú súdy, lebo ja si to nedovolím, hej, z mojich úst ste nikdy nepočuli, aby som ja niekomu nadávala do mafiánov a zlodejov, a nikdy to robiť nebudem. Hej?
Rešpektujem prezumpciu neviny, ale zároveň vás prosím, nezneužívajte Národnú radu na to, aby sme my suplovali orgán, ktorý má vydávať rozhodnutia vo veci samej, resp. aby sme tvorili legislatívu, ktorá má vyvolať účinky vo vašej veci. Veď to je, to je nehorázne! Toto naozaj, naozaj toto... Ja neviem, že či som niekedy niekde, ja si teraz fakt nevybavujem, že kto si toto dovolil v 20., v 21. storočí, že by ako zákonodarca vytváral sa vytváral zákony, a predpokladajúc, že sa dotknú prípadov, hej, na ktorých mu záleží. Toto je nedemokratické! Za toto sa má odvolávať z postu podpredsedu a z hocijakej inej funkcie. Toto, toto je nedemokratické.
Toto, čo ste priniesli, je naozaj že (rečníčka zobral do rúk písomný návrh, ukazujúc ho plénu), že je urážka intelektu nás všetkých, je urážka právneho štátu a je urážka zákonodarného zboru. A neviem si predstaviť, naozaj si neviem predstaviť, s akým legitimizačným argumentom sem prídete, postavíte sa pred nás, pozriete sa nám do očí a poviete, že je to v poriadku.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo.
Tak ja sa skúsim stručne dotknúť k tomu, čo tu odznelo, teda dotknúť sa toho, čo tu odznelo.
No, pán Kalivoda, viete, vám to mohlo pripadať možno zvláštne alebo vám to nedávalo zmysel, ja som sa, naopak, tú logiku snažila veľmi podrobne vyskladať, pretože ja som presvedčená, že pán minister si tú pôdu na to, aby mohol Istrochem pre Andreja Babiša zaplatiť z envirofondu, chystal už naozaj dlho, takže áno, museli sme sa vrátiť niekam do roku 2016, ale myslím si, že to stojí za to, pretože je kľúčové povedať si motiváciu, čo je za týmto úplne novým zákonom, ktorý prišiel sčita-jasna, zjavil sa bez pripomienkového konania. Ja som nepočula jeden jediný dôvod, prečo bol takto prinesený, aké sú to dôvody. My vieme, že tie hospodárske alebo hroziace hospodárske škody to určite nie sú.
Ďalej, môžete mať, samozrejme, rôzny názor na to, čoho sa aj ja dotýkam, čo adresujem v tej rozprave alebo ako konám. Ja teda adresujem ten problém tam, kde je to kľúčové. Ja spochybňujem alebo my spochybňujeme úrad, ktorý rozhodoval, pán Kalivoda, rozhodoval o tej veci. Čiže predpokladám, že tu si rozumieme nejakému tomu kompetenčnému rozdielu a kto čo môže robiť, takže ja idem k jadru, pretože ja chcem, aby sa to rozhodnutie zvrátilo.
Pán Čaučík, tam len možno dodám, že v skutočnosti toto znečistenie alebo tú sanáciu nemá platiť obec. Toto má platiť buď vlastník, alebo štát. Ja som presvedčená, že stále môžme urobiť všetko pre to alebo stále je možné docieliť, aby to platil ten vlastník, keď sme si ukázali, ako prebehla tá privatizácia.
A ďakujem tebe, Michal, teším sa naozaj na tvoj príspevok. Hádam sa pán minister opäť niečo naučí.

Ďakujem za slovo.
Kolegyňa, pán minister vo svojom úvodnom slove ako taký veštec predpovedal, že čo všetko budeme v našich príspevkoch rozprávať, čo budeme riešiť, tak možno si ho prekvapila, pretože on urobil naozaj maximum v tom, aby nebola reč o Istrocheme, tak možno bude prekvapený, o čom budú ďalšie príspevky.
Ja chcem určite z toho úvodného slova oceniť ministra životného prostredia, že po vyše dvoch rokoch vo svojej funkcii sa konečne naučil rozdiel medzi triedením a recykláciou. Výborne, gratulujem, bolo mi cťou ho to naučiť, ale po tom úvodnom slove tak som si všimol, že taký ďalší nedostatok, zajtra si povieme niečo o rozšírenej zodpovednosti výrobcov, čo konkrétne všetko pod ňu spadá, lebo tam je ešte ďalšia medzera na vzdelávanie. Nevadí, povieme si o neobalových výrobkoch. My sme si pred týmto úvodným vystúpením spravili také bingo kartičky, že čo všetko asi v tom úvodnom slove odznie, tak sme ostali celkom prekvapení, že čo všetko neodznelo, ale každopádne spomenul nášho primátora, tak možno k tomu by sme si mohli povedať nejaké usmernenie.
Ale chcel by som ešte v tejto faktickej spomenúť dôležitú vec, možno sa odkloním, ale nie veľmi, od tohto návrhu zákona. Dnes je Medzinárodný deň ľudských práv a my máme právo na zdravé životné prostredie ako základné ľudské právo, dokonca v ústave v čl. 44, že každý má právo na priaznivé životné prostredie. V medzinárodných dokumentoch je právo na životné prostredie spájané aj so zdravím, aj s informáciami napríklad cez Aarhuský dohovor. A my predsa vieme, že minister Taraba urobil naozaj maximum pre to, aby napríklad vylúčil verejnosť z procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie. A ono tento zákon je aj toho dôkazom, pretože je tu ďalší návrh zákona z dielne ministerstva životného prostredia, resp. konkrétne Tomáša Tarabu, ktorý ani len neprešiel cez medzirezortné pripomienkové konanie. Takže toľko k rešpektovaniu základných ľudských práv touto koalíciou.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja sa priznám, že teda počúvala som aj pána ministra v tomto úvodnom slove a ono by to možno aj sedelo, časť z toho, čo očakával, že bude teraz počuť, lebo naozaj na tej minulej schôdzi som plánovala začať túto rozpravu k obsahu zákona úplne inak, ale odvtedy sa naozaj mnoho vecí zmenilo a vyjasnilo, za ten mesiac, čo vlastne tento naliehavý-naliehavý zákon, ktorý musel ísť v skrátenom legislatívnom konaní, čakal na schôdzu, po tom, čo tento naliehavý-naliehavý zákon vlastne otvárame deň pred skončením schôdze.
No musím povedať, že nebolo pre mňa prekvapením, že tak ako minister Huliak prišiel so svojím zákonom, ktorý riešil hazard a otváral otázku hazardu, ktorý podporoval hazard, tak minister Taraba prišiel takto s envirofondom. Ja si myslím, že to je dnes viac než jasný obraz koalície, kde jednoducho nejde o verejný záujem, ale o to, kto koho zvládne ako dovydierať a čo si vybaviť. Tieto zákony, tak ako má pán Huliak hazard, tak si, som presvedčená o tom, minister Taraba vybavil tento zákon za podporu štátneho rozpočtu, a tak sme dnes tu. A veď prečo by si aj minister Taraba nevybavil práve alebo nevybral práve Environmentálny fond a jeho ovládnutie, lebo to je to, o čom sa tu bavíme. Veď v envirofonde je nazbieraných za tie roky dve miliardy eur. Týmto zákonom navyše minister cieli k ovládnutiu systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov, vybavuje si v ňom, aby mohol z neho platiť pokuty za porušovanie európskeho práva. Tam sa, samozrejme, k všetkým tým podrobnostiam dostanem.
Ale priznám sa, že bolo mi také podozrivé, že prečo, prečo to skrátené legislatívne konanie, prečo je to jednoducho také celé naliehavé, že však bolo by to možno aj celé menej podozrivé, keby sa to udialo v normálnom legislatívnom procese. My totiž vieme dnes veľmi jasne, že tie zákonné dôvody splnené jednoducho neboli, tu nešlo o žiadnu hroziacu hospodársku škodu. Nič o tom nevypovedá lepšie ako to, že ten zákon bol predložený na predchádzajúcej schôdzi a úplne pokojne bez hocijakých problémov si počkal na túto ďalšiu schôdzu. Tu sa prekladal čoraz neskôr a neskôr v programe, dokonca boli pred neho predradené aj správy, ktoré sme tu pred chvíľou počuli, ktoré tradične pre túto koalíciu nie sú absolútne žiadnou prioritou. Videli sme to aj z toho, že vlastne do diskusie sa zapájala iba opozícia.
No a teda ja som presvedčená, že vďaka tomu mesiacu, čo sme čakali, tak dnes je jasný ten dôvod, prečo sa tento zákon predkladá, prečo sa s ním minister chcel pôvodne tak ponáhľať. On nám to vlastne pán minister povedal aj sám za ten mesiac, keď povedal, že z Environmentálneho fondu chce hradiť sanáciu areálu Istrochem. Pán minister, tak ja vás sklamem, budeme sa tu dneska baviť o tejto vašej motivácii, prečo predkladáte ten zákon. Vy ste to povedali, že v správe z Environmentálneho fondu chcete riešiť vyčistenie areálu Istrochemu. Kto nevie, o čom hovorím alebo o aké miesto ide, tak je to areál, nehnuteľnosť, pozemok, ktorý patrí Andrejovi Babišovi, najbohatšiemu oligarchovi v našom regióne snáď. No a teraz vysvetlím, prečo som presvedčená o tom, že práve to je tá motivácia pre to, že minister predkladá teraz ten zákon, ktorým cieli ovládnuť Environmentálny fond, aby mohol s týmito dvoma miliardami narábať svojvoľne ešte vo väčšej miere.
Tak pozrime sa na ten, na ten celý príbeh, ako sa to stalo, lebo je to naozaj veľmi zaujímavé. Táto sanácia alebo čistenie areálu Istrochemu naozaj roky stálo. Je to situácia, ktorá sa roky nehýbala. Ja o tom viem, pretože som na túto tému, práve na túto tému, upozornila ešte v roku 2020, keď sa mi podarilo získať dovtedy utajovanú správu o znečistení, o obrovskom, naozaj obrovskom znečistení v rámci tohto areálu. A je proste pravda, že roky tam nikto nekonal, tá situácia sa nehýbala, bolo to zaseknuté.
No a teraz, aby sme si hneď vyjasnili, že Tomášovi Tarabovi v tomto prípade určite nejde z nejakej, o to, z nejakej dobrej vôle riešiť environmentálne záťaže na Slovensku, ja to ilustrujem hneď na niekoľkých prípadoch. Prvým je vrakunská skládka, čo bol, čo bola sanácia pripravená, hotová na spustenie na práce, kým nedošiel minister Taraba a úplne znenazdajky to celé usekol, zastavil, škrtol. A urobil to bez toho, aby vlastne poskytol relevantné zdôvodnenie, a čo je ešte horšie, bez toho, aby poskytol relevantnú náhradu. A my teda, to už je vyše roka po tom, rok a pol po tom, najprv sme počuli, že teda má prísť nejaké úžasné náhradné riešenie, no, samozrejme, malo prísť do dvoch mesiacov, prosím pekne, to bola aj úloha z vlády, vidíme, že za rok a pol sa absolútne nekoná. Pán minister to riešenie, ktoré sa pripravovalo osem rokov, vrátil jednoducho do bodu nula.
Rovnako takto stojí aj sanácia Predajnej, tých gudrónových jám, ktoré sa tam nachádzajú, kde dlho, dlhodobo je hrozba, že sa tieto, tieto jazerá toxické prelejú. Tak tam jednoducho to od roku, myslím, 2016 takisto čaká a pán minister nekoná. Jediné, na čo sa tam čaká, je, na to, aby sa vypísalo verejné obstarávanie. Nekoná. Nie, neexistuje na to dôvod, sú na to peniaze z eurofondov, neexistuje dôvod. Ak by ministrovi životného prostredia záležalo na environmentálnych záťažiach v skutočnosti, nech sa páči, tu je tá najjednoduchšia cesta, ako pomôcť ľuďom na Slovensku.
Len spomeniem, že okrem toho sme videli za posledné mesiace aj to, že sa nevyčerpali alebo teda že rezortné organizácie ministerstva životného prostredia neprejavili záujem o čerpanie eurofondov z výziev, ktoré boli špecificky určené na sanáciu a prieskumy environmentálnych záťaží a vďaka tomu sa nevyužili desiatky miliónov eur. Tam jednoducho boli výzvy, do ktorých sa môže prihlásiť len ministerstvo životného prostredia, jeho rezortné organizácie, a tieto peniaze jednoducho prepadli do toho limitu, pretože mali, mali dedlajny, mali termíny v júni tohto roka a ten dôvod bol, že je tam nezáujem, nezáujem žiadateľov, čo pripomínam, je ministerstvo a jeho rezortné organizácie. Takže tu máme dokopy niekde okolo dvesto miliónov eur, vrakunská skládka, Predajná, tieto nevyčerpané eurofondy, ktoré tak nejako stoja a čakajú na tom ministerstve.
No a zrazu pán minister začal napriek tomu, že tu je naozaj veľa agendy, ktorou treba a dá sa veľmi ľahko pohnúť, tak namiesto toho, aby sa venoval tomuto, tak začal veľmi aktívne konať práve v téme Istrochemu a tejto environmentálnej záťaži a zhodou-zhodou okolností, tie náhody životné, to bolo zopár dní po tom, ako sa osobne stretol práve s Andrejom Babišom. Ja som jednoducho presvedčená, že Tomáš Taraba nechce pomáhať verejnosti, nechce chrániť ľudí, nechce riešiť environmentálne záťaže, lebo na to mal veľa príležitostí takto rovno pred sebou. Nie, Tomáš Taraba chce v skutočnosti pomáhať oligarchovi Babišovi. Vysvetlím aj ako. Tomáš Taraba totiž ten zaseknutý proces, roky zaseknutý proces zrazu zázračne teda pohol a dostal ho do kľúčového momentu, kde má vláda určiť ministerstvo, ktoré tú environmentálnu záťaž, jej sanáciu bude riešiť, a tým definitívne štát na seba prevezme zodpovednosť. Ak sa toto stane, tak štát z verejných prostriedkov, z peňazí nás všetkých, zabezpečí vyčistenie pozemkov v areáli Istrochemu a Andreja Babiša to nebude stáť ani cent. Naopak, on na tom ešte veľmi dobre, naozaj veľmi dobre zarobí, pretože tie pozemky tým, že sa vyčistia, tak to budú naozaj lukratívne pozemky v širšom centre Bratislavy a Andrej Babiš na nich poriadne zarobí.
No problémom ale je, že to, čo sme si zatiaľ povedali, tak z tých ušetrených eurofondov za zastavenie vrakunskej skládky, za neriešenie Predajnej, za nevyčerpané eurofondy s víziou, ktoré končili v júni tohto roka, tak to stále nestačí, pretože odhad sanácie je niekde alebo v roku 2020 bol niekde okolo 350 miliónov, teraz sú tie odhady niekde približne možno spriemerované okolo pol miliardy, pol miliardy na vyčistenie tejto záťaže. No a to, čo sme si zatiaľ povedali, tie naškrabkané eurofondy, tie sa pohybujú niekde okolo 200 miliónov. Takže je jasné, že na celú tú sanáciu to stačiť nebude, eurofondy na to stačiť nebudú a tu aj pripomeniem, že ak všetky tie peniaze pôjdu práve na riešenie Istrochemu, tak nezostane na riešenie žiadnej ďalšej environmentálnej záťaže na Slovensku a treba povedať, že žiadna ďalšia sa ani nerieši a nie je v procese.
No a práve sem prichádza vhod takpovediac envirofond, pretože ako nám aj pán minister povedal, on chce platiť tú sanáciu environmentálnej záťaže práve z envirofondu, doplatiť si k tým 200 miliónom, ktoré sú naškrabkané, ušetrené na ministerstve pre Andreja Babiša z envirofondu. No a presne preto prináša túto novelu zákona, respektíve celý nový zákon o Environmentálnom fonde, aby mohol o tých dvoch miliardách rozhodovať svojvoľne a zaplatiť z peňazí, z ktorých majú naozaj profitovať všetci ľudia na Slovensku, sanáciu pre Andreja Babiša. Aký krásny vianočný darček, pán minister.
No a minister sa pritom oháňa rozhodnutiami okresných, okresného úradu, že pán Babiš nie je povinný vyčistiť tieto pozemky. Ja tieto rozhodnutia veľmi dobre poznám a treba povedať, že prvé z nich bolo v roku 2016 a potom zázračne práve tento rok, v roku 2025 pribudli ďalšie tri a úplnou náhodou sa to týka práve parciel, ktoré patria firme Andreja Babiša. Tých náhod je nejako, nejako veľa. A ja sa priznám, že mňa dosť zaráža, že týmito rozhodnutiami sa minister zaštiťuje, keď pritom alebo teda to je akoby ten ultimátny dôvod, prečo to proste nejde inak, musí to zaplatiť štát tých pol miliardy, nejde to jednoducho inak. A mňa teda veľmi vyrušuje, že minister pritom vôbec nehovorí o tom pofidérnom spôsobe, akým prebehla privatizácia toho podniku, ku ktorému patria, patrí ten pozemok, tie pozemky, kde sa nachádza environmentálna záťaž, tá privatizácia, ktorou sa Andrej Babiš zbavil takpovediac zodpovednosti riešiť túto environmentálnu záťaž. Tie formulácie jednoducho, ktoré tam sú, o tom nepočujeme. Tak ja využijem túto príležitosť a niečo tomuto ctenému plénu k tomu poviem, lebo si myslím, že je veľmi dôležité, aby aj koaliční poslanci a poslankyne chápali ten kontext, ktorým tento zákon prichádza do Národnej rady. Andrej Babiš kupoval Istrochem, tú firmu, aj s environmentálnou záťažou a treba povedať, že aj s vedomosťou o tejto environmentálnej záťaži. Napriek tomu mu tá vágne naformulovaná privatizačná zmluva, lebo naozaj tá privatizácia prebehla pofidérne, tak tá vágne naformulovaná privatizačná zmluva mu ukladala len povinnosť investovať do desiatich rokov 33 miliónov do rozvoja najmä, najmä do ekológie.
Tá environmentálna záťaž je naozaj obrovských rozmerov. Ja som presvedčená, že v rámci Bratislavy je to najväčšia environmentálna záťaž. Povedala by som, že je to v top trojke aj v rámci Slovenska. Tam, samozrejme, musíme brať aj do úvahy rôzne ďalšie faktory. A firma Andreja Babiša sa mala privatizačnou zmluvou zbaviť povinnosti vyčistiť toto znečistenie investíciami najmä do ekológie. Tak myslím, že si vieme všetci pod tým kadečo predstaviť. No a ono sa to aj potvrdilo, pretože podľa informácií, ktoré sa nám podarilo získať, podarilo sa nám dostať po rokoch k dokumentom, ktoré doteraz neboli zverejnené, my dnes vieme, že mnohé tieto investície sa naozaj ekológie týkali len minimálne. Zároveň nemáme žiadne dôkazy, že tie investície boli vykonané v tej dohodnutej sume 33 miliónov, pretože neboli vyčíslené v tých podkladoch, ktorými operoval okresný úrad. Časť týchto investícií nebola urobená v lehote, ktorá bola zmluvne dohodnutá do roku 2012, ale napríklad až v roku 2016. Prípadne niektoré opatrenia v tých podkladoch boli, figurovalo len, že sú v príprave. Tak asi sa tu hráme na dobré slovo. No a napokon firma Andreja Babiša nezdokladovala ani zlepšenie životného prostredia, hoci to je podmienka, ktorú jej ukladal zákon, a to je niečo, čo mal okresný úrad jednoznačne posudzovať. Nedostal k tomu predloženú ale žiadnu dokumentáciu.
Ja aj uvediem zopár príkladov týchto investícií, lebo myslím si, že príklady úplne najlepšie ilustrujú tú absurditu. Sú to jednoducho investície, vďaka ktorým okresný úrad Andreja Babiša zbavil zodpovednosti za environmentálnu záťaž obrovských rozmerov. Tak firma napríklad kúpila cisternu, nech sa páči, cisterna za environmentálnu záťaž, zrekonštruovala svoju administratívnu budovu, no tým sa teda riadne riešila environmentálna záťaž, nainštalovala v areáli rozhlas, vymenila na objektoch okná alebo osvetlenie, vymenila výťah, zrekonštruovala železničnú vlečku a moje obľúbené, dostala odpustenie riešiť environmentálnu záťaž v Bratislave v Istrocheme tým, že vďaka tomu, že rozšírila, rozšírila skládku odpadov v úplne inej obci. Takže aj takéto naozaj výnimočné počiny nájdeme v podkladoch, ktoré posudzoval okresný úrad. Ja som teda presvedčená, že toto sú príklady úplne bežných investícií firmy do vlastného rozvoja, na vlastný prospech alebo na splnenie nejakých štátnych noriem k aktuálnej výrobe a prevádzke firmy, nie na riešenie starej environmentálnej záťaže. My zároveň nepoznáme ich kumulatívnu hodnotu a ten deklarovaný pozitívny vplyv na životné prostredie je naozaj len deklarovaný vlastnými vyhláseniami firmy.
No a podotýkam ešte, že naozaj aj samotný privatizačný projekt, ktorý bol podkladom k tej privatizačnej zmluve, hovorí, že jadro environmentálnej záťaže je v znečistení podzemnej vody, je to tam aj vyčíslené a tie čísla podľa všetkého presne potom boli akoby základom, prečo firma mala práve 33 miliónov investovať. Hoci aj samotný privatizačný projekt hovorí, že nie je dostatok podkladov na to vyčíslenie, je tam hlavne spomenuté, že je to znečistenie v podzemnej vode. No ale ani jedno z tých vykázaných opatrení sa nijakým spôsobom tej znečistenej podzemnej vody nedotýka, nerieši, nerieši ju, hoci opakujem, to vyžaduje zákon a je to niečo, čo mal v skutočnosti posudzovať okresný úrad. Takže takto nejako sa pristupovalo k plneniu tej privatizačnej zmluvy, ale pána ministra životného prostredia toto vôbec nevyrušovalo, vôbec o tom nehovoril, naopak, len dookola obhajoval Andreja Babiša.
Pána ministra takisto nevyrušovalo to, že aj keby, aj keby sa s tou, aj keby sa s tou environmentálnou záťažou alebo teda tým, ako pofidérne sa jej Andrej Babiš zbavil, a treba povedať, že existujú tam nástroje na to, aby sa to spochybnilo, my taký jeden využívame, je to podnet na Generálnu prokuratúru na prešetrenie, minimálne teda v prípade troch zo štyroch sa to ešte stále dá. My sme na základe všetkých tých získaných dokumentov takéto podanie vypracovali, kde veľmi jasne spochybňujeme postup okresného úradu pre všetky tie zmienené absurdnosti, ktoré som tu spomenula. A ja si myslím, že je úplne základnou povinnosťou toto urobiť pre každého, kto slúži záujmom Slovenska. To, že to pán minister neurobil, si myslím, že je dostatočne výpovedné. (Reakcia ministra Tarabu.) Pán minister, budete mať slovo, nech sa páči, môžete si dať aj, nielen záverečné slovo, nech sa páči, vystúpte, keď budete mať čas, myslím, že pán, prosím vás, pán minister... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Dubéci, Martin, podpredseda NR SR
Pán minister, však môžte sa prihlásiť potom do rozpravy.

Stohlová, Tamara, poslankyňa NR SR
V 2016 (reakcia ministra Tarabu), myslíte, keď bol, keď v roku 2016, keď bol primátorom pán Nesrovnal (reakcia ministra Tarabu), nech sa páči, prihláste sa, pán minister. Môžme sa tak dohodnúť? Pán minister, môžme? (Reakcia ministra Tarabu.) Pán predsedajúci, môžem poprosiť?

Dubéci, Martin, podpredseda NR SR
Myslím, že pán minister vie, že sa môže prihlásiť do rozpravy a verím, že pán minister a podpredseda vlády bude, pán podpredseda vlády bude rešpektovať rokovací poriadok a využije oprávnenia, ktoré má. Môžme pokračovať ďalej.

Stohlová, Tamara, poslankyňa NR SR
No, pán minister, teda okrem toho, akým pofidérnym spôsobom prebehla tá privatizácia, čo my, my to spochybňujeme, my to spochybňujeme, my to podávame na okresný úrad. Takže existuje aj spravodlivejšie riešenie. Ak sa takýmto spôsobom niekto zbaví tej povinnosti, tak stále vieme zaviesť mechanizmus, kde ten súkromník, v tomto prípade Andrej Babiš, bude musieť vrátiť štátu sumu, o ktorú sa mu zhodnotia tie pozemky, aspoň niečo. V prípade týchto pozemkov v Istrocheme sú to naozaj stovky miliónov eur, čo nie je zanedbateľný podiel. Aspoň takto by sa ten súkromník musel podieľať na sanácii alebo na nákladoch na sanáciu tejto environmentálnej záťaže.
Ja som takúto legislatívu predkladala hneď dvakrát v tomto parlamente. Samozrejme, koalícia to obidvakrát odmietla. Raz to bolo dokonca ako pozmeňujúci návrh priamo k zákonu ministra Tarabu. Neprejavil záujem o takéto spravodlivejšie riešenie, ale potom ešte minulý rok ho sám pán minister predložil ako vlastný návrh do medzirezortného pripomienkového konania. Predpokladám, že si spomína na takýto zákon. No problém je, že ten normálne prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním a potom sa zrazu zasekol. Už rok je ten zákon hotový a pripravený po medzirezortnom pripomienkovom konaní, neexistuje dôvod, prečo tu už dávno nemal pristáť v Národnej rade. Zase ďalšia náhoda akurát v tom čase, keď sa to hodí Andrejovi Babišovi.
No ja myslím, že ten obraz toho, aké všetky nástroje mal minister Taraba k dispozícii na to, aby naozaj riešil túto obrovskú nespravodlivosť, ktorá sa na Slovensku udiala, naozaj, aby sa tu nejaká firma zbavila zodpovednosti vyčistiť sanáciu za pol miliardy tým, že si nakúpi nákladné auto, vymení okná, výťahy, nainštaluje si rozhlas, tak to naozaj si myslím, že je niečo, čo už nemôžete ani vy ignorovať, čo je tak do očí bijúce tento rozpor. A nie je horší výsledok ako to, že minister Taraba napriek tomu neustále obhajuje Andreja Babiša a nekoná. A pripomínam, má najlepšiu pozíciu ako minister s celým svojím aparátom podať takýto podnet a len umožniť, umožniť, lebo tá lehota je tri roky, aby sa znova preskúmalo toto rozhodnutie. Jednoducho neexistuje, neexistuje jeden dôvod, prečo to minister životného prostredia neurobí, ak slúži záujmom Slovenska a nie záujmom Andreja Babiša.
Týmto naozaj apelujem aj na koaličných poslancov a poslankyne, že toto je vážna vec a ten zákon o Environmentálnom fonde treba vnímať v tomto kontexte, v akej dobe prichádza a čo umožní ministrovi životného prostredia, aby získal naozaj ultimátnu kontrolu nad envirofondom, v ktorom sú dve miliardy eur. On to sám povedal, že plánuje tieto peniaze využiť na zaplatenie sanácie Istrochemu - pozemkov Andreja Babiša.
No stručne sa dotknem, lebo toto je podľa mňa jednoznačne tá hlavná motivácia, ale stručne sa dotknem ďalších problematických častí. Naozaj považujem za neuveriteľnú drzosť, a to pán minister nespomenul v tom svojom úvodnom slove, kto vie prečo, že si v tomto zákone vybavuje možnosť platiť z envirofondu pokuty za porušovanie práva Európskej únie. Treba pritom povedať, že práve ministerstvo životného prostredia je premiantom v infringementoch a žalobách, ktorým čelíme z pozície Európskej komisie, jednoducho neplní si svoje povinnosti v ochrane životného prostredia. Jeho výkon je v tomto smere jeden z najhorších, ak nie priamo ten najhorší. A treba povedať, že áno, toto je dlhodobý problém ministerstva životného prostredia, ale práve za pána Tarabu sa tá situácia ešte zhoršila, ten problém sa prehĺbil, pretože ja som teda presvedčená, že sa vôbec nesnaží tie kritické situácie riešiť, naopak, ešte sa to zhoršuje. Vidíme to pri mnohých napríklad pri žalobe, ktorá sa týka hlucháňa, tam vidíme priamo v rámci národných parkov ťažby, ktoré ohrozujú takéto biotopy, kde žije tento živočích a tým pádom sa zhoršuje situácia, ktorá sa týka tejto žaloby. Najnovšie vieme, že tu máme infringement, ďalší infringement pre nedostatočnú ochranu ovzdušia. No a tam si môžeme kľudne aj povedať, že čo sa týka ovzdušia, riešiť infringementy, čo v tom zvládol pán minister, tak to bolo napríklad to, že zastavil pripravený, opäť pripravený, projekt riešenia znečisteného ovzdušia v Jelšave, čo je naozaj ťažko skúšaný región, ktorý je z hľadiska toho ovzdušia jeden z najhorších, ak nie rovno najhorší. Bol tam pripravený projekt, dva roky sa na tom pracovalo spoločne so samosprávou a minister ho najprv povolil, a potom jedného dňa prišiel a rozmyslel si to a povedal, že nič z toho nebude bez náhrady. Takže tam asi vidíme, ako pán minister sa správa alebo stavia k infringementom a ako sa pokúša nimi nejakým spôsobom pohnúť. Ja som v skutočnosti presvedčená, že minister Taraba rezignoval na svoju ministerskú prácu a namiesto toho si vymyslel lepší spôsob, že jednoducho tie pokuty, ktoré potom z toho budú vyplývať, že si tie povinnosti nerobí, tak že ich bude platiť z envirofondu.
Ako sa chystá z envirofondu urobiť štátnu OZV alebo teda Organizáciu zodpovednosti výrobcov, to nechám na kolegu Michala Saba, ktorý sa práve podrobne venuje odpadovému hospodárstvu. Ja len teda spomeniem, že okrem iného aj okrem tých rôznych priemyselných zväzov, ktoré kedysi boli pre pána ministra dôležité, a teda fotil sa s nimi a chodil sa stretávať a tváril sa, že on bude ten ich skrytý minister hospodárstva 20. storočia na ministerstve životného prostredia, tak už je s nimi, samozrejme, nie tak zadobre. Ozval sa proti tomu aj Protimonopolný úrad, samosprávy, zamestnávatelia. Jednoducho tá zhoda, že tento zákon je zlý, je naprieč všetkými týmito organizáciami. Poukazuje sa okrem iného aj na rozpor s právom Európskej únie napríklad pravidlami férovej hospodárskej súťaže. A ja som presvedčená, že aj tu nám minister Taraba zarába na ďalší vážny problém.
Len to zhrniem nakoniec, že tento zákon jednoducho neprináša Slovensku nič pozitívne. Tu nie je žiadna pozitívna motivácia, žiaden prínos pre ľudí na Slovensku. Neexistuje jeden dôvod vo verejnom záujme, ktorý by ten nový zákon, ktorý prišiel bez pripomienkovania, sčista-jasna sa proste jedného dňa zjavil pod pazuchou pána ministra na vláde, tak ktorý by jeden dôvod vo verejnom záujme, ktorý by ho odôvodňoval. Ja som presvedčená, že kto tento zákon podporí, tak odsúhlasuje pol miliardy pre Andreja Babiša, odsúhlasuje zoštátnenie funkčného systému odpadového hospodárstva v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže. Jasné, poďme ho zlepšovať, ale vy ho namiesto toho rozoberáte. A som teda presvedčená, resp. kto podporí tento zákon, tak som presvedčená, že odsúhlasuje aj to, aby Tomáš Taraba už na svojom ministerstve nemusel robiť vôbec nič a pokuty za neplnenie povinností si hradil z peňazí nás všetkých. Tento zákon je jednoducho drzosť, nonsens, neprinesie Slovensku nič dobré a ja vyzývam naozaj aj koaličných poslancov a poslankyne, aby ho nepodporili.
Ďakujem pekne.

No, kolega Jakab, ministrovi financií sa o vyrovnanom rozpočte ani len nesníva alebo teda ak sníva, tak je to nočná mora. Ale ja by som aj v reakcii na túto rozpravu a tieto faktické chcel vlastne oceniť vôbec prácu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť aj to, že teda nám prináša tieto argumenty a tieto, tieto správy a dáva veľa transparentnosti do rozpočtovej politiky štátu. A ako som spomínal v tom mojom vystúpení, koalícia je z toho nervózna. Predseda výboru finančného pán Blcháč už teda viackrát sa tam vyjadril aj viacerí ďalší, že stále sa im tam niečo nepáči, hľadajú také zádrapky kde-tade v reportoch RRZ, samozrejme, hľadajú prepojenia ako, ako sú s nami spojení, s ostatnými opozičnými a tak ďalej. No tak ja by som chcel povedať, že to, čo nás spája s nezávislou RRZ, je, že aj my, aj oni hájime verejný záujem, a to aj vždy budeme. A ak teda budete aj vy v koalícii plniť verejný záujem, tak potom budeme mať spoločné ciele. Zatiaľ to tak, som presvedčený, nie je, takže jediné, čo vám ostáva, je hľadať také rôzne zádrapky a spôsoby, ako dehonestovať prácu alebo hľadať rôzne zámienky, ako, ako znevažovať buď teda prácu nezávislých inštitúcií, alebo našu opozičnú.
Ďakujem.

Vážený pán predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, pán predseda, kolegyne, kolegovia, o čom tu dnes rokujeme, priznám sa, že ma trošku prekvapilo, normálne zaradili do rozpravy bod o plnení pravidiel takzvanej dlhovej brzdy, v čase kedy, úprimne poviem, že už som to nečakal, lebo jednak v parlamente sa zvianočnieva, už sa pomaličky poslanci chystajú na ukončenie vôbec tohtoročného rokovania Národnej rady, uvidíme kedy, ale isté je, že to bude čoskoro, a takisto sa rozhodli, že už sa nebude len tak o hocičom rokovať. A neviem, že či, že by mali výčitky svedomia, to asi nie, ale v kontexte, kedy zarezali vlastne všetky tie rozpravy o odvolávačkách, ktoré vlastne sa mali práve teraz diať, tak je zaujímavé, že rokujeme napríklad o tejto správe Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. A možno si povedali, že však a nejaká správa, vyplníme čas, kým tie naše veci ešte nejako dojdú, už to nejako doklepeme.
Samozrejme, tam je ešte mnoho veľmi relevantných bodov, ktoré sa zjavne už nechystáte prerokovať napríklad také veto prezidenta o hazarde. Spomínate si? Mali sme ho rokovať na začiatku schôdze, ale rokujeme o plnení zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Ale ja som rád, pretože to je dôležitá správa a dôležitý zákon, ale možno im to tak trošku ušlo, že to je nejaká správa.
No tak čo sa v tej správe nachádza? Predseda RRZ vám tu povedal, že vlastne ste nedodržali sankcie, ktoré vyplývajú z tohto ústavného zákona. Jednu, ktorú ste nedodržali ešte minulý rok, je plnenie alebo teda predloženie opatrení na zníženie dlhu. To je to, čo ste mali urobiť už od začiatku vládnutia, a teda aj minulý rok, neurobili ste to alebo teda urobili ste to formálne, aby som bol presný. Ale teda nedozvedeli sme sa, ako chcete v tom, v tej správe, ako chcete dlh a zároveň sme sa to nedozvedeli ani v skutočnom živote, pretože dlh neklesá, ako ste si povedali v programovom vyhlásení vlády, naopak, dokonca rekordne rastie.
Takisto ste si nezmrazili platy, respektíve správa správne technicky konštatuje, že platy ste si nezvýšili, a teda vláda si nezvýšila, ale zvýšili si svoje paušálne náhrady. Čiže dnes majú vládni predstavitelia dvojnásobné platy, ale teda nemohli si ich zvýšiť spôsobom, akým by bolo normálne, napríklad že by sa zdaňovali, teda normálne klasický plat, ale vymysleli si okľuku, zvýšili si takzvané paušálne náhrady. Zákon o rozpočtovej zodpovednosti vám to zakazuje v bode, kedy je dlh taký vysoký a nič s ním nerobíte.
No a, ale potom tá správa je o plnení pravidiel za minulý rok, lenže zaujímavá zápletka prichádza tento rok a bude sa ešte ďalej stupňovať, takže túto rozpravu v podaní RRZ budeme mať budúci rok. Ale teda čo je teda vysoko dôležité v tejto chvíli, že uplynula tá dvojročná prekleňovacia doba, také moratórium, ktoré ste mali, že niektoré, na niektoré pravidlá sa prvé dva roky nevzťahujú povinnosti. A keďže ste tu už, bohužiaľ, viac ako dva roky, tak vašou povinnosťou je, teda povinnosťou vlády je požiadať parlament o dôveru. No a ja sa pýtam, prečo ste to tak neurobili? Pretože keďže ten dlh dosahuje rekordnú úroveň, zákon o rozpočtovej zodpovednosti hovorí, že musíte požiadať teda bezodkladne o dôveru parlamentu. No a najprv teda chodili také šumy, ževraj to možno aj urobia, no v kontexte dnešného zrušenia všetkých odvolávačiek už je isté, že sa to tak vláda nechystá urobiť, takže tým porušujete ústavu, páni poslanci. K tomu sa ešte vrátim, ale teda tá zápletka bude pokračovať, že ako teda sa s tým vysporiadate ďalej. Ale keďže uplynuli dva roky, predtým ako uplynuli, ste sa rozhodli si teda to urýchliť a schváliť rozpočet, aby ste sa vyhli poslednej z tých sankcií a to je vyrovnaný rozpočet. Takže som fakt veľmi zvedavý, že čo chcete urobiť budúci rok, ako chcete obísť znovu ústavný zákon a ďalej teda naťahovať tú šnúrku od gatí na ústavnom zákone, v ktorom teda porušujete už niekoľko ustanovení. My teda podáme podanie na Ústavný súd v súvislosti s porušením viacerých týchto ustanovení, ale teda prioritne v súvislosti s porušením tej povinnosti, na základe ktorej ste mali požiadať o dôveru.
No a ešte sa vrátim k tomu, že vlastne je tu možnosť rokovať o tomto bode a vypočuť si predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Napríklad predsedníčka úradu oznamovateľov toto šťastie už nemala, tak funkčne, profesionálne sa ho nedožila. Keď ste zachytili okrem toho teda, že na Deň boja proti korupcii zrušili úrad boja proti korupcii, tak dnes teda aj hlasovaním vypustili z rozpravy správu, ktorá mala byť analogicky, teda bola správou, ale teda úradu pre oznamovateľov. Takže túto, takúto rozpravu už toto plénum nezažije. No a viete, aký je rozdiel medzi teda napríklad týmito dvoma inštitúciami? Že táto je zriadená ústavou, úrad pre oznamovateľov nie je.
A obzvlášť na finančnom výbore, teraz tu nevidím nikoho z finančného výboru okrem opozičných, samozrejme, aha, prepáčte, dobre, okrem spravodajcu, dobre, vidím tu, beriem späť, vidím tu dvoch členov teda z koalície, ale tak môžem o tom porozprávať aj vám, ale teda napríklad by tu mohol byť aj predseda, ale okej. Mňa obzvlášť mrzí, že práve na finančnom výbore jednak by sa mala diať táto diskusia, úplne na plénum sa takáto technická diskusia až tak nezmestí, ale teda v tom plnom rozsahu, ako by bolo náležité k takým dôležitým ustanoveniam, o ktorých sa tu bavíme, ale čo sa teda na finančnom výbore nedeje, je akákoľvek diskusia o týchto veciach. Mne to tak trochu pripomína také normalizačné praktiky, že v princípe Rada pre rozpočtovú zodpovednosť sa tam nepozýva. Je normálne bežným zvykom, že v normálnych, slušných krajinách, že nezávislé inštitúcie alebo odborníci, ktorí majú čo povedať, prídu porozprávať o nejakej veci. Takmer spravidla sa tam Rada pre rozpočtovú zodpovednosť nepozýva alebo teda tak, takými nejakými rôznymi nasilu praktikami, nevolajú ich, presúvajú body a dokonca minule, myslím, že to bolo práve počas bodu, kedy nám reportoval predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, tak vlastne predseda výboru prerušil výbor, lebo, lebo mohol, už ho to nebavilo, sme tam sedeli asi dlho a nechcelo sa mu to počúvať, to proste, to, čo nám RRZ hovorí. No a to je škoda, lebo to, čo sa tu v skutočnosti deje a prečo tuto máme, nazvime to, technicky legislatívny problém s ústavou, je, že je ten spôsob, ako vy vládnete. Teda už sme to hovorili pri iných rozpravách, ale čo vieme, že ste si nesplnili sľub, ktorý ste dali voličom v programovom vyhlásení vlády, že budete stabilizovať dlh. Ten, naopak, dokonca rekordne rastie, preto ste prekročili všetky sankčné pásma. Takisto vieme, že deficit ste neznížili vôbec nijako. Dokonca, keď nepredstavíte štvrtý balíček, Boh nás chráň, tak deficit dokonca ešte stúpne na budúci, na ten obrok, teda 2027, predvolebný.
Takisto sme sa dozvedeli a prepočítali, že len tento rok prídu občania o tisíc eur v čistom kvôli konsolidačným opatreniam, ktoré ste zaviedli na tento rok ešte v tom balíčku z predchádzajúceho kola. To už ani nehovorím o opatreniach, ktoré ste predstavili v tohtoročnom balíčku.
No a tak by sa dalo pokračovať o výsledkoch tejto vlády v ekonomickej politike napríklad o lacnejších potravinách, že? A jedným z mnohých výsledkov je aj to, že sme sa ocitli úplne na chvoste v hodnotení časopisu The Economist, to bol myslím, kde medzi všetkými krajinami OECD sme na poslednom mieste v ekonomických výsledkoch za posledné dva roky. Celý svet si prečítal, ako sa darí Slovensku v ekonomike. A verte, že investori si takéto správy prečítajú, keď sa rozhodujú, či prídu investovať svoje peniaze na Slovensko alebo do nejakej inej krajiny. A takýmto spôsobom odháňate investície a ďalej teda len roztáčate tú špirálu, na ktorej konci je napríklad zvyšujúci sa dlh, zvyšujúce sa splátky, namiesto ktorých sme si mohli kúpiť niečo, čo občania potrebujú, napríklad nemocnice, školy, opraviť nejaké mosty napríklad alebo čokoľvek, čo potrebujeme pre lepší život. Namiesto toho musíme splácať dlhy a jediné, čo dokážete, je vyberať peniaze z vrecák občanov.
No a aby som to zhrnul, táto správa sumarizuje úplne zásadné zlyhanie vlády v ekonomickej politike a na jej, na jej vrchole je dnes fakt, že je ústavou alebo ústavným zákonom prikázané, že musí vláda požiadať o dôveru parlament a ak tak neurobí, tak porušuje ústavný zákon. Tak v predchádzajúcom bode tu bola debata, že či ešte sme demokratická krajina alebo nie sme, ja tiež pevne verím, že stále sme, ale keď teda nepožiadate o dôveru na základe ústavného zákona, tak opäť len naďalej tu bude visieť tento otáznik.
Ďakujem.

94-7
Ja sa vás chcem, pán Raši, spýtať, že ako je vôbec možné obhájiť určenie času rozpravy podľa § 20... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim. Ruch v sále.)

Ďakujem za slovo.
A ja by som tiež chcela oceniť práve tú časť, ktorá sa týka vzdelávania. Ondrej to tak okrajovo, okrajovo spomenul, ja tým, že sa, že sa venujem školstvu, tak, tak práve cez toto vnímam, vnímam aj vaše aktivity. Viem, že tam bola v tomto roku aj istá príležitosť spolupráce priamo s ministerstvom školstva práve na tom, ako vzdelávať o 17. novembri a o novodobých dejinách, čiže vnímam to ako veľmi, veľmi taký dôležitý pilier vôbec budovania našej, našej spoločnosti a súdržnej spoločnosti, aby sme vlastne vytvárali nejaký, nejaký spoločný naratív aj, aj o, o našich novodobých dejinách, a teda v tomto veľmi, veľmi len chcem aj tuto na tejto pôjde oceniť vašu prácu.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda Správnej rady, dovoľte mi, aby som v mene klubu Progresívne Slovensko vyjadril poďakovanie za prácu Ústavu pamäti národa, špecificky sa teraz venujem roku 2024, ale aj všeobecne, a aby som tiež vyjadril niekoľko poznámok k tej predkladanej správe.
Zachovanie pamäti na obdobie totalitných režimov zohráva významnú úlohu v ochrane a posilňovaní demokracie. Myslím si, že toto je veľmi dôležitá téza, ktorú si musíme pripomínať a musíme si ju pripomínať aj tu na tomto mieste v rokovacej sále Národnej rady Slovenskej republiky zvlášť v tomto čase, keď sme svedkami podkopávania demokratických inštitúcií, ich rušenia, oslabovania, zrieďovania ich účinnosti v ochrane demokracie. Preto si myslím, že práca, ktorú koná Ústav pamäti národa, je v tom širšom kontexte, v spoločenskom kontexte Slovenskej republiky dnes veľmi, veľmi dôležitá. Ústav pamäti národa veľmi významným spôsobom prispieva k budovaniu povedomia o možných ohrozeniach demokracie a demokratických inštitúcií. Z tých jednotlivých aktivít z obdobia, ktorému sa predkladaná správa venuje, chcem oceniť niekoľko oblastí.
Ako prvú spomeniem Festival slobody, ktorý je spojený tiež s udeľovaním ocenení a celkovo aj mediálna prezentácia práce Ústavu pamäti národa. Myslím, že tu sa darí Ústavu pamäti národa robiť veľmi dobrú prácu a myslím, že aj ten posledný ročník teraz v roku ´25 bol veľmi dôstojnou prezentáciou v Ústave pamäti národa a dôstojným ocenením ľudí, ktorí boli prenasledovaní v, totalitnými režimami alebo prispeli k štúdiu týchto totalitných režimov.
Zvlášť chcem oceniť pokračujúcu digitalizáciu archívnych materiálov. Tá pokračovala aj v roku 2024. Myslím si, že využitie moderných archivačných technológií predstavuje nielen vytvorenie akejsi zálohy tých existujúcich archívnych dokumentov v podobe digitálnych kópií, ale tie moderné technológie predstavujú prínos predovšetkým v zjednodušení bádateľskej činnosti, či, ak k tomu dôjde, k veľmi jednoduchému sprístupneniu týchto archívov pre čo najširšiu verejnosť. Preto túto činnosť zvlášť, zvlášť oceňujem a myslím si, že je dôležité, aby Národná rada aj v podobe rozpočtových prostriedkov, ktoré, ku ktorým sa vyjadruje a schvaľuje ich, poskytla všetky, všetky možné, všetku možnú podporu pre túto činnosť.
Tá druhá oblasť, ku ktorej sa chcem vyjadriť, je študijná práca, publikačná práca. Tá je asi najvýznamnejšou oblasťou podľa mňa v pôsobení Ústavu pamäti národa, teda systematické štúdium archívov a na základe tohto štúdia potom publikovanie vedeckých a odborných prác o problematike totalitných režimov. Ako už spomenul pán Sivoš, v roku ´24 zrealizoval Ústav pamäti národa 23 výstupov v rôznych kategóriách výskumu. A tu by som chcel vyjadriť možno jednu poznámku, ktorá ma zvlášť znepokojuje, a myslím si ale, že Ústav pamäti národa tu robí tiež dobrú prácu, chcel by som povzbudiť pracovníkov Ústavu pamäti národa, aby vo vedeckej činnosti pokračovali s plným nasadením aj ďalej a je veľmi dôležité, aby výstupy zo štúdia archívov totalitných režimov spĺňali vedecké štandardy a prechádzali riadnymi recenznými konaniami. Práve štúdium našej nedávnej minulosti je totiž vystavené rôznym interpretačným tlakom, ktoré by chceli ideologizovať stopu, ktorú tu zanechali totalitné režimy. A uvedomujem si, že to je možno jedna z tých veľkých výziev, ktorým, ktorej pracovníci Ústavu pamäti národa čelia, a som rád, že nateraz v tejto práci, ktorú hodnotíme, sa výskumným pracovníkom Ústavu pamäti národa darí týmto tlakom čeliť, určite to nie je jednoduché. Oceňujem, že Ústav pamäti národa dbá na vedecké štandardy pri svojich výskumných výstupoch a chcem vyjadriť nádej, že tomu bude aj tak naďalej. Ešte raz veľká vďaka za vašu prácu.

Ďakujem veľmi pekne, pán Dostál, za vaše vystúpenie a aj v mojom mene vďaka za činnosť Ústavu pamäti národa, veľmi si ju vážime. Pán kolega, vy ste spomínali, že v tom lieviku ešte na tejto schôdzi okrem sto päťdesiatich ďalších parlamentných tlačí je napríklad aj envirofond, ktoré, ktorý bol teda do tohto parlamentu doručený ministrom Tarabom v takej urgencii a pri takej šialenej hrozbe hospodárskych škôd, že na prerokovanie tohto SLK čakáme už šesť týždňov. Ale vzhľadom na to, že poznáme obsah aj cieľ, aj motiváciu tohto konkrétneho nového zákona, ktorý dal napísať Tomáš Taraba nie na ministerstve životného prostredia, ale v externom mozgu, tak ja by som teda oveľa radšej ako o tomto zákone rokoval o iných veciach, o iných návrhoch zákonov, respektíve by som počúval iné správy. Napríklad veľmi rád by som si v prizme aktuálnych udalostí nielen domácich, ale zahraničných vypočul Správu o plnení úloh Vojenského spravodajstva Slovenskej republiky alebo Správu o činnosti Slovenskej informačnej služby. Prípadne by som sa oveľa radšej venoval rok odkladaným návrhom na odvolanie niektorých konkrétnych členov vlády. A veľmi rád by som si vypočul Správu o činnosti Úradu na ochranu oznamovateľov za rok 2024. Ale k tomu už, žiaľ, po včerajšku nepríde.
A veľmi ma zaujala tá veta, ktorú ste hovorili o tom, že máme za sebou v histórii dve totality. No aj v prizme tých udalostí posledných týždňov v tomto parlamente ja som presvedčený o tom, že žijem, žijeme tretiu totalitu.