Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne.
Ak dovolíte, kolegovia, ďakujem za všetky faktické pripomienky a ak dovolíte, tak zareagujem na tú poslednú pripomienku pani poslankyne Števulovej. Ona hovorila o chránených oznamovateľoch korupcie v oblasti environmentálnej trestnej činnosti. A v tom má absolútnu pravdu. Ja sama som riešila jeden, ešte v opozícii, mimoriadne komplikovaný prípad, ktorý sa posúval vďaka jednej statočnej osobe na inšpekcii životného prostredia, ktorá svoj vlastný život, vlastnú, až, by som povedala, zdravie zasadzovala za skládku na Vlčích horách, ktorú, dovolím si povedať, vlastnili hrubokrkí gauneri, ktorí jej chodili na úrad sa vyhrážať. Oni prišli, postavili sa jej tam, doslova jej povedali, že či vie, ako dopadne, a napriek tomu ona sa snažila, snažila upozorňovať na tieto environmentálne škody, ktoré táto skládka vtedy spôsobovala.
Takže áno, téma životného prostredia, ochrany životného prostredia, environmentálnych záťaží a ochrany oznamovateľov korupcie je veľmi úzko prepojená. Ak chceme, aby sa medzi nami našli statoční ľudia, ktorí sa nebudú báť oznámiť korupciu, ktorí sa aj v štátnych inštitúciách nebudú báť bojovať proti hrubokrkým doslova mafiánom, tak nemôžeme takýmto spôsobom vykastrovať a ničiť zákon o oznamovateľoch korupcie. Je to hanebné a táto vládna koalícia je... skrátka idete ako valec, ale idete proti Slovensku, idete proti našej budúcnosti.
Takže ďakujem vám, kolegovia, za faktické poznámky. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo.
Chcem oceniť vystúpenie Veroniky Remišovej aj mojich kolegov, ktorí ostali v pléne napriek tomu, že je piatok, že je poobede, a zaujíma ich táto téma, že chcú diskutovať. Len, bohužiaľ, vidím, že kolegovia z koalície veľmi nemajú záujem. Vidím, že nejakí dvaja sú tam, no, tuná ešte obs... sedia pri pánovi Kmecovi, že by tu nemusel sedieť sám a nemusel by diskutovať s nami, odpovedať na otázky, čo by, čo by bolo fér, aby keď už tu prináša nejaký návrh, tak mohol by na to odpovedať. Ale ja by som možno poprosil aj pani spravodajkyňu Zuzanu Matejíčkovú, aby nám odpovedala na tieto otázky, lebo však tiež je vládna poslankyňa.
Mnoho podnetov tu zaznelo, mnoho otázok a my tomu nerozumieme, prečo týmto zákonom v skrátenom konaní tak rýchlo treba pomáhať oligarchom, tak rýchlo treba pomáhať ľuďom, ktorí majú obrovské pozemky, kde sú záťaže environmentálne, vieme o tom veľmi dobre, spomínajú to moji kolegovia. Napríklad taký Istrochem, ktorý vlastní pán Babiš. A teraz my všetci daňoví poplatníci sa máme skladať na to, aby sme pánovi Babišovi vyšli v ústrety a odstránili tú environmentálnu záťaž. Pritom vieme, že na Slovensku je množstvo skládok, s ktorými sa boria obce, mestá, samosprávy. Ja som z východu, môžem hovoriť o skládke v Starej Ľubovni, Spišskej Belej, v Žakovciach a tam potrebujeme tie peniaze na to, aby sme odstraňovali tú záťaž. Tam potrebujeme, aby štát pomáhal, a nie bohatým oligarchom, ktorí len na to čakajú.
Takže chcel by som vás poprosiť, ja viem, že môžete sedieť, môžete byť ticho, môžete nás ignorovať, ale keď chcete diskutovať, keď prednášate nejaké zákony v Národnej rade, tak nám, prosím vás, odpovedajte. Chceme počuť odpovede na naše otázky. Alebo keď hovoríte o novej kultúre, tak snáď by ste nám mohli slušne, fakticky odpovedať.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Myslím si, že je to veľmi príznačné, že opozícia sa v podstate vyjadruje k zákonu o environmentálnych záťažiach, o skládkach a o bordeli, ktorý tu zanechali nezodpovední. V niečom je to príznačné, keďže tu máme návrh, ktorý tiež by mal skončil na smetisku dejín a nie ísť do parlamentu, ale o tom bude ešte reč inokedy.
Ja chcem reagovať na predrečníčku alebo vystupujúcu pani Remišovú. Sto miliónov metrov kubických znečistenia, a to je len teda vrakunská, vrakunský mrak znečistenia. Mimochodom, 2,5 kilometra, až takto veľký ten mrak je a Žitný ostrov, zásadná, kľúčová zásobáreň pitnej vody, jedna z najväčších, ak nie najväčšia v strednej Európe. A ľudí to trápi. Ľudí trápi to, že kto bude platiť za odstránenie týchto, týchto skládok. O tom je aj tento zákon. A tu treba podotknúť a naozaj oceniť v blahej pamäti Dušana Veliča, ktorý 239 mil. eur, a pani Remišová to povedala, na tom rokovaní v tej deklarácii s Holandským kráľovstvom našli a priniesli a povedali, že už nič nebude brániť a nebránia, nebráni nedostatok finančných prostriedkov tomu, aby sa odstránila táto skládka vo Vrakuni. Takže 239 mil. bola suma, ktorá je potrebná na to, aby sa táto skládka odstránila. To nie sú malé peniaze. Ak toto má štát hradiť zo svojho a nemá si to vymôcť od toho, ktorý za lacno kúpil pozemok nejaký, kde táto skládka je, tak je to škoda, obrovská škoda. A takýto mechanizmus by mal existovať a pán Taraba by nemal tento mechanizmus odstraňovať, ale ho opraviť a sfunkčniť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Veronika, ja ďakujem aj, že si spomenula Dušana Veliča, profesora, ktorý si, myslím našu úctu zaslúži. A ja by som chcel naozaj požiadať pána diplomata dlhoročného Kmeca, aby keď už nemá úctu voči nám, aby aspoň prejavil úctu voči tomuto človeku, ktorý bol náš kolega, mimochodom, a ktorý naozaj bol veľmi zanieteným aktivistom vo vzťahu k ochrane životného prostredia. A teda aby prejavil úctu aspoň voči nemu a odpovedal na tie otázky, keď tu prišiel zastupovať pána ministra Tarabu.
A chcel by som spomenúť popritom aj ďalšieho človeka, ktorý významným spôsobom sa pričinil napríklad aj o tú už spomenutú, odstránenie environmentálnej záťaže na Zemplíne, a to je docent Štibrányi, ktorý naozaj vo svojom voľnom čase napriek mnohým nepriaznivým podmienkam pôsobil aj so svojimi študentami na východnom Slovensku dlhé obdobie. Skúmal, robil rôzne výskumy práve preto, aby mohli jednotlivé zložky ministerstva vnútra na čele s hasičmi odstrániť po 30 rokoch environmentálnu záťaž, na ktorú sa reálne sťažovali ľudia na východnom Slovensku a pre ktorých ste vy zo SMER-u a HLAS-u napriek tomu, že ste boli dlhé roky pri moci, neurobili absolútne nič a dnes tu arogantným spôsobom absolútne dávate najavo, že vám títo ľudia nič nehovoria, že vám vôbec nezáleží na občanoch Slovenskej republiky ani na odstraňovaní environmentálnych záťaží, že vám ide len o seba a že tu chcete znásilniť nechutným spôsobom spravodlivosť tým, že tu predkladáte zákony v skrátenom legislatívnom konaní, v rozpore so zákonom, v rozpore s rokovacím poriadkom, a vy to veľmi dobre viete. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne.
Ja si myslím, že k téme životného prostredia má povedať čo každý občan Slovenskej republiky, ktorý nie je aj odborník, ktorý nevie, aké pesticídy a aké škodlivé látky sa dávajú do pôdy. Každý jeden človek, normálny človek, ktorý si chráni svoju rodnú hrudu, hlavne SNS by si malo chrániť svoju rodnú hrudu, by mal mať záujem na tom, aby tá rodná hruda bola čistá, bez chémie. Takže zákon z dielne SNS, pretože Taraba je SNS, by mal byť naozaj čestný a spravodlivý. Nemal by dávať možnosť Babišovi, aby ušetril 360 mil., ale mal by dávať možnosť aj bežnému normálnemu človeku, aby dostal možnosť naozaj spravodlivo si to vyriešiť. A aby to bolo spravodlivé, nieže Tarabovi, Tarabovi, Babišovi urobíme za 360 miliónov kšeft a dedkovi v Nižnej Hornej horko-ťažko za tisíc euro vyčistíme zakalenú záhradu z neďalekej fabriky, ktorá je tam zakalená 50, 60 rokov. Urobme to spravodlivo.
Ale akú spravodlivosť chceme, a opakujem ešte raz, keď... kde sedí Taraba, kde tu je Taraba, akú spravodlivosť chceme od nich a akú novú politickú kultúru, keď Kmec by mal tam sedieť, mal by tam sedieť. Ale tá ich arogancia a to ich arogantné správanie, škoda, že kamery nezaberajú teraz Kmeca, ako sa arogantne smeje. Ten diplomat, ktorý tu rozprával Hlinovi o tom, že, že aby neškriekal. Tak nech ukážu kamery toho diplomata arogantného, ako z... Tak zabrali ho, nezabrali ho? Škoda, že ho nezabrali, škoda. Takže nech ho ukážu, čo toto je za človeka.
Ja opakujem ešte raz, toto je zákon pre bohatých, s ktorými Taraba ide kšeftovať.

Ďakujem veľmi pekne.
Veronika, hovorila si správne aj o Dušanovi Veličovi. Česť jeho pamiatke! A keď sa bavíme o tom, že v niektorých vystúpeniach nám chýba expertíza, sám poviem, že skôr ma bavia financie, ale našiel som aj v tomto prípade nejaké čísla. A keď som počúval predrečníkov alebo aj tých, čo vystúpili v rozprave, ktorí sa chceli venovať odborne tejto téme, tak chýbala im tá oponentúra pána ministra Tarabu, ktorý je momentálne v Dubaji. Ja som tak sledoval po pléne, že o akého odborníka by sme sa mohli oprieť, tak možno by som chcel tak slušne poprosiť aj možno pani spravodajkyňu, keď je z výboru, ktorému prislúcha tento návrh zákona, že by nám mohla objasniť alebo prečo je také potrebné to preberať v skrátenom legislatívnom konaní a prečo vlastne sme tu, takto sedíme a snažíme sa o tom rokovať.
Ale teda pár dát, ako som sľúbil. Pre uskladnenie popolčeka a strusky z teplárne závodu Chemko Strážske bola v roku 1977 vybudovaná 16-metrová homogénna zemná hrádza so skladovacím priestorom o rozlohe 32,8 hektára. To hovorím naozaj o najväčšej envirozáťaži na Slovensku, ktorá je vlastne Poša a ktorú začala až v roku 2020 riešiť vláda Igora Matoviča, kde naozaj na vláde sa striedali všetci chemici aj zo Slovenskej technickej univerzity, bol tam aj Dušan Velič, ktorého si spomenula, Veronika Remišová. Naozaj sa všetci snažili zapojiť sa do toho, hasiči, ktorí odstraňovali túto záťaž, a naozaj sa im podarilo odstrániť množstvo ton tohto škodlivého materiálu, aby sa na Slovensku žilo lepšie, keďže sa to tridsať rokov neriešilo, a za to im ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne a ďakujem za vystúpenie pani poslankyni Remišovej.
Možnože ľudia, ktorí nás sledujú, si kladú otázku, prečo vystupuje napríklad pani poslankyňa Remišová k téme environmentálnych záťaží, a tá odpoveď je veľmi jednoduchá a podľa mňa to treba povedať pravdivo. Samozrejme, na jednej strane to vystúpenie bolo k téme a bolo k veci, ale to, čo vidíme, je klasická poctivá opozičná parlamentná obštrukcia. A cieľom tejto klasickej poctivej parlamentnej opozičnej práce, cieľom tejto práce je to, aby sme oddialili zvalcovanie spravodlivosti, ktoré na nás nachystala vládna koalícia v skrátenom legislatívnom konaní, pretože práve dnes po hlasovaní o jedenástej hodine nám bolo oznámené a koaličnou väčšinou schválené, že ideme prerokovať návrhy na skrátené legislatívne konanie na zmenu trestných kódexov a na zmenu zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej trestnej činnosti. A my s tým proste nesúhlasíme. A nielen my. Ani rada prokurátorov s tým nesúhlasí, ani Európska komisia s tým nesúhlasí, dokonca vyzvala vládu, aby to nerobila v skrátenom legislatívnom konaní, pretože tie zmeny, ktoré pripravila vláda, majú potenciál ohrozovať právny štát, majú potenciál ohrozovať trestné konania voči páchateľom korupčných trestných činov a iných ekonomických deliktov. Takže áno, aby sme oddialili začiatok o skrátenom legislatívnom konaní, o zvalcovaní spravodlivosti, tak sa prihlasujeme aj k bodom, ktoré možno nie sú primárne našou expertízou, ale robíme to v záujme spravodlivosti. (Potlesk.)

Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dnes, keď hovoríme o envirozáťažiach, dovoľte mi z tohto miesta vzdať česť jednému mimoriadne vzácnemu človeku, ktorý už v dôsledku tragickej nehody nie je medzi nami. Bol to vedec, zanietený ochranca vody, bojovník za odstránenie skládky vo Vrakuni, bol to pán profesor Dušan Velič. Tak ako hovorila pani poslankyňa Stohlová, že dlhé roky bojovala za skládku, respektíve za environmentálnu záťaž Istrochem, tak Dušanova srdcová téma celé roky bola skládka vo Vrakuni. Táto skládka znečistila sto miliónov metrov kubických spodnej vody. Bola to jeho téma osvety, jednoducho kade Dušan chodil, po regiónoch, stretnutiach s dôležitými ľuďmi, tam hovoril o tom, že máme obrovský dlh voči našim deťom, voči našej drahej krajine, voči Slovensku, voči našim deťom, voči budúcnosti. A ten dlh sa volá skládka vo Vrakuni. Pretože Slovensko má jednu, jeho najcennejšie bohatstvo je pitná čistá voda. Máme obrovské zásoby pitnej vody a táto skládka vo Vrakuni ich definitívne ničí.
Ešte v čase, keď sme boli v opozícii, od roku 2016, vládol tu SMER, neskôr bol predsedom vlády Peter Pellegrini za SMER, tak Dušan mal občianske združenie alebo pôsobil v občianskom združení spoločne so svojou manželkou Za našu vodu a toto občianske združenie v zásade robilo prácu namiesto štátu. Toto občianske združenie napríklad pripravilo mapu záťaží, ktoré v Bratislave ohrozujú zdroj pitnej vody. V istom zmysle to bolo veľmi absurdné, pretože takéto mapy a takéto, takéto iniciatívy malo v prvom rade vyvíjať ministerstvo životného prostredia, pretože toto je agenda ministerstva životného prostredia. Vtedy všetkým politickým stranám poslali výzvu, aby sa začali zaoberať starými skládkami a fabrikami, ktoré môžu kontaminovať Žitný ostrov. Myslíte si, že vtedy strana SMER nejako zareagovala? V ničom nezareagovala. Vtedy sa pri... našla teda v podstate úplnou náhodou, by som mohla povedať, kontaminácia a túto kontamináciu, ale nenašlo ministerstvo životného prostredia za SMER-u, ale našla ju, našiel ju Slovnaft, ktorý úplne pomocou svojej monitorovacej siete toto znečistenie našiel úplne náhodou. Našli látky, ktoré neboli ropného pôvodu, teda vedeli, že nejdú od nich, a začali zisťovať, ako sa to tam dostalo. Volali do Bratislavskej vodárenskej spoločnosti a odtiaľ sa dozvedeli, že je to najpravdepodobnejšie z Vrakune, čo sa neskôr aj potvrdilo. A toto občianske združenie začalo vtedy poukazovať na to a bojovať za to, že monitorovacia sieť štátu bola taká deravá, že si v tom čase ani nevšimli, že tečie niečo také obrovské, ako je Vrakuňa. To bolo za čias, pripomínam, keď my sme boli v opozícii a keď tu vládol SMER s pánom Ficom, neskôr s pánom Pellegrinim.
Celé roky toto občianske združenie, v ktorom pôsobil Dušan a jeho manželka, samozrejme, bezodplatne, lebo každý mal svoju prácu a toto robili vo svojom voľnom čase, tak ako to robia desiatky zanietených aktivistov, ktorých tuto pán Taraba permanentne zosmiešňuje, v každom vystúpení, v ktorom príde, tak zosmiešňuje ľudí, ktorí sa starajú o vtákov, ktorí sa starajú o sysle, ktorí sa starajú o motýľov, ktorí sa starajú o vody, ktorí sa starajú o lesy, tak v každom jednom vystúpení ich zosmiešňuje.
Áno, títo ľudia, aktivisti, ako bol Dušan, jeho žena a ďalší, to nie sú obchodníci. Oni sa nesnažia vytĺcť z prírody nejaký kapitál, im nejde o drevo, ktoré chcú predávať, im nejde o pôdu, ktorú chcú, kde chcú štát vydierať, aby im to vyčistil a oni z toho potom budú ryžovať ťažké peniaze. Nie, to sú ľudia, ktorí to robia vo svojom voľnom čase a ktorí to robia na svoje vlastné náklady. A jeho úsilie vyústilo vtedy do veľmi cennej spolupráce. Minulý rok v marci mohol oznámiť, že po mnohých iniciatívach sa našiel návrh riešenia na odstránenie bratislavskej vrakunskej skládky a že toto riešenie by malo byť hotové do marca tohto roku.
Pán minister Taraba, ktorý tu nie ste a ktorý ste v Dubaji, tešíme sa na to, že budeme vidieť, ako sa toto riešenie realizuje.
Takisto jeho úsilie vyústilo do veľmi cennej spolupráce s Holandskom pri príležitosti, keď tu bol kráľovský holandský pár a Slovensko vtedy spolu s Holandskom podpísalo deklaráciu o spolupráci pri sanácii envirozáťaže vo Vrakuni. Dali spoločne dokopy odborný tím Slovenska a Holandska. Mali sme tím, dali sme dokopy tím, boli k dispozícii peniaze, čiže nič nebráni tomu, aby sa táto iniciatíva zrealizovala. Dokonca sa uskutočnil aj okrúhly stôl pri príležitosti návštevy holandského kráľovského páru na Slovensku, kde deklarovali spoločné úsilie oboch odborných tímov na vyčistenie tejto skládky.
Prečo o tom hovorím? Hovorím o tom preto, lebo tu chcem poukázať na zásadný rozdiel medzi nebohým profesorom Dušanom Veličom a medzi ministrom životného prostredia Dušanom Tarabom, ó, pardon, Tomášom Tarabom. Dušan Velič životné prostredie miloval, miloval vodu, miloval hory, miloval lesy a celý svoj život bojoval za to, aby ich uchránil čisté pre budúce generácie. Minister Taraba prvé, čo príde, tak oznámi, že ide rušiť národné parky, že však stačí tu jeden národný park, potom oznámia iniciatívu, že idú zrušiť národný park Malá Fatra, to oznámili jeho štátni tajomníci, ktorých si tiež veľmi pekne vybral. Zrejme najväčším kritériom na to, aby ste získali pracovnú pozíciu na ministerstve životného prostredia, tak zrejme tam robia výberové konania, že či máte rád, alebo nemáte rád prírodu. Keď nemáte rád prírodu, neznášate ochranu prírody, najradšej by ste všetky lesy vyrúbali, tak ste tým ideálnym kandidátom na ministra životného prostredia a prípadne na obidvoch štátnych tajomníkov. Toto je teraz v súčasnosti ministerstvo životného prostredia.
Takže Taraba za všetkým vidí len biznis. Pokiaľ zo životného prostredia sa nedá vytĺcť žiadny biznis, nezaoberáme sa tým. Ak sa dá vytĺcť nejaký biznis, dá sa rúbať, zrušíme národné parky, urobíme z toho prírodnú rezerváciu, budeme rúbať drevo, super, hurá, dá sa z toho vytĺcť nejaký biznis, ideme to urobiť. Dá sa vytĺcť nejaký biznis tuto, keď zabezpečíme, že štát niečo vyčistí a potom pozemky desaťnásobne, stonásobne stúpnu na cene. Výborný biznis. Ideme to robiť. Máme tu, dokonca v skrátenom legislatívnom konaní tu máme návrh zákona, hovorím, takýto perverzný až zvrátený návrh zákona. A toto je rozdiel medzi Dušanom, ktorému by som z toho miesta chcela vzdať poctu, a medzi ministrom alebo fraškou ministra životného prostredia pánom obchodníkom Dušanom Tarabom.
Slovensko nepotrebuje takýchto ministrov životného prostredia. Slovensko potrebuje viac ľudí ako Dušan, viac ľudí, ako sú aktivisti v oblasti životného prostredia, ako sú ľudia, ktorým skutočne záleží na tom najcennejšom, čo tu na Slovensku máme.
Dušan, ďakujeme za všetko.
Pán minister Taraba, hanba, že toto ste nám priniesli do parlamentu.
Ďakujem vám všetkým. (Potlesk.)

Ďakujem. No, pani kolegyňa Mesterová, trafili ste úplne do stredu. Toto je naša možnosť, ako ukázať koalícii náš hlas. Včera bola hodina otázok, tak koaliční poslanci dali Ficovi otázky: Robo, akú máš kravatu? Robo, ako sa ti darí v zachraňovaní Slovenska? Robo, ako ti to ide? No a populista Fico tu začal rozprávať o tom ako sa mu darí. Využil to na propagandu, žiadna hodina otázok to nebola, to bola jeho politická propaganda.
A ja verím, že naozaj ešte vystúpi Veronika Remišová aj Rasťo Krátky a dáte im faktické poznámky, aby sme mohli ukázať Slovensku, že naozaj nám záleží na environmentálnom zdraví našej krajiny. Ja verím, že sa prihlási ešte aj pán Spišiak, ktorý určite k tejto téme má čo povedať. Takže toto sú veci, ktoré, ktoré sú veľmi dôležité, a ďakujem veľmi pekne vám každému za každú faktickú poznámku, ktorou ukazujete tejto arogantnej vláde, čo tu ide urobiť a čo tu robí a ako sa správa. Pretože naozaj ja vyzývam pána Kmeca, aby sa postavil a odpovedal aspoň na pár otázok, ktoré sme mu tu položili, čo neurobí, pretože podľa mňa je to zbabelosť a zbabelosť nie je, nie je nejaký vulgarizmus. Zbabelosť je pomenovanie stavu človeka zbabelca, ktorý nepredstúpi, ale tak ako ste videli v rozpravách a vo vystúpeniach ministrov, keď predkladali skrátené legislatívne konania, tak vystúpili len na záver. Aby ste im nemohli dať faktické poznámky, aby ste nemohli na nich reagovať. Ale teraz máte možnosť faktickými poznámkami reagovať a ja verím, že využijete právo s faktickými poznámkami reagovať. Máme na to ešte hodinku, tak ja verím, že táto, túto hodinku strávime v odbornej diskusii na tému, prečo Taraba išiel do Dubaja a prečo Taraba tu nesedí a čo v tom Dubaji ten Taraba môže asi tak robiť.(Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Jozef, reagujem na teba a myslím, že si to správne pomenoval a úplne presne, o čo týmto ľuďom ide, a najmä ministrovi životného prostredia. Mňa prekvapuje, že asi teda pociťoval naozaj vážnosť tejto témy, keď predkladá zákon v skrátenom legislatívnom konaní, čo si podľa zákona vyžaduje, aby hrozili nejaké závažné hospodárske škody Slovenskej republike, ale na druhú stranu tým, že sem neprišiel a dal prednosť Dubaju, tak sa mi teda to nejakým spôsobom, nesedí mi to a čakám teda od toho pána podpredsedu vlády, ktorý tu sedí, pána dlhoročného diplomata, že zodpovedá všetky tie otázky postupne, ktoré tu padajú vo faktických poznámkach, pretože sú naozaj dôležité.
Mnohí z tých, ktorí tu sedia, si častokrát dávajú vyjadrenia, ako im záleží na prírode, ako majú radi Slovenskú republiku, ako radi trávia čas kdekade v lese a naozaj v prírode, a na druhú stranu tu prídu v skrátenom legislatívnom konaní so zákonom, ktorý ide prírodu a vôbec environmentálnu politiku Slovenskej republiky zdehonestovať, ide nahrávať len ľuďom, ktorí by za normálnych okolností mali byť zodpovední za odstraňovanie environmentálnych záťaží, ale oni veľmi dobre vedia, že keď sa dohodnú s ministrom životného prostredia, tak ten urobí všetko pre to, aby za to bola zodpovedná Slovenská republika a v konečnom dôsledku občania, pretože tým, ktorí sú dnes vo vláde, tak nikdy nezáležalo na ľuďoch, nezáleží im na tých ľuďoch ani dnes. Jediné, čo chcú dosiahnuť, je, demontovať právny štát a spáchať atentát na spravodlivosť, a týmto všetkým toto celé zakrývajú. (Potlesk.)