Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Sulík, my dvaja určite a častokrát sa nezhodneme v mnohých veciach, ale pri tomto prerokovanom bode máte aj v niečom pravdu. Tieto opatrenia, ktoré sa zavádzajú, nemajú za cieľ normálnym spôsobom skonsolidovať verejné fincie... financie, na to je mnoho iných spôsobov, ktoré sú ďaleko účinnejšie a efektívnejšie, ktoré ste napokon aj vy spomínali. Celý čas terajšia vládna garnitúra len kritizovala naše opatrenia, ktoré mali ale zmysel a prinášali výsledky v podobe pomoci ľuďom. Teraz však oni mohli ukázať svoje umenie, o ktorom hovorili, no neprinášajú nič dobré. V tejto úprave ide len o vyžmýkanie peňazí z viacerých zdrojov, aby si naplnili kapsy a v konečnom dôsledku nezlepšujú si, nezlepšili situáciu tých, ktorí pomoc od štátu naozaj potrebujú. Len zdaniť všetkých, ktorí ešte čo to zarábajú v našej krajine, ktorí prinášajú peniaze do rozpočtu a ešte ich zdaniť neefektívne, pretože im o to, či štát zarába peniaze, alebo reálne pomáha nejde. Všetky ich súčasné kroky, kroky ale vedú iba k zníženiu, k zničeniu toho, čo sa nám počas našej vlády podarilo zmeniť, zlepšiť a oni sa snažia len odpútať pozornosť verejnosti a médií od zrušenia špeciálnej prokuratúry a od zmeny zákonu o oznamovateľoch, pretože len o tom vám reálne ide. O to, aby sa zabezpeč... aby, aby ste si zabezpečili beztrestnosť, aby potrestali všetkých tých, ktorým nebolo jedno, že tu prekvitala korupcia.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Presne tak, ako tu hovorili aj viacerí predo mnou, množstvo z tých vecí, ktoré hovoríte, je pravda, a treba to hovoriť, aj keď častokrát sa možno opakujeme.
Pán, pán poslanec Sulík, však asi ani vy ani ja, ani nikto z nás nečakal, že budú robiť niečo iné. Ja vám prečítam možno taký kratučký zoznam. Zrušila sa rovná daň pre fyzické osoby a zaviedla sa, k sadzbe 19 % je sadzba 25 %. Zrušila sa rovná daň pre firmy a sadzba 19 % sa zvýšila na 22 %. Zaviedli sa odvody z dividend. Živnostníkom stúpli odvody. SMER obnovil, zdanil regulované odvetvia. Čiže toto sú veci, ktoré strana SMER robila aj v roku 2012 a v tých nasledujúcich rokoch a toto nie sú žiadne Ódorové lego kocky, proste strana SMER sa rozhodla, že bude opakovať presne to isté, čo robila aj, keď nastúpila do vlády 2012, 2016. A keď raz robíte to isté, tak to potom aj dopadne takisto.
A k tým dôchodcom v druhom pilieri, tak to ma, to ma akože mrzí zásadne, pretože ľudia, ktorí si sporia na svoje budúce dôchodky, pretože častokrát vidia, že na, na štát sa nemôžu spoľahnúť, tak nebudú mať tú možnosť, ktorú, ktorú, ktorú mali a ktorú ste im teraz zobrali alebo ktorú im beriete a prídu o nie 365 miliónov eur, ale prídu o viac ako 1,7 miliardy ročne a tento príklad vysvetlím, keď budem v roz... v rozprave.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Konsolidácia verejných financií, je to veľmi potrebné, ale tento návrh z dielne sociálnych demokratov je taký zvláštny, pretože na jednej strane sme tu počúvali, keď boli v opozícii, ako sa o ľudí treba postarať a priniesli návrh na zvyšovanie daní. Toto je tá starostlivosť o ľudí?
Potom sme počúvali, ako treba ľuďom pomôcť s hypotékami a máme tu 30 % návrh na odvod pre banky, čo vlastne bude podľa môjho názoru viesť k zvyšovaniu úrokov alebo poplatkov v bankách minimálne. Čiže toto je tá pomoc ľuďom s poplatkami a s úrokmi v bankách?
Potom tu máme v návrhu na konsolidáciu verejných financií zvyšovanie poplatkov za služby štátu. Čiže vlastne drahšie služby štátu budú.
Potom tu máme zvyšovanie spotrebných daní, dobre, okej. Tam by som to ešte bral, aj keď už tu odznelo, že kde sú tie neporiešené oblasti. Zvyšovanie a zaťažovanie podnikateľov, čiže daň z dividend, to tu bolo teraz veľmi plasticky vykreslené, ako v podstate to nebude viesť k tým prepočtom, ktoré ministerstvo má, nedosiahnu sa tie čísla, nevyberiete viacej na daniach, ale vyberiete opačne ešte menej podľa všetkého, podľa praxe, ktorú nám ukazuje z minulosti poslanecký kolega. Takže tento návrh by som prehodnotil.
A potom beriete ľuďom vlastne úspory a to, toho sa rečník nedotkol, že vy vlastne beriete ľuďom úspory z druhého piliera, a to tým spôsobom, že im znížite ten podiel, ktorý sa im tam dáva zo starobného dôchodkového poistenia, čo je vlastne typická politika SMER-u. A teraz prepáčte, veď vy už ste v roku 2013 našliapli túto cestu. A keď sa obzrieme dozadu napríklad, to sú tie oranžové obálky, o ktorých hovorím, tak v roku 2021 bolo prepočítané, že 30 % menej majú sporitelia vďaka tomuto kroku. A zase im idete ubrať z dôchodkov.

Ďakujem za slovo, pán predseda.
Pán poslanec Sulík, myslím si, že v dvoch bodoch ste sa mýlili, a síce povedali ste, že citujem: "Naivne si myslíte, že keď zvýšite daň, budete mať vyššie výnosy." No ja si myslím, naopak o politikoch SMER-u sa dá všeličo povedať, len nie to, že by boli naivní. Kauzy ako Mýtnik, Dobytkár, Búrka, Víchrica a tak ďalej svedčia o tom, že výnosy pre štát sú tá posledná vec, ktorá politikov SMER-u trápi. A to ani pri najväčšej veľkorysosti sa nedá nazvať naivitou.
Ďalej ste povedali, citujem, že: "Podnikatelia sú vo vašom svete triedni nepriateľa." Aj tu si myslím, že sa čiastočne mýlite, pretože o politikoch SMER-u sa dá tiež všeličo povedať, len nie to, že všetci podnikatelia by boli pre nich triedny nepriateľ. Stačí si spomenúť na kauzy Mýtnik, Búrka, Dobytkár, Víchrica a tak ďalej, aj tie svedčia o tom, že triedne nepriateľstvo vo vzťahu k podnikateľom je pre politikov SMER-u tak trochu selektívne. Ale máte pravdu, keď hovoríte, že citujem: "Nie je to konsolidácia, je to žmýkanie tých, ktorí tvoria hodnoty. A ja dodávam, že pre tých, ktorí na tých hodnotách parazitujú, idú politici SMER-u na tejto istej parlamentnej schôdzi zaručiť beztrestnosť zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry a znížením trestov za korupciu a ekonomické trestné činy.

Ďakujem pekne.
Kolega Krátky, ja som rád, že si poukázal aj na nespravodlivosť návrhu tohto zákona pri majiteľoch pôdy, ktorí sa dostali napríklad k pôde cez viac krokov, pričom na vstupe bola pri prvom majiteľovi deklarovaná nejaká povinnosť sa s environmentálnou záťažou vysporiadať a táto povinnosť počas niekoľkých prevodov sa stratila. Takýchto a podobných nedostatkov je v návrhu zákona viac. Je to mimoriadne nekvalitný, nekvalifikovaný, až škodlivý zákon, šitý horúcou ihlou. Je to zároveň explicitný príklad toho, že ako sa hovorí, práca chvatná, málo platná. Čiže mohol by som konštatovať, že máme nielen vládu klamárov a podvodníkov, ale máme aj vládu diletantov. Lenže to by zrejme nebolo celkom presné, lebo ako sa hovorí, diabol je ukrytý v detailoch, a ja sa obávam, že, a o tom je moja druhá poznámka, kľúčovým cieľom tohto návrhu je, že zarobia developeri a prerobí štát. Vlastne o tom to celé je. Opäť len vycucať peniaze zo štátu a presmerovať ich niekam inam.
Podčiarknuté, zhrnuté, bolo by to najnormálnejšie, stiahnuť a spracovať tento návrh zákona nanovo, čo pri skladbe a zložení tejto vlády podvodníkov a klamárov, samozrejme, nemôžeme očakávať.
A posledná poznámka, nielen ty, ale aj viacero kolegov tu v rozprave aj vo faktických poznámkach apelovali na určitú odbornosť, ktorá by sa požadovala pri takýchto vážnych návrhoch zákonov a na určitú vážnosť. No, to je síce fajn, len ako hovorí klasik: Kde nič nie je, tak ani čert neberie. Obávam sa, že také niečo ako odbornosť sa okolo tejto vlády sa ani len neobtrela a na vládu odborníkov si budeme musieť počkať.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem. Rozprava sa blíži ku koncu a ja som rád, že na konci vystúpil v rozprave človek, ktorý sa téme aj odborne venuje.
A chcel by som upozorniť všetkých sledujúcich, že momentálne tu v pléne Národnej rady vystupujeme k environmentálnym témam aj poslanci, ktorí nie sme úplne doma a odborníci v danej téme, ale je tu predkladaný zákon, ktorý ide cez skrátené legislatívne konanie, teda v absolútne zrýchlenom režime, a voči tomuto zákonu sú dôvodné podozrenia, že nie je dobrý, a dokonca pomáha vybraným skupinám a je im ušitý na mieru. Okrem toho, aby tu minister bol prítomný a žiadal o podporu, prípadne vysvetľoval, prečo tu ide v bleskovom režime schvaľovať nejaký zákon, či vysvetľoval všetky otázky, ktoré tu poslanci k tomuto zákonu mali alebo majú, tak sa nachádza v Dubaji a tu za vládu nereaguje nikto.
Zároveň to, že vystupujeme, je súčasťou opozičnej obštrukcie, tak ako povedal môj predrečník, pretože táto vláda je environmentálna záťaž a toto je jediný spôsob, ako môžeme protestovať proti praktikám tejto záťaže, tejto vlády. Tí dnes o jedenástej zaradili do rokovania skrátené legislatívne konanie, v ktorom rušia oznamovateľov protispoločenskej činnosti v Policajnom zbore, chcú zrušiť špeciálnu prokuratúru či znižovať trestné sadzby pri legalizácii príjmov z trestnej činnosti. Takéto konanie zo strany vlády nemá obdobu. Je to obrovská environmentálna záťaž a my sa snažíme oddialiť toto hrubé a vulgárne správanie voči spravodlivosti na Slovensku.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Rasťo, ďakujem za tvoje vystúpenie, za zhrnutie tej problematiky. Ja myslím, že by sme ešte mohli o tom hovoriť veľmi dlho, ale ja sa vrátim k tomu, ako je definovaná envirozáťaž. A hovorí sa, že je to znečistenie územia spôsobené činnosťou človeka, a v tomto zmysle ja by som asi upozornil na to, že celá vláda Slovenskej republiky, tak ako je a s tými predkladanými návrhmi, je envirozáťaž. Lebo spôsobujú znečistenie celého územia Slovenskej republiky. Pôsobia proti občanom Slovenskej republiky, vôbec nie v ich záujme, a nielen v rámci tohoto skráteného legislatívneho konania, na ktoré vôbec tu nie je dôvod. Odznelo to naozaj, aj právne zdôvodnené, vôbec nie je dôvod na to, aby sme tu dnes hovorili o nejakom skrátenom legislatívnom konaní v rámci envirozáťaží, pretože nehrozia Slovenskej republike žiadne hospodárske škody ani nie sú naplnené ďalšie dôvody, pre ktoré by mohlo skrátené legislatívne konanie byť použité.
Myslím si, že dôvodom, alebo teda nejakým dôkazom toho je aj to, že pán minister životného prostredia Taraba nepovažoval za potrebné tu dnes sedieť, diskutovať s poslancami, diskutovať o tejto téme, aby vysvetlil mnohé tie otázky, ktoré tu padali. Poslal za seba dlhoročného diplomata, ktorý sa vôbec nevie správať ako dlhoročný diplomat, vysmieva sa, vysmieva sa občanom, tvári sa, že nepočuje, ale myslím si, že počuje veľmi dobre. Ale skôr ho zaujíma teraz šport ako, ako environmentálna záťaž. A je jeden z tých, ktorý tu environmentálnu záťaž spôsobuje, lebo znečisťuje tu ovzdušie. A mne to ako občanovi Slovenskej republiky vážne naozaj prekáža. Takže by som ho vyzval, aby si uvedomil a aby sa správal aspoň trochu úctivo.

Ďakujem veľmi pekne.
No, ja si neviem predstaviť, že Babiš nevedel, že tam má environmentálnu záťaž, že on si to nedal zistiť. Že on kúpil pozemok s tým, že: Jéééj, ja jsem teďkom zjistil, že tam něco mám. Obrovský majetok v centre Bratislavy. Takže naozaj to tu celé aj z rozpravy mojich kolegov, aj ja som na to poukázal, naozaj to smrdí biznisom Tarabovým a ten biznis bude ešte, životné prostredie pod Tarabovým vedením, to budeme zažívať naozaj... strašné.
No a ja sa chcem len spýtať pani Matejíčkovej, prečo nám ona nepovie niečo k tomu, neobháji. Tak tichučko tam sedí. Prečo pán Kmec? Viete prečo? Lebo dostali príkaz tichučko tam sedieť, rýchlejšie, nech to rýchlo prejde. No vystúpte, pani kolegyňa, vystúpte, postavte sa tam a dajte nám odpovede. Nie? Veď to je čestné, spravodlivé, nie, veď na výbore sa nemohli vyjadrovať, tak aspoň teraz, nie?
Ja si myslím, viete, je to fakt hanebné, že takto lámete zákon, pán Kmec, lebo vy o tom neviete, vy si sem len prídete a arogantne tu urazíte kolegu Hlinu, poviete mu, že škrieka, vy diplomat, vy diplomat. Ja by som sa na vašom mieste hanbil. Vy ste taký diplomat, ako je chrobák Truhlík kozmonaut. To je neskutočné!
Takže naozaj je to o tom, a ja chcem poďakovať svojim kolegom, peeskári, naozaj ako ukázali ste, že, že to vecné hľadisko ovládate, a ja vám chcem veľmi pekne poďakovať za spoluprácu, lebo takto môžeme vyjadriť svoj názor, keď nám berú slovo, keď nám, keď nás lámu, keď idú ako valec, keď idú Slovensko zničiť a Slovensko predať zločincom alebo dať do rúk zločincom. Takže, kolegovia z PS, naozaj veľmi pekne ďakujem za spoluprácu. Držme si palce, aby ten Fico čím skôr išiel do toho dôchodku, čo sľúbil. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Myslím si, že pán poslanec Krátky chcel krátko hovoriť aj o histórii tejto problematiky, a preto by som si dovolil doplniť k tomu, čo povedal, že riešenie vlastne týchto environmentálnych záťaží sa dostalo do pozornosti najmä v 90. rokoch v súvislosti s ich odstraňovaním na územiach s pobytom vojsk bývalej sovietskej armády. A na portáli enviroportal.sk sa o tom môžete dočítať veľmi užitočné informácie, napríklad o tom, že problematika starých environmentálnych záťaží bola aj predmetom procesu veľkej privatizácie, kedy bola zakotvená povinnosť vyhodnocovať záväzky podniku z hľadiska životného prostredia a v prípade zisteného znečisťovania vyčíslovať škody na životnom prostredí. Avšak čo je problém, ako to vzniklo, uplatňovanie tejto povinnosti v zmysle vtedajšieho zákona 92/1991 nebolo vyhovujúco riešené a nevytvorilo dostatočný predpoklad zistenia spoľahlivých údajov o stave životného prostredia v období zmeny týchto vlastníckych vzťahov zo štátu na vlastníctvo iných osôb, preto je aj ten problém, o ktorom dnes hovoríme, že nebol zohľadnený environmentálny dlh pri uzatváraní jednotlivých zmlúv.
Potom v roku 2003 pristúpilo ministerstvo životného prostredia k tvorbe návrhu zákona o environmentálnych záťažiach súvisiacich s vykonávacími predpismi a metodickými postupmi, ale o tom asi budeme hovoriť prípadne v druhom čítaní a k tomuto návrhu zákona predložíme nejaké pozmeňujúce návrhy, pretože je to na širšiu odbornú debatu a, žiaľ, už mám len 9 sekúnd, takže to je málo času na to, aby som objasnil všetky súvislosti, ktoré s tými pozmeňujúcimi návrhmi súvisia.

216.
A to sa mi hneď spustil čas? Dobre.
Máme celkom závažný zákon na stole a si zaslúžil aj takto vlastne vynútene ešte väčšiu pozornosť, čo je dobré. Ja by som to chcel nakoľajiť naspäť teda k tej vecnej rovine, lebo trošku, mierne sme odbočili k environmentálnym záťažiam už konkrétneho typu, ale tento návrh zákona všeobecne pojednáva o environmentálnych záťažiach, ale konkrétne ešte o mechanizme, ktorý bol do tohoto zákonu vložený, konkrétne to je ten § 9a, 9b. A tá predmetná novela zaviedla nový mechanizmus ešte v minulosti, teda v roku 2021 s účinnosťou od 1. 6. 2022, lebo tú chce minister vypustiť, zaviedla mechanizmus vymáhania verejných finančných prostriedkov použitých na sanáciu environmentálnej záťaže nachádzajúcich sa na nehnuteľnostiach, ktorých vlastníkom alebo správcom nie je štát, hej? Čiže tých, ktorý, ktoré vlastnia súkromné osoby alebo nejaké podnikateľské subjekty. To je dosť dôležité si uvedomiť. Tento mechanizmus by mal v tej finančnej rovine pôsobiť tak, že by mal vynútiť finančnú náhradu, ktorá sa požaduje. Čiže štát má povinnosť, povinnosť vlastníka nehnuteľnosti, na ktorej sa záťaž nachádza, alebo teda sa, áno, na ktorej sa nachádza, sa zriadi na tejto nehnuteľnosti záložné právo na 30 rokov, a to buď dobrovoľne, alebo ex offo. Čiže toto je merito veci.
A pán Taraba má taký krásny príklad. Pán minister hovorí v podstate, a tam treba povedať, že má to svoju logiku, kde treba premýšľať hlbšie. On hovorí, že no a čo teraz tí, ktorí túto, tento pozemok s environmentálnou záťažou zdedili alebo k nemu prišli nejakým spôsobom právnym, legálnym a teraz by štát im zriadil to záložné právo alebo vymáhal od nich to, keď tú záťaž odstráni. Čo takí dediči, ktorí zdedia chatu alebo dom v lese, kde je táto environmentálna záťaž a zrazu budú musieť ešte dodatočné náklady s tým mať, je to spravodlivé?
No táto vecná logika je, samozrejme, na diskusiu a vie sa s ňou vysporiadať zákon aj inak, ako to navrhuje ministerstvo. Ministerstvo navrhuje to riešenie tak, že úplne vypustíme tento mechanizmus zo zákona. A to tiež nie je dobré riešenie. To vôbec nie je dobré riešenie, pretože častokrát títo majitelia pôdy alebo nehnuteľností, ktoré sú spojené s environmentálnou záťažou, k nim prišli od ľudí, ktorí mali v zmluve, v kúpnej, v nadobúdacej zmluve povinnosť odstrániť túto environmentálnu záťaž a k tomu dostali primeranú zľavu. Čiže napríklad ak ste nadobudli pozemok, väčší pozemok napríklad v Bratislave, o ktorom sme sa tu bavili, a jeho cena mohla byť, skúsme si povedať preto, aby sa nám ľahšie počítalo, bola jedno euro za meter štvorcový, tak ste napríklad, ak to bolo 500 metrov štvorcových, za to mohli zaplatiť v minulosti, teraz nebudem v slovenských korunách hovoriť, ale v eurách, aby sa nám to ľahšie rozumelo, 500 euro. Ak ste nadobudli takýto päťstometrový pozemok v centre Bratislavy alebo v lukratívnej časti, tak zhruba toľkoto ste vtedy, prepočítané na eurá, do toho mohli investovať, ale mali ste povinnosť v zmluve odstrániť environmentálnu záťaž.
Teraz si predstavme, že tento mechanizmus akoby sa zrazu stratil zo zákona, on tam nebol, on sa tam vložil práve kvôli tomu, aby štát pri tých 1,6 až dvoch miliardách, ktoré potrebuje k odstraňovaniu záťaží, si mohol vynútiť kompenzáciu, tak sa to vložilo do zákona a vznikol s tým problém, na ktorý, však to už sme spomínali, prezidentka to podala na Ústavný súd, ale predstavme si, že by to tam vôbec nebolo. Čiže ináč povedané, v tomto nezaujímavom pozemku s environmentálnou záťažou v zaujímavej časti Bratislavy by štát zaplatil napríklad za 360 miliónov, ako sa hovorí, v Istrocheme napríklad taký náklad by bol, keby sa odstránila táto záťaž, tak 360 miliónov by išlo z jedného vrecka štátu preč, do toho prvého by neprišlo nič, lebo by si to nemohol vynútiť, a teraz 500 metrov štvorcových, ktoré tam napríklad mohol ten vlastník dôjsť k nim za 500 euro, by sa zrazu mohlo zhodnotiť, až 4-tisíc euro za meter štvorcový by stál ten pozemok. Také sú súčasné ceny v Bratislave, pokiaľ chcete robiť development.
A teraz si predstavte, dobre, započítajme nejakú nezastavanú časť, ktorá musí prislúchať k tomuto developmentu, tak nehovorme o 500, ale 700 metrov štvorcových krát 4-tisíc euro za meter krát desať poschodí, čo neni ani vysoká budova v Bratislave, 28 miliónov, priatelia, aby ste mohli vyťažiť z toho, že ste nadobudli pozemok v hodnote 500 eur. Čiže 500 eur na jednej strane, 28 miliónov na druhej strane.
Tak a my chceme hlasovať, respektíve vládna koalícia a jej poslanci chcú hlasovať za to, aby takýto mechanizmus v zákone nebol a len sa vypustil? Čiže naozaj chceme nechať developerom možnosť, aby im štát zaplatil odstránenie prekážky, aby sa ich pozemky stali zaujímavé a zároveň aby si štát nemohol aspoň do výšky toho, čo je primerané odstráneniu nákladu, teda odstráneniu toho, tej záťaže, to, čo je primerané, aby si mohol štát zobrať späť?
Máme tu jeden problém, priatelia, a ten problém spočíva v eurofondoch, pretože nemôže dôjsť k duplicite. Pokiaľ štát zaplatí z eurofondov odstránenie tejto záťaže, tak vtedy by si už nemal, by nemalo dôjsť k tomu, že si vynúti tento, respektíve v tom je ten problém ústavný, ktorý sa rieši, že by si to štát zobral do envirofondu späť, tie peniaze od toho vlastníka, by si to vynútil. No ale Ústavný súd ešte v tomto nerozhodol, a preto ja podporujem návrh pani Remišovej, ja by som ho sám navrhol a dal by som ten návrh procedurálny na späťvzatie tohto návrhu zákona na dopracovanie alebo na počkanie si toho, že ako sa s týmto Ústavný súd vysporiada, nech teda rozhodne a nech sa ukáže, že čo je teda to poctivé a dobré riešenie. Alebo mohlo si ministerstvo dať väčšiu prácu a vyčistiť podľa pripomienok prezidentky a mohli sme dneska nehovoriť o tom, že sa vypustí tento mechanizmus, ale že sa opraví, tak ako to bolo inak pôvodne dohodnuté, pretože pani prezidentka, keď to predchádzajúca garnitúra vložila do zákona, tak sa dohodla, že počká chvíľku, kým sa to opraví. Boli dôvody, pre ktoré k tomu nedošlo, a dnes to môžeme riešiť, ale rieši sa to tak, že sa ide poruke developerom a privatizérom, ktorí tieto pozemky majú, a štát im ich ide v podstate zaplatiť, ich zhodnotenie, čo je nepriama štátna pomoc a toto nepovažujem za primerané.
Treba tu povedať ešte jednu zásadnú vec, a to to, že na Slovensku je celkom malé povedomie o tom, že máme veľmi vzácne bohatstvo vo vodách. Keď si pozriete to, že čo sú naše najväčšie nedostatky v ochrane prírody alebo v environmentálnych politikách, v ktorých nás najviac tlačí topánka, tak by ste prišli na to, že tá topánka nás najviac tlačí tam, kde sa hovorí o spracovaní odpadov, o kvalite ovzdušia, ubúdajú nám lesy. A tá najlepšia, tá najlepšia, ten najlepší ukazovateľ, to naše najväčšie bohatstvo je v ochrane vôd. Alebo nie v ochrane, ale v tom, že ich máme obrovský, obrovské zásoby vôd, konkrétne sa odčerpávajú len štyri percentá toho v pomere k tomu, aké zásoby máme, a k tomu, čo potrebujeme, len štyri percentá spotrebovávame, odoberáme z toho, z tej zásobárne, ktorú máme k dispozícii. A teraz si predstavte, že, teraz si predstavte, že tie skládky, ako sa už tu jedna spomenula, konkrétne tá vrakunská, obrovsky znečisťuje zásoby pitnej vody, pretože Žitný ostrov je, Žitný ostrov je najväčšia zásobáreň pitnej vody v strednej Európe. A predstavte si, že by tam bol nejaký zaujímavý a bohatý developer, ktorý by stále vlastnil tento pozemok alebo by k tým pozemkom prišiel, a my by sme si to museli hradiť sami a on by nebol ochotný, teda by nebol ochotný odstrániť túto environmentálnu záťaž.
Treba povedať, že takýto, že takýto zákon potrebujeme a treba ho opraviť, nie vypustiť a tie naše vody treba chrániť. Treba ich chrániť o to viac, keďže budeme čeliť a čelíme vysychaniu a nedostatku pitnej vody ako takému. A Slovensko v tomto svojom najväčšom bohatstve alebo jednom z najväčších bohatstiev musí podniknú lepšie kroky, ako len... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Poslanec pokračoval v rozprávaní bez zapnutého mikrofónu.)