Ďakujem za slovo.
Pán minister, my sme mali spolu taký, takú výmenu názorov o tom, že kto môže za tie financie, v akom sú stave. Ja teraz nechcem venovať celé moje vystúpenie tejto téme, chcem sa k tomu vrátiť len v krátkosti, lebo som ešte sľúbil na konci svojej faktickej poznámky na vás, že sa toho dotknem a potom sa chcem venovať jednej dôležitej téme pre mňa, ku ktorej chcem potom aj predniesť, pán predsedajúci, pozmeňujúci návrh. Takže potom v závere svojej reči ho prednesiem.
Hovoril som o tom vo svojom predchádzajúcom vystúpení a skúsil som dať odpoveď na základe tvrdých analytických dát, že kto teda môže za ten zlý stav verejných financií. Lebo ja nepopieram, že je zlý, ako ste sa možno mylne domnievali na základe toho môjho vystúpenia, pán minister, a ukázal som to na indikátore dlhodobej udržateľnosti a len pre tých, ktorí ho nepoznajú, poviem, že čím vyššie číslo v ňom odznie, tým horšie, tým väčší podiel na tom, kto zhoršil situáciu v našich verejných financiách vyššou mierou. A hovoril som o tom, že z toho indikátora vychádza, že váš podiel na zhoršení dlhodobej udržateľnosti je v percentách HDP 3,8 a tej predchádzajúcej vlády, ktorá zažila všetky tie krízy, 1,7. Čiže inak povedané, 2,8-násobok toho, tej zodpovednosti za zhoršenie verejných financií nesiete vy. A hovoril som, že treba sa pozerať na verejné financie v kontexte viacerých rokov, nielen v rokoch, v ktorých sa vládne, a zasadil som to zhoršovanie dlhodobej udržateľnosti do roku 2015 a potom vyššie. Veľmi pekne ste povedali jednu vec, keď ste sa vrátili k tomu, že ste boli predsedom výboru pre financie a rozpočet, povedali ste taký milý citát, teraz ho zopakujem, že mne tu nemusíte rozprávať, čo mám vedieť. Tak chcem vám len poďakovať, že ste vlastne potvrdili to, že ako, a že ste si vedomý toho, čo som vám pripomenul, že to boli presne tie roky, keď sme obidvaja sedeli na tom výbore a vtedy to bol pán minister financií ešte Kažimír, ktorý nosil rozpočty a všetci očakávali, že sa dostaneme aspoň v jednom z tých rokov do prebytkového rozpočtu, ale nie. Všetko ste to vtedy prejedli a tým ste vlastne nechali verejné financie nepripravené na krízu, ktorá visela vo vzduchu a ktorú všetci očakávali, že príde, lebo nikdy to nie je tak, že je neustále slnečno, vždy v tých ekonomických cykloch nastane ťažšia situácia.
No a keby to mám prirovnať veľmi zjednodušene k takému obrazu, tak čo sa stalo. Verejné financie, alebo to naše Slovensko je taký jeden dom, ktorý keď ste hospodárili vy, tak ste ho nechali v podstate prázdny. Nič ste nenechali zasiate na poli, nič ste nenechali v garáži, nič ste nenechali v špajze a prišla pandémia. Všetci obyvatelia toho domu, teraz veľmi zjednodušujem, v podstate ochoreli, stali sa práceneschopnými a museli si požičať na to, aby ufinancovali chod toho domu. A vy dobre viete, však je to všeobecne známa vec, že nám vtedy aj klesol hrubý domáci produkt, čiže táto paralela, ktorú ponúkam, veľmi presne sedí. A nestalo sa len to. Nestala len táto jedna kríza, stala sa ešte aj taká vec, a dovolím si to tak veľmi zjednodušene, aj keď to nijakým spôsobom nechcem bagatelizovať, doplniť do toho príkladu, že susedovi v záhrade začalo horieť. Že nám zhorel ešte aj oplotok toho domu, proste u našich susedov začala veľká kríza. A nie len to, ešte aj vybuchol kotol, to je to, prirovnávam k tej paralele, lebo je to paralela k tomu, že sme mali krízu v oblasti energií. Všetky tieto veci museli tí, ktorí momentálne spravovali dom, keď vy ste z neho vyšli ako správca verejných financií do toho času a nechali ste prázdnu špajzu, prázdnu peňaženku, tak si musel ten hospodár nový požičať. A požičal si veľmi dobre, požičal si za veľmi nízke úroky a snažil sa tie krízy všetky, ktoré tam nastali, zvládnuť.
Nuž ak chcete obviňovať predchodcov o tom, že si museli požičať a že museli zvládať tieto krízy, tak to môžete urobiť, ale tie výsledky, ktoré sú z toho obdobia, hovoria za všetko. Ja len spomeniem napríklad, že vtedy bol historický nárast platov aj učiteľov, lebo áno, bola aj vysoká inflácia, tak im vtedy stúpol plat o 26,9 %. Štátnym zamestnancom o 21,2 %. Čiže to boli konkrétne výsledky, ktoré sa za tie požičané peniaze a mnohé iné veci, mohol by som to prirovnať k novému kotlu, ktorý sme zabezpečili a ktorý sme sa snažili ľuďom s tým pomôcť, že vznikla kríza v oblasti energií, no tak áno, vznikli narýchlo dotácie, ktoré môžete kritizovať, že sú neadresné, ale vaša zodpovednosť, že vy teraz prídete s, pravdepodobne prídete s opäť neadresnou, lebo tak sa hovorí, s neadresnou pomocou v oblasti energií, ešte väčšia, ešte väčšia zodpovednosť, pretože ste mali rok na to, aby ste tú adresnosť doručili.
Čiže toto všetko prehrmelo a obvinili ste ma z toho, že sa snažím nejakým spôsobom posúvať tú hranicu toho, že ako sa hospodárilo niekde dozadu. No ale veď veľmi dobre každý, kto sleduje verejné financie, vie, že štátny rozpočet a verejné financie sa nereštartujú v deň volieb a že tá hranica medzi tým, kedy začína volebné obdobie, a tým, kedy začína ekonomický cyklus, a tým, kedy a v akom stave dostávate verejné financie do rúk, aby ste ďalej spravovali tento štát, je úplne niekde inde. To nie sú totožné dátumy, to nie sú totožné hranice. Čiže hranica, odkedy sa treba pozerať na zodpovednosť tých, ktorí nechali a zhoršili verejné financie, je niekde inde, ako hranica volieb tej či onej vlády.
Takže toľko ešte k našej, k našej diskusii o tom, kto teda akým spôsobom zhoršil ten stav verejných financií, a teraz chcem ešte povedať a vrátiť sa k jednej téme, lebo som hovoril o tom, že keď chceme mať rozpočet, ktorý bude pre ľudí, tak potrebujeme si aj povedať, že komu ideme zlepšovať to prostredie, na koho sa má zamerať. A som presvedčený, ako som tu už povedal, že potrebujeme viacej dávať do školstva, investovať do neho, že toto musí byť priorita a musí byť prioritou rozpočtu mladý človek, mladí ľudia. Ja keďže mám už v ústnej rozprave len tri minúty času, tak veľmi v jednoduchosti poviem, že akým spôsobom sa na to pozerám a čo teda chcem navrhnúť.
Hovoril som, že aktuálna situácia je, že mladí ľudia chcú odísť. To je prieskum z Focusu tento mesiac, 30 % mladých ľudí sa reálne alebo potenciálne zamýšľa nad tým, že opustí túto krajinu a 16 % z celkovej populácie má túto myšlienku. Pritom dlhodobý problém u nás je, že vyše 17 % študentov odchádza študovať do zahraničia, pričom priemer OECD sú len 2 %. Ja navrhujem, keďže to je beh na dlhú trať a nedá sa to vyriešiť nejako krátkodobo alebo jednorazovo, neni to nejaké nízko visiace ovocie, treba do toho a na tom pracovať dlhodobo, investovať do inovácií, do mladých ľudí, do programu, ktorý má za cieľ, aby sa mladí ľudia vracali, alebo aby prichádzali na Slovensko vysokoškolsky vzdelaní ľudia. My takýto program na Slovensku máme, má ho výskumná a inovačná autorita. A tiež viem, že keď sa investuje do inovácií, tak to prináša násobky peňazí späť. Ja som mal v hlave, že 1,5- až 7-násobku, čiže na jedno euro, ktoré investujete, 1,5 eura sa vám vráti, alebo až 7 eur. A hľadal som taký lapidárny príklad, že či máme doma niekoho alebo niečo, čo tie peniaze takýmto spôsobom zhodnocuje, a našiel som. Našiel som Národný inštitút pre hodnotu a technológie v zdravotníctve, tam je ta miera zhodnotenia, lebo to sú presne tí mladí ľudia, ktorí sem prišli, ktorí sú kapacity, sú experti vo svojej oblasti, vykonávajú veľmi špecifickú expertnú činnosť a pozrime sa na to, ako sa im darí zhodnocovať a prinášať výsledky. Tak oni majú rozpočet na tento úrad 1,6 až 7 mil. eur na rok a ich práca prináša obrovské úspory. Za rok 2022, kedy vykázali alebo vydali prvú výročnú správu, ušetrili 52,9 mil. eur. Čiže návratnosť, a teraz kumulatívne aj v spojitosti so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou a s ministerstvom zdravotníctva, na to, koľko dáme do tejto inštitúcie, čiže dáme 1,6 mil. a ušetrí nám 52 mil., čiže 40-násobná kumulatívne s tými inštitúciami, ktoré som spomenul. V roku 2023 je to 111 mil. ušetrených, čiže 65-násobná návratnosť. Čiže vidíme, že sa nám oplatí investovať do mladých ľudí, do výskumu, do vývoja.
A my v OĽANO alebo bývalom OĽANO, v súčasnom hnutí SLOVENSKO chceme tento rozpočet opraviť aspoň tam, kde sa dá, a navrhujeme, alebo moji kolegovia už navrhli pozmeňujúce návrhy, 300 mil. presun z ministerstva obrany do daňového bonusu, 287 na rodičovský dôchodok, 72 mil. zdravotníkom navrhujeme pridať, 161 mil. učiteľom, 90 mil. policajtom, hasičom, záchranárom, mládežníckym organizáciám 3 mil. A ja teraz prečítam pozmeňujúci návrh a poprosím o pozastavenie času, ktorý dá 10 mil. na vedu a výskum a pre mladých ľudí, ktorí prichádzajú a robia túto záslužnú činnosť a zhodnocujú peniaze.
Takže, pán predsedajúci, zastavte mi čas, prečítam pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Rastislava Krátkeho k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2025.
Vládny návrh o štátnom rozpočte na rok 2025 sa mení takto:
1. V prílohe č. 3 v kapitole Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR sa suma výdavkov celkom „5 358 963 927” zvyšuje o 10 000 000 eur a suma výdavkov spolu bez prostriedkov podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. a prostriedkov z rozpočtu EÚ a prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti „4 917 537 836” sa zvyšuje o 10 000 000 eur.
2. V prílohe č. 3 v kapitole Všeobecná pokladničná správa sa suma výdavkov spolu „7 846 009 276”
=====
