Videokanál klubu

Ďakujem za slovo.
Pán minister, my sme mali spolu taký, takú výmenu názorov o tom, že kto môže za tie financie, v akom sú stave. Ja teraz nechcem venovať celé moje vystúpenie tejto téme, chcem sa k tomu vrátiť len v krátkosti, lebo som ešte sľúbil na konci svojej faktickej poznámky na vás, že sa toho dotknem a potom sa chcem venovať jednej dôležitej téme pre mňa, ku ktorej chcem potom aj predniesť, pán predsedajúci, pozmeňujúci návrh. Takže potom v závere svojej reči ho prednesiem.
Hovoril som o tom vo svojom predchádzajúcom vystúpení a skúsil som dať odpoveď na základe tvrdých analytických dát, že kto teda môže za ten zlý stav verejných financií. Lebo ja nepopieram, že je zlý, ako ste sa možno mylne domnievali na základe toho môjho vystúpenia, pán minister, a ukázal som to na indikátore dlhodobej udržateľnosti a len pre tých, ktorí ho nepoznajú, poviem, že čím vyššie číslo v ňom odznie, tým horšie, tým väčší podiel na tom, kto zhoršil situáciu v našich verejných financiách vyššou mierou. A hovoril som o tom, že z toho indikátora vychádza, že váš podiel na zhoršení dlhodobej udržateľnosti je v percentách HDP 3,8 a tej predchádzajúcej vlády, ktorá zažila všetky tie krízy, 1,7. Čiže inak povedané, 2,8-násobok toho, tej zodpovednosti za zhoršenie verejných financií nesiete vy. A hovoril som, že treba sa pozerať na verejné financie v kontexte viacerých rokov, nielen v rokoch, v ktorých sa vládne, a zasadil som to zhoršovanie dlhodobej udržateľnosti do roku 2015 a potom vyššie. Veľmi pekne ste povedali jednu vec, keď ste sa vrátili k tomu, že ste boli predsedom výboru pre financie a rozpočet, povedali ste taký milý citát, teraz ho zopakujem, že mne tu nemusíte rozprávať, čo mám vedieť. Tak chcem vám len poďakovať, že ste vlastne potvrdili to, že ako, a že ste si vedomý toho, čo som vám pripomenul, že to boli presne tie roky, keď sme obidvaja sedeli na tom výbore a vtedy to bol pán minister financií ešte Kažimír, ktorý nosil rozpočty a všetci očakávali, že sa dostaneme aspoň v jednom z tých rokov do prebytkového rozpočtu, ale nie. Všetko ste to vtedy prejedli a tým ste vlastne nechali verejné financie nepripravené na krízu, ktorá visela vo vzduchu a ktorú všetci očakávali, že príde, lebo nikdy to nie je tak, že je neustále slnečno, vždy v tých ekonomických cykloch nastane ťažšia situácia.
No a keby to mám prirovnať veľmi zjednodušene k takému obrazu, tak čo sa stalo. Verejné financie, alebo to naše Slovensko je taký jeden dom, ktorý keď ste hospodárili vy, tak ste ho nechali v podstate prázdny. Nič ste nenechali zasiate na poli, nič ste nenechali v garáži, nič ste nenechali v špajze a prišla pandémia. Všetci obyvatelia toho domu, teraz veľmi zjednodušujem, v podstate ochoreli, stali sa práceneschopnými a museli si požičať na to, aby ufinancovali chod toho domu. A vy dobre viete, však je to všeobecne známa vec, že nám vtedy aj klesol hrubý domáci produkt, čiže táto paralela, ktorú ponúkam, veľmi presne sedí. A nestalo sa len to. Nestala len táto jedna kríza, stala sa ešte aj taká vec, a dovolím si to tak veľmi zjednodušene, aj keď to nijakým spôsobom nechcem bagatelizovať, doplniť do toho príkladu, že susedovi v záhrade začalo horieť. Že nám zhorel ešte aj oplotok toho domu, proste u našich susedov začala veľká kríza. A nie len to, ešte aj vybuchol kotol, to je to, prirovnávam k tej paralele, lebo je to paralela k tomu, že sme mali krízu v oblasti energií. Všetky tieto veci museli tí, ktorí momentálne spravovali dom, keď vy ste z neho vyšli ako správca verejných financií do toho času a nechali ste prázdnu špajzu, prázdnu peňaženku, tak si musel ten hospodár nový požičať. A požičal si veľmi dobre, požičal si za veľmi nízke úroky a snažil sa tie krízy všetky, ktoré tam nastali, zvládnuť.
Nuž ak chcete obviňovať predchodcov o tom, že si museli požičať a že museli zvládať tieto krízy, tak to môžete urobiť, ale tie výsledky, ktoré sú z toho obdobia, hovoria za všetko. Ja len spomeniem napríklad, že vtedy bol historický nárast platov aj učiteľov, lebo áno, bola aj vysoká inflácia, tak im vtedy stúpol plat o 26,9 %. Štátnym zamestnancom o 21,2 %. Čiže to boli konkrétne výsledky, ktoré sa za tie požičané peniaze a mnohé iné veci, mohol by som to prirovnať k novému kotlu, ktorý sme zabezpečili a ktorý sme sa snažili ľuďom s tým pomôcť, že vznikla kríza v oblasti energií, no tak áno, vznikli narýchlo dotácie, ktoré môžete kritizovať, že sú neadresné, ale vaša zodpovednosť, že vy teraz prídete s, pravdepodobne prídete s opäť neadresnou, lebo tak sa hovorí, s neadresnou pomocou v oblasti energií, ešte väčšia, ešte väčšia zodpovednosť, pretože ste mali rok na to, aby ste tú adresnosť doručili.
Čiže toto všetko prehrmelo a obvinili ste ma z toho, že sa snažím nejakým spôsobom posúvať tú hranicu toho, že ako sa hospodárilo niekde dozadu. No ale veď veľmi dobre každý, kto sleduje verejné financie, vie, že štátny rozpočet a verejné financie sa nereštartujú v deň volieb a že tá hranica medzi tým, kedy začína volebné obdobie, a tým, kedy začína ekonomický cyklus, a tým, kedy a v akom stave dostávate verejné financie do rúk, aby ste ďalej spravovali tento štát, je úplne niekde inde. To nie sú totožné dátumy, to nie sú totožné hranice. Čiže hranica, odkedy sa treba pozerať na zodpovednosť tých, ktorí nechali a zhoršili verejné financie, je niekde inde, ako hranica volieb tej či onej vlády.
Takže toľko ešte k našej, k našej diskusii o tom, kto teda akým spôsobom zhoršil ten stav verejných financií, a teraz chcem ešte povedať a vrátiť sa k jednej téme, lebo som hovoril o tom, že keď chceme mať rozpočet, ktorý bude pre ľudí, tak potrebujeme si aj povedať, že komu ideme zlepšovať to prostredie, na koho sa má zamerať. A som presvedčený, ako som tu už povedal, že potrebujeme viacej dávať do školstva, investovať do neho, že toto musí byť priorita a musí byť prioritou rozpočtu mladý človek, mladí ľudia. Ja keďže mám už v ústnej rozprave len tri minúty času, tak veľmi v jednoduchosti poviem, že akým spôsobom sa na to pozerám a čo teda chcem navrhnúť.
Hovoril som, že aktuálna situácia je, že mladí ľudia chcú odísť. To je prieskum z Focusu tento mesiac, 30 % mladých ľudí sa reálne alebo potenciálne zamýšľa nad tým, že opustí túto krajinu a 16 % z celkovej populácie má túto myšlienku. Pritom dlhodobý problém u nás je, že vyše 17 % študentov odchádza študovať do zahraničia, pričom priemer OECD sú len 2 %. Ja navrhujem, keďže to je beh na dlhú trať a nedá sa to vyriešiť nejako krátkodobo alebo jednorazovo, neni to nejaké nízko visiace ovocie, treba do toho a na tom pracovať dlhodobo, investovať do inovácií, do mladých ľudí, do programu, ktorý má za cieľ, aby sa mladí ľudia vracali, alebo aby prichádzali na Slovensko vysokoškolsky vzdelaní ľudia. My takýto program na Slovensku máme, má ho výskumná a inovačná autorita. A tiež viem, že keď sa investuje do inovácií, tak to prináša násobky peňazí späť. Ja som mal v hlave, že 1,5- až 7-násobku, čiže na jedno euro, ktoré investujete, 1,5 eura sa vám vráti, alebo až 7 eur. A hľadal som taký lapidárny príklad, že či máme doma niekoho alebo niečo, čo tie peniaze takýmto spôsobom zhodnocuje, a našiel som. Našiel som Národný inštitút pre hodnotu a technológie v zdravotníctve, tam je ta miera zhodnotenia, lebo to sú presne tí mladí ľudia, ktorí sem prišli, ktorí sú kapacity, sú experti vo svojej oblasti, vykonávajú veľmi špecifickú expertnú činnosť a pozrime sa na to, ako sa im darí zhodnocovať a prinášať výsledky. Tak oni majú rozpočet na tento úrad 1,6 až 7 mil. eur na rok a ich práca prináša obrovské úspory. Za rok 2022, kedy vykázali alebo vydali prvú výročnú správu, ušetrili 52,9 mil. eur. Čiže návratnosť, a teraz kumulatívne aj v spojitosti so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou a s ministerstvom zdravotníctva, na to, koľko dáme do tejto inštitúcie, čiže dáme 1,6 mil. a ušetrí nám 52 mil., čiže 40-násobná kumulatívne s tými inštitúciami, ktoré som spomenul. V roku 2023 je to 111 mil. ušetrených, čiže 65-násobná návratnosť. Čiže vidíme, že sa nám oplatí investovať do mladých ľudí, do výskumu, do vývoja.
A my v OĽANO alebo bývalom OĽANO, v súčasnom hnutí SLOVENSKO chceme tento rozpočet opraviť aspoň tam, kde sa dá, a navrhujeme, alebo moji kolegovia už navrhli pozmeňujúce návrhy, 300 mil. presun z ministerstva obrany do daňového bonusu, 287 na rodičovský dôchodok, 72 mil. zdravotníkom navrhujeme pridať, 161 mil. učiteľom, 90 mil. policajtom, hasičom, záchranárom, mládežníckym organizáciám 3 mil. A ja teraz prečítam pozmeňujúci návrh a poprosím o pozastavenie času, ktorý dá 10 mil. na vedu a výskum a pre mladých ľudí, ktorí prichádzajú a robia túto záslužnú činnosť a zhodnocujú peniaze.
Takže, pán predsedajúci, zastavte mi čas, prečítam pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Rastislava Krátkeho k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2025.
Vládny návrh o štátnom rozpočte na rok 2025 sa mení takto:
1. V prílohe č. 3 v kapitole Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR sa suma výdavkov celkom „5 358 963 927” zvyšuje o 10 000 000 eur a suma výdavkov spolu bez prostriedkov podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. a prostriedkov z rozpočtu EÚ a prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti „4 917 537 836” sa zvyšuje o 10 000 000 eur.
2. V prílohe č. 3 v kapitole Všeobecná pokladničná správa sa suma výdavkov spolu „7 846 009 276”
=====

Ďakujem pekne za pripomienky. Úprimne, tie pozmeňujúce návrhy, ktoré som dával, ten druhý mal prispieť k sociálnemu zmieru, ktorý bude viesť k ukončeniu hroziacich výpovedí, a zároveň aj výpovedí z nadčasov, ktoré idú teraz lekári podať. Pokiaľ by ste, páni poslanci v tejto sále, ten druhý pozmeňujúci návrh prijali, tak budete mať otvorenú cestu k tomu, aby k takémuto sociálnemu zmieru mohlo prísť a aby mohli lekári začať poskytovať zdravotnú starostlivosť.
Čo sa týka problémov v zdravotníctve, ja som o tom hovoril, pán poslanec Viskupič, že chce to systémové zmeny, ktoré najmä nasmerujú financie tam, kde majú ísť, aby sa nám potom nestrácali. A ja verím, že pán minister to počúval a že pri ďalších návrhoch rozpočtov sa bude myslieť práve na to, myslím si, že aj štát má legislatívne práva, ako tie zdroje nasmerovať, tak aby potom išli priamo k pacientom a vytvárali im to, čo potrebujú, teda dostupnú ambulantnú zdravotnú starostlivosť a ústavnú zdravotnú starostlivosť, ktorú im garantuje ústava.
Ďakujem pekne.

vymazať

86-2
Chcem sa vás opýtať, viete, koľko spraví na inflácii navýšenie DPH? Ja si myslím, že to viete a pre tých, ktorí nemajú tieto dáta, tak to poviem, 0,8 % z inflácie bude, teda z toho 5,4-percentného inflačného navýšenia, ktoré nás čaká, robí 0,8 % zvýšenie DPH. A pokiaľ, to ešte uvidíme, ale pokiaľ sú tie prepočty, ktoré má Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ja vychádzam z nej, to som si neprepočítaval sám, uvidíme, ako ešte dopadne vaša energopomoc, ale 0,2 % na inflácii bude tvoriť tá energopomoc. Vy budete tlačiť vašou politikou konsolidačnou, tlačíte na to, aby inflácia bola vysoká a vysoká bude a sami to očakávate, IFP pod vaším vedením prepočítalo, že to bude 5,4, eurorezort má konzervatívnejší prepočet a NBS-ka, tí sú na úrovni 5 %, ale vy sami, vaše čísla hovoria, že budeme mať najväčšiu infláciu v Európe. Ináč povedané, my budeme rekordmani v zdražovaní, čiže váš sľub, sľub predsedu tejto vlády z januára tohto roku dopadol tak, že ste urobili zo Slovenska rekordmanov v zdražovaní a v tom, že aké budú, aké vysoké ceny nás budú čakať.
Dotknem sa ešte tej témy, že kto je víťazom tohoto rozpočtu. Ja nevidím víťaza tohto rozpočtu nikde, keď mám pravdu povedať a už o tom hovorili viacerí moji predrečníci, pokiaľ sa téme školstva venovali a otvárali to, že akým spôsobom sa gazduje v tejto rozpočtovej kapitole. Poviem k tomu ešte jeden krátky komentár, veľmi jednoduchý, ak by naozaj boli víťazmi alebo bolo víťazom tohto rozpočtu školstvo, tak by ste vedeli zargumentovať a porovnať si to s tým, akým spôsobom sme k školstvu a k učiteľom pristúpili my. My sme pristúpili k učiteľom a k ich platom tak, že sme ich zvýšili o 26,9 % v minulosti. Jednoduchá kontrolná otázka je, že či nalievate peniaze do školstva tak, aby ste jasným spôsobom zlepšovali systém, aby ste tam prilákali šikovných ľudí, aby ste motivovali učiteľov, alebo proste to sú nejaké pozostatky politík, ktoré tu urobili vaši predchodcovia a nejaké presuny z jedného vrecka do druhého, a preto je tam tá zvýšená suma. A tá druhá možnosť, čo som povedal, je pravdou. Nerobíte systémové zmeny, sú to len presúvanie peňazí z jedného vrecka do druhého a pozostatok politík, ktoré tu urobili predchodcovia. Čiže ani školstvo nie je ten, kto sa môže tešiť alebo tí, ktorí sa môžu tešiť z tohto rozpočtu. Myslím si, že nie je skupina ľudí okrem politikov, ktorí dostali na svoje úrady väčší rozpočet, ktorí by sa tomuto rozpočtu mohli tešiť.
Ja nerád končím negatívne a ešte sa určite prihlásim aj do ústnej rozpravy, lebo mnoho z toho, čo som chcel povedať, som nepovedal a ja mám predstavu o tom, že akým spôsobom treba ísť dopredu a akým spôsobom treba nastaviť štátny rozpočet, aby niekto, aspoň niekto videl, že s touto krajinou to nejde od devíti k pěti, jak sa hovorí, ale má to nejaké svetlo na konci tunela. Myslím si, že trestuhodne, trestuhodne táto vláda robí politiku, pokiaľ ide aj o to, akým spôsobom ju vníma verejnosť, zvlášť teraz mladí ľudia. To, čo vám teraz poviem, nie sú nejaké moje dojmy, ale budem vychádzať z prieskumu, ktorý robil Focus v novembri tohto roka, čiže tento mesiac a zvlášť sa zameriam teraz na mladých ľudí. Vyšlo z tohto prieskumu, že mladí ľudia vo veku 16 do 24 rokov zvažujú odchod zo Slovenska, konkrétne 16,31 % mladých ľudí v tomto veku zvažuje odchod z krajiny. Mladí ľudia medzi vekom 25 až 34 rokov, tak tam je 13,22 % ľudí, ktorí zvažujú alebo plánujú odchod z tejto krajiny. 30 % mladých ľudí na základe tejto politiky, politiky vašej vlády a vášho zdražovania návrhu rozpočtu a toho, akým spôsobom prenášate bremeno aj konsolidácie na plecia ľudí a nedávate im vlastne nádej na zlepšenie, na nejaké lepšie politiky, lebo nič z toho nekomunikujete. Vy len komunikujete negatívne správy o rozpočte, kto všetko za to môže, ale kto bude premiant, čo za to budeme mať, kto sa bude mať lepšie, to nič z toho neodznieva a nevystúpili ste počas 24 prihlásených rečníkov ani raz, aby ste nejaký takýto odkaz verejnosti dali, a preto 30 % mladých ľudí chce z tejto krajiny dnes ísť preč. Keby ste sa pozreli na ostatné skupiny a zrátali ich, tak suma sumárum podškrtnuté, zo všetkých vekových kategórií 16 % ľudí, 16 % ľudí buď reálne, alebo potencionálne zvažuje teraz odchod zo Slovenska, z tejto krajiny. Je mi ľúto, že tu nestojí alebo nesedí pán Gašpar z ústavnoprávneho výboru, ktorému som to prišiel na jeden z predchádzajúcich ústavnoprávnych výborov povedať. Keď presne znechucujú, znechucujete verejnosť svojimi politikami a hádkami a len hovoríte, kto všetko za to, čo robíte, môže a neviete si priznať svoj podiel viny, ktorý je na tom, by som povedal, najväčší. To, že zvažuje taký obrovský počet mladých ľudí odchod zo Slovenska, je katastrofálna situácia, pretože keď si pozriete výskumnú a inovačnú autoritu, ktorá je aj teraz pod vaším vedením alebo ktorá patrí pod úrad vlády, tak tá hovorí, že 2,8 mil. nás stojí odchod každého jedného mladého človeka z tejto krajiny. Nehovoriac o tom, že počas toho, akým spôsobom ste robili politiku vo svojich predchádzajúcich troch vládach, tak ten exodus je tu dlhodobý a tie dáta sa líšia, ale či konzervatívny, alebo aj nejaký stredný, strednodobý odhad, a teda numericky to teraz myslím, koľko ľudí opustilo Slovensko preto, lebo nemá, neni stotožnené so smerovaním tejto krajiny, tak je katastrofálny. To sú čísla, ktoré hovoria od 150 až 350-tisíc ľudí, o takomto veľkom exode Slovákov do zahraničia. Ja si myslím, že tomuto sa treba venovať ako priorite číslo jedna.
Prikláňam sa ku kolegom, ktorí hovoria, že témou číslo jedna má byť školstvo, zdravotníctvu sa musíme venovať na plné obrátky, ale školstvo, vzdelávanie, dobiehanie toho, čo dáva OECD a priemer Európy na vzdelávanie, vedu a výskum, to musí byť prioritou. To musí byť prioritou nielen potom, keď budú dobré časy, to musí byť prioritou už dnes a to preto, lebo to je beh na dlhú trať. To presne je z tej kategórie, že nie zajtra budete vidieť výsledky, keď tam začnete investovať, ale budete potrebovať nechať pretiecť veľa vody v Dunaji, aby ste zožali z toho výsledky.
A tie výsledky vo vzdelávaní a vo výskume a inovácii môžu byť násobné. Ja sa budem tomu venovať ďalej v ústnej rozprave, do ktorej sa prihlásim. Nateraz ďakujem za ten čas, ktorý som mal a za pozornosť.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, máme rozpravu k štátnemu rozpočtu. Ja som prihlásený do písomnej rozpravy azda jeden, vlastne posledný, ešte bude ústna, a teda mám možnosť aj niektoré veci nevysvetľovať tak dopodrobna, lebo ich rozobrali predchádzajúci kolegovia, takže sa ich len dotknem, alebo aj môžem už niektoré veci zhodnotiť, akým spôsobom prebehla rozprava a budem tak robiť pri niektorých momentoch.
Najprv k tým makroukazovateľom v rozpočte, ktoré sú a ktoré je treba znovu pripomínať, pretože tie pomenúva celá opozícia za ukazovatele, ktoré tento rozpočet odsudzujú na to, že ho nemôžeme podporiť.
V prvom rade je to obrovské bremeno konsolidácie, ktoré prenášate na plecia ľudí, 4,2 mld., kolega dokonca hovorí o piatich miliardách, takže ani jedno z týchto čísiel nebude znamenať pre ľudí zlepšenie životnej úrovne, ba priam opačne to bude, životná úroveň ľudí klesne. To, čo je dôležité, keď sa poslanci pripravujú na rozpočet, tak si pozrú teda, že čo sú nejaké ciele, pre koho je rozpočet určený, akým spôsobom ste zohľadnili nejaké priority, štruktúru rozpočtu a čo, na čo ste hrdí vy, čo vy komunikujete o tomto rozpočte. A tak ako je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozpočtu téma konsolidácie, tak neoddeliteľnou súčasťou vašej témy o konsolidácii je klamstvo. Z rozpočtov sa viaže konsolidácia, s konsolidáciou sa viaže klamstvo, obrovské klamstvo, ktoré sa snažíte hovoriť do spoločnosti a presviedčať ľudí, že za to, aká konsolidácia prichádza, že celé toto bremeno konsolidačné prenášate na plecia ľudí, môžu predchádzajúce vlády. Nie je to pravda a hneď vám vysvetlím aj, že akým spôsobom sa na to treba pozerať a nebudem vôbec nejaký ľudový a budem veľmi technický teraz a nechám aj tie technické parametre na stole pre ministra, aby raz a navždy prestal šíriť tieto klamstvá, pretože tu to má čierne na bielom, ale ja som si vedomý toho, že on to už dávno vie. Ale keď mu to teda treba podať ešte raz do ruky, tak to rád urobím.
Kto je najrelevantnejší na to, aby posúdil, keď teda je to prestrelka medzi opozíciou a koalíciou, to, že kedy došlo k zhoršeniu verejných financií? Mohli by sme povedať, že adeptami sú dva, dve inštitúcie. Jednou je naša domáca inštitúcia, to je Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, a druhou inštitúciou je napríklad Eurostat. Moji kolegovia už hovorili, že nemôžete hovoriť o predchádzajúcej vláde, že môže za katastrofálny stav verejných financií, pretože Eurostat prináša dáta, ktoré tvrdia presný opak. Hospodárili sme lepšie ako priemer Európskej únie v krízových rokoch. Tomuto sa nejdem teraz bližšie venovať, idem sa bližšie venovať tomu, čo hovorí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť má azda jeden z najpresnejších ukazovateľov analytických, ktoré majú výpovednú hodnotu v tomto smere, a je to ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti. Keď si ho pozriete, tak zistíte veľmi zaujímavé čísla. Pre tých, ktorí sledujú túto rozpravu a nie sú úplne oboznámení s touto problematikou, tak poviem len tak veľmi jednoducho, že čím vyššie číslo zaznie, tým horšie, tým väčšie zhoršenie stavu našich financií, verejných, tým väčšie zhoršenie ich udržateľnosti.
Kedy sa termínovo, dátumovo začali verejné financie zhoršovať? Rozpočtová rada hovorí, že to bolo v roku 2015. Koho vláda to bola? Bola to vláda, tretia vláda Roberta Fica. Vtedy bol pri kormidle verejných financií Peter Kažimír a po ňom nastupoval pán Kamenický, ktorý opäť je ministrom financií. Čiže toto je termín dátumový a rok, do ktorého treba vsadiť zásadné zhoršovanie verejných financií. Ten indikátor, jeden z najpresnejších, ktoré máme, hovorí, že, alebo dáva tomu konkrétne percentuálne vyjadrenie v HDP. Chcem teraz čo najviac vynechať nejaké technikálie, ale poviem pre tých, ktorí sledujú túto rozpravu, že ten indikátor v tom roku 2015 bol na úrovni 0,4. Veľmi dobré číslo, ešte raz, čím nižšie číslo, tým lepšie, čím vyššie číslo, tým horšie.
Čiže najhoršia, teda takto, k tomu najväčšiemu zhoršovaniu verejných financií prišlo postupne a začalo sa to v roku 2015. Keď končila tretia Ficova vláda a nastupovala alebo teda prvá Pellegriniho vláda, tak tento indikátor sa zhoršil z 0,4 na 5,2, čiže je tu skok o 4,8 %. O 4,8% sa zhoršil indikátor, ktorý hovoril o dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Keď si to porovnáte s tým, čo sa snaží nahovoriť verejnosti pán minister financií, že za zhoršenie verejných financií a ich katastrofálny stav môžu vlády v krízových rokoch, tak pozrime si, čo hovorí tento indikátor, o koľko sa zhoršil alebo zmenil. Išiel z tohoto parametru 5,2 na parameter 6,9. O 1,7 percentuálneho bodu nastalo zhoršenie.
Obrovský rozdiel v tomto parametri treba vnímať najmä v kontexte doby, ktorá vtedy bola. Ja si pamätám, pán Kamenický, ja som sedel na tých výboroch, veď keď pán Kažimír nosil návrhy rozpočtov na finančný výbor a pamätám si aj, aký bol výber daní. A treba to pripomenúť, pretože to si už málokto pamätá, vy ste vtedy si predikovali výber daní na istej úrovni a mali ste bohaté roky, úrodné roky. Čo to znamená? Že vám prišlo viac, ako ste plánovali, ináč povedané, mohli ste mať prebytkové rozpočty, ktoré teraz tak veľmi potrebujeme. To boli roky, kedy ste mohli mať prebytkové rozpočty, pretože to, čo ste si nastavili, že miniete a to, čo ste si nastavili, že vyberiete, konvergovalo blízko k nule, blížilo sa k, vyrastali sme z dlhu, pretože ekonomika rástla, tým sa percentuálny, percentuálne dlh znižoval a vy ste vybrali na daniach ešte viacej, ako ste počítali. To znamená, že ste mohli tie peniaze nie prejesť, ako ste to urobili od toho roku 2015 až do roku 2019, ale mohli ste ich ušetriť. To ste neurobili, a preto sa zásadným spôsobom začala znižovať dlhodobá udržateľnosť verejných financií. Rok 2015 až 2019 boli tie roky, kde sa katastrofálnym spôsobom znížila dlhodobá udržateľnosť. Bolo by to zvládnuteľné, keby neprišli krízy. A tie krízy prišli, ale vláda, ktorá ich zvládala a to, čo vy kritizujete, to je tiež, pri tom sa musím pozastaviť. Vy kritizujete, že vláda minula vtedy 9 mld., to hovoríte teraz, 9 miliárd na pomoc ľuďom. Ale vy ste sedeli tu v tomto pléne a sedel tu aj vtedy terajší premiér, ktorý bol poslanec Národnej rady a ja si pamätám, že ste pravidelne kritizovali tú pomoc ľuďom, že to je málo, že treba dávať viac, treba viacej minúť, treba dať viacej tým zdravotníkom, treba dať viacej. Že keď ste boli v opozícii a vláda vtedy pomáhala a doniesla deväťmiliardovú pomoc pre ľudí, ktorí potrebovali peniaze vtedy a hneď, tak ste kričali, dajte ešte viac!A teraz po rokoch prichádzate a hovoríte, že joj, koľko len veľa si požičali a koľko veľa to urobilo na dlhu.
Nie je to fér. Je to, poviem, špinavá politická hra, pretože kým ste vtedy hovorili, že treba dať viac a kým ste to mali v rukách, aby ste pripravili našu ekonomiku na ťažké časy, tak ste to neurobili, prejedli ste tie prebytkové rozpočty potencionálne. A ešte keď sa míňalo a išlo sa do dlhu, tak ste hovorili, viacej treba dať. A potom, keď sme z toho vyšli, keď kríza pominula a ľuďom už nebolo treba hovoriť, že im treba dať viac a pomáhať, tak ste začali kritizovať vládu, že pomáhala.
Čiže podčiarknuté a zhrnuté, výsledkom na papieri toho, kedy sa začali zhoršovať verejné financie, bol rok 2015 až do roku 2019. Vidíme to v najpresnejšom analytickom indikátore v stave dlhodobej udržateľnosti. A, pán minister, ja som vám to vytlačil, zvýraznil som vám tam dáta, ktoré o tom hovoria a keď skončím rozpravu, tak vám to podám do rúk, aby ste to mali, ak vám to ešte nikto nepodal. (Reakcia z pléna.) Máte. Tak potom nerozumiem, prečo hovoríte, že predchádzajúca vláda môže, lebo to neni korektné, keď hovoríte, že predchádzajúca vláda môže za katastrofálny stav verejných financií. Dobre potom viete, že to tak nie je.
Treba podotknúť ďalší ukazovateľ, ktorý je úplne kľúčový a má bezprostredný dopad na život ľudí a na ich peňaženky, a to je inflácia. Niežeby som potreboval o nej hovoriť, lebo ho považujem za najkľúčovejší indikátor ekonomický, ktorý sa týka rozpočtu, ale týka sa to vášho volebného sľubu, ktorý bol volebný sľub č. 1 tohto roku, zaznel z úst Roberta Fica 1. januára 2024, hovoril, že vašou prioritou v tomto roku pokiaľ pôjde o makroekonomické ukazovatele bude tlačiť na infláciu. Bude prioritou vlády, aby tá inflácia bola čo najnižšia, aby si ľudia mohli kúpiť za tie peniaze alebo dôchodky, ktoré majú, trošku viacej potravín. Konkrétne ste to previazali s témou potravín.