Videokanál klubu

Ďakujem za slovo.
Ďakujem, Vilo, za tvoje vystúpenie. A tak ako si uviedol, že v tom období tá sterilizácia rómskych žien bola realita a praxou vtedajšej ideológie nastavenia mocnosti, teda štátu, tak je to niečo, čo sa udialo. Neobviňujeme nikoho teraz, napríklad vládu alebo koaličných poslancov, ale je to skutok, ktorý sa stal, a nesieme za to zodpovednosť ako štát. A naša výzva je teda, alebo to, po čom túžime, je odškodnenie. Tak ako sme povedali včera, žiadne peniaze neprinesú tým ženám to, čo im bolo spôsobené, alebo nič ich neodškodní tak, aby tá rana, ktorú dostali, alebo to, čo im bolo vzaté, odopreté, mať deti, nič nenahradí, ale myslíme si, že tak ako Česká republika sa vysporiadala s týmto činom, tak aj my by sme mali vlastne nasledovať kroky našich susedov a nielen sa ospravedlniť, ale aj, ale aj vlastne odškodniť tieto poškodené ženy. Je veľa dôkazov o tom, že sa to dialo, a dialo sa to tak, ako spomínam, že sa to dialo väčšinou rómskym ženám bez ich vedomia, a je to niečo, čo je náš hriech. Hriech, ktorý sa udial, a preto tak ľudsky vyzývam, aby, aby sme tento návrh podporili a aby sme sa postavili do role, kedy vezmeme zodpovednosť za tieto veci, ktoré sa udiali.

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda.
Vilo, súhlasím s tebou, ja by som takisto chcel poznať potom motívy alebo dôvody, prečo koaliční poslanci alebo iní poslanci nezahlasujú za tento návrh, o ktorom rokujeme v prvom čítaní. Je to skôr o takom duchu zákona, aby sme posunuli tento zákon do druhého čítania. Neskôr by sme sa mohli baviť naozaj o zmenách v tomto zákone. My sme otvorení diskusií.
Čo ma viac mrzí, je to, že kým zahraničie ocenilo vlastne podanie tohto návrhu, či už v predchádzajúcom volebnom období, kedy o tom rokoval Výbor OSN proti mučeniu a vyzdvihol naozaj túto iniciatívu, kedy od roku 1966 sa pomaly nikto s touto témou nezaoberal a vyzývali nás na to medzinárodné inštitúcie, ale aj verejná ochrankyňa práv bývalá. Nebolo možno tej zákonodarnej iniciatívy, aby niekto prišiel a predložil takýto návrh zákona, alebo teda aby vyzval vládu k tomu, aby sa ospravedlnila. Áno, naša predchádzajúca, alebo teda bývalá vláda v predchádzajúcom volebnom období sa ospravedlnila za túto krivdu, vyzval som vládu k tomu, aby sa ospravedlnila za nezákonné sterilizácie, alebo teda sterilizácie v rozpore s právom, ale aj za Moldavu nad Bodvou, za brutálnu raziu, ktorá sa tam stala.
Verím tomu, že spoločnosť dozrela k tomu, aby sme sa naozaj dokázali vysporiadať s takým kostlivcom v skrini, ktorého nosíme od roku 1966. A ešte raz pripomeniem, že mrzí ma nezáujem aj médií o túto tému, keď v zahraničí dostávame viac pochopenia a ocenenia, ak teda predkladáme takéto návrhy zákona.
Ďakujem ti, Vilo.

Ďakujem za slovo. Chcem sa poďakovať všetkým kolegom za ich faktické poznámky a chcem len povedať, že ide skutočne o splatenie historického dlhu, ktorý Slovensko má voči nezákonne sterilizovaným ženám. Ako ste správne poznamenali, peniaze im síce už nevrátia možnosť mať deti, ale sú dôležitým gestom z hľadiska spravodlivosti.
A ja by som si dovolila ešte jeden taký citát. Mohla by som zacitovať Barboru Černušákovú z Amnesty International. Citujem: "V bývalom Československu sterilizovali tisíce žien, prevažne Rómky. Donútili ich podpísať formuláre o súhlase so zákrokom, často počas pôrodu alebo keď sa zotavovali z cisárskeho rezu. V mnohých prípadoch im nepovedali, čo vlastne podpisujú. Išlo o hrubé porušenie ich práv vrátane práva nebyť podrobené mučeniu či inému zlému zaobchádzaniu a skutočne hanebnú kapitolu dejín našej krajiny."
Štát sa obetiam za toto porušovanie základných ľudských práv ospravedlnil, no z môjho pohľadu je to nedostatočné. Preto vnímam náš návrh zákona ako morálnu povinnosť voči obetiam tejto nespravodlivosti a dúfam, že v parlamente nájde podporu. Ešte raz všetkým ďakujem.

Ďakujem, pán podpredseda, za slovo.
Ďakujem aj vám, pani poslankyňa, za vašu rozpravu. My sme mali tie ženy na výbore pre ľudské práva a národnostné menšiny. Boli to naozaj veľmi ťažké príbehy na počúvanie. A my sme potom mali aj spoločnú tlačovú besedu, kde vysvetľovali tieto ženy všetky tie krivdy, zákroky alebo zverstvá, ktoré boli páchané počas či pôrodu, alebo bežnej nejakej kontroly u lekára. A povedali jedno slovo, alebo teda jednu takú dôležitú vetu, že ani tie peniaze im nenahradia to, čo vlastne ten doktor alebo teda to zariadenie vzalo, a to je možnosť mať deti. Tie ženy po tomto zákroku a následne, keď nemohli mať deti, čakal veľmi ťažký osud. V komunitách tá úloha ženy potom, keď podstúpila takýto zákrok, bol naozaj veľmi ťažký a tá úloha alebo teda rola tej ženy v komunitách bola, nechcem byť vulgárny, ale poviem, že veľmi škaredá. Tieto ženy si prešli naozaj veľmi ťažkým osudom, niektoré z nich dokonca dnes už ani nežijú a tie, ktoré vlastne podstúpili tento zákrok, tak o tom nie veľmi rady rozprávajú. Čo som ale rád, sú nejaké hlasy práve od koaličných poslancov, že áno, treba vyriešiť túto tému raz a navždy. Niektorí hovoria, že nie je dobre načasovaná. Ja sa pýtam, kedy bude správne načasovaná táto téma, keď táto téma tu je od roku 1966.
V roku 2021 sa vláda ospravedlnila. Verím, že... aj minister Susko dokonca spomenul počas jednej relácie, že áno, je to dôležitá téma a že by chcel túto tému riešiť. A ak teda neprejde náš zákon, tak verím, že predloží podobný.

Ďakujem za slovo. Sterilizácie sa uskutočňovali s falošným a klamlivým zámerom zastaviť pôrodnosť rómskych žien. Boli komunikované najmä zo strany vedúcich pracovníkov, nemocníc a zdravotníckych zariadení ako dobrovoľný, nenútený a uvedomelý akt, s ktorým ženy súhlasili.
Podľa svedeckých výpovedí, ktoré boli uverejnené v komplexnej štúdií poradne pre občianske a ľudské práva z roku 2002, ženy boli uvedené do omylu, zavádzané, čo sa neskôr potvrdilo aj odpieraním a neumožnením prístupu k ich osobnej zdravotnej dokumentácii. Týmto krokom sa len potvrdila téza, že vtedajšia vládna garnitúra schvaľovala vykonávanie sterilizácií ako prostriedku na reguláciu pôrodnosti sociálne slabších vrstiev, ktoré sa uskutočňovalo najmä u rómskych žien.
Regulovanie počtu detí bolo a je zásahom do osobnej integrity a je v rozpore s vtedajšou premisou podpory pronatalitnej rodinnej politiky, bohužiaľ, iba vo vzťahu k ženám z majoritnej časti obyvateľstva, keďže Rómovia a Rómky boli vnímaní ako nechcený objekt sociálnej politiky štátu.
Teraz je pred nami ďalší pozitívny krok: finančne odškodniť ženy, ktorým tento štát tak veľmi ublížil. Áno, v poslednom období sme možno viac konfrontovaní s tým, že legislatíva skôr ženy chrániť nebude, prípadne im rovno ublíži, čo je aj prípad premlčacích lehôt pri sexuálnom násilí, prípadne znásilnení. My však pevne veríme, že tento návrh zákona prejde a poslanci a poslankyne vládnej koalície ho nezhodia zo stola.
Ďakujem.

Vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne, stojím pred vami, aby som vás požiadala o podporu zákona, ktorý by konečne priniesol spravodlivosť rómskym ženám, ktoré boli nezákonne sterilizované. Nezákonné sterilizácie rómskych žien boli systematickým a cieleným porušovaním ľudských práv, ktoré prebiehalo v Československu a Slovensku od roku 1966 až do roku 2004. Štát počas tohto obdobia vykonal sterilizácie na stovkách rómskych žien bez informovaného súhlasu a častokrát pod nátlakom, vydieraním či zavádzaním... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, nehnevajte sa, musím vás prerušiť, lebo technici mi hlásia, že máme technický problém, neodpočíta vám čas, takže... takže môžte pokračovať, ale musím... Dobre.
Prihlásilo vás, pani poslankyňa? Takže môžte pokračovať vo svojom vystúpení.

Škopová, Anežka, poslankyňa NR SR
Neexistujú presné štatistiky, avšak odhadujeme, že takýchto žien mohlo byť až tisíc. K sterilizáciám dochádzalo nezriedka aj po gynekologických zákrokoch či operáciách, kedy sa žena až následne dozvedela, že bola aj sterilizovaná. Mnoho sterilizovaných žien o sterilizácii ani netušilo. Rómskym ženám tak bolo diktované, či a koľko môžu mať detí. Ako matka dvoch detí sa mi pri pomyslení na osudy týchto žien zviera srdce. Predstavte si, že vám bez vášho súhlasu odoberú možnosť stať sa matkou, že vám bezcitne vezmú kontrolu nad vlastným telom a budúcnosťou.
Tieto ženy prežili traumu, ktorá poznačila ich životy navždy. Mnohé z nich trpia psychickými následkami, ako sú úzkosť, depresia, pocity viny a hanby. Stratili kus seba samých a bolesť z tejto straty ich sprevádza každý deň. Je nepredstaviteľné, koľko utrpenia museli znášať. Nielenže sa museli vyrovnať s fyzickými následkami sterilizácie, ale aj s odsudzovaním a stigmatizáciou zo strany spoločnosti. Mnohé z nich boli nútené ticho trpieť, pretože sa báli ďalšieho odmietnutia a diskriminácie.
Až v roku 2021 sa slovenská vláda za túto nespravodlivosť rómskym ženám konečne ospravedlnila. Ospravedlnenie je síce dôležité, ale nestačí. Tieto ženy si zaslúžia viac. Zaslúžia si spravodlivé odškodnenie za utrpenie, ktoré zažili.
Návrh zákona, ktorý spolu s kolegami predkladáme, počíta s jednorazovým odškodnením vo výške 10-tisíc eur pre každú ženu, ktorá bola nezákonne sterilizovaná. Verím, že toto odškodnenie je len malou satisfakciou za to, čo museli tieto ženy zažiť. Výzvy na odškodnenie pritom Slovenská republika dostávala už roky a to od nezávislých orgánov či medzinárodných organizácií. Napríklad už v roku 2008 Výbor OSN na odstránenie diskriminácie žien vyzval slovenskú vládu, aby prevzala zodpovednosť za násilné sterilizácie rómskych žien a zabezpečila im prístup k spravodlivosti a náprave škôd. V roku 2010 ten istý výbor slovenskú vládu vyzval, aby tieto prípady nezákonnej sterilizácie uznala a obete odškodnila. Takúto výzvu OSN Slovensku adresovalo aj v roku 2019.
Neochota štátu riešiť túto nespravodlivosť má však aj súdne dôsledky. Napríklad Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu vyniesol v roku 2009 rozsudok v spore medzi Slovenskom a ôsmimi rómskymi ženami, ktorým bol odopretý prístup k lekárskej dokumentácii o ich sterilizácii, o ktorej ani nevedeli. Sťažovateľkám bolo zamedzené nahliadnuť do svojich vlastných lekárskych záznamov. Umožnené im a ich advokátovi to bolo až po rozhodnutí slovenského súdu, ale s absurdným obmedzením, mohli si robiť len ručne písané poznámky a fotokópie boli zakázané. Európsky súd preto jednomyseľne konštatoval, že Slovensko porušilo právo týchto žien na rešpekt k súkromnému životu. Súd sa tiež zhodol, že došlo k porušeniu práva na súdne opravné opatrenie, ktoré zaručuje Európsky dohovor o ľudských právach. Súd sa postavil na stranu sťažovateliek a prisúdil každej z nich 3 500 eur ako kompenzáciu za utrpenú morálnu ujmu. Ide však len o malú ukážku toho, čím si museli prejsť ďalšie stovky žien.
Znovu teda podotýkam, Slovenská republika sa nezákonne sterilizovaným ženám ospravedlnila až v roku 2021 a k odškodneniu do dnešného dňa nedošlo. Len pre porovnanie, vláda Českej republiky sa nezákonne sterilizovaným ženám ospravedlnila už v roku 2009 a v roku 2021 boli tieto ženy aj finančne odškodnené vo výške okolo 11-tisíc eur. Česko si tak svoju povinnosť už splnilo, no dnes máme príležitosť túto povinnosť splniť aj my na Slovensku. Je v našich rukách, aby sme za túto nespravodlivosť obete odškodnili. Preto vás prosím, aby ste tento návrh zákona podporili. Je to otázka morálky a spravodlivosti. Je to otázka ľudskosti.
Myslím si, že na záver tejto reči by mal, že záver tejto reči by mal patriť práve ženám, ktoré si touto nespravodlivosťou museli prejsť. Dovolím si preto citovať Alenu Gorolovú, Češku, ktorá bola nezákonne sterilizovaná. Citujem: "Zákon o odškodnení pre mňa po všetkých týchto rokoch zápasu veľa znamená. Nevzdala som sa a silu mi vlievalo vedomie, že spolu so mnou sú tu aj ostatné ženy, ktoré utrpeli sterilizáciou a museli s tým žiť. Žiadne peniaze nám nenavrátia možnosť mať viac detí, ale kompenzácia je dôležitá z hľadiska spravodlivosti. Za celé tie roky sa veľa udialo. Zostarli sme a niektoré z nás zomreli, ale stále som si hovorila, nemôžeš to nechať tak."
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo a najmä nášmu poslancovi Petrovi Pollákovi za to, že túto tému neúnavne ťaháš. Sledoval som ťa ešte aj za éry predtým a ešte aj predtým, keď si v podstate ani nebol v parlamente.
Ďakujeme za to, že tento zákon je z tvojej strany a strany predkladateľov naozaj už kvalitne pripravený. Tam prebehlo naozaj už veľké pripomienkové konanie ešte aj za tej predchádzajúcej vlády a ja sám som bol, keď sme to mali na zdravotníckom výbore, a precizovali sa rôzne návrhy. Bolo k tomu vtedy aj veľa pripomienok zo strany verejnosti, odbornej verejnosti a ty si tieto všetky veci zohľadnil a zapracoval si ich do tohto svojho návrhu.
Chcem ti poďakovať, že si to predložil, najmä vyjadriť nádej, že táto snemovňa tento návrh zákona posunie do druhého čítania, pretože ide o veľmi dôležitú tému. Správne si povedal, že v Českej republike už podobný návrh bol schválený. Sterilizácia je, je, je veľmi vážny zásah do integrity ženy, jej duše a pokiaľ sa diali naozaj nedobrovoľné sterilizácie, ide, ide o obrovskú krivdu, ktorú žiadne financie nedokážu v život tej ženy zmierniť, avšak my ako spoločnosť sme povinní sa postaviť tejto krivde a toto by bola naozaj len malá náplasť na to, aby sme týmto ženám ukázali, že nás to veľmi mrzí, čo sa stalo, a že takéto veci sa už nikdy diať v našej krajine nesmú.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem. Naozaj je toto veľmi citlivá téma a aj my sme ju v našej neziskovej organizácii riešili, dve ženy rómske, Rómky, ktoré prišli a povedali mi, že, Jožko, máme takýto problém. Bola som u lekára a následne som skončila s tým, že mi urobia zákrok, ja som nevedela, o čo sa jedná, a som sterilizovaná. Tá nevedomosť je veľmi, veľmi zlá, pretože je ľahké a naozaj v tom rómskom etniku je ešte veľa žien, ktoré, žiaľbohu, tento štát, Slovensko, nikdy nesnažilo sa nejako vzdelávať a nebola ani medzi rómskym obyvateľstvom nejaká väčšia informovanosť o tom, že takéto niečo sa môže udiať.
Ja si myslím, že aj toto by mohlo byť prospechom, toto je úžasné, ale, určite, a ja verím, že to sa posunie do ďalšieho, do ďalšieho čítania, pretože to je dobré, ale chcem apelovať na všetkých a hlavne na, na nášho rómskeho... jak sa volá ten nový, Peťo, čo je teraz? Splnomocnenec? (Reakcia z pléna.) Aha. Tak apelujem naňho, aby, aby naozaj aj táto prevencia proti takýmto skutkom, ako sa diali, bola.
Ja toto podporujem, pretože naozaj som sa stretol počas svojho života s obrovským sklamaním a s obrovskou, s obrovským ublížením týmto ženám. Ja to vítam. Vítal som to aj v prechádzajúcom volebnom období a ja ďakujem veľmi pekne, že to predkladáme. Len dúfam, že nebudú, prosím ťa, choď potom za PS-kom aj za ďalšími, lebo povedali mi, že oni potrebujú rozprávať o zákonoch.
Ďakujem ti.

Veľmi pekne ďakujem, pán podpredseda. Kolegyne, kolegov, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predstaviť návrh zákona, ktorý cieli na zabezpečenie efektívnej nápravy pri dlhodobom porušovaní ľudských práv zo strany Československej, ale aj Slovenskej republiky, a to formou sterilizácií v rozpore s právom.
Medzi rokmi 1966 až 1989 sa mnohé ženy, predovšetkým z rómskej komunity, podrobili sterilizácii v rozpore s právom bez dostatočného porozumenia dôsledkom zákroku, prípadne nátlakom zdravotníckeho personálu pri začínajúcich pôrodných bolestiach, alebo bez dostatočného časového priestoru na premyslenie.
Na sterilizácie v rozpore s právom upozornila už Charta 77 vo svojej správe z roku 1978 o postavení Cigáňov a Rómov v Československu, kde hovorili o obrovskej diskriminácii rómskej komunity. Tieto praktiky však pokračovali aj po roku 1990 a v mnohých zariadeniach fungovali až do roku 2004.
V roku 2003 správa poradne pre občianske a ľudské práva a centra pre reprodukčné práva s názvom Telo i duša: násilné sterilizácie a ďalšie útoky na reprodukčnú slobodu Rómov na Slovensku poukázala na to, že v niektorých zdravotníckych zariadeniach, predovšetkým na východnom Slovensku, naďalej dochádzalo k sterilizáciám žien, najmä z marginalizovaných rómskych komunít, bez získania adekvátneho informovaného súhlasu. Často mohlo ísť o zneužitie faktu, že žena nerozumela, že toto rozhodnutie je do konca života. V správe autori odhalili aj skutočnosť, že v niekoľkých prípadoch dokonca došlo k sterilizácii neplnoletých dievčat aj bez súhlasu ich zákonných zástupcov.
Takáto nedobrovoľná sterilizácia predstavuje hrubý zásah do telesnej integrity a dôstojnosti osoby a zanecháva nezvratné následky aj vo sfére súkromného a rodinného života poškodenej ženy.
O tejto téme som v rámci minulého volebného obdobia hovoril pomerne často. Predchádzajúce vlády túto krivdu neriešili, keďže sterilizácie v rozpore s právom nevnímali ako veľmi dôležitú tému, na ktorej sa dajú získať politické body. Naša vláda sa tohto problému, samozrejme, chopila, v roku 2021 som zvolal okrúhly stôl, na ktorý som pozval aj ženy, ktoré boli sterilizované v rozpore s právom. Cieľom tohto stretnutia bola snaha vyriešiť krivdu, ktorá sa s nami ťahá od minulého storočia. So zástupcami relevantných ministerstiev sme sa zhodli na potrebe vytvorenia odškodňovacieho mechanizmu pre ženy, ktorým sme neprávom odopreli možnosť mať deti.
Zároveň som zo svojej pozície predsedajúceho výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny vyzval vládu, vtedajšiu vládu Slovenskej republiky, aby sa týmto ženám za dlhoročnú krivdu aj ospravedlnila. Vláda tak nakoniec aj učinila 24. 11. 2021.
Na potrebu riešenia situácie som, samozrejme, neupozorňoval sám. Na okamžitú nápravu situácie nás vyzývali mnohé domáce, ale aj zahraničné organizácie, ako napríklad OSN či Európska únia. Kritika sa sústredí najmä na dlhodobé neriešenie tejto témy, na absenciu ospravedlnenia či mechanizmu finančného odškodnenia. Neriešenie situácie pripomínala minulým vládam aj verejná ochrankyňa práv v roku 2018, ale aj mnohé výbory OSN, vyzývala nás Európska únia, ale aj Rada Európy.
Minulý rok, keď som predkladal tento návrh zákona, o tom zároveň aj rokoval Výbor OSN proti mučeniu, ktorý ocenil návrh a jeho podanie, a v minulom období, ktorý sme vytvorili hlavne v spolupráci s predchádzajúcim ministrom spravodlivosti pánom Karasom a jeho štátnou tajomníčkou Editou Pfundtner.
Hlavným cieľom návrhu zákona je zaistiť odškodnenie obetí sterilizácií v rozpore s právom. Zákon sa teda týka všetkých žien sterilizovaných v rozpore s právom medzi rokmi 1966 až 2004, keď k týmto úkonom na území Československa a neskôr Slovenska dochádzalo. V tomto ohľade štát vychádza zo záväzkov Slovenskej republiky chrániť jednotlivcov pred takýmito zásahmi, ktoré vyplývajú nielen z Ústavy Slovenskej republiky, čl. 16, ods. 1 a 2, čl. 19 ods. 1 a 2, ale aj z viacerých medzinárodných zmlúv, ktoré sú pre Slovenskú republiku právne záväzné, ako napríklad Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd, Pakt o občianskych a politických právach, Dohovor proti mučeniu a inému krutému neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu. Návrh vychádza aj z rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý vo viacerých prípadoch proti Slovenskej republike uznal poškodeným finančné odškodnenie za sterilizácie v rozpore s právom.
Zodpovedným orgánom na spracovanie a rozhodovanie o žiadostiach na odškodnenie je ministerstvo zdravotníctva, aby odškodnenie za zásah do základných práv a slobôd zabezpečil ten ústredný orgán štátnej správy, do ktorého pôsobnosti patrí oblasť štátnej správy, v ktorej došlo k zásahu.
Po technickej stránke je tento návrh zákona takmer totožný s tým, ktorý som predkladal v predchádzajúcom volebnom období, na ktorom som spolupracoval hlavne s ministerstvom spravodlivosti. Po zrušení poslednej schôdze v minulom volebnom období sme do tohto návrhu zapracovali aj pozmeňujúci návrh, na ktorom sme sa dohodli s relevantnými aktérmi a niektorými politickými stranami a ktorý hovoril najmä o zriadení odbornej komisie, ktorá pomôže ministrovi v prípade potreby preskúmať jednotlivé prípady sterilizovaných žien, ktorým nebolo uznané odškodnenie.
Asi tá najzásadnejšia zmena od minulého návrhu je zvýšenie sumy odškodnenia z 5-tisíc eur na 10-tisíc eur. Napriek tomu, že táto suma je nižšia ako odškodnenie po rozsudkoch Európskeho súdu pre ľudské práva, je takmer podobná ako suma odškodnenia v Českej republike, ktorá prijala zákon o odškodnení v roku 2021. V Česku rozhodujú najmä na základe zdravotnej dokumentácie, ktorá vo veľa prípadoch na Slovensku už ani neexistuje. U nás by sme chceli, aby dokazovanie sa riešilo aj na základe iných okolností či dokumentácií.
Čo sa týka odhadov počtu žien, ktoré budú mať na toto odškodnenie nárok, žiadne konkrétne štatistiky neexistujú. Na základe správy od poradne pre občianske a ľudské práva však predpokladáme, že ich bude niekoľko stoviek. Pre vyriešenie minulej krivdy vás teda všetkých poprosím o podporu návrhu zákona v prvom čítaní. Bol by som taktiež vďačný, keby sa páni poslanci na túto novelu nepozerali cez politické tričká predkladateľov, pretože sterilizácie v rozpore s právom predstavujú hrubý zásah do dôstojnosti človeka a do jeho ľudských a občianskych práv, ktoré by mali platiť pre každého človeka rovnako.
Viacerí predstavitelia súčasnej koalície sa v poslednom čase... že sa jedná o veľmi dôležitú tému a že by sme mali túto situáciu raz a navždy vyriešiť. Preto dúfam, že sa táto novela schváli aj v druhom a treťom čítaní. Sme pripravení sa rozprávať aj o konkrétnych zmenách návrhu, ktoré by pomohli jeho funkčnosti a v konečnom dôsledku k jeho prijatiu.
Veľmi pekne ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 odsek 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, je to tlač 64.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.