Videokanál klubu

Rokujeme o návrhu na odvolanie a voľbu zástupcov navrhnutých vládou Slovenskej republiky do Dozornej rady Sociálnej poisťovne, čo je dobrá príležitosť povedať si niečo o tom, akí by mali byť kandidáti, ktorí sú či už menovaní, alebo volení do dôležitých orgánov, dôležitých verejných inštitúcií, a keďže Sociálna poisťovňa nepochybne je dôležitou verejnou inštitúciou a dozorná rada je dôležitým orgánom.
Aké by mali byť naše očakávania k ľuďom, ktorí zastupujú štát v takýchto verejných inštitúciách? Ja by som mal od nich prinajmenšom tri očakávania. Mali by to byť ľudia, ktorí majú rešpekt k zákonu a právu, mali by to byť ľudia, ktorí majú úctu k pravdu, a mali by to byť ľudia, ktorí majú odvahu stáť si za svojím presvedčením, za svojím názorom, za svojimi postojmi a schopnosť verejne vysvetľovať svoje kroky a svoje rozhodnutia a diskutovať o nich, pokiaľ sa ich na to niekto spýta. Veľmi stručne by som rozobral tieto tri očakávania vo vzťahu k navrhnutým kandidátom, ale a teda aj všeobecnejšie.
Zástupcovia štátu v dôležitých verejných inštitúciách by mali mať rešpekt k zákonu, pretože špeciálne Dozorná rada Sociálnej poisťovne kontroluje aj dodržiavanie zákona alebo zákonov. Čiže malo by to byť niečo iné, ako nám tu pred chvíľou predviedol pán minister financií, keď v reakcii na upozornenie, že sa tu nedodržiava zákon o rokovacom poriadku pri skracovaní legislatívnych konaní, konštatoval, že ľudia na to kašlú, ľuďom je to jedno, my sme na tom dohodnutí, my si to aj tak urobíme. Možno ľudia na to kašlú, ale členom vlády ani poslancom Národnej rady by nemalo byť jedno, či sa dodržiavajú alebo porušujú zákony a rovnako by sme mali mať takéto očakávania aj na zástupcov štátu v Dozornej rade Sociálnej poisťovne a vo všetkých iných verejných inštitúciách.
Druhý bod. Zástupcovia štátu vo verejných funkciách alebo v dôležitých verejných inštitúciách by mali mať úctu k pravde a nemali by si vymýšľať, ako pred chvíľou tu predviedol pán minister Tomáš, keď hovoril o tom, že ja som sa nevyjadroval k tomu, keď sa skracovali legislatívne konania v minulom volebnom období, ja som sa vyjadroval, keď som mal pochybnosti, tak som tie pochybnosti vyslovil a keď som, keď som si myslel, že sú dôvody, tak som na to upozornil a obhajoval som tie rozhodnutia. A nie za všetky skrátené legislatívne konania som v minulosti hlasoval, hoci som bol vládnym poslancom. A úcta k pravde je, je dôležitá pre verejných funkcionárov, je dôležitá aj pre zástupcov štátu v Dozornej rade Sociálnej poisťovne.
A ten tretí bod, ľudia vo verejných funkciách aj zástupcovia štátu vo verejných inštitúciách typu Sociálna poisťovňa by si mali stáť za svojím presvedčením a za svojimi názormi a mali by mať odvahu svoje rozhodnutia, kroky, postupy, vyjadrenia verejne vysvetľovať, odôvodňovať a diskutovať o nich. Nie ako tu pán minister Tomáš, ktorý keď mal možnosť alebo chuť zareagovať na vystúpenia poslancov v rozprave, neurobil to tak, že by vystúpil v rozprave, čo on môže kedykoľvek, s tým, že by tam bola možnosť dvojminútovej faktickej poznámky zo strany poslancov, ktorých on napadol, lebo to nebola vecná reakcia, to bol osobný útok, a miesto toho využil tú pohodlnú možnosť záverečného slova, keď už naňho nie je možná žiadna reakcia. Čiže v Dozornej rade Sociálnej poisťovne by obaja zástupcovia mali spĺňať presne tieto tri kritériá, mali by mať rešpekt k zákonom, mali by mať úctu k pravde a mali by byť schopní stáť si za svojím presvedčením a názorom, vysvetliť ich v diskusii a nevyhýbať sa tej verejnej diskusii. Ja len teda dúfam, že tí navrhnutí kandidáti na rozdiel od pána ministra Tomáša tieto tri očakávania budú schopní naplniť.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Ďakujem pánovi poslancovi Hlinovi za reakciu vo forme faktickej poznámky. Neviem, či je to takto myslené zo strany vlády, že toto by mysleli tými značnými hospodárskymi škodami, ale teda je možné, že vlastne upozorňujú na to, že značné hospodárske škody štátu môžu vzniknúť práve v dôsledku tých opatrení, s ktorými prichádza, prichádza vládna koalícia alebo vláda v skrátenom legislatívnom konaní, pretože tie keď sa zrealizujú, tak budú znamenať väčšie rozhadzovanie verejných zdrojov, k čomu sa chystá vláda v skrátenom legislatívnom konaní. A rovnako to bude znamenať vyššiu záťaž pre daňovníkov, teda ľudia budú musieť zaplatiť na daniach a odvodoch viac, aby vláda mohla viacej rozhadzovať a byť za pekné, za peknú pred svojimi voličmi. A teda zvýšenie daňového a odvodového zaťaženia, samozrejme, sa zo strednodobého a dlhodobého hľadiska môže podpísať na tom, že sa spomalí rast ekonomiky a bude mať štát zo strednodobého a dlhodobého hľadiska aj nižšie príjmy a teda áno, hrozia značné hospodárske škody, nevieme ich síce v tejto chvíli vyčísliť, ale je pravdepodobné, že takéto niečo hrozí, ale obávam sa, že to, čo je napísané v zákone o rokovacom poriadku o tom, že hrozia značné hospodárske škody, nie je myslené práve takto.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, možno, milý pán kolega, že možno to my celý čas zle čítame a oni tie hospodárske škody štátu naozaj vznikajú za predpokladu, že si to ujasníme, lebo to bol taký, myslím, že Ľudovít XIV, ktorý povedal, že štát som ja a teraz my máme, viete, že ak vznikajú škody nejakým ľuďom, ktorí sú za tým a teraz potrebujú rýchlo predať tie byty a potrebujú do toho pichnúť, nech sa to rozhýbe a keď sa to nerozhýbe, vzniknú im škody, a sú to vlastne oni, tak im vznikajú hospodárske škody a keďže štát sú oni, tak z toho logicky teda vyplýva, že je to úplne v poriadku, čo sa týka rokovacieho poriadku. Tak nakoniec touto dedukciou prídeme k tomu, že nič také zlé nerobia, že keď sú štát vlastne oni. Len problém je, že, že tak, tak to nefunguje, my sme stále parlamentná demokracia a Ľudovít XIV bol historická postava a tuná nevznikajú hospodárske škody štátu, ale možno niekomu, nejakej finančnej alebo podnikateľskej skupine, ale kvôli tomu my si tu nemusíme krky a nohy lámať. Ďakujem.

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, opäť tu máme návrh, ktorý sme tu z hľadiska zdôvodnenia už v zásade mali a teda každý, kto si prečítal návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s pomocou so splácaním úverov na bývanie, môže mať pocit déja vu, keď si číta návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o pomoci pri splácaní úveru na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Rozdiel je len teda v tom, že ten predchádzajúci návrh, dva body dozadu, predkladal pán minister financií Kamenický, tento predkladá pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny Tomáš.
Snaha vlády riešiť ceny hypoték je v poriadku z hľadiska toho, ako je, ako je hodnotovo nastavená vláda. My ako ľudia pravicovo zmýšľajúci to môžeme kritizovať a nepochybne to niektorí z nás urobia v prvom a možno aj v druhom čítaní. Teraz sme však pri prerokovaní bodu návrh na skrátené legislatívne konanie, čiže máme sa zaoberať tým, či sú alebo nie sú dané dôvody na skrátené legislatívne konanie.
Tu sa opäť operuje hroziacimi značnými hospodárskymi škodami, ktoré údajne majú hroziť štátu, ale podobne ako v tom predchádzajúcom prípade, nie je tu nijako zdôvodnené alebo nijako presvedčivo zdôvodnené, v čom by tie značné hospodárske škody mali spočívať. Lebo je to taká zložitá konštrukcia, že keď teraz nepomôžeme splácať hypotéky, tak bude, bude potom potrebné tým postihnutým občanom poskytnúť nejakú pomoc, ktorá bude stáť nejaké peniaze a tie peniaze budú tými značnými hospodárskymi škodami, tak tie peniaze preventívne vynaložíme už teraz, už vopred. Vôbec nie je zrejmé z toho návrhu, akým spôsobom by sa mohlo prípadne prejaviť tá hroziaca značná hospodárska škoda, teda, teda v akej výške by to zaťažilo štátny rozpočet, ak by sa niektorí ľudia, ktorí majú hypotéky a nevládali by ich splácať, ocitli v sociálnych, sociálnych problémoch. Žiadne takéto porovnanie tam nie je. Nie je tam nič, čo by nám umožnilo tvrdiť, že hrozia značné hospodárske škody, čiže tento dôvod, ktorý pozná zákon o rokovacom poriadku Národnej rady pre skrátenie legislatívneho konania, nemožno uplatniť vo vzťahu k predkladanému návrhu zákona. A rovnako nemožno z toho návrhu vyrozumieť alebo pochopiť, aké základné právo, alebo aké základné ľudské práva a slobody by mali byť ohrozené a čím by mali byť ohrozené, ak sa povedzme niekto ocitne v situácii, že sa mu zvýšia splátky za hypotéky, nebude si môcť dovoliť, dovoliť niečo iné alebo sa bude musieť, musieť obmedziť, ako to ohrozí právo na bývanie alebo právo na dôstojný život. To je tam konštatované v návrhu, ktorý vám predkladá vláda, ale nie je to nijako zdôvodnené, v čom je to ohrozenie základného ľudského práva mohlo spočívať.
Takže tak ako nie je v návrhu zdôvodnené, aké značné hospodárske škody štátu hrozia, nie je v návrhu zdôvodnené ani to, aké základné ľudské práva a slobody sú ohrozené a akým spôsobom najmä sú ohrozené, a preto ani tento návrh na skrátené legislatívne konanie nespĺňa tie požiadavky, ktoré od takýchto návrhov, s ktorými sa vláda obracia na Národnú radu, vyžaduje zákon o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, a preto ani tento návrh nie je možné podporiť. Ďakujem.

Pán kolega, bez toho, aby som sa vás dotkol, rozmýšľam, že jak to formulovať. Viete, naozaj však každému treba pomôcť. Podľa mňa aj taký Bašternák by zaslúžil, nie? Alebo viete, že je veľa ľudí, ktorí by aj ocenili, že sa štát o nich postará, len je to od rozumnosti a vyspelosti a zodpovednosti tých politikov, že oni vyabstrahujú tú množinu ľudí, že ktorým treba pomáhať. Vy si naozaj myslíte, lebo to nehovoríme o tom, tí, čo si už zobrali hypotéku, vy hovoríte o tom, že zvyšujete daňový bonus tí, ktorí si plánujú zobrať hypotéku. A vy si naozaj myslíte, že my sme v takej kondícii, že sme tu narazili na toľko ropy pod Poľanou, hej, že, že my vlastne tu môžeme úplne mirnix-dirnix akože všetko takto porozdávať. Neviem, neviem, kde beriete to, to presvedčenie. Ja mám hlboké presvedčenie, že toto nedopadne dobre. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, tak sociálna dávka, rozumiete? Že niekomu budeme priplácať na úroky za to, že si zobral hypotéku na byt a ešte to budeme volať aj sociálna dávka. Nuž neviem, kam sa to rútime, ale však zistíme, ja teda procesne, aby som spravil zadosť tak ťažko skúšanému rokovaciemu poriadku, tak len procesne k tomu poviem, k celému tomuto návrhu. A ešte ak dovolíte, vystúpim potom k tomu zákonu skrátenom o vodách, lebo tam je to ešte plastickejšie, že kto sme a čo sme, to vystihuje ešte lepšie.
Už to tu bolo spomenuté, tie notoricky známe dôvody, prečo je možné vôbec robiť to skrátené a teda jeden z nich je, keď hrozia vážne hospodárske škody, ale neviem teda, že kto to teda ako dočítal špeciálne z vládnej koalície, ale štátu, hej, štátu keď hrozia, to je tam úplne explicitne napísané. A ja mám pocit, že my teraz riešime, že teda vznikajú nejaké hospodárske škody, ale ani nie tak tým, ktorí si zobrali úver a chceli bývať, však v dobrom, hej, ale tu hrozia a tu mám obavu, že teda že kvôli tomu aj tu teraz to takto tlačíme, že vznikajú hospodárske škody developerom a tuná socialisti naši karpatskí potrebujú chlapcom pomôcť, hej, lebo realitný trh zamrzol. Realitný trh stojí, treba doňho trošku ho povzbudiť hej, povzbudiť. A to je vlastne to jedno z tých ustanovení, kde vlastne sa povzbudzuje tie nové hypotéky, kde sa navyšuje rádovo, hej, ten daňový bonus. Viete, ak bol doteraz ten daňový bonus, mali tam nejaké limitácie, ale bol nejakých približne, a ja som ani nevedel, že bol, ale dobre, tak je, 35, teraz to bude 100, to je dosť, hej. Áno, čiže to bude pre všetkých tých realitných agentov a ľudí, ktorí zastupujú developerov pri predaji nejakých veľkých bytových celkov, bude celkom povzbudivé do konania, podpíš, podpíš, však štát ti dá 100 euro mesačne, hej?
Že ak teda my tuná znásilňujeme tie procesy, znásilňujeme rokovací poriadok, zaštiťujeme sa tu Chartou OSN a neviem, čím všetkým, že iba vtedy a len vtedy a keď, tak vlastne nie, my tu vlastne pomáhame komu, Výbohovi alebo kto má, pán Žiga má nejaké projekty? Asi majú, no však viete, stojí to, mrzne to, hej, tak ideme to skúsiť naštartovať. Ale ja si myslím, že by sme mali trošku zmeniť tú polohu, prečo tu my vlastne sme, hej.
Viete mne chýbalo, chýbalo od politikov, že by kričali, nedávajte peniaze do BMG. Povedal to niektorý? Nepovedal. Ešte oni povzbudzovali. Mne chýbalo, keby nejakí politici povedali, neberte si peniaze od Pohotovosti, od úžerníkov. Povedal? Nepovedal. Mne chýbalo od politikov, keby niektorý povedal, berte teraz, keď je úrok pod 1 %, lebo je to anomália, berte, podpisujte, fixujte na ako dlho sa dá, lebo to dlho, dlho nebude. Povedal to niekto? Nepovedal. A teraz čo ideme robiť? Teraz ideme povzbudzovať realitný trh, hypotečný trh, ktorý zamrzol, lebo sa čaká na nízke ceny a ja to poviem, lebo keď to vy nepoviete, ja to poviem. Ľudia nekupujte, čakajte, počkajte, to musí ísť dole. Je to taká pekingská bublina. Ja vám poviem, čo je fenomén Pekingu.
V Pekingu je, bol vytvorený fenomén toho, že tam ste ráno kúpili byt a večer bol drahší. Viete, z čoho to vychádzalo? Vychádzalo to z toho, že každý v Číne, bohatší Číňan v nejakom regióne chcel mať byt v Pekingu, lebo to bola statusová vec. Každý bohatší Číňan v celej diaspóre vo svete chcel mať byt v Pekingu, lebo to bola statusová vec. To znamená, sa vytvoril umelý dopyt, obrovský dopyt po niečom, bola to jedna obrovská bublina. Toto je niečo obdobné, dajme tomu aj v Bratislave sa vytvára, vytvára tzv. bratislavská bublina, kde každý aj z regiónu, však kúpim pre istotu deťom, hej. Proste ale čo sa stalo, celé sa to nafúklo. Nemá to tú reálnu hodnotu, nemá. To nepostavili ani z takých materiálov, aby to mohlo mať takú hodnotu. Teraz to celé zamrzlo, stojí to, čaká sa na nižšiu cenu. A to je dobré. Počkajte, počkajte. Ale čo robí naša socialistická karpatská vláda? Povzbudzuje trh, rozhýbava hypotečný trh, dáva argumenty ľuďom, nejakým realitným maklérom teraz budú chudáka tam teraz trápiť, mladého, že zoberte si, zoberte, však Fico teraz dáva po 100 euro mesačne. A viete, ak vám chýba milisekunda k tomu rozhodnutiu, tak možno to vám pomôže.
Tak ja neviem teda, že či je naozaj, pán minister Tomáš, vy máte v rezorte, vy sa máte starať, viete, koľko je biednych ľudí na, na Slovensku? Viete, koľko je ľudí s problémami? Ja neviem, jak to ideme z čoho zvládnuť, kto to vyrobí tie peniaze a vy tu idete pomáhať ľuďom, ktorí vlastne ešte si ani nezobrali hypotéku, idú si zobrať hypotéku a ideme im pomáhať. Nebláznime už, preboha večného. Kto to vyrobí? Vy ste koľko vyrobili? Koľko ste vy, socialisti, vyrobili, keď takto bezprizorne rozdávate? Koľko ste vyrobili, keď máte tú silu, že môžete toľko rozdávať? Pán Tomáš, vy sa starajte, vy máte enormné množstvo, je, je strašne veľa. Až by to možno stálo za úvahu, že prečo až toľko ľudí, ktorí sú v núdzi. Ktorých budeme, ako my musíme pre nich vytvoriť sociálnu sieť. My ideme vytvárať teraz sociálnu záchrannú sieť pre ľudí, ktorí si berú hypotéku? A ešte to dávame do skráteného legislatívneho konania? Naozaj v tomto nebláznime. A ešte to dokonca nazveme sociálna dávka, hej? Takže Slovensko sa dopracovalo svojim vývojom špeciálnym v tejto karpatskej kotline do stavu, kde my niekomu, kto robí slobodné rozhodnutie, že zvyšuje svoj štandard, kupuje si nehnuteľnosť do svojho vlastníctva a my tu vytvárame očakávania od štátu, že mu tu bude dotovať tie úroky. A ešte to nazveme, aby teda sa ten mentálny nárok na to, tá väzba na ten nárok, vytváral aj do budúcna, ako sociálna dávka. Čiže my už vlastne budeme vytvárať, už prídavky budú, už bude neviem čo, už bude aj sociálnou dávkou bude bonifikácia úrokov na úvery. Roztočili ste takú špirálu, ktorá sa nedá, nedá zastaviť, tá už musí len nabúrať a tie škody budú obrovské.
Samozrejme, ja sa absolútne nestotožňujem s tým, aby sme to, toto robili, to vystúpim možno, ešte uvidím k meritu toho zákona a procesne detto. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, pri čítaní návrhu na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií, som mal také déja vu, lebo veľkú časť toho odôvodnenia som už čítal pri o dva body dozadu prerokovávanom návrhu na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o dani na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín. Tá argumentácia je veľmi podobná, rovnako ako v tom predchádzajúcom prípade nesedí, nie je presvedčivá a neodôvodňuje skrátené legislatívne konanie. A podobne ako v tom návrhu o dorovnávacej dani, tak ani tu nie je zámerom konsolidovať verejné financie tak, že by sa šetrilo, ale tak, že sa bude ťahať viac peňazí od ľudí, aby mohla vláda viac rozhadzovať, aby mohla schváliť 13. dôchodky, kompenzovať to a ono, zriadiť si nové ministerstvo a podobne. Ale opäť tu máme argumentáciu mimoriadnymi výdavkami v súvislosti s pandémiou, v súvislosti s mimoriadnou situáciou na Ukrajine, v súvislosti s energetickou krízou a vysokou infláciou. Opäť tu máme, zdôrazňujem, že na konci roka 2023, tvrdenie, že tieto mimoriadne okolnosti nielenže nebolo možné vopred predvídať, povedzme, že nebolo, a pripraviť sa na ne, čo už ale na konci roka 2023 nesedí. Opäť je tu argument tým, že bez fiškálne zodpovednej reakcie vlády by sa dlh už do konca roka 2026 blížil k 70 % hrubého domáceho produktu, tak opäť sa tu skrátené legislatívne konanie odôvodňuje niečím, čo má nastať o tri roky.
Čiže nie je dôležitý proces, nie je dôležité dodržanie legislatívnych pravidiel, je dôležité, aby to bolo čím skôr a vzhľadom na množstvo zmien, ktoré sú obsiahnuté v tomto rozsiahlom návrhu zákona na rozdiel od toho predchádzajúceho, tak, tak o to viac by si zaslúžil tento návrh zákona riadny legislatívny proces, pripomienkové konanie, možnosť vyjadriť sa dotknutých subjektov a riadny legislatívny proces aj na pôde Národnej rady Slovenskej republiky s troma čítaniami, ktoré nebudú zhustené do niekoľkých dní, ale budú dokonca do niekoľkých hodín, tak ako je tvrdené, že je nevyhnutné okamžite nastaviť potrebné opatrenia.
Opakujem, bolo by to potrebné v situácii, keby sme tu reagovali na nejaké mimoriadne okolnosti, ktoré sa teraz objavili, ktoré dramaticky znížia príjmy alebo zvýšia výdavky verejnej správy, ale tak to nie je. Argumentuje sa tu okolnosťami, ktoré tu pôsobia už roky alebo prinajmenšom dlhé mesiace, a skutočný dôvod je opäť priznaný v tom materiáli, ktorý vláda doručila a ktorý sa ako vajce vajcu podobá tomu predchádzajúcemu alebo predpredchádzajúcemu bodu, kde sa hovorí napríklad, že nižšia zadlženosť krajiny poskytne vláde Slovenskej republiky väčšiu mieru flexibility pri uplatňovaní fiškálnej politiky. Čiže áno, ide o flexibilitu, flexibilitu v rozhadzovaní verejných zdrojov alebo, citujem, uvoľnené finančné zdroje bude možné využiť na ďalšie dôležité oblasti, akými sú napríklad sociálne programy, infraštruktúra alebo investície do vzdelávania.
Takže vláda sa ani netají tým, že tu nehrozia značné hospodárske škody, aleže potrebuje vytiahnuť od ľudí viac peňazí, aby mohla viac rozhadzovať, čo, opakujem, nie je v zmysle zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky dôvod na skrátené legislatívne konanie.
To, čo je tam iné, je, že tu sa neargumentuje potrebou implementovať smernicu Rady Európy, Rady 2022/2353 z 15. decembra 2022 o zabezpečení globálnej minimálnej úrovne zdanenia medzinárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín v Únii, a teda pri tom predchádzajúcom návrhu zákona nám pán minister aj v záverečnom slove, ktorým nám, ktorým nás poctil, potom nás už ním nepoctil, tvrdil, že naliehavosť prijatia návrhu zákona vyplýva nielen z potreby konsolidácie verejných financií, stabilizácie dlhu, ale aj z nutnosti prijať legislatívny rámec v súvislosti so spomínanou európskou smernicou najneskôr do 31. 12. 2023. Tuto nás žiadna európska smernica nenúti, aby sme niečo schválili s účinnosťou od 1. januára. Dokonca viaceré z tých opatrení, jako v predchádzajúcej, v predchádzajúcom vystúpení v rozprave upozornil pán poslanec Jakab, nemajú nadobudnúť účinnosť hneď, resp. od začiatku nového roku, ale neskôr, až po, až po niekoľkých mesiacoch. Napriek tomu sa tento návrh prerokúva v skrátenom legislatívnom konaní a tak ako pri predchádzajúcich návrhoch na skrátené legislatívne konanie, ku ktorým som vystúpil, ani v tomto prípade neexistujú zákonom o rokovacom poriadku definované dôvody na skrátenie legislatívneho konania, a preto by sme tento návrh vlády nemali schváliť.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia, no videli sme úvodné slovo pána ministra. Možno ste si stihli všimnúť, necelá minúta. Tá minúta má hodnotu 1,5 miliardy eur pre budúci rok, asi jeden, 1,55 miliardy eur pre ´25 a asi 1,65 miliardy eur pre ´26, pre rok 2026. Takto, v úvodzovkách, jednoduché to je, takto sa fakt rozbieha ten daňový valec, ktorý, a už sme pri tom, skutočne pri tom veľkom balíku, aký sme tu nikdy za tridsať rokov nemali. A teda keby aspoň že ozaj, že v štandardnom legislatívnom konaní, že sa môžu všetci dotknutí vyjadriť, pretože teraz sú to, koho si spomeniete, toho sa to týka, ale nie, zasa skrátené legislatívne konanie, z večera do rána, najlepšie ešte aj výbor sa dá z hodiny na hodinu, aby predsa len sa, preboha, nemohlo stať alebo, lebo nejaký zástupca sektora si mohol nájsť čas, pripravil vystúpenie a prišiel teda povedať, že teda takto asi nie, hej? To fakt je veľký, veľký problém. Nechávame, keď už by sme čokoľvek pominuli, tak je to absolútna arogancia voči tým, ktorí tie dane majú platiť, pretože im ich fakt ide vláda vyrábať z večera do rána. No takéto niečo by v žiadnom prípade nemalo ísť v skrátenom legislatívnom konaní. Zasa myslím si, že vystúpi, áno, vystúpi kolega Ondro Dostál, ktorý po tej právnej stránke to povie, ale to je štyridsať strán textu, proste kopa bodov, kopa zmien a kopa vecí, ktoré jednoducho takto, takto by nemali, nemali vznikať.
No ale o čo sa tu hrá. Hrá sa tu o to, že vláda ide zdaniť všetko, čo sa hýbe, všetko čo sa hýbe, celé sektory, veľké firmy, malé firmy, živnostníkov, samostatne zárobkovo činné osoby, samozrejme, aj fyzické osoby. Všetkých, ktorí vytvárajú hodnoty, všetkých idú o niečo obrať. Zároveň ale, samozrejme, tie dane sa prenášajú, firmy si ich, pokiaľ to prežijú, dajú do svojich nákladov, pokiaľ predajú, tak to proste zaplatí konečný spotrebiteľ, teda občan, to, to je jedna vec. Čiže na rovinu treba povedať, že týmto skráteným legislatívnym konaním a samotným zákonom, ktorý je za ním, sa ide ublížiť občanom. Fakt sa ide, vláda si vyzberať z vreciek ľudí, aj myslím si, že voličov SMER-u, aj HLAS-u, aj SNS-ky, 1,5 mld. pre budúci rok a ďalšie peniaze v ďalšom roku.
Vyššie dane spomaľujú ekonomickú aktivitu, brzdia ekonomický rast, znižujú konkurencieschopnosť ekonomiky. Toto všetko sa udeje a myslím si, že to, ľudia to fakt teraz cítia. Mladí ľudia hľadajú cestu ako odísť z tejto krajiny, ako ísť študovať, pracovať niekde inde, ako neplatiť státe vyššie dane. Pretože keď aj človek počúva to, tú prezentáciu, tu jak keby doteraz žiadne dane neboli, tak teraz teda sa nejakú budú platiť. Nie, treba jasne povedať, že ľudia, firmy, všetci, doteraz platili veľké, veľké dane.
Vláda v tomto návrhu zasahuje napríklad zásadne do II. piliera, ide z 5,5 % na 4 % znížiť odvody, ktoré doňho idú, z večera do rána v skrátenom legislatívnom konaní, skutočne je to v stave, kedy nemá, nemá žiadny čas, žiadny priestor prebehnúť žiadna diskusia. Samozrejme takého niečo robí veľké škody aj v tom, čo zostane z toho II. piliera. Pretože jednoducho ľudia, znižuje sa ich viera v tento pilier a hlavne keď počúvame Roberta Fica, ako čo bude nasledovať, čo bude nasledovať po tomto, po tomto znížení.
Ďalej by som si možno zasa dovolil spomenúť, keďže sme v skrátenom, len veľmi rýchlo a práve preto, aby si možno pán minister vytvoril priestor na premyslenie si veci, ktoré sú tu. Idú rušiť zákon, ktorý bol teda prijatý na sklonku minulého volebného obdobia, ktorý priniesol zníženie zdanenia či už, či už teda rôznych investícií, ale teda hlavne kryptomien. A tu zasa keď sa pozrieme do toho samotného zdôvodnenia skráteného legislatívneho konania, no tuto to vôbec nedáva zmysel, pretože ak sa pozrieme na to, aký bol výber daní z kryptomien pri tej sadzbe že 25 % daň z príjmu a 14-percentný zdravotný odvod, ktorý inak sa zvýši na 15, takže sa to zdanenie vlastne ešte aj takto zvýši, tak proste ten výber bol nula. Kolegovia z koalície, jednoducho finančná správa za takýchto podmienok nevyberala žiadne, žiadne financie. No a teraz vlastne týmto návrhom zákona sa to ide zrušiť. A toto vám neprinesie nič, keďže to, aktuálny stav neprinášal žiadne peniaze do štátnej pokladnice, ak aktuálny stav zostane, neprinesie nič.
Takže fakt že, pán minister, možno za zváženie, veď to tak nechajte. Máte priestor to zrušiť o rok, o dva. Dajte tomu šancu. Možno by to bolo to, to zrniečko toho pravicového pohľadu na svet, že nie vyššie dane prinášajú viac do štátneho rozpočtu, ale práve opačne, nižšie dane, podpora ekonomickej aktivity, podpora toho, aby ten človek si povedal, dobre, ja to tu zdaním, ja už to teraz budem mať všetko v pohode a ja si to pekné auto kúpim, lebo som si voči štátu svoje povinnosti zaplatil. Toto si povie bežný investor do kryptomien, ktorý teda takto by uvažoval pri rozumnom zdanení. Ale nie, keď ho budete zdaňovať sadzbou 35 % plus, hej, to, čiže pán minister, skúste sa na toto pozrieť, vyraďte to odtiaľ, možno zistíte, že fakt nižšie dane prinesú viac peňazí, že to vám prinesie reálne tie zdroje, ktoré hľadáte.
Čo sa týka takisto tabak, alkohol a teda tieto spotrebné dane. Zasa skrátené legislatívne konanie. Tie termíny, ktoré sú tam, nielen toto samotné schvaľovanie, ale aj vôbec tie termíny v tom zákone nastavené tak, že jednoducho keď sa spýtate sektora, neviem, či komunikujete, skôr mám pocit, že, že nie v tej rýchlosti, že nestíhate. To je nestihnuteľné, normálne že nestihnuteľné a zasa ich staviate do situácie buď nedodržiavať zákon, čo, samozrejme, nemôžu, alebo potom do výpadkov produkcie alebo, alebo do ďalších problémov. Takto sa to jednoducho nedá robiť.
A spomeniem ešte jednu vec, že vyberte si priestor, časový, pozrite sa, čo spravila Česká republika, ako, ja neviem, nedávno, na tri roky zvýšili sadzby asi o 33-35 % spotrebnej dane z tabaku. A ten výsledok je, že v tom prvom roku a v tom treťom roku boli príjmy do štátneho rozpočtu rovnaké. Nula, nula navyše.
Dobre, myslím si, že viacej v samotnom skrátenom, každopádne za stranu SaS v žiadnom prípade nevieme podporiť toto skrátené legislatívne konanie. Pán minister, skúste to premyslieť, príďte v riadnom a s rozumnými vecami. Ďakujem pekne.

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia. Pán minister reagoval aj na mňa v záverečnom slove, na ktoré som už nemal možnosť reagovať a teda týka sa to skrátených, skrátených konaní. Neviem o tom, že by som sa ja ospravedlňoval za nejaké skrátené konania. Ja som tu minule napríklad hovoril o tom, že nie vždy je to jasné, či sú alebo nie sú dané dôvody na skrátené konanie. Sú aj také situácie, keď je úplne jasné, že sú, alebo sú situácie, keď je úplne jasné, že nie sú, ale sú situácie, keď môžete ten pohár vidieť poloplný alebo poloprázdny a, samozrejme, že častokrát aj podľa toho, či ste vládny poslanec a obhajujete návrh vlády alebo ho kritizujete z opozičných lavíc, tak máte tendenciu vidieť ten pohár buď poloplný alebo poloprázdny. A áno, aj v minulom volebnom období sa dialo, že boli skrátené legislatívne konania, na ktoré nebol dôvod, čo, samozrejme, že nie je dôvod na tom, aby boli, aby boli v tomto období a ja som aj v minulosti, aj keď som bol vládny poslanec, tak som niekedy kritizoval niektoré návrhy na skrátené konania alebo som za ne nehlasoval, alebo som naopak, keď som bol presvedčený, že sú dôvody na skrátené konanie a pán poslanec Susko alebo niektorý iný opozičný poslanec vtedy argumentovali, že nie sú dôvody, tak som sa snažil v rozprave argumentovať v prospech toho, že tie dôvody sú. Zatiaľ som si veľmi nevšimol, že by to robil teraz niektorý z koaličných poslancov, hoci tých príležitostí už mali a ešte aj budú mať pomerne veľa.
K samotnému návrhu na skrátenie, skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s pomocou so splácaním úverov na bývanie, tak z toho odôvodnenia v zásade nie je jasné, že o čo sa opiera. Spomínajú sa tam síce, taká povinná jazda, značné hospodárske škody, ale zároveň ide o návrh zákona, ktorý bude mať negatívne dopady na štátny rozpočet a negatívne dopady na rozpočet verejnej správy. Čiže ak hrozia zasa vážne hospodárske škody a zároveň, a zároveň je to dôvod na to, aby sa nejaký návrh zákona prerokoval v skrátenom legislatívnom konaní, tak by sa dalo očakávať, že tie dopady na verejné financie budú pozitívne, ale dopady tohto návrhu zákona na verejné financie budú negatívne, tak tam tá logika celkom asi nefunguje.
Z argumentácie, ktorá je obsiahnutá v návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie, uvádza sa tam, že zákon sa navrhuje prerokovať v skrátenom konaní nakoľko bez rýchleho zavedenia navrhovaných opatrení by sa znižovali reálne peňažné zdroje obyvateľstva a vznikli by značne nepriaznivé dopady na schopnosť osôb, ktoré sa nie z vlastnej viny dostali do nepriaznivej finančnej situácii, je si zabezpečiť dôstojný život. Návrhom sa tiež posilňuje základné právo na primerané bývanie podľa čl. 31 Európskej sociálnej charty pre osoby v nepriaznivej finančnej situácii a z dôvodu zabezpečenia účinného výkonu tohto práva, ako aj v záujme podpory schopnosti týchto osôb splácať úver na bývanie riadne a načas pri zachovaní dôstojného života je prijatie návrhu zákona nevyhnutné. No z tohto odôvodnenia jednak nie je zrejmé, prečo by to malo byť nevyhnutné, ale, ale to sa bude posudzovať v prvom čítaní, či taký zákon potrebujeme a či je nevyhnutný dokonca. Ale v skrátenom konaní by sme mali posúdiť, či toto sú dôvody pre skracovanie konania a tie dôvody nekorešpondujú s tým, čo je uvedené v zákone o rokovacom poriadku ako dôvody pre skrátenie legislatívneho konania. Ja som mal dojem, keď som to čítal, že sa bude argumentovať ohrozením nejakých základných práv, nejakých sociálnych práv, ale nie. Argumentuje sa tým, že je to potrebné urobiť z dôvodu: „Eliminovania nákladov štátu, ktoré by mohli vzniknúť v prípade nutnosti hmotného a sociálneho zabezpečenia ohrozených osôb, čím by štátu mohli hroziť značné hospodárske škody." Čiže značné hospodárske škody v tomto prípade spočívajú podľa návrhu vlády v tom, že ak by mal niekto problém splácať hypotéky, mohol by sa dostať do zlej sociálnej situácie a niektorí z tých, ktorí by sa dostali do zlej sociálnej situácie, potom by mu to bolo potrebné nejako kompenzovať v rámci sociálneho zabezpečenia, tak aby sme tomuto predišli, tak budeme to kompenzovať vopred a univerzálne, plošne, a teda vynaložíme tie finančné prostriedky, ktoré znížia príjmy štátneho rozpočtu, aby sme predišli tomu, že sa, že sa prípadne nejaké, nevieme aké, nevieme to vyčísliť, nevieme to porovnať, nejaké, nejaké škody v podobe zvýšených nákladov, zvýšených nákladov objavia. Mne sa zdá táto argumentácia veľmi nekonzistentná a nepresvedčivá.
A samozrejme, že je iná vec, ak sa už bavíme o samotnom návrhu zákona, ak sa budeme baviť o samotnom návrhu zákona v prvom čítaní, tam je samozrejme vecou, vecou rozhodnutia parlamentnej väčšiny. Ak sa parlamentná väčšina rozhodne pre takýto spôsob kompenzácie, my s tým ako opoziční poslanci môžeme nesúhlasiť, ale, samozrejme, nemôžeme zabrániť vládnej koalícii a jej poslancom, aby takýto návrh zákona schválili, ak to zodpovedá ich presvedčeniu a ak sú presvedčení o tom, že je to tak dobre, správne, dobré aj pre verejné financie. Ale teraz sme v rokovaní alebo v rozprave o skrátenom legislatívnom konaní a pre skrátené legislatívne konanie musia byť splnené nejaké podmienky. Tou podmienkou by podľa argumentácie mali byť hroziace značné hospodárske škody, ale v čom by tie škody mali spočívať nie je z toho návrhu zrejmé, pretože ak by bolo potrebné vynaložiť nejaké prostriedky zo štátneho rozpočtu v budúcnosti, čo sa teda nedá vylúčiť, aj keď, aj keď to nie je zrejmé z toho, ako sa, ako sa vyvíja situácia v oblasti hypoték, tak to ideme tieto hospodárske škody eliminovať tým, že už teraz znížime príjmy štátneho rozpočtu. Rozhodne to nie je dôvod na skrátené legislatívne konanie.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi teda pár slov ku ďalšiemu skrátenému legislatívnemu konaniu. Áno, tentokrát sme na tej opačnej strane, vláda sa rozhodla splniť svoj, poviem to jasne, populistický predvolebný sľub a teda prichádza s návrhom pomoci pri hypotékach. No a, samozrejme, teda prichádza v skrátenom legislatívnom konaní. Myslím si, že tie samotné, samotné odôvodnenia sú, sú rovnako, rovnako, myslím, neadekvátne a toto sa, tento návrh zákona nespĺňa, nespĺňa ten dôvod, aby mohol byť v skrátenom legislatívnom konaní prejednávaný, ale dobre. Ja sa skôr zameriam vlastne trošku aspoň povedať, že čo všetko je tam zle, čo všetko nie je dobre upravené, čo všetko prinesie viac škody ako úžitku a budem trošku apelovať na pána ministra, že teda či by to vlastne nenechal, už teda keď to chcú urobiť, na riadne legislatívne konanie, aby mal časový priestor, upraviť, upraviť to a dostať to možno do aspoň nejakého lepšieho, zmysluplnejšieho stavu.
Kde sa treba, na čo sa treba úplne najprv pozrieť, je správa o finančnej stabilite, ktorú vydáva Národná banka Slovenska, kde jednoducho jasne hovoria, že situácia so splácaním hypoték je stabilná a stabilizovaná, že ľudia zvládajú platiť svoje splátky aj tie pôvodné, aj tí, ktorí teda už majú nové vyššie splátky, a že tá situácia je historicky najlepšia. Proste je najmenšia miera nesplácaných hypotekárnych úverov okolo 1 %. No aj z tohto, keď sa pozrieme na to skrátené legislatívne konanie, tak vlastne si myslím, že jediný dôvod, ktorý tam zostáva, je skutočne to plnenie predvolebného, predvolebného sľubu. No asi najlepšie riešenie by bolo, pretože ešte treba povedať, že asi 1 % úverov je takých, ktoré majú ten nárast zásadný a kde sa dá baviť o tom, že by dávalo zmysel pomôcť, myslím si, že to by bol najlepší spôsob, keby si fakt pán minister dokázal sadnúť s bankami a byť určitým mediátorom a nájsť cestu, ako tie banky vlastne zabezpečia sanovanie tých problémových úverov na svoje náklady a nie na náklady verejných financií, pretože, a ja to poviem znovu, ja som presvedčený, že skôr hrozia hospodárske škody štátu práve tým, že budú neefektívne minuté verejné zdroje.
Ale teda tých pár faktov, prečo by bolo dobré, aby sa vláda na ten návrh pozrela a nešla cestou skráteného legislatívneho konania. No pre tento rok ide cestou daňového bonusu, pre budúci rok ide cestou, cestou, nazvime to, že sociálnej dávky. Jedna vec je tu, že ten daňový bonus zasa len berie financie obciam, samosprávam, ktoré i tak už sú ťažko skúšané. To, že ten dôvod nie je, to som už spomínal. Skutočne, že ak by vláda sa pozrela na tú správu o finančnej stabilite, tak, tak z toho nevyplýva nutnosť a vôbec nie aktuálna nutnosť. Ak by si fakt prečítali tú správu, áno, samozrejme, sú tam určité riziká, aj ich Národná banka pomenúva, ak by sme išli do nejakej výraznej recesie, ak by s tou recesiou bolo spojené nejaké výrazné prepúšťanie, poťažne znižovanie platov, tak, samozrejme, tie riziká tam existujú, ale dnes nie sú, proste dnes nie je dôvod na to, aby sme tu z večera do rána prijali zasa ďalší zákon.
No to, že tento samotný návrh zákona je formou morálneho hazardu, jednoducho chudobnejší ľudia aj tí, ktorí sa k tej hypotéke nedostali, žijú v podnájmoch, žijú v ubytovniach alebo si tú hypotéku už sami splatili bez akejkoľvek pomoci, sa vo finále, všetci sa budú skladať v podstate bohatším ľuďom na podporu, podporu ich hypotéky. Aj toto je dôvod, prečo to nerobiť.
No a teraz to, ako je to prijaté, či už teda forma daňového bonusu, následne forma daňovej dávky, ktorú treba v ďalšom zákone vyrobiť, jednoducho toto riešenie je extrémne byrokratické. Prináša byrokraciu, ktorá bude stáť štát ďalšie náklady z verejných zdrojov. Samozrejme, prinesie aj teda prácu či už pre banku, pre občana, ale teda budú musieť, budú musieť to zúradovávať hlavne, hlavne úradníci. No a ako ešte zo všetkého najviac by som to ešte prirovnal ku ministerstvu krúžkov, to tí, čo sme tu sedeli aj v minulom volebnom období, si to pamätáme, to takisto vtedy prišlo OĽANO s návrhom, ktorý trebalo ho spraviť hneď z večera do rána, mal milión chýb, proste vo finále nevykonateľný, no tuto to je, to je celé proste. Zoberme si, že pre tento rok to bude riešené formou daňového bonusu. Čiže finančná správa musí teda upraviť svoje tlačivá, musí, samozrejme, upraviť svoj systém informačný, a to, samozrejme, stojí peniaze. A toto celé bude robiť len kvôli tomuto roku, kvôli tomuto roku, pretože budúci rok sa to už bude vyplácať každý mesiac ako sociálna dávka. Jasné, rozumiem, vláda sa chce pripomenúť tým ľuďom každý mesiac, že im tie peniažky pošle, cinkne to ako špeciálna platba, ale ešte raz. Finančná správa kvôli jednorazovému zúčtovaniu rieši niečo, následne treba celú tú sociálnu dávku vymyslieť, pripraviť systémy, zamestnať ľudí. Vláda hovorí o tom, že to bude stáť päť miliónov ročne, preto hovorím o ministerstve krúžkov, lebo tam to boli stovky ľudí, tuto to vychádza tak, podľa toho, aké budú mať platy, tak 250-300 ľudí bude úradovať túto agendu. Možno 300, áno, budú mať asi trošku nižšiu ako priemernú mzdu. No každopádne 300 ľudí plus, samozrejme, majú tam zabezpečené materiálne zabezpečenie asi 1,7 milióna. Ďalšie financie budú potrebné na, na úpravu zasa informačných systémov. Jednoducho vychádza to, že asi každé deviate euro tej pomoci proste skončí v tom byrokratickom systéme.
Aj preto už teraz pri skrátenom legislatívnom konaní hovorím, že aspoň poďte štandardným, aspoň to upravte, skúste sa nad tým zamyslieť, spravte z toho systém, ktorý vie reálne fungovať. Niektorí vo finále budete potom štyrikrát tak či tak opravovať.
No, samozrejme, nepozerajme len na štát, pozerajme aj na to, že náklady vzniknú samozrejme aj, aj tým bankám. Zákon ich bude zaväzovať, proste musia dávať tie potvrdenia, tlačivá, takisto budú musieť svoje informačné systémy meniť. Tam to poviem, to už aby som neodbáčal, to poviem už potom priamo v prvom čítaní, ale jednoducho aj tam sú ešte ďalšie náklady, ktoré vo finále zasa zaplatia ľudia.
No a asi najzásadnejším problémom, prečo fakt sa treba zamyslieť už nad samotným skráteným legislatívnym konaním, je devastujúci vplyv tohto zákona na konkurenčné prostredie medzi bankami. Asi to, takto. Aktuálna pomoc, tak ako je predstavená, je naviazaná len na existujúcu hypotekárnu zmluvu. Teda všetci, ktorí si preniesli alebo chcú preniesť svoju hypotéku do inej banky, tak sú z tejto pomoci vyradení. No a vieme, čo to vlastne, čo to vlastne znamená, že pre človeka teda, keďže tú podporu štátu dostane len v existujúcej banke, no tak mu bude výhodnejšie zostať u tej existujúcej banky, no tá banka si normálne trhovo, samozrejme, v pohode vypýta vyšší úrok, keďže štát teda človeku preplatí časť splátky. No ale všetci vnímame, že ten trh s hypotékami na Slovensku bol veľmi, veľmi konkurenčný. Je tu 25 bánk, mali sme dlhodobo prvé alebo druhé najnižšie úroky v celej eurozóne. Aj dnes, jasné, že tie čísla išli vyššie, ale aj dnes sme, myslím, piata najlacnejšia krajina, ktorá, ktorá teda ako sú, čo sa týka výšok úrokov pri hypotékach. A ak takto sa zastaví to, čo tú konkurenciu vytváralo, ten boj banky o existujúceho klienta, o presúvanie hypoték medzi bankami, tak jednoducho toto zvýši úrokové sadzby a toto vo finále ďaleko viacej poškodí občanov tejto krajiny než tá pomoc, ktorí ju dostanú. Veď, samozrejme, tá pomoc nie je pre každého, sú tam parametre, kto ju dostane a do akej výšky je, ale toto sa potom bude týkať aj všetkých ostatných. Aj tých, ktorí majú dve nehnuteľnosti, lebo však pomoc môžte dostať úplne správne to, to, to jasné, iba na jednu, ale už tú druhú budete mať drahšiu, lebo, lebo tento zákon takto narýchlo z večera do rána prijatý proste zruší alebo teda výrazne obmedzí konkurenciu medzi, medzi bankami.
Viac asi už teda v samotnej rozprave, ale skutočne, pán minister, my ako strana SaS nevieme, nevieme toto skrátené legislatívne konanie podporiť minimálne z týchto dôvodov. Mám ešte kopu ďalších, ale fakt sa skúste zamyslieť, vytvorte si čas na ministerstve, dajte priestor vašim kolegom, ako máte toho fakt veľmi veľa, o tom nie je pochýb proste, máte lex konsolidácia, pripravujete rozpočet, šijete všetko horúcou ihlou, tu je ešte teda aj to spojenie so sociálnymi vecami, dajte si na to čas, ako skutočne v tomto prípade vymieňate kvalitu zákona za, za ten, to rýchle prijatie. Bolo by to, bolo by to opačne lepšie, ďaleko lepšie.
Ďakujem za pozornosť.