Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, ja by som na rozdiel od pána poslanca Pročka chcel oceniť teda, že tu pán minister sedí a v prevažnej miere počúva to, čo sa deje vo vystúpeniach. A nič to nemení na tom, že, že čo si myslím o návrhu zákona, ktorý predkladá, čo si myslím o jeho obsahu a o tom, že sa prerokúva v skrátenom legislatívnom konaní a nemyslím si teda o tom nič dobré. Ale dôležitá je aj tá forma teda, či tu minister nechá pri takom dôležitom zákone za seba sedieť nejakého svojho kolegu z vlády, ktorý to dostal pridelené, aby tu sedel a nevie, nevie na nič reagovať, ani, ani, ani nepočúva, aj keď sa tvári, že počúva, takže ja teda verím, že pán minister financií bude reagovať, ako sľúbil, aj na veci, ktoré zaznejú v rozprave. A áno, aj tá forma je dôležitá a a ak teda pán minister zareaguje, tak verím, že bude príležitosť aj na nejakú diskusiu a nebude to celkom tak jednostranné, ako zväčša tá rozprava dnes prebieha, že opozícia diskutuje sama medzi sebou a iba kde tu nejaký zablúdený koaličný poslanec, keď sa ho to priamo dotkne, tá téma, samozrejme, tak zareaguje. Veľmi často a teda tu zareagujem aj na, aj na to, v akom duchu bol prednesený ten samotný návrh zákona, ktorý má údajne zlepšiť verejné financie, ale aj vystúpenia tých zopár koaličných poslancov, je téma, ako sme sa sem dostali a je to snaha váľať to na, všetko váľať, všetkú zodpovednosť na predchádzajúce volebné obdobie, keď bol SMER v opozícii. Tak pri všetkej kritickosti k tomu, čo sa tu dialo v minulom volebnom období, a teda poslanecký klub SaS aj SaS boli kritickí a kritické k tomu, akým spôsobom sa narábalo s verejnými financiami, tak treba povedať, že boli v minulom volebnom období udalosti a javy, ktoré v minulosti sa nevyskytli ako pandémia, ako vojna na Ukrajine, ako s tým súvisiaca energetické kríza alebo sa nevyskytli v takej miere, ako sa vyskytli v minulom volebnom období. Okrem týchto objektívnych dôvodov, samozrejme, boli aj rozhadzovačné opatrenia predchádzajúcej vládnej zostavy alebo väčšiny z tej vládnej zostavy, ktoré zhoršili udržateľnosť verejných financií. Ale to, že sa tu dnes hovorí o gréckej ceste, to že je spochybnená dlhodobá udržateľnosť verejných financií nie je záležitosťou posledného tri a pol roku. Je to predovšetkým záležitosťou tých 12 rokov vlád SMER-u, keď sa v dobrých časoch prejedali zdroje, ktoré ekonomika vtedy, vtedy produkovala, lebo taká bola politika vlád SMER-u, že sa zdroje prejedali miesto toho, aby sa šetrilo, že sa nerobili potrebné reformy, aby sa krajina posúvala ďalej. Žilo sa z toho, čo sa tu objavilo a čo bolo do veľkej miery dôsledkom reformného úsilia vlád alebo vlády, druhej vlády Mikuláša Dzurindu. A, samozrejme, aj benefitom členstva Slovenskej republiky v Európskej únii a toho, čo naša účasť na spoločnom európskom trhu pre slovenskú ekonomiku priniesla.
Čiže nie je problém, že verejné financie začali mať problém až za vlád Igora Matoviča alebo Eduarda Hegera a potvrdzujú to aj dáta a dokumenty napríklad Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá už vo svojej správe o dlhodobej udržateľnosti verejných financií za rok 2019, správa je z roku 2020, bola publikovaná v apríli, ale je to Správa o dlhodobej udržateľnosti verejných financií za rok 2019, keď ešte sme tu mali vládu SMER-u, tak Rada pre rozpočtovú zodpovednosť uviedla, že verejné financie čelia veľkým výzvam. Dlhodobá udržateľnosť sa výrazne zhoršila už pred pandémiou. Dlhodobá udržateľnosť verejných financií nebola v roku 2019 dosiahnutá. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti dosiahol úroveň 4,2 % hrubého domáceho produktu, čím sa riziká pre dlhodobú udržateľnosť v porovnaní s rokom 2018 zvýšili a dosahujú strednú úroveň." Pričom k zhoršeniu dlhodobej udržateľnosti verejných financií došlo tretí rok za sebou v roku 2019, tretí rok za sebou. Kryje sa to s tým predchádzajúcim volebným obdobím vlády, vlády SMER-u.
V porovnaní s rokom 2018 sa ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti zhoršil o 2,6 % hrubého domáceho produktu. Ivan Šramko, vtedajší predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, uviedol, hlavným dôvodom sú zmeny v dôchodkovom systéme, pričom najväčší vplyv malo zastropovanie veku odchodu do dôchodku. Očakávame, že prijatá legislatíva zvyšujúca výdavky na dôchodky a zároveň postupne silnejúci vplyv starnutia populácie budú významne prispievať k zhoršovaniu hospodárenia rozpočtu už v najbližších rokoch. A opäť tu máme ten problém neadresnosti sociálnej politiky a populizmu v sociálnej politike, keď miesto toho, aby sa robili veci, ktoré sú potrebné, aby sme sa prikrývali takou perinou, akú máme, tak politici pred voľbami rozhadzujú peniaze, hrajú sa na Ježiškov a myslia si, že si to môžu dovoliť, ale štát nemá neobmedzené zdroje. A to hovoríme o situácii, situácii ku koncu predchádzajúceho vládnutia SMER-u, ktorý sa teraz vrátil k moci.
A niečo by som teda zacitoval aj z tohtoročnej správy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, lebo je to dôležité aj z hľadiska čo sa vláda alebo vláda chystá presadiť v parlamente vo vzťahu k II. pilieru. Čo opäť zhorší udržateľnosť verejných financií v budúcnosti a zneguje alebo obmedzí prinajmenšom aj to dobré, čo v predošlom období sa v dôchodkovom systéme urobila.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť v reakcii na správy Európskej komisie vo svojej tohtoročnej správe o dlhodobej udržateľnosti verejných financií za rok 2022 publikovanej v apríli tohto roku uvádza: "Európska komisia v apríli 2023 zverejnila porovnanie dlhodobej udržateľnosti verejných financií ukazovateľmi S2 a S1. Podľa týchto výsledkov na Slovensku najhoršiu udržateľnosť verejných financií z pomedzi všetkých krajín Európskej únie, najhoršiu. Tieto výsledky však vychádza z dlhodobých projekcií Európskej komisie z roku 2021 ktoré okrem iného nezohľadňujú prijatú dôchodkovú reformu ani lepší vývoj verejných financií v rokoch 2021-2022."
Významný príspevok ku zhoršeniu dlhodobej udržateľnosti v roku 2022 malo prijatie tzv. rodinného balíčka, ktorým sa zvýšili prídavky na deti a daňový bonus s plným vplyvom od roku 2023. Táto zmena vplyvom zvýšenia dotknutých výdavkov zhoršuje dlhodobú udržateľnosť o 0,5 % hrubého domáceho produktu. Takže opäť populizmus v sociálnej politike zhoršuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií a bolo to tak za prechádzajúcich smeráckych vlád, bolo to tak za vlád v predchádzajúcom volebnom období, ktoré, ktoré presadzovali opatrenia zhoršujúce dlhodobú udržateľnosť verejných financií a bez ohľadu na to, že ju zhoršovali a bude to tak aj v tomto volebnom období, lebo to, že teraz rokujeme o nejakom konsolidačnom balíčku, nesúvisí iba s tým, že potrebujeme konsolidovať, že deficit je hrozivo vysoký, že dlh nám neutešene narastá, ale aj s tým, že súčasná vláda chce pokračovať vo svojom populizme cez kompenzácie, cez trináste dôchodky opäť plošne, neadresne všetkým, lebo si potrebuje kupovať, kupovať voličov. Že nerobí zodpovednú politiku, zodpovednú politiku, ktorá by bola zodpovedná k verejným financiám, ktorá by v sociálnej oblasti pomáhala tým, ktorí to naozaj potrebujú, ktorí sú na to odkázaní. Ale opäť sa hrá na Ježiškov a rozdáva peniaze zo spoločných zdrojov, kupuje si voličov na úkor vyššieho daňového zaťaženia, ktoré prichádza práve s týmto konsolidačným balíčkom, ale aj na, na úkor ďalšieho zadlžovania, pretože skôr či neskôr všetko toto rozhadzovanie budú musieť zaplatiť voliči a daňoví poplatníci, občania, občianky.
A teda nielen Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ale aj Národná banka Slovenska upozorňuje na to, že konsolidácia, s ktorou prichádza, prichádza vláda, je nedostatočná, že konsolidácia na úrovni pol percenta je nedostatočná, že potrebná z hľadiska udržateľnosti verejných financií by bola konsolidácia na úrovni jedného až dvoch percent. Samozrejme, že, že z pohľadu pravicového by bola lepšia konsolidácia šetrením verejných výdavkov, nie zvyšovaním daní, odvodov a poplatkov, ako to chce robiť súčasná smerácka vláda. Ale opäť, ak by išlo o konsolidáciu, aj zvyšovaním verejných výdavkov, ktorá by bola robená za účelom znižovania deficitu, bol by to legitímny nástroj ľavicovej vlády. Toto je však nezodpovedný pokus, pretože smeruje k zvyšovaniu verejných výdavkov k ďalšiemu rozhadzovaniu a áno, aj to konsolidačné úsilie, aj tie nové zdroje, ktoré štát získa tým, že zvýši dane, zvýši odvody, zvýši súdne poplatky, zvýši správne poplatky, tak sa nepremietnu iba do zníženia deficitu, a teda čo zlepšenia stavu verejných financií a zníženia tej hrozby ich budúcich problémov, ale minú sa na rozhadzovanie, na populistické opatrenia súčasnej, súčasnej vlády. A v tomto ale je treba povedať, že SMER ako hlavný hýbateľ súčasnej vlády je konzistentný s tým, čo robil v minulosti, pretože SMER keď bol vo vláde, keď vládol sám, ale keď vládol ako dominantná vládna strana, tak pristupoval k verejným financiám podobne. Aj keď vtedy boli dobré časy, vtedy ekonomika produkovala zdroje, vtedy sme tu nemali také krízy alebo následky kríz, ako máme dnes, tak v tých časoch mohol SMER úplne vygumovať deficit, mohli sme tu mať vyrovnané hospodárenie, o ktorom smerovaní, ku ktorému hovoril, ak sa dobre pamätám, programové vyhlásenie tretej Ficovej vlády, ale za celé volebné obdobie sme sa ako krajina k vyrovnanému rozpočtu nedopracovali, hoci ekonomické podmienky na to boli. Ale aj vtedy v dobrých časoch bolo potrebné, pud názoru SMER-u, míňať a rozhadzovať, čiže nepodarilo sa, nepodarilo sa dostať k vyrovnanému rozpočtu. Napriek tomu deficit v tom čase sa znižoval, ale nie zásluhou nejakého sústredeného konsolidačného úsilia vtedajšej vlády alebo zásluhou zodpovednej politiky, zásluhou reforiem, iba zásluhou toho, že ekonomika šľapala a boli, boli zdroje. Časť z tých zdrojov sa, samozrejme, prejedla, časť z tých zdrojov sa využila na, na zníženie deficitu. A preto asi by bolo naivné očakávať od vlády SMER-u v zlých časoch, že bude sa správať nejako dramaticky, zodpovednejšie ako v tých dobrých časoch a prestane rozhadzovať.
Keby sme, keby sme tu mali štandardnú ľavicovú vládu, tak aj by to riešila zvyšovaním daní, tak nesnažila by sa prejesť významnú časť tých zdrojov, ktoré získa, získa tým spôsobom alebo by sa aspoň snažila o adresnú sociálnu politiku. No však nepotrebujú úplne všetci kompenzovať zvyšujúce sa úroky z hypoték. Nie všetci sú na to, na to odkázaní. Nepotrebujú úplne všetci, aj tí bohatí, kompenzovať zvyšujúce sa ceny energií, nie sú na to odkázaní. Nepotrebujú úplne všetci trináste dôchodky. Existujú tu aj ohrozenejšie skupiny obyvateľstva, ako sú dôchodcovia, napríklad jednorodičovské, jednorodičovské domácnosti. Tak áno, zodpovedná ľavicová politika by sa sústredila na pomoc ohrozeným skupinám. Nezodpovedná ľavicová politika sa sústreďuje na rozdávanie, plošné rozdávanie, rozhadzovanie verejných zdrojov, a pritom zdrojov, niektoré štát má, ale štát na, zdrojov, ktoré si musí požičať alebo ktoré musí získať tak, že ich vytiahne z vreciek, z vreciek občanov.
Okrem toho zvyšovania, zvyšovania daní zásadným opatrením z hľadiska výšky dopadov je práve ďalší zásah to II. piliera, ďalšie zníženie príspevkov, príspevku, ktorý sporitelia odvádzajú do II. piliera. A je to priam ukážkové opatrenie typu toho, čo nie je vidieť na prvý pohľad, lebo nevieme v tejto chvíli alebo bežný občan, bežný sporiteľ asi nevie odhadnúť, akým spôsobom sa to premietne do budúcich dôchodkov, tak mňa by aj zaujímalo, že keď bol tento návrh pripravovaný, pán minister, že či, či máte aj vyčíslené, aké dopady to bude mať na, na dôchodkový systém jednak z hľadiska dopadov na individuálne dôchodky dôchodcov, keď sa im zníži, zníži ten podiel, ktorý odvádzajú do, do II. pilieru. Lebo to, čo teraz odvedú, no tak to sa teraz, teraz preje. Čiže, čiže tá zásoba, ktorá tam je, je, sa zníži, ale aj z hľad... aké to bude mať dopady na, na udržateľnosť celého, celého dôchodkového systému, pretože predpokladám, že toto opatrenie síce vám umožní zaplatiť trináste dôchodky, ale zhorší udržateľnosť dôchodkového systému. Tak či ste analyzovali aj dopady na udržateľnosť dôchodkového systému a či máte pripravené nejaké kompenzačné opatrenia alebo opatrenia, ktorými zabezpečíte nápravu alebo čiastočnú nápravu toho zhoršenia udržateľnosti dôchodkového systému, ktorú, ktoré, ktorý spôsobí práve táto zmena a zníženie príspevku do II. piliera.
Ďakujem.