Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo.
Ďakujem za podporné faktické poznámky. Som rád, že sa mi podarilo zrozumiteľne povedať, o čo ide, o čo mi ide. Áno, táto vláda v podstate nešetrí vôbec, uvediem jediný príklad. My platíme dnes 200 eur každému, kto dochádza za prácou a platíme mu to až po dobu šiestich mesiacov. Samozrejme, je to úplný nezmysel, práca má chodiť za ľuďmi, nie ľudia za prácou. Preto aj ja ako minister hospodárstva som začal budovať viacero priemyselných parkov, nielen Valaliky pri Košiciach pre Volvo, ale aj Rimavskú Sobotu, Sabinov atď.
Chcem reagovať na vystúpenie kolegu Dubéciho, teda na faktickú poznámku kolegu Dubéciho, ktorý hovoril o tom, že tá pomoc je plošná a chcem tu ale varovať aj pred takým tým príliš hlasným všeobecným volaním po tej pomoci adresnej. Preto lebo každou takouto dobre mienenou pomocou my zvyšujeme, teda znižujeme motiváciu vymaniť sa z chudoby vlastnou silou. Napríklad dnes máme hypotekárnu, to, čo tu teraz vláda schválila aktuálne, hypotekárna pomoc je iba pre domácnosti, ktoré majú menší príjem, teda ten žiadateľ, keď má menej ako 1,6-násobok, to znamená 2 250 eur. Tak keď niekto, kto má 2 200 eur hrubú mzdu, 1 600 v čistom a má nárok na 1 800 eur ročne, 150 eur mesačne, taký človek si dobre rozmyslí, či zvýši svoj príjem povedzme o 100 eur, lebo keď to spraví, tak prestane mať nárok na tú pomoc a je na tom horšie. A toto nie je zďaleka jediná, to sú, samozrejme, dávky v hmotnej núdzi, sú to náhrady rôznych, výživného napríklad, iba do nejakej miery, menštruačná chu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo.
Richard, veľmi dobrý príspevok a ja by som ho podložil len nejakými číslami ešte. Už som raz vystúpil k téme, keď sme tu schvaľovali 13. dôchodky a citoval som vtedy predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť pána Tótha, ktorý hovoril, že teda dôchodcovia nie sú tou najohrozenejšou skupinou v populácii. Medzičasom som si ešte prečítal jeden pekný rozhovor v denníku SME, rozhovor s ekonómom Meliorisom, on mal taký klick-baitový názov, ten rozhovor, že Ľavicový ekonóm Melioris, ľavicový ekonóm je oxymoron, ale dobre. Melioris hovorí, že Ficova vláda bude viac pomáhať strednej triede ako chudobným a že sociálny systém je z roka na rok surovejší k chudobným. A teda prejdem k tým číslam, ktoré som avizoval, že chcem spomenúť vo svojej poznámke.
Najnovšie dostupné štatistiky o príjmovej chudobe zo Štatistického úradu Slovenskej republiky hovoria, že príjem pod hranicou rizika chudoby má na Slovensku 9,5 % dôchodcov, čiže zhruba každý desiaty dôchodca. Ale v rámci celkovej populácie je takto ohrozených 13,7 %, teda v spoločnosti žijú aj oveľa viac príjmovo ohrozené skupiny. Sú to napríklad domácnosti, ako tu už bolo spomínané, domácnosti, ktoré majú závislé deti, tie majú dvakrát vyššiu príjmovú chudobu, domácnosti, ktoré majú len jedného rodiča, majú päťkrát vyššiu príjmovú chudobu ako penzisti, ale pomáhame práve dôchodcom a považujem to za nesociálne, asociálne a nesprávne, hodnotovo nesprávne a myslím si, že by, práve kvôli tomuto nebudem určite podporovať takéto typy konsolidácie.
Ďakujem.

Nemôžem reagovať na predchádzajúcu faktickú poznámku, takže nemôžem potvrdiť to, čo hovoril pán poslanec a bývalý štátny tajomník Hargaš a takže budem reagovať na to, čo hovoril v rozprave pán poslanec Sulík. A áno, nemá to len rozmer pravicovosti a ľavicovosti, ale aj zdravého rozumu, ak sa to tak dá povedať, ale myslím si, že táto debata, debata o rozpočte, debata o návrhu zákona, ktorý má zlepšiť stav verejných financií, má aj ten rozmer pravicovosti a ľavicovosti, lebo samozrejmé, že keby sme tu mali pravicovú vládu, tak ten návrh by mal vyzerať úplne inak, mal by konsolidovať verejné financie predovšetkým na strane výdavkov, na strane úspor a šetrenia a teda myslím, že ak by sme mali že skutočne pravicovú vládu, nie teda vládu strán, ktoré len nejak mechanicky sú priraďované napravo, napravo od stredu.
Čiže tento návrh je ľavicový, čo, čo áno, súvisí s tým, že máme tu vládu, kde tri, dve z troch strán sa hlásia k sociálnej demokracii a teda je viac orientovaný na zvyšovanie daní, odvodov a poplatkov. To, čo je aj z môjho hľadiska na ňom problematické, je, že nie je len ľavicový, ale je aj nezodpovedný, lebo tie zvýšené príjmy štátneho rozpočtu nemajú slúžiť na to, že sa, že sa bude znižovať deficit, že sa budú konsolidovať verejné financie, ale naopak, majú byť využité aj na ďalšie rozhadzovanie verejných zdrojov a, bohužiaľ, rozhadzovanie, ktoré má plošný charakter vo viacerých aspektoch, o ktorých sa tu hovorí.

Ďakujem pekne za slovo.
Chcem, pán predsedajúci, oceniť vaše gesto spred približne polhodiny, kedy ste dali možnosť sa prihlásiť tým, ktorí chcú ústne ešte hovoriť, teda ústne sa chcú prihlásiť do rozpravy. Takisto chcem oceniť pána Kamenického, že tu sedí, i keď v tomto momente tu nie je, ale naozaj nie je to úplne obvyklé, že sedí a počúva.
To, čo sa vyčíta tomuto balíku, je, že nemá žiadne prorastové opatrenia. Ja som tam teda tiež nič také nenašiel, okrem toho, čo som už hovoril, že žmýkame ľudí, teda vy žmýkate ľudí s vašimi návrhmi, vašimi daňami, zvyšovaniami daní, ale nie je tam nič, čo by malo tú ekonomiku naozaj podporiť. Napríklad by to mohlo byť, že skrátite doby odpisov. Voľakedy bolo 20 rokov na nehnuteľnosť, minister za SMER Peter Kažimír to dal na 40. Ideálne by bolo, boli by sme v tom asi jednička vo svete, prvá krajina, keby sa podarilo zrušiť úplne všetky odpisy a jediné pravidlo by platilo také, že každý môže odpísať 100 % majetku, ale nechať na tých ľudí, že kedy odpíše koľko.
Ďalšie prorastové opatrenie by mohlo byť zrušenie daní z dividend. Už sa tu o tom teda veľa hovorí. Vy idete spraviť opak, vy idete zvýšiť daň z dividend, ale ešte raz chcem upozorniť na tieto čísla, daň z príjmu právnických osôb, po tom, ako bola pomerne málo znížená z 25 na 19 %, to naozaj nebol ten rozhodujúci faktor, ale spolu s týmto znížením z 25 na 19 % v roku 2004 bola aj zrušená 15-percentná daň z dividend. Vtedy tržby, tržby štátu priam explodovali, išli behom dvoch rokov z 29 na 42 miliárd korún a potom až na 47. Tieto čísla sú jasné ako facka. Nedá sa, tam sa nedá na to pozerať, že ľavičiar-pravičiar, to je holý fakt. Firmy to začali masívne platiť.
Vy teraz očakávate, poprosím, pán minister Taraba, možnože to bude svojmu kolegovi tlmočiť, vy teraz očakávate, že tá daň z dividend vám prinesie päť miliónov, potom deväť, potom pätnásť15 v troch nasledujúcich rokoch. V poriadku. Je to nejaké očakávanie. Keď teda zvýšenie z päť na sedem má priniesť v najbližšom roku päť miliónov, tak samotná daň musí byť niekde na úrovni možnože, no určite menej ak desať miliónov dnes.
Tak ja vám teda dám jeden tip, že kde by ste vedeli že ušetriť násobky tejto sumy, to je plyn; 1,15 miliardy eur sa vláda chystá zaplatiť na dotovanie plynu. Jedna celá pätnásť miliardy. Tisíc sto päťdesiat miliónov. No tak z týchto 1 150 miliónov by sa dalo spraviť nasledovné. Všetky domácnosti platia za plyn, odhadujem, nemám to presne zistené, tie čísla tiež nie sú úplne jednoducho dostupné, povedzme, že platia jednu miliardu eur. No keby ste zvýšili cenu plynu o 10 %, a to nie je žiadna tragédia, v tejto veci najcitlivejšia skupina sú logicky dôchodcovia, lebo oni nevedia zvýšiť svoje príjmy, lenže štát im zvýšil ich príjmy. Minulý rok boli dôchodky valorizované, teda zvýšené o 23 %. Budúci rok budú zvýšené o ďalšie takmer štyri percentá. Koncom roka bude mimoriadnych 300 eur pre každého dôchodcu. Budúci rok bude 606 eur, priemerný dôchodok dostane každý dôchodca. Toto keď nasčítate, tak naozaj dôchodcovia svojimi príjmami prekonali infláciu. Dôchodcovia nie sú tá skupina našej spoločnosti, ktorá má nejaký že akútny problém významne väčší, ako bol pred krízou alebo pred štyrmi rokmi. Čiže je úplne primerané, že keď sa o toľkoto zvýšili príjmy dôchodcom, že by sa teda mohol aspoň o tých 10 % zvýšiť plyn. Keby sa zvýšil plyn o 10 %, z jednej miliardy je hneď 100 miliónov doma. Sto. To je násobok toho, čo si myslíte, že dostanete z tých dividend, na tých dividendách. Kebyže naozaj chcete spraviť niečo ako že prorastové opatrenie, aby tá ekonomika nebola dusená, ale aby našla nejakú podporu, tak tú daň z dividend zrušíte úplne. Tie peniaze nestoja za to.
A chcem ešte pripomenúť, Slovensko má uzavreté, teraz aktuálne s Azerbajdžanom, vyše 100 zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia. Tam je napísané, ako sa budú zdaňovať dividendy. Najväčší investor na Slovensku, možno polovica všetkých investícií, je Holandsko. Preto lebo aj veľké nemecké koncerny investujú cez Holandsko kvôli nejakým tam u nich daňových schém, schémam. A zmluva s Holandskom o zamedzení dvojitého zdanenia, tá je tu možno 40 rokov. Ešte za Československa bola uzavretá, za socializmu. A hovorí, že dividendy sa zdaňujú piatimi percentami. My aj tak vieme, tie stámilionové zisky, ktoré zo Slovenska odchádzajú niekam, povedzme do toho Holandska zdaniť, tak či tak len piatimi percentami, nie siedmimi, nie desiatimi. Tie zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia majú, samozrejme, vyššiu váhu, vyššiu právnu silu, ako jednoduchý zákon, ktorý teraz tu chcete schváliť. Čiže koho skásnete? Skásnete domácich podnikateľov.
Toto je to nebezpečné, lebo tí domáci podnikatelia si povedia, no tak ja to teda kašlem, ja sa idem vyhýbať tej dani z dividend a keď sa jej zrazu začne vyhýbať a vyhne sa jej, tak zákonite a automaticky sa vyhne aj dani z príjmu právnických osôb. Cez zvýšené náklady, cez neviem aké tržby, cez, cez neviem aké, ja neviem čo, faktúry zo zahraničia, marketingové poradenstvo a tak ďalej. Každý, kto podnikal, tak minimálne má predstavu o tom, čo tu hovorím. Vy na toto môžete škaredo doplatiť nakoniec. Daň z dividend budete mať o niečo vyššiu možno, ten výnos, lebo veľké, veľké pološtátne podniky ju, samozrejme, budú odvádzať, ale kopec malých firiem, ak to odvádzať prestane, lebo vy to idete zvýšiť takmer o polovicu z päť na sedem, tak nevedia sa vyhnúť iba tej dani z dividend, ale zároveň keď už si dajú tú námahu, automaticky, zákonite, neoddeliteľne sa vyhnú aj dani z právnických, dani z príjmu právnických osôb. Vykašlite sa na tú daň z dividend. Zrušte ju úplne. Ten výpadok násobne nahradíte, keď zvýšite cenu plynu o 10 %, a naozaj to nie je žiadna tragédia pre nikoho, keď dôchodcom ich príjmy tento rok vzrástli možnože o 30 % vrátane tej vianočnej platby.
Ďalšia vec, ktorú viete spraviť v rámci úspor, je, že ten plyn iba o 10 % drahší by platil iba na 80 % minuloročnej spotreby. A tam si ľudia vedia vybrať, okej, budem šetriť, budem šetriť, jednoducho budem kúriť iba za 80 %, kto nebude vedieť, nebude chcieť šetriť, no tak dobre, tak keď má tú istú spotrebu, tak tých od 80 do 100 alebo čokoľvek nad 80 by mohla byť cena plynu plus 30 %. Zase ušetríte desiatky, možno ďalšiu druhú stovku miliónov eur. Idete úplne neefektívne míňať peniaze, že extrémne neefektívne, lebo idete bulikať občanom, že tento statok, ktorého svetová cena stúpla, a my ho musíme kupovať v zahraničí na rozdiel od elektriny, ktorú si vieme vyrobiť, tak ten má tú istú cenu, čo tu bola pred rokom alebo pred dvomi. Ďaleko múdrejšie, a to nie je že ľavica-pravica. To je že zdravý rozum. Ďaleko rozumnejšie je pýtať trochu viac za ten plyn, čo nikomu neublíži. Tým dôchodcom to neublíži, ich dôchodky stúpnu o 30 % tento rok. Takisto to neublíži ani zarábajúcim, však nominálna mzda išla o 27 % hore za posledné tri roky. No tak keď plyn pôjde o desať, to nie je dráma. Ale pre vás áno, pre vás je to hneď sto miliónov, je to trikrát viac, ako získavate za tie dividendy.
Zrušte tie dividendy. My predkladáme spolu s Marošom Viskupičom návrh na to, aby sadzba dane z dividend nešla späť na sedem, ale späť na nulu. A podporíme vám návrh, keď dôjdete, ak to vôbec bude potrebné riešiť v parlamente, zvýšenie ceny plynu o moderátnych 10 %. Toto hovorím ako ponuku za klub SaS. Ale predpokladám, to, čo som tu počul tie vystúpenia, že hovorím aj za kolegov z opozície.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za reakcie. S tou atraktivitou naozaj Slovenska je to tak na hrane a treba dať veľký pozor, že čo chceme, nechcem povedať, že ako sa chceme ponúkať, ale že čo chceme ponúkať. A áno, ja by som skôr šiel tou líniou, že áno, to je krajina, kde sa neplatí daň z dividend, už kto ju má platiť, ten nech ju platí, ale tam v tej krajine sa neplatí, a to bolo vydokladované aj na tom, čo prezentoval pán Sulík, že keď sa to zaviedlo, tak daň z príjmu sa začala rapídne dvíhať. Čiže zmysel to má. A naozaj v tom mori možností, kde investovať, ak by existovala krajina, v ktorej nie je daň z dividend, tak sa to javí celkom také, že minimálne zdvihnem oči od stola a pôjdem sa tam pozrieť o niečo viac, že čo tam majú. Keď tam majú takú istú alebo ešte vyššiu, no tak ma to až tak nezaujíma. Takto to bol, to bolo zmyslom môjho príspevku, že či nám tie 3 % za to stoja, hej, keby bolo na mne, tak by som išiel ešte iným spôsobom.
A k tomu, čo zaznelo k tomu Bašternákovi, že, áno, to tak, to tak proste sadlo, hej, že my tu ideme o niečom rozprávať a medzitým sa dočítame, že ako súdy chránia, chránia alebo vyzerá, že je tendencia ochraňovať poctivo nadobudnutý majetok pána Bašternáka. Ja sa ešte tej téme asi budem venovať, viem prečo. Pripúšťam, že som v nej čiastočne zaujatý, ale tu boli iné príbehy, smutné príbehy ľudí, ktorí mali problémy, obrovské problémy, na ktorých sa zavesila bytová a neviem aká mafia, hnusní ľudia, ktorí si uplatňovali pohľadávky voči 90-ročným ľuďom. Jeden si uplatňoval pohľadávku, je v base za inú vec, 15-ročný, 15-ročný trest. Druhý si uplatňoval a ak je v base, neviem, koľko ten dostal, títo ľudia sa proste vozili na 90-ročnom pánovi a nikto nič. Ale Bašternáka chránime.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec Hlina opäť načal tému, o ktorej tu už doslova explicitne hovorila kolegyňa Marcinková, a to je Lafferova krivka, ktorá hovorí, že existuje nejaká rozumná miera zdanenia, z ktorej budeme mať maximálny výnos a keď si to vezmeme, ako veľmi jednoduchý matematický príklad, tak keď je nulová daň, je z toho nulový výnos. Keď je 100 % daň a nemáme otrokárstvo, že nútime tých ľudí pracovať s pištoľou pri hlave, tak ich motivácia pracovať je tak isto nulová, keď majú 100 % zdanenie, čokoľvek zarobia, im niekto vezme. A medzi týmito dvoma nulami, na dvoch extrémoch, prebieha krivka. Tá krivka má niekde svoje maximum. Pri niektorej sadzbe dani, je ten výnos maximálny, ale nie, keď budeme tú sadzbu zvyšovať do aleluja.
Arthur Laffer bol americký ekonóm a tento pojem Lafferova krivka vznikol niekedy začiatkom 70. rokov, keď vláda Geralda Forda v Spojených štátoch amerických zvyšovala dane a pán Laffer to nakreslil na obrúsok a nakreslil im, že teda toto viac peňazí do rozpočtu neprinesie. A rovnako sa teda obávam spolu s pánom poslancom Hlinom, že zvyšovanie dane z dividend nepovedie k väčšiemu výnosu dane z dividend a zároveň povedie k nižšiemu výnosu dane z príjmov právnických osôb. Pretože tá motivácia pre optimalizáciu bude o to vyššia. Lafferova krivka sa ukáže v praxi, pán minister, a bude potrebné v budúcnosti meniť tieto sadzby naspäť smerom nadol, ak chceme mať rozumné daňové výnosy v štátnom rozpočte.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pánovi poslancovi Grendelovi, ktorý jednu časť tej faktickej poznámky, ktorú som chcela ja doložiť k, k slovám pána Hlinu, už povedal, tak ja len doplním pre mladších divákov, ako to povedal pán Grendel, kto je pán Bašternák, lebo tam je ešte jedna veľká súvislosť so súčasnou vládou, so súčasným premiérom, ktorý dlhé roky vlastne býval v bytovom dome, ktorý Bašternák staval a vlastnil v ňom viaceré nehnuteľnosti. Aj byt, v ktorom býval konkrétne súčasný pán premiér, a hrozil tam trest prepadnutia majetku, ktorý by sa týkal aj tejto nehnuteľnosti, ale šesť dní pred, pred súdom sa podarilo pánovi Bašternákovi previesť túto nehnuteľnosť na svoju manželku, takže bol dobre informovaný, alebo, alebo šikovný. No a dnes hrozí, že táto spravodlivosť a vlastne človek, ktorý sa priznal k tomu, že 1,7 milióna eur prepral zo Slovenska, zobral z daňového systému, sa teší zo súčasného promafiánskeho balíka, ako to dnes nazval pán Šimečka na európskom výbore, o ktorom budeme rokovať o pár dní. Takže je to smutná realita.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, až tak prvý som nechcel ísť. (Smiech v sále.) Teraz neviem, či si mám stratiť poradie, ale nuž dobre, chcem sa dneska strihať, tak už to odbijem.
K tomu ja, k tej mojej téme, čo sme teda načali, a skúsim ju rozviesť trochu, aj tie dividendy a prečo sú dôležité. A priznávam, že mám čiastočne v tom aj konflikt záujmu, lebo podnikám tak, že si môžem vyberať dividendy, hej, čiže priznávam, že som mierne v konflikte záujmu. Skôr ako poviem, tak len poviem takú poznámku, som sa akurát dočítal, že Bašternákovi dovolili obnovu procesu ohľadom toho jeho zhabaného domu. Toto je úplne fantastické, že kam sa, kam sa rútime a kam smerujeme. Naozaj je to pekne načasované. Tu len spomeniem, že ja poznám príbeh jedného starého 90-ročného pána, ktorému desiatky rokov ničili život na Železnej studničke a nikto nič. Nikto nič. Žiadna obnova konania. Ale pri Bašternákovi sa zrážajú opätky.
Takže skúsim meritórne k tomu návrhu, ktorý pojednáva o viacerých skutočnostiach, boli tu už rozoberané a všetky alebo väčšina z tých skutočností, ktoré tam sú, pôsobia na to, že kto sme a čo sme, a ako sme vnímaní. My čo sme boli aj ďalej ako v Malackách, vieme, že aký je pohľad na krajinu zvonku, hej, že teda, že prečo niekto sa vôbec interesuje o nejakú krajinu a čo teda mu to akože nastraží to ucho, hej? Častokrát to býva jedlo alebo aj sex, ale to vždycky každý zdvihne oči od stola, ale pri tých, podnikateľskom priestore je, tie kondície, tie, že čo to je za krajinu a ako sa tam, aké je tam podnikateľské prostredie. A tu chcem upozorniť, že naozaj sme sa pretancovali na tak tenký ľad, ktorý nemá šancu nás udržať z pohľadu nejakej atraktivity. Bazálnej atraktivity. Viete, možností, kde investovať, je naozaj strašne veľa, kde môžte ísť a že ako presvedčiť niekoho, že zrovna sem, je, už začína byť nadľudská úloha.
Ja vám poviem taký príklad troch mladých chlapcov, ktorí v 90. rokoch išli meniť svet a napadlo ich, že idú predávať autá do Číny. Viete, keby ste to povedali dospelým ľuďom, že idú predávať autá do Číny, tak povedia, že to sa nedá, ale pre mladých chlapcov nebol nikdy nič žiaden problém, tak povedali, ideme do toho. A aj kvôli tomu, nielen že len kvôli tomu, sa Slovensko stalo automobilovou veľmocou, lebo sa ten projekt nakoniec nejakým spôsobom aj podaril. A ten z tých troch mladých ľudí, ten najstarší, najskúsenejší, ten Číňan urobil takú fintu, ktorá vlastne zjednodušene, nechcem to nejak dlho rozoberať, urobil to tak, že išli sme kupovať Volkswageny, Passaty z Devínskej Novej Vsi, ktoré stáli nejakú sumu. Ja už si ju jednak ani nepamätám a jednak ani nie je dôležitá pre to, čo chcem povedať, ale dajme tomu, že nech to bolo 10-tisíc dolárov. On, ten Číňan nahovoril čínsku firmu v Číne, že vie o tom, že sa dajú na Slovensku kúpiť autá za 6-tisíc dolárov. A ja som mu vtedy hovoril že, tak už som to prezradil, že ja som bol jeden z tých troch (povedané so smiechom), a ja som mu vtedy povedal, že ale nerob, že to je čudné, že potom sa budú hnevať, nieže sem prídu. A on vraví, nie, neboj sa, tak sa to robí. Lebo oni už keď sem prídu, tak už potom budú musieť niečo kúpiť a neboj sa, bude to win-win, každý na tom niečo zarobí. A presne tak to dopadlo. Lebo keby sme, on vtedy nepovedal, že vie také autá zohnať, oni by sem neprišli. Tým, že ich takto nalákal, sem prišli, to, už keď tu boli, si to rozmenili na drobné a naozaj zistili, že sa to oplatí a otvorila sa jedna veľká, veľká linka na export áut do Číny v týchto 90. rokoch. Ale vzniklo to celé na tom, celé to vzniklo na nejakom, a chcem povedať, že malé lži, nebola to ani taká, taká malá upravená skutočnosť, tak to nazvime, dobre? A dávala, a taká vie byť zárodkom toho, že tam na konci je aj nejaký výsledok.
A to je presne to, čo chcem, pán minister, povedať, ja dlho nebudem, ja ani nevyužijem tých desať, desať minút. To som chcel, že tie dividendy môžu byť takým parametrom, ktorý zdvihne oči od stola u ľudí, ktorí vedia vyrábať peniaze. Lebo to treba vedieť vyrábať peniaze. Míňať vie každý, vyrábať je o niečo zložitejšie. A teda, že kedy by oni zdvihli tie oči od stola, keby si povedali, že je tu nejaká krajina, ktorá má tu korporátnu, tú daň z dividend, to dvojité zdanenie, tú psychologicky tak nie celkom dobre vnímanú daň, nízku, resp. žiadnu.
Kolega Sulík to tu spomínal, že ako, aký efekt malo zníženie dane z dividend na nulu, hej, že dane z príjmu skočili na dvojnásobok. A vy si zoberte potom, že z čoho viacej vyťažíte, hej, že z tej dvojnásobnej dane z príjmu, alebo zo zvýšenej dane z dividend, hej? Matematicky vám to asi vyjde, myslím si, že určite v prospech tej dane z príjmu.
Čiže čo tým chcem povedať? My už nejakú máme, hej? Nie je ani najnižšia, ani najvyššia. Je niekde tam, kde sa plus-mínus môžme v týchto intenciách hýbať. Ešte stále je to ako tak atraktívne. Som rád, že upúšťate z toho, že chytáte zdaňovacie obdobie, ktoré je teraz, a idete iba zdaňovacie obdobie, ktoré nasleduje. Ale aj tak by som si dovolil vás poprosiť, že či by sme sa nezamysleli nad tým, že čo s tou krajinou? Viete, že naozaj to nevyzerá z vonku, lebo to sa tak hovorí, že pozri sa z vonku očami toho druhého. To nevyzerá, nevyzerá najlepšie. Máme dane vysoké, máme Che Guevaristu podpredsedu parlamentu, máme socialistu premiéra, no kto by tu šiel? Viete, ešte ho okradnú s tým, čo sem príde, nieže by tu niečo zarobil. A kebyže chceme udržať tú atraktivitu toho, tej malej krajiny v strede Európy, nejakú investičnú atraktivitu, tak by som bol veľmi opatrný v tých nástrojoch, hej? V tých, tých, jednoduchom dvíhaní daní však zaplatia, majú dosť. Naozaj to tak nefunguje, hej? V tom svete, v ktorom sme, to tak nefunguje a my máme veľký problém. My nie sme ani Čína, my nemáme miliardu spotrebiteľov, my nemáme ani more, nemáme ani ropu, nemáme dokopy nič, hej? Tak musíme byť o to opatrnejší v tom, aké nástroje zvolíme na to, ako byť atraktívny v tom, v tej súťaži hospodárskej, ktorá tu teraz je.
Takže ak by som len tento príspevok využil na to, tak ten apel by som dal. Je kde inde, je kde ako a tie 3 % v tom výnose, ja neviem, či vám pomôžu. Z toho sa nestrieľa, nedelí, nenásobí, ale ten imidž proste, určite mu nepomôže, dokonca si dovolím tvrdiť, že to budú najdrahšie 3 % zvýšenej dane, aké kedy môžu krajinu pro futuro akože stáť, hej, že pri nejakom rozhodovaní, že či zrovna do toho Slovenska pôjdem. Tak len toľko som chcel.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
Ja mám podobný návrh, nazvem to procedurálny návrh. Žiadam o prerušenie schôdze na päť až desať minút. A myslím si, že je to procedurálny návrh, lebo sa týka ďalšieho postupu rokovania schôdze a vy ako predsedajúci to môžete, môžete urobiť. A teda ak sú nejakí poslanci, ktorí ešte sa chcú prihlásiť, tak ten dôvod môže byť aj taký, že rokovali výbory napríklad, ja som, ja som nestihol svoju faktickú, lebo som bol v inej budove na rokovaní výboru, takže boli prihlásení nejakí poslanci s faktickými poznámkami a predpokladali, že, že budú, budú môcť prísť a, a teda zrejme to nestihnú, lebo tie faktické prebehli rýchlejšie, ako keby sa rokovalo normálne. Takže tiež by som sa prihováral za nejakú, za nejakú krátku päťminútovú prestávku aspoň.

Ďakujem pekne. Chcel by som reagovať na vystúpenie Mareka Krajčího. Doplním možno ešte taký jeden postreh, že zdá sa, že najviac Pente pomohlo OĽANO. Vidíme to, vidíme to na prestupoch poistencov, ktorá, najmä zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorá bola vedená nominantom OĽANO, do súkromnej zdravotnej poisťovne Dôvera. Napríklad v poslednej prestupnej sezóne takýmto spôsobom všeobecku opustilo až 50-tisíc poistencov a do Dôvery z nich prišlo 40-tisíc. A podobné kroky sa diali aj v predchádzajúcich rokoch s výnimkou tých rokov, keď nominant OĽANO vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni aktívne prepoisťoval Rómov v rómskych osadách.
Ďalším takým príspevkom bolo, keď dlhé vyjednávanie s odborármi o navýšení miezd urobilo nábor pracovníkov pre Bory. A v neposlednom rade aj to, že pri rokovaní o tom, ako sa použijú peniaze z plánu obnovy, sa tak dlho vajatalo a tak dlho sa hľadala cesta, aby tie peniaze nedostal, nedostali nemocnice Svetu zdravia, nemocnice Penty, že nakoniec sa nepostavili ani tie Rázsochy, ktoré sa postaviť mali. Čiže ja to vnímam ako úplne takú, takú podivnú kritiku, schizofrenickú kritiku, ktorá tu, ktorá tu zaznela. Nič menej, čo treba ale zdôrazniť, je, že táto konsolidácia, tak ako hovorí Marek Krajčí, nie je dobre nastavená, je škodlivá a slovenskému zdravotníctvu a slovenskému pacientovi v konečnom dôsledku nepomôže, pretože sme sa nedozvedeli, čo za to jedenásťpercentné navýšenie zdrojov dostane slovenský pacient. A mám obavu, že pacient z toho nedostane nič.