Videokanál klubu

Pán poslanec Hajko, nechcem vám brať váš optimizmus, ale ja by som bol teda skeptický napriek tomu, že som na tom výbore pre kultúru a médiá nebol, keďže nie som jeho členom, ale také náznaky ochoty diskutovať o návrhu zákona a prípadne hľadať nejaké iné riešenia sme predsa registrovali aj pri tomto zákone o Fonde na podporu umenia, alebo teda novela zákona o Fonde na podporu umenia. A tiež to tak chvíľkami vyzeralo, že predkladatelia budú ochotní počúvať tie argumenty a budú možno ochotní nájsť nejaké riešenie, ktoré by tie problémy, ktoré tam oni identifikovali, mohli nejako riešiť, ale, ale nakoniec, nakoniec to ostalo iba pri tých náznakoch a ani smerom k nejakej diskusii medzi koalíciou a opozíciou, ani smerom k tej diskusii, ktorá prebehla v rámci vládnej koalície, keďže niektorí poslanci HLAS-u mali výhrady k tomu návrhu, resp. k tomu, čo sa doňho malo doplniť, tak ostalo len pri náznakoch, SNS si presadila svoje, koalícia 79 hlasmi ten návrh zákona v treťom čítaní schválila. Pani prezidentka ho vetovala a nepredpokladám, že by niečo pozitívne sa ešte mohlo stať v dnešný deň.
Druhá poznámka, len veľmi stručne k tej druhej komore, je to zaujímavý nápad. Ja si tiež myslím, že dvojkomorový systém umožňuje kvalitnejšie fungovanie aj z hľadiska legislatívneho procesu, ale teda nemyslím, že by to bolo preto, že by, že by prezident bol tak alebo onak stranícky. Lebo aj v tej druhej komore obvykle sedia zástupcovia politických strán, čiže to nie je, nie je o tom. Ale, ale, áno, ak existujú dve komory, tak je ten proces aj pomalší, ale aj vyváženejší a vychytajú sa chyby.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ja vás dlho nezdržím, budem reagovať, budem reagovať na pozmeňujúce návrhy ktoré boli prijaté na výbore. Chcem vám niektoré veci možno bližšie vysvetliť.
Jedná sa o výrub drevín, ktoré, samozrejme, nie sú označené ako lesné pozemky, ale niektoré z nich už spĺňajú charakter lesa. Treba si uvedomiť, že pokiaľ chceme v lese robiť nejakú činnosť, aj hospodársku činnosť, ťažiť drevo, a hoci ten les na 100 % vlastníte, tak musíte postupovať jednak podľa lesného plánu a jednak vás kontroluje lesný hospodár, ktorý dbá na to, či dodržujete tú odbornú stránku pri hospodárení lesa. To znamená, aj keď máte vlastný les, musíte dodržiavať pravidlá, ktoré nám určí štát pri výrube, pri výsadbe a pri tej celkovej starostlivosti lesa.
Ale pokiaľ tie dreviny spĺňajú charakter lesa a nie sú označené ako les, sú označené ako pasienok, tak podľa tohto zákona to drevo si môžte tam prísť, vyrúbať, zobrať a žiadne povinnosti sa vás netýkajú. Žiadna výsadba ani žiadne iné povinnosti s tým spojená sa vás netýkajú.
Ja mám, ja mám naozaj vážne obavy a nie som, ja nie som ten poslanec, ktorý, ktorý tu nejakým spôsobom zdržuje. Ale len si pozrite, spomeňte si v hlavách na také ikonické miesta na Slovensku, aké máme, že kríž a skupina stromov. A teraz niekto príde a vytne tie stromy, lebo ten pozemok je jeho. Doteraz to urobiť nemohol, lebo musel potrebovať nejaké povolenie a pri to povoľovacom procese vlastne sa to dozvedeli nejakí ľudia, nejaké neziskové organizácie a často sa ten proces dal zvrátiť. Čiže naozaj mám problém o tie, o tie ikonické miesta.
Ďalej, ďalší problém je zeleň, ktorá spĺňa iné funkcie. Včelári si vysadzovali stromy, samozrejme, nevlastnia tam pozemky, lebo, lebo tam majú len včely. Vysádzali si stromy, majú tam stromy na jarný rozvoj, na... na... a na ďalší rozvoj pre tieto včelstvá a teraz niekto môže prísť, kto tam vlastní ten pozemok, a jednoducho im zlikvidovať to super včelie miesto, ktoré tam majú pripravené.
A aj inú funkciu. Poviem vám, poviem vám príklad obce Spišský Hrhov, ale, ale takých obcí v našom regióne je niekoľko. My máme vodu obecnú, máme pochytanú zo všetkých miest z celého Hrhova pramene a ten prameň vám funguje vtedy, keď tam rastie zeleň, lebo tieni a tá voda, ktorá tam spadne počas dažďa, ju zachytí ten les alebo tá výsadba. Pokiaľ tam máte trávu, tak vám to nezachytí. A ja mám naozaj obavy, že, že teraz tam príde a tie miesta, kde, kde sú vlastníci, a naozaj tie dreviny sú už vhodné na palivové drevo alebo iné využitie, že príde a vyrúbe. A stačí, že jeden, jedno miesto nám vyrúbe a ten jeden prameň nám ohrozí celú vodu... vodovod, lebo tá, tá vodovodná sieť je naozaj nastavená na maximum.
Ďalší problém, ktorý tam vidím, je, stromy, ktoré rastú na okrajoch lesa. To už je vlastne les, ale ony rastú na okrajoch lesa. V tom lese, keď vyrúbeme to drevo, musíme urobiť výsadbu a všetko, čo ten lesný plán nám udáva, ale tú časť lesa, ktorý nie je označené ako les, je to označené ako pasienok, ale v skutočnosti je to je les, môžme si kľudne vyrúbať bez toho, aby sa nás nejaké povinnosti týkali.
Ďalší problém, ktorý vidím, je kradnutie dreva. Určite viete, že v našom regióne žijú rôzne sociálne skupiny obyvateľstva, ktorí kradnú drevo. Ale oni vedia, že toho dreva, ktoré nie je v lese, sa nesmú dotknúť, lebo čaká na nich oveľa vyšší trest ako, ako ten, to drevo, čo je v lese. No a teraz im oznamujeme, že sa to celé mení.
Ďalší problém je poľnohospodár verzus vlastník. Viete, tí vlastníci podpísali tým poľnohospodárom zmluvy s tým, že sa budú o tie pozemky starať, že môžu tie kroviská rezať a tak ďalej. A teraz tí vlastníci naraz zistia, že podpísali zmluvy, a týka sa to naraz aj stromov, ktoré sú, už majú nejakú hodnotu a oveľa vyššiu hodnotu. A teraz čo urobí ten vlastník? Čo ide, ide rušiť zmluvu alebo sa bude nejakým spôsobom toho domáhať? Toto v tej, toto ošetrené v tom zákone vôbec nejakým spôsobom nie je.
A viete, som z dediny a celý život chodím pracovať do lesa, na pole a... a ako to na dedine chodí. A ja si neviem predstaviť toho poľnohospodára, ktorý ide obrábať pôdu na rúbanisku s obvodmi kmeňov 90 cm. Povedzme mi ako... (Povedané so smiechom.) Čím tu pôdu bude obrábať? Neexistuje, proste tam môže vysadiť zase nový les alebo jednoducho to vyťahovanie tých koreňov a celá tá činnosť okolo toho je taká drahá, že sa mu to nikdy neoplatí.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za faktické poznámky.
Ja by som to len teraz zhrnula, že osobitne tak ako reagovali na mňa vo faktických poznámkach páni poslanci, poukazujeme na to, že tie dôvody pre skrátené legislatívne konania absolútne nesedia s tým, kde sme sa nakoniec dostali, a ja som na to aj poukazovala vo svojom, vo svojom príspevku. Už sa tu vôbec nebavíme o tom, že je to kvôli medveďom, už sa tu vôbec nebavíme o tom, že tu hrozia značné hospodárske škody kvôli raticovej zveri, a už je tu argumentácia, že je to v prospech poľnohospodárov. No ale tá právna úprava nijakým spôsobom nie je zúžená na poľnohospodársku pôdu, alebo vinice, ktoré sú tu ešte spomínané. Týka sa to aj zastavaných území. A naviac ešte pozmeňujúcim návrhom včera sa ten návrh rozšíril, to znamená, ten obvod toho kmeňa stromu sa ešte zväčšuje. V dôvodovej správe je síce napísané, že spresnenie, no ale to spresnenie je pre kroviny 100 metrov štvorcových, už bude 200 metrov štvorcových a už to nebude 80 cm, ale 90 cm.
Ja si myslím, že tak ako vyplynulo z rozpravy aj nakoniec z týchto vyjadrení, my sme pripravení sa rozprávať o zjednodušení pre poľnohospodárov. Ale toto nie je len pre poľnohospodárov. Samotní poľnohospodári dali pripomienku, že takto sa im to nepáči, že jednoducho tá ochrana zvierat a prírody tu nie je nejakým spôsobom reflektovaná, a tá posledná vsuvka, ktorá tu je, tým pozmeňujúcim návrhom dať nejaký priestor pre orgán ochrany prírody, je tu, že vieme vopred, že tie orgány ochrany prírody v rámci tých pätnástich pracovných, ak sa nevyjadria, tak vlastne sa všetko môže, tak je jasné, že to kapacitne nestihnú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Rozmýšľam, že jak to ešte zhrnúť a že či si neuvedomujeme, že robíme niečo zvláštne. Naozaj v skrátenom legislatívnom konaní riešime výrub stromov, ktoré rastú svojím tempom, hej, a majú to tempo, určite neni nejaké brutálne, že do zajtra to vyrastie tak, že to vytlačí, ja neviem, poľnohospodárov z polí alebo ľudí z miest, takže už toto nesedí. A ono to nesedí vo veľa veciach, aj zarážajúce je to, že jak sa to šturmovalo aj z pohľadu toho, že kedy bolo, zasadal k tomu výbor a už nechcem komentovať to, čo tam vôbec odznelo na tom výbore, aké ako naozaj že také, argumentácia veľmi slabá, to som veľmi diplomatický.
Takže ideme hlasovať o návrhu zákona, ktorý naozaj výrazným spôsobom zmení ráz našej krajiny, výrazným spôsobom, treba za to prebrať zodpovednosť, prišlo to sem s tým, že sa to maskovalo za medveďa, keď medveď nestačil, tak sa pridali poľnohospodári, ale nakoniec sme to rozlúskli, že celé to má veľký význam pre veľké, veľké developerské projekty, ktoré na tom vedia ušetriť naozaj milióny eur. Tie milióny eur, o ktoré ľudia v konečnom dôsledku prídu, lebo mestá a obce nebudú mať na náhradnú výsadbu, ktoré by za okolnosti, keby ten zákon zostal v platnosti tak, ako bol doteraz, mali. Je to naozaj otázka takej zodpovednosti, či v dnešnej dobe, dobe klimatickej krízy, kde svet ide nejakým spôsobom, či zrovna naše Slovensko malé, ťažko skúšané, je naozaj namieste sa vydať presne opačným smerom.
Je to na, naozaj na zodpovednosti kolegov poslancov, ktorí za to chcú odhlasovať, aj keď sme to už identifikovali, že komu to v konečnom dôsledku bude slúžiť. Naozaj, či si naozaj myslíte, že nastal čas ušetriť peniaze developerom. Ja si to nemyslím.

Ďakujem veľmi pekne, osobitne za tie poznámky, ktoré súvisia aj s konaním pred Ústavným súdom. Ja si myslím, že osobitne tá podmienka, ktorá súvisí s oddlžovaním a vôbec so samotným procesom oddlžovania, ktorý treba povedať, že dlho trvalo, kým sme na Slovensku zaviedli vôbec mechanizmus, ktorý je funkčný pre oddlžovanie. To znamená, že naozaj až v poslednom období je tu vôbec šanca pre ľudí, aby sa oddlžili, že ak si zákonodarca potom dá podmienku, že vlastne to oddlženie je prekážka pre akýkoľvek prístup k funkcii, tak mal by to riadne odôvodniť. Lebo bez toho riadneho odôvodnenia sa rovno dáva priestor na potenciálne konanie pre Ústavným súdom pre diskrimináciu, pretože vlastne zákonodarca sa nijakým spôsobom v tomto momente v tých dôvodoch nevysporiadal s tým, že taká podmienka je odôvodnená. Takže vlastne my nevieme nijakým spôsobom urobiť test, že či obmedzenie ľudí s tým, že prešli týmto spôsobom oddlženia, má naozaj nejaký legitímny cieľ, ktorý je primeraný s ohľadom na to, čo vlastne zákonodarca očakáva ako výsledok, že to, nevieme to úplne urobiť. Takže to, to len, ja si myslím, že je dobré na to upozorniť, že javí sa politicky s ohľadom na aktuálny skutkový stav, že je asi zrejmé, že niečo, niečo vadí súčasnému navrhovateľovi, ale ak to chce dať naozaj ako podmienku do textu zákona, tak musí prejsť proste nejakým, nejakým riadnym odôvodnením, takáto podmienka aby vôbec obstála. Takže ja si myslím, že je dobré, že na to bolo upozornené a za to ďakujem.

Mária, ďakujem veľmi pekne za tvoj príspevok, veľa vecí si tam jasne vystihla. To, čo sa tu deje v podstate, že bolo odštartované, vlastne odštartovaná likvidácia verejnoprávnosti, ale nielen verejnoprávnosti, ale aj zoštátnenie a pokus o zoštátnenie aj ostatných mainstreamových médií. Tých dôvodov prečo, samozrejme, je viacej, jedným z nich je, že naozaj ide u týchto ľudí o ješitnosť. Ješitnosť z toho, že neznesú kritiku a každú kritiku vnímajú osobne, že to je niečo, čo ako naráža na ich nejakú osobnú integritu a zároveň majú predstavu, že by tieto média mali dávať priestor aj zblúdeným nápadom alebo konšpiráciám, ako bol napríklad pán Machala, ktorý hovoril o plochej Zemi, alebo o ´chemtrailsoch´, alebo niečom podobnom a že toto má byť taký priestor, kde proste všetko má zaznieť, taký guláš všetkého a ničoho. Zároveň, samozrejme, pod kontrolou a kuratelou nejakých úradníkov, ktorí budú dosadení touto vládou, aby to všetko vyznievalo v kontexte nejakej, ja neviem konkrétne akej politiky tejto vlády, pretože tá nemá žiadnu nejakú stratégiu alebo víziu Slovenska ako takú a všetko vlastne robí len preto, aby sa udržala pri moci.
A treba ešte spomenúť jedno, že sú krajiny, kde, kde je tá vzdelanostná úroveň, mediálna vzdelanostná úroveň, veľmi vysoká, ako je Fínsko alebo Dánsko, a zároveň sú to krajiny, kde majú konšpirácie najmenšiu úspešnosť a my ideme práve tou opačnou cestou a veľmi ma to mrzí.
Namiesto toho, aby sme si brali príklad odniekiaľ inokadiaľ, tak si berieme príklad asi tak z Maďarska.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, ja som veľmi rada, že pani poslankyňa Kolíková upozornila na tú politickú nekultúru, ktorú tu pani ministerka predvádza, a to naozaj so všetkou úctou, ale v čase prerokúvania jej návrhu a nemá ani snahu diskutovať s nami a reagovať na predrečníkov. Som rada, že aspoň s vami, pán Danko, má ochotu konzultovať, lebo ja som pani ministerku naozaj ešte nepočula komunikovať žiadnu z tém, ktoré jej prislúchajú a ktoré zásadne menia vlastne priestor kultúry na Slovensku. Tu v pléne tvoriť idey, tvoriť ten svoj nejaký názorový ráz, vždy len príde, prečíta nejaký svoj návrh a potom ďalej nevieme, aké sú jej reakcie na to, čo tu, čo tu prebieha a čo vlastne vyčítame jej návrhom.
Minulý týždeň som bola na Rade RTVS, ktorá je verejná, kde môže prísť ktokoľvek a chcela som vedieť, počuť, ako začnú túto radu v čase, keď sa v pléne parlamentu preberá absolútna rekonštrukcia vlastne tejto ustanovizne, tejto inštitúcie, že čo budú vlastne prvé slová predsedu tejto rady. A na moje počudovanie prvé slová predsedu rady boli nepravdy, nejaké konšpirácie o tom, že tam opoziční poslanci prišli nejak organizovane ako puč a neviem čo všetko, kde ja som sa sama rozhodla dve hodiny predtým, že tam zájdem. Čiže veľmi ma to sklamalo a nedozvedela som sa, čo tento orgán vidí a vníma ako problémy v tomto návrhu a už to ma znepokojilo, že už dnes je tá situácia v RTVS taká, že tam naozaj dochádza k limitovaniu slobody slova aj ja som bola toho účasťou, keď mi nedovolili vystúpiť väčšinovým hlasom. A posúva sa ešte ďalej, vidíme to v tomto návrhu, a ja by som si naozaj želala, aby bol aspoň odôvodnený, keď už je tak škodlivý, aby sme mu rozumeli, týmto vašim úvahám.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Vážená pani ministerka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ja si dovolím trošku k tej politickej kultúre. Ja sa musím priznať, že ja som veľmi prekvapená, že pri predkladaní vládnych návrhov zákonov predkladateľ za vládu nie je na svojom mieste predkladateľa. Ja sa musím úprimne priznať, že ja tomu nerozumiem. Ja nerozumiem, prečo na mieste navrhovateľa nesedí predkladateľ. Ja tomu nerozumiem. Nerozumiem, prečo sa minister, ktorý predkladá návrhy zákonov, potuluje po pléne, rozpráva sa s poslancami, vybavuje si svoje iné zjavne témy a záležitosti, prípadne sa rozpráva s predsedajúcim, pochybujem, že o obsahu návrhu zákona, ktorý sa tu prejednáva, a ja to poviem, že je ale absolútne nekultúrne, neslušné, že je zrejmé, že keď tu vystupovala... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Skúste k téme, pani poslankyňa. Dobre?

Kolíková, Mária, poslankyňa NR SR
Prepáčte, ale to je k téme, pán predsedajúci, lebo to je ku kultúre tohto návrhu zákona, ktorý tu práve prerokúvame. (Potlesk. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Je prirodzené, že pani ministerka nemusí sedieť jednom mieste. Dobre?

Kolíková, Mária, poslankyňa NR SR
No veď, nech sa páči, môžu mať na to... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Nikdy sa to nevyžaduje, takže pokračujte k téme. Dobre?

Kolíková, Mária, poslankyňa NR SR
Takže, pán predsedajúci, pán predsedajúci, ja hovorím k téme, hovorím k téme kultúry, s ktorou súvisí ministerstvo kultúry, hovorím k predkladanému návrhu zákona, ktorý sa týka zrušenia RTVS, a s tým súvisí aj kultúra tu prejednania v pléne. Veď rozprávame sa o tom, že to ideme nastaviť nanovo kultúru. Tak keď ideme nanovo nastaviť kultúru, ja predpokladám osobitne, ak tu zaznela požiadavka zo strany koalície, že by pri prejednaní tohto návrhu zákona sa diskusia zúži na minimálny počet príspevkov, tak potom ten minimálny počet príspevkov si vypočuje pani navrhovateľka. Aleže to naozaj vypočuje tak, že bude počúvať, čo tí rečníci hovoria.
Veď ako my sa tu nehráme na diskusiu, veď tu prebieha diskusia a ja si veľmi vážim pána poslanca Hazuchu, ktorý aj včera tu bol, aj do večerných hodín, aj dnes, aj sa prihlásil s faktickou poznámkou, naozaj počúval rečníčku. Načo a naozaj a ja toto naozaj veľmi pozitívne vnímam. Veď môžme mať kritický k tomu názor, môžme to vnímať rozdielne, ale počúvajme sa, skúsme sa, lebo keď vidím, že ten človek ani nepočúva, tak to ani, to ani nie je už hra na počúvanie. Takýmto spôsobom jednoducho to, to prejednanie naše vzájomne kultúrne tu nikdy nebude. Naozaj tu nikdy nebude.
Jedna vec je, že sem prichádza minister, ktorý nepredkladá návrh zákona, že ho tu často zastupuje iný minister, aj to je, samozrejme, v súlade so zákonom, ale že ten navrhovateľ ani nepočúva tých rečníkov. Ja to považujem naozaj za hrubú nekultúrnosť a osobitne, ak je to pri prejednávaní zákonov, ktoré sú z rezortu kultúry, tak to považujem za úplné nepochopenie potom kultúry, ktorú má reprezentovať daná osoba, ktorá vedie tento rezort.
Takže opätovne ja si dovolím aj požiadať pani ministerku, aby bola na mieste navrhovateľa a mala som aspoň nejaký vnem, že počúva to, čo teraz hovorím, možno sa k tomu aj prihlási, možno sa k tomu aj vyjadrí, ale prinajmenšom viem, že počúva to vyjadrenie, ktoré za našu stranu k tomuto návrhu zákona máme.
A považujem naozaj za smutné od predsedajúceho, že nepovažuje za dôležité, aby k tomu aj upriamil pani navrhovateľku, že by bolo dobré aspoň, aby väčšinu času na tomto mieste bola a že sa to tak nedeje, je to zrejmé, že sa to nedeje, to znamená, že to nie je nejaká výnimočná udalosť, že minister nie je na mieste navrhovateľa. Úprimne ja si to nepamätám, že by sa tu takto hrubo proste nekultúrne rokovalo v parlamente, ja si to nepamätám. A to som v politike od roku 2006, ale nepamätám si to, že toto by sa dialo. Ja tomu rozumiem, že minister sa porozpráva, lebo za ním príde poslanec, ale nepamätám si, že by takto hrubo dával najavo minister, že nepočúva poslancov, že mu je jedno, čo tí poslanci rozprávajú. Ja si to nepamätám.
A potom naozaj mi príde zvláštne, aby tu niekto k nám prevolával k slušnosti a korektnosti, keď takáto jednoduchá záležitosť pri prerokovaní návrhu zákona sa tu nedeje. Jednoducho ten, to volanie po zmieri a po slušnosti musí byť vzájomné a musí to byť vidno. Ale keď to nie je vidno, tak to znamená, že tu ani nie je záujem, proste úprimný záujem o to, aby to tu takto bolo.
A preto prepáčte, pán predsedajúci, som považovala za dôležité k tomuto vystúpiť. A nechávam na, nechám na vás, ako možno aj vy budete pokračovať ďalej a prípadne usmerníte aj pani ministerku, pretože sedí na mieste podpredsedu Národnej rady a nie na mieste, ktoré patrí ministrom a mieste navrhovateľa. Jednoducho je to tak a zjavne je to tak teraz ako princíp, lebo si to všímam a je to tak od začiatku, čo som prišla... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Keby ste už prestala, už tam sedí. Prosím, poďte k téme, ja som poprosil pani ministerku, samozrejme, o nejakú konzultáciu ešte k tomuto zákonu a ona bude na svojom mieste. Dobre? Nech sa páči. Nech sa páči, k téme.

Kolíková, Mária, poslankyňa NR SR
Ďakujem. Som rada. Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Som rada, že je to konzultácia k zákonu. Ďakujem pekne, pán predsedajúci, aj za vysvetlenie. Ja verím, že tá konzultácia nebude dlhá a že pani ministerka sa bude venovať naozaj rečníkom, ktorí tu vystupujú. Ďakujem pekne. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Odpustite si svoj cynizmus, lebo dá sa...

Kolíková, Mária, poslankyňa NR SR
To nie je cynizmus, ja len reagujem na vašu poznámku, ktorú ste dali. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Dobre, ale keď ja začnem byť cynický na vaše správania, tak vás to bude takisto mrzieť. Dobre? K téme vás poprosím.

Kolíková, Mária, poslankyňa NR SR
Pán predsedajúci, mňa nič nemrzí, ja som rada, že túto výmenu máme. Ďakujem pekne. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím, druhýkrát vás upozorňujem, k téme RTVS.

Kolíková, Mária, poslankyňa NR SR
Pán predsedajúci, ja hovorím k téme a idem teraz k návrhu zákona. Ďakujem pekne.
Máme predložený vládny návrh zákona, ktorý má zrušiť RTVS. Počula som tu veľmi veľa argumentov, že opozícia vlastne a osobitne strany, ktoré tu boli pri vytvorení RTVS a pri jej kreácii a spájaní Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie, ako keby nemali legitimitu sa teraz k tomu vyjadrovať. Ja si dovolím preto vrátiť sa k spájaniu verejnoprávnych médií Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie a myslím si, že je dobré upriamiť pozornosť na zopár faktov.
Keď v roku 2011 došlo k zlúčeniu Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu, situácia bola taká, že televízia tu bola pred kolapsom. Slovenská televízia bola v hlbokej platobnej neschopnosti. Nemala už ani na výplaty, sociálny fond žiadny, o úsporných opatreniach alebo akejkoľvek reštrukturalizácii ani neuvažovala. O spôsobe záchrany televízie sa naozaj viedli široké diskusie na rôznych úrovniach. Boli k tomu naozaj dlhé debaty, široké a odborné. Jednou z alternatív bolo zlúčenie oboch médií a táto alternatíva sa javila ako najschodnejšia a veľká skupina mediálnych odborníkov legislatívcov jednoducho navrhovala takéto zlúčenie. Táto synergia vytvorila skutočne priestor na šetrenie zdrojov vo verejnoprávnych médiách. Najprv sa predpokladalo, že dôjde k ušetreniu zdrojov za prvý rok 20 miliónov eur. Nakoniec sa ušetrilo 35 miliónov eur. Za prvý rok pri zlúčení RTVS. Synergia, samozrejme, bola aj vo výrobe programov, v obchode, v marketingu, v komunikácii, v technike, technológiách a administratíve. Jednoducho ukázalo sa, ukázalo sa, že spájanie, spojenie RTVS skutočne malo svoj dobrý synergický efekt a zjavne vďaka tomu od roku 2011 tu neboli žiadne snahy o to, aby došlo k rozdeleniu RTVS. Nakoniec ani dnes, aj keď najprv to boli proklamované snahy, tak to pozitívne hodnotím, že nakoniec predsa len táto vláda uznala, že to spojenie RTVS zmysel malo a s ohľadom na to vlastne ten výsledok ten vládny návrh zákona len ukazuje, že je tu len politický účel, politický účel zmeniť vedenie súčasné aj súčasnej RTVS a nejedná sa vlastne o žiadne, žiadnu novú inú inštitúciu, ktorá by sa tu mala kreovať, po účinnosti tohto zákona.
Myslím si, že je veľmi dôležité sa k tomu vracať, že ako to vlastne bolo pri spájaní RTVS, pretože dnes tu nie je zrejmý žiadny účel, žiadny zrozumiteľný, racionálny dôvod, prečo sa RTVS mení na STVR. Stále dochádza k zlúčeným inštitúciám rozhlasu a televízie, ale tá zmena dochádza len, len, tá zmena je len naozaj v tom, že politicky dôjde k ovládnutiu celého verejnoprávneho média. Žiadny iný rozdiel ohľadom samotného nastavenia tu nie je.
Treba tiež povedať, že pri hľadaní nového generálneho riaditeľa novej inštitúcie v roku 2011 sme tu mali, samozrejme, dvoch riaditeľov Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu, tak nemohli dvaja, samozrejme, viesť ďalej jednu inštitúciu, tak je zrozumiteľné, si myslím, že sa hľadal nový manažér pre novú, nové verejnoprávne médium a ja si myslím, že v istej miere je aj zrozumiteľné, že sa ním stala nakoniec riaditeľka Zemková, ktorá viedla v tom čase naozaj veľmi funkčnú inštitúciu rozhlasu po riadnom nakoniec výberovom konaní.
To, čo dnes naozaj trápi RTVS, je nedostatočné financovanie. To je skutočný problém dnes RTVS. Ja rozumiem, že tu môžme mať množstvo názorov na to, ako zabezpečiť ten spôsob financovania. Tomu naozaj plne rozumiem. Ale pri kritike, ako bolo zavedené, ten spôsob financovania, faktom je, že v zákone bolo stanovené 0,17 % HDP, a to slovenskej, to RTVS jednoducho pomohlo. To jednoducho RTVS jednoznačne pomohlo.
Ja verím tomu, že, pán predsedajúci, stále riešite konzultáciu k tomuto zákonu.
To, že koalíciu vôbec netrápi financovanie RTVS, len jednoznačne ukazuje, že je tu iný dôvod, ako ten, aby táto inštitúcia bola funkčná. Prvý krok predsa smerom k RTVS bol, že táto koalícia skrátila RTVS financovanie. Dostalo ju jednoducho na kolená. RTVS prvý krok bol, že dostala táto koalícia na kolená RTVS a potom ju kritizovala, že nie je schopná zabezpečiť všetky programy tak, ako by si predstavovala, ktoré sú jednoducho finančne náročné zabezpečiť. No tak keď najprv utiahneme kohútik pre financovanie RTVS, tak je jasné, že potom nemôže zabezpečiť všetky programy tak, ako predpokladala.
Orgány novej inštitúcie STVR, ktorá vlastne je ten istý, istým spôsobom to isté verejnoprávne médium, len sa inak vytvorí jej manažovanie a jej kontrolné orgány, je vlastne tým úplným odkrytím kariet. Jednoducho ide o to, aby plne táto koalícia politicky ovládla RTVS. Jednoducho tak to je. A ja sa divím naozaj tejto koalícii, že toto takto naplno chce urobiť, lebo to sa nakoniec raz môže obrátiť aj proti nej samotnej. RTVS bude v plnom područí vládnucej strany. Bude. Jednoducho takto to zabezpečíte v plnosti. Áno, po novom to bude STVR (povedané so smiechom), ale jednoducho to, bavíme sa o tom, čo sa z tej RTVS stane. Z RTVS sa stane politické médium.
Tak vy hovoríte, pán predsedajúci, no a čo. Tak pre vás je to asi no a čo, ale to určite nie je objektívne verejnoprávne médium, ak ho má v područí iba vládnuca koalícia. To nie je verejnoprávne médium. To je politické médium. Tak vy chcete politické médium. Chcete politické médium, ktoré bude šíriť informácie, ktoré si dohodnete na koaličnej rade, lebo toto sa stane s RTVS. RTVS bude len komunikovať tie informácie, ktoré táto koalícia bude považovať za vhodné, a vzhľadom na to, ako je nastavené to celé zloženie kontrolných orgánov a samotného generálneho riaditeľa a jeho voľbu, no tak je jasné, že to bude v prvom momente určovať Slovenská národná strana. Tak ja rozumiem, pán predsedajúci, že vám to vyhovuje. Ale ja sa divím, že to vyhovuje aj ostatným koaličným stranám, že toto ostatným koaličným stranám je jedno, lebo tu jednoznačne chýba, chýba nezávislosť. Akákoľvek snaha po objektivite. Akákoľvek snaha po redakčnej nezávislosti. Akákoľvek snaha po kvalitnej dramaturgii RTVS, lebo zatiaľ to je RTVS, ja preto úmyselne hovorím RTVS.
RTVS stratí akýkoľvek priestor na to, aby jej generálny riaditeľ určoval a bol zodpovedný aj za program samotnej RTVS. Jednoducho ak to nebude tak, ako si predstavujú kontrolné orgány, no tak jednak sú tam finančné postihy, ale je zrejmé, že taký generálny riaditeľ proste sa tam dlho neohreje. Ja neviem potom, na čo nám bude takáto, takáto inštitúcia, taká drahá inštitúcia. Načo nám to bude? To potom skutočne nám stačí len médium z vlády, prípadne z ministerstva kultúry, ktoré bude informovať verejnosť o tom, čo považuje za vhodné. Nepotrebujeme na to takúto drahú inštitúciu. Zbytočné. Potom rozumiem aj Slovenskej národnej strane, že je to drahá inštitúcia, pretože potom je naozaj drahá. Načo potrebujeme takú drahú inštitúciu, ktorá vlastne len posúva informácie, ktoré si rozhodne proste politický kolektív vládnucej strany.
A je zjavné, celý ten návrh zákona je písaný rýchlou, rýchlym perom a my sme kritizovali aj samotný čas, počas ktorého došlo, vlastne bolo možné vôbec pripomienkovať tento návrh zákona aj nakoniec spôsob, bolo, bola, bol tu priestor, kde sme predkladali aj naša strana hromadnú pripomienku, ale ten spôsob prerokovávania tohto návrhu zákona a ten spôsob prerokovania bol zjavný, že to nebol žiadny, žiadna ochota si vypočuť pripomienky, žiadna ochota o nich naozaj diskutovať. Akonáhle sme mali otázky odborného charakteru, ten odkaz bol, toto je politické rozhodnutie. No tak pri pripomienkach, ktoré máme v rámci riadneho pripomienkového konania jednoducho to neobstojí, aby pri odborných otázkach, osobitne k zárukám nezávislosti takejto inštitúcie, sme dostali rozhodnutie, sme dostali informáciu, že toto všetko sú politické rozhodnutia. Tu nebol riadne vôbec žiadny priestor na to, aby sme takúto, takéto vážne rozhodnutie mohli riadne prediskutovať.
A svedčí tomu nakoniec aj to, ako je skrátená táto rozprava v parlamente. Ja sa pýtam, kde je taký, načo je taký zhon? K čomu je taký stres? Čo sa také deje v RTVS, že je potrebné tak rýchlo zmeniť právnu úpravu? Čo sa deje, že je potrebné zo dňa na deň dať dole generálneho riaditeľa a súčasné kontrolné orgány? Pretože aj samotné znenie účinnosti týchto ustanovení vlastne predpokladá, že dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov proste končí RTVS. To znamená, zo dňa na deň RTVS skončí, budeme tu mať novú inštitúciu STVR, čo znamená jej premenovanie, končia tieto orgány a končí generálny riaditeľ. Nie je tu žiadny priestor takisto, bohužiaľ, ako sme si už zvykli aj pri iných inštitúciách, ktoré nám končia zo dňa na deň. Žiadny priestor, aby tá inštitúcia sa na to pripravila, pretože ja, ja považujem za absolútne legitímne, že koalícia má svoju predstavu, či už k rušeniu inštitúcií alebo k vytváraniu nových inštitúcií, ale to, čo považujem za, za vážne, aby sme boli naozaj znepokojení ako opozícia, je spôsob, ako sa prerokovávajú tieto návrhy. Spôsob, ako sa to predkladá na diskusiu, tie návrhy. Spôsob, ako k tým zmenám dochádza. Toto sme tu naozaj takúto kultúru nemali. Veď keď dochádza k zásadným zmenám, tak aj tá inštitúcia potrebuje nejaký priestor a čas, aby sa na to pripravila. Jednoducho to je zodpovedné vládnutie.
Veď my v zásade nepopierame, že vláda má väčšinu, vláda má svoje vlastné predstavy o vládnutí, to nepopierame. My kľúčovo popierame spôsob vládnutia. Tú hrubosť presadzovania zmien. Nedáva priestor na diskusiu a nedáva ani priestor, aby zodpovedne potom tie zmeny boli prijaté do života samotnou inštitúciou, samotnými zamestnancami a toto vyzerá, že proste začína byť štandard jednoducho tejto vlády. Či už to bol Úrad špeciálnej prokuratúry a ja si dovolím povedať aj v súčasnosti NAKA, lebo, lebo to je proste nejaká kultúra, ktorá je tu jednoducho nebezpečná, že takýmto spôsobom sa tu robia zmeny. Takýmto rýchlym spôsobom, nekultúrnym, nezodpovedným a neslušným, a preto som si, pán predsedajúci a pani ministerka, dovolila na začiatku mať k tomu takýto úvod, lebo, lebo niečím to začína byť symptomatické, že proste nám nezáleží ani na tom zdaní, že by sme tu chceli byť kultúrni, že by sme tu chceli mať kultúrnu diskusiu.
Ja som nepočula jeden racionálny dôvod zo strany predkladateľa, prečo sa má rušiť RTVS a má sa zmeniť na STVR. Nepočula som. Bude to znamenať administratívnu záťaž, bude to znamenať finančnú záťaž, bude to znamenať politickú závislosť. Veď RTVS nie je v politickom područí opozície. To nie je pravda. Jednoducho došlo k voľbe generálneho riaditeľa, je pravda počas bývalej, počas bývalého funkčného obdobia v riadnom termíne, tak ako predpokladal, predpokladá zákon, ale kontrolné orgány tu majú jednoducho predsa paritné zastúpenie v rámci jednotlivých funkčných období, jednotlivých vládnutí. To znamená, že tam v tých kontrolných orgánoch predsa sú predstavitelia, ktorí zastupujú rôzne záujmy, aj politické. Nedá sa povedať, že by bola teraz RTVS v nejakom područí, politickom.
Ja nebudem ďalej naťahovať túto, tento svoj príspevok, ja si dovolím na záver iba možno upozorniť na pre mňa naozaj zopár nezmyslov, ktoré sú tiež v tomto vládnom návrhu zákona, a ukazujú vlastne na chyby, ku ktorým jednoducho dochádza pri rýchlych návrhoch, ku ktorým nie je žiadna riadna diskusia, predkladateľ nepočúva pripomienky, ktoré sú prednášané. Napríklad. Ja som naozaj nepochopila a osobitne pri návrhu zo strany Slovenskej národnej strany, ktorý vnímam, že má nejaký osobitý rešpekt k národným symbolom a k štátnym symbolom, prečo každá televízna a programová služba a rozhlasová programová služba má dostať do vysielania o 23.30 do 00.30 štátnu hymnu. To je naozaj devalvácia vážnosti hymny a významu štátnej hymny. To naozaj, to znamená, že každá, každá televízna programová služba a rozhlasová programová služba má mať štátnu hymnu v tomto čase. Naozaj to zvyšuje tú vážnosť? Ja si nemyslím, že toto bude zvyšovať vážnosť štátnej hymny. Myslím si naopak, že to bude devalvácia vážnosti a významu štátnej hymny.
Považujem za, a ja som to už spomínala, za osobitne nebezpečné spôsob, akým bude volený generálny riaditeľ, pričom my sme pripravení a ja si viem predstaviť normálnu odbornú diskusiu, že si sadneme a povieme si, pobavme sa o spôsobe voľby generálneho riaditeľa. Viem si predstaviť naozaj dobrú odbornú diskusiu, že nie je dobrý ten mechanizmus nastavenia, že generálneho riaditeľa volí Národná rada. Poďme sa pobaviť o inom spôsobe, poďme akože kľudne, my sme pripravení si k tomu sadnúť. Ale urobiť to takýmto hrubým spôsobom?
Nebudem sa už viac venovať etickej komisii a k jej zásahom do programovej skladby RTVS a následne a vyvodzovania zodpovednosti voči generálnemu riaditeľovi, pretože ja som zvedavá naozaj, kto tu bude generálny riaditeľ v tejto novej inštitúcii, lebo to bude generálny riaditeľ, ktorého vlastne od začiatku ste označili za nesvojprávneho. Jednoducho to bude osoba, ktorá ako keby bola nesvojprávna viesť STVR, viesť obsah toho vysielania v STVR, pretože tú zodpovednosť vlastne za jeho rozhodovanie prenášate na tie kontrolné orgány.
Považujem za veľkú chybu naozaj pri presadzovaní tohto návrhu zákona takýmto spôsobom, za hrubú chybu v priestore slobody prejavu, šírenia informácií, za hrubú chybu v demokratickej spoločnosti, kde je dôležité, aby sme dostávali objektívne informácie. Pri takomto presadení návrhu zákona a pri tomto návrhu zákona potom ani nemusíme mať už RTVS, si myslím, že by to bolo asi lepšie pre Slovensko.
Ďakujem pekne.

Už je po ôsmej, už skončilo rokovanie. (Reakcia z pléna.) Neni všeobecný súhlas. (Reakcie z pléna.) Kto dal všeobecný súhlas? Ja neviem, jaký všeobecný súhlas? (Reakcie z pléna.)
Ďakujem. (Reakcie z pléna.) Do ôsmej rokujeme. (Reakcia z pléna.) Prečo ste to dneska urobili, čo ste urobili? (Výmena názorov v pléne.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Ešte raz sa pýtam, páni poslanci, poslankyne, ja chápem emóciu, ešte raz, pán Hlina, ospravedlňujeme sa za to celé, nikto vám to neurobil naschvál, naozaj nikto.
Je všeobecný súhlas, aby sme dokončili tie dve faktické?

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Počkajte, môžem? Ide pán minister stiahnuť ten bod? Ide ho stiahnuť? (Reakcia ministra.) Ale v treťom čítaní alebo v druhom? (Reakcia ministra.) No, potom nemôžme nič. Čakáte na Pellegriniho, aby vám to nevrátil, to je celá finta a ešte tu na nás budete hrať, ako vám máme pomáhať. Teraz to stiahnite, pred druhým. (Reakcia ministra: „Ja sťahovať nič nebudem...“) Tak dobre, tak preložte hlasovanie na jún v druhom čítaní. (Reakcia ministra.) Otvorte rozpravu!