Vážené kolegyne a kolegovia, tri veci v opakovanej rozprave alebo k opätovne otvorenej rozprave k novele zákona o ochrane prírody a krajiny.
Po prvé, chcem oceniť stiahnutie podpisu pána poslanca Huliaka spod tohto návrhu. Zrejme si aj on uvedomil, že ako zlý a škodlivý je to návrh a dúfam, že za to nebude ani hlasovať.
Po druhé, chcem zopakovať, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Ferenčáka je prílepok, odporuje zákonu o rokovacom poriadku a nemožno dať o ňom hlasovať. Tam nestačí to, že rieši niečo v zákone o odpadoch a novelizuje sa zákon o ochrane prírody a krajiny a odpady súvisia s ochranou prírody a krajiny. To nemá súvisieť s tým zákonom, ktorý sa novelizuje, ale s tou novelou, s tým návrhom novely.
§ 94, ods. 3 znie: "Pri prerokúvaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokúvaným návrhom zákona." S návrhom zákona, nie so zákonom a upozorňujem pána predsedajúceho aj pána spravodajcu, že ak podaný návrh nespĺňa náležitosti podľa ods. 2 alebo 3, toto je ods. 3., predsedajúci nedá o ňom hlasovať. Takže vás žiadam, aby ste v súlade so zákonom o rokovacom poriadku nedali o tomto návrhu hlasovať.
Vo zvyšku svojho vystúpenia by som sa chcel venovať tomu inému pozmeňujúcemu návrhu, ktorý sa týkal zrušenia účastníctva občianskych združení, ktoré sa venujú, venujú ochrane prírody v konaniach podľa zákona o ochrane prírody a jeho nahradenia tým, že budú iba zúčastnené osoby. Opäť sa obraciam najmä na pána poslanca Migaľa, ktorému adresovalo lesoochranárske združenie VLK upozornenie. On na to reagoval, čo oceňujem, ale tá reakcia vecne nesedela. A teraz si dovolím opäť odprezentovať stanovisko združenia VLK, ktoré reaguje na tie argumenty, ktoré zazneli najmä z jeho strany, aj keď teraz nepočúva. V nadväznosti na argumenty, teraz citujem VLK-a, ktoré zazneli v rozprave k novele zákona o ochrane prírody a krajiny 4. novembra a týkali sa vylúčenia mimovládnych organizácií z účastníctva v správnych konaniach, by sme radi zaujali takéto stanovisko. Protiargumentácia svojím obsahom úplne obchádza podstatu odôvodneného rozhodnutia rozsudku C-243/15, jeho body 66 až 70, ktoré som tu, mimochodom, prezentoval. V ňom sa Súdny dvor Európskej únie jednoznačne vyjadril k efektívnosti účasti zainteresovanej verejnosti v správnych konaniach týkajúcich sa ochrany prírody v postavení zúčastnenej osoby a v postavení účastníka konania. Do pozornosti osobitne dávame tú časť odôvodnenia predmetného rozhodnutia, v ktorej Súdny dvor poukazuje na to, že v prípade nemožnosti účasti organizácií na ochranu životného prostredia na správnom konaní v postavení účastníka konania nemožno vylúčiť, že nebudú zohľadnené tvrdenia zamerané na ochranu životného prostredia, v dôsledku čoho by nebol dosiahnutý základný cieľ konania uvedeného v čl. 6 ods. 3 smernice o biotopoch, teda zabezpečenie vysokej úrovne ochrany životného prostredia. Uvedený názor formuloval Súdny dvor v situácii, kedy bolo nesporné, že v týchto konaniach podáva svoje vyjadrenia aj štátna ochrana prírody. Napriek tomu pre zabezpečenie vysokej úrovne ochrany životného prostredia v súlade so smernicou o biotopoch považoval Súdny dvor za reálne nebezpečenstvo, že v prípade neúčasti organizácií na ochranu životného prostredia v správnom konaní v postavení účastníka konania nebudú tvrdenia zamerané na ochranu životného prostredia zohľadnené. Súdny dvor zároveň výslovne konštatoval, že postavenie účastníka konania umožňuje mimovládnym organizáciám účinne sa podieľať na rozhodovacom procese. Protiargumentácia smeruje k reálnemu vyprázdneniu zmyslu účasti zainteresovanej verejnosti na rozhodujúcich procesoch v oblasti životného prostredia, keď považuje za dostatočný nástroj tejto účasti podanie správnej žaloby po právoplatnosti konania pred správnymi orgánmi. Je ťažko porozumieť tomu, že za účinný spôsob účasti zainteresovanej verejnosti na rozhodovacích procesoch v oblasti životného prostredia považuje pán poslanec Migaľ možnosť podania správnej žaloby, ktorú môže zainteresovaná verejnosť, ktorej zákon priznáva právo na účasť v konaní, či už postavení zúčastnenej osoby, alebo účastníka konania, proti rozhodnutiu, ktorým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia o ochrany prírody. Je potrebné predovšetkým zdôrazniť, že samotné podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok. Teda rozhodnutie správneho orgánu možno realizovať, teda vykonávať povolené činnosti a realizovať činnosti, na ktoré bol udelený súhlas orgánu ochrany prírody. Takýto odkladný účinok môže súd priznať správnej žalobe na návrh žalobcu a až po vyjadrení žalovaného. Znamená to, že od podania správnej žaloby uplynie aj niekoľko týždňov, kým súd môže vydať uznesenie, ktorým rozhodne o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Ak by správny súd rozhodol bez vyjadrenia žalovaného, takéto rozhodnutie by bolo nezákonné.
Ďalej je potrebné pripomenúť, že zatiaľ čo odvolanie podané v správnom konaní účastníkom konania, musí odvolací orgán prejednať, správny súdny poriadok výslovne ustanovuje v § 185, že správny súd môže priznať odkladný účinok správnej žalobe. Proti rozhodnutiu správneho súdu o nepriznaní odkladného účinku správnej žalobe nie je prípustná kasačná sťažnosť, ak by aj bola vzhľadom na lehoty na jej podanie a na druhej strane neexistencia žiadnej lehoty na rozhodnutie kasačného súdu, nebola by takáto kasačná sťažnosť účinným prostriedkom nápravy. Vo všeobecnosti je potrebné uviesť, že pokiaľ sa poukazuje na skutočnosť, že bezprostredne po nadobudnutí právoplatnosti správneho rozhodnutia sa nezačnú hneď rúbať stromy, pretože na takéto rozhodnutie totiž nadväzuje napríklad stavebné konanie a povolenie výrubu sa stane právoplatným, až keď prebehne aj nadväzujúce konanie. Zužuje sa predmet konania o povolení výnimky či uvedení súhlasu podľa zákona ochrane prírody a krajiny na veľmi úzku skupinu rozhodnutí o povolení výrubu v súvislosti so zriadením stavby, ktorá vyžaduje výrub stromov.
Je potrebné uviesť, že rozhodnutia o vydaní súhlasu na určitú činnosť či povolenie výnimiek sú v zásadnej väčšine vydávané ako samostatné rozhodnutia bez toho, aby na takéto rozhodnutie nadväzovalo akékoľvek ďalšie konanie.
Takýmito sú rozhodnutia o povolení výnimiek na usmrtenie chránených živočíchov, o aplikácii chemických látok, o výstavbe lesných ciest a zvážnic, výrub bylín a stromov a podobne. V takomto rozhodnutí je, naopak, veľmi často uvedená lehota na realizáciu povolenej činnosti či činnosti, na ktorú bol udelený súhlas. Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia je ten, komu z neho vyplýva oprávnenie vykonať určitú činnosť, oprávnený ju vykonať, a zároveň je viazaný lehotou v takomto rozhodnutí uvedenou, takže nemá dôvod čakať niekoľko mesiacov s výkonom tejto činnosti, kým prípadne správny súd rozhodne o odkladnom účinku správnej žaloby alebo dokonca niekoľko rokov, ak odkladný účinok nie je priznaný. Výsledkom takejto, v úvodzovkách, efektívnej účasti verejnosti na konaniach týkajúcich sa ochrany životného prostredia môže tak byť po niekoľkých rokoch konštatovanie správneho súdu o tom, že napadnutým rozhodnutím bol porušený verejný záujem ochrany životného prostredia.
Takéto rozhodnutie však nie je spôsobilé spätne eliminovať škody spôsobené vykonaním povolenej činnosti.
Keďže zmyslom účasti mimovládnych organizácií na rozhodovacích procesoch v oblasti životného prostredia je zabezpečenie vysokej ochrany životného prostredia, nemôže byť takýto výsledok účasti považovaný za napĺňajúci zmysel tejto účasti, pretože neprispieva k vysokej úrovni ochrany životného prostredia. Je zároveň potrebné zdôrazniť, že zúčastnená osoba nemá právo na rozdiel od účastníka konania na to, aby jeho podania, návrhy a vyjadrenia boli podkladmi rozhodnutia, pretože správny poriadok v § 32 vyslovene vymenúva ako podania, návrhy a vyjadrenia, ktoré sú podkladmi, rozhodnutia, podania účastníkov konania. Ale len v odôvodnení rozhodnutia sa správny orgán musí vysporiadať s návrhmi a námietkami zúčastnenej osoby... sa nemusí správny orgán vysporiadať s návrhmi a námietkami zúčastnenej osoby, ani s jej vyjadreniami a námietkami, pretože takúto povinnosť má len vo vzťahu k účastníkom konania. Rozhodnutie správneho orgánu sa doručuje len účastníkom konania, len účastník konania má právo podať proti rozhodnutiu odvolanie. Je teda zrejmé, že bagatelizácia rozdielov medzi postavením zúčastnenej osoby a postavením účastníka konania opomína zásadný rozdiel medzi možnosťou vplývať na priebeh konania a rozhodnutie z postavenia zúčastnenej osoby a z postavenia účastníka konania. Postavenie zúčastnenej osoby tak celkom zjavne nezabezpečuje efektívnu účasť zainteresovanej verejnosti na rozhodovacom procese v otázkach životného prostredia. Je teda zrejmé, a je mi ľúto, že tu už nie je pán poslanec Migaľ, že to, čo on tvrdil, nesedí, nie je pravda. Právo byť zúčastnenou osobou nie je zhodné s právom byť účastníkom konania. Nemajú rovnaké práva. Nemajú rovnakú možnosť efektívne zasiahnuť do konania o ochrane životného prostredia, a tým pádom ide o vážny... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
