Videokanál klubu

Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, pán predsedajúci, rád by som povedal aj v druhom čítaní pár slov k vládnemu návrhu novely zákona o teste proporcionality v oblasti regulácie povolaní.
Ako som uviedol teda už v prvom čítaní, rozumiem tomu zámeru, ktorý je obsiahnutý v návrhu zákona. V zásade s ním súhlasím. Regulácia povolaní v niektorých prípadoch je potrebná, ja to tiež uznávam, ale aj teda z požiadaviek Európskej únie vyplýva, že by mala byť primeraná, mala by iba v nevyhnutnej miere a nemala by pôsobiť diskriminačne voči občanom iných krajín Európskej únie. A toto má zabezpečiť test proporcionality, že keď sa mení právna úprava vo vzťahu k regulácii povolaní, tak najprv sa posúdi, že či tá regulácia spĺňa tieto náležitosti, čiže či je primeraná, či slúži k dosiahnutiu deklarovaného cieľa a či je nevyhnutná, či nepôsobí diskriminačne. A predpokladám, že to dobre funguje vo vzťahu k vládnym návrhom zákonov, ktoré prechádzajú riadnym medzirezortným pripomienkovým konaním. Problém to môže byť už teda pri skrátenom legislatívnom konaní. A to, čo sa vlastne rieši týmto návrhom zákona, sú poslanecké návrhy a najmä pozmeňujúce návrhy a v tejto súvislosti sa otvára aj zákon o rokovacom poriadku.
Čiže ten cieľ je podľa môjho názoru správny, vyplývajúci teda priamo aj z požiadaviek Európskej únie, že sa to má týkať aj pozmeňujúcich návrhov, lebo cez pozmeňujúce návrhy možno obchádzať ten riadny legislatívny proces. Len teda vyslovil som v prvom čítaní pochybnosť, či tá úprava na úrovni zákona o rokovacom poriadku je dostatočná vo vzťahu najmä k pozmeňujúcim návrhom. Vo vzťahu k poslaneckým návrhom v zásade je to nejaká zvýšená administratíva pre predkladateľov, ale však to je v poriadku, treba, aby rešpektovali naše záväzky voči Európskej únii, ale vo vzťahu k pozmeňujúcim návrhom je situácia niekedy taká, že sa o desiatej predloží v pléne pozmeňujúci návrh a o jedenástej sa o ňom hlasuje a je schválený. Čiže podľa môjho názoru to, ako je to tam navrhnuté, je síce jak deklarovanie nejakého zámeru, ale v realite ten zámer bude dosť náročné naplniť, keby sa dodržiavali lehoty napríklad medzi predložením pozmeňujúceho návrhu a hlasovaním o ňom, čo by malo byť v zmysle rokovacieho poriadku minimálne 48 hodín, ale vždycky, teda vždycky, no skracuje sa to, keď to hlasovanie príde skôr, veľmi často, skoro vždy. Niekedy tá lehota je naplnená z dôvodu, že trebárs rokujeme v piatok a hlasovať budeme až v utorok, tak vtedy je tá lehota dodržaná.
Tak mňa by zaujímalo teda, akým spôsobom sa má, sa má prakticky uplatňovať, či pán minister alebo niekto z koaličných poslancov má predstavu, ako sa tu bude reálne uplatňovať, aby sme nemali napísané, že sa má vykonať test proporcionality aj vo vzťahu k pozmeňujúcim návrhom. Len teda v tom režime a v tej rýchlosti, v akom sa rokuje v parlamente, tak tam na to nebude, nebude priestor. Asi by pri tomto type zákonov, ktoré regulujú povolania, v tomto type pozmeňujúcich návrhov, ak sa má stihnúť nejaký test proporcionality aj v nejakom zrýchlenom režime, tak by mal, tak by malo sa natiahnuť čas medzi predložením pozmeňujúceho návrhu a hlasovaním o ňom. To by si asi vyžiadalo nejakú podrobnejšiu, podrobnejšiu úpravu, ale teda diskutovali sme o tom aj na výbore a, samozrejme, uvidíme, čo prinesie prax, ako sa to reálne bude uplatňovať, či to neostane iba na papieri.
A druhá vec, ku ktorej by som sa chcel vyjadriť, je práve pozmeňujúci návrh, ktorý bol schválený v ústavnoprávnom výbore. Prišiel s ním pán poslanec Glück. Je to opäť rozširujúci pozmeňujúci návrh, netýka sa toho, čo je obsiahnuté v návrhu zákona. Týka sa rokovaní výboru pre európske záležitosti. Je to v zákone o rokovacom poriadku, tak je to síce prilepené, ale nie je to prílepok, lebo čl. II noveli... čl. II toho návrhu novelizuje rokovací poriadok, čiže nie je to, nie je to prílepok, ale je to rozširujúci pozmeňujúci návrh. A teda § 58a, ktorý upravuje fungovanie výboru pre európske záležitosti, v ods. 6 uvádza, že poverený člen vlády je povinný zúčastniť sa na rokovaní výboru pre európske záležitosti a informovať výbor o návrhoch podľa ods. 3 písm. a) a podávať informácie o výsledku rokovaní orgánov, ktorých je členom. A pán poslanec Glück na zasadnutí ústavnoprávneho výboru navrhol, aby sa tá povinnosť zmenila na možnosť, teda člen vlády mal byť, nemal byť povinný zúčastniť sa, ale že sa môže zúčastniť. A mal by byť akurát povinný vhodným spôsobom informovať členov výboru, čo mohlo znamenať, že pošle písomnú informáciu.
To sa neschválilo, lebo teda jednak zaznela tam kritika zo strany, zo strany opozície a jednak zrejme ani HLAS s tým celkom nesúhlasil. Tak potom pán poslanec Glück na pokračovaní výboru na ďalší deň, alebo o dva dni, alebo koľko to bolo, tak predložil upravenú verziu toho pozmeňujúceho návrhu, ktorá už bola schválená. Stala sa súčasťou spoločnej, spoločnej správy, ktorá hovorí o tom, že teda nieže nie je povinný, ale má sa doplniť do toho ustanovenia, že ak sa poverený člen vlády nemôže zúčastniť rokovania výboru pre európske záležitosti, je povinný dať sa zastúpiť iným členom vlády.
No a tu by tiež teda zaujímal názor, názor predkladateľa, lebo zachytil som verejné vyjadrenia predsedu výboru pre európske záležitosti pána poslanca Ferenčáka, ktorý s takouto zmenou nesúhlasí, lebo tá zmena znamená, že v zásade sa člen vlády, a problém je to najmä pri premiérovi, nebude musieť zúčastňovať zasadnutí výboru. Bude mať nejaký dôvod, že si vymyslí, vymyslí iný program a nechá sa zastupovať, zastupovať nejakým iným členom vlády, pričom ten iný člen vlády nemá tie potrebné informácie, ako môže mať, môže niečo odprezentovať nejaké stanovisko, ale je to, je to niečo podobné, ako na hodine otázok keď odpovede za jedného člena vlády číta iný člen vlády.
Ja som včera kládol otázky napríklad ministrovi vnútra pánovi Šutajovi Eštokovi a prečítala ich pani ministerka kultúry Šimkovičová. A kládol som otázky ministrovi zahraničných vecí pánovi Blanárovi a prečítal ich pán minister financií Kamenický. A teda hodina otázok nie je iba o tom, že poslanci dostanú nejakú odpoveď, to môžu dostať aj písomne, ale že majú možnosť položiť doplňujúcu otázku a na tú doplňujúcu otázku člen vlády odpovie. No ale keď som sa pani ministerky Šimkovičovej pýtal k téme, ktorá súvisí s rezortom pána ministra vnútra Šutaja Eštoka, no tak ako nebola mi veľmi schopná povedať. Mohla povedať svoj názor. No a pán minister Kamenický takisto za pána ministra Blanára veľmi veľa toho nepovedal.
A ak bude schválený tento pozmeňujúci návrh, tak to bude podobná situácia. Bude môcť jednak ísť minister za ministra, bude môcť sprostredkovať nejakú informáciu, ale prípadné doplňujúce otázky nebude vedieť, nebude vedieť zodpovedať. A navyše napríklad špeciálne v prípade premiéra, no tak toho žiadny iný člen vlády na rokovaniach Rady Európskej únie zastupovať nemôže. Ministri sa, myslím, navzájom môžu zastupovať, ale premiéra nemôžu zastupovať. Čiže poslanci nebudú mať možnosť komunikovať s tým členom vlády, buď teda s premiérom, alebo s ministrom, ktorý zastupuje Slovensko v orgánoch Európskej únie, nebudú mu môcť klásť otázky, dávať podnety, nebudú počuť jeho reakcie, ak bude využívať tú možnosť, ktorú pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Glücka, ktorý sa dostal do spoločnej správy, lebo na ústavnoprávnom výbore bol schválený, ak toto bude, toto bude platiť.
A znamená to aj zásadné oslabenie výboru pre európske záležitosti, ktorý má osobitné postavenie medzi výbormi. Lebo ostatné výbory v podstate predstavujú poradné orgány pre Národnú radu, teda nemyslím tie špeciálne výbory, ktoré majú svoju funkcie, tie osobitné kontrolné výbory, ale bežné výbory ak niečo schvália, tak je to nejaké stanovisko, o ktorom ďalej bude ešte niekto rokovať. Napríklad, napríklad máme tu pozmeňujúci návrh v spoločnej správe, schválil ho ústavnoprávny výbor, ale aby sa stal súčasťou schváleného zákona, musí o tom ešte hlasovať Národná rada a schváliť ten pozmeňujúci návrh, čo dúfam, že v tomto prípade neschváli. Ale výbor pre európske záležitosti v podstate nahrádza Národnú radu, lebo je upravený v ústavnom zákone o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie. A teda to, aké je stanovisko Slovenskej republiky k nejakým veciam, o ktorých sa rokuje na úrovni Európskej únie, tak niekto o tom musí rozhodnúť. Ten návrh dáva vláda a schvaľuje to potom, schvaľuje to potom Národná rada. Ale Národná rada delegovala túto svoju právomoc na výbor pre európske záležitosti. A okrem vecí, keď si Národná rada vyhradí, že v pléne chce rozhodnúť o nejakej záležitosti, ktorú považuje za mimoriadne dôležitú, alebo je nejako politicky atraktívna, tak túto pôsobnosť Národnej rady vykonáva výbor pre európske záležitosti.
Týmto pozmeňovákom bude spôsobené, že výbor pre európske záležitosti bude o veciach môcť rokovať bez toho, aby tam bol ten príslušný člen vlády, ktorý má danú tému v portfóliu, vo svojej právomoci a ktorý bude zastupovať Slovenskú republiku na rokovaní orgánu Európskej únie.
Tak viem, že toto nie je celkom z oblasti školstva, ale teda je to v zákone, ktorý predkladá pán minister školstva, tak by ma aj teda zaujímalo, že aký je jeho názor na túto vec, aj z hľadiska, aj z hľadiska obsahu, samozrejme, lebo ten obsah je podľa môjho názoru problematický, ale aj z hľadiska, aj z hľadiska tej formy, že sa to prilepí k zákonu, ktorý obsahovo nesúvisí s tou témou, lebo teda síce, áno, nie je to prílepok, ale je to rozširujúci pozmeňujúci návrh aj v zmysle zákona o rokovacom poriadku. Takže budem rád, keď sa pán minister k tomu vyjadrí.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Puškárová, ja sa veľmi ospravedlňujem, ja keď som čítal ten zoznam podpísaných pod pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Lučanského, tak som povedal, že mi tam chýba meno pána poslanca Habánika, samozrejme, že mi tam chýba aj vaše meno, lebo tiež by som čakal, že keď koalícia niečo bude navrhovať ako pozmeňovák k novele vysokoškolského zákona, tak sa pod to podpíše aj predsedníčka školského výboru, ktorá má priamu skúsenosť s vysokými školami, tak by som to aspoň touto cestou chcel napraviť. A teda aj váš názor by ma určite zaujímal na tú zmenu, aj na jej obsah, aj na formu, že prečo je potrebné predĺžiť, alebo teda zmeniť to obmedzenie, koľko môžu byť rektori a dekani vo funkcii, zo súčasných dvoch na tri volebné obdobia, že čo si o tom vy myslíte.
Ďakujem.

Ďakujem za všetky faktické poznámky.
Pán poslanec Habánik, som trochu sklamaný, myslel som, že teda vysvetlíte aj vecne, že o čo v tom návrhu ide a prečo sú tri lepšie ako dve, lebo, ešte raz, ani z vystúpenia pána poslanca Lučanského, ani z toho písomného odôvodnenia to zrejmé, zrejmé nie je. Vy tvrdíte, že sa vás to nedotkne, ale ak máte nejaké obmedzenie, to obmedzenie je na dve funkčné obdobia a teraz sa to obmedzenie spraví benevolentnejšie, teda budú tri funkčné obdobia a vy ste rektor, tak vás sa to týka. A teraz či sa to dotkne v tomto roku, ja som nehovoril, že v tomto roku sa to dotkne, keď sa vás to dotkne v roku 2029, tak v 2029 sa vás to dotkne. Povedali ste, že by ste sa, by ste sa k tomu vyjadrili, ale teda neviem, kedy by ste sa k tomu vyjadrili, lebo keby som ja sa neprihlásil do rozpravy, tak rozprava by už bola ukončená, už by, už by sme teraz rokovali o nejakom ďalšom bode, takže neviem, neviem, kde by ste sa k tomu mohli vyjadriť.
A, pani poslankyňa Kosová, Gažovičová, ďakujem vám za vaše reakcie, a teda tiež som veľmi zvedavý na to, čo povie, čo povie pán minister, lebo teda ani od pána poslanca Lučanského, ani od pána poslanca Habánika sme nepočuli, že prečo je takáto zmena potrebná a prečo teda z dvoch na tri. Lebo tak teoreticky to možno urobiť tak, ako povedal pán poslanec Habánik, že vôbec, ak si za tým ministerstvo stojí, ak si myslí, že je to dobré pre vysoké školy, no tak nech dá taký návrh, nech prejde normálne verejnou diskusiou medzirezortným pripomienkovým konaním a keď si za tým budete stáť, obhájite si to pred odbornou verejnosťou, pred kritikou, no tak si schváľte takú zmenu, ale nie takto pokútne.

Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, nezvyknem vystupovať k zákonom, ktoré sa týkajú vysokých škôl veľmi často, ale v tomto prípade urobím výnimku, lebo k tomuto návrhu zákona, ktorým sa mení zákon o vysokých školách, vystúpil aj pán poslanec Lučanský, ktorý takisto nezvykne vystupovať k zákonom, ktoré sa týkajú vysokých škôl, a predložil rozširujúci pozmeňujúci návrh, respektíve rozširujúci doplňujúci návrh, ktorý, ktorý, ktorého obsahom je, že súčasné obmedzenie, že rektori a dekani môžu vykonávať funkciu iba v dvoch po sebe nasledujúcich funkčných obdobiach, sa to zmení, že bude, bude môcť rektor a dekan byť v najviac troch. Čiže dve volebné obdobia sa rozšíria na tri. Je to také, povedal by som, že pomerne netradičné. Ja sa teraz nechcem púšťať do vecnej debaty, že či je lepšie dve, tri, jedno, štyri alebo to vôbec neobmedzovať, na to, samozrejme, môžeme mať rôzne legitímne názory, len teda tri je pomerne nezvyčajné. Prezident má dve funkčné obdobia, to je také klasické obmedzenie, že sa výkon nejakej funkcie obmedzí na dve, v tomto prípade sa obmedzí na tri, priznám sa, že veľmi neviem o funkcii, ktorá, ktorú by niekto mohol zastávať najviac tri, možno také prípady existujú a možno by bolo dobré uviesť to v tom odôvodnení, lebo v tom odôvodnení nie je uvedené nič. Je tam uvedené, je tam opísané, čo sa navrhuje. Účelom úpravy je umožnenie zvoliť tú istú osobu za rektora vysokej školy alebo dekana fakulty najviac v troch po sebe nasledujúcich funkčných obdobiach, čím sa umožní kontinuita v riadení vysokých škôl, respektíve fakúlt vysokých škôl. No tak kontinuita by sa umožnila, keby mohol byť aj šesťkrát zvolený. Tak to by bola tiež kontinuita. Čiže toto nie je, nie je odôvodnenie podľa môjho názoru.
Pán poslanec Lučanský to vo svojom vystúpení, už teraz odišiel, takže mi ani nebude môcť odpovedať, tiež nijako neodôvodnil, iba respektíve prečítal to odôvodnenie, ktoré je tu uvedené písomne. A teda bez ohľadu na obsah sa ale teda pýtam, že prečo sa takáto zmena robí pozmeňujúcim návrhom. Ak si ministerstvo myslí, že dve volebné obdobia alebo dve funkčné obdobia rektora nie sú dobré a majú byť tri, no tak malo to dať do toho návrhu alebo malo, malo to dať do nejakého nového návrhu.
A teda využívam, že je tu pán minister, a chcem sa ho spýtať, že aký je jeho názor na to, na obsah tej zmeny, ale teda aj na formu, že sa takáto, že nie úplne bezvýznamná zmena v nastavení funkčných období rektora a dekana, kde je pred, kde je bez pripomienkového konania, bez toho, aby to bolo nejako prediskutované, a keby som tu ja teraz k tomu nevystúpil, tak si to zrejme nikto ani nevšimne, lebo nezaregistroval som, žeby niekto sa k tomu, k tomu vyjadril či už faktickou poznámkou, alebo vo vystúpení, a teda verejnosť by sa to zrejme dozvedela, až keď by tá zmena bola schválená. Vítam pána poslanca Lučanského, a teda môže mi odpovedať, nie? Nie, nie, ide preč. No.
A čo ma ešte na tom návrhu zaujalo, teda uvítam, ak sa teda pán minister vyjadrí, keď sa nevyjadrí pán poslanec Lučanský, ktorý to navrhol, resp. predniesol tu, neverím celkom, že toto je z jeho hlavy. Zaujal ma ten zoznam ľudí, ktorí sú pod návrhom podpísaní: páni poslanci Lučanský, Garaj, Svoboda, Šimko, Puci, Ferenčák, Blcháč, Válek, Horváth, Kapuš, Mego, Baška, Goga, Kramplová, Farkašovský. A priznám sa, že mne tam chýba pán poslanec Habánik. Lebo pán poslanec Habánik je človek, ktorý sa v tomto parlamente venuje vysokým školám, často sa k tomu vyjadruje, aj teraz mal tri faktické poznámky v rámci rozpravy, rozumie tej téme a on pod tým nie je podpísaný. A nemôže to súvisieť s tým, že nie je pod tým podpísaný, že je rektor, ktorý je tretie funkčné obdobie rektorom a teraz je zvolený na štvrté, zvolený na štvrté, čo teda neviem, ako ide dokopy s tou súčasnou, súčasnou právnou úpravou, nie je to niečo, na čom má pán poslanec Habánik svoj vlastný, vlastný záujem? Lebo keby to bolo ibaže vecné riešenie, tak by som očakával, že takýto pozmeňujúci návrh predloží on sám, alebo prinajmenšom sa pod neho podpíše, takže... Vidím, že je prihlásený, na rozdiel od pána poslanca Lučanského, ktorý tu nie je, iba nakukol do dverí a odišiel, tak možno, možno vysvetlí, že či sa to ho týka, alebo netýka.
A z toho, že ten návrh predložil pán poslanec Lučanský, ktorý naozaj neviem, ospravedlňujem sa, ak nepoznám všetky jeho odborné a politické aktivity, ale nezaregistroval som, žeby sa k témam vysokého školstva doteraz akokoľvek vyjadroval, a on tu iba prečítal nejaký návrh, ktorý, pod ktorým je podpísaný, predniesol ho, tak toto je ukážkový lobing. Toto je totiž lobing, že prídete za poslancom a poviete mu, že toto navrhni. A on to donesie a prednesie to ako vlastný názor a ani neprizná, že prečo to predkladá, kto ho na to nahovoril. A je teda paradoxné, že zrovna pán poslanec Lučanský, ktorý prišiel do Národnej rady s návrhom novely zákona o neziskových organizáciách, ktorá pôvodne ich mala označovať za zahraničných agentov a teraz sa ten zákon má zmeniť na zákon o tom, že mimovládky sa budú musieť označovať za lobistov, v pozmeňujúcom návrhu, s ktorým prišiel na ústavnoprávny výbor pán poslanec Lučanský, tak ten istý pán poslanec Lučanský tu predvádza ukážkový lobing. Čiže od mimovládok chce, aby boli transparentné, aby akékoľvek ovplyvňovanie verejných činiteľov, politikov, úradníkov hlásili, zverejňovali. Nie, je to absolútne gumovo nastavené, že čo je to ovplyvňovanie, teda že či mail, telefonát, náhodné stretnutie, list, osobné stretnutie, čokoľvek vlastne pod hrozbou sankcií tisíc eur, desaťtisíc eur a zrušenie organizácie, ak to nebudú robiť, ak sa nebudú registrovať ako lobisti, ak sa nebudú označovať ako lobisti, a tuto pán poslanec Lučanský spravil niečo, čo je teda klasický lobing. Lebo toto nie je, neverím, že toto je z jeho hlavy, že by on mi vedel, keby tu bol, teda bol tu, nakukol a odišiel, že by mi on vedel vysvetliť, prečo takýto návrh dáva. Prečo tri sú lepšie ako dva? Prečo tri volebné obdobia alebo funkčné obdobia rektora sú lepšie ako dve funkčné obdobia rektora?
Možno mi to pán poslanec Habánik, ktorý s tým má skúsenosti a možno má na tom aj záujem, dokáže vysvetliť, ale neverím, že by mi to dokázal vysvetliť pán poslanec Lučanský. A on to tu priniesol a v podstate podľahol lobingu zrejme a zároveň pán poslanec Lučanský sa mu nepáči, aký je netransparentný lobing zo strany mimovládnych organizácií a sám tu predviedol niečo, čo je netransparentné. Mohol tu teraz sedieť, mohol sem prísť a vysvetliť, že áno, venujem sa tej téme, dlhodobo to študujem a pozorujem, že dve volebné obdobia pre rektora sú málo, lebo keď chce niečo dokázať, tak tam potrebuje byť aspoň tri funkčné obdobia. Ale nie, on tu prečítal pozmeňujúci návrh, ktorý niekto iný napísal, a odišiel.
Ja považujem lobing za legitímnu formu, formu aktivity, len teda áno, mal by byť, mal by byť transparentný, a teda keď niekto žiada, aby sa mimovládne organizácie registrovali ako lobisti a vykazovali všetky aktivity, a o tomto budeme asi hovoriť budúci týždeň, ak si to nerozmyslíte, tak by mal mať aspoň toľko slušnosti, že keď bol lobovaný a v podstate doniesol nám sem nejaký produkt lobingu, tak aspoň to prizná.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ospravedlňujem sa, mám cukrík, lebo ma strašne bolí hrdlo a neviem prehĺtať. Tak, aby som to zvládla všetko vysloviť, čo chcem vysloviť v rámci... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Šťastie, že tu nie je iný predsedajúci, lebo by vás mohol...

Marcinková, Vladimíra, poslankyňa NR SR
Nedovolil by mi to. (Povedané s pobavením.) No. Naším návrhom v podstate rozširujeme okruh tých osôb, ktoré sú už dnes od úhrady poplatkov za sprievod oslobodení. Pretože už dnes máme v zákone o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia, že deti do troch rokov, teda ich sprievodcovia, sprievodcovia onkopacientov a detí, ktoré sú ešte dojčené, nie sú zaťažení poplatkovou povinnosťou. Ale ide nám o to, aby nemocnice nepodmieňovali prítomnosť sprievodcu detí do 12 rokov poplatkami aj v iných prípadoch. Ten poplatok je vo výške 3,30 na deň. A ak sprievodca je vyslovene len pri lôžku dieťaťa, cieľom novely je, aby bol od poplatkov oslobodený. Tu sa nebavíme o poplatkoch za stravu, za lôžko. Tu sa naozaj bavíme iba o poplatku, ktorý, kvôli ktorému vás pustia alebo nepustia vlastne k tomu dieťaťu, čo je absurdné.
Momentálne je poplatok za sprievod, ako som povedala, tých 3,30 na deň. Ono sa to nemusí zdať veľa, ale nás práve na túto úpravu upozornili rodiny, pre ktoré je toto naozaj zaťažkávajúci výdavok. Robí im skoro 100 eur na mesiac, ak ide o dlhodobo choré deti. A v rámci našej právnej úpravy ani nepoznáme možnosť, aby mohli požiadať napríklad zdravotnú poisťovňu o odpustenie toho poplatku, ako to je v Českej republike, kde sa to bežne deje, že tam pri tých starších deťoch, lebo tam majú trošku inú úpravu, že vlastne od 6 rokov vyššie, a tam pri tých starších deťoch bežne žiadajú o odpustenie poplatkov za sprievod, ak sú deti staršie. Na Slovensku túto možnosť nemajú a naozaj pre takých kardiakov, ktorí sú aj niekoľko mesiacov v nemocnici, vlastne im to spraví za hospitalizáciu 300 eur tým rodičom. A ten rodič, samozrejme, nepracuje, keď je tam s tým dieťaťom v nemocnici. Čiže takýto veľký výdavok, to je akože obrovský zásah do rozpočtu pre nich. A pre mňa z neznámych príčin vlastne máme tu citlivosť v tomto zákone nastavenú pri onkopacientoch, čo úplne chápem. Oni sú dlhodobo hospitalizovaní, ale máme tu potom aj ďalšie, ďalšie diagnózy, kde tie decká sú naozaj hospitalizované týždne, mesiace. Sú to rovnako ťažké diagnózy ako onkologickí pacienti a tam tú výnimku nepoznáme. A ja som v podstate proti tomu, aby sme robili výnimky v týchto diagnózach, pretože nech je to akákoľvek diagnóza, keď dieťa je proste týždne, mesiace v nemocnici, nemal by byť ten rodič, ktorý je tam s tým dieťaťom, v žiadnom prípade byť zaťažený takým poplatkom, ktorý je pre tú rodinu vlastne tak veľký, že ho nevedia uniesť a kvôli tomu tam radšej ten rodič ani nie je. Je to, je to absurdné, keďže vieme, že tá prítomnosť rodiča v tej nemocnici má aj vplyv na rekonvalescenciu toho pacienta. Skracuje dobu pobytu v nemocnici, lepší manažment bolesti, o tom som tu už niekoľkokrát v pléne hovorila, aké to má benefity pre toho detského pacienta, ak tam má, ak tam má vlastne blízku osobu.
No, keď sa pokúsite zistiť, že za čo platia rodičia tých 3,30, tak v žiadnej dôvodovej správe, v žiadnej vyhláške ministerstva zdravotníctva, vlastne v žiadnych interných dokumentoch ministerstva zdravotníctva ani interných dokumentoch nemocníc vy nenájdete presný obsah, ktorý by bol zo štátnej úrovne zadefinovaný, čo je vlastne obsahom toho poplatku, za čo to platia, čo z toho majú ako protihodnotu tí rodičia, pretože väčšinou sa to interpretuje tak, že vás pustia k tomu dieťaťu, a to sa nedeje, samozrejme, vo všetkých prípadoch, ale to je v rozpore aj s ústavou, aj s medzinárodnými dokumentmi, pretože vy nemôžete podmieňovať prítomnosť pri svojom dieťati akýmkoľvek poplatkom. Chápala by som, keby napríklad tento poplatok zahŕňal nejaké stravné alebo nejakú inú výhodu, že nejaké lepšie lôžko alebo separé izbu, ale to sa nedeje, nie je to obsahom poplatkov. A ja sa k tomu dostanem aj v závere, že vlastne ako si rôzne tieto poplatky nemocnice naprieč Slovenskom vykladajú.
Ešte k tým dátam. Podľa NCZI je napríklad priemerný počet dní hospitalizácie pri nádorových ochoreniach porovnateľný s priemerným počtom dní hospitalizácie pri chorobách dýchacej sústavy, chorobách kože, chorobách kožného tkaniva, duševných poruchách, psychických poruchách, kde je taktiež najmä v neskoršej fáze liečená a odporúčaná blízkosť osoby a všade je tam priemerná doba hospitalizácie 21 dní. Čiže naozaj sa bavíme o tom, že tento, toto opatrenie, tento súčasný právny stav je diskriminujúci voči detským pacientom, kedy uprednostňuje jednu skupinu detských pacientov, oprávnene ich zbavuje toho poplatku, ale neoprávnene nezbavuje poplatku ďalších, ktorí sú v ťažkej situácii.
A teraz k tomu, čo som hovorila, ako to vyzerá naprieč nemocnicami. V súčasnosti majú nemocnice na svojich stránkach uvedené rôzne poplatky za sprievod, napríklad Univerzitná nemocnica Bratislava 3,30 za deň plus stravné. Nemocnica Žilina 3,30 plus 11,60 za deň. Bojnice 3,30 bez možnosti stravy. Nemocnica Košice 3,30 plus poplatok za stravu 9,50. A rovnako nevedia podať odpoveď na otázku, čo je tých 3,30. Je to vlastne zákonný poplatok, nevieme, čo je jeho obsahom. Takže toľko som chcela ilustrovať na tú absurditu, že máme tu nejaký poplatok, ktorý zaťažuje rodiny v ťažkej situácii. A ja už druhýkrát tu pred vami stojím, znova to vyšlo na piatok, znova tu nikto nie je, ale je tu aspoň pán predsedajúci, ktorý je zo strany HLAS, a verím, že toto je vec, na ktorú sa dokážu pozrieť aj na ministerstve, prečo vyberáme taký poplatok, ktorý v podstate nemá nejakú protihodnotu pre toho konkrétneho sprievodcu, ale je zakotvený v zákone a musia ho dodržiavať nemocnice, ale naozaj neposkytuje žiadnu výhodu tomu človeku, pretože v praxi je len prekážkou, aby sme naozaj deti mali v blízkosti svojich rodičov.
Toľko odo mňa, ďakujem.

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
29
Pán spravodajca, nech sa páči.

Szalay, Tomáš, poslanec NR SR
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Dáma a páni, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený gestorským Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, je to tlač 600.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Návrh zákona obsahuje stanovisko ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 31. januára 2025 a v gestorskom výbore do 3. februára 2025.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem. Hlavným cieľom predkladanej novely zákona, ktorá je už v tomto pléne po druhý raz predkladaná, je oslobodenie sprievodcov maloletých pacientov, to znamená ich rodičov alebo ich opatrovníkov a podobne, do dvanásteho roku života dieťaťa od úhrady poplatkov za ich pobyt v nemocnici.
Prečo je to dôležité? Poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá. Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Na základe aktuálnej platnej právnej úpravy je regulácia reklamy zdravotných výkonov minimálna. Môžme povedať, že takmer žiadna. Môžme sa v tejto oblasti opierať o zákon č. 108/2024 o ochrane spotrebiteľa a zákon č. 147/2001 o reklame. Tieto zákony však neposkytujú alebo poskytujú len všeobecný rámec práv spotrebiteľa a povinných náležitostí reklamy a konkrétne sa reklame zdravotných výkonov vôbec nevenujú. Ako predkladateľka predmetného návrhu zákona mám za to, že takáto právna úprava je nedostatočná a je potrebná zmena, pretože zdravotné výkony, samozrejme, majú obrovský dopad a ich inzercia potom na to samotné rozhodnutie toho spotrebiteľa a informovanosť o tom zdravotnom výkone. Čiže možno vychádzať napríklad z regulácie reklamy liekov, ktorá je v zákone o reklame § č. 8 explicitne upravená a sú stanovené naozaj prísne podmienky, za ktorých môžu byť lieky na Slovensku propagované.
Neviem, možno kolega Szalay bude vedieť na to zareagovať, že prečo to je tak, že pri liekoch sme takí prísni, ale pri zdravotných výkonoch sme proste neurobili nič, aby sme nejak toho spotrebiteľa, v tomto prípade často pacienta, ochránili. V tomto kontexte, samozrejme, vnímam špecifické postavenie liekov na trhu ako osobitnej komodity, avšak rovnaký, resp. podobný prístup by mal byť uplatňovaný aj pri reklame zdravotných výkonov, pardon. (Rečníčka si odkašľala.) Nakoľko podobne ako lieky, tak aj zdravotné výkony môžu mať vplyv na zdravie pacienta a aj negatívny vplyv na zdravie pacienta, v prípade tých výkonov, ktoré som ja spomenula, aj na integritu. A môžu zneužívať aj veľmi zraniteľnú situáciu, v ktorej sa pacient nachádza, ak ide o ženu pri pôrode, ktorá sa vlastne má rozhodnúť, či nechá, alebo nenechá zobrať tú pupočníkovu krv svojmu dieťaťu. Takže, takže to sú, to sú tie dôvody, prečo si myslíme, že takúto úpravu by sme mali mať.
A veľmi rada by som išla do detailov, ale priznám sa, že mi to hrdlo nedovoľuje, tak len v krátkosti. V prvom rade chceme do zákona uviesť povinnosť uvádzať pri reklamách zdravotných výkonov informáciu, že ide o reklamu. Pretože to, že ide o inzerciu, nemáte nikde napísané. Napríklad pri zdravotných výkonoch, ktoré som spomínala, keď je odber pupočníkovej krvi na knižkách tehotenských, keď vám začne tehotenstvo, všade máte inzerované vlastne, aké to je prospešné pre vás dať si odobrať pupočníkovu krv, ale nikde nie je explicitne napísané, že ide o reklamu. A zároveň je veľmi dôležité povedať, že pri propagácii takýchto služieb chceme explicitne do zákona dostať, že musia mať vedecky podložené a vecne správne výsledky takýchto výkonov. Nemôžme hovoriť, že to zachráni život dieťaťu, keď to na Slovensku ešte nikdy nezachránilo dieťaťu žiaden život. Napriek tomu 160-tisíc ľudí sa rozhodlo pre tú službu, to je akože veľká masa v päťmiliónovej krajine. A predpokladám, že boli uvedení do omylu, keďže, keďže sa táto inzercia neopierala o realitu.
A ako predkladateľka návrhu zákona som tiež presvedčená, že reklama zdravotných výkonov, pardon (rečníčka si odkašľala), musí spĺňať a musí dodržiavať aj ďalšie komplexné práva, ktoré, ktoré pri takýchto spotrebiteľských službách musíme, musíme zachovávať. A je pre mňa dôležité, aby tie zdravotné výkony, ktoré inzerujeme, boli schválené EMOU alebo slovenskými orgánmi, pretože dnes sa bežne deje, že sú inzerované zákroky, ktoré, ktoré nie sú schválené, ktoré môžu mať negatívne dopady, kde nie je proste podložený výsledok nejakým výskumom alebo klinickou štúdiou, a my na Slovensku jednoducho bez nejakej právnej limitácie ich inzerujeme.
Toľko odo mňa, ďakujem.